Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-121-2019.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/121/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: I. F., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, F., štátny občan SR, proti žalovanej: H. R., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX., štátny občan SR, o určenie povinnosti pre nedodržanie záväzkového plnenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40C/20/2017-57 zo dňa 10.12.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z vykonaného dokazovania považoval za zrejmé, že podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1862/96 D not 280/96 zo dňa 28.1.1999 dedičia po poručiteľovi N. G., zomr. X.X.XXXX uzavreli dohodou o vyporiadaní celého predmetu dedičstva tak, že nadobúdateľkou 1 ks štátneho dlhopisu FNM SR je I. G., matka strán sporu a nadobúdateľkou ostatného dedičstva podrobne uvedeného v súpise aktív a pasív dedičstva je H. R., t.j. žalovaná. Na prejednaní dedičstva boli prítomní I. G. - matka strán sporu, žalobkyňa, N. G. - brat strán sporu a žalovaná, t.j. na prejednaní dedičstva boli zúčastnení všetci dedičia po poručiteľovi. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.1999. Žalobkyňa počas dedičského konania nevyužila možnosť podať žalobu o dedičskom práve v zmysle súdom poukazovaných zákonných ustanovení a v dedičskom konaní sa nedomáhala, aby žalovaná nebola výlučnou vlastníčkou celého dedičstva. Dospel tak k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a nevykonateľná. Do úvahy neprichádza aplikácia § 485 OZ, nakoľko podľa dedičského osvedčenia účastníkmi dedičského konania boli všetci dedičia po poručiteľovi. Vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby a právoplatné rozhodnutie o celom dedičstve, okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom ne/preukázania ústnej dohody strán sporu o následnom rozdelení dedičstva. Vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov - detí strán sporu, považoval za nehospodárne, nadbytočné a neúčelné. Dodal, že povinnosť previesť vlastnícke právo môže nastať len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje, kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom. Zastal názor, že v predmetnej veci nie je daný zákonný a pri právoplatnej dohode o vyporiadaní dedičstva za účasti všetkých dedičov po poručiteľovi, ani žiadny prípadný zmluvný podklad na rozhodovanie o uložení povinnosti žalovanej previesť vlastnícke právo. Naviac, za danej skutkovej situácie, právoplatne skončeného dedičského konania, by nebola ani prípadná ústna súrodenecká dohoda relevantným právnym úkonom smerujúcim k prevodu vlastníckeho
práva. V nadväznosti na uvedené nemohol tak „zbaviť“ žalovanú proti jej vôli vlastníckeho práva k predmetu dedičstva, ktoré nadobudla na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve. V tejto súvislosti poukázal na článok 20 ods. 4 Ústavy SR. Za potrebné považoval uviesť, že ak žalobkyňa mala záujem po poručiteľovi dediť a oprávneného nároku na časť dedičstva sa neplánovala nikdy vzdať, nemala v prvom rade súhlasiť s predmetnou dedičskou dohodou, ale mala sa svojho dedičského práva v dedičskom konaní domáhať, poprípade mala aj za týmto účelom využiť postup v súlade so zákonom, nie sa svojho dedičstva domáhať s odstupom času (17 rokov) súdnou cestou až v roku 2017. Svojim postojom dobrovoľne a vlastným rozhodnutím prenechala celé dedičstvo žalovanej, tak ako vyplýva z predmetného osvedčenia o dedičstve. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na úspech žalovanej v spore, priznal jej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku okresného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní uviedla, že nemala dôvod sa počas celej doby od skončenia dedičského konania do podania žaloby domáhať, resp. využiť postup v súlade so zákonom, nakoľko dohoda, aj keď ústna, bola platná a v takomto nezmenenom právnom stave trvala až do smrti matky. Po smrti matky žalovaná prestala akceptovať vzájomnú súrodeneckú dohodu a preto žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel tak, ako je uvedené v petite žalobného návrhu zo dňa 14.3.2017.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
5. Prioritne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v predmetnej veci sa žalobkyňa v podstate domáhala vo vzťahu k žalovanej o nahradenie prejavu vôle žalovanej previesť do osobného vlastníctva žalobkyni spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ice k dedičstvu, ktorý žalovaná získala v dedičskom konaní po ich otcovi. Prvoinštančný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že v predmetnej veci nie je daný zákonný, a pri právoplatnej dohode o vyporiadaní dedičstva za účasti všetkých dedičov po poručiteľovi, ani žiadny prípadný zmluvný podklad na rozhodovanie o nahradení prejavu žalovanej previesť spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ice nadobudnutého dedičstva po poručiteľovi na žalobkyňu. Za skutkovej situácie, ako bola ustálená prvoinštančným súdom, súd nemohol „zbaviť“ žalovanú proti jej vôli vlastníckeho práva k predmetu dedičstva. Naviac, na pojednávaní vo veci samej 10.12.2018 žalovaná poprela akúkoľvek ústnu dohodu so žalobkyňou ohľadne dedičstva. Priamych svedkov, ktorí by existenciu ústnej dohody uzatvorenej medzi stranami sporu potvrdili, žalobkyňa nenavrhla a i odvolací súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu o tom že výsluch detí strán sporu ako svedkov je neúčelný, nehospodárny, nadbytočný, nakoľko žalobkyňa nepreukázala žiaden zákonný ani skutkový dôvod preto, aby po uplynutí 17 rokov došlo k opätovnému prejednaniu prerozdelenia dedičstva po poručiteľovi napriek tomu, že dedičské konanie skončilo uzatvorením dohody dedičov o vyporiadaní celého predmetu dedičstva a osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 13.2.1999.
6. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu a toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, vzhľadom na jej úspech v odvolacom konaní.
8. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)