Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32C-76-2021.pdf
PDF · 76.01 KB
No categories available
32C/76/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: M.L. Moran, a.s., so sídlom V celnici 1034/6, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpeného: RYBANOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sásovská cesta 2949/30, Banská Bystrica, IČO: 47 257 687, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00166073, o zaplatenie 40.221,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na úhradu súdneho poplatku za podanú žalobu z a m i e t a .
III. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 40.221,- eur spolu s príslušenstvom.
2. Výzvou zo dňa 03.02.2022 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 10,- eur a to do 10 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej ako "zákon o súdnych poplatkoch"). Súdny poplatok bol vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch.
3. Napriek tomu, že uvedená výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu riadne doručená dňa 03.02.2022, súdny poplatok za žalobu nebol v lehote určenej súdom zaplatený. Lehota stanovená súdom na zaplatenie súdneho poplatku žalobcovi márne uplynula dňom 14.02.2022.
4. Podaním doručeným súdu dňa 23.02.2022 žalobca súdu uviedol, že dňa 23.02.2022 uhradil súdny poplatok za podanú žalobu a súčasne požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na jeho úhradu. Žiadosť odôvodnil tým, že právny zástupca žalobcu je právnickou osobou, ktorá má jediného advokáta a konateľa
- Z.. Q. Q., ktorá je súčasne štatutárnym zástupcom, jediným pracovníkom právneho zástupcu žalobcu a jedinou osobou, ktorá má prístup k elektronickej pošte a k bankovému účtu právneho zástupcu. Ďalej uviedol, že Z.. Q. Q. nebola spôsobilá v dňoch od 09.02.2022 až do 21.02.2022 z dôvodu ochorenia vykonávať prácu. Keďže si ochorenie hospitalizáciu nevyžadovalo, ako doklad o práceneschopnosti konateľa právneho zástupcu žalobcu priložil jeho čestné vyhlásenie.
5. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek
výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
6. Podľa § 14 ods. 4 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania.
7. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, keď žalobca napriek výzve súdu a poučeniu o možnosti zastavenia konania nezaplatil súdny poplatok za žalobu v určenej lehote a súd ešte nezačal konať vo veci samej, súd konanie zastavil. Na uvedenom oprávnení súdu zastaviť súdne konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu nič nemení ani skutočnosť, že žalobca zaplatil súdny poplatok dňa 23.02.2022 (po lehote stanovenej súdom). Keďže si žalobca nesplnil svoju povinnosť v lehote stanovenej súdom, súd bol hneď v prvý pracovný deň nasledujúci po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, t. j. dňa 15.02.2022 oprávnený rozhodnúť o zastavení súdneho konania.
8. Podľa § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).
9. Podľa § 122 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP"), súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
10. Návrh na odpustenie zmeškania lehoty treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Zákon umožňuje súdu odpustiť zmeškanie lehoty určenej na urobenie procesného úkonu pod podmienkou, že 1. odpustenie zákon nevylučuje, 2. dôvod zmeškania je ospravedlniteľný, 3. dôvod zmeškania lehoty mal za následok vylúčenie z úkonu, 4. ten, kto zmeškal lehotu, podal návrh na odpustenie jej zmeškania do 15 dní po odpadnutí prekážky, 5. v lehote 15 dní po odpadnutí prekážky bol urobený aj zmeškaný úkon. Uvedené podmienky sú stanovené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nemožno žiadosti vyhovieť. Zákon nekonkretizuje, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné dôvody zmeškania môžu byť rozmanité, napr. živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie alebo náhle ochorenie, vždy však pod podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. O tom, či sú splnené uvedené podmienky, rozhoduje súd na základe preukázaných skutkových okolností (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.08.2011, sp. zn. 3 Cdo 155/2010). Dôkazné bremeno ohľadom dôvodu zmeškania lehoty, ako aj ohľadom včasnosti podania žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty teda zaťažuje žiadateľa.
11. Súd po preštudovaní podania žalobcu zo dňa 23.02.2022 dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil skutočnosti, na ktoré sa vo svojom podaní odvoláva. V prvom rade súd uvádza, že poplatníkom v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V danom prípade je poplatníkom žalobca - spoločnosť M.L. Moran, a.s., ktorého spoločnosť RYBANOVÁ & PARTNERS, s.r.o. v konaní len právne zastupuje. Poplatková povinnosť žalobcovi vznikla v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch podaním žaloby, t. j. dňa 18.12.2021. Keďže žalobca súdny poplatok splatný podaním žaloby súdu neuhradil, postupoval súd podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a vyzval žalobcu na jeho úhradu prostredníctvom výzvy zo dňa 03.02.2022, č. k. 32C/76/2021-103. Skutočnosť, že predmetná výzva bola doručená jeho právnemu zástupcovi nič nemení na tom, že povinným subjektom na jeho úhradu bol žalobca, nie jeho právny zástupca. Súd preto neakceptoval za ospravedlňujúce tvrdenie, že jediná osoba konajúca za právneho zástupcu žalobcu, ktorá je súčasne aj jedinou osobou majúcou prístup k bankovému účtu právneho zástupcu žalobcu - Z.. Q. Q., mala byť v čase od 09.02.2022 do 21.02.2022 práceneschopná, a preto nemohla uhradiť súdny poplatok za žalobu. Táto skutočnosť, ak by aj bola pravdivá, ešte žiadnym spôsobom neospravedlňuje konanie, resp. nekonanie žalobcu (jeho pasivitu) vedúcu k porušeniu jeho poplatkovej povinnosti.
Okrem toho žalobca ako doklad o pracovnej neschopnosti Z.. Q. Q. predložil súdu iba čestné vyhlásenie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom sa uvádza, že uvedená osoba nebola v čase od 09.02.2022 do 21.02.2022 spôsobilá vykonávať prácu pravdepodobne z dôvodu ochorenia COVID-19. Čestné prehlásenie však nie je na preukázanie pracovnej neschopnosti postačujúce, pretože pravdivosť v ňom uvedených skutočností si súd nevie žiadnym spôsobom overiť. Práve v dôsledku uvedeného o dočasnej pracovnej neschopnosti rozhoduje lekár, ktorý pri zistení pracovnej neschopnosti osobe vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Súd by taktiež za ospravedlňujúci považoval pozitívny výsledok antigénového alebo PCR testu Z.. Q. Q. z daného časového obdobia vzhľadom na pandémiu COVID-19. Žalobca však tieto k podaniu nepriložil a ani nemohol, keďže vo svojom podaní uviedol, že Z.. Q. Q. nemala ochorenie COVID-19 potvrdené oficiálnym testom. Súd pritom podotýka, že pracovná neschopnosť advokáta predstavuje ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie lehoty bez ohľadu na to, z akých konkrétnych zdravotných dôvodov bol uznaný dočasne práce neschopným. Nie je významné, či advokát mal v dobe svojej pracovnej neschopnosti prístup k dátovej schránke či emailovej adrese, prostredníctvom ktorých by bol (inak) schopný komunikovať so súdmi (pozri viac uznesenie Najvyššieho súd ČR zo dňa 7. 12. 2016, sp. zn. 21 Cdo 2350/2016). Práceneschopnosť Z.. Q. Q. by tak bola relevantnou vo vzťahu k jej prístupu k elektronickej schránke (nie vo vzťahu k jej prístupu k bankovému účtu právneho zástupcu žalobcu), do ktorej jej bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu doručená. Povinnosť uhradiť súdny poplatok tak, ako už súd vyššie uviedol, patrí síce žalobcovi, tento by sa však o výzve na jeho úhradu nebol býval dozvedel. Berúc na zreteľ vyššie uvedené skutočnosti by súd akceptoval práceneschopnosť Z.. Q. Q. za dôvod odpustenia zmeškania lehoty na úhradu súdneho poplatku, ak by táto bola preukázaná relevantnými listinnými dôkazmi. Keďže to však žalobca nepreukázal, súd žiadosti nevyhovel.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 CSP, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Žalobca zaplatil súdny poplatok vyrubený súdom po lehote, čím procesne zavinil zastavenie konania, a preto mu v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Zo súdneho spisu však vyplýva, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal (porovnaj judikát R 72/2018 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018).
16. O vrátení súdneho poplatku za žalobu rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.