Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/133/2017

Potvrdené rozhodnutím 11Co/39/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Mareka Košča a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: N. K., Y.. XX.X.XXXX, E. G. V. XX, XXX XX G. V., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 233 429, proti žalovanej: N. N., Y.. XX.X.XXXX, E. J. XX, XXX XX G. V., právne zastúpená JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 076 986, o zaplatenie 651,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 8Csp/133/2017-134 zo dňa 5.12.2018, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G. V. XX, XXX XX G. V. pr. zast.: JUDr. Vladimír Koman, advokát, 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanej: N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX G. V. pr. zast.: JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 651,86 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 65,00 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 65,00 eur od 27.3.2018 do zaplatenia, a to všetko lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 80,06 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 651,86 eur s prísl. z titulu náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. 4 nachádzajúceho sa v 6-bytovej jednotke súp. číslo XX zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. G. V.. Odber vody v tejto bytovej jednotke je zabezpečený zo spoločného vodomeru, ktorý bol registrovaný na žalovanú. Žalovaná po vyúčtovaní spotreby vody vodárenskou spoločnosťou vykonala rozúčtovanie spotreby pre jednotlivých vlastníkov bytov. Dňa 5.1.2017 sa konala schôdza vlastníkov bytov, na ktorej mala žalovaná predložiť vyúčtovanie za roky 2014 - 2016. Žalovaná na schôdzu neprišla, ale požiadala vodárne o odobratie vodomeru, čo zistili dňa 17.2.2017 v čase okolo 13.15-13.45 hod. Žalobca telefonicky žiadal vodárne o znovupripojenie, čo nebolo možné, preto vycestoval do Starej Ľubovne na vodárne, kde zistil dlh za spotrebovanú vodu vo výške 521,86 eur. Už od roku 2015 žiadali o poskytnutie dokladov ohľadne platieb za vodu, čo žalovaná odmietala, preto za vodu prestali uhrádzať. Žalovaná zrušila spoločný fond a vytvorila si nový a urobila nový domový poriadok, ktorí spoluvlastníci (okrem p. V.) neodsúhlasili. Žalobca na vodárňach uhradil dlh vo výške 521,86 eur, ako aj náklady za pripojenie vody vo výške 130 eur. Dňa 20.2.2017 na schôdzi bytového domu vlastníci bytov odsúhlasili prepis odberného miesta zo žalovanej na Bytové spoločenstvo 2x6j., G. V. XX,28.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe list vlastníctva (LV) č. XXXX v k.ú. G. V., zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu vo G. V.u č. XX konanej dňa 5.1.2017 a dodatok k nej, 2 príjmové pokladničné doklady od Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. a predžalobnú upomienku zo dňa 3.5.2017.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe neuznala nárok žalobcu a žiadala žalobu zamietnuť. Potvrdila, že vodomer bol napísanú na ňu a po vyúčtovaní spotreby vody robila rozúčtovanie medzi jednotlivých vlastníkov bytov. K tejto dobrovoľnej a nijako neodmeňovanej aktivite sa zaviazala od cca r. 2008-2010 a bez väčších konfliktov ju vykonávala do r. 2014. Každý z vlastníkov bytov vedel o výške dohodnutej zálohy, ktorá bola ústne vopred dohodnutá a ktorú uhrádzal a z týchto uhrádzala účtované náklady za vodu a spoločnú elektrinu. K 31.12. jednotlivým vlastníkom dala vyúčtovanie (ak si o to požiadali) podľa spotreby a prípadný preplatok alebo nedoplatok zohľadňovala pri prvých platbách za ďalší rok. Ďalej popísala, v akej výške a kedy uhrádzali zálohové platby jednotlivé rodiny, a to od roku 2014 do roku 2016 s tým, že rodina žalobcu a rodiny S. a E. uhrádzali zálohy iba do polovice roka 2015, následne uhradili ešte faktúru splatnú v decembri 2015. Vodomer dala odpojiť z dôvodu, že traja z vlastníkov bytov prestali uhrádzať zálohy a nevedela si s nimi poradiť. Pred odpojením napísala vlastníkom, ktorí neplatili, doporučené listy, žalobcovi sa jej ho podarilo doručiť osobne ako prvému, ostatné rodiny si ho už neprevzali. V decembri 2016 nalepila na vstupné dvere bytového domu výzvu. Ešte aj v roku 2017 cez p. V. upozorňovala neplatičov na možnú odstávku vody. Ak by boli zálohy riadne platené, k žiadnemu odpojeniu vody by nedošlo. Žalovaná vzniesla aj kompenzačnú námietku voči žalobcovi vo výške 226,97 eur, ktorá pozostáva z dlhu za vodu za rok 2015 vo výške 53,28 eur a za rok 2016 vo výške 173,69 eur. Ani v ostatnom žalovanom rozsahu žiadna škoda nevznikla, pretože aj keď odpočíta úhrady zo strany 3 problémových rodín za roky 2015 a 2016 (zálohy a jednu zaplatenú faktúru), stále jej dlhujú 120,78 eur za vodu a určitú sumu aj za elektriku. Poprela tvrdenia žalobcu, že by nebol informovaný o výške platieb za vodu, pretože nebol problém mu ukázať všetky podklady a o tejto možnosti vedel aj od jej manžela. Žalobca však do dokladov odmietol prísť nahliadnuť na rozdiel do zástupcov z rodín E.j a S.. Domový poriadok je nepodstatný pre vec. Žiadny spoločný fond nezrušila, ani nevytvorila nový. Nedohodli sa na platbách do spoločného fondu, preto sa naň neskladali. Na záver uviedla, že svojím konaním sa nedopustila protiprávneho konania, keďže jednak bolo jej právo odpojiť vodomer a pred jeho odpojením dostatočne informovala ostatných vlastníkov o hroziacom odpojení. Jej dobrovoľná aktivita bola podmienená riadnym a včasným plnením povinností zo strany vlastníkov bytov, ktoré časť vlastníkov prestala rešpektovať. Je preto možné uvažovať aj o odvrátení hroziacej škody podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príp. o zbavení sa zodpovednosti v zmysle § 417 ods. 3 Občianskeho zákonníka, lebo škodu nezavinila.

5. K svojmu vyjadreniu pripojila saldo od Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. (ďalej aj PVPS, a.s.) za obdobie od 1.1.2014 - 11.5.2018, nečitateľnú fotografiu oznamu na vchodových dverách, žiadosť o odstavenie vody zo dňa 16.2.2017, 2 výzvy k zaplateniu si pohľadávky za vodu zo dňa 7.10.2015 týkajúcej sa rodín S. a E., 3 podacie lístky o odoslaní listín dňa 8.10.2015 rodinám žalobcu, S. a E., odpis podružných vodomerov za roky 2014 až 2016 a vyúčtovania za roky 2014 - 2016.

6. Žalobca v replike nepoprel, že žalovaná vyberala zálohy a vodomer bol zapísaný na jej meno. Uviedol však, že tvrdenia žalovanej, že žalobca bol informovaný, nie sú veľmi presvedčivé a ničím podložené. Žalovaná predložila znenie listov iba pre 2 rodiny, nie však pre žalobcu, aj keď podací lístok je aj pre žalobcu. Ďalej uviedol, že z predložených vyúčtovaní nevyplýva, od koho a v akej výške prijala zálohy. Jediný doklad, ktorý zodpovedá účtovníctvu, je doklad od PVPS, a.s., z ktorého vyplýva úhrada poplatkov za vodu koncom 24.12.2016 a z dokladov od žalovanej nevyplýva, že by žalobcu vyzvala na úhradu dlhu. Takisto nepredložila žiaden doklad o tom, že by na prelome rokov 2016 a 2017 upozornila vlastníkov bytov o nedoplatkoch. Na záver vyslovil názor, že boli splnené podmienky na vznik zodpovednosti za škodu.

7. Žalovaná v duplike trvala na vyjadrení k žalobe. Ďalej k tvrdeniam žalobcu uviedla, že žalobca zrazu požaduje vyúčtovanie vo forme, ktorú nikto v bytovom dome nepožadoval a ani sa nikdy iným spôsobom nerobilo, keďže aj žalovaná robila evidenciu, preberanie a rozúčtovanie platieb tak, ako bola poučená od jej predchodkyne p. X. Zdôraznila, že každý vedel, akú zálohu má platiť, pričom pri preberaní zálohy vystavovala príjmové doklady, aby mala prehľad o prijatých zálohách jednak ona, ako aj vlastníci bytov. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že dňa 24.12.2016 mala byť uhradená voda a už dňa 16.2.2017 mala žalovaná písať PVPS, a.s., že ide o dlhodobé neuhrádzanie poplatkov za vodu. Ide o účelový výklad žalobcu. Žalobca, ako aj zvyšné dve rodiny, ktoré prestali uhrádzať zálohy za vodu, sami donútili žalovanú konať tak, ako konala.

8. K duplike ako dôkazy pripojila 25 príjmových pokladničných dokladov. Pred prvým pojednávaním žalovaná predložila súdu aj 3 fotografie oznamu vyveseného na vchodových dverách bytového domu s čitateľným textom, ktoré boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu.

9. Žalobca a jeho právny zástupca na oboch pojednávaniach trvali na svojich stanoviskách. Okrem toho zároveň poukazovali aj na spoločný fond, ktorého zostatok podľa vyúčtovania za rok 2013 bol vo výške 467,80 eur, v ďalších rokoch však už nebolo predložené vyúčtovanie, ako sa s ním nakladalo, pričom vlastníci bytov, ktorí prestali platiť zálohy, žiadali žalovanú, aby uhradila dlžné platby za vodu z tohto spoločného fondu. Minimálne vo výške zostatku v spoločnom fonde preto podľa právneho zástupcu žalobcu vznikla škoda. V priebehu prvého pojednávania predložil právny zástupca žalobcu ako dôkaz prehlásenie Evy S. a N. E. a žalobca predložil kópiu vyúčtovania za rok 2013 a dva pokladničné doklady, ktoré dostal za platby v roku 2014.

10. Žalovaná a jej právny zástupca takisto na oboch pojednávaniach trvali na svojich stanoviskách. Žalovaná bližšie popísala evidenciu a výber záloh s tým, že niekedy sa stalo, že jej niektorý vlastník bytov uhradil zálohy aj neskôr za nejaké dlhšie obdobie (napr. za polrok alebo 3-rok), preto hneď v polovici roka 2015 neriešila neplatenie záloh, lebo si myslela, že tieto budú doplatené neskôr. Prípadné nedoplatky, ktoré neboli kryté zálohami, uhradila buď zo svojho alebo zo spoločného fondu. Napätie vo vzťahu medzi stranami sporu začalo asi od roku 2014. Neplatenie záloh riešila s PVPS, a.s., ako aj so starostom obce, pričom obaja jej odporučili dohodnúť sa s neplatiacimi vlastníkmi bytov. Keďže k obnoveniu platenia záloh nedošlo, dala odpojiť vodu. Právny zástupca žalovanej ešte poukázal na to, že úhradou dlžných faktúr ku škode nedošlo a pokiaľ ide o poplatok za znovupripojenie vody, ktorý jediný by mohol byť považovaný za škodu, potreba jeho zaplatenia bola spôsobená neplatením záloh za vodu, teda vo vzťahu k žalovanej nedošlo k protiprávnemu konaniu.

11. Po prvom pojednávaní žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila súdu ako dôkaz prehlásenie p. V., ktorú pôvodne navrhovala vypočuť a vyúčtovanie za rok 2003 na preukázanie spôsobu vyúčtovania v minulosti. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil súdu ako dôkaz vyúčtovania za roky 2008-2013 a za roky 2015 a 2016, pokladničné príjmové doklady, ktoré predložil už na prvom pojednávaní a navrhol vypočuť H. S. a N. E.. Uvedené predložené listinné dôkazy boli doručené protistrane.

12. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako sú uvedené v bodoch 3, 5, 8, 9 a 11 tohto odôvodnenia a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobca a žalovaná boli v rokoch 2014-2016 vlastníkmi bytov v bytovom dome vo G. V.u č. XX. Žalovaná po prisťahovaní sa dobrovoľne súhlasila s tým, že bude po p. X. pokračovať v evidencii záloh platieb za vodu a spoločnú elektrinu a z týchto bude platiť faktúry od dodávateľov. Následne po skončení roka predkladala vlastníkom bytov rozúčtovanie spotreby vody a elektriny. V bytovom dome bol jeden hlavný vodomer a každá rodina mala za hlavným vodomerom podružný merač, kde si mohla overiť svoju spotrebu. Zálohové platby za vodu a spoločnú elektrinu uhrádzali všetky rodiny do júna 2015. Približne od roku 2014 sa vzťahy medzi vlastníkmi zhoršili, pričom vznikli dva tábory, ktoré mali odlišné názory na fungovanie a správu vecí týkajúcich sa bytového domu, kde na jednej strane stáli rodiny K., S. a E. a na druhej strane rodiny N., V. a G.. Po skončení roka 2014 neobdržali minimálne rodiny K., S. a E. vyúčtovanie nákladov za vodu a elektrinu, príp. vyúčtovanie spoločného fondu, aj keď o to žalovanú žiadali. Uvedené tri rodiny, ktoré boli najväčší odberatelia vody, preto od júla 2015 prestali uhrádzať zálohy. Žalovaná vyzývala tieto rodiny na platenie záloh tak doporučeným listom v októbri 2015, ako aj vylepením oznamu na vchodové dvere bytového domu, kde v decembri 2015 bola vyvesená aj faktúra od PVPS, a.s. Túto uhradil žalobca a rodiny S. a E. sa s ním následne vyrovnali. Neplatenie záloh od rodín K., S. a E. pokračovalo aj v roku 2016, keď tieto rodiny žiadali žalovanú o vyúčtovania za rok 2015 a odovzdanie celej dokumentácie. Prvú faktúru za vodu v roku 2016 uhradila žalovaná s rodinami V. a G., ktoré uhradili zálohy na celý rok dopredu a ďalšie tri faktúry za vodu ostali neuhradené. V decembri 2016 vyvesila žalovaná na vchodové dvere bytového domu výzvu na zaplatenie nákladov za vodu s poučením, že inak dôjde k odpojeniu vody. Uvedený oznam videla aj manželka žalobcu, ktorá mu ho odfotený poslala žalobcovi. Žalovaná konzultovala riešenie situácie s PVPS, a.s. aj so starostom obce, ktorí jej odporučili dohodnúť sa s neplatičmi. K dohode však nedošlo. Na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 5.1.2017, na ktorej chceli uvedené 3 rodiny neplatičov dosiahnuť predloženie vyúčtovaní za roky 2014 -2016, sa žalovaná nezúčastnila. Dňa 16.2.2017 vyhotovila žalovaná žiadosť o odpojenie vody, ku čomu

došlo dňa 17.2.2017. V rovnaký deň vycestoval žalobca do Starej Ľubovne, kde uhradil PVPS, a.s. dlh za vodu za vchod č. XX v bytovom dome vo G. V.u v celkovej výške 521,36 eur, a to faktúry vo výškach 181,55 eur, 184,15 eur a 143,66 eur splatné postupne v dňoch 23.6.2016, 1.10.2016 a 24.12.2016, poplatky za 6 upomienok po 2 eurá, poplatok vo výške 0,50 eur a poplatok za znovupripojenie vo výške 130 eur. V ten istý deň potom došlo k obnoveniu prívodu vody. Vyúčtovania za roky 2014-2016 dostali rodiny K., S. a E. až v roku 2017.

14. Právny zástupca žalobcu navrhol v priebehu konania vykonať výsluch aj starostu obce G. V. a svedkov H. S. a N. E.. Keďže skutočnosti, ktoré výsluchom týchto svedkov navrhoval právny zástupca žalobcu zistiť, potvrdila aj samotná žalovaná a tieto ani neboli medzi stranami sporné (ako napríklad, že žalovaná vyúčtovania za roky 2014-2016 predložila rodinám K., S. a E. až v roku 2017, že od nej tieto rodiny žiadali vyúčtovania a odovzdanie evidencie, že žalovaná konzultovala situáciu so starostom a pod.), súd zamietol návrh na vykonanie týchto dôkazov ako nadbytočný a nehospodárny. Žalovaná a jej právny zástupca po predložení prehlásenia p. V. netrvali na jej osobnom výsluchu, preto ho súd takisto neuskutočnil.

15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

18. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Náhrada škody je inštitút umožňujúci poškodenému domáhať sa náhrady toho, o čo sa zmenšila jeho majetková sféra v dôsledku porušenia povinnosti upravenej záväznými právnymi predpismi alebo zmluvných povinností alebo náhrady toho, čo by poškodený bol dosiahol, ak by nedošlo k porušeniu určitej povinnosti zo strany škodcu (tzv. ušlý zisk). Pre zodpovednosť za škodu sa vyžaduje splnenie určitých podmienok, a to 1. protiprávne konanie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V prípade, že nejde o tzv. objektívnu zodpovednosť (t.j. zodpovednosť za výsledok, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu), je potrebné, aby bolo preukázané aj zavinenie škodcu. Tieto predpoklady musia byť súčasne splnené, aby niekto mohol zodpovedať za škodu.

20. Žalobca sa v tomto konaní domáhal náhrady škody, ktorá pozostáva jednak zo sumy 521,86 eur (čo predstavuje dlh na dodávkach vody za 9 mesiacov roku 2016) a jednak zo sumy 130 eur, ktorá predstavuje poplatok za znovupripojenie vody. Súd podmienky na vznik zodpovednosti za škodu posudzoval samostatne vo vzťahu k týmto sumám.

21. Vo vzťahu k úhrade sumy 521,86 eur je potrebné uviesť, že touto uhradil žalobca faktúry za vodu splatné 23.6.2016, 1.10.2016 a 24.12.2016 (celkovo vo výške 509,36 eur), poplatky za 6 upomienok vo výške 2 eurá, poplatok vo výške 0,50 eur, pričom tieto uhradil dňa 17.2.2017 (v replike právny zástupca žalobcu nesprávne uvádzal dátum úhrady 24.12.2016, ku ktorému nie je zrejmé, ako dospel, keďže v samotnej žalobe sa uvádza, že tieto faktúry boli uhradené dňa 17.2.2017). Rodiny S. a E. sa so žalobcom následne vyrovnali. Z predloženého vyúčtovania za rok 2016 je zrejmé, že súčet spotreby vody rodín K., S. a E. (resp. vo vyúčtovaní rod. R.) za rok 2016 je 508,03 eur. Zvyšok nákladov za vodu v roku 2016 uhradili zvyšné tri rodiny, ktoré uhradili prvú faktúru od PVPS, a.s. v roku 2016. Žalobca teda úhradou sumy 521,86 eur uhradil svoju spotrebu vody a spotrebu vody ďalších dvoch rodín, ktoré prestali uhrádzať zálohy za vodu a spoločnú elektrinu. V tejto časti teda nevznikla škoda, pretože majetková sféra žalobcu by sa tak či tak znížila o výšku sumy, ktorá zodpovedá jeho reálnej spotrebe vody. Navyše sa škody domáhal sám, ale je zrejmé, že uhradil náklady za vodu za 3 rodiny, ktoré sa ním následne vyrovnali, teda v tejto časti ani nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o zaplatenie celej sumy 521,86 eur, keďže ak by aj boli splnené všetky podmienky na náhradu škody v tejto časti uplatňovaného nároku, mal by žalobca právo žiadať iba časť škody pripadajúcu na neho. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že celú sumu uhradil najskôr sám a až potom došlo k vyrovnaniu s ostatnými dvoma rodinami. V tejto časti nároku teda absentuje minimálne jedna podmienka na vznik zodpovednosti za

škodu, a to vznik škody. Ak nie je splnená čo i len jedna podmienka na vznik zodpovednosti za škodu, nie je nárok na náhradu škody dôvodný.

22. Vo vzťahu k sume 130 eur je zrejmé, že ide o náklad, ktorý súvisí s odpojením vody, k čomu došlo na základe žiadosti žalovanej. Kým žalobca v priebehu konania argumentoval tým, že žalovaná odpojením vody a jej správaním predtým, keď odmietala vydať vyúčtovanie za roky 2014 - 2016, spôsobila svojím protiprávnym konaním škodu, žalovaná naopak argumentovala tým, že neuhrádzaním záloh od polovice roku 2015 bola donútená odpojiť vodu, ktorá bola evidovaná na ňu, keďže jej hrozil určitý postih od dodávateľa vody a jej výzvy adresované neplatičom ostali bez odozvy. Pri posúdení protiprávnosti konania žalovanej, resp. spoluzavinenia žalobcu súd vychádzal zo širších súvislostí zistených vykonaným dokazovaním. Je zrejmé, že celý spor je výsledkom naštrbených susedských vzťahov najmä medzi stranami sporu, keď ani jedna strana nechcela popustiť „zo svojej pravdy“ a na jednej strane žalovaná podmieňovala predloženie vyúčtovania zaplatením záloh od 3 rodín, ktoré zálohy prestali platiť a na druhej strane tieto tri rodiny podmieňovali zaplatenie záloh predložením vyúčtovania. Je potrebné uviesť, že protiprávnym konaním je aj konanie, na ktoré sa niekto zaviazal dobrovoľne na základe dohody s určitými ľuďmi. Na jednej strane odmietanie vydať vyúčtovanie zo strany žalovanej bolo porušením dohody s vlastníkmi bytov vypracovať vyúčtovanie po skončení roka, na druhej strane odmietanie platiť zálohy za vodu a spoločnú elektrinu bolo porušením dohody uhrádzať tieto zálohy. V danom prípade došlo v dôsledku naštrbených susedských vzťahov k reťazeniu príčin a následkov, kde konanie jednej strany (príčina) vyvolalo reakciu protistrany (následok), ktorá bola zároveň príčinou pre ďalšie konanie prvej strany, pričom nešlo iba o vyúčtovanie za vodu a elektrinu a platenie záloh, ale tieto problémy sa pretavovali aj do ďalších situácií v obytnom dome. Vychádzajúc z týchto zistení súd dospel k záveru, že na odpojení vody, čo bolo bezprostrednou príčinou vzniku poplatku za znovupripojenie, sa podieľali obe strany sporu rovnakou mierou svojím tvrdohlavým postojom a neústupčivosťou. Aj keď teda odpojenie vody evidovanej na žalovanú nebolo priamo v rozpore s právnymi predpismi, najmä ak sa nedoplatok za vodu zväčšoval so značným prispením aj žalobcu, ktorý vodu užíval, ale zálohy za užívanie vody neplatil, aj keď si mohol spotrebu vody jednoducho overiť na podružnom vodomere, na druhej strane súd zohľadnil, že pri troche porozumenia sa mohla celá situácia vyriešiť inak a k vzniku poplatku za znovuporipojenie nemuselo dôjsť. Súd preto zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi polovicu poplatku za znovupripojenie vody. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu takéto riešenie súd považuje za spravodlivé.

23. Žalovaná si uplatnila voči žalobcovi aj kompenzačnú námietku z dôvodu nedoplatkov žalobcu za roky 2015 a 2016. Pokiaľ ide o rok 2016, žalobca svoj dlh uhradil priamo dodávateľovi vody, pričom v tomto roku za neho žalovaná v konečnom dôsledku neuhrádzala nič (vychádzajúc z koncoročného vyúčtovania, keď úhrada prvej faktúry troma rodinami pokryla ich spotrebu za rok 2016 a úhrada žalobcu po odpojení vody pokryla spotrebu vody za zvyšné tri rodiny). Pokiaľ ide o dlh za rok 2015, z tvrdení žalovanej nie je možné jednoznačne zistiť, z akých peňazí bol nedoplatok žalobcu za rok 2015 uhradený, teda či išlo o peniaze priamo žalovanej, alebo išlo o peniaze zo spoločného fondu (keďže podľa vyjadrení žalovanej niekedy prípadný dlh za vodu, keď ešte neboli zložené všetky zálohy, zaplatila sama a niekedy si pomohla peniazmi zo spoločného fondu). Žalovaná k tejto skutočnosti nenavrhla žiadne dôkazy. Súd preto kompenzačnú námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú.

24. Pokiaľ ide o námietku najmä právneho zástupcu žalobcu, že vyúčtovania predložené žalovanou nemajú náležitosti podľa zákona o účtovníctve, je potrebné uviesť, že žalovaná sa nezaviazala na vypracovávanie dokladov s takýmito náležitosťami, iba na obyčajné rozpočítanie zložených záloh a vyúčtovanie spotreby vody a spoločnej elektriny tak, ako to robila aj jej predchodkyňa. Takáto námietka je preto bezpredmetná. Skutočnosť, že žalovaná vyúčtovanie urobila v inom tvare tabuľky ako jej predchodkyňa, prípadne že ho postupne okresala (od roku 2014 aj bez vyúčtovania spoločného fondu), je pre toto konanie bezpredmetné.

25. Takisto tvrdenie o spoločnom fonde súd pripustil len do tej miery, ktorá bola potrebná pre toto konanie. Žalobca je pánom sporu, ktorý určuje, čo bude predmetom konania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody za úhradu za dodávky vody a poplatok za znovupripojenie, nie však vydania spoločného fondu, či jeho vyúčtovania. Požiadavku, aby žalovaná uhradila dlh za dodávku vody zo spoločného fondu súd považoval za nedôvodnú, pretože spoločný fond (podľa spôsobu využívania finančných prostriedkov spoločného fondu pred rokom 2010 je zrejmé, že išlo o fond prevádzky, údržby a opráv) slúži prioritne iným účelom (t.j. na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu - porovnaj § 10 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) a iba v prípade nedostatku finančných prostriedkov je možné použiť peniaze z fondu na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome, avšak tieto je potrebné následne do fondu vrátiť. Navyše v danom prípade by išlo o úhradu dodávok energií nie do spoločných priestorov a častí bytového domu, ale o úhradu za vlastníkov, a to len za polovicu vlastníkov bytov (keďže úhrada dlhu za vodu zo strany žalobcu zodpovedá skoro presne spotrebe vody za 3 rodiny, ktoré zálohy neplatili). Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že vznikla škoda minimálne vo výške zostatku spoločného fondu podľa vyúčtovania za rok 2013, sú teda bezpredmetné, a to aj z dôvodu, že v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 521,86 eur súd nárok nepovažoval za dôvodný a v prevyšujúcej časti dosahuje škoda iba sumu 130 eur, ale táto vznikla až v súvislosti s odpojením vody (teda nie v čase, keď tri rodiny vrátane žalobcu žiadali o úhradu dlhu za vodu zo spoločného fondu) a k tejto škode, ako už bolo uvedené, prispeli obe strany sporu. Skutočnosť, že žalovaná je povinná vyúčtovať aj spoločný fond a vydať jeho prípadný prebytok vlastníkom bytov, resp. spoločenstvu vlastníkov bytov je nesporná a uvedomuje si ju aj žalovaná, ale spoločný fond (resp. fond prevádzky, údržby a opráv), ako už bolo uvedené, nebol predmetom tohto konania.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 65 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

XX. Žalobca si uplatnil voči žalovanej aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa podania žaloby. Žalobca k žalobe pripojil aj predžalobnú upomienku, ku ktorej však nepripojil žiaden doklad o jej doručení žalovanej. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že žalovaná sa do omeškania mohla dostať až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, z ktorej mohla zistiť, že si voči nej žalobca uplatňuje nejaký nárok. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 26.3.2018. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu XX.3.2018 bola 0,00 %. Žalobca má teda právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil v zákonnej výške, preto mu ho súd priznal, ale iba zo sumy, na zaplatenie ktorej žalovanú zaviazal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania nad rámec, ktorý bol žalobcovi priznaný, súd žalobu zamietol.

28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 651,86 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 65 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 9,97 %, kým žalovaná bola úspešná v prevyšujúcej časti, čiže v 90,03 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán konania bola žalovaná úspešná v 80,06 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.