Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ca/21/2017

Potvrdené rozhodnutím 14Co/74/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUD. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, Mozartova 9, 810 01 Bratislava, V.: XXXXXXXX, právne zastúpený. JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou Nám. Biely kríž 3, P. O. Box 39, 830 03 Bratislava 33 proti žalovanému: Hotel Panoráma Trenčianske Teplice s. r. o., Šrobárova 27/203, 914 51 Trenčianske Teplice, V.: XXXXXXXX, právne zastúpený Advoátskou kanceláriou PETKOV & Co s. r. o., Advokátska kancelária, Šoltésovej 14,811 08 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 2 094,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 9Ca/21/2017-313 zo dňa 05. 12. 2018 takto rozhodol: I. Odvolanie žalovaného proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, o d m i e t a . II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Ca/21/2017-313 zo dňa 05. 12. 2019 v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu LITA, autorská spoločnosť, Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00420166, zast. advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičovou, Nám. Biely kríž 3, P. O. Box 39, 830 03 Bratislava 33 proti žalovanému Hotel Panoráma Trenčianske Teplice s.r.o., Šrobárova 27/203, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36334227, zast. PETKOV & Co s. r. o., Advokátska kancelária, Šoltésovej 14,811 08 Bratislava, IČO: 50430742, o zaplatenie 2 094,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 094,50 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 15. 12. 2017 až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20. 12. 2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 094,50 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 15. 12. 2017 až do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie kalendárneho roka 2016.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán, oprávnením na výkon kolektívnej správy práv vydaným Ministerstvom kultúry SR dňa 18. 08. 2016 pre žalobcu a zo dňa 11. 05. 2010, inzerciou ubytovania žalovaného na webovej stránky booking.com, list komisie Európskeho spoločenstva zo dňa 18. 10. 2005 adresovaný zastupiteľstvu ČR pri EÚ, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 01. 12. 2017, zoznamom vysielaných diel na CD nosiči v žalovanom období, zmluvami o zastupovaní nositeľov práv na CD nosiči a recipročnou zmluvou so zahraničným partnerom, zmluvou o vytvorení audiovizuálneho diela a o udelení licencie na jeho použitie uzatvorenou medzi Rozhlasom a televíziou Slovenska a I. B., Z. D., N. T. Z. M. U., analýzou licenčných platieb hotelových zariadení kolektívnym správcom vo vybraných krajinách Európy z decembra 2016, korešpondenciou strán, prípisom Protimonopolného úradu SR zo dňa 14. 07. 2015, oznámenie podľa § 25 zákona 136/2001 Z. z. zo dňa 16. 12. 2016 adresované voči žalobcovi na Protimonopolný úrad SR, odpoveďou Protimonopolného úradu SR zo dňa 23. 07. 2017, štatistikou vyplácania licenčných odmien v roku 2016, príkaznou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a Zväzom hotelov a reštaurácii SR a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Panorama v Trenčianskych Tepliciach zaradeného do kategórie 4-hviezdičkových hotelov. V roku 2016 v tomto zariadení realizoval verejný prenos prostredníctvom 71 ks zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách tohto zariadenia. Týmto došlo zo strany žalovaného k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu bez súhlasu autorov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky súdneho dvora EÚ zo dňa 12. 03. 2012 sp. zn. C-162/2010 a zo dňa 18. 03. 2010 sp. zn. C-136/2009, tiež zo dňa 07. 12. 2006 sp. zn. C-306/2005, ktoré definujú verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice rady 2001/29/ES z 22. 05. 2001. Žalobca ďalej uviedol, že je organizáciou kolektívnej správy oprávnenou uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy na použitie diel, konkrétne na verejný prenos diela, v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia. Je na používateľovi, aby požiadal autora na udelenie súhlasu pre použitie jeho diela v zmysle § 19 AZ č. 185/2015 Z. z. Z dôvodu faktickej nemožnosti udeľovania licencií na konkrétne špecifikované diela pri masovom použití diel, čo je prípad použitia diel verejným prenosom, je v právnej úprave zavedený inštitút kolektívnej správy práv a najmä inštitút hromadných rozšírených hromadných a kolektívnych licenčných zmlúv. Poukázal v tomto smere na ustanovenie § 79 AZ ako aj na dôvodovú správu k tomuto zákonnému ustanoveniu. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k audiovizuálnym a iným dielam. Ako dôkaz pripojil oprávnenie vydané Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy podľa AZ zo dňa 11. 05. 2010 a 18. 08. 2016. V roku 2016 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 3 370 nositeľov práv. Žalovaný bez súhlasu autorov diel s týmito nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami, čím sa dopustil neoprávneného používania diel, s ktorou skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 58 ods. 1 písm. i) AZ. Tohto nároku sa môže domáhať žalobca ako organizácia kolektívnej správy podľa § 63 ods. 2 písm. d) AZ.

5. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, poukázal na ustanovenie § 458a O. z., ktoré odkazuje na § 442a ods. 2 O. z. Výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od zvyčajnej odmeny, ktorá môže byť len taká, za akú v rozhodnom období boli skutočne poskytované licencie iným používateľom. V roku 2016 uzatvoril žalobca 300 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, u ktorých bola dojednaná odmena podľa sadzobníka, čo ju robí zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody porušovateľom autorských práv oproti tým, ktorí si plnia svoje povinnosti , pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 101/2011.

6. Požadované bezdôvodné obohatenie za rok 2016 v zmysle sadzobníka licenčných odmien predstavoval za 4 hviezdičkový hotel 29,50 Eur ročne za izbu, pričom žalovaný v hoteli Panoráma mal 71 izieb s týmto zariadením. Spolu požadoval sumu 2 094,50 Eur.

7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nárok žalobcu považoval za nedostatočne tvrdený a preukázaný vo vzťahu k aktívnej legitimácii, k existencii verejného prenosu predstavujúceho neoprávnené použitie tých predmetov ochrany, ktoré žalobca údajne spravuje, k subjektom, ktoré údajne zastupuje a k predmetom ochrany, ktorých správu údajne vykonáva. Poukázal na zneužitie jeho dominantného postavenia na trhu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva žiadnu právnu ochranu. Poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu. Ustanovenie § 79 ods. 1 písm. b) AZ a § 79 ods. 2 AZ sú v rozpore s obsahom a účelom smernice 2001/29/ES. V tomto smere poukázal na rozhodnutie súdneho dvora EÚ C-301/15 (č. l. 39 spisu). Z rovnakých dôvodov je rozporný s právom EÚ aj inštitút rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 79. Právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Poukázal na rozpor s článkom 2 písm. a/ a článkom 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES, keď tieto bránia tomu, aby vnútroštátna právna úprava zverila autorizovanej organizácii pre výber a prerozdeľovanie poplatkov výkon práva udeliť súhlas na verejný prenos a pri tom umožnila nositeľom práv alebo ich právnym nástupcom podať námietky proti výkonu tohto práva alebo jeho výkon ukončiť za podmienok, ktoré táto právna úprava vymedzuje. Z uvedených dôvodov potom neexistovala kontraktačná povinnosť žalovaného voči žalobcovi a nie je daná jeho vecná aktívna legitimácia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa AZ a Občianskeho zákonníka. Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalobca je oprávnený konať a uplatňovať si právne nároky len výlučne v prospech tých nositeľov práv, ktorých na základe písomnej dohody zastupuje a v rozsahu, ktorý z dohody vyplýva. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal. Samotný menný zoznam nositeľov majetkových práv nepreukazuje uzatvorenie dohody so žalobcom. Čo sa týka audiovizuálnych diel, majetkové práva k ním nevykonávajú samotní autori ale ich producenti na základe uzatvorených výhradných licenčných zmlúv. Jedná sa o tzv. spoločné dielo. Z uvedených dôvodov sa stáva, že autori dostávajú za to isté zaplatené dvakrát. Ako dôkaz doložil zmluvy uzatvorené s RTVS s jednotlivými čiastkovými autormi audiovizuálneho diela (návrh dôkazov č. l. 46 spisu). Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu na rozdiel od licenčného vzťahu je potrebné preukázať, že bol vykonávaný verejný prenos tých predmetov ochrany zaradených do programovej štruktúry, ku ktorým nepochybne vykonáva správu práve žalobca na základe dohody a v rozsahu dohodnutom s nositeľom práv. Dôkazné bremeno žalobca v tomto smere neuniesol. Žalobca je podnikateľ, ktorý má na trhu licenčných služieb dominantné postavenie, ktoré dlhodobo zneužíva. Od 01. 01. 2015 začal uplatňovať sadzobník odmien, ktoré sú neprimerane vysoké. Pri uplatnení bezdôvodného obohatenia vychádza z jednostranne určeného sadzobníka odmien, ktoré prezentuje ako obvyklú licenčnú odmenu. Podľa rozsudku súdneho dvora EÚ C-177-16 organizácia spravujúca autorské právo s dominantným postavením musí preukázať, že jej ceny sú primerané. V Slovenskej republike sú neporovnateľne vyššie odmeny než v ostatných štátoch Európy. Z týchto dôvodov sa obrátil na Protimonopolný úrad SR a žiadal súd, aby konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) prerušil do času rozhodnutia Protimonopolného úradu SR o otázke, ktorá je podstatná pre rozhodnutie v merite veci a súd nie je oprávnený ju riešiť.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pokiaľ tento poprel všetky skutkové tvrdenia, takéto generálne popretie skutkových tvrdení je v rozpore s § 151 CSP, a teda neúčinné.

9. K námietkam vecnej aktívnej legitimácie ako aj k úprave rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy uviedol, že inštitút rozšírených licenčných zmlúv je krajinách EÚ bežným inštitútom, keď individuálny výkon práv jednotlivými nositeľmi je prakticky nemožný pri masovom použití diel a slúži k ochrane práv autora. Zároveň poskytuje možnosť získať oprávnenie na toto použitie diel pre samotných používateľov bez toho, aby jednali s jednotlivými nositeľmi práva. V samotnom bode 18 úvodných ustanovení smernice rady 2001/29/ES sa uvádza, že smernica platí bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia v členských štátoch týkajúce sa spravovania práv, ako sú rozšírené licencie ochranných spoločností. Tiež poukázal na smernicu európskeho parlamentu a rady 2014/26/EÚ o kolektívnej správe jej bod 12 úvodných ustanovení. Rozsudok EÚ C-301/15, na ktorý poukázal žalovaný, sa týkal konkrétnej právnej úpravy Francúzska v prípade obchodne nedostupných kníh, nie organizácie kolektívnej správy. Ustanovenie § 19 AZ a § 58 ods. 1 AZ sú osobitná právna úprava, ktorá má prednosť pre úpravou v O. z. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k písomnému vylúčeniu kolektívnej správy majetkových práv ani zo strany nositeľov práv zastupovaných na zmluvnom základe ani zo strany nositeľov práv nezastupovaných na zmluvnom základe a žalobca má zákonnú povinnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, keďže nositelia práv sami si toto neuplatňujú. Audiovizuálne dielo je spoločným dielom s osobitnou právnou úpravou podľa § 82 až 86 AZ, na ktoré sa primerane majú použiť ustanovenia § 15 o spoluautorstve. Úprava AZ sa vzťahuje na autorov diela. Na výrobcu audiovizuálneho záznamu len vo vzťahu k audiovizuálnemu záznamu a u vysielateľa len vo vzťahu k vysielaniu.

10. Licenčné odmeny sú stanovené paušálnou sumou a ich rozdeľovanie je na ťarchu a zodpovednosť žalobcu. Poukazoval na skutočnosť, že žalovaný uzatvoril za žalované obdobie zmluvy s organizáciami kolektívnej správy SLOVGRAM a SOZA. Jednal aj s ním, pričom však nedošlo k dohode ohľadom výšky odmeny. Čo sa týka pripojenej analýzy licenčných platieb porovnávaných krajín, poukázal na nedostatky tejto analýzy (str. 194 a nasledujúcich spisu). V danom období uzatvoril 300 rozšírených hromadných licenčných zmlúv podľa sadzobníka, čo robí túto odmenu zvyčajnou (odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 101/2011a na pripojené rozhodnutia krajských súdov).

11. Podľa § 27 ods. 1 AZ zák. č. 185/2015 Z. z. (ďalej AZ) verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.

12. Podľa § 19 ods. 1 AZ autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. (2) Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) písm. f) bod 3 použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti verejným prenosom diela.

13. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) AZ autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia

14. Podľa § 63 ods. 2 písm. AZ nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať a) aj ktorýkoľvek zo spoluautorov v mene a na účet všetkých spoluautorov, b) namiesto autora iný nositeľ práv, d) vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.

15. Podľa § 141 ods. 1 AZ správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len "predmet ochrany"). (2) Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.

16. Podľa § 144 ods. 1 AZ právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie"). (3) Organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

17. Podľa § 79 ods. 1 AZ organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2. (2) Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie. . 18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 442a ods. 1 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce. (2) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

20. Podľa § 83 ods. 2 AZ za autorov audiovizuálneho diela sa považujú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo, a iná fyzická osoba, len ak sa na vytvorení audiovizuálneho diela podieľala tvorivou duševnou činnosťou.

(3) Ak sa na tvorbe audiovizuálneho diela podieľalo viacero fyzických osôb podľa odseku 2, primerane sa uplatnia ustanovenia § 15. (4) Práva autorov audiovizuálne použitých diel zostávajú zachované.

21. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vyplatenie bezdôvodného obohatenia za rok 2016 z titulu neuzatvorenia licenčnej zmluvy.

22. V konaní bolo preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy s udeleným oprávnením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 11. 05. 2010 a 18. 08. 2016, okrem iného aj na výkon kolektívnej správy práv na použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti verejným prenosom (písm. o/ oprávnenia).

23. Nebolo sporné, že za žalované obdobie kalendárneho roka 2016 bol žalovaný prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Panorama, ktorý patrí do kategórie 4 hviezdičkových hotelov, v ktorom uskutočňoval verejný prenos prostredníctvom 71 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách svojho zariadenia bez toho, že by uzatvoril so žalobcom licenčnú zmluvu. Obrana žalovaného spočívala v argumentácii vo vzťahu k nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu a neprimeranej požadovanej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia.

24. Vo vzťahu k otázke vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu ako už bolo uvedené, tento je organizáciou kolektívnej správy, ktorá zastupuje v zmysle citovaného ustanovenia § 79 ods. 1 AZ najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je oprávnená uzatvárať rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a to aj tých, ktorí sú zastúpení na základe dohody v zmysle § 164 AZ alebo aj tých, ktorí neuzatvorili takúto dohodu, ale nevylúčili kolektívnu správu k týmto dielam v zmysle § 79 ods. 2 AZ. Túto skutočnosť žalobca preukázal pripojenou prílohou č. 7 - niektorými zmluvami o zastupovaní nositeľov práv ako aj recipročnou zmluvou so zahraničným partnerom a uzatvorenými rozšírenými hromadnými licenčnými zmluvami o použití diel ich verejným prenosom, okrem iných aj audiovizuálnych diel za obdobie kalendárneho roka 2016. V zmluvách o zastupovaní autorských práv autori poverili žalobcu zastúpením pri výkone jeho majetkových autorských práv k audiovizuálnym dielam ich verejným prenosom, pričom obsahom zastúpenia bolo aj vyplácanie náhrad odmien aj príjmov z bezdôvodného obohatenia.

25. Žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že by uzatvoril licenčnú zmluvu s konkrétnymi autormi, prípadne inými subjektmi správy autorských práv zmluvu ohľadom používania audiovizuálnych diel verejným prenosom za žalované obdobie. Pokiaľ tvrdil, že niektorí autori prekladov alebo autori úpravy dialógov u zahraničných audiovizuálnych diel uzatvorili licenčné zmluvy s RTVS, táto skutočnosť nepreukazuje, že žalobca nemá nárok domáhať sa odmeny, prípadne bezdôvodného obohatenia za používanie diela vo vzťahu k ostatným autorom diela, prípadne autorom ostatných diel vrátane zahraničných, vysielaných v danom období (napr. vo vzťahu k režisérom, scenáristom, autorom literárnej predlohy a pod.). Keďže doložené licenčné zmluvy sa týkali výhradne autorov prekladu, je zrejmé, že RTVS nie je výrobcom originálu audiovizuálneho diela, ani jeho producentom (týmto je zahraničný subjekt). Nejedná sa potom o výrobcu originálu audiovizuálneho diela v zmysle § 86 ods. 1 AZ.

26. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy ustanovená v zmysle príslušných ustanovení Autorského zákona v zmysle ustanovenia § 144 AZ nie je organizáciou, ktorá by správu autorských práv vykonávala za účelom dosahovania zisku (§ 144 ods. 2 písm. b/ AZ). Zastupuje nositeľov autorských práv vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a na ich účet (§ 144 ods. 3 AZ) a to aj vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď ustanovenie § 63 ods. 2 písm. d/ AZ, ktorý odkazuje na znenie ustanovenia § 58 ods. 2 písm. i/ AZ).

27. Úprava podľa § 146 AZ sa týka len povinne kolektívne spravovaných práv, zatiaľ čo úprava podľa § 79 a § 80 sa týka dobrovoľne kolektívne spravovaných práv, t. j. práv, u ktorých sa môže nositeľ práva rozhodnúť, či sa dá zastúpiť organizáciou kolektívnej správy alebo naopak. Ak sa však rozhodne, že s ňou neuzavrie dohodu o zastupovaní a zároveň nevylúči kolektívnu správu práv, rozširuje sa naňho účinok hromadnej licenčnej zmluvy. Z uvedených dôvodov súd považoval námietku žalovaného ohľadom nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu za bezdôvodnú.

28. K námietkam žalovaného, že ustanovenie § 79 AZ je v rozpore so smernicou 2001/29/ES a inštitút rozšírených licenčných zmlúv je v rozpore s právom EÚ, súd uvádza, že inštitút kolektívnej správy ako aj úprava rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy v Autorskom zákone bola zavedená s cieľom urýchliť a zjednodušiť poskytovanie súhlasov na vybrané spôsoby použitia diela, okrem iného aj na verejný prenos diela prostredníctvom technického zariadenia (§ 80 písm. a/ AZ). Rozšírená hromadná licencia je niekde uprostred medzi dobrovoľnou a povinnou kolektívnou správou. Tento inštitút vychádza z princípu preferencie individuálneho výkonu práv a zároveň má prvky povinnej kolektívnej správy, keďže sa týka nielen zastupovaných ale aj nezastupovaných autorov (pokiaľ ju títo nevylúčia). Jej zavádzanie je v kompetencii členských štátov EÚ, čo možno vyvodiť z recitálu 18, smernice 2001/29/ES, podľa ktorého smernica platí bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia členských štátov, ktoré sa týkajú spravovania práv, ako sú rozšírené licencie ochrany spoločností, obdobne tiež recitál smernice 2014/26/EÚ (porovnaj komentár k Autorskému zákonu vydaný v edícii C. H. Beck autor Adamová/Hazucha, rok vydania 2018 str. 578).

29. Súd sa ďalej zaoberal otázkou základu nároku ako aj jeho výšky vo vzťahu k požadovanému bezdôvodnému obohateniu.

30. Tento nárok žalobcu vyplýva priamo zo špeciálnej právnej úpravy Autorského zákona, ktorý však jeho výšku nerieši a odkazuje na úpravu v ustanoveniach § 451 a nasledujúcich O. z. , najmä § 442a O.z

31. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká, ak sa niekto bezdôvodne obohatí na úkor iného. V prípade neoprávneného zásahu do autorského práva bezdôvodné obohatenie vzniká tým, že rušiteľ použil dielo bez toho, aby získal potrebný súhlas na použitie diela, t. j. licenciu, za udelenie ktorého by musel poskytnúť autorovi zmluvnú odmenu. Požadovaná výška primeranej odmeny vychádzala zo sadzobníka žalobcu. Jej výška zo strany žalovaného nebola spochybňovaná. Tento poukazoval na zneužívanie monopolného postavenia žalobcom. Výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od obvyklej odmeny za získanie licencie pri obdobných zmluvných vzťahoch v čase neoprávneného zásahu do práva autora a jeho mieste t.j. na území SR. Žalobca ju preukázal predložením hromadných licenčných zmlúv na rovnaké predmety ochrany v danom období. Takto dojednaná odmena je minimálnou vo vzťahu k stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade by došlo k zvýhodneniu pôvodcu zásahu do autorských práv oproti užívateľom, ktorí uzatvorili licenčné zmluvy. V prípade nesúhlasu s požadovanou výškou odmeny pri jednaní o uzatvorení licenčnej zmluvy mal žalovaný možnosť sa domáhať, aby takúto výšku stanovil súd v zmysle ustanovenia § 165 ods. 8 AZ .

35. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) do skončenia konania na protimonopolnom úrade, súd tomuto nevyhovel, keďže nebolo preukázané, že vôbec takéto konanie prebieha a tiež z dôvodu, že prípadné rozhodnutie protimonopolného úradu nemá vplyv na rozhodnutie o výške bezdôvodného obohatenia, keďže tento orgán rieši len otázku primeranosti licenčných odmien, aj to len do budúcna.

36. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 O. z. vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. v súvislosti so znením ustanovenia § 563 O. z. Moment doručenia výzvy na plnenie nebol sporný.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).