Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-1-2022.pdf
PDF · 113.78 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. D., narodený XX.X.XXXX, bytom u matky, A. D., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom S. X, M., deti rodičov: matka A. D., narodená X.X.XXXX, bytom X. K. XXX/XX, M., otec X. D., narodený XX.X.XXXX, bytom B. M. XXXX/X, M., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 32P/91/2021-132 zo dňa 28.10.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. zvýšeným výživným zo sumy 70 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne a na výživu maloletej A. zvýšeným výživným zo sumy 50 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta číslo konania: 24P/54/2015-33 zo dňa 23.4.2015 čo do vyživovacej povinnosti na maloleté deti a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že otec v čase posledného rozhodnutia bol zamestnaný a mal priemerný čistý príjem vo výške 500-600 eur. V čase podania návrhu (t. j. dňa 14.6.2021) bol otec živnostníkom, podľa jeho udania bez príjmu. Podľa oznámenia, otec je bezdomovcom, ktorý aktuálne býva u strýka, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, je zdravý, nemá žiadne zdravotné problémy. Z daňových priznaní otca za rok 2018, 2019 a 2020 vyplynulo, že priemerný mesačný príjem otca za sledované obdobie mal predstavovať sumu do 546 eur. Matka v čase posledného rozhodnutia bola zamestnaná (bola na PN nemocenské poistenie mala priznané vo výške 190 eur), poberala štátne dávky - prídavok na 2 maloleté deti. Toho času matka poberá opatrovateľský príspevok vo výške 500 eur a prídavky na deti vo výške 51 eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť matke nepribudla, žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi a so svojou matkou, ktorú opatruje v byte v M., ktorý je vo vlastníctve jej matky. Jej matka poberá vdovský príspevok a polovičný invalidný príspevok v celkovej výške 300 eur. Maloleté deti sú od posledného rozhodnutia staršie o 6 rokov a 7 mesiacov.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zvýšené výživné považuje vzhľadom na vek maloletých detí a ich potrieb za primerané. S prihliadnutím na dĺžku výkonu podnikateľských činností
otca (od októbra 2017 je podnikateľom v odbore stavebníctva), zdravotný stav (je zdravý, nemá žiadne zdravotné problémy) a pracovné skúsenosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že otec mal možnosť zabezpečovať si príjem minimálne tak, ako vyplýva z dostupných porovnateľných štatistických údajov. Súd prvej inštancie taktiež poznamenal, že priemerná mesačná mzda v odbore stavebníctva v zmysle štatistických ukazovateľov Štatistického úradu SR v roku 2021 sa pohybovala v rozmedzí od 768 eur do 809 eur, ktoré sumy sú vyššie ako otcom priznaný mesačný príjem ako živnostníka pôsobiaceho v odbore stavebníctva. Aplikujúc princíp potencionality príjmov u otca a jednak preskúmaním mesačných výdavkov a príjmov otca, súd prvej inštancie ustálil, že ak otec má k dispozícii mesačne sumu 120 eur na cigarety a taktiež má k dispozícii mesačne sumu 50 eur z titulu uplatnenia si daňového bonusu na 2 maloleté deti, ktoré s ním ani nebývajú v spoločnej domácnosti, teda sumu 160-170 eur, nebude predstavovať problém takto vyčlenené peniaze poskytnúť na výživu maloletých detí, ktoré potrebujú jeho finančnú pomoc. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletých detí, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že počas 7 rokov, čo bol rozvedený, bol s matkou niekoľkokrát v spoločnej domácnosti, prispieval do domácnosti, snažil sa udržať rodinu. Nikdy nezanevrel na maloleté deti, vždy im kupoval, prispel a snažil sa, aby im nič nechýbalo. Otec je evidovaný na úrade práce, nemá živnosť, je bezdomovec, býva u strýka, ktorý ho živí. Dlh, čo mu vznikol vo výške 7.800 eur, je už zaplatený. Nesúhlasí so zvýšením výživného.
6. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
7. K odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že otec rozsudok súdu prvej inštancie neakceptuje a naďalej si neplní vyživovaciu povinnosť, ako mu bolo nariadené. Otec stále zanedbáva vyživovaciu povinnosť, súdny exekútor mu dal odobrať vodičský preukaz. S maloletými deťmi žiadaný styk nemá, úplne na maloleté deti zanevrel. Otec si vymýšľa, že je bezdomovec, vyhovára sa na banality a vymýšľa si úplné zbytočnosti. Čo sa týka práce, otec sa stále vyhovára na Covid, avšak pandémiu tu máme už niekoľko rokov a celkom slušne sme sa naučili fungovať aj s ňou. Otec ako živnostník zarába nemalé peniaze. Aj keď otec živnosť odovzdal, svojmu remeslu sa venuje naďalej. Otec veľmi dobre vie, aké sú potreby maloletých detí. Celý minulý rok to bolo tak, že 3 - 4 mesiace neposlal ani cent a potom to naraz zaplatil. Maloleté deti potrebujú pravidelný príjem. Matka ďalej uviedla, že nesúhlasí s odvolaním a navrhla, aby odvolací súd vyhovel jej návrhu.
8. K vyjadreniu k matky k odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril otec. Vo vyjadrení uviedol, že nie je dlžný žiadnu sumu na výživnom. Matka ho neustále udáva, ničí mu život intrigami, používa na to maloleté deti. Otec býva u rodiny a snaží sa platiť výživné. Nesúhlasí s návrhom, aby platil 350 eur. Otec si je vedomý, že maloleté deti potrebujú, a preto sa snaží platiť, maloleté deti má rád. Matka uviedla nepravdivé informácie.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného otca pre maloletého S. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 200 eur a pre maloletú A. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zvýšení výživného otca pre maloletého S. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 170 eur a pre maloletú A. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti zvýšeniu výživného pre maloleté deti.
11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle ustanovenia § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanovení § 62 ods. 2 Zákon o rodine.
18. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie, a to i potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet ním vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
19. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
21. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie síce rozsiahlo opisuje obsah podaní účastníkov konania, obsah výpovedí účastníkov konania, obsah listinných dôkazov a teoretické východiská pre rozhodovanie o výživnom, priebeh konania na súde prvej inštancie, avšak preskúmavaný rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Tu sa žiada zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia nemá byť súhrnom súdneho spisu, ale má mať logickú nadväznosť medzi skutkovými zisteniami zistenými v procese dokazovania, úvahami súdu o hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k napadnutým výrokom, keď odôvodnenie jeho rozsudku je zmätočné a nepresvedčivé (hoci obšírne), bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa správne súd prvej inštancie pokúsil uskutočniť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Ani zisťovanie okolností v čase ostatnej úpravy výživného (ods. 27., 28. rozsudku súdu prvej inštancie) nebolo náležitým, ani následné zisťovanie aktuálnych pomerov a ich porovnávanie s pomermi v čase ostatnej úpravy výživného nebolo konzistentné. Súd prvej inštancie dôsledne nezistil priemerný čistý
mesačný príjem otca v čase ostatnej úpravy výživného, uvádzal ho nepresne vo výške 500-600 eur bez uvedenia časového obdobia, za aké časové obdobie bol zisťovaný, rovnako u matky len nepresne uviedol, že bola zamestnaná bez zisťovania jej priemerného čistého mesačného príjmu a len v zátvorke uviedol konštatovanie o PN matky bez uvedenia doby práceneschopnosti a zistenia obdobia a presnej výšky nemocenských dávok poberaných matkou. Následne pri aktuálnych pomeroch súd prvej inštancie bez akýchkoľvek podkladov konštatoval, že otec je živnostníkom od októbra 2017, pričom neuviedol z akého dôkazu vychádzal, keď podľa výpisu zo živnostenského registra otec podnikal na základe živnostenského oprávnenia od 5.9.2016 do 29.10.2021. Úplne bez povšimnutia nechal súd prvej inštancie pracovné pomery otca v rozhodnom období (trvanie pracovného pomeru, priemerný čistý mesačný príjem po dobu trvania pracovného pomeru, dôvod skončenia pracovného pomeru), ako vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Už vôbec sa súd prvej inštancie nezaoberal práceneschopnosťou otca (v odseku 12. rozsudku súdu prvej inštancie je konštatované, že je otec práceneschopný od 17.6.2020), jej trvaním, pričom bez ďalšieho konštatoval, že otec je spôsobilý pracovať. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, akým spôsobom súd prvej inštancie určil priemerný mesačný príjem otca na sumu 546 eur, či sa jedná o čistý príjem, či sa jedná o príjem zo zamestnania alebo zo živnosti a čo je vôbec sledované obdobie (ktorý konkrétny časový úsek) podľa súdu prvej inštancie. Tiež je neurčité konštatovanie súdu prvej inštancie, že podľa aktuálnych zistených informácií má otec údajne nižší príjem od roku 2017, ako mal príjem v roku 2015, keď nie je zrejmé, o aké aktuálne informácie sa jedná, z čoho ich súd prvej inštancie zistil, prečo zisťuje príjem údajne a nie presne, akú výšku predstavuje údajný príjem v roku 2017, ktorý súd prvej inštancie porovnáva s príjmom v roku 2015 a aký mal byť príjem otca v roku 2015. Neprijateľným potom ďalej je, ak súd prvej inštancie odkazuje na dostupné štatistické údaje, pričom takýto dôkaz v konaní nebol vykonaný a účastníkom konania nebolo možné sa k nemu vyjadriť, čo rovnako platí aj o štatistických ukazovateľov o mesačnej mzde v stavebníctve v sume od 768 eur do 809 eur (bez uvedenia, či sa jedná o hrubú alebo čistú mzdu). Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné vôbec zistiť, z akého príjmu matky a otca (konkrétnej kvantifikovanej výšky príjmu), za aké rozhodné obdobie, súd prvej inštancie v konečnom dôsledku pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal. Príjmy rodičov neboli správne a dostatočne zistené, celkové možnosti a schopnosti otca neboli riadne vyhodnotené. Tiež súd prvej inštancie pri posudzovaní pomerov účastníkov konania nezisťoval ich pravidelné mesačné výdavky, u maloletých detí nezisťoval, či navštevujú materskú školu a základnú školu, v prípade povinnej školskej dochádzky, ktorý ročník na základnej škole a ako to bolo vlastne aj v čase ostatnej úpravy výživného. Hoci je opisovanie skutkových zistení v preskúmavanom rozsudku rozsiahle, väčšinou sa jedná o dohady alebo nepresné zistenia. Súd prvej inštancie nedôsledne uskutočnil porovnanie podstatnej zmeny pomerov na strane účastníkov konania vychádzajúc z výsledkov dokazovania. V prejednávanej veci tak nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Postup súdu prvej inštancie, že s ohľadom na vykonané dokazovanie je potrebné vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného, nie je riadne a zrozumiteľne odôvodnený a odvolaciemu súdu nezostáva skonštatovať, že preskúmavaný rozsudok postráda dostatočné zdôvodnenie.
23. Súd musí bližšie skúmať i potreby maloletého dieťaťa v zmysle už uvedených kritérií. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón a pod.), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne) je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, lyžovačky, letné dovolenky) sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny.
24. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie potom konštatuje aj pochybenie súdu prvej inštancie v právnom posúdení veci. I keď súd prvej inštancie zvolil správne zákonné ustanovenia, nesprávne ich aplikoval. Konkrétne sa jedná o porovnanie okolnosti dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia (ako aj správne konštatoval súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku). Pochybenie súdu prvej inštancie však nastalo v tom, že hoci súd prvej inštancie konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí i rodičov, neuskutočnil k tomu konštatovaniu náležité zisťovanie skutkových okolností a neprispôsobil tomu i samotný proces dokazovania. V nadväznosti na to súd prvej inštancie rozhodol aj v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu 20% - 30% z netto príjmu výživou povinného rodiča (samozrejme v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu), ktorý odklon súd prvej inštancie nijako neodôvodnil. Úlohou súdu prvej inštancie v dôsledku návrhu matky na zvýšenie výživného, bolo dôsledné zisťovanie zmeny pomerov účastníkov. V tomto smere boli odvolacie námietky otca opodstatnené.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
26. Napokon pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani chyba v označovaní účastníkov konania, ktorými účastníkmi konania v prejednávanom prípade sú otec, matka, maloletý S. a maloletá A. (obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom), ktorí sú v záhlaví označení menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom. Napriek tomu, súd prvej inštancie v texte odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávne označuje matku ako navrhovateľku a otca ako odporcu.
27. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).
28. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležite nezisťoval všetky relevantné okolnosti potrebné pre posúdenie pomerov účastníkov konania, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, potom napadnutý rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
29. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.
30. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je komplexne vyhodnotiť pomery účastníkov konania, zistiť dôsledne príjmy rodičov a spolužijúcich osôb za rozhodné obdobie predchádzajúce minimálne 12 mesiacov pred podaním návrhu až do rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj výdavky rodičov a maloletých detí a posúdiť ich opodstatnenosť, porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov za rozhodné obdobie (aktualizovať ich ku dňu nového rozhodnutia), možnosti a schopnosti otca platiť matkou navrhované zvýšené výživné. Rovnako je potrebné ustáliť aj výdavky účastníkov konania a posúdiť ich opodstatnenosť, ich skutočné vynakladanie overiť. Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty (napr. motorové vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch a pod.. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Následne porovnať pomery v čase ostatnej úpravy výživného a v čase aktuálneho rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného. Výsledky dokazovania je potom nevyhnutné znova vyhodnotiť, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.
31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).