Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-2065-2023.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Subarea
68Ek/2065/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. – E. B., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 3.860,36 EUR, trov predchádzajúceho konania vo výške 10,- Eur a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/2065/2023 zo dňa 21. marca 2024, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 21.3.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 68Ek/2065/2023, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a povinnému právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s podaním jeho návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 4 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie pričom pre posúdenie samotného návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je výkazu nedoplatkov č. 2343327013 zo dňa 25.07.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.09.2023. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou vo vzťahu k podanému návrhu povinného na zatavenie exekúcie skonštatoval, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal zánik nároku, a ani nenastali okolnosti, pre ktoré by mohla, resp. mala byť exekúcia zastavená tak, ako to navrhuje povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný ďalej namietal, že vznik pohľadávky nezavinil, pričom poukázal na skutočnosť, že od 01.09.2015 má so spoločnosťou Lomarex s. r. o. uzatvorenú dohodu o vykonaní práce. Na základe tejto dohody zamestnávateľ vykonával úhrady poistného do zdravotnej poisťovne za zamestnávateľa ako aj za zamestnanca, čo povinný preukázal prevodnými príkazmi za obdobie 2017 a 2018. Avšak výkaz nedoplatkov, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, je vydaný za obdobie od 1/2019 do 4/2023 a teda námietka povinného ohľadom vykonania úhrad neobstojí. Pasivita povinného voči výzvam a doručovaniu listín, rovnako aj výkazu nedoplatkov oprávneného viedla k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov. Na základe uvedeného sa tak výkaz nedoplatkov stal riadnym exekučným titulom a oprávnený pristúpil na vymáhanie dlžnej sumy prostredníctvom súdneho exekútora. Súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval argumentáciu povinného v uvedenom smere za nedôvodnú. Z
uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, kedy povinným namietaná skutočnosť mala byť namietaná už v základnom konaní, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. V prípade, ak by povinný preukázal oprávnenému podklad, ktorý by preukazoval platenie poistného za povinného za uvedené obdobie, za ktoré bol výkaz nedoplatkov vydaný, oprávnený by pristúpil k zrušeniu exekučného titulu, čo by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie. V danom momente však povinný takéto skutočnosti nepreukázal, preto nie je možné exekúciu zastaviť. A vzhľadom k tomu, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavovali niektorý z taxatívnych dôvodov pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu, alebo v časti, a preto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby exekučný súd rozhodol podľa § 61k ods. 1 písm. d) EP v spojení s § 61l ods. 3 prvá veta EP tak, že exekučné konanie vedené pred JUDr. Jánom Ondášom, súdnym exekútorom, Mlynárska 16, Košice, pod sp. zn.: 307EX 785/23 – 5 MO v prospech oprávnenej v celom rozsahu zastavuje a povinnému priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoju sťažnosť okrem zopakovania argumentov uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.03.2024 považuje za nesprávne, nakoľko A) uvádza v tejto žiadosti, že s oprávneným komunikoval v roku 2023 a to pred vydaním exekučného titulu a predložil im platu dohodu o vykonaní prác, kde ho pracovníčka VšZP upovedomila, že bez predloženia bude začaté exekučné konanie (mailovú komunikáciu predložil ako dôkaz). B) Súčasne povinný dokladoval, že s firmou mal uzatvorenú platnú dohodu o vykonaní prác a j v predmetnom období 2019 až 2023, o čom priložil v kópii. Zároveň uviedol, že firma taktiež preposiela po jeho požiadavke kópie platných dohôd o vykonaní prác, ukončenie dohody z r. 2024. Podľa povinného je taktiež ochotná vzniknutý nedoplatok uhradiť za predmetné obdobie oprávnenému, čo povinný uvádza na dokreslenie návrhu na vyriešenie sporu.
4. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 15.05.2024 vyjadril aj oprávnený, ktorý preveril, všetky tvrdenia a doklady predložené povinným listom zo dňa 29.4.2024, ktorý bol doručený na OS BB dňa 2.5.2024. Oprávnený zistil, že povinným neboli predložené žiadne nové doklady, ktorými by oprávnený nedisponoval. Na základe tejto skutočnosti oprávnený trvá na svojom vyjadrení zo dňa 12.1.2024.
5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 07.11.2023, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č. 2343327013 zo dňa 25.07.2023, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, dňa 10.11.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi (307EX 785/2023). Dňa 02.01.2024 bol v zákonnej lehote podaný na pošte a následne doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
14. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia musí sudca konštatovať jeho vecnú správnosť, a teda že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by exekučný súd viedli k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na zastavenie exekúcie tak, ako to napokon uzavrela aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení. Pre úplnosť sudca uvádza, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom, ale ani v menšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené súd preskúmal napadnuté uznesenie len v rozsahu namietanom povinným v podanej sťažnosti.
15. Povinný v podanej sťažnosti obmedzil svoju obranu a opätovne namietal vedenie exekúcie z dôvodu, že v období, na ktoré sa vzťahuje exekučný titul, bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti LOMAREX, s.r.o. na základe Dohody o vykonaní práce z 1.9.2015, ako aj komunikáciu s oprávneným z roku 2023. K uvedenej námietke sudca zdôrazňuje, ako už uviedla vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť, ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Tiež to znamená, že prípadné nedostatky, ktoré povinný vytýka základnému konaniu, sú pre exekučné konanie bez právneho významu (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1940/2008). Skutkové okolnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a v podanej sťažnosti (tvrdenie o zamestnaní v obchodnej spoločnosti LOMAREX, s.r.o. na základe Dohody o vykonaní práce z 1.9.2015 a emailová komunikácia s oprávneným), zjavne existovali už v čase vydania exekučného titulu, a teda povinný ich mohol a mal včas namietať výlučne v základnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (viď. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019).
16. Námietky povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania už len nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule a nemá ani právomoc preskúmať či boli splnené podmienky pre vydanie exekučného
titulu. Uvedené závery sú podľa názoru konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 41/2011 z 03. 05. 2011. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu, a teda spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Napriek vyššie uvedenému nedá sťažnostnému súdu doplniť, že v predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka na zdravotnom poistení, ktoré je poistením povinným. Ak teda povinný bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti LOMAREX, s.r.o. aj v rozhodnom období, t.j. 1/2019 až 4/2023 (čo by v zásade zakladalo dôvod pre platenie zdravotných odvodov zo strany zamestnávateľa), bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť oznámiť oprávnenému (zdravotnej poisťovni) na účely správneho stanovenia výšky zdravotného poistenia. Keďže si však zjavne túto oznamovaciu povinnosť nesplnil, možno mať za to, že povinný si exekúciu privodil svojím nezodpovedným prístupom. V danom prípade už bude na oprávnenom či listinný dôkaz predložený povinným posúdi ako relevantný a prípadne ho zohľadní vo vzťahu aj k vymáhanej pohľadávke, pretože exekučný súd nemá právomoc zasahovať do vykonateľného rozhodnutia, uvedené môže uskutočniť len oprávnený.
17. Na základe vyššie uvedené sudca prvej inštancie sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k rovnakému záveru ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, a teda že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).