Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-6-2021.pdf
PDF · 157.34 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Y. I. I. Y. N..V..Q.., F.: XXXXXXXX, O. XXX/XX, XXX XX Č. G., Č. V., právne zast.: NAGY & NAGY s.r.o., IČO: 53 582 268, Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému: S. X., V.. X., J.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/ XX, XXX XX L., Q.M. N., právne zast.: VOJTECH JÁGERSKÝ advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 577 651, Stráž 223, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 3 369,66 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica („Upomínací súd“) dňa 05.03.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3 369,66 Eur spolu s úrokom z omeškania v miere 5 % ročne zo sumy 3 369,66 Eur od 24.02.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, ktoré si uplatňuje ako náhradu škody podľa § 250 českého Zákonníka práce (v záverečnej reči žalobca tento nárok alternatívne uplatnil aj ako regresný nárok zo solidárneho záväzku v zmysle § 439 Občianskeho zákonníka).
2. Skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu konania boli nasledovné : 2.1 žalovaný, ktorý vykonával pre žalobcu pracovnú činnosť - vodič nákladnej dopravy, sa počas vykonávania pracovnej činnosti dňa 19.01.2019 pri vstupe na územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len ako „VB“) dopustil priestupku prevážania nelegálnych migrantov (pozn. súdu - v záverečnej reči žalobca toto skutkové tvrdenie zmenil, keď uviedol, že pokuta nebola uložená za prevádzačstvo), na základe čoho bola žalovanému udelená pokuta vo výške 3 000 libier za 5 prevážaných nelegálnych migrantov - o tejto skutočnosti svedčí oznámenie Border Force, zn. DUN/ CP/3981 zo dňa 18.03.2019 (ďalej len ako „Oznámenie Border Force“), ktorým si uvedený orgán uplatnil pokutu u žalobcu. Z predmetného oznámenia vyplýva, že (a) v čase kontroly na motorovom vozidle nebolo riadne pripevnené colné lanko TIR, (b) žalovaný nedokázal preukázať vykonanie pravidelnej kontroly vozidla a (c) v náložnom priestore motorového vozidla sa nachádzalo 5 fyzických osôb - nelegálnych migrantov. V podstate ide analogicky o rovnaký typ sankcie, ako keby žalovaný dostal pokutu za prekročenie rýchlosti. Ako profesionálny vodič žalovaný musel byť znalý právnych predpisov a musel spĺňať predpoklady pre vstup do cudzej krajiny, v danom prípade do VB, podmienky na vstup do ktorej upravoval Zákon o migrácii z roku 1999, na ktorý sa aj odvolávajú britské orgány; 2.2 okrem uvedenej pokuty vo výške 3 000 libier bola žalobcovi ako zamestnávateľovi za uvedený priestupok udelená pokuta vo výške 6 500 libier; 2.3 celková škoda spôsobená žalovaným ako zamestnancom sa tak rovná sume 9 500 libier;
2.4 žalobca si žalobou uplatnil len časť pokuty - vo výške 3 000 libier, ktorá bola uložená priamo žalovanému (pozn. súdu - v záverečnej reči žalobca toto skutkové tvrdenie zmenil tak, že na zaplatenie pokuty boli zaviazaní žalobca a žalovaní spoločne a nerozdielne); 2.5 žalobca následne požiadal o možnosť úhrady pokút v splátkach, pričom uvedenú pokutu vo výške 3 000 libier v plnom rozsahu uhradil dňa 13.07.2020 a tým pádom mu vznikla škoda vo výške 3 369,66 Eur
- pokutu žalobca uhradil z dôvodu, že inak by britské orgány predmetné vozidlo zadržali (pozn. súdu: prvú platbu však žalobca vykonal až 11.02.2021 a poslednú až 14.07.2021 - č.l. 110 - 115); 2.6 pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto si žalobca uplatňuje na základe predžalobnej výzvy zo dňa 15.02.2021, a to od 24.02.2021; 2.7 žalovaný na rozdiel od žalobcu svoje tvrdenia, že vykonal viacero kontrol, žiadnym spôsobom nepreukázal, a to ani v konaní pred príslušným konaním vo VB - žalobca má za to, že žalovaný zavinene spôsobil škodu porušením povinností pri plnení pracovných úloh; 2.8 pokiaľ žalovaný niektoré skutočnosti namietal, žalobca má za to, že tieto námietky mal uplatniť pred britskými orgánmi; 2.9 pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, túto považuje žalobca za irelevantnú - nie je totiž možné, že sa žalobca o škode dozvedel dňa 19.01.2019 a to z dôvodu, že pokuta ešte nebola vyčíslená, ani udelená - dňa 19.01.2019 sa len stal incident, na základe ktorého bolo zahájené konanie a následne až 18.03.2019 bola udelená pokuta; 2.10 v zmysle § 257 ods. 2 Českého zákonníka práce, v prípade, ak by súd vyhodnotil zavinenie žalovaného ako nedbanlivostné, tak žalobcovi prináleží 4-násobok priemerného mesačného zárobku (pozn. súdu- správne má byť 4,5 násobok), na rozdiel od slovenskej úpravy, s tým, že podľa názoru žalobcu súd má rozlišovať medzi mzdou a zárobkom a do zárobku by sa mala započítať aj diéta, ktorá bola žalovanému riadne a včas vyplácaná; 2.11 čo sa týka regresného nároku, v tomto smere si žalobca uplatňuje v podstate 100 % svojej pohľadávky - pokuty, lebo nenesie žiadnu účasť na spôsobení tejto škody, resp. uplatňuje si len 1/3-inu z uložených pokút vo výške vyše 9 500 libier; 2.12 žalovaný vykonal pred týmto incidentom 22 jázd na územie VB a to počas obdobia necelých 7 mesiacov (keďže pracovný pomer trval od konca mája 2018 a incident sa stal v januári 2019). Z uvedeného vyplýva, že v priemere žalovaný jazdil do VB 3-krát mesačne - z tohto vyplýva, že žalovaný bol dokonale znalý podmienok pre vstup na územie VB, keďže 22-krát nedostal žiadnu pokutu - čiže musel mať vedomosti o tom, ako sa preukázať, aké dokumenty musí mať, keďže nedostal pokutu a nie je možné hovoriť, že by mal šťastie, alebo že by ho len tak pustili - z toho dôvodu je bezpredmetné skúmať a preukazovať, čo došlo k školeniu zamestnanca, lebo evidentne zamestnanec si bol vedomý toho, aké podmienky má splniť pre vstup na územie VB. Neexistuje ustálenie Zákonníka práce, či českého, alebo slovenského, ktorý by takúto povinnosť predpisovalo zamestnávateľovi, čiže, aby zamestnávateľ medzinárodnej kamiónovej dopravy školil svojho zamestnanca ako riadiť vozidlo; 2.13 na otázky sudcu žalobca uviedol, že : a) aj pred predmetnou udalosťou, ktorá je predmetom tohto sporu, sa v spoločnosti žalobcu udiali obdobné prípady, kedy boli uložené sankcie za prevoz nelegálnych migrantov; b) pokiaľ ide o školenia zamestnancov (vrátane žalovaného) na predchádzanie obdobným situáciám, žalobca uviedol, že žalovaný bol vodičom profesionálnym a teda mal mať vedomosti; taktiež prebiehali aj školenia v Rakúsku (pozn. súdu - doklady k čomu však žalobca nepredložil; poukázal na fotografiu priehradky v sídle materskej spoločnosti, ktoré obsahujú všetky potrebné dokumenty a teda slúžia, aby si pred cestou vodiči nabrali potrebné formuláre a informácie - aké konkrétne dokumenty obdŕžal žalovaný pred konkrétnou jazdou, žalobca preukázať nemôže, nakoľko im vodiči (zamestnanci) nepodpisujú pred každou jazdou, aké dokumenty si so sebou berú; c) v priestoroch žalobcu mal každý vodič pripravené dokumenty potrebné k jazde - kontrolné zoznamy, CMR a podobne; d) pokiaľ ide o školenie žalovaného ako zamestnanca na vypĺňanie kontrolných zoznamov, žalobca uviedol, že pred predmetným incidentom bol žalovaný vo VB 22-krát, a teda mal vedieť, aké podmienky sú na jej území; e) pokiaľ ide o systém prevencie proti prevozu nelegálnych migrantov na vozidle resp. návese, žalobca uviedol, že návesy sú vybavené ochrannými prvkami, pričom žalobca predložil listinný dôkaz - potvrdenie vedúceho vozového parku (č.l. 120-121). Ak akékoľvek vybavenie chýba, je povinnosťou vodiča si ho doplniť. Toto vybavenie je k dispozícii vo vozovom parku, alebo u vedúceho vozového parku. Ak žalovaný prišiel k návesu, ktorý lanko, plombu, alebo zámok nemal, mal si chýbajúce vybavenie doplniť predtým, ako vyšiel. Je povinnosťou vodiča, aby si pred jazdou skontroloval technický stav a vybavenie vozidla.
Podstatné je, že podľa Oznámenia Border Force colné lanko žalovaný mal, ale nebolo natiahnuté po jednej strane návesu. Vodič - žalovaný teda colným lankom vybavený bol, ale nepoužil ho správne; f) žalobca uviedol, že žalovaný nebol priamo školený proti prevozu nelegálnych migrantov u žalobcu, ale v materskej spoločnosti žalobcu v Rakúsku (pozn. súdu - doklady k čomu však žalobca nepredložil); g) žalovaný bol povinný pred vstupom do colného priestoru VB skontrolovať náves - vyplýva to aj z kontrolných zoznamov, avšak žalovaný týmito kontrolnými zoznamami nedisponoval s tým, že pokiaľ by tieto kontrolné zoznamy žalovaný mal a mal by ich v poriadku, tak by bola pokuta nižšia; h) žalovanému neboli dané žiadne pokyny, kde má alebo nemá parkovať, nakoľko žalobca preváža prevažne oceľové zvitky, železo, kov, drevo, starý papier, odpady a podobne, t.z. že strážené parkoviská používa žalobca minimálne - keďže žalovaný neviezol žiadny cenný materiál, nebolo potrebné využiť stráženého parkoviska. Aj keby žalovaný parkoval na stráženom parkovisku, nezbavuje ho to povinnosti priebežne kontrolovať náklad. Vodič je pred jazdou skontrolovať tak technický stav vozidla, ako aj náklad, či je všetko v poriadku. Ak by takúto svoju povinnosť žalovaný dodržal, musel by vedieť, že mu do návesu vnikli migranti; i) žalobca požaduje náhradu škody nad maximálny limit (pozn. súdu - nad 4,5 násobok priemerného zárobku žalovaného) podľa zákonníka práce z dôvodu, že žalovaný spôsobil škodu úmyselne a ani podľa doložených rozhodnutí českých súdov tam nebola žiadna moderácia - žalobca si uplatňuje nárok predmetom regresným s tým, že má za to, že žalobca sa žiadnou mierou nepodieľal na vzniku škody.
3. Žalobca v priebehu konania predložil nasledovné listinné dôkazy (ďalej spolu len ako „Listinné dôkazy žalobcu“): 3.1 Pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.05.2018 (č.l. 8 - 9); 3.2 Mzdový výmer žalovaného zo dňa 28.05.2018 (č.l. 10); 3.3 Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 28.02.2019 (č.l. 11); 3.4 Oznámenie Border Force s prekladom do českého jazyka (č.l. 12-17); 3.5 Výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 27.04.2020 (č.l. 18); 3.6 Predžalobná výzva zo dňa 15.02.2021 (č.l. 18p.v.); 3.7 Rozsudok Okresného súdu v Náchode č.k. 58C/3/2017-57 z 19.07.2017 (č.l. 90- 91); 3.8 Platobný rozkaz Okresného súdu v Jindřichové Hradci, č.k. 18C/153/2019-20 z 08.11.2019 (č.l. 92-93); 3.9 listina datovaná k 14.11.2017 v nemeckom jazyku - bez úradného prekladu (č.l. 93a); 3.10 fotografia kontrolného zoznamu zabezpečenia vozidla na ceste do Veľkej Británie (č.l. 93b); 3.11 doklady o úhradách splátok pokút (č.l. 106-119); 3.12 listina spoločnosti TRANSBRITANNIA zo 16.02.2016 v nemeckom jazyku - bez úradného prekladu (č.l. 120); 3.13 listina spoločnosti TRANSBRITANNIA zo 14.11.2017 v nemeckom jazyku - bez úradného predkladu (č.l. 121); 3.14 výplatné pásky žalovaného k dátumom 15.10.2018, 15.11.2018, 15.12.2018, 15.01.2019, 15.02.2019, 15.03.2019 (č.l. 144 - 145) a 3.15 excel tabuľku o priemernej výške diét žalovaného (č.l. 146 - 146 p.v.).
4. Skutkové tvrdenia žalovaného v priebehu konania boli nasledovné : 4.1 vzťah medzi žalobcom a žalovaným podlieha regulácii pracovného práva a to z dôvodu, že v čase vzniku údajnej škody žalobcovi bola žalobcom a žalovaným uzatvorená pracovná zmluva a údajná škoda mala vzniknúť žalobcovi konaním žalovaného v súvislosti s výkonom práce žalovaného pre žalobcu. Na to, aby bolo možné hovoriť o škode v zmysle pracovného práva, musia byť splnené viaceré podmienky a to, že zamestnanec poruší povinnosti, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru, vznikne škoda v dôsledku zavineného konania zamestnanca - žalovaný si nie je vedomý porušenia akejkoľvek povinnosti vo vzťahu ku skutočnosti, že sa v jeho návese v čase vstupu na územie VB malo nachádzať 5 nelegálnych migrantov - žalovanému nevyplýva povinnosť zo žiadnych právnych predpisov, medzinárodných zmlúv, ani z pracovnej zmluvy vo vzťahu k tej skutočnosti, že sa v jeho návese našli nelegálni migranti. Nemožno hovoriť ani o zavinenom konaní žalovaného, nakoľko chýba vôľová zložka konania, či už vo forme úmyselného konania, alebo nedbanlivosti, nakoľko nelegálni migranti sa mali dostať do nákladného priestoru vozidla žalovaného bez jeho vedomosti; 4.2 počas vykonávania cesty žalovaný ako vodič vykonal viacero fyzických kontrol vozidla vrátane návesu, pričom žiadnych nelegálnych migrantov neevidoval v návese; 4.3 pred vstupom do VB bol náves vo francúzskom prístave Dunkerque dvakrát skontrolovaný tepelným senzorom francúzskymi policajtmi a títo žiadnych migrantov v návese neodhalili;
4.4 následne, počas čakania v colnom priestore na nalodenie sa na trajekt smerujúci do Veľkej Británie, anglickí policajti odhalili, že sa v návese nachádzajú nelegálni migranti, pričom však nie je zrejmé, keďže tento priestor je zabezpečený viacerými ochrannými prostriedkami (ostnatý drôt, kamerový systém), kedy a akým spôsobom (keďže nebol poškodený vonkajší obal návesu) došlo k nelegálnemu vniknutiu migrantov do návesu žalovaného; 4.5 žalovaný nikdy nebol na odhaľovanie migrantov v návese školený a vyslovene poprel, že by bol na túto oblasť zaškolený v Rakúsku. Uviedol, že žalobca len poukázal na priehradky v sídle materskej spoločnosti, kde sa podľa neho mali nachádzať potrebné dokumenty - z toho však nevyplýva žiaden dôkaz, že žalovaný bol zo strany žalobcu riadne zaškodený k plneniu povinností, vo vzťahu k porušovaniu ktorých mala byť žalovanému uložená pokuta, ktorú žalobca vymáha voči žalovanému; 4.6 žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, vykonal náležite aj potrebné kontroly a vykonal všetky nevyhnutné kroky, ktoré sa dajú pri primeranom a rozumnom správaní od neho očakávať - nie je rozumné, ani spravodlivo možné očakávať, aby žalovaný ako vodič neustále (24 hodín) kontroloval náves pred možným vniknutím nelegálnych migrantov v colnom a stráženom priestore cudzích štátov a očakávať od žalovaného, aby riskoval vlastný život a zdravie na odhaľovanie nelegálnych migrantov v náložnom priestore vozidla, keď predovšetkým je na policajných orgánoch cudzích štátov dostatočne zabezpečiť hranice a colné priestory tak, aby nedochádzalo k vzniknutým situáciám; 4.7 žalovaný poukázal na to, že v mnohých spoločnostiach - prepravcov sú vozidlá vybavené tzv. elektronickými známkami a monitorovacími zariadeniami, ktoré v prípade narušenia signalizujú, že došlo k narušeniu priestoru návesu s tým, že takéto vybavenie predmetný náves, ktorý používal žalovaný, nemal - náves nebol zabezpečený žiadnym spôsobom. Boli tam len nejaké západky ako na chladiarenských vozidlách, ale náves nebol zamknutý a teda ktokoľvek mohol vstúpiť do návesu, nakoľko spoločnosť žalobcu návesy takýmito ochrannými prostriedkami nevybavil - žalobca ho nevybavil žiadnymi ochrannými zariadeniami, ktoré by zabránili vniknutiu migrantov do návesu kamiónu. Žalobca nepreukázal ani to, že žalovaného vybavil plombami a zámkami, ktoré by rovnako zabránili vstupu migrantov. Colné lanko, na ktoré sa žalobca odvoláva ako na ochranný prvok, nebolo v konkrétnom prípade uvedené v CMR, takže sa v danom prípade pri prevoze tovaru nevyžadovalo. Čo sa týka potvrdení vedúceho vozového parku, ktoré žalobca doložil, je v nemeckom jazyku - nie je úradne preložené a teda nie je zrejmý ich význam v slovenskom jazyku. Poukázal ďalej na to, že ide o potvrdenia vystavené spoločnosťou TRANSBRITANNIA TRASPORT GMBH - čo je osoba odlišná od žalobcu, a teda nie je žalovanému zrejmé, ako môže osoba odlišná od žalobcu hodnotiť vybavenie, alebo zabezpečenie návesov žalobcu; 4.8 žalobca nepreukázal porušenie žiadnej právnej povinnosti žalovaného, ani vznik škody ani príčinnú súvislosti medzi konaním resp. opomenutím žalovaného a následkom (príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a teda dôkazná povinnosť je na strane poškodeného). Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ktoré povinnosti mal žalovaný porušiť, pričom by malo ísť o povinnosti, na ktoré bol zaviazaný pracovnou zmluvou, pod zákonným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. Žalobca len stroho skonštatoval, že na motorovom vozidle nebolo pripevnené colné lanko TIR, čo sa podľa vedomostí a dlhoročných skúseností žalovaného vyžaduje len v prípade, ak tovar podlieha clu, čo však nie je predmetný prípad, nakoľko Veľká Británia je v spoločnom európskom colnom priestore; 4.9 žalobca kladie na žalovaného neúmerné nároky na zabezpečenie nepretržitého 24- hodinového stráženia návesu proti vniknutiu migrantov aj počas povinných prestávok, ktoré vo všeobecnosti vodiči využívajú na odpočinok a spánok; 4.10 žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania s poukazom na 2-ročnú subjektívnu premlčaciu lehotu podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka - žalovaný má za to, že o údajne spôsobenej škode sa žalobca dozvedel už 19.01.2019, pričom k súdnemu uplatneniu pohľadávky došlo až 05.03.2021, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty; 4.11 žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 181 ods.1 Zákonníka práce a na výšku svojho priemerného mesačného zárobku vo výške 473,45 Eur; 4.12 listiny, ktoré predložil žalobca na preukázanie toho že uhradil pokuty, nepreukazujú, že práve týmito čiastkovými platbami mala byť pokuta uhradená. Z dokladov nie je zrejmé, kto je prijímateľom týchto platieb. Žalobca predložil emailovú komunikáciu, v ktorej sú uvedené ďalšie platby za nejakú službu, avšak nie je konkretizované v jednotlivých platbách, o akú službu sa má jednať. Je tam len perom, alebo ceruzkou dopísané zo strany žalobcu, že sa má jednať o platby, ktoré majú súvisieť s osobou žalovaného. Zo žalobcom predloženej tabuľky vyplýva, že platby mali byť uskutočnené v čase od 31.03.2021 až do 16.08.2021 a tieto podľa tvrdenia žalobcu majú súvisieť s postupným čiastočným plnením pokuty, ktorá mala byť uložená žalovanému britskými úradmi - žalovanému sa pritom zdá
zvláštne, že žalobca pokutu podľa priloženej tabuľky v podstate mal v celosti zaplatiť až 16.08.2021, avšak túto pokutu začal od žalovaného vymáhať už 27.04.2020, kedy je datovaná výzva žalobcu žalovanému na zaplatenie pohľadávky. Vzhľadom na časové súvislosti je pritom mätúce, prečo žalobca vymáhal zaplatenú pokutu voči žalovanému už v apríli 2020, kedy v tom čase mali byť podľa žalobcom predloženej tabuľky uhradené len dve splátky (prvá splátka 11.03.2020 vo výške 507 libier a druhá splátka 14.04.2020 vo výške 529 libier). Ani súhrnná suma dielčích platieb nie je zhodná s výškou pokuty, ktorá mala byť žalovanému uložená; 4.13 na otázky sudcu žalovaný uviedol, že : a) predmetná udalosť bola prvou udalosťou, kedy dostal vo VB pokutu a je pravda tak, ako uvádza žalobca, že predtým bol vo VB asi 22-krát, avšak nikdy predtým takýto problém nebol; b) nie je pravda, že by boli zamestnanci (teda aj žalovaný) školení, či už v Rakúsku, alebo niekde inde proti nelegálnej migrácii; c) čo sa týka fotografie priestoru, ktorú doložil žalobca, žalovaný uviedol, že pred vycestovaním boli zamestnancom - vodičom odovzdávané doklady, avšak išlo len o doklady ako CMR a doklady od tovaru, a technický preukaz od návesu, ktorý si zamestnanci - vodiči na daný turnus pripájali. Žalovaný však poprel, že by obsahom dokumentácie, ktorá mu mala byť odovzdaná, boli kontrolné zoznamy. Kontrolné zoznamy, ktoré sú na fotografii doloženej žalobcom, neboli obsahom dokladov, ktoré žalovaný preberal pred nástupom na turnus. Žalovaný nebol ani zaškolený na vypĺňanie takýchto kontrolných zoznamov a takéto kontrolné zoznamy videl prvý raz až na pojednávaní - nikdy čo pôsobil u žalobcu takéto dokumenty ani nepreberal, ani nevypĺňal; d) žalobca žalovanému neodovzdal žiadne plomby - plomba sa dávala len v prípade, ak si to vyžadovala konkrétna spoločnosť, kde sa nakladal tovar; e) čo sa týka colných lán, tieto sa dávajú pôvodne na očká na plachtu s tým, že sa môže na ne dávať plomba, alebo zámok - podľa toho, ako tá-ktorá spoločnosť vyžaduje, od ktorej sa tovar preberá - zamestnávateľ (žalobca) však žalovanému nedal nič, čo sa týka plomb, alebo zámkov; f) pokiaľ ide o vstup do cudzieho štátu, plomba sa vyžaduje jedine v prípade, že je táto skutočnosť zapísaná v CMR, kde sa uvádza aj konkrétne číslo plomby. V prípade, že to v CMR nie je, colníci príslušného štátu nemajú dôvod kontrolovať, či je alebo nie je plomba. Pokiaľ britské orgány žalovanému vytýkali, že colné lanko nebolo zabezpečené plombou alebo inak, žalovaný nemal vedomosť, ani nemal mať odkiaľ vedomosť o tom, že sa tam vyžaduje plomba, alebo takéto zabezpečenie, nakoľko v CMR to uvedené nebolo. Nebol v tomto smere ani zaškolený; g) čo sa týka samotnej udalosti, v danom prípade nastupoval v nedeľu v Rakúsku v Linzi, kde s ním ako vodičom nikto nekomunikoval - našiel si len kľúče a preukazy od vozidla, kde bolo uvedené, aký tovar a kam vezie - predtým ani nemal vedomosť o tom, že v rámci tohto turnusu pôjde do VB - mal vedomosť, že pôjde len do Nemecka. Z Nemecka prešiel do Belgicka, Luxemburska a následne do Francúzska s tým, že prestávku mal 9-hodinovú v Belgicku na pumpe. Ráno po 9-hodinovej prestávke vstal, skontroloval technický stav vozidla, ako aj to, či nedošlo k poškodeniu plachty. Nakoľko nezistil žiadne závady, pokračoval až do prístavu v Dunkerque. Pred vstupom do colného priestoru Francúzska bolo vozidlo skontrolované tak psami, ako aj rôznymi čidlami - ide pritom o kilometrový úsek medzi francúzskym priestorom v prístave Dunkerque a anglickým colným priestorom, kde stál asi 5 hodín s tým, že sa tam stojí a vozidlo sa neposúva. Väčšinou tam vodiči spia a následne keď im je umožnený vstup, resp. kontrola do colného priestoru, tak ich zobudia colníci. V danom prípade ho zobudili anglickí colníci, aby im otvoril náves a po otvorení tam našli migrantov. Podľa názoru žalovaného došlo k vstupu nelegálnych migrantov práve na úseku od prístavu Dunkerque po územie VB. Nevedel si vysvetliť, ako mohlo dôjsť k vstupu migrantov do návesu na tomto území, keďže je to chránené územie (sú tam kamery a sú tam colníci). Poukázal však na to, že kamióny tam stoja popri pruhu, kadiaľ vedie aj osobná preprava, t.z. že migranti mohli ísť pôvodne aj osobnými vozidlami;
5. V priebehu konania žalovaný predložil listinný dôkaz (č.l. 39) - listinu žalobcu zo dňa 12.04.2019 v anglickom jazyku o výške jeho priemerného zárobku (ďalej len ako „Listinný dôkaz žalobcu“).
6. Vzhľadom na skutočnosť, že (i) žalobcom je česká obchodná spoločnosť, (ii) žalovaný je slovenským štátnym občanom, (iii) pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom bola uzavretá podľa českého Zákonníka práce a (iv) predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na náhrady škody voči žalovanému, vzniknutej pri plnení pracovných povinností, súd ex offo skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, pričom dospel k záveru, že jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť je daná a vyplýva z čl. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach („Brusel Ia“), podľa ktorého sa toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v spojení s čl. 22 bod 1 predmetného nariadenia, podľa ktorého zamestnávateľ (vo veciach individuálnych pracovných zmlúv) môže začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko (v danom prípade je žalovaný občanom SR s trvalým pobytom a teda bydliskom na území SR).
7. Pokiaľ ide o kauzálnu príslušnosť tunajšieho súdu, táto vyplýva z ustanovenia § 23 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky je príslušný Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici.
8. Čo sa týka rozhodného (hmotného) práva, v prejednávanej veci je rozhodným právom právny poriadok Českej republiky a to podľa čl. 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky („Rím I“), nakoľko žalobca a žalovaný uzavreli pracovnú zmluvu (č.l. 8-9) podľa českého Zákonníka práce a žalobca má miesto podnikania, prostredníctvom ktorého bol zamestnanec zamestnaný, v Českej republike.
9. Relevantné ustanovenia právnych predpisov : 9.1 podľa § 31 zákona NR ČR č. 262/2006 Sb. z 21. apríla 2006 zákoník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Český Zákonník práce“) „Před uzavřením pracovní smlouvy je zaměstnavatel povinen seznámit fyzickou osobu s právy a povinnostmi, které by pro ni z pracovní smlouvy, popřípadě ze jmenování na pracovní místo vyplynuly, a s pracovními podmínkami a podmínkami odměňování, za nichž má práci konat, a povinnostmi, které vyplývají ze zvláštních právních předpisů vztahujících se k práci, která má být předmětem pracovního poměru“; 9.2 podľa § 37 ods. 5 Českého Zákonníka práce „při nástupu do práce musí být zaměstnanec seznámen s pracovním řádem a s právními a ostatními předpisy k zajištění bezpečnosti a ochrany zdraví při práci, jež musí při své práci dodržovat. Zaměstnanec musí být také seznámen s kolektivní smlouvou a vnitřními předpisy“; 9.3 podľa § 38 ods. 1 písm. a) Českého Zákonníka práce „od vzniku pracovního poměru je zaměstnavatel povinen přidělovat zaměstnanci práci podle pracovní smlouvy, platit mu za vykonanou práci mzdu nebo plat, vytvářet podmínky pro plnění jeho pracovních úkolů a dodržovat ostatní pracovní podmínky stanovené prá;vními předpisy, smlouvou nebo stanovené vnitřním předpisem“; 9.4 podľa § 248 ods. 1 písm. a) Českého Zákonníka práce „Zaměstnavatel je povinen zajišťovat svým zaměstnancům takové pracovní podmínky, aby mohli řádně plnit své pracovní úkoly bez ohrožení zdraví a majetku; zjistí-li závady, je povinen učinit opatření k jejich odstranění“; 9.5 podľa § 301 písm. c) Českého Zákonníka práce „Zaměstnanci jsou povinni dodržovat právní předpisy vztahující se k práci jimi vykonávané; dodržovat ostatní předpisy vztahující se k práci jimi vykonávané, pokud s nimi byli řádně seznámeni“; 9.6 podľa § 250 ods. 1 Českého Zákonníka práce „zaměstnanec je povinen nahradit zaměstnavateli škodu, kterou mu způsobil zaviněným porušením povinností při plnění pracovních úkolů nebo v přímé souvislosti s ním“; 9.7 podľa § 250 ods. 2 Českého Zákonníka práce „byla-li škoda způsobena také porušením povinností ze strany zaměstnavatele, povinnost zaměstnance nahradit škodu se poměrně omezí“; 9.8 podľa § 250 ods. 3 Českého Zákonníka práce „zaměstnavatel je povinen prokázat zavinění zaměstnance, s výjimkou případů uvedených v § 252 a 255“. 9.9 podľa § 257 ods. 1 Českého Zákonníka práce „zaměstnanec, který má povinnost nahradit škodu podle § 250, je povinen nahradit zaměstnavateli skutečnou škodu, a to v penězích, jestliže neodčiní škodu uvedením v předešlý stav“; 9.10 podľa § 257 ods. 2 Českého Zákonníka práce „výše požadované náhrady škody způsobené z nedbalosti nesmí přesáhnout u jednotlivého zaměstnance částku rovnající se čtyřapůlnásobku jeho průměrného měsíčního výdělku před porušením povinnosti, kterým způsobil škodu. Toto omezení neplatí, byla-li škoda způsobena úmyslně, v opilosti, nebo po zneužití jiných návykových látek; 9.11 podľa § 257 ods. 3 Českého Zákonníka práce „jde-li o škodu způsobenou úmyslně, může zaměstnavatel požadovat, kromě částky uvedené v odstavci 2, i náhradu ušlého zisku“; 9.12 podľa § 257 ods. 4 Českého Zákonníka práce „způsobil-li škodu také zaměstnavatel, je zaměstnanec povinen nahradit jen poměrnou část škody podle míry svého zavinění“;
9.13 podľa § 132 ods. 3 CSP „žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť“; 9.14 podľa § 150 ods. 2 CSP „na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia“; 9.15 podľa § 151 ods. 1 CSP „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné“; 9.16 podľa § 255 ods. 1 CSP „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci“; 9.17 podľa § 262 ods. 1 CSP, „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“; 9.18 podľa § 262 ods. 2 CSP „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“; 9.19 podľa § 319 CSP „súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať“; 9.20 podľa § 439 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) „kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody“; 9.21 podľa § 441 Občianskeho zákonníka (zavinenie poškodeného) „ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám“.
10. Súd vykonal dokazovanie Listinnými dôkazmi žalobcu (bod 3 odôvodnenia) a Listinným dôkazom žalovaného (bod 5 odôvodnenia). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). Súd sa s poukazom na citované uznesenie Najvyššieho súdu SR zameral pri dokazovaní a pri právnom posúdení veci len na tie dôkazy a len na tie sporné otázky medzi stranami sporu, ktoré mali relevanciu k meritu veci.
11. S poukazom na ust. § 151 CSP, za nesporné medzi stranami súd považoval najmä to, že: 11.1 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom bola dňa 28.05.2018 uzavretá pracovná zmluva (č.l. 8-9), s dátumom nástupu žalovaného do práce dňa 28.05.2018, s predmetom výkonu zamestnania - vodič motorových vozidiel; 11.2 pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanými bol rozviazaný dohodou (č.l. 11) dňa 28.02.2019, k tomuto dňu a to bez uvedenia dôvodu; 11.3 počas vykonávania pracovnej činnosti - dňa 19.01.2019, pri vstupe na územie VB bolo v návese vozidla žalobcu (ktoré riadil žalovaný) britskými policajtmi objavených 5 nelegálnych migrantov, za čo britské úrady udelili (žalobcovi a žalovanému) pokutu vo výške 3 000 libier (600 libier za každého migranta); 11.4 v čase kontroly britskými policajtmi na motorovom vozidle (a návese) (a) nebolo riadne pripevnené colné lanko TIR (pozn. súdu - podľa Oznámenia Border Force tam nebola plomba) a (b) žalovaný nedokázal preukázať vykonanie pravidelnej kontroly vozidla (žalovaný nedisponoval kontrolnými zoznamami); 11.5 okrem uvedenej pokuty vo výške 3 000 libier bola žalobcovi ako zamestnávateľovi za uvedený priestupok udelená pokuta vo výške 6 500 libier; 11.6 žalovaný pred predmetnou udalosťou (19.01.2019) vykonal 22 jázd na územie VB - predmetná udalosť bola prvou, kedy dostal vo VB pokutu; 11.7 pred predmetnou udalosťou z 19.01.2019, boli žalobcovi viackrát uložené sankcie za prevoz nelegálnych migrantov vo VB; 11.8 v priestoroch žalobcu mal každý vodič pred jazdou pripravené dokumenty (pozn. súdu - sporné však bolo, ktoré konkrétne doklady); 11.9 žalovanému neboli dané žiadne pokyny, kde má alebo nemá parkovať; 11.10 pred vstupom do VB bol náves vo francúzskom prístave Dunkerque dvakrát skontrolovaný tepelným senzorom francúzskymi policajtmi a títo žiadnych migrantov v návese neodhalili; 11.11 počas čakania v colnom priestore na nalodenie sa na trajekt smerujúci do Veľkej Británie anglickí policajti odhalili, že sa v návese nachádzajú nelegálni migranti, avšak nie je zrejmé, kedy a akým
spôsobom (keďže nebol poškodený vonkajší obal návesu) došlo k nelegálnemu vniknutiu migrantov do návesu; 11.12 žalovaný a ostatní vodiči (zamestnanci žalobcu) nepodpisujú pred každou jazdou, aké dokumenty si so sebou berú (a teda žalobca nie je schopný preukázať, ktoré doklady zamestnancom pred jazdou odovzdáva na účel plnenia úloh v zahraničí).
12. Vzhľadom na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany, sporné medzi stranami ostali najmä nasledovné otázky: 12.1 či žalovaný porušil svoje povinnosti, vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy alebo z právnych predpisov a či žalovaný zodpovedá za škodu - udelenú pokutu; 12.2 či žalovaný počas vykonávania cesty riadne vykonával kontroly vozidla a návesu; 12.3 či bol žalovaný školený žalobcom (a) na zabezpečenie vozidla a návesu proti vstupu nelegálnych migrantov, (b) na odhaľovanie migrantov v návese a na vypĺňanie kontrolných zoznamov a (c) ktoré konkrétne dokumenty sú potrebné pri vstupe na územie cudzích štátov; 12.4 či bolo vozidlo a náves žalobcu náležite zabezpečené proti vstupu nelegálnych migrantov, najmä či žalovanému boli odovzdané zabezpečovacie prostriedky ako plomby, zámky (elektronické alebo visiace), monitorovacie zariadenia a pod., 12.5 či žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, vykonal náležite aj potrebné kontroly a vykonal všetky nevyhnutné kroky, ktoré sa dajú pri primeranom a rozumnom správaní od neho očakávať; 12.6 či je právo žalobcu premlčané; 12.7 či prípadný nárok žalobcu podlieha limitu 4 resp. 4,5 - násobku výšky priemerného mesačného zárobku žalovaného pred škodovou udalosťou; 12.8 či žalobca preukázal zaplatenie pokút britským úradom; 12.9 ktoré doklady mal žalovaný k dispozícii od žalobcu pred vycestovaní na pracovnú cestu (najmä či mal k dispozícii kontrolné zoznamy);
13. Po právnom zhodnotení veci a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol (výrok I.).
14. Úvodom právneho zhodnotenia veci súd konštatuje, že skutkovo obdobná vec už bola tunajším súdom (rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 18Cpr/3/2013-165 zo dňa 01.12.2015) riešená - v uvedenej veci (na rozdiel od tohto sporu) žalobca aj preukázateľné žalovaného ako svojho zamestnanca školil resp. poučil (aké zabezpečovacie prostriedky proti vstupu migrantov do návesu si má pred vycestovaním zobrať) a priamo mu pred vycestovaním preukázateľne odovzdal písomné inštrukcie, aj čo sa týka vypĺňania kontrolných zoznamov, napriek tomu súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie následne odvolací súd potvrdil (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Copr/3/2016-200 zo dňa 30.03.2017).
15. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca v spore nepreukázal zaplatenie pokuty britským úradom, s týmto tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko žalobca listinnými dôkazmi (č.l. 110 - 115) úhradu pokuty preukázal, aj keď nie dňa 13.07.2020 ako žalobca tvrdil v žalobe, ale splátkami v období až od 11.02.2021 do 14.07.2021 (súdu preto nie je zrejmé, prečo si úroky z omeškania žalobca uplatnil už od 24.02.2021).
16. Z listinného dôkazu - Oznámenie Border Force (č.l. 12 -17) vyplýva, že britské úrady zaviazali žalobcu a žalovaného (spoločne a nerozdielne) na zaplatenie pokuty 3 000 libier za prevoz 5 nelegálnych migrantov dňa 19.01.2019. V odôvodnení predmetného rozhodnutia britské úrady vytýkali, že (a) vozidlo nebolo zabezpečené a že šnúra plachty nebola zabezpečená plombou a (b) nebol predložený žiadny dôkaz o vykonaní kontrol počas cesty. V tejto súvislosti súd konštatuje, že neobstojí argumentácia žalobcu, že námietky, ktoré žalovaný vzniesol v tomto spore, mal žalovaný uplatniť pred britskými úradmi. Je nemysliteľné, aby britské úrady pri rozhodovaní o námietkach voči pokute posudzovali mieru zavinenia žalovaného (zamestnanca vlastníka vozidla) a mieru zavinenia žalobcu podľa predpisov cudzieho štátu (v danom prípade podľa Českého Zákonníka práce).
17. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca opomenul (podľa názoru súdu účelovo) uviesť, že v druhom rozhodnutí Border Force o udelení pokuty 6 500 libier (č.l. 106 p.v.), ktorá bola uložená priamo a výlučne žalobcovi, britské úrady skonštatovali, že žalobca nemá dostatočné dôkazy o školení svojich vodičov, čo sa týka prevencie pred prevozom nelegálnych migrantov a tiež, že sa žalobca v predchádzajúcich obdobiach dopustil veľkého množstva obdobných prípadov prevozu nelegálnych
migrantov. Samotný žalobca (na otázku sudcu) uviedol, že aj pred udalosťou z 19.01.2019 sa viackrát stalo, že mu britské úrady udelili za prevoz nelegálnych migrantov vo VB pokutu. Súd preto konštatuje, že už len z tohto dôvodu si mal žalobca počínať tak, aby mu v budúcnosti obdobné pokuty zo strany britských úradov neboli udeľované, t.z. (a) mal predovšetkým svoje vozidlá a návesy zabezpečiť takými náležitými zabezpečovacími prostriedkami (napr. plomby, zámky, monitorovacie zariadenia), aby k obdobným udalostiam už nedochádzalo a (b) mal svojich zamestnancov - vodičov náležite zaškoliť tak, aby k vstupu nelegálnych migrantov do návesov už nedochádzalo a tiež (c) mal svojich zamestnancov náležite zaškoliť, ktoré konkrétne dokumenty musia vypĺňať a ako ich majú vypĺňať. V prejednávanej veci (a obdobne ani v konaní pred britskými úradmi) však žalobca nepreukázal ani zabezpečenie návesu, ani školenia (poučenia) žalovaného (zamestnanca).
18. Žalobca bol v zmysle § 38 ods. 1 písm. a) a § 248 ods. 1 písm. a) Českého Zákonníka práce povinný vytvárať pre žalovaného náležité podmienky pre plnenie jeho úloh a to bez ohrozenia zdravia a majetku. Žalobca uviedol, že nie je sporné, že náves bol vybavený colným lankom, avšak toto nebolo žalovaným správne upevnené (založené) - súd v tejto súvislosti konštatuje, že bez plomby alebo zámky colné lanko zabezpečovaciu funkciu neplní ani plniť nemôže - to napokon potvrdzuje aj Oznámenie Border Force (č.l. 15 p.v.), kde sa konštatuje, že „nebyla zde zádna plomba“. Žalovaný pritom vyslovene poprel, že by mu žalobca poskytol na zabezpečenie návesu proti vstupu cudzích ľudí (migrantov) doň plomby alebo zámky - naopak uviedol, že na rozdiel od iných prepravných spoločností, ktoré majú vozidlá a návesy zabezpečené napr. elektronickými známkami a monitorovacími zariadeniami, ktoré v prípade narušenia signalizujú, že došlo k narušeniu priestoru návesu, takéto vybavenie predmetný náves, ktorý používal žalovaný, nemal - náves nebol dokonca zabezpečený žiadnym spôsobom, nebol ani len uzamknuteľný a teda ktokoľvek mohol vstúpiť do návesu, keďže spoločnosť žalobcu návesy takýmito ochrannými prostriedkami nevybavil. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že žalovanému zabezpečovacie prostriedky poskytol, toto tvrdenie (popreté žalovaným) žalobca v spore nepreukázal žiadnymi dôkazmi - hoci žalobca tvrdil, že túto skutočnosť preukazuje potvrdením vedúceho vozového parku (č.l. 120 a 121), súd konštatuje, že ide o listiny v nemeckom jazyku s neznámym obsahom, ktoré sa okrem toho (a z nie zrejmých dôvodov) týkajú tretej osoby - spoločnosti Transbritania Transport GmbH a sú (rovnako nie zo zrejmého dôvodu) datované z 16.2.2016 resp. 14.11.2017. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že ak akékoľvek vybavenie (zabezpečovací prostriedok) na vozidle alebo návese chýba, je povinnosťou vodiča si ho doplniť a toto vybavenie je k dispozícii vo vozovom parku alebo u vedúceho vozového parku, toto skutkové tvrdenie žalobcu by súd akceptoval v tom prípade, že by žalobca preukázal v spore, že žalovaného (v súlade s § 31, s § 37 ods. 5 a s § 301 písm. c) Českého Zákonníka práce) s takouto jeho povinnosťou aj oboznámil, čo však žalobca v spore nepreukázal. Inak povedané, nebolo by ani potrebné v spore preukázať, že vozidlo a náves boli vybavené dostatočne zabezpečovacími prostriedkami, ak by žalobca preukázal, že žalovaný bol oboznámený s povinnosťou pred jazdou si konkrétne zabezpečovacie prostriedky vyzdvihnúť vo vozovom parku resp. u vedúceho vozového parku, pokiaľ sa na (vo) vozidle či návese nenachádzajú, čo však žalobca nepreukázal. Nemožno tak žalovanému pričítať zavinené porušenie jeho povinnosti dostatočne zabezpečiť vozidlo a colné lanko (šnúru plachty) plombou, ak žalobca nepreukázal, že plombu žalovanému poskytol alebo že žalovaného poučil (oboznámil) s jeho povinnosťou takýmto spôsobom náves zabezpečiť pred vstupom do VB.
19. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v spore ani zavinenie žalovaného za porušenie povinnosti predložiť dôkazy o vykonaných kontrolách behom cesty, čo bolo tiež dôvodom uloženia pokuty (č.l. 15 p.v.). Žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, z akého právneho predpisu alebo z akej zmluvy a pod. mal mať žalovaný povinnosť pred vstupom do VB vyplnené kontrolné zoznamy resp. listiny preukazujúce vykonanie kontrol. Neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovaný ako profesionálny vodič mal byť znalý všetkých predpisov v oblasti podmienok pre vstup na územie iných štátov. Žalovaný nie je ani expert v oblasti medzinárodného práva, nie je ani živnostník, ale bol zamestnanec žalobcu, vo vzťahu ku ktorému mal žalobca povinnosti v zmysle Českého Zákonníka práce. Bolo povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa oboznámiť žalovaného ako jeho zamestnanca s jednotlivými podmienkami výkonu povolania pri vstupe do cudzích štátov, do ktorých žalobca vykonával prepravu - žalobca však nepreukázal (a) že by žalovaného v súlade s § 31, s § 37 ods. 5 a s § 301 písm. c) Českého Zákonníka práce poučil o jeho povinnosti mať pri vstupe do VB vyplnený kontrolný zoznam, (b) žalobca tiež nepreukázal, že by žalovaného poučil ako a kedy mal kontrolný zoznam vypĺňať a (c) žalobca nepreukázal ani to, že by žalovanému odovzdal kontrolný zoznam, ktorý mal žalovaný vypĺňať - fotografia s kontrolnými zoznamami na č.l. 93b a vzor kontrolného zoznamu na č.l. 109 podľa názoru súdu nepreukazuje, že by takéto zoznamy žalobca žalovanému skutočne aj odovzdal (fotografia mohla byť
kedykoľvek účelovo vyhotovená) a žalovaný toto tvrdenie žalobcu vyslovene poprel - uviedol, že takéto kontrolné zoznamy nikdy nevidel. Žalobca sám uviedol, že nevie predložiť dôkazy, aké konkrétne doklady pred cestou do zahraničia vodičom poskytol, keďže mu zamestnanci (vodiči) prevzatie dokumentov nepotvrdzovali. Súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na rozhodnutie Border Force u udelení pokuty 6 500 libier (č.l. 106 p.v.), kde britské úrady žalobcovi vytkli, že nemá dostatočné dôkazy o školení svojich vodičov, čo sa týka prevencie pred prevozom nelegálnych migrantov a tiež že sa žalobca v predchádzajúcich obdobiach dopustil veľkého množstva obdobných prípadov prevozu nelegálnych migrantov. Neobstojí taktiež argumentácia žalobcu, že predtým bol žalovaný pracovne 22-krát vo VB a musel vedieť o predmetných podmienkach - žalovaný logicky vysvetlil, že nikdy predtým problém s migrantmi v návese nemal, čo podľa názoru súdu len potvrdzuje to, že britské úrady zabezpečenie návesu plombou a vyplnené kontrolné zoznamy od žalovaného nevyžadovali, pokiaľ sa predtým v návese migranti nenašli. Predmetnými nedostatkami britské úrady len odôvodňovali uloženie pokuty za to, že sa v návese migranti v danom prípade pri kontrole našli. Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ žalobca už predtým za migrantov pokutu vo VB dostal (pozn. súdu - podľa č.l. 106 p.v. veľa krát), mal konať náležite tak, že svoje návesy dostatočne zabezpečí a svojich zamestnancov náležite poučí ako majú postupovať, čo ani v jednom prípade žalobca neurobil a v spore nepreukázal.
20. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť kumulatívne splnené nasledujúce predpoklady: (1.) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením; (2.) protiprávny úkon, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom; (3.) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody a (4.) zavinenie na strane zamestnanca. Ak nie je splnený čo i len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. Zamestnanec zodpovedá len za tú časť škody, ktorá bola spôsobená porušením jeho pracovných povinností (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 05.02.2004, sp. zn. 21 Cdo/1059/2003; Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.10.2010, sp. zn. 3 Cdo/318/2009). Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ani len čiastočné zavinenie žalovaného za škodu (a už vôbec nie úmyselné zavinenie, na základe čoho by sa na žalovaného nemal vzťahovať limit náhrady škody do výšky 4,5 násobku priemerného zárobku pred porušením povinnosti podľa § 257 ods. 2 Českého Zákonníka práce), ktorú mal žalobcovi spôsobiť pri plnení pracovných úloh tak, ako to má na mysli ust. § 250 ods. 3 Českého Zákonníka práce. Súd tiež podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo/1059/2003 z 05.02.2004, v zmysle záverov ktorého rozhodnutia zamestnanec nezodpovedá za tú časť škody, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti zamestnávateľa, iným zamestnancom alebo treťou osobou. V danom prípade podľa názoru súdu je možné pričítať zavinenie jednak samotným migrantom, ktorí nelegálne vstúpili do návesu (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/603/2009 z 18.03.2010) a tiež žalobcovi, ktorý (a) svoj náves dostatočne proti vstupu migrantov nezabezpečil, (b) ani dostatočne žalovaného nezaškolil (ako je potrebné náves zabezpečiť, že musí mať vyplnené kontrolné zoznamy a ako má vypĺňať kontrolné zoznamy) a (c) nepreukázal ani, že by kontrolné zoznamy a zabezpečovacie prostriedky návesu proti vstupu migrantov doň žalovanému poskytol.
21. Žalovaný vierohodne opísal, ako k vstupu migrantov do návesu došlo - po kontrole francúzskymi policajtmi v Dunkerque (ktorí migrantov nenašli) pokračoval žalovaný priamo do colného priestoru VB, kde pred kontrolu žalovaný stál asi 5 hodín (s tým, že sa tam stojí a vozidlo sa neposúva) - spal a čakal na výzvu britských policajtov na kontrolu - migrantov potom následne objavili britskí policajti tak, že žalovaného zobudili a vyzvali ho na otvorenie návesu, v ktorom potom následne našli migrantov. Pokiaľ by vozidlo a náves bolo zo strany žalobcu náležite zabezpečené, k vstupu migrantov do návesu by počas spánku žalovaného nedošlo. Nedostatočné zabezpečenie vozidla a nedostatočne zaškolenie žalovaného nie je potom možné pričítať na ťarchu (v neprospech) žalovaného. Je len možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že od neho nebolo možné spravodlivo požadovať, aby non-stop (24 hodín) monitoroval náves, vrátane času určeného na jeho odpočinok (spánok). Pokiaľ žalobca tvrdil, že ak by žalovaný pred jazdou náves skontroloval, tak by migrantov našiel, súd konštatuje, že migranti boli v návese objavení britskými policajtmi bezprostredne po spánku žalovaného (toto tvrdenie žalovaného žalobca nepoprel) a teda žalovaný ani nemohol porušiť svoju povinnosť pred jazdou náves skontrolovať, keďže jazdu ani nevykonal (iné by bolo, ak by migrantov našli policajti počas jazdy). Naopak, súd opätovne konštatuje, že ak by bol náves zo strany žalobcu dostatočne zabezpečený (teda ak by žalobca poskytol žalovanému dostatočné zabezpečovacie prostriedky), migranti by do návesu nevnikli, resp. túto skutočnosť by žalobca zistil (napr. pri inštalovaní monitorovacieho zariadenia).
22. Z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené vyššie (najmä že žalovanému nemožno pričítať žiadnu mieru zavinenia na vzniknutej škode), neobstojí ani argumentácia žalobcu, že mu nárok prináleží z titulu regresu, keďže boli žalobca a žalovaný na zaplatenie pokuty zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pokiaľ žalobca tento svoj alternatívny nárok opieral o ustanovenie § 439 Občianskeho zákonníka, súd poukazuje podporne na ust. § 441 in fine Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám. V danom prípade je však rozhodným právnym poriadok Českej republiky. Akokoľvek, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný nezavinil žiadnou mierou vznik škody (udelenie pokuty) a preto od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na jej zaplatení britským úradom podieľal (a už vôbec nie v celom rozsahu).
23. Nakoľko dospel súd k záveru, že žalobcovi uplatnené právo voči žalovanému neprináleží, vznesenou námietkou premlčania (žalovaným) sa súd nezaoberal.
24. Záverom súdu konštatuje, že rozhodnutia českých prvoinštančných súdov (Rozsudok Okresného súdu v Náchode č.k. 58C/3/2017-57 z 19.07.2017 a Platobný rozkaz Okresného súdu v Jindřichové Hradci, č.k. 18C/153/2019-20 z 08.11.2019), na ktoré žalobca poukázal a ktoré predložil (č.l. 90 - 93), nie sú pre súd v prejednávanej veci záväzné a navyše nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, keďže v jednom prípade ide o platobný rozkaz a v druhom prípade o rozsudok na základe uznania, z ktorých vôbec nevyplývajú - pre tento spor - relevantné skutočnosti, napr. či a ako bol náves vodiča zabezpečený, aké a či vôbec zabezpečovacie prostriedky žalobca svojmu zamestnancovi poskytol, ako bol žalovaný zamestnanec školený, či a aké doklady (napr. kontrolné zoznamy) žalobca svojmu zamestnancovi poskytol a pod.
25. O náhrade trov konania (výrok II.) súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP - žalovaný mal úplný úspech v spore a preto mu súd priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v miere 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.