Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-150-2018.pdf
PDF · 122.98 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/150/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: SR - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, IČO: 00 686 832, voči žalovanému: EMTEST, a. s., so sídlom Bánovská cesta 7, 010 01 Žilina, IČO: 36 427 101, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniela Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 1.318.641,65 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.318.641,65 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.318.641,65 Eur od 04.01.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 08.06.2018 doručenou súdu dňa 14.05.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.318.641,65 Eur spolu s úrokom z omeškania a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 16.03.2009 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. K., ku ktorej boli uzavreté Dodatky č. X-X. Na základe žiadosti o platbu zo dňa 28.10.2009 bol žalovanému poskytnutý NFP vo výške 1.318.641,65 Eur, dňa 07.06.2010 s tým, že žalovaný bol povinný zrealizovať projekt do 31.12.2015. Keďže žalovanému sa nepodarilo projekt zrealizovať v stanovenej lehote, žalobca odstúpil od zmluvy a následne bola žalovanému zaslaná žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, avšak žalovaný požadovaný príspevok nevrátil.
2. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle CSP súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
3. Súd mal preukázané, že žalobca ako Riadiaci orgán pre operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v zastúpení Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, uzatvoril so žalovaným dňa 16.03.2008 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. K.-XXXSP-XXXX/XXXX/ XX, ku ktorej boli uzavreté Dodatky č. X-X.
X. W. § 261 ods.2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
5. Predmetom Zmluvy o NFP bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a žalovaným pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku žalovanému na realizáciu aktivít projektu s názvom „Zavedenie inovatívnych a vyspelých technológií pri výrobe elektrotechnických zariadení“.
6. V zmysle čl.3 ods.3.1 Zmluvy, sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť žalovanému nenávratný finančný príspevok do výšky 2.699.853,90 Eur, čo predstavovalo 50% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu Projektu.
7. Na základe žiadosti žalovaného o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2009 bol žalovanému dňa 07.06.2010 poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 1.318.641,65 Eur.
8. V zmysle čl. 2, ods.2.4 Zmluvy, žalovaný sa zaviazal prijať poskytnutý príspevok a použiť ho v súlade s ustanoveným podmienkami tak, aby bol dosiahnutý účel projektu a projekt realizovať včas a riadne, avšak najneskôr do uplynutia obdobia realizácie aktivít Projektu.
9. V zmysle čl. 1, ods.1.1 Zmluvy za žiadnych okolností doba realizácie aktivít projektu nesmie prekročiť termín 31.12.2015.
10. V zmysle čl. 8 ods.2 Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, je žalovaný oprávnený pozastaviť realizáciu aktivít projektu, ak jej bráni okolnosť vylučujúca zodpovednosť, a to po dobu trvania týchto okolností. Doba realizácie aktivít projektu sa tým automaticky predĺži o čas trvania okolností vylučujúcich zodpovednosť, nie však dlhšie ako je stanovené obdobie oprávnenosti, t.j. do 31.12.2015.
11. Medzi stranami bolo nesporné, že realizácia Projektu začala dňa 26.03.2009 a časový harmonogram realizácie aktivít bol stanovený maximálne na 24 mesiacov.
12. Žalovaný dňa 16.03.2011 doručil poskytovateľovi oznámenie o prerušení realizácie pre vznik okolností vylučujúcich zodpovednosť, čo zo strany poskytovateľa bolo akceptované spolu s usmernením, aby žalovaný opätovne vykonal verejné obstarávanie za účelom ukončenia realizácie aktivít projektu najneskôr do 31.12.2015.
13. Kontrolou u žalovaného vykonanou dňa 28.09.2016 bolo zistené, že žalovaný nezrealizoval riadne a včas ani o jednu zo štyroch hlavných aktivít Projektu. Zo správy z kontroly vyplýva, že žalovaný sa mohol k zisteniam kontroly vyjadriť v lehote 10 dní. Keďže sa nevyjadril, žalobca považoval, že žalovaný nedostatky akceptuje a považujú sa za zistené.
14. V zmysle čl. 9 VZP prijímateľ alebo poskytovateľ môže odstúpiť od zmluvy v prípadoch podstatného porušenia Zmluvy. Podstatné porušenie zmluvy je upravené v čl. 9 VZP.
15. V zmysle čl. 9 ods.2.8 VZP odstúpenie od zmluvy je účinné dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy.
16. W. zistenia, žalovanému sa nepodarilo úspešne zrealizovať verejné obstarávanie za účelom výberu nového dodávateľa na realizáciu aktivít Projektu, v dôsledku čoho žalovaný neukončil realizáciu aktivít Projektu včas. Žalovaný porušil čl. 2, ods.2.4 Zmluvy v spojení s čl. 8 ods.2 VZP, v dôsledku toho došlo k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 19.10.2016, doručené žalovanému dňa 26.10.2016.
17. Súd posúdil, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko žalovaný neukončil realizáciu aktivít Projektu včas a porušil tak zmluvné dojednania.
18. W. čl. 10 ods.2 VZP ak dôjde k odstúpeniu od Zmluvy, je prijímateľ povinný vrátiť poskytovateľovi nenávratný finančný príspevok vyplatený do času odstúpenia do Zmluvy.
19. W. čl. 9 ods.2, bod 2.10 Zmluvy v prípade odstúpenia od Zmluvy zostávajú zachované tie práva poskytovateľa, ktoré podľa svojej povahy majú platiť aj po skončení zmluvy, a to najmä právo požadovať vrátenie poskytnutej čiastky nenávratného finančného príspevku a právo na náhradu škody, ktorá vznikla porušením Zmluvy.
20. Žalobca - poskytovateľ listom zo dňa 07.11.2016 požiadal žalovaného o vrátenie finančných prostriedkov v celkovej výške 1.318.641,65 Eur v lehote 50 dní odo dňa doručenia danej žiadosti. Žiadosť bola doručená žalovanému dňa 14.11.2016, v dôsledku čoho lehota na vrátenie bola do 03.01.2017.
21. Žalovaný nárok žalobcu spochybňoval z dôvodu, že má za to, že v dôsledku reštrukturalizačného konania, ktoré prebiehalo na žalovaného a neprihlásenia si pohľadávky v reštrukturalizácii, táto zanikla. Zároveň namietal premlčanie uplatnenia práva odstúpiť od zmluvy.
22. Žalobca trval na tom, že pohľadávka vznikla až po skončení reštrukturalizačného konania. Keďže dané reštrukturalizačné konanie bolo ukončené v roku 2014, žalovaný mohol pokračovať v realizácii projektu a riadne a včas ho dokončiť. Keby žalovaný plnil riadne, nedošlo by k odstúpeniu. Odstúpenie bolo právom žalobcu a nebolo jeho povinnosťou v roku 2011 alebo v roku 2012 odstúpiť. Žalobca uviedol, že jedinou spornou otázkou v danom konaní ostalo, či pohľadávka mala alebo nemala byť prihlásená v reštrukturalizačnom konaní, nakoľko ostatné nedostatky žalovaný akceptoval. W. jeho názoru nebol povinný prihlásiť pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní a pohľadávka, ktorú si uplatňuje, vznikla až z titulu odstúpenia od zmluvy. Čiže okamih, kedy sa mohol dozvedieť o tom nároku a o vzniku pohľadávky, nastal až po skončení reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizácia prebiehala v roku 2014, bola úspešne ukončená a v rámci reštrukturalizačného konania žalovaný mohol a aj mal si plniť svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o poskytnutí NFP, to znamená, že žalovaný keby projekt realizoval riadne, žalobca by neodstúpil od zmluvy a žiadna pohľadávka by mu nevznikla. Zdôraznil, že odstúpenie od zmluvy je právom žalobcu a nebolo jeho povinnosťou odstúpiť od zmluvy už v roku 2011 alebo v roku 2012, ako sa vyjadroval žalovaný. Žalobca toto svoje oprávnenie mohol využiť kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, keď tu boli skutočnosti dané k tomu, aby využil toto oprávnenie. Napriek vyjadreniam žalovaného má za to, že žalovaný ten projekt nerealizoval riadne v rozhodnom časovom okamihu a je to dokázané aj tým, že žalovaný už neskôr nepredložil žiadnu žiadosť o platbu a tým pádom mu nemohol vzniknúť nárok na preplatenie ďalšieho nenávratného finančného príspevku.
23. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania práva na odstúpenie od zmluvy, súd poukazuje na to, že je nepochybné, že žalovaný bol povinný projekt zrealizovať do 31.12.2015. Keďže projekt nezrealizoval do stanoveného termínu, žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 19.10.2016, doručeným žalovanému dňa 26.10.2016, a to na základe zistení kontroly zo dňa 28.09.2016. Vzhľadom na podanie žaloby dňa 14.06.2018, súd posúdil, že námietka premlčania je neopodstatnená, nárok nie je premlčaný. Žaloba bola podaná v rámci plynutia premlčacej lehoty. Súd posúdil, že nárok na odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvy - nedokončenie projektu v stanovenom termíne, vznikol žalobcovi najskôr až od 01.01.2016.
2X. W. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
25. Žalovaný taktiež poukazoval na to, že namietal nevyhovenie jeho žiadosti, ktorou žiadal zmenu zmluvy a žalovaný navrhoval zmeniť realizáciu jednotlivých aktivít. Žalobca poukázal na to, že na takúto zmenu nie je právny nárok. Žalobca jej nebol povinný, ani oprávnený vyhovieť, nakoľko by sa takouto zmenou narušila podstata podporeného projektu v rámci schvaľovacieho konania. Do systému riadenia štrukturálnych fondov ako jedného fondu na programové obdobie 2007-2013, tento je dostupný na webových stránkach, vyplýva, že projektom je súhrn aktivít a činností, na ktoré sa vzťahuje poskytnutie pomoci, ktoré popisuje žiadateľ v žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, a ktoré realizuje prijímateľ v súlade so zmluvou o poskytnutí NFP. Čo sa týka terminológie, tak v pojmoch „žiadateľ“, „prijímateľ“ je iba ten rozdiel, že žiadateľ sa používa do okamihu uzavretia zmluvy a uzavretím zmluvy sa zo žiadateľa stáva prijímateľ. To je dané v zákone č. 528/2008 Z.z. Na základe predloženej žiadosti o zmenu zmluvy žalobca rozhodol tak, že tejto nevyhovel. Napriek tomu, že žalovaný napáda, že neobdržal žiadne negatívne rozhodnutie, tak tu žalobca poukázal jednak na to, že v čl. 6.4 Zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva, že žalobca nebol povinný navrhovanej žiadosti žalovaného vyhovieť a z čl. 6.11 zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva, že na uzavretí dodatku nie je právny nárok. Má za to, že žalovaný touto námietkou nerozlíšil zmluvný vzťah od predzmluvného vzťahu, kedy na základe žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku žalobca rozhodnutím schválil poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Uzavretím zmluvy už ale zmluvné strany vystupujú v súkromno-právnom vzťahu a žalobca nemal dôvod vydať rozhodnutie o neschválení zmeny zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, naopak ak by žalobca takéto rozhodnutie vydal, takýto právny akt by bol nulitný, keďže zákon ho nepozná a nepredpokladá. Žalobca poukázal na nález ÚS SR č.II.ÚS 219/2015 zo dňa 01.04.2015, v ktorom je konštatované: „Ústavný súd považuje pre záver o ústavnej komfortnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu podstatné posúdenie ústavnej akceptovateľnosti právneho názoru, podľa ktorého vzťah z titulu pridelenia nenávratného finančného príspevku je vzťahom verejno- právnym len do momentu uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nadobúda vzťah medzi jej účastníkmi súkromno-právny charakter.“
26. Čo sa týka reštrukturalizačného konania, bolo nepochybne zistené, že sa viedlo reštrukturalizačné konanie vo veci žalovaného. Súd poukazuje, že žalobca si pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní uplatnil ako podmienenú pohľadávku, pričom ako podmienku vzniku uviedol v prípade, ak by počas reštrukturalizácie došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí NFP. Táto prihlásená pohľadávka bola správkyňou konkurznej podstaty popretá, a teda platí, že sa na ňu neprihliada. Platná právna úprava nerieši jednoznačne, či sa takáto pohľadávka mala alebo nemala prihlásiť. Nie je ani konštantná judikatúra, ktorá by sa s takouto problematikou vysporiadala. Správkyňa konkurznej podstaty uviedla, že takáto pohľadávka sa do reštrukturalizácie neprihlasuje. W. názoru žalobcu nemôže žalobca utrpieť na svojich právach, keď právna úprava nie je jednoznačná a poukázal na to, že vzhľadom na úspešne skončenú reštrukturalizáciu v roku 2014 a právny dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý nastal až neskôr, tak žalobca si naďalej mohol a mal uplatňovať túto svoju pohľadávku.
27. Žalovaný mal za to, že nárok žalobcu zanikol z dôvodu nepodania incidenčnej žaloby po tom, ako bola prihlásená pohľadávka žalobcu popretá správcom konkurznej podstaty v rámci reštrukturalizačného konania voči žalovanému. Súd však poukazuje na to, že žalobca si do reštrukturalizačného konania žalovaného prihlásil pohľadávku vo výške 1.318.641,65 Eur ako podmienenú, pričom v prihláške pohľadávky žalobca uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky, že počas reštrukturalizačného konania, ako aj po skončení, až do uplynutia platnosti a účinnosti zmluvy, môže dôjsť kedykoľvek k porušeniu povinností dlžníka ako prijímateľa. Správca konkurznej podstaty poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu, pričom ako právny dôvod popretia uviedol, že veriteľ nepreukázal vznik nároku na zaplatenie.
28. W. § 120 ods.2 ZKR v znení v čase povolenia reštrukturalizácie, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
29. Je nepochybné, že k odstúpeniu od zmluvy došlo až po ukončení reštrukturalizácie. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodov, ktoré nastali po ukončení reštrukturalizácie. Pre odstúpenie boli dané viaceré dôvody, pričom niektoré z nich nastali aj pred reštrukturalizáciou. Žalobca však toto svoje právo nevyužil a od zmluvy z daných dôvodov neodstúpil. Od zmluvy odstúpil až z dôvodu nevykonania projektu v stanovenej lehote, ktoré nastalo až po ukončení reštrukturalizácie. Žalobcovi tak voči žalovanému vznikla pohľadávka na základe porušenia Zmluvy zo strany žalovaného, a to až doručením odstúpenia od zmluvy. Žalovaný bol povinný vrátiť NFP, ktoré mu bolo poskytnuté, a to do 50 dní odo dňa žiadosti o vrátenie. Teda najprv musí vzniknúť dôvod pre odstúpenie od zmluvy a až následne po tom žalobca žiada o vrátenie príspevku. Keďže žalobca odstúpil od zmluvy listom z 19.10.2016, až následne vznikol mu nárok na vrátenie príspevku. Súd poukazuje na to, že spoločnosť počas reštrukturalizácie funguje ďalej, účelom takého konania nie je úpadok podniku, ale zachovanie prevádzky podniku aj po skončení reštrukturalizačného konania. Uvedené vyplýva aj z rozh. NS SR č.k. 9Sžk/47/2017 zo dňa 25.04.2018, v ktorom NS SR konštatoval, že reštrukturalizácia je zákonom riadený proces ozdravenia podniku, ktorého cieľom je uspokojenie veriteľov po väčšom rozsahu ako pri konkurze a zachovanie prevádzky podniku. Žalobca v čase povolenia reštrukturalizácie voči žalovanému nemal pohľadávku a ak by aj počas toho konania vznikla, v súlade s § 120 ods.2 ZKR by bola prednostnou pohľadávkou a tá sa neuplatňuje prihláškou. Pohľadávka žalobcu vznikla až o viac ako 2 roky po skončení reštrukturalizácie. Žalovaný prevzal odstúpenie od zmluvy dňa 26.10.2016 a až v tomto momente najskôr vznikla pohľadávka žalobcu. Kontrolu na mieste, na základe záverov ktorej žalobca odstúpil od zmluvy, vykonal žalobca dňa 28.09.2016, teda až po skončení reštrukturalizácie a až vtedy mu bol známy dôvod pre odstúpenie.
30. W. § 155 ods.2 ZKR v znení v čase povolenia reštrukturalizácie, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
31. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia zanikla iba možnosť vymáhania pohľadávky, ktoré neboli riadne a včas prihlásené. V danom prípade je však nutné zdôrazniť, že žalobcovi však vznikla pohľadávka až viac ako 2 roky po skončení reštrukturalizácie a taktiež ani v čase skončenia reštrukturalizácie voči žalovanému nemal pohľadávku a nemohol vedieť, že pohľadávka mu vznikne o 2 roky neskôr. Pohľadávka vznikla až odstúpením od zmluvy, pričom dôvod odstúpenia bol zistený vykonanou kontrolou dňa 28.09.2016. Pohľadávka žalobcu nevznikla poskytnutím nenávratného finančného príspevku, ale vznikla až v dôsledku odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
- Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie ÚS SR, dané rozhodnutie rieši pohľadávky z poskytnutého úveru, u ktorých je jasné, že vznikli už poskytnutím úveru a že banka má nárok na zaplatenie týchto splátok. Skutkovú situáciu podľa uvedeného rozhodnutia nemožno v žiadnom prípade zamieňať so skutkovou situáciu danej veci, v dôsledku ktorej si žalobca uplatnil pohľadávku. W. výkladu žalovaného žalobca má pohľadávku, aj keď nevie, či odstúpi. Takýto výklad si odporuje výkladovým pravidlám minimálne z logického hľadiska. Vrátenie nenávratného finančného príspevku nie je možné bez právneho titulu, teda bez odstúpenia od zmluvy.
32. Žalovaný poukazoval, že nie je podstatné, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy pri posudzovaní vzniku pohľadávky. Právny zástupca žalovaného taktiež poukazoval na to, že konanie žalobcu je v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko žalobca zámerne odstavil elektronický systém, pre ktorý žalovaný nemohol zrealizovať projekt a žalobca mal vydať rozhodnutie o zmene zmluvy a keby žalovaný mal také rozhodnutie, tak by sa podľa toho zariadil.
33. Súd poukazuje na to, že z ničoho nevyplýva dôvodnosť tvrdenia, že žalobca mal vydať rozhodnutie o zmene zmluvy, čo následne v rámci vyjadrení strán konania žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu uznal to, že nebolo potrebné rozhodnutie.
34. Čo sa týka odpojenia od elektronického systému zo strany žalobcu a v dôsledku toho vraj žalovaný nemohol vykonať projekt včas, súd uvádza k tvrdeniu žalovaného, že nemal prístup k IT monitorovaciemu systému (ITMS), tak žalovaný mal Projekt podľa harmonogramu realizácie ukončiť k 31.03.2011. Systém ITMS vygeneroval záverečnú monitorovaciu správu k 31.03.2011. Keďže žalovaný záverečnú monitorovaciu správu cez systém ITMS neodoslal v termíne do 15.04.2011, systém automaticky zablokoval jej editáciu. Tým, že žalovaný nestihol nastavený monitorovací termín, systém zablokoval editáciu monitorovacej správy a žalovaný musel požiadať žalobcu o umožnenie jej vyplnenia. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalobcu požiadal o umožnenie vyplnenia monitorovacej správy, a teda umožnenie editácie v ITMS. Bez ohľadu na to, či žalovaný mal alebo nemal prístup k niektorým funkcionalitám ITMS, žalovaný si mohol a mal plniť svoje povinnosti v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP. Zároveň je potrebné poukázať, že na webovom sídle centrálneho koordinačného orgánu, ktoré je tu uvedené ako súčasť systému riadenia a štrukturálnych fondov a kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013, bol prístupný dokument monitorovacia správa ako aj ďalšie dokumenty. Žalovaný ak by mal záujem tieto dokumenty vyplniť, mohol si ich stiahnuť a vyplniť v osobitnom dokumente a odoslať ho žalobcovi, a to v listinnej podobe, ale všetky tieto funkcionality sú skôr funkcionality k tomu, keby žalovaný predkladal žiadosť o platbu, keby projekt realizoval ďalej, ale to, že žalovaný nerealizoval projekt tak, že neurobil aktivitu, nenakúpil tie stroje a obdobné aktivity, tak to, či mal alebo nemal prístup k ITMS, tak to mu nezabránilo k tomu, aby mohol ten projekt realizovať.
35. Na to zástupca žalovaného uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť a preto navrhoval výsluch svedkov
- zamestnancov a štatutárnych zástupcov. Avšak súd daným návrhom nevyhovel, nakoľko žalovaný mal vedomosť minimálne od začatia konania o skutočnostiach ohľadom sporu so žalobcom a v zmysle § 153 CSP keby sa riadne pripravil, tak by si tieto vyjadrenia, či svedkov zabezpečil. Zároveň zamestnanec žalovaného ako svedok nie je spôsobilou osobou posudzovať, či by žalovaný vykonal projekt riadne a včas, keby nebol odpojený z elektronického systému. Taktiež výsluch štatutárnych zástupcov súd zamietol, keďže žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu. Od doručenia žaloby a vyjadrení žalobcu, žalovaný mal vedomosť o tvrdených skutočnostiach žalobcom a mal dostatok časového priestoru na vyjadrenie sa k daným skutočnostiam, či návrhom na dokazovanie. Napriek tomu sa relevantne k daným tvrdeniam nevyjadril, relevantným spôsobom nerozporoval dané tvrdenia, dokonca zástupca žalovaného uviedol, že sa nevie k tomu vyjadriť. Ale veď predsa boli riadne a včas predvolaní, žalovaný mal k dispozícii všetky vyjadrenia žalobcu, tak bolo v záujme žalovaného, aby sa dostatočne pripravil a predložil súdu relevantnú argumentáciu. Napriek tomu zástupca žalovaného uviedol, že sa nevie k tomu vyjadriť a následne navrhol výsluch zamestnancov a štat. zástupcov. Týchto však jednak nezabezpečil a jednak žalovaný bol riadne a včas predvolaný a bolo v jeho záujme sa dostaviť na pojednávanie, či predtým pripraviť písomné vyjadrenie. Pokiaľ žalovaný tvrdil vyššie uvedenú skutočnosť ako dôvod pre nevykonanie projektu riadne a včas, je absurdné, aby na pojednávaní pred súdom zástupca tvrdil, že nevie sa k tomu vyjadriť, keďže pri tom nebol a preto chce vypočuť zamestnancov a štat. zástupcov, ktorých ani nezabezpečil na pojednávanie, ani ich predtým neoznačil, hoci dané skutočnosti tvrdil už v priebehu konania pred pojednávaním. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Tvrdenie žalobcu hodnoverným spôsobom nevyvrátil. Pokiaľ žalovaný niečo tvrdil, bolo jeho povinnosťou aj riadne preukázať a zdôvodniť jeho presvedčenie, avšak nič z toho neurobil ohľadom danej okolnosti. Nepostačuje iba jeho presvedčenie, že keby nebol od systému odpojený, tak by projekt vykonal riadne a včas. Takéto tvrdenie z ničoho nevyplýva. Žalobca relevantným spôsobom tvrdenie žalovaného vyvrátil a logicky zdôvodnil. Súd posúdil, že na preukázanie tvrdenia žalovaného nepostačuje výsluch jeho zamestnancov, či štat.zástupcov, pričom súd znovu zdôrazňuje, že žalovaný mal dostatok času na prípravu svojej argumentácie a prípadné vyvrátenie tvrdení žalobcu, pokiaľ by sa riadne pripravil.
36. Žalobca výslovne trval na tom, že napojenie na systém ITMS nebolo podmienkou pre realizáciu a bolo to povinnosťou pre správy, avšak v danom prípade nedošlo k odstúpeniu z toho dôvodu, ale že nebola realizácia projektu, teda nie preto, že neboli poskytované správy v systéme.
37. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že podľa čl. 4 ods. 1 zmluvy o poskytnutí NFP je stanovené, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomná komunikácia súvisiaca so zmluvou o poskytnutí NFP si pre svoju záväznosť vyžaduje písomnú formu, v rámci ktorej sú zmluvné strany povinné uvádzať v ITMS kód projektu a názov projektu podľa čl. 2 ods. 2.1 tejto zmluvy. Ten ITMS kód projektu je stanovený v zmluve, ktorá bola podpísaná, čiže plniť si túto zmluvnú povinnosť žalovaný mohol bez ohľadu na to, že nemal prístup k ITMS zo svojho zapríčinenia. Vyslovene v zmluve je dohodnutá písomná forma komunikácie a nikde nie je stanovená povinnosť, aby to bolo formou ITMS.
38. Právny zástupca žalovaného nevedel ani uviesť následne po objasnení danej otázky v rámci vykonania dokazovania, na základe čoho je nevyhnutný systém pre realizáciu projektu žalovaným. Súd poukazuje na to, že zo žiadneho zmluvného dojednania táto skutočnosť nevyplýva a teda ide len o názor žalovaného bez právneho základu.
39. W. § 153 CSP
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
40. W. § 150 CSP
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
41. W. § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
42. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
43. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený, keďže súd posúdil, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy na základe zistení kontroly z 28.09.2015, kedy žalobca hodnoverným spôsobom zistil porušenie zmluvy zo strany žalovaného. V dôsledku toho odstúpil od zmluvy a žiadal vrátenie nenávratného finančného príspevku. Vzhľadom na podanie žaloby dňa 14.05.2018, súd po vznesení námietky premlčania posúdil, že nárok žalobcu nie je premlčaný a ani právo odstúpiť od zmluvy nie je premlčané, keďže žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 19.10.2016 doručeným dňa 26.10.2016 po zistení porušenia zmluvy kontrolou vykonanou dňa 28.09.2016, pričom projekt bol žalovaný povinný ukončiť do 31.12.2015. Teda žalobca odstúpil od zmluvy pred uplynutím premlčacej lehoty. Žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nenávratného finančného príspevku až dňom odstúpenia od zmluvy a žiadosťou na jeho vrátenie, a to v zmysle platných právnych predpisov a zmluvných dojednaní. Súd posúdil, že na riadne ukončenie projektu nemalo vplyv odpojenie od systému a to z vyššie uvedených dôvodov. /žalovaný nepreukázal opak/ Taktiež súd posúdil, že pohľadávka žalobcu nezanikla z dôvodu nepodania incidenčnej žaloby, ako tvrdil žalovaný, a to z vyššie uvedených dôvodov, pričom je nutné zdôrazniť, že daná pohľadávka vznikla až odstúpením od zmluvy z dôvodu, že projekt nebol ukončený do 31.12.2015, pričom reštrukturalizačné konanie v tom čase už bolo dávno skončené. Súd ďalšie dôkazy nevykonal z vyššie uvedených dôvodov s prihliadnutím na § 153 CSP a s poukazom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti, keďže žalovaný navrhoval vypočuť zamestnancov žalovaného a štat.zástupcov ohľadom nutnosti pripojenia do systému, avšak z ničoho nevyplýva, ani zo žiadneho zmluvného dojednania nutnosť pre riadne ukončenie projektu a taktiež z ničoho nevyplývalo, že navrhované výsluchy osôb uvedenú skutočnosť potvrdia ako odborne spôsobilé osoby na to, pričom žalovaný ich účasť nezabezpečil a št.zástupcovia sa na pojednávanie nedostavili bez uvedenia dôvodu.
44. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania.
45. W. § 369 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
46. W. § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
47. Keďže žalovaný nevrátil žalovanú istinu, dostal sa do omeškania, a to od 04.01.2017, nakoľko žiadosť o vrátenie nenávratného finančného príspevku bola žalovanému doručená dňa 14.11.2016 s lehotou do 50 dní od doručenia, t.j. do 03.01.2017. Teda žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom. Na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania tak, ako to vyplýva z výrokovej časti, a to aj v uplatnenej výške, ktorú súd posúdil ako primeranú a osobitne ju nedokazoval v zmysle ustanovení CSP.
48. W. § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. W. § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
51. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).