Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_40C-20-2017.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/20/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne: I. F., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, proti žalovanej: H. R., rod. G., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Č.. XXX, H., štátny občan SR, v konaní o určenie povinnosti pre nedodržanie záväzkového plnenia, takto
rozhodol:
Žalobu žalobkyne z a m i e t a.
Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.03.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej určenia povinnosti pre nedodržanie záväzkového plnenia.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 28.01.1999 sa konalo na Notárskom úrade v Bytči prejednanie dedičstva po poručiteľovi N.Á. G., zomr. XX.XX.XXXX, pod sp. zn. D 1862/96, Dnot280/96. Pred začatím dedičského konania žalobkyňu jej matka a žalovaná žiadali, aby pri dedičskom konaní po poručiteľovi nedošlo k deleniu jeho majetku podielmi, ale aby bolo celé dedičstvo po nebohom otcovi, poručiteľovi prevedené na jednu osobu, a tou mala byť práve žalovaná. Ich žiadosti žalobkyňa vyhovela, avšak oprávneného nároku na časť dedičstva sa nikdy nevzdala. Poručiteľ zanechal závet. Pri dedičskom konaní sa naň neprihliadalo, nakoľko nespĺňal všetky úradné náležitosti. Nastúpilo dedenie zo zákona. Celé dedičstvo zapísané na osvedčení o dedičstve sp. zn. D 1862/96, D not 280/96 nadobudla do vlastníctva dcéra poručiteľa, a to žalovaná. Medzi žalobkyňou a žalovanou pred začatím dedičského konania došlo k ústnej dohode, že žalobkyňa bude súhlasiť s prevodom vlastníckeho práva celej časti dedičstva do osobného vlastníctva žalovanej za podmienky, že ich matka a brat budú mať v rodinnom dome v C., ktorý bol predmetom dedičstva zriadené vecné bremeno, a to právo doživotného bývania a užívania a po smrti ich matky ostane vo vlastníctve žalovanej, ale s podmienkou, že žalovaná jej do osobného vlastníctva prevedie spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1. k dedičstvu, ktorý žalovaná získala v dedičskom konaní sp. zn. D 1862/96, Dnot 280/96 po ich otcovi. Dohoda bola výlučne ústna a bola uzatvorená za prítomnosti svedkov, jedným zo svedkov bola ich matka. K naplneniu súrodeneckej dohody o dedičstvo po poručiteľovi N. G. medzi stranami sporu nikdy nedošlo. Po smrti matky sa ich situácia ešte zhoršila. Žalovaná neakceptovala súrodeneckú dohodu v plnom rozsahu a skutočnosť, že ju svojim konaním podviedla. So žalovanou sa pokúsila niekoľkokrát kontaktovať za účelom dodržania podmienok vzájomnej súrodeneckej dohody, avšak bezúspešne. Žalovaná nijakým spôsobom nereagovala. Spor sa žalobkyňa snažila uzavrieť aj pomocou mediácie avšak bezvýsledne, žalovaná sa k mediátorke nedostavila. Žiadala, aby sú rozhodol tak, že žalovaná je povinná previesť nehnuteľnosti zapísané na osvedčení o dedičstve sp. zn. D 1862/96, Dnot 280/96 do podielového spoluvlastníctva strán sporu (žalobkyne, žalovanej) v podiele 1, v lehote do 30 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku a uložil žalovanej povinnosť náhrady trov konania.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.
4. Súd nariadil pojednávanie vo veci samej dňa 10.12.2018, vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej za účasti strán sporu. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu pridržiavala doterajších vyjadrení v spore. Zdôraznila, že ich mama trvala, že po jej smrti si majú majetok so žalovanou rozdeliť. Navrhla výsluch svedkov, a to svojich detí I. F. a Z. F.. Žalovaná uviedla, že na predmetnom dedičskom konaní za účasti právnika sa všetci dedičia, vrátane žalobkyne a ich matky, uzniesli na tom, že majetok sa prevedie na žalovanú. Poprela akúkoľvek ústnu dohodu so žalobkyňou ohľadne dedičstva. Ani ich matka rozdelenie dedičstva medzi strany sporu nežiadala. Uviedla, že žalobkyňa po smrti matky dostala urbár v hodnote X. X XXX eur. Matka s návrhom žalobkyne z roku 2008, aby bol rodinný dom prepísaný na žalobkyňu, nesúhlasila. Trvala na tom, že ich matka nikdy nesúhlasila s tým, aby na sestru prepísala pol chalupy. Uviedla, že sestra bola naviac aj vyplatená. Od ich matky si požičala peniaze na podnikanie, ktoré nikdy nevrátila. O matku sa starala iba žalovaná. Žalovaná navrhla výsluch svedkov, svojich detí, a to I. R. Z. Q. R..
5. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov, a to osvedčenia o dedičstve D 1862/96, D not 280/96 zo dňa 28.01.1999, listu adresovaného žalovanej, závetu zo dňa 12.03.1996.
6. Na základe zisteného skutkového stavu okresný súd, vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 192 CMP ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
Podľa § 193 ods. 1 CMP ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.
Podľa § 194 ods. 1 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
Podľa § 194 ods. 3 CMP ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
Podľa § 203 ods. 1 písm. c) CMP schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva;
Podľa § 204 ods. 1 prejednanie dedičstva je skončené právoplatnosťou uznesenia podľa § 203 CMP
Podľa § 212 ods. 2 CMP skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva.
Podľa § 482 ods. 1, 2 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
Podľa § 485 ods. 1 OZ ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Podľa § 138 CSP ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. 7. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1862/96 D not 280/96 zo dňa 28.01.1999 dedičia po poručiteľovi N. G., zomr. XX.XX.XXXX uzavreli dohodou o vyporiadaní celého predmetu dedičstva tak, že nadobúdateľkou 1 ks štátneho dlhopisu FNM SR je I. G., matka strán sporu a nadobúdateľkou ostatného dedičstva podrobne uvedeného v súpise aktív a pasív dedičstva je H. R., t.j. žalovaná. Na prejednaní dedičstva boli prítomní I. G. - matka strán sporu, žalobkyňa, N. G. -
brat strán sporu a žalovaná, t.j. na prejednaní dedičstva boli zúčastnení všetci dedičia po poručiteľovi. Vec prejednávajúci notár o osvedčení uviedol, že poručiteľ zanechal závet, ktorý však vzhľadom na formálne chyby nespĺňa náležitosti riadneho závetu. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.1999.
8. V konaní tak bolo preukázané, že strany sporu, ako účastníčky dedičského konania uzavreli dohodu o vyporiadaní celého predmetu dedičstva, ktorá nadobudla právoplatnosť ešte v roku 1999. Žalobkyňa počas predmetného dedičského konania nevyužila možnosť podať žalobu o dedičskom práve v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, a teda v dedičskom konaní sa nedomáhala, aby žalovaná nebola výlučnou vlastníčkou celého dedičstva. Vzhľadom na uvedené okresný súd má za to, že dedičského práva sa za danej skutkovej situácie, a to najmä právoplatnej dohody o vyporiadaní celého predmetu dedičstva, ktorá bola uzavretá za účasti všetkých dedičov a so súhlasom všetkých dedičov po poručiteľovi N. G., žalobkyňa nemôže v súčasnosti, t.j. o cca 17 rokov (žaloba podaná 2017) domáhať. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a nevykonateľná. Súd vychádzajúc z daného, zisteného skutkového stavu veci, nemôže bez splnenia zákonných podmienok prejudikovať právoplatne skončené dedičské konanie. Do úvahy neprichádza aplikácia § 485 OZ (ochrana pravého dediča), nakoľko podľa predmetného dedičského osvedčenia účastníkmi dedičského konania boli všetci dedičia po poručiteľovi (a teda aj žalobkyňa). 9. Vzhľadom na uvedený právny záver o nedôvodnosti podanej žaloby, a tiež právoplatné rozhodnutie o celom dedičstve, okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v naznačenom smere, a to za účelom ne/preukázania ústnej dohody strán sporu o následnom rozdelení dedičstva. Vykonanie dokazovania v tomto smere, výsluchom navrhnutých svedkov, a to ku všetkému detí strán sporu, by bolo podľa názoru súdu pre rozhodnutie veci neúčelné, nehospodárne a nadbytočné. Preto dokazovanie v tomto smere zamietol. 10. Okresný súd dodáva, že povinnosť previesť vlastnícke právo môže nastať len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje, kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom. V danej veci však nejde o stanovené zákonné prípady a vzhľadom na právoplatné dedičské rozhodnutie a v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nemožnosť prejudikovať právoplatne skončené dedičské konanie bez existencie zákonom stanovených predpokladov, nie je daná na strane žalovanej ani žiadna záväzková povinnosť zakladajúca povinnosť žalovanej previesť vlastnícke právo. V prejednávanej veci nie je tak podľa názoru okresného súdu daný zákonný, a pri právoplatnej dohode o vyporiadaní dedičstva za účasti všetkých dedičov po poručiteľovi, ani žiadny prípadný zmluvný podklad na rozhodovanie o uložení povinnosti žalovanej previesť vlastnícke právo. Naviac okresný súd má za to, že za danej skutkovej situácie, právoplatne skončeného dedičského konania, by nebola ani prípadná ústna súrodenecká dohoda relevantným právnym úkonom smerujúcim k prevodu vlastníckeho práva. Za danej skutkovej situácie tak nemohol okresný súd autoritatívne rozhodnúť v súlade so žalobkyňou navrhovaným petitom a tak „zbaviť“ žalovanú proti jej vôli vlastníckeho práva k predmetu dedičstva, ktoré nadobudla na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve. Článok 20 ods. 4 Ústavy SR zaručuje iba dva právne dôvody pozbavenia vlastníctva bez súhlasu vlastníka, a to vyvlastnenie a obmedzenie vlastníkovej dispozície s jeho majetkom za presne stanovených podmienok, ktoré v uvedenej veci neboli jednoznačne naplnené.
11. Okresný súd považuje v závere za potrebné uviesť, že ak žalobkyňa mala záujem po poručiteľovi dediť a oprávneného nároku na časť dedičstva sa neplánovala nikdy vzdať, tak ako tvrdila, nemala v prvom rade súhlasiť s predmetnou dedičskou dohodou, ale mala sa svojho dedičského práva v dedičskom konaní domáhať, poprípade mala aj za týmto účelom využiť postup v súlade so zákonom, a nie svojho dedičstva sa domáhať s odstupom času (17 rokov) súdnou cestou až v roku 2017. Žalobkyňa dobrovoľne, svojim postojom a vlastným rozhodnutím prenechala celé dedičstvo žalovanej, tak ako vyplýva z predmetného osvedčenia o dedičstve.
12. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaná má voči žalobkyni ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.