Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Sa-17-2021.pdf
PDF · 100.84 KB
Case nature
Subarea
5Sa/17/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobkyne: A.. D. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D., Z. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom 811 05 Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. 04. 2021, č.: 22822-8/2021-BA, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26. 05. 2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. 04. 2021, č.: 22822-8/2021-BA, ktorým bolo konanie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 15. 08. 2019, č. Kd 319/19/1100-7, podanom proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 26. 10. 2016, č.: 46681-2/2016-BA vo veci zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne, podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o prokuratúre), zastavené z dôvodu späťvzatia protestu prokurátorom predtým, ako bolo vo veci rozhodnuté.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na príslušnej prokuratúre podala podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 26. 10. 2016, č.: 46681-2/2016-BA vo veci zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO, ktorému prokuratúra s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. 04. 2019 vyhovela a proti citovanému rozhodnutiu žalovanej podala protest prokurátora sp. zn.: Kd 319/19/1100-7 zo dňa 15. 08. 2019 (ďalej aj ako protest prokurátora). Následne bolo zo strany príslušnej prokuratúry vydané upovedomenie o späťvzatí protestu prokurátora s poukazom na rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. 11. 2020. Prokuratúra vzala protest prokurátora späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05. 01. 2021. Následne žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavila z dôvodu jeho späťvzatia. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 28. 04. 2021.
3. Napadnuté rozhodnutie považovala za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
4. Citujúc ustanovenia čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, § 7 písm. e) a § 466 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej iba SSP) poukázala na to, že aj keď sa stotožňuje s tým, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím
procesnej povahy, zastáva názor, že v danom prípade nebola naplnená druhá podmienka uvedená v citovanom § 7 písm. e) SSP, vylučujúca súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože napadnuté rozhodnutie má za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Vzhľadom na uvedené považovala poučenie, uvedené v napadnutom rozhodnutí, že toto nie je preskúmateľné súdom, za nesprávne.
5. Poukázala tiež na to, že podľa jej názoru direktívny pokyn Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05. 01. 2021 na späťvzatie protestu nemohol byť vydaný, pretože § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, vychádzajúc z jeho zmyslu a účelu (tzv. ratio legis), vytvára vo vymedzených prípadoch v podstate absolútnu dispozičnú (rozhodovaciu) autonómiu podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi tak, aby podriadený prokurátor mohol podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia konať vo veciach, na ktoré je vecne a miestne príslušný bez možných externých zásahov z „hora“. V zmysle § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora. Ak nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn na nepodanie protestu, považuje žalobkyňa za zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať ani pokyn na späťvzatie protestu, nakoľko ak by pokyn na späťvzatie protestu mohol vydať, stratilo by ustanovenie § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre opodstatnenie, keďže takýmto spôsobom by mohlo byť predmetné ustanovenie obchádzané (nadriadený prokurátor vo veci nechce protest podať, ale keďže zo zákona nemá možnosť pokyn vydať, počká na podanie protestu podriadeným prokurátorom a následne mu pokynom uloží zobrať protest späť). Pokyn zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej (rozhodovacej) autonómie podriadených prokurátorov je tiež v zrejmom rozpore z ústavnou zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorá vyžaduje, aby orgány verejnej moci konali a rozhodovali len a výlučne na základe zákona a v jeho rozsahu. Zároveň, ak by sa žalobkyňa s uvedeným postupom Generálnej prokuratúry SR stotožnila, označujúc ho ako zákonný, došlo by tým k zrejmej a postupnej erózii predmetného ustanovenia § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, ktorým zákonodarca sledoval zachovanie absolútnej dispozičnej (rozhodovacej) autonómie podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi vo vymedzených prípadoch, čo by v konečnom dôsledku mohlo znamenať destabilizáciu vzájomného postavenia nadriadených a podriadených prokurátorov ako imanentnej súčasti vnútorného ekosystému prokuratúry. V tomto smere poukázala aj na to, že v upovedomení žalobcu o späťvzatí protestu prokurátora príslušná prokuratúra uviedla, že právny názor prokuratúry na danú problematiku ostal nezmenený, čo v podstate zvýrazňuje záver, že podriadený prokurátor bol k späťvzatiu protestu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre de facto donútený.
6. Vychádzajúc z uvedeného postup, na základe ktorého bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 9 zákona vydaný pokyn GP SR, možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv žalobkyne (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07. 07. 2016).
7. Žalobkyňa zdôraznila, že v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a zákona § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu GP SR, bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená možnosť žalobkyne domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Konštatovala, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku jej bolo v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do jej právom chránených subjektívnych práv. Napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou aj v dôsledku toho, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry, spočívajúceho v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.
8. Krajský súd v Košiciach ako správny súd, vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP), sa skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, zaoberal otázkou splnenia procesných podmienok konania a po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj so žalobnými námietkami žalobkyne, obsiahnutými v správnej žalobe zo dňa 26. 05. 2021, kvalifikujúc ju ako správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 199 a nasl. SSP, dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre jej odmietnutie z dôvodu, uvedeného v § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
9. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení, účinnom od 01. 07. 2016 prokurátor je oprávnený vziať protest späť.
10. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
14. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
15. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
16. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
17. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.
18. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
20. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. 04. 2021, č.: 22822-8/2021-BA, špecifikovaného v bode 1 odôvodnenia uznesenia, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2016 č. 74683-1/2016-KEM rozhodla o tom, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 08. 09. 2006, ale až dňa 30. 06. 2008. Žalobkyňou v zákonnej lehote podané odvolanie žalovaná rozhodnutím zo dňa 26. 10. 2016, č.: 46681-2/2016-BA zamietla a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 11. 2016. Proti tomuto rozhodnutiu žalovanej podal dňa 15. 08. 2019 prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava protest č. Kd 319/19/1100-7, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. S poukazom na ustanovenia § 23 ods. 3 a § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre v znení, účinnom od 01. 07. 2016, žalovaná konštatovala, že keďže prokurátor podaním zo dňa 20. 04. 2021 vzal predmetný protest späť predtým, ako o ňom bolo rozhodnuté, Sociálna poisťovňa, ústredie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami predmetné konanie zastavila. V poučení uviedla, že odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné a že toto rozhodnutie nie je podľa § 7 písm. e) SSP preskúmateľné súdom.
21. V súlade s ustanovením § 97 SSP bolo povinnosťou správneho súdu pri posudzovaní predmetnej veci v prvom rade skúmať splnenie procesných podmienok pre konanie a v rámci uvedeného posúdiť možnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia o zastavení konania o proteste prokurátora.
22. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne zo správneho súdneho prieskumu vylučuje (§ 7 Správneho súdneho poriadku). Aj tu však rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy bude vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým sú určené alebo ktorých sa týkajú. Správnemu súdnemu prieskumu preto budú podliehať aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré síce nie sú rozhodnutiami vo veci samej, ale majú napríklad predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, avšak spĺňajú podmienku, že nimi bola spôsobená ujma na subjektívnych právach účastníka konania. Je to tak preto, aby ani v prípade týchto rozhodnutí nedošlo k stavu denegatio iustitiae pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
23. Protest prokurátora je právnym nástrojom prokurátora, ktorým tento vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy spôsobom, ktorý vyplýva z § 21 ods. 1 zákona o prokuratúre. Ide o verejnoprávny nástroj, zákonom zverený prokurátorovi na realizáciu jeho právomoci, na podanie ktorého účastník administratívneho konania nemá právny nárok. Protestom disponuje prokurátor, ktorý ho v rámci svojej dispozičnej právomoci môže podať a tiež ho vziať späť. V prípade späťvzatia protestu prokurátora, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví (ust. § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre).
24. Právnu situáciu medzi účastníkmi správneho konania a orgánom verejnej správy vytvára svojimi konštitutívnymi účinkami rozhodnutie orgánu verejnej správy, v tomto prípade rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 22. 04. 2021, č.: 22822-8/2021-BA, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 30. 05. 2016 č. 74683-1/2016-KEM o tom, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 08. 09. 2006, ale až dňa 30. 06. 2008. Rozhodnutie žalovanej o zastavení konania o proteste prokurátora, ktoré žalobkyňa napadla správnou žalobou, nemá na túto situáciu právny vplyv, čo znamená, že nemôže ovplyvniť právny stav vyplývajúci z tohto rozhodnutia. V dôsledku toho ani žalobkyňa ako účastník administratívneho konania nie je rozhodnutím žalovanej o zastavení konania o proteste prokurátora ukrátená na jej subjektívnych právach, ktoré sa viažu k pôvodnému administratívnemu konaniu, v našom prípade konaniu, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodovala o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Jedine vyššie spomenuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredie, o dátume zániku poistenia, mohli byť svojimi účinkami takými rozhodnutiami, ktoré boli spôsobilé privodiť žalobkyni ako účastníčke administratívneho konania ujmu na jej subjektívnych právach.
25. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že za daných okolností bolo potrebné správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo veci samej, teda proti rozhodnutiu, ktorým sa zakladajú menia alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, t. j. rozhodnutiu špecifikovanému v bode 25 odôvodnenia uznesenia. Žalobkyňa takýto postup nezvolila a napriek svojej aktívnej legitimácii v takomto konaní správnu žalobu nepodala.
26. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve a podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, pretože inak ich podcenením, či zanedbaním
môžu svoje práva (majetkové, osobné, satisfakčné a pod.) stratiť. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011, Nález ústavného súdu III. ÚS 183/08).
27. Navyše z obsahu správnej žaloby správny súd nadobudol dojem, že žalobkyňa aj napriek tomu, že hodnotí rozhodnutie žalovaného ako nezákonné, namieta skôr okolnosti, za ktorých k späťvzatiu protestu prokurátora došlo. Ak ale žalobkyňa v správnej žalobe odvíja zmarenie možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde od späťvzatia protestu prokurátorom a následného zastavenia konania o proteste prokurátora, správny súd považuje za potrebné uviesť, že prokurátorovi je v súlade so všeobecným dispozičným princípom ponechaná, podobne ako v prípade podania protestu, možnosť podať správnu žalobu. Nejde o povinnosť takéhoto postupu zo strany prokurátora, ktorá sa spája s princípom oficiality.
28. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/2021-13 zo dňa 13. 05. 2021, vydané v skutkovo i právne obdobnej veci, v ktorej bola posudzovaná spôsobilosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie o zastavení konania o proteste prokurátora z dôvodu jeho späťvzatia, privodiť ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnej veci rozhodol v konaní o ústavnej sťažnosti proti oznámeniu prokuratúry o späťvzatí protestu prokurátora a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie o zastavení konania o proteste prokurátora z dôvodu jeho späťvzatia tak, že ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že zákon o prokuratúre ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobité postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy, prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Iná ochrana práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora alebo správnou žalobou prokurátora, je vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný záujem nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Preto z výkonu týchto právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.
29. Z ustanovenia § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy zastaviť konanie o proteste prokurátora v prípade jeho späťvzatia, ak k nemu došlo skôr, než o ňom orgán verejnej správy rozhodol, pričom nepatrí do právomoci orgánu verejnej správy, v tomto prípade Sociálnej poisťovne, ústredie, skúmať, či prokurátor, ktorý vzal protest späť, tak mohol v rámci svojej zákonom vymedzenej pôsobnosti urobiť.
30. Vychádzajúc z uvedeného správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj protest späť, je rozhodnutím procesnej povahy, ktorým nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a ktorým zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu subjektívnych práv žalobkyne, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie vylúčené z prieskumu vykonávaného správnym súdom (§ 7 písm. e) SSP).
31. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, rešpektujúc princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keďže okolnosti predmetnej veci neodôvodňujú odklon od právneho názoru vysloveného v uvedenej súvislosti Ústavným súdom SR (bod 29 odôvodnenia uznesenia), podľa § 98 ods. 1, písm. g) SSP v nadväznosti na § 7 písm. e) SSP správnu žalobu ako neprípustnú odmietol.
32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 171 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)