Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-280-2020.pdf
PDF · 132.34 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/280/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W. W., nar. XX.XX.XXXX a I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky R.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky M. republiky, trvale bytom B. K. XXXX/XX, X. nad O., právne zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca R.. W. W., nar, XX.XX.XXXX, štátneho občana M. republiky, trvale bytom B. K. XXX/XX, X. nad O., o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom a návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností k mal. deťom s a z a m i e t a.
II. Návrh matky na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi s a z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2020, otec navrhoval, aby súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v týždenných intervaloch tak, že deti budú každý párny v osobnej starostlivosti matky a každý nepárny týždeň v osobnej starostlivosti otca počínajúc od nedele 19.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19.00 hod. Otec je povinný prevziať si mal. deti a matka je povinná ich odovzdať otcovi. Následne ďalší týždeň matka je povinná prevziať si mal. deti a otec je povinný ich odovzdať matke. Výživné na mal. deti sa neurčuje. Rodinný prídavok je oprávnená poberať matka a daňový bonus je oprávnený si uplatňovať otec. Maloleté deti budú mať trvalé bydlisko na adrese B. K. XXXX/XX, XXX XX X. nad O.. V návrhu uviedol, že na základe rozhodnutia súdu o rozvode sp.zn. 34P/3/85 zo dňa 13.07.2017 sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Na maloleté dieťa W. otec platí mesačné výživné 175 Eur a na maloletú I. 140 Eur na základe rozhodnutia súdu 26P/16/2020-56- zo dňa 06.11.2020. Maloleté deti žijú s matkou v spoločnej domácnosti. V čase podania návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti má maloletá MT. a od septembra 2020 navštevuje E. Mladšia maloletá I.a má v čase podania návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (december 2020) má X roky aj X mesiacov a dokončuje návštevu MŠ B. K.. Od septembra roku 2021 by mala začať navštevovať 1. ročník rovnakej školy ako jej staršia sestra W.. Otec má záujem, aby boli maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti, pretože obidvaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať a otec má dlhoročný záujem o striedavú starostlivosť maloletých detí. Prvé podanie o striedavú starostlivosť otec podal už v auguste 2018, K danému návrhu sa nikdy neuskutočnilo žiadne pojednávanie, keď' bol otec donútený na pojednávaní 17.01.2020 stiahnuť svoj pôvodný návrh na striedavú starostlivosť. Ako protislužbu mu matka pristúpila na rodičovskú dohodu podľa, ktorej si od 17.1.2020 otec môže preberať
deti zo ZŠ a MŠ, ktoré navštevujú, keďže dovtedy právoplatné súdne rozhodnutie povinná matka marila a účelovo manipulovala s deťmi, aby si ich otec z jej rúk neprevzal. Otec bol presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých detí, že takto budú lepšie zaistené potreby maloletých detí. Maloleté deti majú silné citové väzby na obidvoch rodičov a zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s ich vývinovými potrebami a poskytuje im stabilitu výchovného prostredia tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti budú môcť byť maloleté deti vychovávané obidvomi rodičmi tak, že tým bude rešpektované právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súčasne bude striedavou osobnou starostlivosťou rešpektované právo maloletých detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a maloletým deťom tým bude umožnené zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Otec od rozvod s matkou kúpil 4 izbový byt na adrese B. K. XXX/XX do osobného vlastníctva iba cca 100m od trvalého bydliska maloletých dcér. Mal. deti majú vytvorený nový domov s plnohodnotnou domácnosťou plnou lásky, so svojím miestom pre zábavu, učenie aj odpočinok. Otec vyjadril vôľu sa rovnocenne podieľať na výchove a starostlivosti o dievčatá a striedavú starostlivosť videl ako jediné spravodlivé a zdraviu prospešné riešenie napätej situácie medzi otcom a matkou, kde od rozvodu dochádza k pravidelným nevhodným vystúpeniam matky voči otcovi. Postoj povinnej matky k otcovmu stretávaniu detí považoval za účelový s cieľom dosiahnutia oslabenia citových väzieb, ktoré má otec s maloletými deťmi vytvorené, s cieľom vylúčiť ho zo života maloletých detí a starostlivosti o ne. Uviedol, že matka maloleté po víkende vystavuje výsluchu a tlaku kedy mu viacnásobne aj proti svojej vôli musia prezentovať jej vlastne slová „ako sa ho boja ako nechcú byť so ním a podobne“ a pritom každý jeden víkend je pre dievčatá plný zážitkov lásky a šťastia, ktoré spoločne zažívajú. Počas obdobia, kedv otec bude mať deti zverené do osobnej starostlivosti, budú navštevovať tu istú školu, škôlku budú mať presne ten istý okruh priateľov a kamarátov a nebudú vytrhnuté zo žiadneho kolektívu. Hneď po rozvode otec riešil kúpu bvtu, abv bol čo najbližšie ich trvalému bydlisku a mohol byť deťom čo najbližšie a bývať s nimi čo najčastejšie. Aj napriek požiadavkám voči matke o rozšírenie styku aj nad rámec času stanoveného súdom sa tento nikdy neuskutočnil. Otec žiadal matku o niekedy len o hodinu naviac keď' bol s dievčatami na rodinnej oslave, prípadne počas poobedia, keď mali program a chceli si ho predĺžiť, otec vždy dostal zápornú odpoveď, aby dcéry priviezol na minútu presne. Matka svojím konaním otcovi umožnila byť za roky od rozvodu cca len 30% času s deťmi.
2. K návrhu otca sa písomne, prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 10.03.2021 vyjadrila matka, ktorá žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť a zároveň podala protinávrh na zmenu úpravy styku otca s deťmi tak, že otec je oprávnený sa stýkať s mal. W. a mal. I. v každom párnom týždni v roku v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:30 hod. a v každom nepárnom týždni v roku v pondelok od 15:30 hod. do 18:30 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18:30 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:30 hod. Otec sa zaväzuje mal. deti si vyzdvihnúť v predškolskom a školskom zariadení, ktoré navštevujú. V prípadoch školských prázdnin sa otec maloletých detí zaväzuje deti prevziať v mieste bydliska matky. Po ukončení styku sa otec zaväzuje mal. deti vrátiť matke v mieste bydliska matky. Návrh otca považovala za účelový, v rozpore so záujmami maloletých detí. Matka poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/16/2020- 56 zo dňa 06.11.2020 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na obidve maloleté dcéry, pričom dňa 03.12.2020 otec podal na súde návrh na zverenie maloletých dcér do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje. Uviedla, že otec maloletých detí o mne matke rozširuje informácie, ako ho údajne finančne zruinovala, pričom tieto informácie uvádza aj maloletým dcéram. Od rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/102/2018-208 zo dňa 17.01.2020 o zmene úpravy styku sa od februára 2020 styk otca s deťmi začal realizovať v zmysle rozsudku. Matka si myslela, že sa situácia upokojí a maloleté dcéry, keď začnú chodiť k otcovi priamo z materskej a základnej školy pôjdu k otcovi dobrovoľne, bez plaču a presviedčania. V stretávaní sa otec s maloletými deťmi nastali problémy od júna 2018, kedy otec začal žiť v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou E. G. a jej tromi maloletými deťmi, ktoré pochádzajú z dvoch manželstiev. Otec nútil dcéry tráviť čas vyhradený pre jeho styk s deťmi aj so svojou partnerkou a jej deťmi, čo naše maloleté deti ťažko znášali. Uvedená partnerka otca maloletých detí sa často negatívne vyjadrovala na adresu matky, zároveň mal. W. vyčítala rôzne skutočnosti, čo maloletá W. veľmi ťažko prežívala. W. W. aj s maloletou I. v dôsledku tejto známosti otca a jej detí, s ktorými otec žil v spoločnej domácnosti, odmietali navštevovať svojho otca. Po poslednej úprave styku sa deti od februára 2020 s otcom v zmysle vyššie uvedenej úpravy stretávali do prvej vlny pandémie koronavírusu. Následne matka bola s maloletými dcérami na tzv. OČR-ke. V lete sa otec rozišiel zo svojou poslednou partnerkou p. G., táto sa odsťahovala z bytu otca aj so svojimi deťmi a situácia ohľadom stretávania sa
detí s otcom a predovšetkým komunikácia rodičov ohľadom detí sa dočasne zlepšila. V tomto období sa aspoň trochu zlepšila komunikácia rodičov, matka sa s otcom dokázala dohodnúť aj na jeho styku nad rámec rozsudku, maloleté dcéry mu sama odviezla na návštevu k rodičom otca a pod. Bohužiaľ, zlepšenie bolo veľmi krátkodobé, otec sa opäť vrátil k svojmu pôvodnému štýlu správania, kedy sa k maloletým deťom správa necitlivo, pred maloletými deťmi sa opakovane negatívne vyjadruje na adresu matky. Maloletá W. aj maloletá I. na základe správania sa otca odmietajú prespávať v domácnosti otca. Matka sa snaží maloleté deti motivovať k tomu, aby k otcovi išli, otec maloletým deťom síce sľúbi, že ak u neho nebudú chcieť cez noc prespať, dovezie ich späť k matke, avšak otec svoje sľuby väčšinou nedodrží. Maloleté deti tak úplne stratili dôveru k svojmu otcovi a odmietajú prespať v domácnosti otca. Matka mala za to, že otcom navrhovaná striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí. Maloleté dcéry nedokážu u otca prespať ani jednu noc, pričom otec za takejto situácie navrhuje striedavú osobnú starostlivosť s týždňovým intervalom striedania. Matka považovala otcov návrh za veľmi necitlivý, pričom otec vôbec neberie ohľad na naše maloleté deti a ich potreby. Nie je pravdou tvrdenie otca uvedené v jeho návrhu na začatie konania, že deti majú silné citové väzby na obidvoch rodičov. Maloleté dcéry majú silné citové puto ku matke, vzťah k otcovi majú narušený. Otec sa pred dcérami vyjadruje na adresu matky tak, že je psychopat, psychiatrický pacient, že sa má ísť dať liečiť, patrí na psychiatriu a pod. Podľa môjho názoru matky u otca absentujú vyššie city a dostatok emocionálnej inteligencie. Otec sa vo vzťahu k dcéram správa chladne a odmerane, uvádza, na čo on má nárok, city a prežívanie detí ho nezaujíma, lebo on má na nich „nárok.“
3. Zo záznamu z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 18.03.2021 a 18.02.2022 vyplynulo, že nedostatky v domácnosti ani jedného rodiča zistené neboli, počas neformálnych pohovor s deťmi tieto uviedli, že chcú k otcovi chodiť ako doteraz, prespávať tam nechcú. Mal. W. ako dôvod v roku 2021 uviedla, že sa u ocina bojí a nemôže zaspať, následne v roku 2022 uviedla, že nechce u tatu spať, lebo sa u neho dobre nevyspí, doma sa vyspí dobre, u tatu sa jej nedá spať, lebo spávajú a poschodovej posteli a stále sa v spánku búcha o rebrík a aj sa tam bojí spať, tiež preto, že Y. (dcéra otcovej priateľky) si na ňu a sestru stále niečo vymýšľa. Kolízny opatrovník vzhľadom na situáciu v rodine považoval návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť za nerealizovateľný. Na pojednávaní dňa 01.03.2021, na ktorom súd rozhodol vo veci samej, odporučil odročiť pojednávanie za účelom pokračovania rodičov a detí v návštevách na CDR G. E., ktorých sa rodičia zúčastňujú od januára 2022. V prípade, že by súd rozhodol navrhol návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnuť a ohľadne návrhu na zmenu styku, ponechať stretávanie otca s deťmi ako doposiaľ bez prespatia cez víkend. Mal za to, že by bolo dobré, aby deti prespávali u otca, ale nie je správne ich do toho nútiť. Uviedol, že je predpoklad, že návštevami na CDR Zlatovce sa situácia zlepší a prespávanie bude v záujme detí.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, najmä návrhom otca, vyjadrením a návrhom matky, lustráciami v Sociálnej poisťovni, v registri obyvateľov, správami z prešetrenia pomerov od UPSVAR Trenčín, znaleckým posudkom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi na pojednávaní, oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu Trenčín sp.zn. 34P/3/2017 a 26P/102/2018 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
5. Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/3/2017-85 zo dňa 28.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.07.2017. V rámci tohto konania bola súdom schválená rodičovská dohoda mňa matky a otca maloletých detí na čas po rozvode manželstva, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do mojej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť a bol upravený styk s otca maloletými deťmi. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/102/2018-208 zo dňa 17.01.2020 bola zmenená úpravy styku otca s deťmi (ohľadne miesta odovzdávania a preberania detí, časový rozsah styku zostal zachovaný) schválením rodičovskej dohody, v znení ktorej otec je oprávnený stýkať sa s mal. W. a mal. I. v každom párnom týždni v roku v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:30 hod. a v každom nepárnom týždni v roku v pondelok od 15:30 hod. do 18:30 hod. a od piatku od 15:30 hod. do nedele do 17:30 hod.. Otec sa zaviazal mal. deti si vyzdvihnúť v predškolskom a školskom zariadení, ktoré navštevujú. V prípadoch školských prázdnin sa otec maloletých detí zaviazal deti prevziať v mieste bydliska matky. Po ukončení styku sa otec zaviazal mal. deti vrátiť matke v mieste bydliska matky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.01.2020.
6. Otec detí po rozvode rodičov zakúpil do svojho osobného vlastníctva 4izbový byt v X. nad O. na rovnakej ulici ako žije matka s deťmi, v ktorom byte žije doposiaľ. V čase podania návrhu žil otec sám, v septembri 2021 otec obnovil vzťah s partnerkou E. G., s ktorou žije aktuálne. Partnerka má dve deti v striedavej osobnej starostlivosti a najmladšiu 9ročnú Y. v osobnej starostlivosti.
7. Matka býva sama s dcérami v X-izbovom byte v X. nad O. v jej osobnom vlastníctve.
8. Maloletá W. má XX rokov, je žiačkou 4. ročníka ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školský klub a v ZUŠ má krúžok výtvarnej. Je zdravá, nosí okuliare.
9. Maloletá I. má X rokov, je žiačkou 1. ročníka ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje školský klub. Je zdravá.
10. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Z ustanovenia § 26 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo dohode o výkone rodičovských práv a povinností, ktorou je zmena pomerov, pričom musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru a môže spočívať v rôznych okolnostiach, či už na strane rodičov alebo dieťaťa. Tieto okolnosti musia prevažovať nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Záujem maloletého je rozhodujúci a má prednosť pred záujmami záujem jedného alebo druhého rodiča.
21. V predmetnej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a detí B.. E. W., B.., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 16/2021 zo dňa 25.10.2021 a dňa 26.10.2021 ho predložila Okresnému súdu Piešťany, následne dňa 02.11.2021 bol posudok doručený tunajšiemu súdu. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá W. má pozitívny vzťah k obom rodičom, k otcovi s intenzitou menej výraznou, aktuálne ambivalentnou väzbou, keďže otca vníma ako zdroj konfliktov. W. vo vyjadreniach prezentuje a formuluje názory na úrovni dospelých. Jej kognitívna kapacita a citlivosť na vnímanie sociálnych situácii umožňuje výrazne vnímať problémy, ale nie je schopná dekódovať komunikáciu medzi rodičmi a teda ani jej zmysluplne rozumieť. Vnímanie kontextu jednotlivých situácií je narušené prejavmi hostility rodičov, nečitateľnými signálmi o problémoch. Tieto sú reprodukované matkou a maloletá vníma argumenty vyjadrované matkou ako fakty. Stav pohody resp. nepohody matky predstavuje pre ňu potvrdenie pravdivosti argumentov. Postoj W. k otcovi je posilňovaný na nevedomej i vedomej úrovni matkou. V matkinej explorácií sa vyskytujú vyjadrenia týkajúce sa partnerky otca, čo zvyšuje odpor maloletej voči rodinnému prostrediu otca (maloletá reaguje odporom, odmietaním). Maloletá I. má pozitívny vzťah k obom rodičom, aktuálne nie je schopná porozumieť tomu, čo sa medzi rodičmi deje, iba intenzívne reaguje na disharmonické prostredie. Má tendenciu popierať problémy, vyhnúť sa odpovediam. Pomoc pri zvládaní konkrétnych situácií nachádza prostredníctvom staršej sestry W., vyjadrenia I. súd do značnej miery výpoveďou W., t.j. preferencia citovo kladnej väzby k matke a odmietanie trávenia času v rekonštruovanej rodine otca. Genéza celého vzťahu poukazuje na úsilie otca mať možnosť fungovať v roli otca aktívne, a reálne preto vytvoril najrelevantnejšie podmienky. Snaha uplatňovať svoje rodičovské práva pri odpore matky je vnímaná maloletými ako konfliktné správanie. Správanie otca je komentované matkou a maloleté interpretácie prijímajú ako fakt (deti vidia, že otec sa hnevá a vysvetlenie matky o jeho
prejavoch neposilňujú otca v jeho roli). V rodičovskom vzťahu je prítomná výrazná obojstranná hostilita a preto nie je možné podporovať výchovu spoločne. Matka rolu otca akceptuje skôr formálne, nie je vyrovnaná s prítomnosťou partnerky otca v starostlivosti o maloleté deti. Aktuálne otec nie je v pozícii, v ktorej by bolo možné vnímať úroveň jeho rešpektu vzťahu matky s maloletými deťmi. Z dlhodobého hľadiska je pomer rodičovských rolí nevyvážený v prospech matky. Matka nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, dôvody sú osobné, „nevyriešená otázka rozvodu s otcom maloletých“. Pocit citového zranenia sa premieta do vzťahu s otcom maloletých. Matka nachádza zdôvodnenie v odmietnutí striedavej starostlivosti v potrebe domova, v skutočnosti, že dievčatá majú vlastný domov a nemusia bývať s deťmi priateľky otca. Matka nesúhlasí, aby deti žili v „rekonštruovanej rodine“, ide o jej zvnútornený postoj, ktorý sa môže javiť ako obštrukcia, ale problém sa nachádza v oblasti vyhraneného postoja k výchove. Matka podporuje vzťah maloletých k otcovi - komunikuje s dievčatami, aby išli k otcovi, má ich rád. Na druhej strane vedie rozhovory s dievčatami na tému čo je „v rodine“ otca že, resp. čo jej vadí na otcovej priateľke...“ Na jednej strane matka vysiela správu, aby deti išli k otcovi a na druhej strane „prerámuje príbehy v rodine otca“ tak, že u maloletých oslabuje túžbu odísť k otcovi. Matka striedavú osobnú starostlivosť odmieta a maloleté deti sú vedome i nevedome ovplyvňované. Znalkyňa vzhľadom na uvedené dôvody nepovažovala striedavú starostlivosť za vhodnú výchovnú alternatívu v danej veci. Vyjadrila sa, že je však dôležité vytvoriť čo najväčší priestor pre stretávanie maloletých s otcom. Napr. od piatku popoludnia do nedele popoludnia. Taktiež považovala vzhľadom na deštruktívni komunikáciu rodičov za potrebné upraviť úpravu stretávania otca s deťmi počas prázdnin a sviatkov. Otázku frekvencie stretávania otca s deťmi považovala skôr za technický problém, pretože významná je otázka psychologického kontextu: Ak sa dievčence netešia k otcovi, nezdieľajú s ním pocity a emócie úprimne, otec nemôže vedieť, čo sa deje. Dôsledkom je hnev otca, ktorý dievčence vnímajú a snažia sa vyhýbať situáciám, keď sa otec hnevá. Otec sa usiluje aktívne vykonávať rolu otca. Je potrebné, aby matka akceptovala a zmenila postoj k situácii. Znalkyňa považovala za potrebné v súvislosti s vyriešením problému s prespávaním detí u otca vysvetliť maloletým, že ocko sa teší, že im bude čítať rozprávky a pod. a ráno napr. vystrájať, čo je úlohou matky. Poznamenala, že maloleté deti je potrebné pripraviť na stretnutie emočne, to znamená hovoriť o ňom pozitívne v celom časovom horizonte, nie len pred stretnutím.
22. Na pojednávaní otec i matka zotrvali na svojich návrhoch. Otec na pojednávaní uviedol, že po rozvode v októbri 2017 nadviazal vzťah so E. G., žili spolu asi 6 mesiacov u partnerky v jej 4izbovom byte v I. X., potom v máji 2018 sa presťahovali do otcovho bytu v X. nad O.. Tam žili do júla 2020, kedy sa rozišli a partnerka sa odsťahovala. V čase podania návrhu na začatie konania otec žil sám bez partnerky. Partnerský vzťah so E. G. obnovil v septembri 2021 a aktuálne bývajú spolu v domácnosti otca. Partnerka má dve deti v striedavej osobnej starostlivosti a najmladšiu 9ročnú Y. v osobnej starostlivosti. Otec mal za, to že po rozvode bola situácia v poriadku, zmena v správaní detí nastala v roku 2018. V lete 2018 mal. W. začala vynechávať návštevy, mal. I. chodila k otcovi aj sama. V auguste 2018 otec podal návrh na SOS. Otec sa vyjadril, že odvtedy akoby deťom začala tvrdá drezúra za účelom, aby matka zabránila ich styku s otcom. Návrh na SOS otec zobral späť na pojednávaní v januári 2020, pristúpil na to z dôvodu, aby došlo k zmene úpravy styku a mohol si deti preberať zo ZŠ a MŠ, inak by na to nepristúpil. V decembri 2018 podal návrh na výkon rozhodnutia, ale k reálnemu výkonu nedošlo. Odvtedy otec trávil s deťmi len 33 % času určeného súdnym rozhodnutím. Deti v domácnosti otca prespávali cez víkendy, neskôr prespávať prespali, chodili k otcovi cez víkend počas dňa a na noc chodili prespávať do domácnosti matky. Dňa 25-26.12.20212021 deti zase po dlhšom čase prespali v domácnosti otca a i následne v roku 2022. Otec uviedol, že spočiatku deti 15-30 min. spracovávali, že budú spať u otca, ale potom to bolo v poriadku, bez plaču, aj sa smiali. Otec uviedol, že v priebehu súdneho konania sa situácia nezmenila, jediný krát od rozvodu mu matka dala deti nad rámec súdneho rozhodnutia v dňoch 19.07.-23.07.2021 na poobedie, kedy chodil s deťmi na kúpalisko. Inak i v roku 2021 sa stretnutia s deťmi nerealizovali viackrát ako mali. Uviedol, že matke opakovane od rozvodu písal žiadosti sms-kou, emailom kvôli styku nad rámec súdneho rozhodnutia, ale matka žiadnej žiadosti nevyhovela. Otec nesúhlasil s tvrdeniami matky, že situácia sa zlepšila v čase keď otec nemal partnerský vzťah so E. 23. Matka na pojednávaní uviedla, že od januára 2021 sa otec stretáva s deťmi pravidelne podľa rozsudku, ale deti tam nechcú spávať. V piatok aj v sobotu večer chodia naspäť spať domov. Otec mal. W. nedovoľuje volať matke, deťom otec hovorí, že sú tlsté, váži ich, nadáva pred nimi na matku. Uviedla, že do leta 2021 chodili deti veselšie, viac sa tešili k otcovi. Situácia sa zhoršila zase, keď otec obnovil vzťah v septembri 2021 so E. G.. Napriek zlepšeniu situácie matka otcovi nenavrhla, aby deti u neho zase prespali, pretože otec to nenavrhol, priniesol deti na noc k matke. Deti cez víkend rady dlhšie spia až do 10.00 hod, preto chodili k otcovi viackrát až o 11.00 hod. Matka sa vyjadrila sa, že bola prekvapená zo
záverov znaleckého posudku. Uviedla, že verbálne deti neovplyvňuje, motivuje ich k stretnutiam s otcom. Dňa 7.12.2021 deti prišli domov unavené vyčerpané, chvíľu nerozprávali, potom matke W. povedala, že sa mohla u otca hrať iba 45minút, potom jej otec začal hovoriť, že je taká istá ako mater, partnerka otca taktiež na ňu zvýšila hlas. V dôsledku tohto incidentu matka 9.12.2021 išla na políciu. Následne bol na polícii vypovedať otec. Doposiaľ v tejto veci žiadne rozhodnutie rodičom neprišlo. Potvrdila, že od decembra 2021 deti niekoľkokrát opäť po dlhšom čase prespali v domácnosti otca.
24. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo konfliktné, v časových sínusoidách eskalujú, rodičia boli kvôli maloletým deťom účastníkmi niekoľkých súdnych konaní vrátane konania o výkon rozhodnutia a navštevovali aj psychologické poradenstvo na RPPS UPSVAR Ilava. Tvrdenia rodičov boli v mnohých skutočnostiach rozporné. Za osvedčené mal súd skutočnosť, že vzťahová väzba otca a detí sa začala oslabovať v roku 2018, kedy pravidelnosť stretávania otca s deťmi vrátane prespávania u otca ustala a stretnutia sa viackrát nerealizovali, podľa matky z objektívnych príčin, podľa otca nie vždy z objektívnych príčin, deti prestali u otca prespávať a postoj detí sa k otcovi, stretnutiam v jeho domácnosti zmenil v negatívnom smere. Matka na pojednávaní tvrdila, že v roku 2021, keď otec nebol vo vzťahu s aktuálnou partnerkou (rozišli sa v júli 2020 a vzťah obnovili v septembri 2021) sa vzťah detí k otcovi zlepšil, boli veselšie a viac sa k nemu tešili. V písomnom vyjadrení k návrhu, ktorý zasielala súdu v čase keď otec partnerku nemal (dňa 10.03.2021), však uviedla, že „Bohužiaľ, zlepšenie bolo veľmi krátkodobé, otec sa opäť vrátil k svojmu pôvodnému štýlu správania, kedy sa k maloletým deťom správa necitlivo, pred maloletými deťmi sa opakovane negatívne vyjadruje na adresu matky.“ Z uvedeného je zrejmé, že matka nesúhlasila s prespávaním detí v domácnosti otca i v čase, keď partnerku E. G. nemal a vzťahy medzi rodičmi boli problémové i v tomto období. Deti u otca po dlhom čase niekoľkokrát prespali od decembra 2021, pričom v domácnosti bola aj partnerka otca E. G. a jej mal. dcéra Y.. Mal. W. sa pri neformálnom pohovore s kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že nechce u tatu spať, lebo sa u neho dobre nevyspí, doma sa vyspí dobre, u tatu sa jej nedá spať, lebo spávajú a poschodovej posteli a stále sa v spánku búcha o rebrík a aj sa tam bojí spať. Súdu sa javí dôvodné sa domnievať, že tvrdenia maloletej súd podmienené ambivalentným postojom k otcovi, ktorý mal za osvedčené zo záverov znaleckého posudku. Mal. I. sa opakovane, ako pri predchádzajúcom šetrení pomerov a taktiež pri znaleckom dokazovaní, priklonila k názorom staršej sestry, prikyvovala na odpovede sestry hlavou, odpovedala rovnako ako sestra alebo nevedela odpovedať a odpovedala za ňu mal. W.. Matka detí v priebehu konania aj pred znalkyňou tvrdila, že motivuje deti k stretávaniu s otcom a pred stykom ich nabáda ísť k nemu, avšak ako vyplýva zo znaleckého posudku na druhej strane matka „prerámuje príbehy v rodine otca“ tak, že u maloletých oslabuje túžbu odísť k otcovi. Matka vedie s deťmi rozhovory na tému čo je „v rodine“ otca že, resp. čo jej vadí na otcovej priateľke...“ Taktiež podanie na polícii matky dňa 09.12.2022, kde podľa vyjadrenia otca strávili deti niekoľko hodín, súd nepovažoval za v záujme detí, keďže podľa obsahu tvrdení rodičov, skutočnosti, pre ktoré matka urobila podanie nenapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu alebo priestupku. Matka na pojednávaní dňa 01.03.2022 predložila súdu dátové zariadenie s dvomi zvukovými nahrávkami z 18.02.2022 z výsluchu detí pred kolíznym opatrovníkom a z 28.02.2022 kedy sa deti vrátili po styku s otcom do domácnosti matky. Nahrávku z 28.02.2022 súd na pojednávaní vykonal prehratím nahrávky. Na tejto nahrávke, ktorú vyhotovila matka v jej domácnosti, deti rozprávali matke o udalostiach v domácnosti otca, sťažovali sa na partnerku otca a jeho vnímanie partnerky otca a matka sa detí nadväzne na to opýtala, ako a čo začali hovoriť otec a jeho partnerka o matke. Súd má za to, že nahrávka potvrdzuje vyššie uvedené závery znaleckého posudku, že matka vedie s deťmi rozhovory na tému čo sa stalo v rodine otca. Návrh na vykonanie dôkazu nahrávky z 18.02.2022 súd nepripustil, a to s ohľadom na skutočnosť, že nahrávka obsahovala rozhovor detí s kolíznym opatrovníkom, ktorý bol podkladom pre správu z prešetrenia pomerov na č.l. XXX - XXX, kde je podstatný obsah rozhovoru s deťmi uvedený, ako i s ohľadom na hospodárnosť konania. Matka predložila nahrávku, ktorá má mať viac ako 30min, až na konci pojednávania konaného dňa 01.03.2022, pričom nepreukázala súdu dôvody, pre ktoré nahrávku nemohla súdu predložiť pred pojednávaním. Pojednávanie prebiehalo viac ako 3 hodiny a súd s poukazom na uvedené nepovažoval vykonanie navrhovaného dôkazu za účelné. Dôvody aktuálneho vzťahu otca s deťmi, postoja detí k otcovi, ich názorov, ako i subjektívnosti ich názorov, možno vyvodzovať zo záverov znaleckého posudku. Zo záverov jednoznačne vyplýva, že deti sú ovplyvňované matkou na vedomej i nevedomej úrovni, pomer rodičovských rolí je dlhodobo nevyvážený v neprospech otca, matka akceptuje rolu otca len formálne a deti vnímajú argumenty vyjadrované matkou ako fakty. Súd na matku na pojednávaní, rovnako ako znalkyňa, apeloval, že je úlohou matky podporovať deti v stretávaní s otcom, vysvetľovať im, prečo je v ich záujmu stretávať sa s otcom, a to dlhodobo, nielen tesne pred stretnutím a celkovo podporovať výchovnú rolu otca v živote detí. Obom rodičom súd zdôraznil,
že v záujme zdravého vývoja ich detí je namieste sa akceptovať ako rodičov, nevyjadrovať sa pred deťmi negatívne na stranu druhého rodiča a vytvárať deťom bezpečné vzťahové prostredie. Na otcovi je pristupovať k deťom obzvlášť citlivo vzhľadom na situáciu v rodine. Odporúčaniu kolízneho opatrovníka na odročenie pojednávania za účelom pokračovania rodičov a detí v sedeniach na CDR Zlatovce Trenčín súd nevyhovel. Rodičia navštevujú predmetné sedenia od januára 2022 dobrovoľne bez uloženia tejto povinnosti súdom. Súd považoval v danej veci vykonané dokazovanie za dostatočné na rozhodnutie vo veci samej, pričom mal za to, že v záujme zlepšenia vzťahu otca s deťmi a komunikácie rodičov, čo je dlhodobá záležitosť, je žiaduce, aby v sedeniach rodičia s deťmi pokračovali. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a aktuálnu vzťahovú väzbu detí k otcovi súd návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností a tak zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Pokiaľ ide o návrh matky na zmenu úpravy styku tento rovnako súd nepovažoval za dôvodný. Súd má za to, že zúženie styku, t.j. realizácie aktuálneho rozsahu styku bez prespatia detí v domácnosti otca, by bolo krokom späť. V súlade so závermi znaleckého posudku je súd názoru, že je potrebné vytvoriť čo najväčší výchovný priestor pre stretávanie maloletých detí s otcom a je úlohou matky, aby pozitívne vysvetlila deťom, prečo je v ich záujme tráviť s otcom celý víkend nepretržite a že aj počas noci sú u otca v bezpečí. Podľa súdu názor detí neprespávať v domácnosti otca nie je ich čisto subjektívnym úprimným názorom, ale je silne ovplyvnený na vedomej i nevedomej úrovni názormi a správaním matky, matkiným citovým zranením, ktoré sa premieta do vzťahu s otcom, čo znalecké dokazovanie jednoznačne preukázalo. Naviac matka uviedla, že deti si cez víkend rady pospia dlhšie až do 10.00 hod a preto keď neprespávali u otca chodili k nemu viackrát až o 11.00 hod. Z toho vyplýva, že otec mal skutočne obmedzený rozsah času, ktorý trávil s deťmi cez víkend a nemal dostatok časového priestoru na trávenie času s deťmi, kedy aj bežné aktivity súvisiace s večerným a ranným víkendovým režimom sú podstatnou zložkou pre rozvoj vzťahovej väzby dieťaťa s rodičom.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).