Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-319-2020.pdf
PDF · 161.1 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/319/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: O. F., R.. XX.X.XXXX, D. W. XXX/XX, J. - U., zastúpený Centrum právnej pomoci Košice, Tomášikova 3, Košice, IČO: 51 847 124, v konaní o zaplatenie 7 429,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, VÚB banka, a.s., žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2020 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 7 429,80 EUR s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so žalovaným uzatvorila dňa 1.2.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6250015 / 1720002337 (evidenčné číslo zmluvy / autorizačný kód), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7 600,00 EUR.
3. Právny predchodca žalobcu poukázal na ustanovenie § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, v zmysle vyššie citovaných ustanovení ho žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 28.2.2018 vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, z toho dôvodu žalobca dňa 19.4.2018 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dňa 21.4.2018. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke bola len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než tri mesiace a žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.3.2021 nárok uplatnený žalobcom neuznal. Mal za to, že v danej veci sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy spotrebiteľského práva poskytujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľovi. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne stanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Právny predchodca žalobcu postupoval voči žalovanému bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Jeho spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalobca použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky a pri jej uzatváraní nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čo sa týka skúmania bonity žalovaného. Podľa jeho názoru veriteľ pri poskytovaní predmetného úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dostatočne neposúdil schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa úver splácať. Neskúmal reálne výdavky, resp. náklady žalovaného napriek tomu, že žalovaný pracovníčke veriteľa uviedol všetky úvery, ktoré v tom čase mal. Podobne žiadnym spôsobom, s výnimkou dvoch výplatných pások, neoveroval hodnovernosť príjmu žalovaného, resp. dobu trvania pracovnej zmluvy. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaný splácal niekoľko úverov a pôžičiek, pričom v súhrnne výdavky na ostatné splátky predstavovali sumu 1 583,00 Eur a nie 0,00 Eur, tak ako pri schvaľovaní úveru pracovníčka veriteľa v zmluve uviedla. Mal aj mesačné náklady na bývanie, telefón, internet, stravu, ktoré pracovníčku veriteľa vôbec nezaujímali a túto kolonku pri schvaľovaní úveru ani nevyplnila. 5. Poukázal na čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podľa ktorej členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií. Tie môže získať od spotrebiteľa a taktiež na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V zmysle bodu 26. preambuly uvedenej smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter trhu s úvermi. Je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Rovnako dal do pozornosti i rozsudok Súdneho dvora z 27.marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), v ktorom Súdny dvor posudzoval dodržiavanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, ktorá je upravená v článku 8 Smernice 2008/48, preveriť pred uzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z tohto vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu. Preto ak Súdny dvor uznal ako odrádzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je úplne eurokonformné aplikovať § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, resp. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke. Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva a navyšovanie ich dlhu. 6. Žalovaný uviedol, že právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., bol opakovane pokutovaný Slovenskou obchodnou inšpekciou i Národnou bankou Slovenska za nedodržanie skúmania bonity spotrebiteľov pri poskytovaní úverov v rokoch 2013 a 2015. Príkladmo uviedol rozhodnutie NBS zo dňa 27.11.2018 č. NBS1-000-024-396 a rozsudok NS SR zo dňa 26.6.2016, sp.zn. 7Sžo/61/2015. Z predmetných rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že pracovníci veriteľa Consumer Finance Holding, a.s., pri skúmaní a nadiktovaní výdavkov klientov si svojvoľne udávali čísla podľa vlastného rozhodnutia, aby klient za každých okolností úver získal, bez ohľadu na jeho reálnu bonitu. 7. Žalovaný mal za to aj to, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že predčasnú splatnosť úveru vyhlásil a že žalovaný sa o tom dozvedel, resp. sa oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru mohlo dostať alebo dostalo do jeho dispozičnej sféry. Z uvedeného dôvodu žalobca nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu a vzhľadom na to, že žalobný návrh bol doručený konajúcemu súdu dňa 26.11.2020 a konečná splatnosť úveru nastane 20.2.2027, žaloba bola podaná predčasne. 8. Na základe uvedených skutočností, za predpokladu, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nepostupovania veriteľa s odbornou starostlivosťou a neskúmania bonity a zároveň nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nárok žalobcu nie je dôvodný. 9. Právny predchodca žalobcu reagoval na vyjadrenie žalovaného, nesúhlasil s jeho argumentáciou vo vzťahu k platnosti zmluvy a neprijateľným zmluvným podmienkam. Zmluva bola riadne podpísaná oboma
zmluvnými stranami. Žalovaný nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. S parametrami zmluvy bol riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo žalovanému zasielané obyčajnou poštou, pretože pred zosplatnením mu bola adresovaná výzva spolu s doručenkou, v rámci ktorej bol upozornený na možnosť zosplatnenia. Žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalovaný spĺňal štandardné riskové podmienky. Podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Prehlásil aj to, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie záväzku. Vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu (doklad o vyúčtovaní mzdy za mesiace 11/2016, 12/2016), na druhej strane aj jeho mesačné výdavky.
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.5.2021 zotrval na svojich tvrdeniach a argumentácii v zmysle citovaného písomného podania. Vo vyjadrení naviac uviedol, že spotrebiteľovi prislúchajú práva v súlade s Európskou smernicou 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dal do pozornosti aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Oceáno Grupo Editorial (ECLI:EU:C:2000:346), v ktorom Súdny dvor vyjadril niektoré nosné koncepty ochrany spotrebiteľov. Vo vzťahu k žalobcom uvedeným tvrdeniam o overovaní bonity žalovaného poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18. 11. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom VÚB, a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., ako postupník, bola dňa 20.5.2021 pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru postúpená žalobcovi, o čom bol žalovaný upovedomený.
12. Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav veci:
13. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predloženej právnym predchodcom žalobcu zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, uzavrela so žalovaným ako klientom dňa 1.2.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6250015 / 1720002337 (evidenčné číslo zmluvy / autorizačný kód), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 7 600,00 EUR, pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 113,38 EUR. Účastníci v zmluve dohodli RPMN vo výške 11,90 % a fixnú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 11,90 %. Prvá splátka bola splatná 20.3.2017 a termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.2.2027. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár.
14. V rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. 15. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.2.2018 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 259,64 Eur do 5.4.2018 s upozornením, že ak v uvedenej lehote nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2017, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Žalovanému bola predžalobná výzva doručená dňa 6.3.2018.
16. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.4.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy č. 6250015 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, keďže dlžné splátky v stanovenej lehote riadne a včas neuhradil. Celková dlžná čiastka k uvedenému dňu predstavovala 7 560,78 EUR. Po doručení uvedeného oznámenia banka žiadala uhradiť celkový dlh na účet uvedený v tomto oznámení. Z oznámenia nie je zrejmé k akému dátumu bol úver zosplatnený a rovnako absentuje doručenka preukazujúca, že oznámenie bolo doručené žalovanému.
17. Právny predchodca žalobcu pohľadávku špecifikoval keď predložil prehľad splátok a úhrad žalovaného, podľa ktorého žalovaný mal zaplatiť z poskytnutého úveru celkom 8 661,08 Eur, pričom uhradil čiastku 1 231,28 Eur. Žalobca teda v konaní uplatnil nárok vo výške nesplateného úveru v sume 7 429,80 Eur (8 661,08 Eur - 1 231,28 Eur).
18. Právny predchodca žalobcu VÚB banka, a.s., oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.5.2021 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky s príslušenstvom na žalobcu.
19. Na pojednávaní dňa 4.11.2021 zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť pretože nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nakoľko žalobca nepreukázal, že oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému doručoval a doručil. To je podmienkou pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bankou s poukazom aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018. Ak by žalobca preukázal, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru odoslal žalovanému, mal za to, že sa to nestalo včas s poukazom na § 565 Obč. zákonníka a § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, keďže po splnení podmienok pre zosplatnenie úveru, ten musí byť zosplatnený do najbližšej nasledujúcej splátky, čo sa nestalo, keďže splátky boli splatné k 20 - temu dňu v mesiaci a list, Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru je ku dňu 21.4.2018, čiže po lehote, keďže v oznámení nie je uvedený iný dátum zosplatnenia úveru. Druhým dôvodom pre ktorý žiadal žalobu zamietnuť bolo, že veriteľ nemohol požadovať predčasné splatenie úveru, keďže nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného v zmysle ust. § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nemal prehľad o výdavkoch žalovaného, neskúmal jeho výdavky
- z Nebankového registra klientských informácií - čo mohol urobiť jednoducho vyžiadaním výpisu z účtu. Žalobca nemal prehľad o celkovej finančnej situácii žalovaného a preto nemohol posúdiť, či môže a má úver poskytnúť. Ponechal na úvahe súdu, či to bude posudzovať ako závažné porušenie povinnosti, alebo porušenie povinnosti z uvedených dôvodov. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.
20. Žalobca na výzvu súdu doplnil, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanému zaslané formou obyčajnej listovej zásielky, doručenkou preto nedisponuje. Pred vyhlásením splatnosti úveru bola žalovanému zasielaná predžalobná upomienka v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník, ktorej obsahom bolo aj upozornenie na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Uvedenú listinu žalovaný prevzal v odbernej lehote čo preukázal aj vlastnoručným podpisom na doručenke. Žiadnym výkladom ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť záver o tom, že zákonodarca vyžaduje dva úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, jednak výzvu a vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín. Takýto výklad predmetného ustanovenia by bol podľa jeho názoru príliš extenzívny, pretože cieľom zákonodarcu bolo, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Žalovaný sa doručením upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka s obsahom takéhoto upozornenia oboznámil. Následne pôvodný veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému úkonu síce žalobca nepredložil doručenku alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, nakoľko predmetná listina o zosplatnení úveru má deklaratórny charakter, pričom účinky nastávajú spätne oboznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru.
21. Na pojednávaní dňa 3.3.2022 žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.2.2017 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Zmluvu uzatváral vo finančnom dome na Toryskej ulici. Podotkol, že s uvedeným subjektom už mal v tom čase uzatvorené dve zmluvy, s nedoplatkom cca 5000 Eur. Uzatváral nevýhodné zmluvy s vyššími úrokmi. Uvedenou zmluvou refinancoval zmluvy predchádzajúce a poskytnutým úverom splatil predchádzajúci úver cca 5 000 Eur, plus mu pracovníčka veriteľa ponúkla ďalšie navýšenie o 2 600 Eur, s čím súhlasil. Uvedená spoločnosť ho niekoľkokrát telefonicky kontaktovala s ponúknutím ďalších úverov, ktoré aj využil. Okrem zmluvy, ktorú uzavrel vo februári, v marci mu ponúkli úver vo výške cca 1700 Eur, o ďalší mesiac mu ponúkli úver 1700 Eur, resp. 2 000 Eur a v apríli mu ponúkli 500 Eur. Všetky ponuky prijal, keďže ukončil podnikanie a mal aj iné dlhy. V čase uzavretia zmluvy bol zamestnaný v U.S.Steel Košice s čistým príjmom cca 1 000 Eur - 1 100 Eur a mal ďalšie úvery, konkrétne v Prima banke splácal úver 60 000 Eur z roku 2013, v Prima banke úver vo výške 5 000 Eur z roku 2017, v Prima banke úver vo výške 2 000 Eur z roku 2016 + kontokorentný účet - povolené prečerpanie na sumu 1 000 EUR, vo VÚB banke splácal úver vo výške 7 000 Eur z roku 2015 + povolené prečerpanie 1 000 Eur, z nebankovky Sms kredit 200 EUR, z nebankovky Pôžičkomat vo výške 500 EUR, jednorázovú pôžičku, ktorú mal vrátiť do 1 mesiaca. Pri podpisovaní uvedenej zmluvy všetky tieto skutočnosti pracovníčke, ktorá s ním spisovala zmluvu uviedol. Pracovníčka právneho predchodcu žalobcu sa ho na všetky dlžoby, úvery, počty splátok, dotazovala. V tom čase všetky úvery riadne platil, aj túto skutočnosť pracovníčke veriteľa uviedol. Bol si vedomý toho, že akékoľvek zatajovanie údajov môže viesť k zamietnutiu úveru. Consumer Finance Holding a.s., úver schválil až keď došlo k súdnemu sporu zistil, že skutočnosti, ktoré pracovníčke veriteľa nadiktoval v zmluve uvedené nie sú a pri položke zmluvy - mesačné finančné výdavky, úvery - uviedla 0,00 EUR, len preto aby banka úver schválila. Zistil, že za takéto pochybenia zo strany Národnej banky spoločnosti boli uložené sankcie a v niektorých zariadeniach Quatra boli vykonané kontroly, keďže jeho prípad nebol jediným, v ktorom veriteľ takto postupoval. Z poskytnutého úveru splatil cca 1 230 EUR.
Dostal sa do finančnej tiesne, z ktorého dôvodu splátky uhrádzal podľa svojich možností (cca 10 Eur - 20 Eur), čo je zrejmé z prehľadu splátok. VÚB banka mu poskytla ďalší úver vo výške 25 000 Eur, ktorý použil na refinancovanie predchádzajúcich úverov. Všetky úvery splácal, pokiaľ u zamestnávateľa prišlo k tomu, že v dôsledku rôznych zmien mu vyplácali len 60% mzdy. Pracuje v U.S.Steel Košice s čistým príjmom cca 1 100 Eur - 1 200 Eur, z ktorého všetky splátky z poskytnutých úverov vo výške cca 800 eur spláca. Obdobná situácia nastala aj pri ďalších úveroch, ktoré mu poskytla spoločnosť Quatro, aj v týchto prípadoch situáciu rieši.
22. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
23. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 24. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 25. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 26. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 27. Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ä § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 28. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 29. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. i) zákona spotrebiteľským úverom nie sú úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. 30. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa ust. § 7 ods. 1 cit. zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 32. Podľa ust. § 7 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 33. Podľa ust. § 7 ods. 16 cit. zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 34. Podľa ust. § 7 ods. 17 cit. zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.
35. Podľa ust. § 7 ods. 18 cit. zákona, veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov. 36. Podľa ust. § 7 ods. 19 cit. zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 37. Podľa ust. § 7 ods. 20 cit. zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
38. Podľa ust. § 7 ods. 21 cit. zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). 39. Podľa ust. § 7 ods. 23 cit. zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 40. Podľa ust. § 7 ods. 27 cit. zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa. 41. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 42. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
43. Podľa ust. § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 44. Podľa ust. § 17 ods. 1 cit. zákona, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 45. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 46. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 47. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 48. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 49. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 50. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 51. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 52. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere. Z obsahu zmluvy vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy konal právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, občan pre svoje súkromné účely, teda nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa obsahu zmluvy a pripojených zmluvných dojednaní sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú zmluvu vyhotovenú pre širšie neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy, a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. 53. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Z tohto dôvodu je súd povinný skúmať, či zmluva o úvere, ktorú účastníci uzavreli je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a obsahuje všetky náležitosti v zmysle tohto zákona. 54. V prvom rade súd skúmal otázku platnosti zmluvy o splátkovom úvere a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náležitosti zmluvy upravuje ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 citovaného ustanovenia. Absenciu niektorej z týchto podstatných náležitostí zákon nesankcionuje neplatnosťou zmluvy. Súd po posúdení obsahu zmluvy a predložených listinných dôkazov má za to, že zmluva o úvere bola uzavretá platne, keď na jej základe právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 6 700,00 Eur. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver vrátiť, a to pravidelnými 120 mesačnými splátkami po 113,38 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Účelom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. Zmluva obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti.
55. Podľa úpravy obsiahnutej v § 53 odsek 9 OZ, dodávateľ (žalobca) môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 OZ, t.j. žiadať o zosplatnenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto
právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota môže začať plynúť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Posledná veta ustanovenia § 565 OZ, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (žalobca) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, sa pri spotrebiteľských zmluvách nepoužije. To znamená, že žalobca môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 odsek 9 OZ. 56. Cieľom ustanovenia § 7 a § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ sa dostane do nepredpokladanej situácie (napríklad dostane výpoveď z pracovného pomeru, bude práceneschopný). Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom, tak z informácií, ktoré získa z iných dostupných zdrojov. Súd za dôležité považuje uviesť, že je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou. Teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom, domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov tak, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný domáci rozpočet, a to tak príjmy ako aj výdavky, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, resp. nezaopatrené deti. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 57. V zmysle opatrenia NBS č. 9/2019 zo 17. decembra 2019, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, sa limit na ukazovateľ schopnosti splácať určí ako podiel splátok všetkých finančných záväzkov (po zohľadnení nárastu sadzieb) a čistých príjmov znížených o životné minimum. Splátky všetkých finančných záväzkov zahŕňajú splátky nového úveru, splátky existujúcich úverov a ostatné finančné záväzky spotrebiteľa. Splátky existujúcich úverov sa započítavajú v plnej výške, aj pokiaľ ich spotrebiteľ spláca spolu s iným spoludlžníkom. Medzi čisté príjmy znížené o životné minimum patria čisté mesačné príjmy spotrebiteľa (t.j. po zdanení a odvodoch) znížené o životné minimum na spotrebiteľa a deti, určené v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Limit na ukazovateľ schopnosti splácať je stanovený vo výške 60 %. Príjem spotrebiteľa musí byť dokladovaný alebo overený veriteľom z nezávislých interných alebo externých zdrojov. Cieľom limitu je zabezpečiť, aby spotrebiteľovi zostala istá časť príjmu ako rezerva pre nepredvídateľne udalosti. 58. Podľa čl. 8 odsek 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. 59. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad
zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. 60. Veriteľ pri poskytovaní úveru v súlade s citovaným ustanovením § 7 a § 11 ods. 2 nepostupoval. Z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6250015 / 1720002337 (evidenčné číslo zmluvy / autorizačný kód) je zrejmé, že žalovaný je slobodný, nemá vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný v U.S.Steel Košice s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1 360,00 Eur. Mesačné finančné výdavky, napr. splátky úverov, hypoték, lízingov, činia 00,00 Eur. Výška iných mesačných výdavkov, napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, v zmluve nie je uvedená. Žalovaný deklaroval výšku mesačného príjmu predložením dokladov o vyúčtovaní mzdy za obdobie mesiacov 11/2016 a 12/2016. Žalobca sa nedopytoval na výdavky žalovaného v období pred uzavretím úverovej zmluvy, tieto si žiadnym spôsobom neoveril, ani to či žalovanému zostane dostatočná finančná rezerva na splácanie poskytnutého úveru ( súdu nepredložil žiadne doklady napr. výpis zo spoločného bankového/úverového registra, doklady preukazujúce výdavky žalovaného preukazujúce úverovú bonitu). Z písomných vyjadrení, ako aj z výpovede žalovaného na pojednávaní pred súdom vyplýva, že ten v čase uzavretia zmluvy bol úverovo zaťažený niekoľkými existujúcimi úvermi, výška mesačných splátok, ktoré mal uhrádzať v súhrne prevyšovala výšku jeho mesačného príjmu, pričom na tieto skutočnosti pri uzatvátraní zmluvy veriteľa upozornil. Veriteľ si na základe takto získaných informácii nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovaného. Síce zhromaždil isté množstvo informácií, vrátane príjmu, tieto však dostatočne nevyhodnotil, ak poskytol úver osobe, ktorá v čase, keď oň požiadala, už splácala niekoľko rôznych úverov s celkovou mesačnou splátkou prevyšujúcou jej príjem. 61. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov, nemôže urobiť záver o tom, že klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logický vyplýva, že s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej žalobcovi v ustanovení § 7 ods. 1 ZoSÚ, nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (R Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/136/2019). 62. Súd nepopiera, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, a teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. V súvislosti s tým poukazuje súd na rozsudok Nejvyššího správního soudu zo dňa 1.4.2015, čj. 1 As 30/2015 - 39, v zmysle ktorého: „Součástí odborné péče poskytovatele úvěru dle § 9 odst. 1 zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelském úvěru, je i taková obezřetnost, která jej vede k nespoléhání se jen na údaje tvrzené žadatelem o úvěr, ale i k prověření (požadavku na doložení) těchto tvrzení (např. potvrzením o zaměstnání a příjmu, doložením výplatních pásek, doložením výpisu z účtu žadatele a pod). 63. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval. Pri overovaní bonity žalovaného totiž neskúmal reálne výdavky, resp. náklady žalovaného. Podobne žiadnym spôsobom, s výnimkou dvoch výplatných pások, neoveroval hodnovernosť príjmu žalovaného. Žalobca nepredložil súdu listiny, ktoré by dostatočne preukazovali overenie bonity žalovaného. 64. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Na základe uvedeného súd
uvádza, že poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nebolo možné platne predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie úveru zo strany VÚB banky, a.s., listom zo dňa 21.4.2018, preto treba vyhodnotiť ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). 65. Súd následne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takže na jej platné postúpenie museli byť splnené aj podmienky uvedené v § 17 ods. 1 ZoSÚ. V čase postúpenia pohľadávky žalobcovi úver nebol splatný, nakoľko jeho predčasné zosplatnenie súd vyhodnotil ako neplatné. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu spornej pohľadávky s poukazom na § 17 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona. Z vyššie uvedených dôvodov, pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v spore, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 66. K tvrdeniam žalovaného o tom, že nedošlo k platnému zosplatneniu, nakoľko oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobca neodoslal včas, súd uvádza nasledovné. Podľa ustanovenia § 53 odsek 9 OZ je strata výhody splátok v právnom vzťahu so spotrebiteľmi podmienená splnením týchto podmienok: musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa, pričom veriteľ môže právo uplatniť najskôr po uplynutí 3-mesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky a veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota môže začať plynúť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Posledná veta ustanovenia § 565 OZ, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (žalobca) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, sa pri spotrebiteľských zmluvách nepoužije. To znamená, že žalobca môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 odsek 9 OZ. 67. Právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 28.2.2018, upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach v sume 259,64 EUR a zároveň ho upozornil, že ak v lehote do 5.4.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2017 (splátka splatná dňa 20.12.2017), bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovanému bola predžalobná výzva doručená dňa 6.3.2018, o čom svedčí doručenka z uvedeného dňa a úver bol zosplatnený dňa 19.4.2018. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri zosplatnení poskytnutého úveru postupoval v súlade so zákonom (právny predchodca žalobcu žiadal o zosplatnenie úveru pre nesplnenie splátky splatnej 20.12.2017 po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a súčasne žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru v následnej minimálnej 15-dňovej lehote). Súd preto tvrdenia žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako právne neopodstatnené. 68. Podľa ust. § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 69. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 70. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 71. V danom prípade žalovanému ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania v celom rozsahu. Tieto mu ale súd nepriznal, pretože mu preukázateľne v spore žiadne trovy konania nevznikli a tie nepožadoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).