Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/74/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: G., s. r. o., so sídlom C. XX, XXX XX T. - mestská časť S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18. mája 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal prieskumu a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.05.2021, ktorým podľa o správne daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 04.12.2020, ktorým bol v zmysle daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 16.000,00 eur za zdaňovacie obdobie november 2018. Správca dane neuznal odpočty DPH z faktúr od dodávateľa L., s.r.o. č. XXXXXXXX zo dňa 29.11.2018 základ dane 30.000,00 eur za poskytnutie služieb - technologický postup údržby tunela T. na základe Zmluvy zo dňa 09.07.2018 a faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.11.2018, základ dane 50.000,00 eur za poskytnutie služieb - pretransformovanie súradníc na základe Zmluvy zo dňa 02.05.2018. Dôvodom neuznania odpočtov DPH bolo nepreukázanie dodania fakturovaných služieb dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, ktorému preto nevznikla daňová povinnosť oprávňujúca žalobcu na odpočet fakturovanej DPH .

2. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonné prenášanie dôkazného bremena, keď správca dane vyžadoval preukázať skutočnosti, na ktoré nemal žiaden vplyv a týkali sa jeho subdodávateľov a preto nepredstavovali jeho dôkaznú povinnosť. Dôkazy v jeho prospech správca dane opomínal alebo interpretoval v jeho neprospech, v dôsledku čoho je vykonané dokazovanie neúplné. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal dodanie služieb v súlade so spornými faktúrami. Nesúhlasil s konštatovaním správcu dane o nedostatočnom preverení si obchodného partnera.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol správnu žalobu zamietnuť. Poukázal, že fakturovaný dodávateľ nebol spracovateľom fakturovaných služieb a preukázaní subdodávatelia spoločnosti L., s.r.o. nevykazovali reálnu ekonomickú činnosť. Ak si žalobca riadne preveril spoločnosť L., s.r.o., musel vedieť, že požadované služby spoločnosť nedodá. Žalobca pri výbere obchodného partnera musí pristupovať s maximálnou opatrnosťou, inak riskuje, že bude mať problém so splnením dôkaznej povinnosti. Poprel,

že by rozšíril dôkazné bremeno žalobcu aj na skutočnosti týkajúce sa spoločností, s ktorými nebol v obchodnom vzťahu.

4. V podanej replike žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( a ) a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:

7. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018. Daňová kontrola sa začala dňa 07.03.2019.

8. V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za november 2018 žalobca priznal vlastnú daňovú povinnosť 370,00 eur a uplatnil odpočet DPH v sume 15.800,00 eur.

9. Správca dane neuznal odpočty DPH z faktúr od dodávateľa L., s.r.o. č. XXXXXXXX zo dňa 29.11.2018 s rovnakým dátumom dodania a základ dane 30.000,00 eur za poskytnutie služieb - technologický postup údržby tunela T. na základe Zmluvy zo dňa 09.07.2018 a faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.11.2018, základ dane 50.000,00 eur za poskytnutie služieb - pretransformovanie súradníc na základe Zmluvy zo dňa 02.05.2018.

10. Podľa akceptačného protokolu k zmluve zo dňa 09.07.2018 žalobca fakturované služby súvisiace s tunelom T. prevzal dňa 26.11.2018.

11. Konateľ spoločnosti L., s.r.o., Ing. S. U. dňa 24.04.2019 vypovedal, že fakturované služby zabezpečila cez subdodávateľov. Technologický postup údržby tunela T. dodala spoločnosť E. B., s.r.o. formou audiovizuálneho projektu. Pretransformovanie súradníc dodala zase spoločnosť E., s.r.o. Výsledky prác boli dodané na USB nosiči.

12. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti E. B., s.r.o. H. H. dňa 19.06.2019 potvrdila dodanie zdaniteľných služieb, konkrétne modelu opráv tunela T. vypracovaný konateľom spoločnosti, ktoré fakturovala spoločnosti L., s.r.o. faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 29.11.2018 v hodnote 36.000,00 eur aj s DPH.

13. Spoločnosť E., s.r.o. ako aj jej konateľ, občan Českej republiky, boli pre správcu dane nekontaktní. Posledné daňové priznanie k DPH podala za marec 2018 a k dani z príjmu právnických osôb za rok 2016. Ku koncu roka 2018 jej bola zrušená z úradnej moci registrácia platiteľa DPH.

14. Žalobca v písomných podaniach zo dňa 19.09.2019 a 03.10.2019 objasnil, že služby fakturované faktúrou č. XXXXXXXX boli následne dodané spoločnosti F. C. J., a.s., ktorej bola vystavená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.11.2018. K faktúre bol priložený preberací a akceptačný protokol XX-C.-XXXXXX podpísaný odberateľom dňa 28.11.2018 a žalobcom dňa 14.11.2018. Služby fakturované faktúrou č. XXXXXXXX, ktoré spočívali v zmene dizajnu používateľského rozhrania technologickej G. platformy H. G. a jej testovania, boli ďalej dodané spoločnostiam O., a.s. a N. Q., s.r.o.. Posledná menovaná spoločnosť uvedené produkty predala spoločnosti O., a.s. a tá W. J. S., a.s.

15. Konateľ spoločnosti L., s.r.o. Ing. S. U. dňa 06.12.2019 vypovedal, že služby od spoločnosti E. B., s.r.o., ktorej konateľ E. H. bol odborne spôsobilý dodať predmet fakturácie, prevzal na USB kľúči. Na spoločnosť E., s.r.o. sa nakontaktoval cez známeho S. P.. O spoločnosti si nič nezisťoval, ani s ňou priamo nekomunikoval, stačilo mu slovo kamaráta P., od ktorého aj prevzal faktúru a ktorému odovzdal objednávku na fakturované služby. Práce prevzal na USB kľúči a na CD nosiči.

16. Spoločnosť K., a.s. nepotvrdila, že majiteľom účtu na faktúre od spoločnosti E., s.r.o. je menovaná spoločnosť.

17. Žalobca v odpovedi zo dňa 04.02.2020 uviedol, že subdodávateľské spoločnosti dodávateľa nepozná, pričom následne dodal, že spoločnosť E. B., s.r.o. pozná. Pri podpisovaní zmlúv nemal vedomosť, že spoločnosť L., s.r.o. nedokáže sama vypracovať požadované projekty.

18. Výsledky daňovej kontroly boli zhrnuté do protokolu z daňovej kontroly zo dňa 11.02.2020.

19. Svedok E. Z. dňa 27.05.2020 vypovedal, že je disponentom účtu uvedeného na faktúre spoločnosti E., s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti E., s.r.o. zabezpečoval účet pre Ing. P., ktorý riadil činnosť spoločnosti E., s.r.o. a ktorý mu zadával pokyny na disponovanie s bankovým účtom.

20. Bývalá manželka nebohého konateľa E. H., F. H. nevedela nič o činnosti spoločnosti E. B., s.r.o. Spoločnosť L., s.r.o. nepoznala, ale poznala jej konateľa S. U.. Žalobcu a jej konateľa nepoznala.

21. Svedkyňa Ing. H. H. dňa 03.07.2020 vypovedala, že v období od jesene 2017 do mája 2019 bola splnomocnená pripravovať a vystavovať faktúry spoločnosti E. B., s.r.o. Spoločnosť nemala zamestnancov. Potvrdila obchodnú spoluprácu so spoločnosťou L., s.r.o. Doklady o ekonomickej činnosti spoločnosti nepredložila, nakoľko ich mala odovzdať bratovi a nevie, kde sa v súčasnosti nachádzajú.

22. Bývalá účtovníčka spoločnosti E. B., s.r.o. Ing. T. M. počas pojednávania dňa 04.08.2020 vypovedala, že pracovala pre spoločnosť do polovice roka 2018, kedy začali problémy. Počas jej pôsobenia spoločnosť bola ekonomicky činná. Po ukončení spolupráce účtovníctvo odovzdala H. H.. Spoločnosť L., s.r.o. nepoznala.

23. Správca dane ďalej zistil, že žalobca koncom roka 2018 priamo obchodoval aj so spoločnosťou E. B., s.r.o., ktorej v januári 2019 uhradil na jej účet dve platby.

24. Na podklade kontrolných zistení správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.12.2020, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2018 z vyššie uvedených dôvodov.

25. Žalovaný na podklade odvolania žalobcu sa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.05.2021 stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci správcom dane. Mal za to, že z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie fakturovaného plnenia spoločnosťou L., s.r.o., ktorej preto nemohla vzniknúť daňová povinnosť z dôvodu len fakturovaného dodania, žalobcovi následne nevznikol nárok na odpočet DPH na vstupe podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

26. V konaní pred správnym súdom konateľ žalobcu Ing. R. J. uviedol, že dodávateľská spoločnosť L., s.r.o. pre neho robila niekoľko rokov a opakovane, čím si ju preveril dlhodobou spoluprácou.

27. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/ > o správe daní (daňový poriadok) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Podľa § 3 ods. 3 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

30. Podľa § 24 ods. 1 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

31. Podľa § 24 ods. 2 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 3 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

33. Podľa § 24 ods. 4 daňového <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

37. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

38. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania zostalo sporným neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH uvedenej na sporných faktúrach od dodávateľskej spoločnosti L., s.r.o. vzhľadom na nepreukázanie dodania zdaniteľného plnenia fakturovaným dodávateľom a nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o dani o DPH.

40. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol postačujúce dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, úplne a presne zistil skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti fakturovaného dodávateľa na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na sporných faktúrach, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou. Už samotné zistenie, že fakturovaný dodávateľ v preverovanom zdaniteľnom období nemal personálne a materiálne predpoklady na realizáciu dohodnutých dodávok, jednoznačne vyvoláva vážne pochybnosti o reálnosti dodávok tovaru podľa sporných faktúr. Správca dane nemal ani možnosť preveriť reálnosť zdaniteľných plnení a ekonomickú činnosť deklarovaných subdodávateľov. Spoločnosť E. B., s.r.o.

nepredložila správcovi dane firemnú dokumentáciu aj napriek skutočnosti, že bývalá účtovníčka odovzdala agendu Ing. H. H., ktorá až do mája 2019 bola splnomocnená na prípravu a vystavovanie faktúr. Za povšimnutie stojí aj fakt, že aj napriek dlhoročnej overenej spolupráci žalobcu s fakturovaným dodávateľom, ku koncu roka žalobca obchodoval aj priamo so spoločnosťou E. B., s.r.o., čo vyvoláva otázky o ekonomickej dôvodnosti spolupráce žalobcu a spoločnosti L., s.r.o. Pochybnosti správcu dane podporuje aj skutočnosť, že fakturované plnenie súvisiace s prácami na tuneli T. spoločnosť L., s.r.o. odovzdala žalobcovi už dňa 26.11.2018, hoci subdodávateľská spoločnosť deklarovala jeho dodanie spoločnosti L., s.r.o. až dňa 29.11.2018, a to za rovnakú cenu ako fakturovala spoločnosť L., s.r.o žalobcovi, čo by znamenalo, že spoločnosť L., s.r.o. pri tomto obchode nevykázala žiaden zisk. Kontrolné zistenia spochybňujú aj dodanie služieb od spoločnosti E., s.r.o. Bolo preukázané, že menovaná spoločnosť je nekontaktná a tak v rozhodnom období ako aj dlhodobo pred ním už nedeklarovala žiadnu ekonomickú činnosť. Na spornej faktúre, ktorú mala vystaviť spoločnosť E., s.r.o., figuruje číslo účtu, ktorý nie je na ňu evidovaný. V tomto prípade dodávateľ L., s.r.o. dosiahol len minimálny zisk, nakoľko na strane vstupu bola obstarávacia cena 49.000,00 bez DPH a na strane výstupu bola fakturovaná len nepatrne vyššia suma, 50.000,00 bez DPH.

41. Podľa názoru správneho súdu výsledky dokazovania založené na vyššie uvedených skutočnostiach jednoznačne svedčia o tom, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli vykonané fakturovaným dodávateľom tak, ako je deklarované na sporných faktúrach, nakoľko nebolo vierohodne preukázané ani ich dodanie subdodávateľskými spoločnosťami. Správnymi orgánmi zabezpečené dôkazy preto jednoznačne vyvolávajú dôvodné pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov podľa sporných faktúr, čím sa výsledky dokazovania stali zákonným podkladom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr pre nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

42. V danom prípade žalobca neposkytol žiaden relevantný dôkaz a ani správcovi dane sa aj napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že plnenia boli od fakturovaného dodávateľa. Svedkovia síce dodanie služieb formálne potvrdili, ale tieto tvrdenia boli v rozpore s už vykonanými dôkazmi, resp. neboli podložené vierohodnými dokladmi postačujúcimi na odstránenie pochybností správcu dane. Preto pri absencii akéhokoľvek relevantného dôkazu o skutočnom poskytnutí fakturovaných služieb vyššie uvedeným dodávateľom, nemožno považovať sporné faktúry, doklady o ich úhrade alebo ostatné písomné doklady za presvedčivý dôkazný prostriedok, že dodania sa realizovali vo faktúre deklarovaným spôsobom.

43. Treba zdôrazniť, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie len vykonáva a vedie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správny súd konštatuje, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V prejednávanom prípade si daňové orgány zabezpečili dostatočné množstvo dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly, resp. aj nasledujúceho daňového konania, tieto v rámci aplikovania správnej úvahy riadne vyhodnotili, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

44. Preto pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho, kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní dôkazné bremeno, správny súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočet DPH, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Samotné faktúry alebo ostatné písomné doklady od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia odpočtu DPH, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá nárok na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na zníženie daňovej povinnosti. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie tohto práva má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na

odpočítanie dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsiahlu a všeobecne dostupnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázky dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Z nej vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (, ). Na preukázanie reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konania vymedzil potrebný rozsah dokazovania (, ). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane ().

45. Správny súd zastáva názor, že správca dane oprávnene a správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľov deklarovaných na sporných faktúrach s ich dodávateľmi, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli preverované ako i iné súvisiace daňové a účtovné doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi obchodnými partnermi neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v prejednávanej veci takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali.

46. Možno preto zhrnúť, že v súdenom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si odpočítal DPH zaplatenú na vstupe, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami a v súlade so skutočnosťou. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu, a na ktoré sa viaže jeho dôkazné bremeno.

47. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietku žalobcu čo do rozloženia dôkazného bremena za nedôvodnú. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s § 46 ods. 5 a 24 ods. 2 daňového poriadku vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov fakturovaným dodávateľom, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru vyššie uvedeným dodávateľom nevyvrátil.

48. Správny súd s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádza, že v rámci boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES, prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, resp. v súdenom prípade právo na zníženie základu dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne a ak sa nepotvrdí, že by sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako to vyplýva zo sporných faktúr. Správny súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v danej veci sa rovnako nejedná o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Správne orgány postupovali v súlade s výkladom súdneho dvora, keď posúdili mieru zapojenia žalobcu do podvodného, resp. zneužívajúceho konania a uplatnenú DPH mu nepriznali. Žalobca je povinný vykonať všetky opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní iných subjektov, vrátanie preverenia obchodných partnerov,

čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na zníženie daňového základu na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené neoprávneným uplatňovaním práva zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej. Tu treba zdôrazniť základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, napr. nepreverenie si fakturovaného dodávateľa, o ktorom žalobca uviedol, že pri podpisovaní zmlúv nemal vedomosť, že spoločnosť L., s.r.o. nedokáže sama vypracovať požadované projekty, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení daňového poriadku oprávnené. Za zmienku stojí aj iné vyjadrenie žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom, že dodávateľská spoločnosť L., s.r.o. pre neho robila niekoľko rokov a opakovane, čím si ju preveril dlhodobou spoluprácou. Ak by teda správny súd mal prihliadať aj na toto vyjadrenie žalobcu, ktoré je v rozpore s jeho vyjadrením z daňového konania, a ak teda vedel, že objednané služby mu osobne nedodá spoločnosť L., s.r.o., bolo jeho povinnosťou aj vzhľadom na charakter prác preveriť si spôsobilosť toho, kto ich reálne vykoná. Za týchto okolností možno prisvedčiť názoru správnych orgánov, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, čím sa vystavil riziku neunesenia dôkazného bremena, čo je aj tento prejednávaný prípad. Možno preto uzavrieť, že vzhľadom na závažnosť a odbornú náročnosť fakturovaných služieb nie je na mieste, aby sa žalobca neinformoval na odborný substrát dodávateľa, resp. že na obchodnú spoluprácu oslovil niekoho, kto to negarantuje.

49. Zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku nezodpovedá konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska oprávnenosti zastupovania konkrétnou osobou, dôveryhodnosti, poctivosti, schopnosti splniť si zmluvný záväzok, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, resp. u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva. Možno preto na základe uvedeného výkladu dospieť k záveru, že žalobca nevyužil všetky rozumné prostriedky, ktoré mohol a mal využiť, aby zabránil svojej účasti na konaní smerujúcom k získaniu neoprávnenej daňovej výhody. Jeho konanie, ktorému možno pričítať minimálne formu nedbanlivostného zavinenia, tak založilo jeho vedomú účasť na zneužívajúcom konaní.

50. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa žalobcu správcom dane v predmetnom daňovom konaní považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11, ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostrední dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.“

51. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má aj správny súd za to, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH uvedenej na sporných faktúrach od spoločnosti L., s.r.o., nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb práve touto spoločnosťou. V súdenej veci žalobca nepreukázal, že by mu fakturované služby dodal dodávateľ uvedený na sporných faktúrach, ktorému len z tohto dôvodu (uvedenie DPH na faktúrach a nie z dôvodu skutočného dodania) nemohla vzniknúť daňová povinnosť podmieňujúca vznik nároku žalobcu na odpočet DPH. Správca dane preto postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ak nepriznal žalobcovi nárok na odpočet fakturovanej DPH s cieľom znížiť si daňovú povinnosť na výstupe.

52. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania možno konštatovať, že skutkový a právny záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami daňového poriadku a zákona o DPH. Správny súd nezistil žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, nakoľko preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

53. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

54. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko neboli zistené žiadne spravodlivé dôvody na ich priznanie a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil.

55. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.