Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/77/2017

Potvrdené rozhodnutím 23Co/66/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: V. V., nar. X.XX.XXXX, bytom G. L. X, K., zastúpená: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, Hlavná 44, Trnava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 27C/77/2017-55 zo dňa 14. januára 2019, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: V. V., nar. 1.12.1940, bytom U..L. X, K., zastúpená: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, Hlavná 44, Trnava, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2017 domáhala vrátenia daru, ktorého predmetom bol byt. Z dôvodu, že dúfala, že sa o ňu obdarovaný - jej mladší syn - postará. Musí mu telefonovať, aby prišiel, vyhodiť smeti, lieky. Doma vypína mobil, aby ho nerušila. Byt mu dala v čase, keď sa domnievala, že sa končí jej život a že potrebuje pomoc. Žalovaný sa vyjadril, že by sa pri nej zbláznil, že má svoj život. Aby šla do nemocnice a tam sa o ňu postarajú. Žalobkyňa uviedla, že chce zomrieť doma a nie inde. K žalobe pripojila Darovaciu zmluvu.

2. Dňa 2.10.2017 doručila žalobkyňa súdu podanie, v ktorom uviedla, že sa sklamala v synovi, ktorému dala svoj byt v snahe, aby sa o ňu postaral. Žalovaný nechce ísť bývať do predmetného bytu. Ďalej uviedla, že jej zdravotný stav je vážny, pohybuje sa o dvoch barlách, je po viacerých operáciách, v posledných mesiacoch schudla 20 kg.

3. Po doručení uznesenia súdu zo dňa 9.11.2017 na odstránenie vád žaloby, žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 28.11.2017 odstránila vady žaloby tak, že doplnila strany sporu, doplnila opis skutkových okolností a petit, ktorým sa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X p. bytového domu U.. L. Č.. X, X, X, X súp. č. XXXX, vchod C. postaveného na parc. č. XXXX, k. ú. K.. Žalobu odôvodnila tým, že má vážne zdravotné problémy, je odkázaná na barle, podstúpila viacero operácií, má slabí zrak. Po uzatvorení darovacej zmluvy sa žalovaný o ňu prestal zaujímať, prerušil s ňou kontakty, preto žiada o vrátenie daru. Listom zo dňa 27.11.2017 žalovaného vyzvala na vrátenie daru, odmietol nehnuteľnosť vrátiť. K vyjadreniu nepripojila výzvu na vrátenie daru, len podací lístok z rovnakého dňa. Ďalej v podaní uviedla, že sa doposiaľ o ňu staral starší syn, ale už mu bola záťažou a preto uzatvorila darovaciu zmluvu. Ústne sa dohodli so žalovaným, že ju dochová a pochová pod podmienkou, že dožije vo svojom byte, pretože už nemohla zostať sama. Ako náhle dostal list vlastníctva prehlásil, že sa o ňu starať nebude. Od 18.9.2017 sa u nej neukázal a ani nezavolal. Upozornila ho, že zruší darovaciu zmluvu, na čo nereagoval.

4. Podaním zo dňa 22.1.2018 doručeným súdu dňa 24.1.2019 cestou právneho zástupcu doplnila žalobu a požiadala o zmenu petitu, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 14.1.2019 nasledovného znenia: „Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom K., katastrálny odbor, k. ú. K. na LV č. XXXX byt č. XX na X. p. bytového domu súp. č. XXXX ul. U. L. X v K., postaveného na parc. č. XXXX, spoločne so spoluvlastníckym podielom 69/1770 na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel parc. reg. „C.“ č. XXXX o výmere 637 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísaný na LV č. XXXX v 69/1770, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“

5. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný neprejavuje o jej osobu akýkoľvek záujem, neposkytuje jej starostlivosť na ktorú sa zaviazal, nekomunikuje s ňou. Pre jeho odmerané správanie žalobkyňa pociťuje nevďak a určitú formu ubližovania, v dôsledku čoho dospela k záveru, že si uvedený dar žalovaný nezaslúži. Ďalej poukázala na to, že v rozpore so zmluvou predmetný byt užíva za odplatu formou nákladov spojených s užívaním bytu. V prípade nevyhnutnej potreby pomoci je odkázaná na svojho druhého syna a vnuka. Z dôvodu hrubého a sústavného porušovania dobrých mravov a nerešpektovania a nedodržiavania vzájomne dohodnutých práv v danom prípade najmä povinností vyplývajúcich pre žalovaného zo zriadeného vecného bremena v prospech žalovaného v zmysle § 630 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 21.8.1997 sp. zn. 3 Cdo 191/96 (R88/1998) sa domáha uloženia povinnosti žalovanému vypratať predmetný byt. Žalobkyňa pred podaním žaloby a aj po jej podaní vyzvala žalovaného na vrátenie daru, bez výsledku. K podaniu pripojila výzvu na vrátenie daru zo dňa 22.1.2018 a čiastočné výpisy z LV č. XXXX a XXXX. Navrhla doplniť dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov D.. X. V. a B.. F. V., svojho syna a vnuka.

6. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.6.2018 navrhol žalobu zamietnuť, popiera a odmieta tvrdenia žalobkyne. Po obdarovaní so žalobkyňou komunikoval, pomáhal jej, neodmietol jej pomoc. Na jeseň 2017 žalobkyňa trvala na tom, aby sa k nej nasťahoval, čo odmietol, ale neodmietol samotnú žalobkyňu, len presťahovanie. Žalobkyňa sa urazila a odmietla s ním ďalej komunikovať. Následne keď ju šiel navštíviť, bol v zámku pootočený kľúč a už sa k nej nemohol do bytu dostať. Sama žalobkyňa ho odmietla. Ako svedka navrhol vypočuť svoju bývalú manželku E. V..

7. Žalobkyňa v podaní zo dňa 23.7.2018 uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym hmatateľným spôsobom nerozporoval žalobkyňou preukázaný skutkový stav, len konštatoval, že komunikoval, pomáhal a podobne. Žalovaný sa nevyjadril ku skutočnosti, že sa zaviazal k tomu, že žalobkyňa bude byt užívať doživotne bezodplatne a zároveň že ju dochová a pochová. Neuniesol dôkazné bremeno, že splnil tieto povinnosti. Žalovaný účelovo prenáša dôkazné bremeno na žalobkyňu tvrdením, že ona ho odmieta. K navrhovanej svedkyni uviedol, že by vypovedala len k sprostredkovaným informáciám od žalovaného.

8. Žalovaný v podaní zo dňa 10.8.2018 uviedol, že dôkazné bremeno hrubého porušenia dobrých mravov zaťažuje žalobkyňu, on naďalej popiera skutkové tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňu žiadnym spôsobom neobmedzoval a ani neobmedzuje v užívaní nehnuteľnosti. Má záujem komunikovať so žalobkyňou, ale tá ho odmieta. Namietol opakovane, že žalobkyňa nepopísala v žalobe a ani následne také správanie, ktoré by sa dalo posudzovať za hrubo v rozpore s dobrými mravmi.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, pripojenými listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Žalobkyňa je matkou žalovaného. Z darovacej zmluvy zo dňa 17.8.2017, ktorej vklad bol povolený 18.9.2017 súd zistil, že žalobkyňa darovala predmetný byt žalovanému. Zároveň je súčasťou zmluvy aj dohoda strán o zriadení vecného bremena v prospech darkyne a to jej právo doživotného bezodplatného užívania a bývania v predmetnom byte (bod VI.1.) a v bode VI.3. vecné bremeno „dochovať a pochovať“. Žalobkyňa predmetný byt užíva do súčasnosti sama. Žalovaný s ňou nebýva. Zálohové platby za jeho užívanie platí žalobkyňa správcovi bytu. Žalovanému neplatí žiadnu čiastku za užívanie bytu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žiadal od žalobkyne, aby za užívanie bytu platila.

11. Výzvou zo dňa 22.1.2018 žalobkyňa cestou právneho zástupcu vyzvala žalovaného na vrátenie daru v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Vo výzve uviedla rovnaké dôvody vrátenia daru, ako v podaní zo dňa 22.1.2018 doručenom súdu dňa 24.1.2019.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní predložil prehľad nákladov na starostlivosť o mamu a byt od 10/2017 do 12/2018, ktorý nebol podpísaný a ani z neho nie je zrejmé, kto ho vyhotovil. Ďalej predložil Potvrdenie Bytového družstva Trnava so sídlom v Trnave o úhrade nákladov za zálohové platby spojené s užívaním predmetného bytu od 8/2017 do 12/2018 menom žalobkyne. A predložil 5 čestných prehlásení, v ktorých sa uvádza, že žalovaný sa nestará o žalobkyňu a nechodí za ňou.

13. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa jednostranne požiadala o vrátenie daru a to podaním zo dňa 22.1.2018, pričom predchádzajúce podanie, ktorým žiadala vrátiť dar pred jeho vstupom do konania nemá k dispozícii, t. j. výzvu na vrátenie daru zaslanú priamo žalobkyňou dňa 27.11.2017 (podací lístok na čl. 13), na ktorú sa odvoláva v podaní zo dňa 26.11.2017. Na základe žiadosti žalobkyne o vrátenie daru, vznikla povinnosť žalovanému vypratať a vrátiť nehnuteľnosť žalobkyni, z dôvodu jeho dlhodobého porušovania povinností, najmä umožniť žalobkyni bezodplatne užívať byt a žalobkyňu dochovať. V obdobnej situácii sa riešilo vrátenie daru aj vo veci tunajšieho súdu 14C/84/2011, kde súd žalobe vyhovel a konštatoval, že nemusí ísť o hrubé porušenie dobrých mravov, ale o sústavné porušovanie. I keď nejde o rozhodnutie v tejto veci, je možné tieto závery aplikovať na daný stav. Zmenu petitu na vypratanie nehnuteľnosti navrhol práve s ohľadom na poučenie súdu a rozhodnutie vo veci 14C/84/2011. Vo veci súd musí rozhodovať podľa skutkového stavu ku dňu rozhodnutia a nie podania žaloby, alebo do výzvy na vrátenie daru. K bezodplatnému užívaniu bytu uviedol, že komentár k § 630 jednoznačne uvádza, že obdarovaný s vďakou prijíma predmetný dar v prípade bezodplatnosti sa jedná o absolútnu bezodplatnosť. Teda nie, že neplatí nájom vlastníkovi, ale ani žiadne iné poplatky spojené s užívaním. Predložené čestné prehlásenia preukazujú zasa porušovanie vecného bremena dochovať.

14. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že po pripustení zmeny petitu žalovaný nemôže vypratať byt, pretože v ňom nebýva. Doposiaľ nebolo preukázané sústavné a hrubé porušenie dobrých mravov, najmä ak k nemu malo dôjsť za obdobie 5 dní od vkladu darovacej listiny do podania žaloby na súd. Podanie žaloby považuje za dôsledok toho, že žalovaný sa odmietol prisťahovať do bytu žalobkyne a následne mu táto neumožňuje vstup do bytu, a preto jej nemôže starostlivosť poskytnúť. Konanie žalobkyne ovplyvňuje druhý syn, ktorý nebol obdarovaný bytom. Ako syn by mal poskytovať žalobkyni pomoc, ak ju táto od neho príjme. Výzva na vrátenie daru zo dňa 22.1.2018 bola doručená po podaní žaloby vhodením obálky do schránky. K bezodplatnému užívaniu bytu uviedla, že žalobkyňa žalovanému žiadnym spôsobom neplatí odplatu za užívanie bytu. Platí len energie, ktoré spotrebuje. Vo vzťahu k žalovanému užíva byt bezodplatne. K rozhodnutiu predloženému na pojednávaní uviedla, že z neho nevyplýva, či ide o rozhodnutie konečné, nakoľko nemá vyznačenú právoplatnosť. Predložené čestné prehlásenia len potvrdzujú, že do bytu k žalobkyni žalovaný nechodí, že sa o ňu nezaujíma. Ale nevyplýva z nich, aký je skutočný vzťah medzi stranami sporu, a prečo nekomunikujú.

15. Súd nevykonal ďalšie doplnenie dokazovania, okrem oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, vzhľadom na rozsudočný návrh z dôvodu hospodárnosti a to výsluch strán sporu, navrhnutých svedkov a doposiaľ nepredložených listinných dôkazov.

16. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

17. Citované zákonné ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Darca sa môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny, pričom musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výzva na vrátenie daru obsahujúca kvalifikované závadné správanie obdarovaného sa musí prejaviť ako jednostranný právny úkon smerujúci od darcu k darovanému. Za takúto výzvu možno považovať aj žalobu dňom jej doručenia žalovanej strane. Podľa § 3 ods. 1 výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa darovala predmetný byt žalovanému, vklad darovacej zmluvy bol povolený 18.9.2017 v pondelok a už v piatok 22.9.2017 doručila súdu podanie, ktorým sa domáhala vrátenia daru. Po výzve súdu na odstránenie vád žaloby, podaním doručeným súdu dňa 28.11.2017, sa domáhala určenia vlastníctva k predmetnému bytu. K podaniu pripojila aj podací lístok, z ktorého je zrejmé, že dňa 27.11.2017 zaslala výzvu na vrátenie daru žalovanému zo dňa 27.11.2017, čo uvádza i vo svojom podaní. Výzvu nepripojila a ani ju nemá k dispozícii jej právny zástupca. Podaním doručeným súdu dňa 24.1.2018 požiadala o pripustenie zmeny petitu, ktorú upresnila aj na pojednávaní a súd následne zmenu petitu pripustil.

19. Predmetom konania, je po vyššie uvedených úpravách žaloby, vypratanie bytu žalovaným na základe výzvy žalobkyne na vrátenie daru. V konaní nebolo sporné, že byt užíva do súčasnosti výlučne žalobkyňa. Žalovaný v nehnuteľnosti nebýva a podľa tvrdenia žalobkyne za ňou do bytu od povolenia vkladu dňa 18.9.2017 nechodí, a ani s ňou nekomunikuje. Toto tvrdenie žalobkyne žalovaný nesporoval, teda že nekomunikuje so žalovanou a ani, že za ňou nechodí. Sporný bol dôvod jeho tvrdeného nezáujmu, pričom žalovaný uviedol, že ho žalobkyňa odmieta odkedy sa k nej odmietol prisťahovať.

20. Za daného skutkového stavu, kedy je nesporné, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť žiadnym spôsobom neužíva, nevstupuje do nej, vzhľadom na rozsudočný petit, súd žalobu zamietol, nakoľko vypratanie bytu žalovaným nie je možné a ani vykonateľné.

21. Z uvedených dôvodov súd nevykonal okrem oboznámenia sa so žalobou a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a prednesmi právnych zástupcov ďalšie navrhnuté dôkazy, nakoľko vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia by ďalšie dokazovanie bolo nadbytočné a nehospodárne.

22. K námietke právneho zástupcu žalobkyne, že vypratania nehnuteľnosti sa domáha na základe poučenia súdu o úprave petitu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/84/2011, kedy súd pri vrátení daru uložil povinnosť odporkyni vypratať nehnuteľnosť, súd uvádza, že daným rozhodnutím nie je viazaný, a zároveň nie je ani zrejmé, či ide o konečné rozhodnutie. Naviac z predloženého rozhodnutia však súd zistil, že ide o úplne iné skutkové okolnosti, nakoľko v danom prípade odporkyňa bývala v darovanej nehnuteľnosti spolu s darkyňou - navrhovateľkou, teda nehnuteľnosť reálne užívala a vypratanie nehnuteľnosti bolo možné a aj vykonateľné a povinnosť na plnenie mala prednosť pred určovacím petitom.

23. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)

25. V konaní plne úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, okrem osôb, ktorá sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).