Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-3977-2021.pdf
PDF · 97.1 KB
No categories available
39Ek/3977/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1.) Z. Š., S..: XX.XX.XXXX, M. S. A. XXXX/ XA, XXX XX M.- Q., 2.) U. Š., S..: XX.XX.XXXX, M. S. A. XXXX/XA, XXX XX M.- Q.Ž., zastúpený zákonným zástupcom: X. Š., S..: XX.XX.XXXX, M. S. A. XXXX/XA, XXX XX M.- Q., proti povinnému: X. Š., S..: XX.XX.XXXX, M. S. A. XXXX/XX, XXX XX M.- Q., zast.: HRADSKÝ s. r. o., advokátska kancelária, sídlom Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, IČO: 50 917 528, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 20.806,60 eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Borisom Sobolovksým, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom súdneho exekútora, doručený súdu dňa 07.12.2021, domáhali od povinného vymoženia zameškaného vo výške 20.806,60 eur, na základe exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k.: XXP/XX/XXXX- XX zo dňa 21.09.2011 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k.: XXP/XX/XXXX- XX zo dňa 19.09.2018 (ďalej len ako „exekučné tituly“).
Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 22.12.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Sobolovskému, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XX.
Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.01.2022, ktoré bolo povinnému doručené dňa 17.01.2022. Dňa 01.02.2022 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný podal prostredníctvom právneho zástupcu. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15- dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor následne, v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, vyzval oprávnených aby sa vyjadrili k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor následne predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s prílohami a vyjadrením oprávnených k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
Povinný návrhom zo dňa 31.01.2022, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, žiada zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a), d) Exekučného poriadku. Oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške 20.806,60 eur. K uvedenému povinný poznamenáva, že výpočet za roky 2011 až 2020 je z formálneho hľadiska správny, teda že rukou vypísaná suma ku každému jednotlivému roku je zhodná so sumou, aká mala byť hradená podľa predmetných exekučných titulov. Nie je však zrejmé, ako boli tieto sumy spárované so sumami, ktoré povinný hradil a ktoré oprávnení preukazujú predmetnými poštovými poukazmi, nakoľko minimálne 4 ústrižky sú absolútne nečitateľné, pričom z nich nie je čitateľný ani rok úhrady a ani suma úhrady, teda nie je možné overiť správnosť výpočtu vo vzťahu k vymáhanej istine. Na základe vyššie uvedeného je možné skonštatovať, že nie je možne overiť správnosť výpočtu vo vzťahu k vymáhanej istine, čo samo o sebe predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný si svoju povinnosť plnil vždy podľa svojich najlepších možností a schopností, pričom nie vždy plnil oprávneným cez hotovostné vklady. V rokoch 2011 - 2018 povinný výživné opakovane uhrádzal aj osobne do rúk zákonného zástupcu oprávnených, a to z dôvodu, že povinný a zákonný zástupca oprávnených boli až do roku 2018 stále manželmi, z uvedeného dôvodu preto nepožadoval potvrdenia o úhrade. Povinný za žiadnych okolností nechce znižovať svoju splatnú vyživovaciu povinnosť, nakoľko skutočnosť, že povinný sporadicky uhrádzal aj osobne potvrdil aj samotný zákonný zástupca oprávnených a je to uvedené aj v odôvodnení exekučného titulu. Povinný taktiež plnil podľa svojich najlepších možností a schopností počas obdobia, kedy vykonával trest odňatia slobody, pričom tieto plnenia taktiež neboli zohľadnené vo výpočte oprávnených. Povinný v prílohe pripojil poštové poukazy, z ktorých je zrejmé, že za obdobie od 04.08.2016 - 19.01.2022 uhradil sumu vo výške 5.306,01eur, k čom je ešte potrebné prirátať sumu vo výške 86,01 eur, ktorá bola uhradená z výkonu trestu prostredníctvom ÚVTOS a sumu, ktorú bude potrebné ustáliť vyššie navrhnutým dokazovaním v exekučnom konaní. Povinný ďalej považuje za nedôvodný nárok na výživné pre oprávneného v prvom rade, nakoľko dňa 09.06.2021 ukončil strednú odbornú školu, teda je možné konštatovať, že dňom 09.06.2021 ex lege zanikol nárok na výživné vo vzťahu k oprávnenému v prvom rade, nakoľko je schopný sám sa živiť, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že pracuje v stravovacom zariadení. Na základe uvedených skutočností povinný žiada súd, aby exekúciu v zmysle § 61k ods. 1) písm. a), d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil a žiada priznať povinnému náhradu trov právneho zastúpenia.
Oprávnení sa vyjadrili k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 16.02.2022. Oprávnení naďalej trvajú na správnosti výpočtu vymáhanej istiny, a opätovne prikladajú prehľad platieb vo výške 2.130,- eur, v danej sume je zahrnuté už aj výživné za december 2021, ktoré nebolo súčasťou predmetného exekučného konania. Prípadné nesprávne vyplnenie elektronického formuláru návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu prekliknutia nemôže spochybňovať predmetnú exekúciu a nemôže byť dôvodom na
zastavenie exekúcie. Povinný si nikdy neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas a jeho tvrdenia o úhrade výživného do rúk zákonného zástupcu oprávnených sa nezakladá na pravde, dôkazom toho sú aj vlastné slová povinného pri rozvodovom konaní zo dňa 19.09.2018, kde v odôvodnení sám uvádza, že s manželkou nie je v kontakte už sedem rokov ako i s maloletými. Keďže povinný nebol s oprávnenými v žiadnom kontakte, tak ho nebolo možné vyzývať na úhradu dlžného výživného Ďalej uvádza, že všetky platby, ktoré povinný poukazoval z ÚVTOS sú doložené v predmetnom návrhu na začatie exekučného konania. Nárok na výživné pre oprávneného v prvom rade nemohlo zaniknúť, nakoľko oprávnený aj naďalej študuje dennou formou štúdia. Na základe uvedených skutočností žiadajú oprávnení súd, aby predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný a pokračovalo sa v exekučnom konaní.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017). V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju povinnosť uloženú exekučným titulom neplnil pravidelne. Exekučný titul zo dňa 21.09.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2011 a vykonateľnosť dňa 14.10.2011 a povinný bol povinný platiť na maloleté deti výživné od 18.03.2011 v sumách: 100,- eur mesačne na Z. a 90,- eur mesačne na U., vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred ich matke spolu so zročným výživným za obdobie od 18.03.2011 do 30.09.2011 v celkovej výške 805,82 eur. Exekučný titul zo dňa 19.09.2018 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.11.2018 a povinný bol povinný platiť na maloleté deti výživné, v sume 130,- eur mesačne na Z. a v sume 110,- eur mesačne na U., vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc právoplatnosťou exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali
dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd preskúmal návrh povinného v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávnených k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). V súvislosti s vykonanou úhradou zameškaného výživného, je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávnenej došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku povinným až po začatí exekučného konania, resp. až po začatí exekúcie, t.j. jednoznačne po začatí exekúcie, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide totiž konkrétne o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenie následne iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť nepravidelne a nie v stanovenej výške, čo preukazujú ním predložené kópie dokladov o úhradách. Povinný svojimi nepravidelnými úhradami sám zapríčinil, že došlo k nedoplatku na výživnom.
K skutočnosti uvádzanej povinným, že oprávnený v prvom rade je zamestnaný a od 09.06.2021 zanikol nárok na výživné ex lege súd uvádza, že aj napriek tomu, že povinný nepredložil súdu žiaden dôkaz, preukazujúci zamestnanie oprávneného, resp. preukazujúci skutočnosť, že oprávnený je schopný sa sám živiť, takýto dôkaz, by nebol dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže vyživovacia povinnosť bola stanovená vykonateľným súdnym rozhodnutím. Vyživovacia povinnosť preto zanikne až na základe rozhodnutia súdu o zrušení vyživovacej povinnosti, ktoré však povinný k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie nepriložil. Len samotné naplnenie skutočnosti, že nastal právny stav, kedy je dieťa schopné sa samo živiť, nezbavuje povinného rodiča plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu bez toho, aby vo veci rozhodol súd. K uvedenému súd poznamenáva, že exekučný súd nie je príslušným na rozhodovanie vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti.
Podľa § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.
Podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.
Právna úprava exekučných konaní začatých od 01.04.2017 uprednostňuje odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ako platobné miesto súdneho exekútora. Na druhej strane zákon neukladá povinnému striktne plniť vymáhanú pohľadávku výlučne prostredníctvom exekútora, účinok splnenia vymáhaného nároku ale zákon podmieňuje tým, že súdny exekútor dostane trovy exekúcie v zodpovedajúcej výške. Uspokojenie nároku exekútora na trovy je automatické pri úhradách povinného poskytnutých priamo súdnemu exekútorovi, ak bude povinný plniť oprávnenému, nesmie povinný obchádzať finančné nároky exekútora. Nerešpektovanie nároku exekútora má potom vplyv na ďalší priebeh exekúcie, a to kým nebude uhradená suma trov exekútora, v prípade pohľadávky uhradenej priamo oprávnenému, exekútor pri vyčísľovaní zostatku vymáhanej pohľadávky na na vykonanú úhradu neprihliadne. Primárnou úlohou súdneho exekútora je postarať sa o výkon exekúcie, zároveň však musí rešpektovať princíp primeranosti, čo je podmienené aj jeho vedomosťou o prípadnej zmene výšky zostatku vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má informačnú povinnosť, oznámiť súdnemu exekútorovi platby poskytnuté povinným v období od podania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia upovedomenie o začatí exekúcie povinnému (do 17.01.2022). Z dikcie § 61f ods. 2 vyplýva, že oprávnený nemá informačnú povinnosť ohľadom plnení, ktoré mu povinný uskutoční priamo po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Zákonodarca tak povinného nepriamo núti, aby po doručení upovedomenia o začatí exekúcie vykonával prípadné úhrady prostredníctvom súdneho exekútora, resp. aby v prípade úhrady uskutočnenej priamo oprávnenému, informoval o tejto skutočnosti i súdneho exekútora. (komentár k Exekučnému poriadku, 3. vydanie, 2018, s. 319 - 320).
V zmysle § 61h ods. e) Exekučného poriadku povinný môže podať žiadosť o odklad exekúcie u súdneho exekútora za splnenia zákonných podmienok. V prípade, že sa v priebehu trvania odkladu exekúcie osvedčí s plnením bežného výživného riadne a včas, súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Zákonným predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Výživné je opakujúce sa mesačné peňažné plnenie, ktoré má spotrebný charakter, a ktoré je povinný platiť rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Spotrebný charakter výživného znamená, že výživné musí byť nielen pravidelné, ale musí byť uhradené aj v presnej výške. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd poukazuje na to, že povinný si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávneným neplní riadne a včas. Povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, alebo že došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti súdom. V dôsledku toho existuje dôvodná obava, že povinný si naďalej nebude riadne a včas plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávneným.
Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného nie je dôvodný, nakoľko povinný neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
Povinný si v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia ako výdavky na zastupovanie v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. V súvislosti so skutočnosťou, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.