Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoPr/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu SaVor spol. s. r. o., so sídlom Priemyselná 17, 931 01 Šamorín, IČO: 45 966 524, právne zastúpeného JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému R. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., právne zastúpeného AK Dlhopolec, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, v konaní o zaplatenie 1 592 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cpr/3/2013-165 zo dňa 01. 12. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1 592 € s príslušenstvom voči žalovanému titulom náhrady škody v zmysle §-u 179 ods. 1 Zákonníka práce, ktorú žalovaný ako zamestnanec spôsobil žalobcovi ako zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s nimi.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že pri služobnej pracovnej ceste žalovaného ako vodiča medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy dňa 05. 12. 2011 pri kontrole imigračnými úradmi v meste Calais boli vo vozidle žalovaného nájdení štyria nelegálne prepravovaní utečenci. Nebolo podľa neho sporné ani to, že za uvedené konanie bola príslušnými orgánmi uložená pokuta jednak žalobcovi v celkovej výške 1 600,-- GBP, ako aj žalovanému v celkovej výške 200,-- GBP. Žalobca podľa okresného súdu preukázal, že uloženú pokutu zaplatil za seba i žalovaného, pričom pokuta zaplatená za žalovaného bola žalobcom stiahnutá zo mzdy žalovaného. Okresný súd však nemal za preukázané, pokiaľ žalobca tvrdil, že zaplatená pokuta vo výške 1 600,-- GBP predstavuje na jeho strane majetkovú škodu, za ktorú má zodpovedať žalovaný, pretože porušil svoje pracovné povinnosti. Žalobca dôvodil tým, že žalovaný bol riadne poučený o zabezpečení vozidla pred nelegálnymi imigrantmi, a to jednak ústne pri nástupe do zamestnania, obdržaním písomných pokynov pre vodičov a následne aj pred jazdou obdržaním písomných informácií o zabezpečení vozidla. Žalovaný však v súlade s týmito pokynmi podľa žalobcu nepostupoval, pretože nezabezpečil vozidlo colným lankom a príslušnou plombou. Na obranu žalovaného žalobca tvrdil, že žalovaný nepreukázal, že by colné lanko bolo nepoužiteľné. Tento mal k dispozícii plomby a vedel aj postup, ako vozidlo zabezpečiť. V tejto súvislosti však okresný súd uviedol, že je pravdivé a preukázané tvrdenie žalovaného, že colné lanko ako súčasť výbavy vozidla

alebo návesu nie je uvedené, ani popísané v protokole o prevzatí vozidla. Z uvedeného vyvodil, že nie je preukázaná zodpovednosť žalovaného za prevzatie nepoužiteľného colného lanka pri preberaní vozidla, ak žalovaný ani nemal povinnosť vykonať kontrolu použiteľnosti colného lanka pri prevzatí vozidla. Žalovaný vykonával naloženie vozidla v zahraničí a podľa záznamov o kontrole, ako aj CMR, bol povinný po naložení vozidla zabezpečiť toto vozidlo colným lankom, ako aj plombou. Až v tomto období preto mohol, podľa okresného súdu, žalovaný reálne zistiť stav colného lanka. Následne na to žalovaný tvrdil, že nepoužiteľnosť colného lanka oznámil ihneď po tomto zistení svojej dispečerke, ktorá však vyjadrenia žalovaného nevyvrátila ani nepotvrdila, avšak ako svedkyňa uviedla, že v obdobných prípadoch postupovali tak, že ak je šofér na ceste, pošlú ho cestou do servisu, alebo má pokračovať ďalej v ceste. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že nie je pravdivé tvrdenia žalobcu, že v každom prípade mal žalovaný možnosť využiť servisné služby na opravu colného lanka počas cesty. Zdôraznil, že práve žalobca prostredníctvom dispečerov dáva pokyny pre vodičov ako postupovať v prípade zistených závad, a pokiaľ pripúšťa možnosť ďalšej jazdy aj s nepoužiteľným colným lankom, žalobca sám zodpovedá za prípadné následky nepoužitia colného lanka v prípadoch, kedy toto má byť použité. Uvedená okolnosť preto podľa okresného súdu nemôže byť pričítaná na ťarchu žalovanému ako zamestnancovi. Naviac pri kontrole imigračným úradom bolo konštatované zistenie prítomnosti colného lanka vo vozidle v nepoužiteľnom stave. Aj na základe uvedeného považoval okresný súd tvrdenie žalovaného o nepoužiteľnosti colného lanka za preukázané.

3. Pokiaľ ide o skutočnosť, že vo vozidle neboli prítomné plomby, t. j. pečate, ktorými sa colné lanko zabezpečuje, okresný súd uznal, že žalovaný neskontroloval uvedenú súčasť vozidla a pri prevzatí vozidla túto okolnosť neoznámil. V tomto smere rovnako pri kontrole imigračnými orgánmi bolo konštatované, že sa vo vozidle nenachádzajú žiadne ďalšie zabezpečovacie prostriedky ako sú zámky alebo plomby - pečate. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalovaný pravdivo tvrdil, že pri prevzatí vozidla sa v skutočnosti uvedené plomby vo vozidle nenachádzali. Uvedené pochybenie na strane žalovaného, teda, že uvedenú súčasť vozidla neskontroloval a pri prevzatí vozidla túto okolnosť neoznámil, nemohlo mať za následok nedodržanie zabezpečenia vozidla, pretože ak by aj mal k dispozícii pečate, tieto by nebolo možné založiť z dôvodu, že colné lanko, ako je uvedené vyššie, bolo nepoužiteľné. Uvedené opomenutie na strane žalovaného nemohlo viesť k následku, a to nepoužitiu colného lanka na zabezpečenie vozidla zavineným konaním žalovaného, a to ani z nedbanlivosti. Žalobca sám potvrdil, že žiadne iné spôsoby technického zabezpečenia vozidla proti nelegálnym imigrantom k dispozícii v tom čase vodič nemal a k zavedeniu účinnejších visiacich zámkov došlo zo strany žalobcu až následne na základe skúseností vodičov.

4. Ako porušenie povinnosti žalovaného videl žalobca i to, že žalovaný počas jazdy zastavil na parkovisku v Jabbeke, ktoré vo všeobecnosti je nebezpečným miestom, pričom žalovaný mal byť informovaný o bezpečných parkoviskách počas svojej jazdy. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade je dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaný bol konkrétne pri uvedenej služobnej ceste informovaný o odporúčaných parkoviskách. Žalobca však súdu predložil len všeobecný zoznam odporúčaných parkovísk, pričom sám uviedol, že najmä pri prevoze cenného tovaru sú vodiči upozornení na nebezpečné miesta aj na základe skúseností iných vodičov. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaný bol upozornený, že parkovisko v Jabbeke, kde parkoval, sa považuje za nebezpečné parkovacie miesto. Okolnosť, že žalovaný zastal na mieste, ktoré žalobca nehodnotil ako bezpečné, potom nemožno klásť za vinu žalovanému.

5. Žalobca žalovanému ako ďalšie porušenie povinností vytýkal to, že tento nevyplnil v súlade s pokynmi kontrolný záznam o kontrole vozidla pri jednotlivých zastávkach. Z predloženého záznamu pre okresný súd vyplynulo, že na kontrolnom zázname je miesto na záznam o kontrole vozidla len po naložení tovaru a pred jeho nalodením. Ak aj žalobca tvrdil, že vodiči majú k dispozícii viac listov takýchto kontrolných záznamov, kde môžu uvádzať záznamy o kontrole aj na iných miestach, samotné tlačivo kontrolného záznamu nemá priestor na vykonanie takéhoto kontrolného záznamu. Tieto okolnosti konštatoval aj kontrolný orgán ako nedostatok, ktorý bol kladený za vinu práve žalobcovi, rovnako aj nedostatočné monitorovanie kontrolných záznamov žalobcom, na základe čoho kontrolný orgán považoval celý systém kontroly na predchádzanie prevozu nelegálnych osôb u žalobcu za nedostatočný. Ak aj po preskúmaní písomných inštrukcií pre vodičov okresný súd konštatoval, že vodičom sa ukladá povinnosť pri každej zastávke, pri zastavení vozidla, ako aj pred odchodom - riadne skontrolovať vozidlo, a to najmä so zameraním sa na možnosť vniknutia tretích osôb do vozidla, ako aj povinnosť oznámiť žalobcovi akékoľvek podozrenie na poškodenie alebo manipuláciu s bezpečnostnými prvkami na vozidle alebo

prívese, v písomných inštrukciách nie je daná povinnosť vodiča vykonať o každej kontrole aj písomný záznam do kontrolného záznamu. Postup, kedy žalobca žiada o vyplnenie kontrolných záznamov o prehliadke vozidla na každej zástavke vodiča, je preto podľa okresného súdu len formálny.

6. Okresný súd potom, ako posúdil konanie žalovaného, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho povinností ako zamestnanca, konštatoval, že je základnou povinnosťou práve žalobcu ako zamestnávateľa vytvárať podmienky pre zamestnancov na plnenie im pridelených pracovných úloh a rovnako splniť základné prevenčné povinnosti na predchádzanie vzniku škôd tak, ako to má na mysli ustanovenie § 177 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa okresného súdu nestačí len formálne naplnenie týchto povinností, t. j. v písomných pokynoch uložiť vodičom povinnosť, avšak reálne nie je umožnené vodičovi túto povinnosť splniť. Vodičom neboli predložené kontrolné záznamy v takej forme, ktorá by takúto povinnosť umožňovala splniť. Okresný súd nemohol opomenúť ani to, že u žalovaného išlo o prvú zahraničnú cestu po nástupe do zamestnania u žalobcu, teda mal byť osobitne poučený o postupoch, ktoré žalobca žiada od šoférov, aby dodržiavali. Ak žalobca trvá u vodičov, aby zastali len na bezpečných parkoviskách, je potom jeho povinnosťou preukázateľným spôsobom poučiť vodičov o tejto okolnosti a poskytnúť im príslušné informácie, čo sa v tomto prípade nestalo. Bolo úlohou práve žalobcu nielen formálne odovzdať písomné pokyny ako postupovať pri kontrole vozidla, ale aj reálne poučiť vodiča s dôrazom na vyplnenie kontrolného záznamu a vytvoriť také vzory kontrolných záznamov, ktoré umožňujú vyplnenie v súlade s písomnými pokynmi. Uvedené sa preto okresnému súdu javilo zvlášť za dôležité v prípade, ak žalobca sám uviedol, že bol opakovane postihnutý pokutou v obdobných prípadoch. Aj zo samotného rozhodnutia príslušného imigračného úradu pre okresný súd vyplynulo, že žalobca bol opakovane postihnutý za obdobné prípadný tajného prevozu osôb v období kratšom než posledných 10 mesiacov s tým, že jeho systém nezodpovedá svojou účinnosťou určeným pravidlám pri prevencii tajného prevážania osôb. Je teda podľa okresného súdu povinnosťou žalobcu vytvoriť účinný preventívny systém na zabránenie prevozu nelegálnych imigrantov a o tomto systéme riadne informovať a aj reálne zaučiť vodičov na podmienky fungovania takéhoto systému.

7. Na záver okresný súd uzavrel, že pokiaľ bola žalobcovi uložená pokuta ako vlastníkovi - nájomcovi vozidla, návesu, v ktorom boli zistené ilegálne prevážané osoby, táto pokuta bola uložená práve z dôvodu nedostatočného kontrolného systému vytvoreného samotným žalobcom a za toto nemôže niesť zodpovednosť žalovaný ako zamestnanec. Na základe uvedeného nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný.

8. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,OSP“).

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie, nakoľko okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal najmä, že súd nevzal na zreteľ elementárnu povinnosť žalovaného, a to skontrolovať vozidlo a jeho vnútro pri a po každej prestávke a pred každou jazdou/štartom. Rovnako nevzal do úvahy základnú povinnosť žalovaného definovanú v záväzných predpisoch vrátane interných predpisov zamestnávateľa skontrolovať vozidlo pred samotným vjazdom do prístavu a až následne vojsť do priestoru, kde vozidlo kontrolujú príslušné orgány. Jeho škoda preto vznikla práve v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného, ktorý hrubo zanedbal základné kontrolné povinnosti, čoho následkom bolo neodhalenie protiprávne zdržujúcich sa osôb vo vozidle. Pokiaľ by žalovaný dodržal najmä vyššie uvedené povinnosti, bolo možné včas zistiť prítomnosť imigrantov vo vozidle, týchto imigrantov z neho vykázať a predísť tak možnosti uloženia sankcii za nelegálny prevoz migrantov. Žalovaný podcenil svoju kontrolnú povinnosť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že žiadne osoby sa do vnútra vozidla nedostanú, a to aj vzhľadom na množstvo nákladu uloženého vo vozidle. Nestotožnil sa s tým, že okresný súd bez ďalšieho prisvedčil ústnym tvrdeniam žalovaného, napr., že až cestou zistil, že časť lanka chýba, že vo vozidle nebolo 50 ks plômb, že vo vozidle neboli žiadne zámky, hoci boli v protokole uvedené a pod., a žalovaný predovšetkým svojím podpisom na protokole potvrdil, že vozidlo bolo vybavené uvedenými vecami. Za nesprávne považoval aj to, ak okresný súd pri rozhodovaní vzal do úvahy okolnosť, že sa u žalovaného jednalo a o prvú zahraničnú cestu zamestnanca po nástupe do zamestnania, nakoľko tento bol riadne a primeraným spôsobom poučený o všetkých jeho povinnostiach, ktorú skutočnosť žalovaný potvrdil svojím podpisom na príslušných dokumentoch,

čo vyplýva z predložených dôkazov. Bol oboznámený s internými predpismi a naviac pri nástupe mal dlhoročné skúsenosti vodiča kamióna.

10. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovaného riadne informoval aj o miestach vhodných na parkovanie, čo žalobca preukázal zoznamom parkovacích miest. Dispečer, ktorý u nich pracuje, nemá povinnosť monitorovať každého z vodičov a kontrolovať neustále plnenie jeho pracovných povinností, preto nemôže byť na jeho ťarchu, že žalovaný odparkoval vozidlo na zakázanom mieste v Jabbeke v Belgicku, keďže toto miesto bolo považované za nebezpečné z hľadiska ochrany majetku. Podstatným pre neho však je to, že kontrolu vozidla mal žalovaný vykonať už pred vjazdom do prístavu, ako to vyplýva z inštruktáže pre vodičov, a nie po vjazde do prístavu, kde odparkoval na bočnom parkovisku, kde ako sám žalovaný tvrdil, mal mať asi hodinu na kontrolu vozidla. Ani skutočnosť, že vo vozidle sa pri výkone úradnej kontroly nenašli plomby v počte 50 ks, podľa neho neznamená, že tieto sa vo vozidle nenachádzali pri prevzatí vozidla, tak ako to uviedol žalovaný v preberacom protokole. Takéto zabezpečovacie prostriedky patria k tým najdôležitejším veciam, ktoré má vodič kontrolovať pri prevzatí vozidla, preto nie je možné uveriť jeho tvrdeniam, že jednotlivé položky vôbec nekontroloval a protokol len automaticky podpísal. Aj z uvedeného je zrejmý prístup žalovaného k plneniu jeho povinností, keď takto formálne k nim pristupoval ešte pred začatím samotnej cesty. Uvedené sa vzťahuje i ku kontrole colného lanka, preto výpovede žalovaného sa javia ako nehodnoverné a zavádzajúce s účelom vyhnúť sa zodpovednosti. Okresný súd uveril žalovanému i to, že nahlásil podozrenie na poškodenie alebo manipuláciu s bezpečnostnými prvkami na vozidle alebo prívese napriek tomu, že toto nebolo uvedené v žiadnych záznamoch, ktoré mal ako zamestnanec vykonať. Ak teda žalovaný počas jazdy zistil, že nemal v poriadku najzákladnejší prvok ochrany vozidla, mal túto závažnú okolnosť zadokumentovať. Bez toho sa tvrdenia žalovaného javia ako účelové a nedôveryhodné. Ani okolnosť, že v minulosti mu boli uložené pokuty za nelegálny prevoz imigrantov, nemožno automaticky vyhodnotiť, ako jeho zavinenie, pretože on riadne poučuje svojich vodičov o interných predpisoch, vrátane inštrukcií pri výkone zahraničných ciest.

11. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi, ku ktorým dospel okresný súd s tým, že naopak odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné. Žalobca mu nevytvoril dostatočné podmienky na zabezpečenie predmetného návesu, ktorý on sám zabezpečil všetkými dostupnými spôsobmi a považuje za nespravodlivé, aby bol zaviazaný na povinnosť voči žalobcovi v prípade, keď si tento sám svoje povinnosti voči nemu riadne nesplnil. Náves bol vybavený len poškodeným colným lankom, na ktoré sa nedal upevniť ani visiaci zámok ani plomby, čo je konštatované aj v rozhodnutí o uložení pokuty. Ako dlhoročný vodič k splneniu svojich povinností nepristupoval formálne, riadne si ich plnil, a to aj tým, že náves riadne kontroloval. Opakovane poukázal na skutočnosť deklarovanú aj britským orgánom ukladajúcim pokutu, ktorý konštatoval, že žalobca obdržal pokutu vo výške 1 600,-- GBP s odôvodnením, že bol zapletený do niekoľkých predchádzajúcich prípadov tajného prevozu osôb za obdobie kratšie než posledných desať mesiacov s tým, že nainštalovaný systém nezodpovedá svojou účinnosťou pravidlám občianskych pokút za nedostatočnú prevenciu tajného prevážania osôb v súlade s § 33 Zákona o imigrácii a azyle z roku 1999. Žalobca naviac voči rozhodnutiu o udelení pokuty opravný prostriedok nevyužil, čím zistené skutočnosti týmto spôsobom akceptoval. Žalobcom nainštalovaný systém bol nevyhovujúci, v dôsledku čoho nebolo možné uloženiu pokuty zabrániť. Na záver zdôraznil, že dôkazné bremeno o jeho zavinení v zmysle ust. §-u 179 ods. 1 Zákonníka práce ako zamestnanca v tomto konaní žalobca neuniesol a ak bolo žalobcovi uložených viacero pokút za nelegálny prevoz imigrantov, možno podľa neho v širšom kontexte uzavrieť, že tento dlhodobo nevytváral svojím vodičom riadne podmienky na plnenie si ich povinností. Za porušenie jeho povinností dostal pokutu vo výške 200,-- GBP, ktorú aj uhradil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

12. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 01. 12. 2015 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, dňa 20. 04. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok

zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §-u 387 ods. 1,2 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

15. Podľa §-u 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa §-u 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

17. Vyššie uvedené zákonné ust. §-u 387 umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak je vecne správne, pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne. Súd prvej inštancie sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami uplatňovanými v priebehu konania žalovaným, preto by odôvodnenie odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním vecne správnych dôvodov, na základe ktorých je rozhodnutie okresného súdu založené. V dôsledku uvedeného odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to na str. 12 až 14 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vzhľadom k argumentom uvádzaným žalobcom v odvolaní uvádza nasledovné :

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého uložená pokuta vo výške 1 600,-- GBP, ktorá bola uložená žalobcovi ako vlastníkovi - nájomcovi vozidla návesu, v ktorom boli zistené ilegálne prevážané osoby, bola uložená práve z dôvodu nedostatočného kontrolného systému vytvoreného samotným žalobcom, za ktorú skutočnosť nemôže niesť zodpovednosť žalovaný ako zamestnanec.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ako zamestnávateľ domáha voči žalovanému ako zamestnancovi, ktorá mala žalobcovi vzniknúť zavineným porušením povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh v zmysle ust. §-u 179 ods. 1 Zákonníka práce. Nemožno však opomenúť ani druhú vetu tohto ustanovenia, podľa ktorej je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovo zavinenie (okrem prípadov uvedených v §-e 182 a 185 Zákonníka práce).

20. Z ust. §-u 179 vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady :

- vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením,

- protiprávny úkon,

- porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom,

- príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody,

- zavinenie na strane zamestnanca.

21. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

22. Jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním zamestnanca a jeho následkom - škodou vo sfére zamestnávateľa (poškodeného). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či z viacerých skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina škody, je daná skutočnosť, s ktorou pracovnoprávne predpisy spájajú zodpovednosť.

23. V tejto súvislosti nemožno preto prihliadať na námietku zo strany žalobcu, že len v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že tento neskontroloval vozidlo a jeho vnútro pri a po každej prestávke a pred každou jazdou/štartom a neskontroloval vozidlo pred samotným vjazdom do prístavu, a teda až následne mal vojsť do priestoru, kde vozidlo kontrolujú príslušné orgány, neobstojí. Žalobca, ktorý má v tomto smere dôkazné bremeno, nepreukázal, že žalovaný neskontroloval vozidlo a jeho vnútro pri a po každej prestávke, resp. pred každou jazdou, resp. nepreukázal ani to, že by žalovaný neskontroloval vozidlo pred samotným vjazdom do prístavu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 14, kde okresný súd výslovne konštatoval, že na kontrolnom zázname je miesto na záznam o kontrole vozidla len po naložení tovaru a pred nalodením. Ak aj žalobca uvádzal, že vodiči majú k dispozícii aj viac listov takýchto kontrolných záznamov, kde môžu uvádzať záznamy o kontrole aj na iných miestach, uvedené nepreukázal. Vodičom sa v zmysle písomných inštrukcií pre vodičov síce ukladá povinnosť pri každej zastávke pri zastavení vozidla, ako aj pred odchodom riadne skontrolovať vozidlo, nie je tam však uvedená povinnosť vykonať o každej tejto kontrole aj písomný záznam do kontrolného záznamu. Samotné tlačivo kontrolného záznamu nemá priestor na vykonanie takéhoto kontrolného záznamu pri každej zastávke pri zastavení vozidla, ako aj pred odchodom, ktoré okolnosti konštatoval aj kontrolný orgán ako nedostatok, ktorý bol kladený za vinu práve žalobcovi, rovnako ako aj nedostatočné monitorovanie kontrolných záznamov žalobcom, práve na základe ktorých okolností kontrolný orgán považoval systém kontroly na predchádzanie prevozu nelegálnych osôb u žalobcu za nedostatočný. Aj z rozhodnutia Pohraničnej agentúry Spojeného kráľovstva zo dňa 07. 03. 2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 600,-- GBP vyplýva, že dôvodom uloženej pokuty bolo najmä to, že podrobné písomné inštrukcie o používanom systéme na prevenciu tajného prevážania osôb neboli zistené vo vozidle v čase incidentu, kontrolný zoznam umožňujúci zaznamenávanie kontrol vykonaných po naložení a pred plavbou neposkytoval dostatočné údaje, ktoré by umožňovali zaznamenanie kontroly po každej zastávke na ceste do Spojeného kráľovstva, nebolo zistené ani monitorovanie systému poskytnutím kópie kontrolného zoznamu na trasu. Kontrolný záznam, ktorý by teda umožňoval zaznamenávanie kontrol vykonávaných po každej zastávke na ceste do Spojeného kráľovstva, nemohol byť zo strany žalovaného predložený, ak týmto nedisponoval bez svojho zavinenia. K stavu vozidla bolo v uvedenom rozhodnutí uvedené, že typ vozidla umožňuje zabezpečenie celtovinovým lanom a jeho zapečatením s tým, že celtovinové lano bolo umiestnené na vozidle, avšak nebol zistený dôkaz o iných bezpečnostných pomôckach, ktoré by boli nainštalované alebo k dispozícii, ako napr. pečate a zámky. Okresný súd preto pri vyhodnotení týchto skutkových zistení nevychádzal len z tvrdení žalovaného, ako to tvrdí žalobca v odvolaní, ale práve z uvedeného rozhodnutia Pohraničnej agentúry Spojeného kráľovstva zo dňa 07. 03. 2012, a práve z tohto dôvodu okresný súd považoval tvrdenie žalovaného o nepoužiteľnosti colného lanka za preukázané, keďže pri kontrole imigračným úradom bolo konštatované zistenie prítomnosti colného lanka vo vozidle v nepoužiteľnom stave. Odvolací súd uznal, že žalovaný opomenul oznámiť a nahlásiť, že pri prevzatí vozidla sa plomby vo vozidle nenachádzali, avšak uvedené pochybenie na strane žalovaného nemohlo mať za následok nedodržanie celkového zabezpečenia vozidla, pretože ak by aj mal k dispozícii plomby či pečate, tieto by nebolo možné založiť, nakoľko colné lanko bolo nepoužiteľné. Žalobca sám potvrdil, že žiadne iné spôsoby technického zabezpečenia vozidla proti nelegálnym imigrantom k dispozícii v tom čase vodič nemal. K zavedeniu účinnejších visiacich zámkov došlo až následne. K ostatným relevantným skutočnostiam bolo v rozhodnutí Pohraničnej agentúry Spojeného kráľovstva zo dňa 07. 03. 2012, ktorým bola žalobcovi pokuta vo výške 1 600,-- GBP uložená, konštatované, že spoločnosť bola zapletená do niekoľkých predchádzajúcich prípadov tajného prevozu osôb za obdobie kratšie než posledných desať mesiacov, teda išlo o okolnosť, na ktorú kontrolný orgán pri ukladaní pokuty prihliadal, a teda nejde o okolnosť, ktorú by na svoju obhajobu uvádzal len žalovaný. Ani táto okolnosť, na ktorú kontrolný orgán pri ukladaní pokuty prihliadal, nemôže však byť na ťarchu žalovaného ako zamestnanca, ktorého konanie nemalo žiadny vplyv na to, že žalobca bol zapletený do niekoľkých predchádzajúcich prípadov tajného prevozu osôb. Podstatnou okolnosťou a hlavnou príčinou, pre ktorú bola pokuta žalobcovi uložená bolo, že nainštalovaný systém svojou účinnosťou nezodpovedal pravidlám občianskych pokút za nedostatočnú prevenciu tajného prevážania osôb v súlade s § 33 Zákona o imigrácii a azyle z roku 1999, teda hlavnou príčinou, na základe ktorej

k uloženiu pokuty došlo, nebolo to, že žalovaný neskontroloval vozidlo pri a po každej prestávke, resp. pred vjazdom do prístavu, ale samotný systém nainštalovaný žalobcom.

24. V zmysle ust. §-u 177 ods. 1 Zákonníka práce je žalobca povinný svojím zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, a teda vytvoriť taký systém kontroly na predchádzanie prevozu nelegálnych osôb jeho vozidlami, návesmi, aby mohol vodič, teda jeho zamestnanec, riadne plniť svoje pracovné úlohy, a to bez ohrozenia života, zdravia, a majetku. Okresný súd preto dôvodne poukázal i na to, že bolo povinnosťou žalobcu vytvoriť účinný preventívny systém na zabránenie prevozu nelegálnych imigrantov a o tomto systéme riadne informovať a reálne aj zaučiť vodičov na podmienky fungovania takéhoto systému. Naviac, v rozhodnutí Pohraničnej agentúry Spojeného kráľovstva bolo výslovne uvedené, že žalobca bol zapletený do niekoľkých predchádzajúcich prípadov tajného prevozu osôb za obdobie kratšie než posledných desať mesiacov. Žalobca mal preto dostatočný časový priestor na vytvorenie kontrolného systému, ktorý by zodpovedal svojou účinnosťou pravidlám občianskych pokút za nedostatočnú prevenciu tajného prevážania osôb a jeho zodpovednosť v tomto smere nemôže byť prenesená výlučne na žalovaného. V tomto smere odvolací súd opätovne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najmä na str. 12 - 14, kde sa okresný súd podrobne vysporiadal s námietkami žalobcu ako i žalovaného vo vzťahu k tomu, či mal žalovaný vytvorené také pracovné podmienky, aby si mohol riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia majetku, teda bez vzniku škody, ktorá žalobcovi následne uložením pokuty vznikla. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody, preto okresný súd rozhodol vecne správne.

26. Žalobca si mal byť vedomý v zmysle ust. §-u 177 ods. 1 Zákonníka práce rizika v súvislosti s dopravou vykonávanou jeho vozidlami, návesmi do Spojeného kráľovstva. Je viac než zarážajúce, že žalovaný, ktorý preberal vozidlo, náves v zahraničí v Rakúsku, mal podľa žalobcu povinnosť vyplniť kontrolný záznam pri každej zastávke, pri zastavení vozidla, ako aj pred odchodom, avšak na kontrolnom zázname nebol pre tieto záznamy priestor, kolónka. Naviac, uvedená povinnosť vykonať o každej takejto kontrole písomný záznam do kontrolného záznamu z písomných inštrukcií nevyplývala. Je len formálne, aby vodič ako zamestnanec oznámil žalobcovi akékoľvek podozrenie na poškodenie alebo manipuláciu s bezpečnostnými prvkami na vozidle alebo prívese, ak tieto bezpečnostné prvky vôbec neboli vo vozidle, prípadne boli nefunkčné. Aj podľa rozhodnutia Pohraničnej agentúry Spojeného kráľovstva nebol zistený dôkaz o iných bezpečnostných pomôckach, ktoré by boli nainštalované alebo k dispozícii, ako napr. pečate a zámky. Žalobca nepreukázal v konaní, že by žalovanému v priebehu jeho cesty do Spojeného kráľovstva bol daný výslovný pokyn ako má postupovať pre prípad, že zistil nepoužiteľnosť colného lanka, ak pri kontrole imigračným úradom bolo konštatované zistenie prítomnosti colného lanka vo vozidlo v nepoužiteľnom stave. Ak aj žalovaný neskontroloval plomby, t. j. pečate ako súčasť vozidla a pri prevzatí vozidla túto okolnosť neoznámil, žalobca nepreukázal, že by žalovanému dal výslovný príkaz k tomu, aby vykonal nápravu tohto stavu návštevou servisu, a nepreukázal ani to, že by žalovanému dal pokyn k ukončeniu tejto pracovnej cesty. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam preto neobstojí a ani z odvolania žalobcu nevyplýva, na základe akého doplnenia dokazovania, prípadne jeho zopakovania by malo dôjsť k zrušeniu a vráteniu veci súdu prvej inštancie.

27. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa citovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 403/2014 zo dňa 16. 12. 2015).

28. K vyššie uvedenému odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo žalobcu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súd prebral, resp. sa riadil jeho výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

29. Okresný súd rozhodol vecne správne i o náhrade trov konania v zmysle §-u 151 ods. 3 OSP, ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje, aj keď nebolo konkrétnymi dôvodmi žalobcom toto rozhodnutie napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania a o výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .