Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-6-2018.pdf
PDF · 166.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: I.. D. C. - Z., T. G. X, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Valerij Podoľskij, advokát. AK Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, proti žalovanému: AVBAL s.r.o., Podhorská 2120, 069 01 Snina, IČO: 51 261 332, zast. JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, AK Partizánska 1834, 069 01 Snina, o zaplatenie sumy 2 809,21 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 984,08 eur z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 312,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 296,45 eur od 02.06.2017 do 17.05.2018, zo sumy 1 312,37 eur od 18.05.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 64 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v tomto spore žalobou podanou dňa 17.01.2018 voči žalovanému - D. Z. - Z., domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 2 809,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 02.06.2017 do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že uplatnený nárok je neuhradená odmena žalobcu ako advokáta, fakturovaná na základe faktúry č. 01/2017 zo dňa 18.05.2017, splatnej dňa 01.06.2017, ktorej prílohu tvorili dva vyúčtovania trov právneho zastúpenia. Nakoľko žalovaný faktúru neuhradil ani čiastočne, počnúc dňom 02.06.2017 sa dostal do omeškania.
2. Súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a to vydaním platobného rozkazu č.k. 7Cb/6/2018-13 zo dňa 29.01.2018. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Jeho podanie odôvodnil tým, že vyúčtovanie tarifnej odmeny advokáta, tak ako si ju uplatňuje vo faktúre č. 1/2017 zo dna 18.05.2017 za zastupovanie v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Humenné najskôr č. k. 11Rob/47/2013, resp. 12Cb/38/2013 a potom č. k. 12Cb/208/2015 za úkony právnej služby, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou do výšky 2 072,47 eur a preto ich neuznáva. On ako klient mal právo, aby mu bola právna služba poskytnutá riadne, t.j. s odbornou starostlivosťou a bez vád. To oznámil aj žalobcovi. Takisto mu oznámil, že odmenu za zastupovanie v konaní sp. zn. 12Cb/208//2015 vo výške 736,74 eur až do vypovedania plnej moci (pojednávanie zo dňa 11.02.2016, vyjadrenie zo dňa 27.07.2016, pojednávanie dňa 18.04.2017) uhradí podľa uzatvorenej ústnej dohody po právoplatnom skončení tohto konania.
Žalobca ho zastupoval v právnych veciach sp. zn. 11Rob/47/2013, resp. 12Cb/38/2013 a potom sp. zn. 12Cb/208/2015 bez uzatvorenia písomnej zmluvy iba na základe udeleného a prijatého plnomocenstva až do jeho vypovedania dňa 02.06.2017.
V ďalšom uviedol, že poskytovanie právnych služieb má charakter príkaznej zmluvy v zmysle § 724 a nasl. Obch. zák. Príkazca je povinný poskytovať odmenu aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka teda advokáta. Občiansky zákonník osobitnú úpravu zodpovednosti za vady pri príkaznej zmluve neobsahuje. Všeobecne zodpovednosť za vady síce upravuje v § 499-510 OZ, avšak výslovne iba za vady veci prenechanej inému. Obchodný zákonník pri mandátnej zmluve obsahuje iba jediné súvisiace ustanovenie v § 571 ods. 2, podľa ktorého „ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandantovi nárok na odplatu keď riadne vykoná činnosť na ktorú bol povinný bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok, alebo nie.“ Všeobecnú úpravu nárokov z vád neobsahuje ani Obchodný zákonník.
V ďalšom poukázal na ustanovenie § 18 ods. 2 a 5 zákona o advokácii.
Tunajší súd na návrh žalobcu v konaní sp. zn. 11Rob/47/2013 dňa 16.04.2013 vydal platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.04.2013. Dňom 25.04.2013 začala plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odporu, ktorá uplynula dňa 09.05.2013 (štvrtok). Odpor proti platobnému rozkazu bol podaný žalovaným osobne dňa 10.05.2013, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty. Napriek právoplatnému platobnému rozkazu okresný súd v konaní pokračoval a meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 01.04.2015, ktorý následne odvolací súd uznesením sp. zn. 5Cob/33/2015 zo dňa 21.05.2015 zrušil. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade ide o prekážku tzv. rozhodnutej veci, res iudicata. Na právoplatnom skončení veci označeným platobným rozkazom nemení nič ani skutočnosť, že po jeho právoplatnosti žalovaný v priebehu ďalšieho konania vzniesol vzájomný návrh, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom.
Je teda jednoznačne preukázané, že dňa 10.09.2013 v čase prijatia písomne udelenej plnej moci, na základe ktorej ho advokát zastupoval v súdnom konaní, už uplynula lehota na podanie odporu. Bolo povinnosťou žalobcu ho o tejto skutočnosti s odbornou starostlivosťou poučiť. Teda v konaní vedenom pod sp. zn 11Rob/47/2013 a potom pod sp. zn. 12Cb/38/2013 úkony v rámci právneho zastúpenia nie sú vykonané s odbornou starostlivosťou a sú neúčelné. Odpor nemal byť podaný a takisto nemali byť v uvedenom konaní úkony advokátom vykonané. U advokáta sa určitý stupeň odborných vedomostí predpokladá a znalosť začiatku plynutia lehôt a taktiež počítanie plynutia lehôt patria medzi základné vedomosti advokáta. Žalobca ako jeho advokát v rozpore s povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou podal dokonca nový obdobný žalobný návrh na zaplatenie sumy 7 018,83 eur
- 12Cb/146/2015, z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu nároku a to napriek existencii už skôr začatého súdneho konania sp. zn. 12Cb/38/2013, ktoré je teraz vedené pod sp. zn. 12Cb/208/2015. Takýmto konaním žalobcu mu v konaní 12Cb/146/2015 vznikla škoda, keďže musel zaplatiť trovy právneho zastúpenia protistrany vo výške 622,73 eur z dôvodu zavinenia zastavenia konania. Nepochybne aj poznanie prekážky litispendencie patrí medzi základné odborné vedomosti advokáta. Poukázal aj na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 4Cob/106/2015 zo dňa 20.01.2016, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre prekážku litispendencie.
Žalobca ako advokát vyčíslil trovy právneho zastúpenia v rovnakej výške 2 809,21 eur aj v konaní vedenom pod sp. zn. 12Cb/208/2015. Odmenu za zastupovanie v uvedenom konaní vo výške 736,74 eur uviedol že zaplatí a to po právoplatnom skončení súdneho konania.
3. Uznesením č.k. 7Cb/6/2018-47 zo dňa 20.06.2018 rozhodol o pripustení do konania na strane žalobcu namiesto pôvodne žalovaného D. Z. - Z., vstup spol. Z. G..M..B.. a to z dôvodu, že Zmluvou o prevode podniku zo dňa 18.01.2018 na nadobúdateľa prešlo vlastnícke právo k podniku podľa čl. 2.1. tejto zmluvy.
4. Žalobca dňa 26.06.2018 zobral žalobu čiastočne späť čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 984,08 eur a to z dôvodu, že túto sumu mu žalovaný uhradil dňa 18.05.2016. Predmetom konania tak je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1 825,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 809,21 eur od 02.06.2017 do 18.05.2018, zo sumy 1 825,13 eur od 19.05.2018 do zaplatenia.
Z pripojeného výpisu z pohybu na účte žalobcu vedeného v ČSOB, a.s. vyplýva, že dňa 18.05.2018 boli v prospech jeho účtu pripísané finančné prostriedky vo výške 984,08 eur.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Nakoľko žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 984,08 eur a to ešte pred nariadením pojednávania vo veci samej, súd žalovaného o súhlas s čiastočným zastavením konania nežiadal a v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie čo do sumy 984,08 eur zastavil.
5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie.
6. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:
7. Faktúrou č. 1/2017 zo dňa 18.05.2017, splatnou dňa 01.06.2017, žalobca vyúčtoval odmenu advokáta za zastupovanie v súdnych konaniach sp. zn. 12Cb/38/2013 a sp. zn. 12Cb/208/2015 vedených na Okresnom súde Humenné a to na základe dvoch vyúčtovaní zo dňa 05.05.2015, vo výške 2 809,21 eur. Podľa pripojenej kópie doručenky, pôvodný žalovaný faktúru prevzal dňa 19.05.2017.
8. Podľa vyúčtovania vypracovaného žalobcom dňa 05.05.2017 ohľadom právneho zastúpenia vo veci sp. zn. 12Cb/38/2013 - hodnota veci 1 254,- eur, spolu trovy právneho zastúpenia sú vo výške 315,39 eur a to za nasledovné právne úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia 10.05.2013 - 61,41 eur + 7,81 eur
- odpor zo dňa 10.05.2013 - 61,41 eur + 7,81 eur
- pojednávanie dňa 02.09.2013 - 61,41 eur + 7,81 eur
- návrh na vykonanie dokazovania dňa 02.10.2013- 30,70 eur + 7,81 eur
- pojednávanie dňa 31.10. 2013 - 61,41 eur + 7,81 eur.
9. Podľa vyúčtovania vypracovaného žalobcom dňa 05.05.2017 ohľadom právneho zastúpenia vo veci sp. zn. 12Cb/208/2015 - hodnota veci 7 018,83 eur, spolu trovy právneho zastúpenia sú vo výške 2 493,82 eur a to za nasledovné právne úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia 10.05.2013 - 237,34 eur + 7,81 eur
- vzájomný návrh zo dňa 03.10.2013 - 237,34 eur + 7,81 eur
- pojednávanie dňa 12.12.2013 - 237,34 eur + 7,81 eur
- pojednávanie dňa 29.01.2014 - 237,34 eur + 8,04 eur
- návrh na vykonanie dôkazov dňa 31.01.2014 - 30,70 eur + 8,04 eur
- vyjadrenie k veci zo dňa 06.04.2014 - 237,34 eur + 8,04 eur
- pojednávanie dňa 07.04.2014 - 237,34 eur + 8,04 eur
- pojednávanie dňa 11.03.2015 - 237,34 eur + 8,39 eur
- pojednávanie dňa 11.02.2016 - 237,34 eur + 8,58 eur
- vyjadrenie zo dňa 27.07.2016 - 237,34 eur + 8,58 eur
- pojednávanie dňa 18.04.2017 - 237,34 eur + 8,58 eur.
10. Podľa plnomocenstvo zo dňa 10.05.2013 podpísaného na strane splnomocniteľa D. Z. - Z., týmto splnomocnil žalobcu na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11Rob/47/2013.
11. Vo veci 11Rob/47/2013 bol dňa 16.04.2013 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil v tomto konaní žalovanému - D. Z. - Z., zaplatiť sumu 1 254,- eur s príl. a nahradiť trovy konania. Následne proti tomuto rozhodnutiu bol podaný odpor dňa 10.05.2013 a konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 12Cb/38/2013. V priebehu tohto súdneho konania žalovaný podal vzájomnú žalobu. Následne na to bol vo veci vydaný dňa 01.05.2015 rozsudok, ktorým súd vyhovel podanej vzájomnej žaloby po započítaní nároku uplatneného samotnou žalobou.
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5Cob/33/2015-126 zo dňa 21.05.2015 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12Cb/38/2013-108 zo dňa 01.04.2015, ktorým žalobcu - I. R. - drevovýroba, zaviazal žalovanému - D. Z. - Z., zaplatiť sumu 5 764,83 eur s prísl. a to z dôvodu, že vo veci bol dňa 16.04.2013 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd žalobe o zaplatenie sumy 1 254,- eur s prísl. vyhovel, tento bol žalovanému doručený dňa 24.04.2013, lehota na podanie odporu uplynula dňa 09.05.2013, odpor bol podaný po lehote dňa 10.05.2013, teda napriek právoplatnému platobnému rozkazu okresný súd v konaní ďalej pokračoval, teda v tomto prípade ide o prekážku veci rozhodnutej, res iudicata. Následne tunajší súd odpor žalovaného ako oneskorene podaný odmietol a vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 12Cb/208/2015.
12. Vo veci vedenej pod sp. zn. 12Cb/208/2015 prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 18.04.2017, ktorým súd žalobe vyhovel a žalovaného - I. R. drevovýroba, zaviazal zaplatiť sumu 7 018,- eur s prísl. a žalobcovi - D. Z. - Z., priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 12.12.2017 potvrdil provinštančný rozsudok s tým, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Tunajší súd uznesením č.k. 12Cb/208/2015-124 zo dňa 19.02.2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 2 279,- eur a ostatné trovy konania vo výške 496,- eur.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si podaním zo dňa 18.04.2017 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 493.82 eur a ostatných trov konania vo výške 421,- eur a súd mu priznal náhradu trov konania nasledovne: A. Trovy právneho zastúpenia vo výške 2 279,- eur pozostávajúcich: 1. zo sumy 2 197,47 eur, tj. za 1 úkon právnej služby á 61.41 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.05.2013 - základná sadzba tarifnej odmeny stanovená podľa § 10 ods.2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., z tarifnej hodnoty 1 254,-eur) a ďalej za 9 úkonov právnej služby á 237,34 eur (základná sadzba tarifnej odmeny stanovená podľa § 10 ods.2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z tarifnej hodnoty 7 018,83 eur) a to za 1. vzájomný návrh zo dňa 03.10.2013,2. účasť na pojednávaní dňa 12.12.2013, 3. účasť na pojednávaní dňa 29.01.2014, 4. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 06.04.2014, 5. účasť na pojednávaní dňa 07.4.2011, 6. účasť na pojednávaní dňa 11.03.2015, 7. účasť na pojednávaní dňa 11.02.2016, 8. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 27.7.2016,9. účasť na pojednávaní dňa 18.04.2017, 2. zo sumy 81,68 eur, t.j. 3 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony v roku 2013, 3 x režijný paušál á 8,04 eur za úkony v roku 2014,1 x režijný paušál á 8,39 eur za úkony r' roku 2015 a 3 x režijný paušál á 8,58 eur za úkony v roku 2016 a sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. B. Ostatné trovy konania vo výške 496,-eur, tj. zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 75,- eur, ktorý žalobca zaplatil nalepenými kolkovými známkami dňa 24.06.2013 a zaplatený súdny poplatok za vzájomný návrh vo výške 421.-eur. ktorý žalobca zaplatil bezhotovostným prevodom na účet súdu dňa 24.10.2013. C. Súd nepriznal žalobcovi vyúčtovanú tarifnú odmenu vo výške 237,34 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 10.5.2013 ale len vo výške 61,41 eur, nakoľko v čase prevzatia a prípravy zastúpenia bola tarifná hodnota veci 1 254,- eur. Súd tiež nepriznal žalobcovi vyúčtovanú odmenu vo výške 30,70 eur za úkon návrh na vyžiadanie dokladov z 31.01.2014 nakoľko týmto podaním žalobca iba splnil povinnosť uloženú mu súdom na pojednávaní konanom dňa 29.01.2014 a nejde o úkon právnej služby v zmysle vyhlášky.
14. Tunajší súd uznesením č.k. 12Cb/208/2015-143 zo dňa 26.04.2018 o sťažnosti žalovaného rozhodol tak, že mení I. výrok uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Cb/205/2015 zo dňa 19.02.2018 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 984,08 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd vracia žalobcovi sumu 68,30 eur na súdnom poplatku, ktorú žalobcovi vráti po právoplatnosti tohto uznesenia Slovenská pošta a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci dospel k záveru, že žalobcovi je potrebné priznať trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, pretože žalobca v konaní sp. zn. 12Cb/208/2015 mal právneho zástupcu I.. D. C. až do dňa 02.06.2017, kedy došlo k vypovedaniu plnej moci. Z týchto dôvodov súd teda priznal žalobcovi náhradu trov konania, t.j. trovy právneho zastúpenia vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Podľa §10 ods. 2 vyhlášky súd priznal žalobcovi náhradu za trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci. pričom hodnota 1 úkonu bola vypočítaná zo sumy 7 018,83 eur vo výške 237,47 eur. Súd priznal žalobcovi náhradu za úkony: 1/ prevzatie veci 2/ podanie žaloby (vzájomného návrhu) 3/ účasť na pojednávaní dňa 11.02.2016 4/ účasť na pojednávaní dňa 18.04.2017. Iné úkony vo veci sp. zn. 12Cb/208/2015 už právny zástupca žalobcu nevykonával. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky súd priznal ďalej žalobcovi aj náhradu režijného paušálu, a to 2 x po 8,39 eur za úkony vykonané v roku 20l5, 1 x vo výške 8,58 eur za úkony vykonané v roku 2016 a l x vo výške 8,84 eur za úkony vykonané v roku 2017. Spolu režijný paušál predstavuje sumu 34,20 eur a spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 984,08 eur.
15. Podľa potvrdenia vystaveného Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 17.05.2018 vyplýva, že žalobcovi bola v prospech jeho účtu z účtu žalovaného odpísaná suma 984,08 eur.
16. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 06.04.2018 uviedol, že žalovaný si je vedomý povinnosti uhradiť mu dlžnú sumu a jeho obrana v konaní je účelová, tendenčná a tiež ničím relevantným nepodložená. Práve žalovaný neovláda elementárnu matematiku a je poľutovaniahodné, že namiesto poďakovania sa zastupovanie advokátom v konaní v ktorom bol úspešný, znevažuje jeho činnosť a to z jediného dôvodu, neochote uhradiť odmenu advokáta.
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2018 a zo dňa 30.11.2018 uviedol, že žalobca si ako advokát vyčíslil trovy právneho zastúpenia v rovnakom rozsahu aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné sp. zn. 12Cb/208/2015 na základe priznaného nároku na náhradu trov konania v meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Okresný súd Humenné už o trovách právneho zastúpenia právoplatným uznesením z 26.04.2018 sp. zn. 12Cb/208/2015-143 takto rozhodol: ,,Mení I. výrok uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Cb/205/2015 zo dňa 19.02.2018 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 984,08 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
Tvrdí, že Okresný súd Humenné právoplatným uznesením z 26.04.2018 sp. zn. 12Cb/208/2015-143 právoplatne rozhodol o všetkých preukázaných, odôvodnených a účelných trovách právneho zastúpenia právneho zástupcu advokáta I.. D. C. až do dňa 02.06.2017, kedy došlo k vypovedaniu plnej moci. Tvrdí, že právoplatné uznesenie OS HE z 26.04.2018 sp. zn. 12Cb/208/2015-143 je nepochybne právne významné aj v tejto veci a že ide o res iudicata (prekážka rozsúdenej veci) o tej istej veci o trovách právneho zastúpenia právneho zástupcu advokáta I.. D. C. v konaní sp. zn. 12Cb/208/2015. On ako žalovaný v tomto konaní sp. zn. 7Cb/6/2018 plnú výšku 984,08 eur trov právneho zastúpenia priznaných OS HE právoplatným uznesením z 26.04.2018 sp. zn. 12Cb/208/2015-143 žalobcovi I.. D. C. ihneď a dobrovoľne uhradil dňa 17.05.2018.
Iba faktické a formálne vykonávanie úkonov právnej služby však nespĺňa požiadavku, že advokát poskytuje právnu pomoc a zastupuje klienta čestne, svedomito a s vynaložením odbornej starostlivosti. Takýmto úkonom žalobcu bolo aj podanie odporu po zákonnej lehote. Pre zmeškanie lehoty bol preto aj následne rozsudok prvého stupňa zrušený odvolacím súdom a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Potov všetky úkony v rámci právneho zastúpenia v konaní najskôr sp. zn. 11Rob/47/2013 a potom sp. zn. 12Cb/38/2013 nie sú vykonané s odbornou starostlivosťou a sú neúčelné. Žalovaný mal byť advokátom vopred poučený a odpor po zákonnej lehote nemal byť vôbec podaný. Dôkazné bremeno o splnení poučovacej povinnosti je na žalobcovi. V tomto smere poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/347/2016 zo dňa 20.12.2017.
U advokáta sa predpokladá určitý stupeň odborných vedomostí a zmeškanie lehoty je skutočnosťou o ktorej mal žalobca vedieť a predpokladať, že má na vec zásadný význam a iba faktické a formálne vykonávanie úkonov žalobcom ako advokátom v konaní sp. zn. 12Cb/38/2013 nemožno považovať v záujme klienta a chrániace tak a presadzujúce práva klienta. Nebola mu právna služba poskytnutá riadne, t.j. s odbornou starostlivosťou a teda bez vád. Túto skutočnosť žalobcovi oznámil bez zbytočného odkladu na jeho e-mailovu adresu dňa 12.07.2017. Tiež poukázal v tomto smere na článok z publikácie Bulletin slovenskej advokácie 11/2011 - zodpovednosť advokáta za škodu.
18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.07.2018 uviedol, že to, že Okresný súd Humenné v rámci konania sp. zn. 12Cb/208/2015 znížil priznanú náhradu trov konania z pôvodnej sumy 2 279,- eur na sumu 984,08 eur jemu ako advokátovi nemôže byť na ťarchu. Bol by to nebezpečný precedens a takéto zmýšľanie by bolo úplne proti elementárnej logike, keďže sú predsa súdne konania, kde je účastník v celom rozsahu neúspešný, resp. v ktorých nie je náhrada trov konania aj úspešnému účastníkovi ani čiastočne priznaná, čo ale neznamená, že právny zástupca takéhoto účastníka nemá právo na plnú náhradu trov konania, resp. plnú odmenu a iné náhrady súvisiace s poskytovaním právnych služieb. To už by zrejme nikto na Slovensku právne služby neposkytoval. Ako advokáti sú predsa svojimi klientami platení za poskytovanie právnych služieb a nie za patent na rozum, resp. úspech.
19. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že bolo iba na ňom, že si neúčtoval odmenu za jednotlivé právne služby v priebehu právneho zastupovania, ale až po skončení sporu, kde v tomto smere poukázal, že napriek tomu, že bol spor vyhratý, tak on zo strany žalovaného nemal zaplatenú odmenu za poskytnuté právne služby.
Pokiaľ sa jedná o samotný odpor a jeho podanie, v tomto smere poukázal, že konal iba v súlade s pokynmi svojho klienta, kde ho oslovil žalovaný s tým, že mu povedal, že je posledný deň lehoty na podanie odporu, a preto ho žiada, aby tento odpor vo veci bol podaný. Vzhľadom na krátkosť času z jeho strany už nebolo možné ani nahliadnuť do spisu, rešpektoval iba požiadavky svojho klienta, kde podľa jeho tvrdení prišiel dokonca za ním v deň po lehote na podanie odporu, pričom pred ním sa stále tváril, že je to deň pred uplynutím lehoty. Poukázal, že ani samotný vyšší súdny úradník, ani prvoinštančný súd danú skutočnosť takisto nepostrehli, až odvolací súd na základe preštudovania spisu dospel k záveru, že odpor bol podaný oneskorene. Vzhľadom na uvedené na podanej žalobe trvá.
Pokiaľ sa jedná o samotné prevzatie právneho zastúpenia riadil sa pokynmi klienta, a to aké informácie mu on poskytol, teda riadil sa predloženým platobným rozkazom a informáciou o tom, kedy mu bol platobný rozkaz doručený, tieto informácie mal od svojho klienta. On ako advokát má nárok na náhradu odmeny za vykonané služby vtedy, ak tieto služby aj poskytne a vykoná, kde v tomto prípade k tomu aj došlo, nie je tento jeho nárok viazaný na úspech v samotnom súdnom konaní.
V ďalšom uviedol, že tak ako advokát je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, klient je takisto povinný pravdivo informovať svojho advokáta a o všetkých rozhodných skutočnostiach. Pokiaľ si žalovaný zle zaznačil doručenie platobného rozkazu a doručenka bola vrátená na súd, nemal inú možnosť iba sa riadiť tým, čo mu jeho klient povedal. V tom čase doručenka už bola na súde, pričom pán Z. ho oslovil mimo jeho advokátskej kancelárie, kde na jeho požiadanie musel urýchlene odpor na jeho pokyn aj vypracovať a zaslať na súd. Žalovaný mu dokladoval jeho poznámku, kde mal zaznačený dátum doručenia platobného rozkazu a podľa jeho názoru tento dátum si on zle zaznačil. Ak žalovaný nevie, teda pán Z., nevie počítať do 15, tak je to už na jeho úkor. V druhom rade poukázal na to, že ak by nebol podaný odpor, následne by nebola podaná ani vzájomná žaloba a v konečnom dôsledku by ani žalovaný nebol vo svojom konaní, kde vystupoval ako žalobca úspešný a by mu nebol ani priznaný žiaden nárok.
Poukázal, že v štádiu konania ako prebiehalo vo veci 12Cb/38/2013, aj keby po určitom období zistil, že odpor bol podaný po lehote, tak by nebolo v záujme jeho klienta, aby danú skutočnosť prezentoval a na danú skutočnosť poukazoval, nakoľko to bolo v štádiu konania, keď bolo vydané rozhodnutie prvoinštančného súdu, v ktorom súd akceptoval započítaciu námietku zo strany právneho zástupcu vznesenú a v konečnom dôsledku aj žalovaný bol úspešný, pretože mu bola priznaná suma okolo 5 000,- eur. V tomto ešte však poukázal, že danú skutočnosť však nevedel, o tom, že odpor bol podaný po lehote, o tom sa dozvedel až z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove.
Pokiaľ sa jedná o osobitnú žalobu, ktorá bola podaná, tak poukázal aj na to, že tento návrh bol podaný z toho dôvodu, že po zrušení rozsudku zo strany Krajského súdu, zo strany tohto súdu bol vrátený súdny poplatok za vzájomný návrh, a preto sa on domnieval, že o vzájomnom návrhu už nebude ani konané, a preto z opatrnosti, aby nebola zmeškaná zákonná lehota, aby nebol nárok premlčaný, bola táto žaloba aj podaná. Následne však došlo k tomu, že tento vzájomný návrh bol vylúčený na samostatné konanie, kde bol opätovne vyrubený poplatok za vzájomný návrh, a preto aj konanie ohľadom toho ďalšieho návrhu bolo zastavené z dôvodu litispendencie.
20. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o samotný spor a samotné prevzatie zastúpenia v tomto prípade oslovil žalobcu za tým účelom, aby ho zastupoval v konaní, kde mu predložil platobný rozkaz, na základe ktorého mu zo strany žalobcu bolo povedané, že v tejto veci je potrebné podať bezodkladne odpor a toto aj následne učinil a on v rámci toho aj následne s právnym zástupcom aj konal. Pokiaľ sa jedná o samotné skutočností, poukazuje na to, že bolo na žalobcovi, aby ho poučil o dôsledkoch, že či je ten odpor možné podať a o dátume. O oneskorenom podaní odporu o žalobca nepoučil. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť, či informoval žalobcu o dátume doručenia platobného rozkazu tak uviedol, že toto si už nepamätá a nevie to teraz presne uviesť, nevie ani do koľkých dní a kedy sa má odpor podávať. Vzhľadom na uvedené aj preto oslovil právneho zástupcu alebo žalobcu, aby ho vo veci zastupoval a na pokyn žalobcu mu potom následne aj udelil plnomocenstvo a bol vo veci podaný aj odpor, kde následne ani v priebehu prvoinštančného súdu nebolo zistené, že tento odpor bol podaný po lehote, toto zistil až následne krajský súd, kedy rozhodnutie bolo zo strany krajského súdu zrušené.
Bolo na žalobcovi, aby v prípade prevzatia zastúpenia on správne prepočítal a určil lehotu na podanie odporu, toto je práve na ňom, a preto práve sa na neho obrátil. Pokiaľ sa jedná aj o konania, ktoré boli vedené predtým poukázal na to, že v súvislosti aj s jeho postupom musel v konečnom dôsledku v spore, ktorý prehral zaplatiť na trovách právneho zastúpenia protistrane viacej ako by bolo ináč možné, resp. ak by bol tento spor ináč vedený. Takisto musel zaplatiť za podaný odpor poplatok.
Bol veľmi prekvapený, keď následne mu bola doručená faktúra zo strany žalobcu za účelom vyúčtovania trov právneho zastúpenia, pričom sa snažil so žalobcom kontaktovať za účelom vysvetlenia daných skutočností, nepodarilo sa mu skontaktovať so žalobcom za účelom poskytnutia vyjadrenia. Následne došlo k jednostrannému ukončeniu právneho zastúpenia jeho zo strany žalobcu.
21. Právny zástupca žalovaného vo svojich prednesom počas vedeného súdneho konania uviedol, že pokiaľ sa jedná o samotné služby, ktoré sú poskytované zo strany advokátov, tak je toho názoru, že advokát má mať určitú znalosť a vzhľadom na to aké povolenie vykonáva ohľadom právneho posúdenia veci s tým, že u každého advokáta sa táto znalosť predpokladá a predpokladá sa to, že je aj znalý toho ako plynú lehoty a v akých lehotách sa má nárok uplatňovať. Vzhľadom na to aj poukázal, že aj napriek tomu, že jeho klient ho inštruoval tak ako inštruoval, v rámci odbornej starostlivosti mal žalobca preveriť dané skutočnosti a až následne mu poskytnúť právne služby. V prípade, ak žalobca mal vedomosť o tom, že odpor bude podaný po lehote, mal o tejto skutočnosti jeho klienta upovedomiť a následne by jeho klient zvážil ďalšie kroky v konaní. V ďalšom ešte uvádza, že ak bol odpor podaný po lehote, tak tento úkon je podľa jeho názoru aj neúčelný a nebol vykonaný s odbornou starostlivosťou. V pôvodnom konaní bol podaný zo strany žalobcu ako právneho zástupcu aj vzájomný návrh, pričom nič mu nebránilo, aby samostatne podal tento návrh a nie už v rámci prebiehajúceho konania. Poukázal, že z dôvodu aj neistoty zrejme následne zo strany žalobcu bol podaný nový návrh, ktorý bol totožný zo vzájomným návrhom napriek tomu, že v tejto veci už vzniesol kompenzačnú námietku a bol jeho názoru aj tento postup nebol vykonaný odborne.
22. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
Podľa § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka, mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.
Podľa § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
23. Podľa 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len ,,Zákon“), výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).
Podľa § 18 ods. 1 Zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Podľa § 18 ods. 2 Zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Podľa § 18 ods. 5 Zákona, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
Podľa § 24 ods. 6 Zákona, advokát nemôže požadovať ani prijať odmenu od klienta za právne služby v konaní pred súdom, ak podľa rozhodnutia súdu nebola priznaná náhrada trov konania klientovi z dôvodu, že služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou; v prípade, ak bola z tohto dôvodu rozhodnutím súdu náhrada trov znížená, nemôže advokát požadovať a prijať odmenu od klienta za právne služby v rozsahu takéhoto zníženia. To platí aj v prípade, ak advokát nevykonal úkon potrebný k priznaniu náhrady trov konania.
24. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,Vyhláška“), odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
Podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky, zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je vo výške 41,49 eur + 9,96 eur za každých aj začatých 331,94 eur prevyšujúcich sumu 663,88 eur.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura je vo výške 220,74 eur + 16,60 eur za každých aj začatých 1 659,70 eur prevyšujúcich sumu 6 638,78 eur.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§17).
25. Podľa § 324 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
27. Medzi stranami sporu v tomto súdnom konaní nebolo sporné, že žalobca ako advokát zastupoval práv. predchodcu žalovaného v spore vedenom na Okresnom súde Humenné sp. zn. 12Cb/38/2013 (pôvodne sp. zn. 11Rob/47/2013) a následne vedeného pod sp. zn. 12Cb/208/2015, ani že úkony právnej služby, uvedené žalobcom vo faktúre č. 1/2017 zo dňa 18.05.2017, splatnej dňa 01.06.2017, vykonal, rovnako ako ani tá skutočnosť, že odmena za tieto úkony právnej služby bola žalobcom v uvedenej faktúre vyúčtovaná v súlade s príslušnými ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle príslušných ustanovení Zákona o advokácii advokáti poskytujú právne služby, okrem iného aj pri zastupovaní klientov pred súdmi, na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorá nemusí byť písomná. Advokát poskytuje právne služby za odmenu, ktorá sa určuje dohodou medzi advokátom a klientom, a ak nedôjde k dohode, advokátovi patrí tarifná odmena, teda odmena určená podľa príslušných vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V zmysle uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb je advokát poskytovateľom právnej služby, prijímateľom, resp. odberateľom ktorej je klient.
28. Vo veci sp. zn. 11Rob/47/2013 (konanie ďalej vedené pod sp. zn. 12Cb/38/2013) bol dňa 16.04.2013 vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, následne proti tomuto bol podaný odpor, a to zo strany právneho predchodcu žalovaného, kde v tomto konaní ho zastupoval žalobca. Následne na to bol vo veci vydaný dňa 01.05.2015 rozsudok, ktorým bolo vyhovené žalobe. Dňa 21.05.2015 uznesením Krajského súdu v Prešove bol rozsudok zrušený, a to z toho dôvodu, že po preštudovaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že odpor bol podaný oneskorene, a teda platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto nebolo možné už vo veci rozhodnúť rozsudkom. Následne dňa 20.07.2015 bol odmietnutý odpor ako oneskorene podaný. V tejto veci právne zastúpenie žalovaného žalobca prevzal dňa 10.05.2013.
29. Ďalej je nesporné, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12Cb/208/2015 - konanie o vzájomnej žalobe vylúčené na samostatné konanie z konania vedeného pod sp. zn. 12Cb/38/2013, bol vydaný rozsudok dňa 18.04.2017, ktorým súd žalobe vyhovel, kde v tomto konaní žalobca ako právny zástupca zastupoval svojho klienta - právneho predchodcu žalovaného, ktorý bol na strane žalobcu. Dňa 12.12.2017 Krajský súd rozsudkom potvrdil provinštančný rozsudok s tým, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Následne tunajší súd zaviazal v uvedenom konaní žalovaného, aby právnemu predchodcovi žalovaného v tomto súdnom konaní, zaplatil titulom trov právneho zastúpenia sumu 984,08 eur. Následne v priebehu tohto súdneho konania táto suma bola aj žalobcovi uhradená dňa 18.05.2018.
30. Obrana žalované v konaní bola založená v prvom rade na skutkových tvrdeniach o tom, že nakoľko v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12Cb/208/2015, súd už o nároku a výške trov konania pozostávajúcich aj z trov právneho zastúpenia právoplatne rozhodol, jedná sa o prekážku veci rozhodnutej, teda vec res iudicata.
Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
K zisťovaniu, či ide o prekážku veci rozhodnutej, skúma súd v každom štádiu konania. Totožnosť veci v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je daná nielen totožnosťou strán sporu, ale i totožnosťou predmetu konania. O totožnosť v subjektoch pôjde nielen v prípade, že v novom konaní pôjde o totožný nárok medzi tými istými procesnými stranami, resp. ich právnymi nástupcami, ale i vtedy, ak v ňom nositelia práv vystupujú v tom istom právnom vzťahu, prípadne i v iných procesných postaveniach. O totožnosť predmetu konania pôjde v prípade, že v novom konaní ide o rovnaký nárok alebo stav, o ktorom bolo už raz právoplatne rozhodnuté, ak sa pri tom opiera o totožný právny dôvod; ten je ale daný len vtedy, ak plynie z rovnakého skutkového stavu.
Súd dospel k záveru, že obrana žalobcu v tomto smere je nedôvodná. V konaní vedenom pod sp. zn. 12Cb/208/2015 žalobca nebol stranou sporu, bol iba právnym zástupcom strany sporu. Predmetom tohto konania nebol nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytnuté služby právnej pomoci. Súd v tomto konaní rozhodol o nároku strany sporu na náhradu trov konania a následne bolo aj rozhodnuté o výške trov konania avšak iba vo vzťahu medzi stranami sporu uvedeného súdneho konania. Nejde teda o totožnosť strán sporu a ani totožnosť predmetu konania.
31. V ďalšom žalovaný namietal, že úkony právnej služby vyúčtované a uplatnené žalobcom nie je možno mu v konaní priznať a to z dôvodu, že neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou a to vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu už jeho prvotný úkon a to podanie odporu po zákonnej lehote bol neúčelný a žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
32. Súd v tomto smere je toho názoru, že zmluvu o poskytnutí právnych služieb je potrebné považovať za špecifický typ mandátnej zmluvy uzavretej podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom otázky, ktoré súvisia so spôsobom a rozsahom odmeňovania advokáta sú upravené v zákone o advokácii č. 586/2003 Z.z. a vo vykonávacej vyhláške 655/2004 Z.z. k nemu. Mandátna zmluva sa aplikuje aj pri poskytovaní právnej pomoci advokátmi pre podnikateľov, najmä pokiaľ ide o ich právne zastupovanie v obchodných veciach. Predmetom mandátnej zmluvy je záväzok mandatára poskytnúť mandantovi právne služby a súčasne aj záväzok žalovaného ako mandanta zaplatiť za tieto služby odplatu. Tak, ako to vyplýva z § 24 ods. 3 zákona o advokácii odmena advokáta sa prioritne určuje na základe dohody zmluvných strán, pričom v prejednávanej veci nedošlo k uzavretiu dohody o spôsobe určenia a výške odmeny, preto bol žalobca oprávnený túto určiť podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb o tarifnej odmene, upravenej v § 9 až 14.
Zmluvou o poskytovaní právnych služieb sa advokát zaväzuje poskytovať svojmu klientovi právne služby na úrovni predpokladanej zákonom o advokácii, teda s odbornou starostlivosťou a klient sa zaväzuje advokátovi za poskytovane týchto služieb zaplatiť odmenu. Konkrétny obsah a rozsah poskytovanej právnej služby je vždy podmienený potrebami klienta. Kľúčovým faktorom pre kvalitu poskytovania právnych služieb je preto dobrá komunikácia medzi klientom a advokátom. Klient má možnosť zvoliť si advokáta podľa vlastného výberu, pričom konkurencia na trhu poskytovania právnych služieb je vzhľadom na počet advokátskych kancelárii pomerne intenzívna. Je v záujme klienta, aby pri voľbe právneho zástupcu prihliadol nielen na špecializáciu, ktorú právny zástupca deklaruje, ale aj na prístup advokáta, resp. koncipienta ku klientovi, na rýchlosť, akou je advokát schopný reagovať na požiadavky klienta a pod.
33. V tomto konaní je zrejmé a nesporné, že žalobca prevzal právne zastúpenie právneho predchodcu žalovaného dňa 10.05.2013 a riadiac sa pokynmi samotného svojho klienta v ten istý deň podal aj odpor vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11Rob/47/2013, konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 12Cb/38/2013. Tak ako uviedol žalobca vo svojej výpovedi, riadil sa pokynmi právneho predchodcu žalovaného a takisto dokladmi, ktoré mu boli z jeho strany predložené. Dané skutočnosti nerozporoval ani samotný žalovaný, a na doplňujúcu otázku zo strany súd vo svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá, či informoval žalobcu o dátume doručenia platobného rozkazu, resp. že to nevie teraz presne uviesť. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, v tomto smere v prvom rade bolo potrebné, aby dal žalobcovi správne pokyny práve on a tiež aby mu predložil všetky doklady potrebné na posúdenie a zaujatie odborného názoru. Žalobca po preskúmaní predložených dokladov zo strany právneho predchodcu žalovaného, keď mu predložil iba doručený platobný rozkaz s jeho poznámkou o čase doručenia (iná skutočnosť v konaní nebola preukázaná), riadiac sa aj jeho pokynmi, vec posúdil, upovedomil klienta o ďalšom postupe, t.j. nakoľko vzhľadom na predložené doklady právny predchodca žalovaného sa na neho obrátil v posledný deň lehoty na podanie odporu, o možnosti podania odporu, a následne v zmysle pokynu samotného právneho predchodcu žalovaného odpor bol aj v deň prevzatia zastupovania 10.05.2013 aj z jeho strany podaný. Súd je toho názoru, že žalobca v tom čase nemal a ani nemohol mať žiadnu dôvodnú pochybnosť o tom, kedy bol platobný rozkaz právnemu predchodcovi žalovaného doručený, vychádzal z dokladov ním predložených a z jeho tvrdení a v súlade s tým mu aj poskytol prvotné právne posúdenie veci a upovedomil ho aj možnostiach ďalšieho postupu a právnych krokoch, ktoré v konaní navrhuje vykonať. Následne potom v zmysle pokynov samotného predchodcu žalovaného v konaní aj vykonával jednotlivé úkony právnej služby.
Žalobca v konaní preukázal poskytnutie právnych služieb právnemu predchodcovi žalovaného tak ako ich vyúčtoval faktúrou č. 1/2017 spisovou dokumentáciou predloženou v tomto konaní, pričom vykonanie jednotlivých úkonov právnej služby nespochybnil ani samotný žalovaný, z ktorej súd nezistil, že by pri poskytovaní právnych služieb právnemu predchodcovi žalovaného nebolo postupované s odbornou starostlivosťou, teda že by neboli chránené a presadzované práva a záujmy pôvodného žalovaného ako klienta a že by sa žalobca ako advokát neriadil jeho pokynmi. Súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný žiadal o poskytnutie právnych služieb, tieto mu boli poskytnuté a boli mu poskytnuté v rozsahu, v akom ich aj žalovaný žiadal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto v tomto smere súd považoval obranu žalovaného tiež za nedôvodnú.
34. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, na ktoré poukazoval žalovaný, podľa názoru súdu, nie je aplikovateľné na daný spor. Predmetom poskytnutia právnej služby v uvedenom konaní bolo spísanie zmluvy o pôžičke a odovzdanie finančných prostriedkov dlžníkovi. V konaní za prítomnosti advokáta v rozpore so samotnou zmluvou o pôžičke, v ktorej bolo uvedené, že pred podpísaním tejto zmluvy v mieste jej uzavretia dlžník prevzal peniaze, tak účastníci zmluvy túto podpísali každý na inom mieste a v iný deň a teda už v čase podpísania tejto zmluvy bolo advokátovi a jeho klientovi zrejmé, že k odovzdaniu finančných prostriedkov dôjde až nasledovne. Z uvedeného vyplýva, že už k okamžiku spísania zmluvy jej obsah nezodpovedal a ani nemohol zodpovedať skutočnej vôli strán. Neišlo pritom o bezvýznamnú odchylku od písomne dohody, nakoľko podľa ustáleného výkladu § 657 Občianskeho zákonníka má zmluva o pôžičke tzv. reálnu povahu. Z toho plynú významné dôsledky pre oprávnenie veriteľa domáhať sa vrátenia predmetu pôžičky, nakoľko ak nedošlo k reálnemu odovzdaniu plnenia, nemá nárok požadovať plnenie od dlžníka. Teda advokát bol znalý rozporu v obsahu ním pripravenej zmluvy o pôžičke so skutkovým stavom a napriek tomu svojho klienta o možných následkoch nepoučil. Okrem toho v uvedenom spore boli finančné prostriedky advokátom odovzdané tretiemu subjektu, pričom zo strany advokáta bola zanedbaná povinnosť preveriť, či uvedený subjekt má splnomocnenie udelené dlžníkom na prevzatie finančných prostriedkov.
Súd v tomto smere ešte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2310/2013 zo dňa 30.09.2014: ,,Zároveň však platí, že takto koncipovaná odpovědnost se neuplatní automaticky a bez dalšího. Na advokáta nelze klást nepřiměžené požadavky a správnost výkonu advokacie je třeba posudzovat vždy s přihládnutím k okolnostem daného případu a charakteru tvrzeného pochybení.“
35. V ďalšom sa súd zaoberal účelnosťou jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých žalobcom v konaniach sp. zn. 12Cb/38/2013 a sp. zn. 12Cb/208/2015.
36. Podľa rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 78/03, trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby.
37. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy.
38. Podľa vyúčtovania vypracovaného žalobcom dňa 05.05.2017 ohľadom právneho zastúpenia vo veci sp. zn. 12Cb/38/2013 - hodnota veci 1 254,- eur, spolu trovy právneho zastúpenia boli vo výške 315,39 eur a to za nasledovné právne úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia 10.05.2013 - 61,41 eur + 7,81 eur
- odpor zo dňa 10.05.2013 - 61,41 eur + 7,81 eur
- pojednávanie dňa 02.09.2013 - 61,41 eur + 7,81 eur
- návrh na vykonanie dokazovania dňa 02.10.2013- 30,70 eur + 7,81 eur
- pojednávanie dňa 03.10. 2013 - 61,41 eur + 7,81 eur.
Pokiaľ sa jedná o úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.05.2013, za tento úkon žalobcovi nepatrí odmena a ani režijný paušál, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 12Cb/208/2015 súd už jeho klientovi priznal nárok na jeho zaplatenie a odmena za tento úkon a režijný paušál už žalobcovi boli aj uhradené dňa 18.05.2018.
Súd považoval za neúčelný úkon právnej služby - návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania zo dňa 02.10.2013 a to z dôvodu, že sa nejedná o vyjadrenie vyžiadané zo strany súdu, žalobca toto podanie doručil súdu v deň predchádzajúci dňu vytýčeného termínu pojednávania na deň 03.10.2013, pričom na uvedenom pojednávaní opätovne vo svojom prednese navrhol vykonanie totožných dôkazov.
V konaní vedenom pod sp. zn. 12Cb/38/2013 tak účelne vykonané úkony právnej služby predstavujú celkovo sumu 207,66 eur.
39. Podľa vyúčtovania vypracovaného žalobcom dňa 05.05.2017 ohľadom právneho zastúpenia vo veci sp. zn. 12Cb/208/2015 - hodnota veci 7 018,83 eur, spolu trovy právneho zastúpenia sú vo výške 2 493,82 eur a to za nasledovné právne úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia 10.05.2013 - 237,34 eur + 7,81 eur
- vzájomný návrh zo dňa 03.10.2013 - 237,34 eur + 7,81 eur
- pojednávanie dňa 12.12.2013 - 237,34 eur + 7,81 eur
- pojednávanie dňa 29.01.2014 - 237,34 eur + 8,04 eur
- návrh na vykonanie dôkazov dňa 31.01.2014 - 30,70 eur + 8,04 eur
- vyjadrenie k veci zo dňa 06.04.2014 - 237,34 eur + 8,04 eur
- pojednávanie dňa 07.04.2014 - 237,34 eur + 8,04 eur
- pojednávanie dňa 11.03.2015 - 237,34 eur + 8,39 eur
- pojednávanie dňa 11.02.2016 - 237,34 eur + 8,58 eur
- vyjadrenie zo dňa 27.07.2016 - 237,34 eur + 8,58 eur
- pojednávanie dňa 18.04.2017 - 237,34 eur + 8,58 eur.
V časti uplatneného nároku na zaplatenie odmeny a režijného paušálu za nasledovné úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 10.05.2013, podanie vzájomného návrhu dňa 03.10.2013, pojednávanie dňa 11.02.2016 a 18.04.2017, tieto úkony právnej služby už boli žalobcovi zaplatené a v tejto časti súd konanie zastavil.
Súd nepriznal žalobcovi odmenu a režijný paušál za úkon právnej služby - návrh žalobcu na vykonanie dôkazov dňa 31.01.2014, žalobca iba splnil povinnosť uloženú mu súdom na pojednávaní konanom dňa 29.01.2014 a oznámil adresu svedka ním navrhnuté na vypočutie, nejde o úkon právnej služby v zmysle vyhlášky.
Súd nepovažoval za účelný úkon právnej služby žalobcu - vyjadrenie zo dňa 06.04.2014, nakoľko v tomto písomnom podaní žalobca bez výzvy zo strany súdu a z vlastnej iniciatívy sa opätovne vyjadril k predmetu sporu a zhrnul skôr prezentované názory, poukázal na predchádzajúci postup v konaní, pričom toto podanie bolo súdu doručené v deň pred vytýčeným termínom pojednávania na deň 07.04.2014, na ktorom bol žalobca prítomný a na ktorom skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení mal možnosť predniesť.
Za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 27.07.2016, súd žalobcovi priznal nárok iba odmenu vo výške 1/2 s poukazom na ustanovenie § 13a, ods. 2, písm. a) vyhlášky, nakoľko žalobca reagoval na výzvu súdu na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania a v tomto vyjadrení uviedol iba návrhy dôkazov, ktoré žiada, aby súd v konaní vykonal.
V konaní vedenom pod sp. zn. 12Cb/208/2015 tak účelne vykonané úkony právnej služby predstavujú celkovo sumu 2 088,79 eur, pričom ich časť vo výške 984,08 eur už žalobcovi bola uhradená.
40. Súd preto dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný čo do výšky 2 296,45 eur a po zohľadnení úhrady vo výške 984,08 eur je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť ešte sumu 1 312,37 eur. Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 312,37 eur.
Tým že žalovaný svoj peňažný záväzok nesplnil riadne a včas, t.j. v lehote splatnosti doručenej faktúry, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania a preto súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z meškania v ním uplatnenej zákonnej výške 9 % ročne od 02.06.2017 zo sumy 2 296,45 eur, pričom zohľadnil aj úhradu zo dňa 18.05.2018.
Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 2 809,21 eur s príslušenstvom. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 984,08 eur z dôvodu úhrady žalovaným v priebehu súdneho konania a preto v tejto časti z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalovaný. Následne súd žalobe vyhovel čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1 312,37 eur s prísl. a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 82 % a úspech žalovaného predstavuje 18 %.
Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd žalobcovi priznal nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 64 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.