Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/331/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov 1) F. Z., S.. XX. XX. XXXX L. X) O. Z., S.. XX. X. XXXX, J. M. W. Z., Y. XX, obaja zast. JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti žalovanej F. P., S.. XX. XX. XXXX, M. W. Z., Č. XX, zast. JUDr. Pavlom Záhorským, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Malinová 13, o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 14C/1009/1997- 648 z 10. 05. 2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a to pozemok parc. č. XXXX/X, C. J. W. XX X. zapísanú na LV č. XXXX, J. Z. E., J. Z. - V., Z.. Ú.. Z.

- V. X., do 3 od právoplatnosti rozsudku, II. vzájomnú žalobu žalovanej zamietol, III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku a IV. žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy štátu, vo výške uvedenej v samostatnom uznesení, ktoré bude vyhotovené po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobcovia 1) a 2) sa žalobou, doručenou mu 27. 11. 1997 domáhali, aby zaviazal pôvodne žalovaných v 1) a 2) vydať im nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X - záhradu o výmere 57 m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX, Z.N. Ú. Z. - V., na tom skutkovom a právnom základe, že podľa výpisu z LV XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Z.Š., Z.. Ú.. Z. - V. Q.. Č.. XXXX/X, záhrada o výmere 57 m2 je vo vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/, ktorú nehnuteľnosť nadobudli kúpou podľa kúpnej zmluvy uzavretej 11. 4. 1973. Išlo o kúpu parcely č. XXXX/X v celkovej výmere 318 m2. Výmera zahrňuje terajšie parcely č. 2373/1, 2373/3, ako aj predmetnú parcelu č. XXXX/X o výmere 57 m2, o vydanie ktorej žiadajú a ktorú držia a užívajú neoprávnene žalovaní v 1) a 2). Skutočnosť, že parcela č. XXXX/ X, ktorá je predmetom sporu je ich vlastníctvom vyšla najavo posledne pri geodetickom spresňovaní skutočného stavu hraníc, prečíslovaní parcelných čísel v tejto lokalite v roku 1996. Predmetnú záležitosť sa pokúsili riešiť mimosúdnou cestou, avšak žalovaní trvali na doterajšom stave s prehlásením, že predmetnú parcelu uvoľnia po súdnom konaní. Pôvodne žalovaný 1) W. P., S.. XX. X. XXXX , zomretý XX. X. XXXX a žalovaná 2) F. P., S.. XX. X. XXXX, sa k žalobe vyjadrili tak, že novovytvorená parcela č. XXXX/X, o ktorej žalobcovia tvrdia, že je súčasťou ich parcely XXXX/X predtým XXXX/X je v skutočnosti súčasťou ich parcely č. XXXX/X záhrady, predtým XXXX/XX, ktorú kúpili spolu s domom a prístavbou dňa 28. 12. 1962 od F. M.Y. L. W. M., R.. Z.. Túto parcelu od roku 1962 dobromyseľne užívajú až dodnes

v stave v akom ju kúpili, ohradenú zo všetkých strán plotom, vrátane plota medzi ich parcelou a parcelou žalobcov. Keď v roku 1973 žalobcovia kúpili susednú parcelu č. XXXX/X túto užívali bez pripomienok a námietok 23 rokov. V roku 1980 menili žalobcovia oplotenie medzi ich parcelami za nové a postavili nový plot presne na tom istom mieste, čím aj hranice potvrdili. Žalovaní sa preto domnievali, že po 36 rokoch dobromyseľnej držby prísl. ust. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. o vydržaní, ako aj § 134 Občianskeho zákonníka svedčia o ich vlastníctve. Pre úplnosť dodali, že v žalobe nie je pojatá do plochy 318 m2 približne 50 m2 veľká parcela č. XXXX/X západným smerom, ktorú žalobcovia taktiež užívajú a podľa ich vedomosti ich predchodca ju nadobudol prevodom od mesta a odpredal žalobcom. Vzhľadom na uvedené navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcov k úhrade trov právneho zastúpenia. Dňa 2. 10. 2001 podali žalovaní - pôvodne žalovaný v 1. rade W. P. a žalovaná 2) F. P. vzájomnú žalobu, na základe ktorej sa domáhali toho, aby súd určil, že sú vlastníkmi parcely č. XXXX/X záhrada o výmere 51 m2 zapísanej na H. XXXX W. Z.. Ú.. Z. - V. sú žalovaní 1)a 2) z dôvodu, že predmetnú parcelu nerušene a dobromyseľne užívajú od r. 1962.

3. Predchádzajúcim rozhodnutím Okresný súd Košice I rozsudkom 14C/1009/1997-502 z 10. 9. 2015 v znení opravného uznesenia vo veci na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je opodstatnená, a naopak, že vzájomná žaloba žalovanej je dôvodná. Žalobu o vypratanie nehnuteľnosti zamietol, určil, že nebohý W. P., S.. XX. X. XXXX, zomretý XX. X. XXXX, a F. P., S.. XX. X. XXXX sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenej Správou katastra Košice, k. ú. Severné Mesto, pozemok par.č. XXXX/X - záhrada o výmere 57 m2. Zaviazal žalobcov 1) a 2), aby nahradili žalovanej trovy konania a trovy štátu.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením 9Co/80/2016-599 z 27. 4.2017 na základe podaného odvolania žalovanými zrušil rozsudok súdu z 10. 9. 2015 v znení opravného uznesenia z 26. 11. 2015 a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd v poukázal na to, že predpokladom úspešnosti žaloby (vrátane vzájomnej žaloby) o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (O.s.p. účinného do 30. 6. 2016, podľa C.s.p. účinného od 1. 7. 2016 § 137 písm. c) je, že strany sporu majú vecnú legitimáciu, že žalobca má na určení naliehavý právny záujem. Poukázal aj na súdnu prax, ktorá sa zjednotila na tom, že existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú, ani za dobu v budúcnosti, že rozhodujúci stav je aj v tomto prípade stav v dobe vyhlásenia rozhodnutia, že pôvodne žalovaný 1) W. P. zomrel počas konania dňa XX. X. XXXX, o čom svedčí úmrtný list na č. l. 322 v spise, a tiež poukázal na rovnopis Osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. 13D/447/2009, Dnot 2/2009 z 20. 1. 2010 vydaného Mgr. Vojtechom Kavečanským, notárom ako súdnym komisárom, na základe poverenia Okresného súdu Košice I, právoplatným 20. 1. 2010 (č. l. 323 - 325 v spise), z ktorého mu vyplynulo, že po nebohom ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy E.. X. Z., nar. XX. X. XXXX (dcéra), W. P., nar. XX. XX. XXXX (syn) a F. P., S.. XX. X. XXXX (manželka - žalovaná). Dedičstvo podľa citovaného osvedčenia po poručiteľovi nadobudlo F. P.Ó., nar. XX. X. XXXX v celosti v pomere k dedičstvu a v podiele podľa Dohody o vyporiadaní BSM poručiteľa a pozostalej manželky v pomere k celku, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcim dedičom hodnotu ich zákonného dedičského podielu. Poukázal, o. i., na to, že žalovaná v čase rozhodovania súdu žiadala určiť právne vzťahy, existenciu vlastníckeho práva aj mŕtvemu - nebohému W. P., a pokiaľ súd takejto vzájomnej žalobe vyhovel, pochybil, pretože nemožno určovať vlastnícke právo mŕtvej osobe, lebo nie je spôsobilým subjektom práv a povinnosti, a na takomto určení, okrem iného nemôže byť ani naliehavý právny záujem, pretože uvedený výrok rozsudku, ktorým určil vlastnícke právo v čase rozhodovania súdu aj mŕtvemu, nie je vkladu schopnou listinou na zápis do katastra nehnuteľností. Ďalej krajský súd poukázal aj na to, že podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 21 ods. 1 Zákona o rodine, smrťou jedného z manželov zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a že určenie vlastníckeho práva po nebohom manželovi je len posúdením predbežnej otázky vo vzťahu k určovacej žalobe, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom manželovi. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo, riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne vec posúdiť, a vo veci rozhodnúť, rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

5. Súd po zrušení rozsudku z 10. 9. 2015 vyzval zástupcu žalobcov a zást. žalovanej, aby sa vyjadrili k veci v súlade s intenciami zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Zástupca žalovanej, podaním, doručeným súdu 26. 9. 2017 uviedol, že má za to, že žaloba nepostráda právo na naliehavý právny záujem. Predložil súdu opravený petit s ohľadom na úmrtie žalovaného 1). Navrhol žalobu žalobcov o vypratanie nehnuteľnosti zamietnuť a určiť, že F. P., nar. 28. 9. 1927 je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenej správou Katastra Košice, k. ú. Severné Mesto, pozemok parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 57 m2.

6. Súd z Osvedčenia o dedičstve 13D/447/2009, Dnot 2/2009 z 20. 1. 2010, vydaného Mgr. Vojtechom Kavečanským, notárom ako súdnym komisárom na základe poverenia Okresného súdu Košice I, právoplatným 20. 1. 2010 zistil, že po nebohom pôvodne žalovanom 1. W. P., zomrelom XX. X. XXXX ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzali do úvahy E.. X. Z., nar. XX. X. XXXX - dcéra poručiteľa, W. P., nar. XX. XX. XXXX - syn poručiteľa, a F. P., nar. XX. X. XXXX - manželka poručiteľa - žalovaná 2. pôvodne, že dedičstvo, ktoré bolo predmetom dedičského konania po poručiteľovi nadobudla F. P., nar. XX. X. XXXX v celosti k pomeru dedičstvu a v podiele podľa Dohody o vyporiadaní BSM poručiteľa a pozostalej manželky v pomere k celku bez povinnosti vyplatiť ustupujúcim dedičom hodnotu ich zákonného dedičského podielu. Predmetom tohto dedičského konania však nebol predmetný pozemok, a teda nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, vedená Správou katastra Z.E., J. Z. E., J. Z. V., Z.. Ú.. V. X., pozemok parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 57 m2. Konštatoval, že v danom prípade pôvodne žalovaný 1) W. P., zomrelý XX. X. XXXX a žalovaná 2) F. P., S.. XX. X. XXXX ako manželia podali v predmetnej veci protižalobu o určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti ešte v čase, keď žil žalovaný 1), že po smrti poručiteľa - žalovaného 1), keďže táto nehnuteľnosť nebola predmetom vyporiadania dedičského konania po ňom, v konaní o protižalobe, kde žalovaná strana pôvodného konania vystupuje v podstate na strane žalobcu, z dôvodu právneho nástupníka po poručiteľovi , majú právo vstúpiť do konania aj ďalší dedičia poručiteľa. Súd vyzval E.. X. Z.Á., S.. XX. X. XXXX, dcéru poručiteľa a W. P., S.. XX. XX. XXXX, syna poručiteľa, aby sa vyjadrili, či vstupujú do konania o vzájomnej žalobe F. P. o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na stranu F. P. - žalovanej (avšak v konaní o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva ako žalobkyne) a či sa pripájajú k tejto vzájomnej žalobe v celom rozsahu, t. j. s nezmeneným navrhovaným petitom protižaloby, že výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti je F. P.Á.. Podaním, doručeným súdu 7. 2. 2018 sa vyjadril W. P. a podaním doručeným súdu 22. 2. 2018 E.. X. Z. k výzve súdu, že nevstupujú do konania vedeného pod sp. zn. 14C/1009/1997, pretože majú za to, že výlučným dedičom po poručiteľovi W. P. je F. P., rod. A., ktorá dedičstvo po poručiteľovi nadobudla v celosti, a je nespochybniteľne preukázané, že ani W. P., ani E.. X. Z. nie sú dedičmi po poručiteľovi, a tým nie sú ani jeho právnymi nástupcami. Na základe toho súd pripustil zmenu protižaloby v tom rozsahu, ako to navrhovala žalovaná, aby určil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že právny zást. žalobcov, ani právny zást. žalovanej už nenavrhovali vo veci vykonanie ďalších dôkazov, zást. žalobcov ustúpil aj od vykonania dôkazu obhliadkou na mieste samom, súd už nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie. Vychádzajúc z § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 § 136 ods. 1, 2, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2,3,4, § 460, § 461 ods. 1, 2, § 473 ods. 1 Obč. zák., § 21 ods. 1 Zákona o rodine, § 175l ods. 1, 2, 3, 4, 5 O.s.p. (účinného v čase smrti žalovaného), § 137 písm. a) a c) a § 147 C.s.p. (ich znenie citoval), urobil záver, že žalobcovia sa domáhali vypratania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenej Správou katastra Košice k. ú. Severné Mesto, pozemok par. č. XXXX/X - záhrady o výmere 57 m2 z dôvodu, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, že pôvodne žalovaný 1) W. P., ktorý zomrel v priebehu konania XX. X. XXXX a žalovaná F. P.N., jeho manželka podali v priebehu konania protižalobu, ktorou sa domáhali určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Konštatoval, že v priebehu konania, keďže žalovaný 1) zomrel, ostala na strane žalovanej, ako subjekt F. P., nar. XX. X. XXXX, manželka zomrelého žalovaného), že v priebehu konania požiadala o zmenu petitu žaloby tak, aby súd určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do jej výlučného vlastníctva, že dedičia po žalovanom 1) W. P., zomretom XX. X. XXXX, sú okrem žalovanej, na základe § 473 ods. 1 Obč. zák. v 1. skupine, aj jeho deti, a to W. P. a E.. X. Z.. Títo však nesúhlasia so vstupom do konania v konaní o protižalobe, a nepripájajú sa k protižalobe žalovanej. Z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi W. P. súdu jednoznačne vyplynulo, že predmetom dedičského konania po poručiteľovi bol nehnuteľný majetok, a to nehnuteľnosti v kat. úz. k, ú. V. X. zapísané na LV č. XXXXX ako parc. reg. C, a to parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, ktoré mali ku dňu smrti poručiteľa v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovanou a je zrejmé, že predmetom dedičského konania nebola nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, a to zapísaná na LV č. XXXX, vedená Správou katastra Košice, k. ú. Severné Mesto ako parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 57 m2, z čoho mu vyplynulo, že táto nehnuteľnosť nebola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi. Zdôraznil, že aj keď nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičského konania, nadobudla v celosti žalovaná, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov, a to deti poručiteľa, pokiaľ ide o predmetnú nehnuteľnosť, keďže nebola predmetom dedičského konania, že ako dedičia po poručiteľovi prichádzajú do úvahy stále jeho deti a manžel podľa 1. dedičskej skupiny, že nebolo možné vyhovieť protižalobe v tom rozsahu,

ako to navrhovala žalovaná, teda určiť, že ona je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé a zároveň aj z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, že pokiaľ žalovaní vydržali predmetnú nehnuteľnosť, stalo sa tak ešte v r. 1994, teda počas trvania manželstva žalovanej a nebohého W. P., ktorý bol pôvodne žalovaným 1) a nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej ako aj nebohého žalovaného 1). Poukázal na to, keďže nebola vyporiadaná v rámci dedičského konania, že nie je tu daný naliehavý právny záujem na tom určení, ako to požadovala žalovaná, pretože takýmto určovacím petitom, aby rozhodol, že ona je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, by nedošlo k vyriešeniu, či odstráneniu spornosti žalobcovho práva. Zdôraznil, že aj Krajský súd v Košiciach v uznesení, ktorým zrušil rozsudok z 27. 4. 2017 v ods. 28 poukázal na to, že určenie vlastníckeho práva po neb. manželovi je len posúdením predbežnej otázky vo vzťahu k určovacej žalobe, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom manželovi. Pokiaľ ide o žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, v danom prípade mal za zrejmé, že žalovaná je tá, ktorá predmetnú nehnuteľnosť užíva, ako aj užívala spolu so svojim neb. manželom. Uviedol, že v danom prípade nebolo potrebné, aby pripustil vstup ďalších účastníkov na strane žalovanej, a to W. P. ml. a Ing. X. Z., nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by aj títo predmetnú nehnuteľnosť užívali. Urobil záver, že pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovanej o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, že žalovaná sa mala domáhať iného určovacieho petitu (aj v tom prípade, ak W. P. X.. a E.. X. Z. nesúhlasili so vstupom do konania o vzájomnej žalobe), a to, že poručiteľ bol ku dňu smrti bezpodielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/1 so žalovanou. Poukázal na to, že ak by takémuto petitu vyhovel, mohlo by následne prebehnúť konanie o novoobjavenom majetku, kde by bol postup rovnaký ako pri prvom vyporiadaní dedičstva, t. j. v súlade s cit. ust. Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodil, že najprv by došlo k určeniu, aká časť tejto nehnuteľnosti patrí do dedičstva a aká časť veci patriacej do BSM patrí do vlastníctva žijúceho manžela, t. j. žalovanej, následne by bolo rozhodnuté, ktorý z dedičov nadobudne tú časť nehnuteľnosti, ktorá patrí do dedičstva po poručiteľovi a v akom podiele. Až na základe uvedeného by mohlo dôjsť k zápisu v Katastri nehnuteľnosti. Súd poznamenal, že aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby sú všetci dedičia po poručiteľovi, teda aj W. P. ml. a E.. X. Z., ako deti poručiteľa a žalovaná, ako pozostalá manželka, pretože sa jedná o prípad nerozlučného procesného spoločenstva na strane žalobcov. V danom prípade poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných otázkach, konkrétne na rozsudok Okresného súdu Košice II 45C/131/2010 z 15. 10. 2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline 6Co/638/2013 z 11. 6. 2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 154/2010 zo 16. 12. 2010. V súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Košiciach 4Co/388/2005-250 z 13. 11. 2007 sa mu javilo, že by predmetná nehnuteľnosť bola ku dňu 1. 4. 1994 vydržaná žalovanou spolu s nebohým žalovaným 1. do ich bezpodielového spoluvlastníctva, avšak nemohol vzájomnej žalobe žalovanej vyhovieť z dôvodu, že žalovaná požadovala, aby určil, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, na tomto určení nie je naliehavý právny záujem a takéto určenie by nekorešpondovalo s reálnym stavom opísaným vyššie, pretože žalovaná nie je jedinou výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol, že bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností stále zapísaní a vedení žalobcovia 1/ a 2/, nemohol rozhodnúť inak, ako uložiť žalovanej povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť, a odovzdať ju žalobcom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 , § 263 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Vzhľadom na to, že žalobcovia 1) a 2) boli v konaní úspešní v celom rozsahu a naopak, žalovaná nebola úspešná, zaviazal žalovanú nahradiť žalobcom 1) a 2) náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie a súdnemu znalcovi Ing. Oldřichovi Kovaříkovi bola uznesením 14C/1009/97-101 zo 4. 11. 2003 priznaná odmena za vykonané znalecké dokazovanie, ktorá mu bola vyplatená predbežne z prostriedkov štátu, priznal v súlade s § 259 C.s.p. štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnej žalovanej. O výške trov rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p.

8. Poukázala, o.i., na to, že rozsudok uvádza veľakrát nezmyselné a ničím nedokázané argumenty žalobcov po tom, čo sa im nepodarilo preukázať nerušenosť ich držby predmetného pozemku. Napr. údajnú „žiadosť žalovaných, aby im žalobcovia predali parcelu č.2374/2 ", alebo teórie o vyše päťdesiatročnom železnom kolíku, ktorý údajne dokumentuje hranicu v prospech žalobcov, napriek tomu, že žalobcovia postavili železobetónový plot v r. 1980 presne na hranici, ktorú teraz popierajú, list

žalobcov na katastrálny úrad, aby parcelu č. XXXX/.X neviedli pod menom žalobcov z r. 1996. Takými, alebo podobnými nezmyslami sa uberalo súdne konanie od r. 2015. Zdôraznila, že druhostupňový súd 3x uznal ich argumenty aj nezvratné dôkazy o nespochybniteľnom vlastníctve (najmä dôkazy vo vzájomnej žalobe), že trikrát vrátené rozsudky prvostupňové súdu boli vždy iba o neschopnosti prvostupňových súdov odôvodniť rozsudok. Uviedla, že niekoľko rokov uplynulo od doby, kedy druhostupňový súd vo svojich uzneseniach vyzýval na doplnenie dôkazov žalobcov, ktoré by spochybnili vydržanie pozemku, že napriek týmto výzvam žalobcovia niekoľko rokov až k dnešnému dňu nevedeli dokázať, resp. spochybniť ich dobromyseľnosť pri vydržaní pozemku, že stojí za úvahu spomenúť, koľko žalovaná stará pani pre neuveriteľné výmysly žalobcov k vôli benevolencií súdov (pokiaľ rozsudok by nebol potvrdený), bude musieť zaplatiť, keď sa za 23 rokov súdenia nedovolá pravdy, a to v tom zmysle, aby mohla nechať svojim deťom a vnukom to, čo kúpila s manželom pred 56-timi rokmi a spolu s nimi užíva dodnes. Rozsudku vytýkala mnohé nepravdy, ktoré sú uvádzané v časti za vetou, že „súd zistil tento skutkový stav": Žalobca údajne kúpil pozemok, ktorý v prírode mu „Verona Kučerová odovzdala len tak, že mu v prírode parcelu neodovzdala, odovzdala mu len geometrický plán a o skutočnú hranicu sa ani nezaujímal." Vytýkala súdu, že „stokrát" vyvrátenú lož v rozsudku pokladá za dokázané zistenia, že „žalovaní" žiadali žalobcov o kúpu inkriminovanej parcely (hoci rozhovory medzi stranami sa udiali niekoľko rokov po vydržaní parcely), rozprávky žalobcov o príčine postavenia železobetónového plotu na hranici medzi žalovanými a žalobcami, ktorý teraz neuznávajú, list žalobcu na katastrálny úrad, aby vymazali, že je vlastníkom parcely, o ktorú sa teraz súdi a ďalšie neuveriteľné nezmysly, súd pokladá za svoje zistenia, ktoré sú výsledkom zamietavého rozsudku. Poukázala na konštatovania druhostupňového súdu v uzneseniach, že vydržanie spornej parcely je v poriadku, že v odôvodnení sa zaoberal aj vzájomnou žalobou žalovaných vysvetliť etapy právnej úpravy vydržania ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva od minulosti až po súčasnosť a uviedol, že v súlade s doposiaľ zisteným skutkovým stavom sa mu javí, že so strany žalovaných držba spornej nehnuteľnosti bola dobromyseľná a po nimi uvádzanú dobu aj nerušená. Poukázala na to, že napriek viacerým výzvam, aby predložili ďalšie dôkazy o pochybnostiach o vydržaní spornej parcely, títo ani k dnešnému dňu nedokázali vyvrátiť dobromyseľnosť a nerušenosť žalovaných. Napriek uvedeným skutočnostiam, namiesto právoplatného rozsudku nevie pochopiť, že parcelu, ktorú kúpila s nebohým manželom v r. 1962 od jedného plota na východe parcely, po druhý plot na západe parcely, na ktorej prežila celý život, napriek nezmyselným až smiešnym argumentom žalobcov, súdy nevedia právoplatne uzavrieť. V snahe silou-mocou uspieť v tomto 23-ročnom spore, žalobcovia argumentujú ničím nedokázanou teóriou, že nemá vôľu sporný pozemok vlastniť, bez akýchkoľvek dôkazov tvrdia, že pozemok neužíva, hoci roky pred očami žalobcov oberajú jej deti ovocie zo stromov, ošetrujú stromy a pod., že „žalovaný v 1. rade“ sa najnovšie odhodlal k bezočivému tvrdeniu, že sporný pozemok je neupravený a zarastený, že sa oňho nikto nestará, hoci za polhodinu možno bez problémov aj cestou autom zistiť, že na pozemku sú hriadky niekoľkých druhov zeleniny a dozrievajú paradajky a uhorky. Ďalej uviedla, že nevedno prečo sa v rozsudku píše v oddieli, čo súd zistil „na základe dôkazov", že žalovaná požadovala, aby bola výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a na tomto určení nie je naliehavý právny záujem. A taktiež pochybne znejú údajné zistenia súdu, že W. P. X.. L. E.. X. Z. - deti žalovanej nesúhlasili so vstupom do konania o vzájomnej žalobe. Tvrdila, že nie je pravdivé konštatovanie súdu, že uvedení potomkovia odmietali vstúpiť do dedičského konania, že pri dedičskom konaní došlo v rodine k dohode, že sa deti manželov P. vzdávajú v prospech matky podielov svojho dedičstva po nebohom otcovi, že takáto situácia je v našich zemepisných šírkach bežná, ako aj tá skutočnosť, že deti po rodičoch zdedia nehnuteľnosti. Citujúc Čl. ll. ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, uviedla, že súd vidí po dobrovoľnom vzdaní sa dedičstva jej detí „problém", že je jedinou vlastníčkou parcely, ktorú kúpila v r. 1962 spolu s nebohým manželom od východného plotu po západnú hranicu, ktorú potvrdili žalobcovia železobetónovým plotom. Neakceptovala záverečný ods. rozhodnutia, v ktorom súd nemohol jej vzájomnej žalobe vyhovieť z dôvodu, že požadovala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti , že na tomto určení nie je naliehavý právny záujem, že takéto určenie by nekorešpondovalo s reálnym stavom opísaným vyššie, pretože žalovaná nie je jedinou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. K dôvodu zamietnutia žaloby, že v katastri nehnuteľnosti sú zapísaní žalobcovia, usúdila, že súd nepozná dobre obsah súdneho spisu, že toto konštatovanie je zmätočné, pretože nie je pravda, že požadovala, aby bola jedinou vlastníčkou, že nikto iný jediným vlastníkom v súčasnej dobe nemôže byť, po tom, keď v dedičskom konaní došlo k vzájomnej dohode, že sa deti syn a dcéra vzdali dedičstva po nebohom otcovi v prospech matky. Nerozumie taktiež záveru súdu, že deti W. P. X.. L. E.. X. Z. „nesúhlasili so vstupom do konania o vzájomnej žalobe. Podotkla, že jej deti nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a preto ich vstup do konania nie je možný. Túto nemožnosť vstupu do konania vyjadrili na výzvu súdu písomne, ich listy sú založené v súdnom spise. Na záver musíme konštatovať, že konštrukcie o naliehavom právnom

zaujme sa opierajú o chybné zistenia, a preto závery súdu o zamietnutí vzájomnej žaloby nemôžu byť správne. Na záver citovala z rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Cdo 49/2003, časopis so súdnej praxe č.75/2003 o naliehavom právnom záujme, že je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. Navrhla rozsudok zmeniť a vyhovieť jej protinávrhu, vrátane priznania trov prvoinštančného a odvolacieho konania .

9. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu akceptovali rozhodnutie súdu. Uviedli, o.i., že po hodnotení dôkazov súd dospel k skutkovému stavu, proti ktorému majú svoje výhrady len v intenciách ich doterajších prednesov, ale nakoľko rešpektujú jeho rozhodnutie, majú za to, že je aj v súlade so zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach - uznesením 9Co/80/2016 z 27. 4. 2017. Ide o viacročnú vec a práve aj preto sa dá ťažko orientovať v obsahu odvolania žalovanej, vzhľadom na spôsob argumentácie odvolania a strohosť argumentácie, resp. tvrdenia, ktorých spochybnenie žalovaná nepripúšťa. K tvrdeniu žalovanej, že rozsudok prvostupňového súdu, aby vyhovel právnemu názoru druhostupňového súdu, uvádza veľakrát nezmyselné a ničím nedokázané argumenty žalobcov po tom, čo sa im nepodarilo preukázať nerušenosť ich držby predmetného pozemku, uviedli, že ide o nezmyselné tvrdenie, lebo v tomto konaní nemali nijako preukazovať nerušenosť držby žalovaných, resp. žalovanej. Tvrdia totiž, že prezentovaný skutkový stav dokumentovaný aj fotograficky preukazuje, že žalovaná, resp. obaja pôvodne žalovaní nemali vôľu časť 57 m2 z ich pôvodnej parcely užívať, že kým žalovaná (predtým žalovaní) nepreukázala držbu spornej nehnuteľnosti, jej vzájomná žaloba ani nemohla byť úspešná. Okrem procesných nedostatkov tejto žaloby, ku kladnému rozhodnutiu o vzájomnej žalobe nebola splnená zákonná požiadavka vydržania podľa hmotného práva, nakoľko nebola prítomná vôľa držať sporný pozemok. Nie je možné hovoriť o držbe, dobe držby a nie je možné priznať žalovanej postavenie oprávnenej držiteľky. Dôkazy preukazujúce, že žalovaná (predtým aj s manželom) rešpektovala hraničný kolík medzi ich nehnuteľnosťou parc. č. XXXX/X a parcelou žalovanej č. XXXX/X, pôvodne parc. č. XXXX/X. Zotrvali len pri faktografickej argumentácii fotkami, ktoré preukazujú, že divo rastúce porasty - stromy, kríky, plánky, burina atď. vyvracajú skutočnosť užívania tejto plochy a ich vek a hustota vyvracajú možnosť akéhokoľvek hospodárenia, sadenia, obrábania kultúrnych rastlín v záhradách bežných počas relevantného obdobia. Okrem odôvodnenia súčasného odvolania tvrdením o intenzívnom využívaní spornej plochy, také tvrdenia zo strany žalovanej doposiaľ v konaní neodzneli. Podstatné na tomto tvrdení je skutočnosť, ktorú mala žalovaná preukázať a to oprávnenú držbu. K tejto uviedli, že na parcele č. XXXX/X bola v zmysle grafickej prílohy latrína, ktorú sme z pozemku odstránili v októbri 1987. Sám pôvodne žalovaný v l. rade upozornil žalobcu v l. rade svojim listom na potrebu opravy pletiva v oplotení medzi parcelami č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Manžel žalovanej ho v uvedenom smere upozornil v júli 1989. Príloha - náčrt pod A) znázorňuje miesto poškodenia oplotenia a miesto pôvodného postavenia latríny a preto pokiaľ tento stav pretrvával do doby nimi uvádzanej, nemohli v zmysle právnej argumentácie ich advokáta pôvodne žalovaní a t.č. žalovaná vydržať vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 131/1982 Zb., a dokonca vydržať vlastnícke právo ohľadne tejto nehnuteľnosti aj voči štátu - Slovenskej republike. Aj keď v konaní uvádzali, že od žalovaných, t. č. žalovanej zákon vyžadoval kvalifikované správania sa a tak aj žalovaná v konaní mala preukázať spôsob užívania spornej nehnuteľnosti. Zdôraznili, že oprávnená držba nie je stav pasívneho správania sa takého držiteľa, že nimi predložené fotografie preukazujú neprítomnosť cieleného užívania, využívania tejto plochy, teda oprávnenú držbu, ba práve opačne preukazujú, že na tejto ploche nedošlo k zásahu usmerňujúcou rukou človeka. Tvrdenia žalovanej o ovocí dvoch ovocných stromov tiež graficky znázornili, a tým, že ovocie padalo na nehnuteľnosti susedov, teda k ich zberu dochádzalo z každej strany vlastníkmi susediacich pozemkov. Napriek takému tvrdeniu uviedli, že spornú nehnuteľnosť nikdy neopustili a po ukončení výstavby rodinného domu plánovali vytvorenie oddychovej zóny tak, ako žalobca v 1. rade o tejto skutočnosti vypovedal na pojednávaní a ide o dôkaz B) náčrtu ako prílohy k ich vyjadreniu. Je zrejmé, že doposiaľ unikol pozornosti aj odvolaciemu súdu obsah listu nebohého W. P., ktorý im zaslal pred osobným stretnutím medzi nimi účastníkmi 20. 3. 1997 za prítomnosti ich dcéry. V liste výslovne uviedol, že od p. M. (pôvodného vlastníka) kupoval nehnuteľnosť podľa kúpnej zmluvy 31 Čd 2225 z júna 1962 a podľa geometrického plánu č. D-236-25/201-920-61 zo dňa 1. 6. 1961. Zdôraznili, že v zmysle tohto geometrického plánu pôvodne žalovaní presne vedeli, kde je hranica parcely pôvodnej č. XXXX/X, vedeli jej výmeru, ako aj výmeru svojich kúpených nehnuteľnosti. Takto predmet kúpy z roku 1962 bol podľa uvedeného GP, podľa jeho písomnej časti výmerovo jednoznačný, nepripúšťajúci pochybnosť o výmerách jednotlivých parciel a grafická časť poskytovala nespochybniteľný podklad k predmetu kúpy o grafickej proporcionalite

jednotlivých v nej znázornených údajoch. Poukázali na to, že v liste z 10. 7. 1997 W. P. uvádza, že podľa uvedeného geometrického plánu pripojeného k listu, kupovali svoju nehnuteľnosť a tak ju od tej doby užívajú, že takto bol pripojený geometrický plán z r. 1961, ktorého grafická a písomná časť vyvracia v užívaní spornej parcely č. XXXX/X o výmere 57 m2 žalovanými, resp. t.č. žalovanou. Pôvodne žalovaný v 1. rade W. P. v liste z 25. 2. 1997 uviedol, že chyba sa stala aj v jeho kúpnej zmluve, ale chyba je len morálneho charakteru a dá sa doriešiť. Podľa tvrdenia nebo W. P. žalobca v 1. rade nemohol kúpiť 318 m2, ale len 261 m2 s tým, že stala sa chyba aj v ich kúpnej zmluve, „pretože omylom a nedopatrením v nej nebolo podchytené všetko, čo v skutočnosti kúpil a užívali. Vo vyššie uvedenom liste z neskoršieho obdobia vzájomnej komunikácie W. P. dňa 10. 7. 1997 uviedol, že pripojený geometrický plán zobrazuje nehnuteľnosti, ktoré v r. 1962 kúpili. K skutočnostiam, ktoré sú uvedené v listoch W.. P. uviedli, že po rozdelení pôvodnej nehnuteľností podľa uvedeného GP, táto nehnuteľnosť bola rozdelená na nehnuteľnosti, ktoré kupovali P. a na nehnuteľnosť, ktorá pripadla dcére p. M. - Q.. Z. a mala výmeru 318 m2. Preto pôvodný vlastník nemal dôvod so žalovanou a jej nebohým manželom v minulosti robiť mimozmluvné úkony o prevode akejkoľvek plochy nehnuteľnosti a dávať akékoľvek usmernenie o hraniciach pozemkov na úkor vlastnej dcéry (p. Z.). Tento skutkový stav má svoj význam preto, že ide o tvrdenie pôvodného žalovaného, ktorý svojimi tvrdeniami potvrdzoval, že na základe nijakého výkladu sporná parcela o výmere 57 m2 nemohla byť nimi užívaná a nemohli si myslieť, že užívajú nehnuteľnosť 57 m2 väčšiu, ako vlastnú. Z ich písomného podania zo dňa 18. 1. 2011 je zrejmé, že pri upresňovaní petitu vzájomnej žaloby pri požiadavke na určenie vlastníckeho práva k spornej parcele o výmere 51 m2, žalovaní museli použiť ako východzí bod hraničný kolík a tak vypočítať nesprávne plochu spornej parcely o výmere 51 m2. Ide o podrobné aj skutkové a grafické znázornenie uvedeného postupu. Uvedené podanie je súčasťou súdneho spisu a nakoľko ho súd pozná, majú za to, že aj tento dôkaz sa podieľal spolu s vyššie uvedenými na právnom názore súdu prvej inštancie. Takto súd svoje rozhodnutie nezaložil na žiadnych nezmyselných dôkazoch. K takému postupu ani odvolací súd nedal súdu prvej inštancie podnet žiadnym zo svojich zrušujúcich rozhodnutí. Úkony žalobcu v 1. rade voči Správe katastra boli na pojednávaní vysvetlené a preto ich nerozvádzajú. Nakoľko aj v tomto vyjadrení uvádzané skutočnosti sú v súdnom spise uvádzaným spôsobom zdokumentované, ani ich súčasné vyjadrenie nie je prázdna, rokmi prekonaná a nezmyselná argumentácia. Z týchto dôvodov považujú rozhodnutie súdu za správne, v ktorom súd sa vyporiadal s dôkazmi a tiež správne posúdil dôvodnosť žaloby o vypratanie a taktiež vo vzťahu k vzájomnej žalobe postupoval v súlade so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu 9(0/80/2016 z 27. 4. 2017, keď vzájomnú žalobu žalovanej zamietol. Súd sa správne vyporiadal s procesnou požiadavkou odvolacieho súdu po tom, čo nedošlo k zmene žalobného petitu. Z uvedených dôvodov navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalovaná v stanovisku k vyjadreniu žalobcov k jej odvolaniu opakovala skutočnosti uvádzané v odvolaní a pred súdom prvej inštancie. Trvala na svojom odvolacom návrhu, t.j. rozsudok zmeniť a vyhovieť jej vzájomnej žalobe, vrátane priznania trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

11. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z 380 ods. 1, 2 C. s. p. a rozsudok ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu, odvolací súd s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje na dôvody, na ktoré odkazuje, na čom nič nemení podané odvolanie žalovanou.

12. Žalovaná v odolaní uplatnila odvolacie dôvody vymenované v § 365 ods. 1 pod písm. b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

14. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvedené v § 365 písm. b) a d) C.s.p., žalovaná neuvádza, v čom spočíva nesprávny postup súdu, ktorým by znemožnil strane - žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, k akej inej vade konania postupom súdu došlo, ktoré, o.i., odvolací súd v konaní a v procesnom postupe súdu nezistil.

15. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci sú všetky vady prejavujúce sa v inom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. V odvolaní žalovaná neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho dôvodu, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

19. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

22. Rovnako nebol zistený odvolací dôvod, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná v odvolaní, o. i., neuvádza, aké konkrétne dôkazy ňou navrhované súd nevykonal, ktoré boli potrebné pre správne rozhodnutie súdu.

23. Odvolací súd opätovne odkazuje na svoje závery uvedené v zrušujúcom uznesení z 27. 4. 2017, že určenie vlastníckeho práva po neb. manželovi žalovanej, je len posúdením predbežnej otázky vo vzťahu k určovacej žalobe, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. manželovi, že podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 21 ods. 1 zákona o rodine smrťou jedného z manželov zanikne bezpodielového spoluvlastníctvo manželov a že určenie vlastníckeho práva po neb. manželovi je len posúdením predbežnej otázky vo vzťahu k určovacej žalobe, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. manželovi.

24. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaná v zmysle zmeny petitu vzájomnej žaloby žiadala, aby súd určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do jej výlučného vlastníctva, že dedičia po žalovanom v 1. rade W. P., zomrelom XX. X. XXXX sú, okrem žalovanej aj dedičia v 1. skupine podľa § 473 ods. 1 Obč. zákonníka, a to W. P. a E.. X. Z., ktorí sa písomne vyjadrili, že nesúhlasia so vstupom do konania o vzájomnej žalobe a že sa k nej nepripájajú. Predmetom dedičského konania po neb., pôvodne žalovanom 1) W. P. nebola nehnuteľnosť, záhrada o výmere 57m2 ako parc. č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX, na Správe katastra Z., kat. územie V. X.. Súd sa stotožňuje so záverom súdu, keďže nebola predmetom dedičského konania predmetná nehnuteľnosť, že ako dedičia po poručiteľovi by prichádzali do úvahy stále jeho deti a manželka - žalovaná a z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť vzájomnej žalobe tak, ako to žiadala žalovaná, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

25. Odvolací súd dodáva, že súdna prax sa zjednotila na tom, že zákonný postup pri prejednaní dedičstva nie je možné obchádzať určovacím výrokom podľa § 80 písm. c) O.s.p. a vyhovieť žalobe uplatňujúcej určenie vlastníckeho práva, a to vo vzťahu k dedičom právneho predchodcu vlastníka, ktorá v dedičskom konaní nebola prejednaná, že takouto deklaráciou súdu , by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez jeho prejednania a rozhodnutia súdu v dedičskom konaní.

26. Z uvedených dôvodov sú výhrady a námietky žalovanej neopodstatnené. Žalovaná v podstate vzájomnou žalobou žiada obísť dedičské konanie, na základe ktorého by súd určovacím výrokom určil, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorú mala nadobudnúť na základe dobromyseľnej držby, ktorým výrokom by súd legalizoval nadobudnutie dedičstva po nebohom právnom predchodcovi žalovanom v 1. rade, bez jeho prejednania a rozhodnutia súdu v dedičskom konaní. Nie je možné opomenúť, že dedičmi po neb. pôvodne žalovanom v 1. rade, by vo vzťahu k novoobjavenému majetku -predmetnej nehnuteľnosti, boli okrem žalovanej aj jeho deti, ktoré nie je možné v dedičskom konaní opomenúť a to napriek tomu, že v prebehnutom dedičskom konaní po žalovanom v 1. rade malo dôjsť k vzájomnej dohode, že jej deti syn a dcéra sa vzdali dedičstva po nebohom otcovi v jej prospech.

27. Z uvedeného dôvodu je opätovne potrebné zdôrazniť, že žalovaná nemá naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, lebo takýmto rozhodnutím by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez jeho prejednania a rozhodnutia súdu v dedičskom konaní. Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd zamietol vzájomnú žalovanej, rozhodol vecne správne.

28. Žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti a dôvody, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia - výroku o jej povinnosti vypratať predmetnú nehnuteľnosť, s ktorým výrokom sa odvolací súd stotožňuje a na dôvody ktoré odkazuje.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

30. Žalovaná nemala ani v odvolacom konaní úspech a úspešným žalobcom bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

31. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).