Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-86-2018.pdf
PDF · 116.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/86/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v právnej veci žalobkyne: V. Č., B. XX proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, v konaní o žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného sp.zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO, r.z. 49203/2016 zo dňa 26.07.2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím žalovaného sp.zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO zo dňa 04.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2016, bol žalobkyni ako oprávnenej osobe priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a bola jej určená advokátka Q.. V. B. na zastupovanie oprávnenej osoby v dovolacom konaní pred súdom na základe dovolania oprávnenej osoby zo dňa 21.07.2015, podaného dňa 22.07.2015, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/481/2013-219 zo dňa 22.04.2015. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Dňa 02.03.2016 bola centru doručená žiadosť advokátky Q.. V. B. o „odustanovenie“ od povinnosti poskytnúť oprávnenej osobe bezplatnú právnu pomoc. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že listom zo dňa 29.01.2016 vyzvala oprávnenú osobu na dojednanie si termínu osobného stretnutia, pričom oprávnená osoba ju kontaktovala až listom zo dňa 19.02.2016, doručeným dňa 24.02.2016, v ktorom ju požiadala o oznámenie jej rodinných pomerov, po zodpovedaní ktorých zaujme stanovisko, či môže prevziať jej právne zastupovanie. K výzve k spolupráci sa žiadnym spôsobom nevyjadrila. Q.. V. B. uviedla, že takéto konanie oprávnenej osoby a jej splnomocnenkyne považuje za obzvlášť neprimerané až nevhodné, nie je jej povinnosťou oznamovať klientom jej rodinné pomery a takýto postup považuje za neprípustný zásah do súkromia. Dňa 06.04.2016 bola centru doručená žiadosť V. A., ktorá v tom čase nebola zákonnou zástupkyňou ani splnomocnenkyňou oprávnenej osoby, o zmenu advokáta z dôvodu, že určená advokátka Q.. V. B. oprávnenú osobu po odoslaní listu zo dňa 19.02.2016 viac nekontaktovala, a teda nedošlo k udeleniu plnomocenstva ani k podpisu dohody o poskytovaní právnej pomoci. Uvedenú žiadosť a odôvodnenie potvrdila aj oprávnená osoba vo svojom vyjadrení doručenom centru dňa 22.04.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností centrum rozhodnutím sp. zn. 2N 9455/15 - 181/16-KaPO zo dňa 28.04.2016 zmenilo rozhodnutie centra zo dňa 04.01.2016 a na zastupovanie oprávnenej osoby vo vyššie uvedenej právnej veci určilo advokátku Q.. F. S.. Centrum malo za to, že odmietnutie poskytovania právnych služieb advokátkou Q.. V. B. bolo dôvodné a zároveň bolo možné mať pochybnosti o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby. Dňa 09.06.2016 bolo centru doručené podanie oprávnenej osoby označené ako „Oznámenie, žiadosť o zmenu advokáta - zaslatie“, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s určenou advokátkou Q.. F. S., a to z týchto dôvodov: „Za vyššie uvedenou advokátkou sme boli po podaní žaloby, kde odmietla právne zastúpenie bez dôvodu. Po začatí súdneho sporu na 2. pojednávaní sme sa dozvedeli, že proti stranu, čiže Q. K. zastupuje Q.. Š.C. K., kolega a advokát, ktorý sídli na tej istej adrese v tej istej budove, atď...!!!... Z vyššie uvedeného dňa sa už domnievať, že u tohto advokáta nie je záruka, že bude plne hájiť záujmy svojho klienta nakoľko sídli v spoločnej budove s protistranou. Zo strany centra ide o priehľadný krok, ktorým navodzuje nielen dôvodne podozrenie, že ustanovuje opäť (po Q.. V. B.) advokáta, ktorým sa „ututlá“ (snaha po ututlaní tejto právnej veci) vec, ktorú zamieta okresný súd SP.N.V, a KS - v Košiciach a centrum im v tom takýmto spôsobom servílne zrejme vychádza v ústrety. Z vyššie uvedených dôvodov, a ďalších vážnych dôvodov žiadam o zmenu advokáta.“ Na základe žiadosti centra bolo dňa 27.06.2016 doručené vyjadrenie advokátky k tomuto podaniu oprávnenej osoby, v ktorom Q.. F. S. uviedla, že vzhľadom na obsah tejto žiadosti oprávnená osoba narušila dôveru, ktorá má panovať medzi klientom a advokátom, k obnoveniu tejto dôvery nemôže dôjsť a preto žiada, aby bolo zrušené rozhodnutie centra, ktorým bola určená na zastupovanie oprávnenej osoby. Skutočnosti, ktoré oprávnená osoba uviedla v žiadosti zmenu advokáta sa nezakladajú na pravde, sú vymyslené a urážajú jej advokátsku česť.“ Žalovaný ďalej v rozhodnutí, citujúc ust. § 5b ods. 2, § 5d ods. 2, § 12 ods. 1 a 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. a ust. § 21 a § 22 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, dôvodil, že: „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má centrum za to, že oprávnená osoba nepreukázala nečinnosť advokátky ani jej vzťah k protistrane a centrum z predložených dokladov a vyjadrení nezistilo existenciu dôvodných pochybností o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby, ktoré by v zmysle ustanovenia § 5d ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. zakladali povinnosť, resp. možnosť centra rozhodnúť o zmene v osobe advokáta. Dôvody oprávnenej osoby na zmenu v osobe advokáta sa zakladajú len na jej subjektívnych tvrdeniach, na ich podporu neoznačila ani nepredložila oprávnená osoba žiaden dôkaz a teda ich žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázala. Sama oprávnená osoba vo svojej žiadosti o zmenu advokáta, doručenej centru dňa 09.06.2016 uvádza, že sa možno domnievať, že u advokátky Q.. F. S. nie je záruka, že bude plne hájiť záujmy svojho klienta, nakoľko sídli v spoločnej budove s protistranou. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná len o jej domnienky, bez podpory akýmikoľvek relevantnými dôkazmi. Z týchto domnienok nemôže centrum vyvodiť dôvodnú pochybnosť o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby. V tejto žiadosti oprávnená osoba taktiež uviedla, že konanie centra navodzuje dôvodné podozrenie, že po advokátke Q.. V. B. centrum opäť ustanovuje advokáta, ktorým sa predmetná vec ututlá. Keďže oprávnená osoba neudelila plnomocenstvo ani advokátke Q.. V. B., ani advokátke Q.. F. S., tieto jej vo vyššie uvedenej právnej veci právnu pomoc nikdy neposkytovali, nie je ani objektívne možné, aby u oprávnenej osoby existovali dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci určenými advokátmi v záujme ochrany jej práv. Centrum má za to, že odmietnutie poskytovania právnych služieb oprávnenej osobe advokátkou Q.. V. B., aj advokátkou Q.. F. S. je dôvodné. Po odmietnutí poskytnutia právnej pomoci advokátkou Q.. V. B. centrum rozhodlo o zmene v osobe advokáta aj napriek tomu, že je zákonnou povinnosťou advokáta odmietnuť poskytnúť právne služby, ak jeho záujmy, záujmy jemu blízkych osôb alebo iného klienta sú v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť, ale nie jeho povinnosťou poskytovať informácie o svojich rodinných pomeroch klientovi, tak ako to žiadala oprávnená osoba. Po tom, čo oprávnená osoba svojim konaním a vyjadreniami vyvolala odmietnutie poskytovania právnej pomoci aj určenou advokátkou Q.. F. S., má centrum za to, že oprávnená osoba znemožnila naplnenie účelu zákona č. 327/2005 Z. z., a to zabezpečiť poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Centrum umožnilo oprávnenej osobe realizáciu jej ústavného práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR a nárok na poskytovanie právnej pomoci jej priznalo, tá však na základe subjektívnych dôvodov účel poskytovania právnej pomoci zmarila. Realizácia ústavného práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR má, podľa názoru centra určité hranice, čo je vyjadrené samotným čl. 46 ods. 4 Ústavy SR - rámec poskytnutia právnej pomoci prostredníctvom štátom „plateného“ právneho zástupcu v civilnom konaní určuje zákon (v danom prípade zákona č. 327/2005 Z. z.). Oprávnená osoba v nemá v zmysle uvedeného zákona právo na „výmenu“ centrom určeného advokáta kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov, keďže v takom prípade by nebolo možné zabrániť šikanóznemu výkonu práva na poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom štátom určeného zástupcu. Uvedeným konaním oprávnenej osoby sú taktiež spôsobované obštrukcie v konaní pred súdom, v ktorom jej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, keďže súd v dovolacom konaní nemôže konať, kým nie je oprávnená osoba zastúpená advokátom. Na základe uvedeného má centrum za to, že konaním oprávnenej osoby, ktorým bolo spôsobené odmietnutie poskytovania právnej pomoci určeným advokátom a tým znemožnené udelenie plnomocenstva na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci, došlo zároveň k neposkytnutiu potrebnej súčinnosti určenému advokátovi pri poskytovaní právnej pomoci, čím oprávnená osoba naplnila zákonný dôvod pre odňatie poskytovania právnej pomoci podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z.. Bez udelenia plnej moci určenému advokátovi (a bez uzavretia dohody o poskytovaní právnej pomoci), ustanovený advokát totiž nemôže konať pred súdom. A preto vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a na základe vyššie uvedených skutočností centrum rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a oprávnenej osobe odňalo nárok na poskytovanie právnej pomoci.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 12.09.2016.
2. Vo včas podanej žalobe, podanej na poštovú prepravu dňa 27.09.2016 a doručenej súdu dňa 30.09.2016, žalobkyňa namietala nedoručenie rozhodnutia žalovaného do vlastných rúk jej splnomocnenkyni V. A., jej matke. Sama žalobkyňa v žalobe potvrdila, že rozhodnutie žalovaného prevzala ona osobne dňa 12.09.2016. Ďalej v žalobe namietala, že sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, pretože celé odôvodnenie rozhodnutia je „absolútne nepravdivé, účelové, doslova škandalózne, ktoré nezodpovedá skutočnosti, a je dehonestujúce orgány verejnej správy“, avšak neuviedla, v čom konkrétne je rozhodnutie žalovaného absolútne nepravdivé, účelové, doslova škandalózne, ktoré nezodpovedá skutočnosti. Taktiež namietala, že odmieta odôvodnenie rozhodnutia, nesúhlasí s ním, pretože odôvodnenie rozhodnutia je v hrubom rozpore s § 32, § 46 zákona č. 67/1967 Zb., so zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Z týchto dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť.
3. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.01.2017, v ktorom uviedol, že: „Žalovaný má za to, že rozhodnutie žalovaného o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobkyni, sp. zn. 2N 9455/15 - 181/16 - KaPO zo dňa 26.07.2016 je zákonné a žalobu žalobkyne považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa neuviedla dôvody žaloby z ktorých by bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté predmetné rozhodnutie žalovaného za nezákonné, ale obmedzila sa len na tvrdenia, že rozhodnutie žalovaného je absolútne nepravdivé a nezodpovedajúce skutočnosti. Zo strany žalovaného došlo k pochybeniu pri doručovaní predmetného rozhodnutia o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci zo dňa 26.07.2016, kedy toto rozhodnutie bolo zaslané priamo žalobkyni (žiadateľke o právnu pomoc), a nie V. A., ktorá na základe splnomocnenia doručeného žalovanému dňa 09.06.2016, zastupovala žalobkyňu v konaní pred žalovaným. K náprave došlo dňa 05.12.2016, kedy bolo rozhodnutie o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci zo dňa 26.07.2016 zaslané V. A., splnomocnenkyni žalobkyne. Žalobu podala žiadateľka o právnu pomoc, ktorá si rozhodnutie o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci prevzala dňa 12.09.2016. Nakoľko však zásielka obsahujúca toto rozhodnutie bola dňa 26.08.2016 uložená na pošte, rozhodnutie sa považuje za doručené žalobkyni dňa 29.08.2016 a lehota na podanie správnej žaloby jej uplynula dňa 13.09.2016. Žalovaný považuje za nedôvodnú žalobu aj v časti, v ktorej žalobkyňa namieta nedoručenie predmetného rozhodnutia V. A., splnomocnenkyni žalobkyne. Opomenutý účastník môže podať správnu žalobu ak namieta, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať. Správnu žalobu ale podala žiadateľka o právnu pomoc, ktorej sa predmetné rozhodnutie považuje za doručené dňa 29.08.2016, a nie V. A.. Nakoľko žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na výroku ako i skutkových a právnych záveroch obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, sp. zn.: 2N 9455/15 - 181/16 - KaPO zo dňa 26.07.2016 o odňatí nároku žalobkyne na poskytovanie právnej pomoci.“
4. Žalobkyňa sa v replike k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 30.01.2017, v ktorom zotrvala v celom rozsahu na dôvodoch svojej žaloby.
5. Žalovaný sa k podaniu, replike žalobkyne, ktorá mu bola doručená dňa 03.05.2017, duplikou už nevyjadril.
6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2, ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 106 SSP, na žiadosť žalobkyne, na nariadenom pojednávaní dňa 20.12.2018, konajúc v neprítomnosti účastníkov konania a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
7. Podľa ust. § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s účinnosťou do 30.06.2017, jeho ods. (1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. (2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. (3) Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť. (4) Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.
8. V správnom konaní je otázka doručenia do vlastných rúk upravená v ustanovení § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie procesných podmienok odvolacieho správneho konania, ako aj následného súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Súd uznáva tvrdenia žalobkyne, že žalované rozhodnutie bolo doručené jej ako žalobkyni a jej matke ako splnomocnenkyni toto rozhodnutie nebolo doručené hneď po jeho vyhotovení, za pravdivé. Avšak, aj keď bolo žalované rozhodnutie adresované splnomocnenkyni žalobkyne, prevzala si ho žalobkyňa, čo vyplýva z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného (návratky doručenky), z ktorej dokumentácie tiež vyplýva, že splnomocnenej matke žalobkyni bolo rozhodnutie žalovaného dodatočne zaslané dňa 05.12.2016 a žalobkyňa v zákonnej 15-dňovej lehote od dňa dodatočného doručenia predmetného rozhodnutia žalobu proti tomuto rozhodnutiu už nepodala, čo súd zistil lustráciou v súdnom registri žalôb, kde nie je evidovaná ďalšia žaloba žalobkyne po 05.12.2016 v totožnej veci. V tejto súvislosti súd len poznamenáva, že v tomto registri žalôb a pred 01.07.2016 aj opravných prostriedkov sú za posledných 6 rokov evidovaných cca 80 žalôb otca žalobkyne J.. A., ktorý k podaniam orgánov verejnej správy podáva svoje podania hromadne, a teda netradičným spôsobom, ako to je poznateľné aj z obsahu predmetného súdneho spisu (napr. č.l. 54).
9. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že žalované rozhodnutie bolo doručované zásielkou do vlastných rúk adresátovi, ktorý bol označený na zásielke takto: V. Č., B.: V. A., B. XX, XXX XX B. W., pritom V. Č. ako dcéra V. A. má bydlisko taktiež v B. XX, teda na rovnakej adrese ako jej splnomocnenkyňa V. A. a žalobkyňa proti žalovanému rozhodnutiu, ktoré prevzala dňa 12.09.2016, podala na poštovú prepravu včas dňa 27.09.2016 predmetnú žalobu. Z návratky doručenky jednoznačne nevyplýva, že by žalovaný doručoval rozhodnutie žalobkyni, ale naopak z nej vyplýva, že rozhodnutie bolo doručované jej splnomocnenkyni. Preto súd má za to, že pokiaľ žalobkyňa prevzala rozhodnutie žalovaného sp.zn. 2N 9455/15-181/16-KaPO, r.z. 49203/2016 zo dňa 26. júla 2016 dňa 12.09.2016 a žalobu na poštovú prepravu podala dňa 27.09.2016, je nesporné, že žalobkyňa podala svoju žalobu proti rozhodnutiu žalovaného včas, ktoré rozhodnutie si sama vyzdvihla na pošte posledný deň odbernej lehoty (ako je to pravidlom u žalobkyni, poznamenáva súd), a preto vzhľadom na špecifiká prípadu, najmä na rovnaké bydliská žalobkyne a jej splnomocnenkyne, správne označenie splnomocnenkyne žalobkyne na zásielke, na to, že žalovaný doručoval zásielku so žalovaným rozhodnutím správne na adresu splnomocnenkyne žalobkyne a na to, že pokiaľ žalobkyňa prevzala zásielku so žalovaným rozhodnutím a svoju žalobu podala v zákonnej lehote na súd, nemohla byť v tomto prípade za daných, vyššie v tomto bode uvedených, okolností doručovania rozhodnutia žalovaného ukrátená na svojich subjektívnych právach, ako to tvrdila v žalobe, aj keď žalované rozhodnutie nebolo doručené splnomocnenkyni žalobkyne, a teda matke žalobkyne ako jej priamej príbuznej, pretože s takouto vadou doručenia rozhodnutia žalobkyni neboli spojené závažné nepriaznivé procesnoprávne následky pre žalobkyňu, ale naopak, bolo jej právo požiadať súd o preskúmanie rozhodnutia žalovaného dotýkajúceho sa jej práv plne uspokojené.
10. K žalobným námietkam žalobkyne, spočívajúcich iba v holom tvrdení, že celé odôvodnenie rozhodnutia je „absolútne nepravdivé, účelové, doslova škandalózne, ktoré nezodpovedá skutočnosti a je dehonestujúce orgány verejnej správy“ a že ho preto odmieta, súd uvádza, že nebol povinný skúmať, v akom smere je rozhodnutie žalovaného absolútne nepravdivé, účelové, doslova škandalózne, ktoré nezodpovedá skutočnosti, pretože zákonodarca výslovne v ust. § 134 ods. 1 SSP upravil viazanosť súdu rozsahom žaloby a žalobnými bodmi, s výnimkou ustanovenou v ust. § 134 ods. 2 SSP (čo nie je prípad žalobkyne), aby neboli pochyby, že súd nemôže za žalobkyňu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, pretože tu ide o normatívne vyjadrenie zásady „sudca nech nejde nad návrhy strán“, ktorú zásadu musí súd zásadne aplikovať, vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe všeobecnej správnej žaloby zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preto súd v tejto časti žalobných námietok žalobkyne rozhodnutie žalovaného konkrétne nepreskúmaval, lebo v správnom súdnictve platí zákonná koncentrácia, podľa ktorej žalobkyňa môže žalobné body meniť, ale rozširovať ich len do konca lehoty na podanie žaloby. Ak žalobkyňa podala žalobu v posledný deň lehoty, potom sa sama pripravila o možnosť rozšíriť body žaloby o ďalšie žalobné body v zákonnej lehote na podanie žaloby.
11. Pokiaľ žalobkyňa len všeobecne namietala, že odôvodnenie rozhodnutia je v hrubom rozpore s § 32, § 46 zákona č. 67/1967 Zb., zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, tak súd uvádza, že rozhodnutie je v súlade s namietanými ustanoveniami zákona č. 67/1967 Zb., pretože správny orgán presne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie tak, ako sú tieto uvedené v žalovanom rozhodnutí, s obsahom ktorého rozhodnutia sa súd plne stotožňuje, pretože podklady plne korešpondujú s obsahom spisovej dokumentácie žalovaného, ako aj s ďalej v nasledujúcom bode citovanými ustanoveniami zákona č. 67/1967 Zb., zákona č. 327/2005 Z.z. a zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.
12. Podľa ust. § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ust. § 46 ods. 1 až 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa ust. § 5b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v platnom znení (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) oprávnenú osobu alebo zahraničnú oprávnenú osobu v príslušnom konaní pred súdom zastupuje advokát, ktorého určí centrum zo zoznamu podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety sa advokát nemôže odvolať; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
Podľa ust. § 5d ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ak existujú dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby, centrum m ô ž e na žiadosť oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby rozhodnúť o zmene v osobe advokáta alebo mediátora; centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená osoba alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo mediátora alebo ich vzťah k protistrane.
Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ak sa fyzickej osobe rozhodnutím centra priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum ju vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci s určeným advokátom alebo centrom a na udelenie plnomocenstva na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci určenému advokátovi alebo centru; súčasťou dohody je aj súhlas oprávnenej osoby s poskytovaním informácií centru podľa odseku 3.
Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ak oprávnená osoba neudelí plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci centru alebo určenému advokátovi alebo ak udelené plnomocenstvo odvolá, nemá nárok na určenie iného advokáta; to neplatí, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo jeho vzťah k protistrane.
Podľa ust. § 13 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. oprávnená osoba je povinná poskytovať centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť.
Podľa ust. § 21 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“) advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak a) v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, b) sú záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť, c) protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne, d) informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť, e) vzhľadom na pracovnú zaťaženosť alebo dlhodobú neprítomnosť nemôže riadne chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.
Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory. Advokát tak postupuje vždy, ak zistí dôvody uvedené v ustanovení § 21.
Uvedené zákonné ustanovenia žalovaný na prípad žalobkyne správne aplikoval.
13. Súd vec žalobkyne preskúmal v neprítomnosti účastníkov konania, pretože žalovaný nežiadal nariadiť pojednávanie a svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a žalobkyňa, ktorá žiadala nariadiť pojednávanie v obsahu svojej žaloby, už po dvoch odročených pojednávaniach, žiadala znovu odročiť pojednávanie nariadené na deň 20.12.2018 z dôvodu, že súd nenariadil pojednávanie cez prázdniny, ale na jej skúškové obdobie, kedy sa pripravuje na skúšky, ďalej z dôvodu, že jej súd nezaslal vyjadrenie k tomu, čo súd robil cez prázdniny, čo súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v reštančnej veci žalobkyne, pôvodne vedenej pod sp.zn. 6S/94/2016. Súd bez zbytočného odkladu oznámil žalobkyni, že sa pojednávanie nariadené na deň 20.12.2018 uskutoční.
14. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe bol toho názoru, že ak rozhodnutie žalovaného bolo uložené na pošte dňa 26.08.2016, tak sa považuje za doručené dňa 29.08.2016 (štátny sviatok - Výročie SNP, súd len poznamenáva), potom lehota na podanie žaloby žalobkyni uplynula dňa 13.09.2016, keďže žalobkyňa podala žalobu až dňa 29.09.2016, súd k názoru žalovaného uvádza, že vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte treba považovať za deň doručenia rozhodnutia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte a len v prípade, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, bude sa považovať 18. deň lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, ktorá judikatúra viedla k spresneniu ust. § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní s účinnosťou od 01.07.2017 v uvedenom smere, preto súd považoval názor žalovaného za nesprávny, lebo nie je súladný s judikatúrou Najvyššieho súdu SR aplikovanej do 30.06.2017.
15. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného a tiež postup žalovaného správneho orgánu (bod 1 tohto rozsudku) zodpovedal obsahu spisovej dokumentácie žalovaného a bol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj v súlade s ustanoveniami zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (uvedenými v bode 7 a 11 tohto rozsudku), žalobu žalobkyne podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
16. Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP), a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.