Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-105-2018.pdf
PDF · 200.74 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/105/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne: M. A., H.. XX.XX.XXXX, C. A. XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 v právnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenie 635,40 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 635,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 635,40 eur od 24.07.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru 21,- eur“ uvedená v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná.
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka - Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z tohto dôvodu neplatnou.
IV. Súd žalobkyni vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 635,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, a tiež aby súd vyslovil, že zmluvná podmienka „Poplatok za poskytnutie úveru: 21,- eur“ v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500076676 z 25.8.2014 uzavretej medzi účastníkmi konania je neprijateľná. Taktiež žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v znení „ Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“ je neprijateľná a zároveň aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe žiadosti bol žalobkyni schválený úver vo výške 630,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 18,03 %, RPMN 21,42 % a priemernou RPMN 44,06 %. Pri uzatváraní zmluvy bola žalobkyni predložená zo strany žalovaného aj Dohoda o poskytovaní služieb z XX.XX.XXXX, pričom ak chcela žalobkyňa úver získať, musela dohodu podpísať. Žalobkyňa uviedla, že v bode 6 zmluvy je uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 21,- eur, pričom žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, nebol individuálne dojednaný a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké plnenie a akého účelu ide. Žalobkyňa poukázala na znenie bodu 70. rozsudku SD EÚ sp. zn. L.-XXX/XX z XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že odplatu pri úvere predstavuje za hlavný predmet plnenie úroky, so synonymami cena úveru a odplata za úver. Preto žalobkyňa kladie otázku, čo je v predmetnej veci cenou úveru, keď má zaň spotrebiteľ platiť úrok za poskytnutie úveru, aj poplatok za poskytnutie úveru a aký je účel delenia platby za poskytnutie úveru na úrok a poplatok. Žalobkyňa uviedla, že ide o nekalú obchodnú praktiku, ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 21.11.2012, podľa ktorého poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Taktiež žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. XCo/X/XXXX a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 24.4.2017, ktorými bolo vyslovené, že zmluvné dojednanie v rozsahu „poplatok za poskytnutie úveru vo výške 443,47 eur a vo výške 50,- eur“ je neprijateľné.
Za ďalšiu nekalú praktiku žalobkyňa označila Dohodu o poskytovaní služieb, ktorá je určená na zakrytie skutočnej výšky odplaty za úver. Ide o obdobnú zmluvnú podmienku, ktorú žalovaný používal priamo v texte formulárových zmlúv, spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru za poplatok. V rámci rozhodovacej praxi súdov však bola táto zmluvná podmienka určená ako neprijateľná, a to napr. Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 27.11.2014, Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 9.9.2015, Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 27.5.2015, Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XXCo/XX/XXXX, z 21.5.2015, Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 26.5.2015, Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 31.3.2015, Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 26.5.2015. Napriek obsahu ust. § 53a ods. 1 OZ žalovaný podmienku s rovnakým významom používa aj naďalej jej vložením do osobitnej dohody, ako je tomu aj v tomto prípade.
Podľa žalobkyne žalovaný zakomponoval do čl. I, bodu 7.1 dohody zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého je žalobkyňa povinná platiť odplatu za uzavretie takejto dohody. Podľa bodu 7.1 Dohody o poskytovaní služieb je mesačná odplata za služby upravená vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Z uvedeného teda vyplýva, že konkrétnu výšku odplaty si musí zákazník vypočítať sám a to tak, že od sumy poskytnutého úveru 630,- eur odpočíta sumu predstavujúcu poplatok za poskytnutie úveru 21,- eur, čo znamená, že žalobkyni bol reálne poskytnutý úver vo výške 609,- eur, pričom jedno percento z tejto sumy je 6,09 eur. Súčinom sumy 6,09 eur a podielu 2,57 % je suma 15,65 eur, ktorú žiada žalovaný za doplnkové služby a to mesačne. Pri vynásobení tejto mesačnej splátky počtom mesiacov platnosti primárnej zmluvy o revolvingovom úvere, teda 30, je výsledná suma 469,50 eur. Žalobkyňa túto zmluvnú podmienku považuje za nie podmienku individuálne dojednanú, pretože spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy. Dohoda neobsahuje presnú určenie odplaty, neuvádza sa v nej dôvod, prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je poskytnutý vyšší úver a hodnota žalovaným požadovaného plnenia je k hodnote vzájomného plnenia, ktoré mal poskytnúť v hrubom nepomeru a v tomto prípade ide o úžeru. Žalobkyňa uviedla, že pri podpise spotrebiteľskej zmluvy nemala záujem o poskytnutie doplnkových služieb, avšak ak chcela úver získať, musela túto dohodu podpísať.
Žalobkyňa je tiež toho názoru, že zmluva o revolvingovom úver č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX neobsahuje náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, preto je predmetný spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona bezúročný a bez poplatkov, pretože v prípade poskytnutia peňažných prostriedkov žalovaným ako veriteľom žalobkyni ako dlžníkovi a spotrebiteľovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere platí úprava zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa žalobkyne zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V súvislosti s povinnosťou žalovaného uvádzať predpoklady použité na výpočet RPMN žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3co/7/2017 z 6.4.2017. Žalobkyňa tiež tvrdí, že zmluva neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 21,42 %. Správna výška RPMN podľa žalobkyne má byť 95,10 %, ktorú žalobkyňa vyrátala podľa internetovej kalkulačky.
Pre žalobkyňu je tiež zrejmé, že žalovaný pri poskytovaní úveru nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, keď nezisťoval osobné výdavky, ani rodinný stav žalobkyne, pričom žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení priložila k žalobe listiny - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa 31.01.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XCsp/XXX/XXXX zo dňa 21.02.2018, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn, XXCsp/XX/XXXX zo dňa 26.02.2018, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 21.02.2018, výpočet RPMN pre spotrebiteľské úvery z internetovej stránky, Odpoveď na žiadosť žalobkyne - prehľad platieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2016.
4. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa X.X.XXXX žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je aj zohľadnený príslušnou právnou úpravou. Predchádzajúca právna úprava definovala pojem poplatok, neskôr prijatá legislatíva legálnu definíciu poplatku nemá, avšak z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok. Poplatky, ktoré sa veriteľovi zakazujú od dlžníka požadovať, sú uvedené v § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z. z., a teda zákon zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický a neprípustný. Žalovaný uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa. Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť neprípustný len preto, že ho platí spotrebiteľ. Zákonnosť uplatňovania poplatku za poskytnutie úveru potvrdila aj Národná banka Slovenska.
K Dohode o poskytovaní služieb žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa uzatvárania tejto dohody sú nevierohodné a okrem všeobecného konštatovania, žalobkyňa neuviedla konkrétnu skutočnosť, ktorou by tvrdenie preukázala. Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania, je osobitne podpisovaná. Z článku I. odsek 2 výslovne vyplýva, že „Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok“. Na základe tejto dohody došlo k úhrade odplaty, ktorá je v nej dohodnutá, pričom ani pri uzavretí zmluvy a ani následne žalobca nereklamoval či už samotné uzavretie dohody, výšku vyplatenej sumy a pod. Žalovaný dáva do pozornosti názor prezentovaný v odbornej literatúre, kde ohľadne výkladu pojmu individuálne dojednané sa uvádza, že za individuálne dojednané by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané (na ktorých obsah mal spotrebiteľ skutočný vplyv), ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu (teda tie, ktoré sa mohli stať súčasťou vzájomných vzťahov, ale zároveň nemuseli). Poukazujúc na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka odplata v dohode je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená.
Žalovaný tiež poprel tvrdenia žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c), f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalovaného zmluva pozostáva jednak z ustanovení nachádzajúcich sa v priamo zmluve, zmluvných dojednaní a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Žalovaný tak poukazuje, že zmluva údaj o termíne konečnej splatnosti obsahuje a je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Taktiež žalovaný poukazuje, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Žalovaný poprel, že zmluva neobsahuje uvedenie adresy predávajúceho, pretože tá je upravená v bode 12, ods. 12.1 zmluvných dojednaní.
Za nesprávne tvrdenia žalovaný označil aj tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti výslednej RPMN. Dohoda o poskytnutí služby nemôže byť zarátaná do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom.
Žalovaný ďalej popiera tvrdenia žalobkyne, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keď nezisťoval jej osobné výdavky a rodinný stav žalobkyne, pretože žalovaný zisťoval skutočnosti týkajúce sa priemerného mesačného príjmu žalobkyne, výšku výdavkov a výšku voľných zdrojov. Na základe dostupných údajov od dlžníka bolo objektívne možné skonštatovať, že mohol z takejto sumy splácať splátky úveru týkajúce sa zmluvy.
6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Rozpis vzorca pre výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX, Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX, List Národnej banky Slovenska zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Hodnotenie dlžníka zo dňa XX.XX.XXXX, 3 výpisy z osobného účtu za mesiac 5/2014, 6/2014, 7/2014 a výplatnú pásku za mesiac 06/2014.
7. Na pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX sa nedostavili žalovaný a ani právny zástupca žalovaného. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalovaného z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania nákladov spojených so súdnym konaním ospravedlnil neúčasť žalovaného aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní s tým, že s vykonaním pojednávania bez jeho účasti žalovaný vyjadril súhlas. Pojednávania sa tiež nezúčastnila žalobkyňa, ktorej neúčasť ospravedlnil právny zástupca zo zdravotných dôvodov, o čom predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a zároveň uviedol, že žalobkyňa súhlasí, aby sa pojednávanie konalo v jej neprítomnosti.
8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu, vyjadrenie žalovaného považuje žalobkyňa za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu, pretože z listinných dôkazov, ktoré predložili súdu spolu so žalobou vyplýva, že nárok žalobkyne je v tomto konaní opodstatnený a riadne odôvodnený. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania neboli vznesené.
9. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby, s písomným vyjadrením žalovaného a jeho prílohami a zistil tento skutkový stav:
Skutkový stav:
10. Žalobkyňa ako dlžník dňa 21.8.2014 a žalovaný ako veriteľ dňa 25.08.2014 podpísali Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového limitu 630,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru celkovo sumu 795,90 eur v 30 splátkach vo výške jednej splátky 25,83 eur. Mesačná platba žalobkyne je v zmluve uvedená vo výške 41,48 eur, ktorá zahŕňa splátku úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb. RPMN bola v žiadosti uvedená vo výške 21,42 %, ročná úroková sadzba 18,03 %, priemerná RPMN za úver 44,06 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 21,- eur. V bode 7 tejto žiadosti /
zmluvy je uvedené dojednanie, že dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
11. Podľa bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti / zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti / zmluvy).
12. Zároveň v ten istý deň podpísali strany aj Dohodu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb špecifikovaných v bode II. tejto dohody za odplatu vo výške 2,57% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa sa zaviazala splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bola uvedená spolu so splátkami úveru v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V zmysle článku I. bodu 1 tejto dohody zákazník má právo ale nie povinnosť využívať služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb; týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu.
13. Na základe „Dohody“ mali byť žalobcovi poskytované služby: i) informácia o zostávajúcich záväzkoch, (ii) odklad splatnosti splátok, (iii) informácia pred splatnosťou splátky, (iv) informácia o prijatí platby, (v) vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, (vi) zmeny zmluvy na podnet klienta, (vii) prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, (viii) druhá upomienka zdarma, (ix) podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom.
14. Z rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré žalobkyňa predložila spolu so žalobou, súd zistil, že v iných súdnych konania, ktorých účastníkom bol aj žalovaný, bola vyslovená ako neprijateľná zmluvná podmienka - poplatok za poskytnutie úveru a tiež súdy konštatovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku Dohodu o poskytovaní služieb a z toho dôvodu za neplatnú.
15. Z výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver zrealizovaný internetovou kalkulačkou pri výške úveru 609,- eur, pravidelnej splátke 41,48 eur, dobe splácania 30 mesiacov a dodatočným nákladom 21,- eur, je výška RPMN 95,10 %.
16. Z predloženého prehľadu prijatých platieb vyplýva, že žalobkyňa žalovanému zaplatila celkovo 1.244,40 eur.
17. Z rozpisu vzorca pre výpočet RPMN, ktorý predložil žalovaný, vyplýva že pri spotrebiteľskom úvere vo výške 630,- eur, poplatku za poskytnutie úveru vo výške 21,- eur, ktorý sa uhrádza pri poskytnutí úveru, dobe splácania 30 mesiacov, výške mesačnej splátky 25,83 eur obsahujúca splátku istiny a úrokov a celkovej čiastke, ktorú zaplatí spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským úverom, vo výške 774,90 eur, je RPMN v tomto prípade 21,42 %. Táto listina nie je podpísaná žiadnou zo strán sporu, a nie je z nej zrejmé, kedy došlo k jej vyhotoveniu.
18. Z listu Národnej banky Slovenska číslo OFS-12322/2015 zo dňa 29.01.2016 vyplýva, že Národnej banke Slovensko bolo doručené podanie, v ktorom žiadateľ vyjadril nespokojnosť s postupom žalovaného v súvislosti s neprijateľnými podmienkami v zmluve o revolvingovom úvere, pričom sa nejednalo o zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Národná banka Slovenska v danom prípade ustálila, že poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru spolu s úrokom predstavuje plnenie za poskytnutie služby, pričom je transparentným spôsobom vo formulári pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere uvedené, že poplatok za poskytnutie úveru je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru.
19. Žalovaný predložil aj zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu , z ktorých však nevyplýva, že dlžník teda žalobkyňa bola s obsahom týchto dojednaní oboznámená pri podpise žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nakoľko na poslednej strane tohto dokumentu absentuje jej vlastnoručný podpis.
20. Z hodnotenia dlžníka vyhotoveného žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný k zmluve č. XXXXXXXXXX vykonal analýzu bonity, pričom zisťoval príjmy - priemerný čistým mesačný príjem dlžníka, priemerný čistý mesačný príjem manžela dlžníka, ostatné príjmy a výdavky - dlžníka a manžela, počet detí, sporenia, splátky pôžičiek, úveru, leasingu, výživného, hypotéky, nájomné, inkaso, dopravu, s vyhodnotením voľných zdrojov. Toto hodnotenie bolo podpísané žalobkyňou. Tiež súd zistil, že žalobkyňa odovzdala k hodnoteniu bonity výpisy z osobného účtu, ktorými dokladovala svoj príjem za tri mesiace pred uzavretím žiadosti / zmluvy o revolvingovom úvere.
Právny stav
platný a účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere:
21. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného (ďalej len Obchodný zákonník alebo ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 2 ObZ ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 7ods. 1 Zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
24. Podľa § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
25. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53a zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Posúdenie veci súdom
31. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia a na jeho prospech.
32. Do XX.XX.XXXX v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere je daná dôvodnosť aplikácie a použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, a teda ani do uvedeného dňa nie je v prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. Tento príkaz zákonodarcu súd nemôže nerešpektovať a ani ho vo svojej rozhodovacej činnosti opomínať. Práve pojem „na prospech“ pre spotrebiteľa je pre súd určujúci pre aplikáciu konkrétnych ustanovení v právnom poriadku, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka sú nepochybne výhodnejšie a na prospech pre spotrebiteľa ako ustanovenia Obchodného zákonníka.
33. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.
34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
35. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobkyňa a žalovaný úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške 630,- eur. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný poskytuje žalobkyni úver vo výške 630,- eur, od ktorej sumy žalovaný odčítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 21,- eur. Žalovanej vznikol záväzok riadne a včas splácať poskytnutý úver v 30 splátkach vo výške á 41,48 eur mesačne, v ktorej platbe je zahrnutá mesačná splátka úveru vo výške 25,83 eur a mesačná platba podľa Dohody o poskytovaní služieb.
36. Zároveň spolu so zmluvou o revolvingovom úvere bola uzatvorená aj Dohoda o poskytovaní služieb, podľa ktorej sa zákazník, teda žalobkyňa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu, pričom táto dohoda sa týka poskytnutia balíčka služieb bližšie špecifikovaných v článku II tejto dohody.
37. Súd z vyjadrení strán sporu zistil, že spornými skutočnosťami je právne posúdenie predložených právnych úkonov so zákonnými ustanoveniami upravujúce náležitosti spotrebiteľských zmlúv a ochranu spotrebiteľa. Súd zistil, že medzi stranami sporu je sporné posúdenie, či poplatok za poskytnutie úveru je alebo nie je neprijateľná podmienka, taktiež či Dohoda o poskytnutí služieb je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou a tiež posúdenie, či zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Spornou skutočnosťou je aj posúdenie, či žalovaný pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere postupoval alebo nepostupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s ustanovením § 7 zákona o spotrebiteľských úverov.
K posúdeniu zmluvy o revolvingovom úvere ako úvere bez úrokov a bez poplatkov
38. Žalobkyňa namieta, že predložená zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c), f) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch a že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN, a teda je za potrebné z tohto dôvodu úver posudzovať ako bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný tieto tvrdenia žalobkyne popiera a uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaje podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c), f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch a že údaj o RPMN je správny.
39. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov, najmä Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou úveru považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o úvere absentujú údaje požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. c), f), j), a k).
40. Súd je toho názoru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje povinný údaj a to údaj o dobe trvania zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná o totožné pojmy. Zo žiadnych ďalších špecifikácii zmluvných podmienok nevyplýva, aká je doba trvania zmluvy. Pod pojmom doba je náležite rozumieť dlhší časový úsek, obdobie, ktoré je ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou žalobcu takúto dobu trvania zmluvy v zmluve o úvere uviesť. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „splatnosť úveru (počet splátok)“, ktorý v zmluve o úvere je numeratívne vyjadrený číslom 30, nie je možné stotožňovať s pojmom „doba trvania zmluvy“. V predložených zmluvných dojednaniach je bode 9.1. označený ako „Neuskutočnenie revolvingu - výpoveď“ uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, avšak nakoľko zmluvné dojednania neboli spotrebiteľom podpísané, súd na tieto zmluvné dojednania obsahujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nemôže prihliadať z dôvodu, že nedošlo medzi zmluvnými stranami k platnej dohode o ich obsahu.
41. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je tiež údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Tento údaj sa podľa tvrdenia žalovaného v žalobe vyskytuje len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, avšak takéto oznámenie nebolo žalovaným na preukázanie svojich tvrdení predložené. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o termíne konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Označenie tohto údaja v prílohe, na ktorú zmluva o spotrebiteľskom úvere ani neodkazuje, nemôže nahrádzať povinnosť veriteľa uvádzať tento údaj priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže v zmluve je uvedený len počet splátok a absentuje uvedenie dátumu prvej splátky, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Súd zdôrazňuje, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu, v predmetnom prípade dňa XX.XX.XXXX.
42. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.
43. Súd v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z XX.XX.XXXX vo veci L.-XX/XX uvádza, že zmluva o úvere, resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom dokumente, avšak, vzhľadom na platnú vnútroštátnu právnu úpravu v Občianskom zákonníku ust. § 40, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje podpis účastníka zmluvného vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10. ods. 2 smernice. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice má zmluva zrozumiteľne a stručne uviesť dĺžku trvania tejto zmluvy.
44. Súd za potrebné považuje uviesť aj to, že predložené zmluvné dojednania, v ktorých je uvedený údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, súd nevyhodnotil ako súčasť zmluvy o úvere, pretože tieto nie sú podpísané zmluvnými stranami a ak majú byť medzi zmluvnými stranami záväzné, je potrebné, aby zmluvné strany vyjadrili súhlas so znením takejto listiny práve svojim podpisom, ak táto listina obsahuje povinné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Z uvedeného pre súd vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahuje údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
45. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve o revolvingovom úvere neboli uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. K uvedenému súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.
46. Žalobkyňa tiež tvrdí, že výška RPMN nie je v zmluve uvedená správne, o čom predložila výpočet RPMN urobený kalkulačkou na internetovej stránke, kde ako výšku splátky uviedla sumu 41,48 eur, ktorá je súčtom mesačnej splátky úveru a mesačnej odplaty podľa Dohody o poskytovaní služby. Žalovaný s týmto výpočtom RPMN nesúhlasí, pretože odplata v zmysle tejto dohody nemôže byť zarátaná do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Súd je toho názoru, že odplata v zmysle Dohody o poskytovaní služieb je nákladom, ktorý má byť pri výpočte RPMN vzatý na zreteľ. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade mala žalobkyňa možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše alebo nepodpíše, napriek vyhláseniu, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.
47. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky, pričom v zmluve absentuje uvedenie dňa v mesiaci, kedy nastáva splatnosť jednotlivej splátky, tiež kedy je splatná prvá splátka a kedy posledná, ako aj jej rozloženie na časť istiny, časť úroku a časť poplatku. Žalovaný pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa v predmetnom prípade však túto možnosť nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
48. Žalovaný poukázal na názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorého, „vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“
49. Občianskoprávne kolégiom Krajského súdu v Prešove vyslovilo opačný názor vo svojom stanovisku, podľa ktorého „Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona nie je v súlade s princípmi súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten by:
- odporoval zákazu eurokonformného výkladu contralegem,
- odporoval by princípu právnej istoty,
- nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ ES). Smernica taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10 ods.1 písm. j/, príloha II., 2.). (pozri rozsudok Krajského súdu zo dňa 3.7.2018, sp. zn. 21Co/86/2018)
50. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. X L. zo dňa 22.02.2018 ustálil tak, že „princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 3.7.2018)
51. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že názor žalovaného o splnení zákonných kritérií na zmluvu o revolvingovom úvere nie je správny.
52. Žalobkyňa tiež v žalobe uviedla, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože neskúmal jej osobné výdavky a jej rodinný stav, a preto aj z toho dôvodu považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd po vyhodnotení listín predložených žalovaným zistil, že tvrdenie žalobkyne preukázané nebolo. Žalovaný predložil listinu označenú ako Hodnotenie dlžníka (žiadateľa o poskytnutie úveru) zo dňa 21.08.2014 podpísanú žalobkyňou, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa uviedla žalovanému výšku svojich príjmov, výšku výdavkov, počet nezaopatrených detí, rodinný stav a názov a adresu zamestnávateľa. Spolu s týmto hodnotením žalovaný súdu predložil aj kópie výpisov z osobného účtu žalobkyne a kópiu jednej výplatnej pásky, z ktorých vyplýva, že tieto boli zástupcom žalovaného overené s originálom, z čoho vyplýva, že tieto musela žalobkyňa žalovanému odovzdať. Týmto považuje súd povinnosť žalovaného v zmysle ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch za dostatočne splnenú.
53. Žalobkyňa bola na istine pôžičky povinná zaplatiť žalobcovi sumu 609,- eur (poskytnutý úver 630,- eur mínus 21,- eur - poplatok za poskytnutie úveru), teda sumu, ktorá jej bola zo strany žalovaného reálne poskytnutá. Zo strany žalobkyne boli uhradené finančné prostriedky vo výške 1.244,40 eur. Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobkyni reálne poskytnuté. Nakoľko však žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila viac ako bola povinná, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 635,40 eur a súd ho preto zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobkyni.
54. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to preukázateľne dňom nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 23.7.2018, pričom doručenie žaloby súd považuje za kvalifikovanú výzvu na vrátenie sumy 635,40 eur. Ku dňu omeškania základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,00 %. Súd preto žalobkyni odo dňa 24.07.2018 priznal nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 635,40 eur až do jej zaplatenia.
K určeniu zmluvnej podmienky - poplatok za poskytnutie úveru: 21,- eur - za neprijateľnú
55. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa uplatnila aj nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX. Zmluvná podmienka v obdobnom znení používaná zo strany žalovaného už bola rozhodnutiami súdov, a to nie len prvoinštatnčných ale aj súdov odvolacích, určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa. Príkladom na niektoré rozhodnutia poukázala aj žalobkyňa priamo v žalobnom návrhu.
56. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
57. Ako súd už vyššie konštatoval, žalobkyňa svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané, ale sú predtlačené a ich obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemôže. Súd je toho názoru, že žalovaný ako dodávateľ so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával dojednania o poplatkoch, ak poplatky sú súčasťou formulárových zmluvných dojednaní. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Súd má za to, žalobkyňa ako spotrebiteľ si poplatky osobitne nevyjednala vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky.
58. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalovaného požadovať rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa a takýto poplatok slúži len dodávateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Súd má za to, že žalovaný nepreukázal individuálne dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, a taktiež žalovaný nepreukázal, že by tomuto poplatku zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie, preto jeho dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je jeho absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ), preto súd zmluvnú podmienku uvedenú v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere určil za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Táto podmienka bola v čase uzavretia zmluvy uvedená v ust. § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka ako neprijateľná podmienka.
59. Žalovaný na preukázanie tvrdení, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a právne dovolený, predložil aj posúdenie tohto poplatku Národnou bankou Slovenska v liste zo dňa XX.XX.XXXX. Súd konštatuje, že Národná banka Slovenska posudzovala iné zmluvy o revolvingovom úvere a nie tú, ktorá je predmetom súdneho konania. Súd je tiež toho názoru, že Národná banka Slovenska nie je orgánom, ktorého posúdenie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve je pre všeobecný súd záväzné. Súd je pri výkone súdnictva nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonom, právnym názorom obsiahnutým v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a za podmienok ustanovených zákonom aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššej inštancie. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch Národná banka Slovenska vedie register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Kontrolu dodržiavania povinností ustanovených zákonom o spotrebiteľských úveroch vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. V zmysle ust. § 26a zákona o ochrane spotrebiteľa je zriadená komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich.
Avšak v prípade sporu medzi konkrétnymi stranami právomoc prejednať a rozhodnúť súkromnoprávny spor prislúcha súdu. Vzhľadom na uvedené, súd v tejto veci na posúdenie poplatku za poskytnutie úveru Národnou bankou Slovenska neprihliadal.
K určeniu neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb
60. Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č, XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v znení „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“ je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Obrana žalovaného spočívala najmä v tom, že ide o samostatnú, individuálne uzatvorenú zmluvu a odplata je cenou plnenia, čiže úvaha o neprimeranosti dojednania o tejto odplate je vylúčená.
61. Dohoda o poskytnutí služby, hoci bola uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv revolvingovom o úvere so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o poskytnutí služby bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
62. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
63. Súd je toho názoru, že v danej veci nepostačí určiť za neprijateľnú len jednotlivé znenie zmluvných podmienok tejto dohody, ale dohodu ako zmluvnú podmienku v celosti. Neprijateľnosť uvedenej dohody o poskytovaní služby ako zmluvnej podmienky súd vidí nielen v samotnom predmete tohto dojednania, v jeho cene, ale aj v okolnostiach uplatňovania tohto ustanovenia. Dohoda bola podpísaná v deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, z čoho je zrejmé, že spotrebiteľ ju musel podpísať, ak chcel získať úver, napriek tomu, že o službu nemá záujem. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. Napriek tomu, že je na samostatnej listine, to nič nemení na závere, že bola vnútená spotrebiteľovi, keď mu bola predložená na podpis spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, pretože spotrebiteľ v žiadnom prípade nemôže mať záujem o takéto služby a žiadať od veriteľa služby vymedzené v dohode.
64. Konštatovanie súdu, že Dohoda o poskytovaní služieb musela byť spotrebiteľom podpísaná v rovnakom čase ako zmluva o revolvingovom úvere vyplýva aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, kde v bode 5 a 6 sa uvádza aj informatívny údaj o mesačnej platbe zahrňujúca mesačnú splátku s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá. Napriek použitému slovnému výrazu, „ak bude uzavretá“ je súd presvedčený, že v praxi žalovaného nenastal prípad, keby Dohoda o poskytovaní služieb v prípade uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere uzavretá so spotrebiteľom nebola, pretože ak by Dohoda o poskytovaní služieb uzavretá byť nemusela a jej uzavretie by bolo dobrovoľné, je úplne nadbytočné v zmluve o revolvingovom úvere uvádzať akýkoľvek informatívny údaj o platbe zahrňujúcej aj platbu v zmysle takej dohody.
65. Tvrdenie žalovaného, že Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom neobstojí, pretože ak by skutočne malo ísť o odplatu za poskytnuté služby, tá by mala byť rovnaká v každej jednej veci a je nelogické, aby závisela od výšky úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úvere. Tiež treba dodať, že žalovaný vo svojom potvrdení o prehľade platieb k zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré predložila žalobkyňa, nerozlišuje plnenia žalobkyne na plnenie povinnosti splatiť úver vo výške mesačnej splátky úveru a na plnenie odplaty v zmysle Dohody o poskytnutí služieb. Z toho je súdu zrejmé, že žalovaný vždy voči žalobkyni evidoval len jednu pohľadávku bez rozlíšenia, či ide o splátku úveru alebo o splátku odplaty za balíček služieb podľa Dohody o poskytovaní služieb.
66. Z obsahu žaloby ako i koncipovania tejto dohody vyplynulo, že uvedená podmienka sa uplatní aj v prípade, ak spotrebiteľ počas trvania zmluvného vzťahu uvedené služby nevyužije, pričom žalovanému pri nevyužití uvedenej služby nevzniká povinnosť zaplatenú odplatu spotrebiteľovi vrátiť. Žalovaný ako veriteľ si odplatu vyúčtováva v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a v čase uzatvorenia tejto Dohody bez ohľadu na to, či žalobkyňa ako dlžník bude mať o takéto služby záujem alebo nie, resp. či mu bude poskytnutá alebo nie. Žalovaný za odplatu v skutočnosti neposkytuje služby, pretože tieto takzvané „služby“ označuje svoje evidenčné a administratívne úkony. V súvislosti s odkladom splatnosti splátok ide iba o hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok. Žalobkyňa má hradiť mesačnú odplatu bez ohľadu na to, či túto hypotetickú možnosť, už aj vzhľadom na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť odkladu splatnosti splátok (dlhodobá práceneschopnosť, strata zamestnania, úmrtie manžela, či príbuzného v priamom rade), dlžník využije alebo nevyužije. Nepochybne minimálne odplata za poskytovanie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok v dohode o poskytovaní služieb predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a služba v skutočnosti bola len záujmom dodávateľa. Tiež je potrebné dodať, že aj odplata ako taká je neprimerane vysoká, keďže dosahuje 77,09 % poskytnutého úveru (469,5 eur). V danom prípade je pri mesačnej odplate 15,65 eur za službu informovania o zostávajúcich záväzkoch, poskytnutie informácie pred splatnosťou splátky a o prijatí platby (t. j. za služby, ktoré sú v zmysle Dohody o poskytnutí služby spotrebiteľovi skutočne dodané) nepomer jednoznačný.
67. Súd považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi, pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za jednotlivé poskytnuté služby mala prebehnúť až potom, ako dôjde k poskytnutiu ponúkaných služieb. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/72/2016 zo dňa 26.10.2017.)
68. Krajský súd v Prešove vo veci XXCo/XXX/XXXX konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. (pozri tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/86/2018 zo dňa 21.08.2018)
69. K námietke žalovaného o nemožnosti skúmania ceny plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky súd uvádza, že znenie zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako ho žalovaný cituje v jeho písomnom vyjadrení, je nepresné, pretože v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere je právne neúčinné. Z ustanovenia platného a účinného v čase uzavretia zmluvy a dohody vyplýva, že podmienka nie je neprijateľnou, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny (nie cena plnenia, ako uvádza žalovaný), ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V danom prípade ani poplatok za poskytnutie úveru a ani dohoda a odplata z nej vyplývajúca, nie sú hlavným predmetom (týmto bol revolvingový úver), ale ide o vedľajšie dojednania, ktoré neboli ani individuálne dojednané, pretože boli ako formulár predložené žalobkyni na podpis a zároveň neboli ani určité, jasné a zrozumiteľné, s poukazom aj na veľkosť písma, ktoré je ťažko čitateľné a celá dohoda - malé písmená, natlačenie textu a jej rozsah, odrádza spotrebiteľa, aby sa oboznámil s jej obsahom.
70. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že celá konštrukcia služieb tak ako je uvedená v Dohode je neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa a preto ako neprijateľná je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná a teda súd žalobe vyhovel aj v uvedenej časti žalobného návrhu a celú Dohodu o poskytnutí služieb uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a z toho dôvodu za neplatnú.
71. V tomto smere súd tiež poukazuje, že ak v individuálnom spore je rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, že konkrétna podmienka je neprijateľná, ide o vyriešenie sporu medzi konkrétnym dodávateľom a spotrebiteľom bez uvedenia povinnosti dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania tejto podmienky. Napriek tomu však prichádza do úvahy precedentný charakter uvedeného rozsudku, keď v iných sporoch medzi spotrebiteľom a dodávateľom procesný útok, resp. procesná obrana môžu byť založené na inom rozsudku súdu, ktorý sa týkal rovnakej veci. Aj keď sa v rozsudku, ktorý sa týka individuálneho sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nezakazuje dodávateľovi ďalšie použitie dotknutej zmluvnej podmienky, táto povinnosť dodávateľovi vyplýva z hmotnoprávneho ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka. Ak si dodávateľ v súdnom spore používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka.
72. Súd v tejto veci zistil, že žalovaný bol stranou vo viacerých súdnych sporoch, v ktorých všeobecné súdy určili zmluvné podmienky týkajúcu sa poplatku za poskytovanie úveru, ako aj dohody o poskytnutí služieb za neprijateľné, no napriek tomu žalovaný aj naďalej využíva tieto neprijateľné podmienky proti svojim dlžníkom.
73. Na záver súd za nevyhnutné považuje poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z XX.XX.XXXX č. k. X V. XX/XX konštatoval, že „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“. (pozri tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/86/2018 zo dňa 21.08.2018)
74. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z. z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).
K trovám konania
75. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
76. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
77. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalobkyni v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.