Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Sa-37-2020.pdf
PDF · 137.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu M. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho S. G., H. X, zastúpeného JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom kancelárie v Košiciach, Rooseveltova 6, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom v Košiciach, Zádielska 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2020/8235 zo dňa 09.07.2020 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/8235 zo dňa 09.07.2020 ako príslušný správny orgán na konanie podľa § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP“) a podľa § 4 ods. 6 písm. c), § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
- Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č.: KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2020/131917-2 zo dňa 23.04.2020, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
2. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správny orgán prvého stupňa v konaní o žiadosti žalobcu zo dňa 26.02.2020 o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla rozhodol o nepriznaní tohto peňažného príspevku. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol komplexný posudok č.: KEO/RPČ/SOC/2020/132555 č.z. 2020/248791 zo dňa 20.04 .2020, v ktorom posudzovanému (t.j. žalobcovi v tomto konaní) bola stanovená 50% miera funkčnej poruchy (v ďalšom texte aj: „MFP“) podľa časti XII.A.1.c prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Konštatoval, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (v ďalšom texte aj: „ŤZP“), nie je však odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Sociálne dôsledky ŤZP správny orgán prvého stupňa nenavrhol kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom, pretože žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a zároveň
nespĺňa kritéria § 14 ods. 10 označeného zákona. Z dôvodu objektívneho zhodnotenia zdravotného stavu bol posudzovaný listom zo dňa 05.06.2020 predvolaný na ústredie za účelom osobného zhodnotenia zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktorý pri osobnom posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 17.06.2020 zistil, že tento nedoložil žiadne nové lekárske správy. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu vydal dňa 22.06.2020 lekársky posudok č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/8279 a následne ústredie žalovaného dňa 07.07.2020 vydalo komplexný posudok č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/8279, podľa ktorého MFP posudzovaného je 50 % podľa prílohy č. 3, časti XII.A.1.c zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP pre poruchy chrbtice - ostatné postihnutia chrbtice s ťažkým stupňom poruchy funkcie, s výraznou deformitou hrudníka s prihliadnutím na stupeň kardiopulmonálnej insuficiencie chronického charakteru, spondylolistézy III. a IV. stupňa, primárnu diseminovanú hyperostózu s ankylózou viacerých segmentoch chrbtice, v dôsledku ktorej sa považuje posudzovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. MFP bola stanovená na hornej hranici percentuálneho rozpätia 40 % až 50 % vzhľadom na náročnú liečbu a priebeh. Zároveň bolo konštatované, že u posudzovaného ide aj o vrodenú luxáciu bedrového kĺba počas liečby, podľa stupňa kĺbovej chyby a náročnosti použitej liečby, pri ktorej je MFP 50 % podľa časti XII.B.B.2.16, o stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu jednostranne, pri ktorých je MFP 30 % podľa časti XII.B.B.2.18.a a o skrátenie dolnej končatiny od 4 cm do 6 cm, pri ktorom je MFP 20 % podľa časti XII.B.B.2.21.a. prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Následne dňa 17.06.2020 bola vykonaná ústredím sociálna posudková činnosť, pri ktorej žalobca uviedol, že je invalidný dôchodca kvôli zdravotným problémom od narodenia, je slobodný a bezdetný. V súčasnosti nepracuje, príležitostne vykonáva prácu šoféra a žije v jednoizbovom byte so sestrou, ktorej byt patrí. Uviedol, že chodí s opornou palicou, pomaly sa postaví, posadí sa, musí sa pridržiavať, plynulo nevstane, po schodoch prejde plynulo, ale pridržiava sa. Ľavú nohu má kratšiu, slabú a chudšiu, aj ľavé chodidlo je menšie. Má vrodenú vadu ľavého bedrového kĺbu a trpí skoliózou. Ľavý bedrový kĺb má vyššie. Tento kĺb ho bolí, ako aj pravé koleno od operácie v roku 1989, tiež chrbtica, pichá ho v hrudnej chrbtici a nevie stáť na ľavej nohe. Našlapuje na ľavú špičku, nie na ľavú pätu, lebo potom kríva. Nohy v kolene neohne, neurobí drep, ruky sú v poriadku, aj jeho úchopová schopnosť, závraty nemá, neprejde dlhšiu vzdialenosť a verejnou hromadnou dopravou necestuje. Pri sociálnej posudkovej činnosti bol žalobca oboznámený s následným postupom, a bolo mu poskytnuté aj poradenstvo v rámci zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Počas výkonu sociálnej posudkovej činnosti nepodal žiadne námietky k spôsobu získavania informácií o sociálnych dôsledkoch jeho ŤZP, s obsahom spísaného záznamu bol oboznámený, s jeho obsahom súhlasil a tieto skutočnosti potvrdil vlastnoručným podpisom v prítomnosti zamestnancov ústredia. Z lekárskeho posudku ústredia ďalej vyplynulo, že žalobca je liečený pre skoliotickú deformitu driekovej chrbtice, vrodené vykĺbenie bedrového kĺbu s jeho náhradou a skrátenie ľavej dolnej končatiny. Vzhľadom na svoj zdravotný stav je schopný samostatnej chôdze s vychádzkovou paličkou, je orientovaný a nemá problémy s orientáciou v prostredí. Podľa posudkového lekára ústredia posudzovaný podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že nemá ťažkú poruchu mobility, a je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb. Posudzovaný nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, pre ktoré by sa nemohol prepravovať vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb a nemá ťažkú poruchu zvieračov, pre ktorú by sa nemohol prepravovať vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. V súlade s ustanovením § 14 ods. 10 písm. b) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP posudkový lekár v lekárskom posudku konštatoval, že posudzovaný nie je ani fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Z uvedených dôvodov ústredie sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného nenavrhlo kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
3. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že odvolacie námietky účastníka konania nemajú vplyv na zmenu, či zrušenie rozhodnutia vydaného správnym orgánom prvého stupňa a opakovane sa odvolal na závery vyplývajúce z komplexného posudku ústredia, ktorým žalobcovi nebol navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ŤZP peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, preto z
týchto podstatných dôvodov žalovaný ako druhostupňový odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie žalovaného zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní požadovaného príspevku potvrdil.
4. Proti označenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne správnu žalobu, v ktorej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a trval na názore, že mu mal byť priznaný požadovaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Navrhol preto, aby súd po vykonaní dokazovania na nariadenom pojednávaní zrušil rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/8235 zo dňa 09.07.2020, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č.: KE1/OPPNKŤZPAPČ/ SOC/2020/131917-2 zo dňa 23.04.2020 a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania.
5. V správnej žalobe ďalej konštatoval, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že kumulatívne trpí početnými poruchami funkcie viacerých častí pohybového aparátu, a to jednak chrbtice, bedrových kĺbov a zároveň má kratšiu dolnú končatinu o 4 až 6 cm. Vzhľadom na tieto zdravotné postihnutia nesúhlasil so záverom žalovaného, že nie je osobou odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami sa nedokáže premiestniť k vozidlu hromadnej dopravy, nedokáže ani bezpečne a plynulo do neho nastupovať, a vystupovať a pridržiavať sa počas jazdy. Zdôraznil, že už počas posudkovej činnosti uviedol, že našľapuje len na ľavú špičku, na pätu nenašľapuje vôbec, nevie stáť na ľavej nohe, neprejde dlhšiu vzdialenosť a pri pohybe má bolesti - bolí ho ľavý bedrový kĺb, ktorý je vyššie (vrodená luxácia), a pichá ho aj v hrudnej chrbtici. Plynulo sa nepostaví, a ani nevstane, iba veľmi pomaly a musí sa pridržiavať. Z týchto dôvodov preto vôbec nemôže používať a ani nepoužíva prostriedky verejnej hromadnej dopravy a z hľadiska osobnej prepravy je odkázaný na staršie motorové vozidlo značky Škoda 120, ktoré je ledva ešte ako-tak funkčné a na novšie motorové vozidlo nemá finančné prostriedky. Na preukázanie týchto skutočností k správnej žalobe žalobca pripojil ako dôkaz lekársku správu zo dňa 06.10.2020 vystavenú ortopédom MUDr. Jozefom Vitkovským, z ktorej vyplýva objektívny záver lekára: „Pacient nie je schopný statického ani dynamického zaťažovania dolných končatín a axiálneho skeletu, je odkázaný na individuálnu dopravu.“ Ďalej v správnej žalobe namietal, že posúdenie jeho zdravotného stavu v rámci posudkovej činnosti realizoval neurochirurg, namiesto toho, aby ho posúdi lekár - ortopéd, čo žalobca považoval za vadu v konaní na strane žalovaného majúcu za následok nesprávne vyhodnotenie jeho zdravotného stavu a jeho vplyvu na pohybové možnosti, čo sa v konečnom dôsledku premietlo do nesprávneho rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. V závere správnej žaloby zdôraznil, že nemá inú možnosť prepravy ako individuálne osobným motorovým vozidlom, ktorým sa dopravuje kamkoľvek potrebuje, t.j. na nákupy potravín, osobných potrieb, potrieb do domácnosti, využíva ho na návštevu lekárov a vyšetrení, ako aj návštevu príbuzných, prípadne kamkoľvek sa chce dopraviť za účelom rodinného, sociálneho, spoločenského, či občianskeho života.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2020 k správnej žalobe zdôraznil, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c), § 14 ods. 10 písm. b) v spojení s § 38 ods. 9 písm. b) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 1 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Nejde o formálne právne posúdenie, ale o vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. Ďalej poukázal na to, že k žalobným námietkam uvedeným v správnej žalobe spracoval z uvedeného dôvodu dňa 18.11.2020 podrobné stanovisko posudkový lekár žalovaného MUDr. Tomáš Andráš, atestovaný neurochirurg s 23-ročnou praxou v odbore a zároveň aj súdny znalec zapísaný v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom stanovisku podľa žalovaného dostatočne zreteľne a faktograficky zdôvodnil zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu a v jednotlivých bodoch vyvrátil žalobné námietky uplatnené v správnej žalobe.
7. Ďalej vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že posudkový lekár žalovaného po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácií úradu, ako aj pri osobnom posúdení žalobcu dňa 17.06.2020 vydal dňa 22.06.2020 lekársky posudok, ktorý vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár žalovaného tak nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok podľa žalovaného vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V týchto intenciách tento lekársky posudok spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. V konaní o uplatnenom nároku na priznanie peňažného príspevku tak správny orgán v zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že žalobca nespĺňa hmotnoprávne podmienky pre priznanie peňažného príspevku tak, ako tieto sú bližšie špecifikované v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň vyslovil názor, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná a vychádza len z jeho subjektívneho presvedčenia, že preskúmavaným rozhodnutím boli poškodené jeho práva, pričom bez ďalšieho nedôvodí a naviac ani neuvádza konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok (a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného) nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov. Podľa žalovaného právny zástupca žalobcu si osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné, no tak, ako to vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017). Žalovaný zdôraznil, že posúdenie MFP patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (označený právny názor vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012).
8. Vo vzťahu k návrhu právneho zástupcu žalobcu ako dôkaz posúdiť lekársku správu MUDr. Jozefa Vítkovského zo dňa 06.10.2020, žalovaný vo vyjadrení uviedol, že tento lekársky nález nemohol byť predmetom posúdenia, pretože na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Uvedené stanoviská vyplývajú aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. z rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/59/2009 zo dňa 20.05.2010, resp. 9Sžsk/120/2017 zo dňa 30.01.2019, ako aj sp. zn. 9So/257/2016 a 9Sžsk/20/2019 zo dňa 11.12.2019.
9. Žalovaný k vyjadreniu pripojil stanovisko posudkového lekára MUDr. Tomáša Andráša zo dňa 18.11.2020, ktorý konštatoval: „Posudzovaný vo svojej žalobe uvádza, že má ťažkú poruchu mobility, čo je však iba jeho subjektívny pocit, nie je to objektívne zhodnotenie jeho zdravotného stavu. Bol osobne vyšetrený posudkovým lekárom, ktorý je špecializáciou neurochirurg, preto dokáže posúdiť ochorenie jeho chrbtice, ako aj veľkých kĺbov, ktoré zodpovedajú zhodnoteniu tak, ako bolo uvedené v lekárskom posudku. Nie je pravdou to, čo uvádza posudzovaný v žalobe, že sa plynulo neposadí ani nevstane, ale veľmi pomaly a musí sa pridržiavať. Posudkový lekár dôsledne vyšetril stoj, sed aj chôdzu posudzovaného, ktorú zvládze na rovnakej úrovni ako zdravý človek, len pri dlhšej chôdzi pre skrátenú končatinu používa vychádzkovú paličku. Rovnako nie je pravdou, že posudzovaný používa osobné motorové vozidlo Škoda 120, pretože pri odchode z úradu po vyšetrení posudkovým lekárom čakal na parkovisku v osobnom motorovom vozidle Škoda favorit a v ňom nasledoval odchádzajúceho posudkového lekára a na križovatke sa postavil vedľa neho a mával na neho. To, že na novšie motorové vozidlo posudzovaný nemá finančné prostriedky, nie je predmetom tohto posudzovania. Správa, ktorú v žalobe dokladá posudzovaný zo dňa 06.10.2020 od ortopéda MUDr. Jozefa Vítkovského, obsahuje rovnaké medicínske náležitosti a diagnózy ako boli správne posúdené v lekárskom posudku a veta, že citujem: „… je odkázaný na individuálnu dopravu …“ koniec citátu, nepatrí do lekárskej správy ortopéda, ktorý nemá odbornú spôsobilosť toto posúdiť, preto nie je potrebné ju brať do úvahy. Posudzovaný ďalej namieta, že ho posudzoval neurochirurg, namiesto toho, aby ho posúdil lekár
- ortopéd. To, že posudzovaný lekár je základným povolaním neurochirurg s atestáciou v odbore posudkové lekárstvo, je pre posudzovaného pozitívna správa, pretože rozhodujúce zdravotné poškodenie, pre ktoré mu bola stanovená miera funkčnej poruchy 50 % a bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím je ochorenie chrbtice, ktoré spadá do špecializácie neurochirurgia. Preto jeho námietka o chybe v konaní na strane žalovaného je úplne nesprávna a irelevantná.“
10. Žalobca v replike zo dňa 12.01.2021 k vyjadreniu žalovaného trval na tvrdení, že kumulatívne trpí početnými poruchami funkcie viacerých častí pohybového aparátu - jednak chrbtice, bedrových kĺbov, a zároveň má kratšiu jednu dolnú končatinu o 4 - 6 cm a nedokáže sa na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami premiestňovať k vozidlu hromadnej dopravy, bezpečne a plynulo nastupovať, vystupovať a pridržiavať sa počas jazdy. Počas posudkovej činnosti uviedol, že našľapuje len na ľavú špičku, na pätu nenašľapuje vôbec, nevie stáť na ľavej nohe, neprejde dlhšiu vzdialenosť, pri pohybe má bolesti - bolí ho ľavý bedrový kĺb, ktorý je vyššie (vrodená luxácia), a pichá ho v hrudnej chrbtici. Plynulo sa nepostaví, ani nevstane, len veľmi pomaly a musí sa pridržiavať. Z tohto dôvodu vôbec nepoužíva, a ani nemôže používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy a je odkázaný na svoje staršie motorové vozidlo. Zároveň opakovane poukázal aj na obsah lekárskej správy vystavenej ortopédom MUDr. Jozefom Vítkovským zo dňa 06.10.2020. Zotrval na závere, že nemá inú možnosť prepravy ako individuálne osobným motorovým vozidlom.
11. Žalovaný v duplike zo dňa 04.02.2021 k replike žalobcu sa opakovane odvolal na medicínske závery MUDr. Tomáša Andrása, ktorý medicínsky vyčerpávajúcim spôsobom, ako aj dostatočne zreteľne a faktograficky odôvodnil zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu a vyvrátil žalobcom vznesené námietky.
12. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2005 Z. z. - Správneho súdneho poriadku (SSP), posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
13. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 07.03.2022 žalobca trval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu a zástupkyňa žalobcu spresnila, že do roku 2014 mal obdobný príspevok žalobca priznaný, a aj keď nedošlo u neho k žiadnej zmene zdravotného stavu smerom k lepšiemu, pretože zdravotné následky, ktorými trpí aj v súčasnosti, má od narodenia, tento príspevok mu bol odňatý a už mu nebol na základe jeho žiadosti priznaný. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na argumentácii z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj z písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené súdu.
14. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice (príslušného na rozhodovanie podľa § 51 písm. b/ zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP), ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené.
15. Podstata žalobných dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe spočívala v tvrdení, že o uplatnenom nároku nebolo rozhodnuté zákonom predpísaným spôsobom, pretože administratívny orgán nedostatočne a nesprávne vyhodnotil dôsledky jeho zdravotných postihnutí vo vzťahu k jeho odkázanosti na individuálnu prepravu motorovým vozidlom.
16. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
17. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými dôvodmi a takúto správnu žalobu súd posudzuje neformálne.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu.
20. Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.
21. Podľa § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
22. Podľa § 14 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a/ alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b/.
23. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.
24. Podľa § 38 ods. 1, písm. b/ bod 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
25. Podľa § 38 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva a/ fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný plán, alebo b/ fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.
26. Správny súd pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na základe jeho žiadosti zo dňa 26.02.2020, po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania tak v rámci administratívneho konania, ako aj v priebehu súdneho preskúmavacieho konania dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný postupovali v zmysle príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, vo veci zistili všetky potrebné podklady pre prijatie skutkového záveru vrátane lekárskych správ posudkových lekárov, ako aj príslušných komplexných posudkov a pri MFP 50 % podľa časti XII.A.1.c prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP dospeli k záveru, že sociálne dôsledky ŤZP u žalobcu nie je možné kompenzovať formou požadovaného peňažného príspevku, pretože žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a zároveň nespĺňa kritéria podľa § 14 ods. 10 označeného zákona. 27. Je potrebné zdôrazniť, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je podľa § 14 ods. 6 písm. a/, b/ a c/, § 14 ods. 10 písm. b/ v spojení s § 38 ods. 9 písm. b) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 1 označeného zákona a nejde o formálne právne posúdenie, ale o vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. Vzhľadom na to, že posudzovanie MFP u žiadateľa príspevku je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
28. V tej súvislosti správny súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z vyjadrenia posudkového lekára MUDr. Tomáša Andráša zo dňa 27.01.2021, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, v ktorom posudkový lekár zdôraznil, že žalobca bol osobne vyšetrený posudkovým lekárom, ktorý je špecializáciou neurochirurg, preto dokáže posúdiť ochorenie chrbtice žalobcu, ako aj veľkých kĺbov, ktoré zodpovedá zhodnoteniu tak, ako bolo uvedené v lekárskom posudku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa plynulo neposadí, ani nevstane, len veľmi pomaly a musí sa pridržiavať, pretože po dôslednom vyšetrení stoja, sedu, ako aj chôdze žalobcu dospel k záveru, že tieto zvláda na rovnakej
úrovni ako zdravý človek, len pri dlhšej chôdzi pre skrátenú končatinu používa vychádzkovú paličku. Naviac, správa zo dňa 06.10.2020 od ortopéda MUDr. Jozefa Vitkovského, označená v žalobe, a obsahujúca hodnotenie, že žalobca je odkázaný na individuálnu dopravu, nepatrí do lekárskej správy ortopéda, ktorý nemá odbornú spôsobilosť takúto medicínsku otázku posúdiť. Zároveň poukázal posudkový lekár na tú skutočnosť, že je základným povolaním neurochirurg s atestáciu v odbore posudkové lekárstvo, pričom u žalobcu rozhodujúce zdravotné poškodenie, pre ktoré mu bola stanovená miera funkčnej poruchy 50 % a bol uznaný za osobu s ŤZP, je ochorenie chrbtice, spadajúce do špecializácie neurochirurgia. Z uvedeného dôvodu, preto súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu o vade v konaní, ku ktorej malo dôjsť tým, že posúdenie jeho zdravotného stavu v rámci posudkovej činnosti nevykonal lekár - ortopéd, ale neurochirurg.
29. Správny súd k námietke žalobcu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, považuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za nedôvodnú, pretože podľa názoru správneho súdu sa administratívny orgán v priebehu konania pre potreby rozhodnutia o uplatnenom nároku dôsledne vysporiadal so všetkými hmotnoprávnymi podmienkami vyplývajúcimi z príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a pre svoje rozhodnutie si zabezpečil všetky potrebné podklady týkajúce sa tak zdravotných postihnutí žalobcu, ako aj ich sociálnych dôsledkov. Podkladom pre rozhodnutie boli výsledky posudkovej činnosti posudkových lekárov, ktoré sa javia ako úplné a vnútorne konzistentné, pričom hodnotiť závery posudkového lekára ako rozporné, nemá právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár, nieto účastník konania (napr. právny názor vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017). Správny súd v celom rozsahu poukazuje na závery komplexného posudku č.: UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2020/8279 zo dňa 07.07.2020, podľa ktorého MFP u žalobcu je 50 % podľa prílohy č. 3, časti XII. A.1.c zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP pre poruchy chrbtice
- ostatné postihnutia chrbtice s ťažkým stupňom poruchy funkcie, s výraznou deformitou hrudníka s prihliadnutím na stupeň kardiopulmonálnej insuficiencie chronického charakteru, spondylolistézy II. a IV. stupňa, primárnu diseminovanú hyperostózu s ankylózou vo viacerých segmentoch chrbtice, v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ŤZP. MFP u žalobcu bola stanovená na hornej hranici percentuálneho rozpätia 40 % až 50 % vzhľadom na náročnú liečbu a priebeh. Žalobca zároveň trpí aj vrodenou luxáciou bedrového kĺbu počas liečby, podľa stupňa kĺbovej chyby a náročnosti použitej liečby, pri ktorej je MFP 50 % podľa časti XII.B.B.2.16., o stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu jednostranne, pri ktorých je MFP 30 % podľa časti XII.B.B.2.18.a a o skrátenie dolnej končatiny o 4 cm do 6 cm, pri ktorom je MFP 20 % podľa časti XII.B.B.2.21.a prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP.
30. K námietke žalobcu (prednesenej zástupkyňou žalobcu na pojednávaní dňa 07.03.2022, že žalobca mal do roku 2014 priznaný obdobný príspevok na kompenzáciu, tento príspevok aj poberal a nedošlo u neho k žiadnej zmene zdravotného stavu k lepšiemu, pretože zdravotné následky, ktorými trpí aj v súčasnosti, má od narodenia, má kratšiu nohu, ako aj ďalšie ťažkosti, ktoré sú podrobne opísané v správnej žalobe, správny súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6S/ 45/2014 zo dňa 15.07.2015, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým (okrem iného) bol žalobcovi s účinnosťou od 01.10.2013 odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 16,70 % mesačne zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a o zastavení jeho výplaty dňom 01.10.2013. Uvedený rozsudok bol na základe žalobcom podaného odvolania (v konaní prebiehajúcom v procesnom režime Občianskeho súdneho poriadku) potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/198/2015 zo dňa 26.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.07.2017.
31. Správny súd poukazuje na obsah odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/45/2014-39 zo dňa 15.07.2015, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/198/2015 zo dňa 26.04.2017, podľa ktorých podkladom pre rozhodnutie administratívneho orgánu, ktorým bol žalobcovi odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla lekársky posudok posudkového lekára žalovaného zo dňa 27.09.2013. Následne v posudku zo dňa 02.01.2014 posudkový lekár žalovaného porovnal zdravotný stav žalobcu v čase priznania príspevku so stavom v čase rozhodovania správneho orgánu a zohľadnil všetky zdravotné postihnutia žalobcu a ním predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré aj riadne vyhodnotil. Zo záverov tohto lekárskeho posudku vyplýva, že s ohľadom na
ortopedické nálezy zo dňa 14.08.2013 a zo dňa 29.10.2013 došlo u žalobcu k miernemu zlepšeniu jeho zdravotného stavu (MFP bola stanovená v rozsahu 30 %, s ohľadom na stav po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu), pričom v dôsledku iných funkčných postihnutí - stav skrátenia ľavej dolnej končatiny do 5 cm bola MFP zvýšená o 10 % na celkovo 40 %. Vzhľadom na to, že MFP bola u žalobcu stanovená na 40 %, nepovažoval sa za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, preto ani nesplnil podmienku na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, čo malo za následok odňatie tohto príspevku, ako aj uloženie povinnosti vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP.
32. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení vyššie označeného rozhodnutia zároveň vyslovil názor, že z príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP vyplýva, že: „ peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nemožno poskytnúť každej ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osobe, ale iba takej, ktorá okrem podmienky ťažkého zdravotného postihnutia splní niektorú z ďalších zákonom stanovených podmienok. To v danom prípade znamená, že sa nedokáže premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov“.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj z nich vyplývajúce právne závery, správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).