Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-324-2017.pdf
PDF · 95.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/324/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribula a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX R. D. W., T. F., proti žalovaným: 1./ I. C., nar. XX.XX.XXXX, 2./ S. C., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom XXX XX H., V. B. XXXX/XX, zastúpení Advokátska kancelária Tomášek & partners, s.r.o., so sídlom 821 02 Bratislava, Rožňavská 2, IČO: 36 858 811, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne a žalovaných v 1./ a 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. júna 2017 č. k. 6C/88/2016-207, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku p o t v r d z u j e.
II. V časti výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.06.2017 č. k. 6C/88/2016-207 pri právnom posúdení podľa § 868 a § 151p ods. 3 Obč. zák., žalobu žalobkyne ohľadne zrušenia vecného bremena, ktorému zodpovedá právo chôdze a jazdy vlastníkov „A.“ manželov C., návštevníkov tohto penziónu a ďalších turistov, ako nedôvodnú zamietol.
2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1./ a2./ rade náhradu trov konania nepriznáva. V danom prípade súd úspešnej strane v konaní náhradu trov konania nepriznal, nakoľko vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa je dôchodkyňa, vlastniaca predmetnú nehnuteľnosť (rodinný dom), ktorá si vyžaduje investície, pretože je staršia. Súd prvej inštancie vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v majetkových a sociálnych pomeroch na strane žalobkyne, pre ktoré žalovaným v 1./ a 2./ rade, ako úspešnej strane v spore náhradu trov konania nepriznal.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie s poukazom na závery vykonaného dokazovania mal za preukázané, že neboli splnené podmienky pre zrušenie vecného bremena - práva služobnosti podľa § 151p ods. 3 Obč. zák. Stav, aký je v súčasnosti ohľadne predmetného vecného bremena, tu už bol pri jeho vzniku po splnení podmienok k vydržaniu vecného bremena - práva služobnosti ešte právnymi predchodcami žalovaných v 1./ a 2./ rade. V konaní nebolo preukázané, že by odvtedy došlo k zmene pomerov, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávnených.
4. Žalovaní v 1./ a 2./ rade naďalej užívajú zaťaženú parcelu žalobkyne ako prístupovú cestu na ich susediaci pozemok parc. č. XX/X. Vychádzajúc z obsahu LV č. XXX žalovaní v 1./ a 2./ rade sú vlastníkmi rodinného domu na prac. č. XX/X a zároveň aj rekreačno-turistického zariadenia. t. j. penziónu na parc. č. XX/X a XX/X. Predmetný penzión prevádzkujú a preto prístup k nemu cez zaťaženú parcelu (parc. č. XX/X) je stále nevyhnutný a tým aj právo vecného bremena je stále využívané.
5. Tak tomu bolo aj v čase rozhodovania KS v Nitre v konaní vedenom na OS Topoľčany pod sp. zn. 7C/38/99, ktorý svojim rozsudkom zo dňa 14.02.2008 č. k. 8Co/166/2007, 8Co/167/2007-316 zmenil rozsudok OS Topoľčany zo dňa 22.11.2004 č. k. 7C/38/99-201 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu zo dňa 06.03.2016 č. k. 7C/38/99-228 tak, že žalovaní v 1./ a 2./ rade nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo služobnosti viažuce sa k nehnuteľnosti, ktoré pozostáva z prechodu používania cesty peši i vozom cez pozemok žalobkyne, parc. č. XX/X zapísanej na LV č. XX pre kat. úz. A. na susediaci pozemok žalovaných v 1./ a 2./ rade, parc. č. XX/X zastavanú plochu o výmere 731 m2 zapísanú na LV č. XXX pre kat. úz. A.. Z obsahu spisu OS Topoľčany sp. zn. 7C/38/89 vyplýva, že stavebné povolenie k výstavbe rekreačno-turistického zariadenia bolo žalovaným v 1./ a 2./ rade, ako stavebníkom vydané dňa 10.12.1998.
6. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu tohto sporu poukazovala na možnosť druhej cesty, po ktorej je možné pristúpiť k penziónu žalovaných v 1./ a 2./ rade, tak pri samotnej obhliadke na mieste samom, súd zistil, že nejde o spevnenú komunikáciu, ktorá by mohla slúžiť ako prístupová cesta pre riadny prístup motorovými vozidlami. Takýto stav je vlastne zhodný so stavom, keď prebiehalo konanie na OS Topoľčany pod sp. zn. 7C/38/99, v ktorom konaní obec A. vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedla, že tento pozemok je uspôsobený iba na používanie iba pre pešie osoby, pričom nikdy neslúžil ak prístupová cesta pre motorové vozidlá. Vzhľadom na uvedené nie je možné, aby predmetný pozemok aj vzhľadom na svoje značné terénne členenie, mohol byť používaný ako prístupová cesta pre žalovaných v 1./ a 2./ rade. Ide o ostatnú plochu a zastavanú plochu s prísnym označením dopravnou značkou, zákaz vjazdu všetkých vozidiel.
7. Na margo námietky žalovaných v 1./ a 2./ rade v tom smere, že vzhľadom na právoplatne skončené konanie vo veci vedenej na OS Topoľčany pod sp. zn. 7C/38/99 a totožný predmet konania v danej prejednávanej veci, by malo ísť o „res iudicata“ súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ust. § 151p ods. 3 Obč. zák., pripúšťa súdu rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje, alebo zrušuje, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, tak potom v takomto prípade nie je možné hovoriť ani o „res iudicata“. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala požadovanú zmenu pomerov, súd prvej inštancie podanú žalobu z jej strany, ako nedôvodnú zamietol.
8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa uvádzajúc, že vynesený rozsudok považuje za nespravodlivý. Žaloba podaná z jej strany je dôvodná a preto žiada, aby jej bolo vyhovené. Neexistuje žiadny taký zákon, aby vlastník nehnuteľnosti v ochrannom pásme slovenskej kultúrnej pamiatky trpel bremeno pre súkromné podnikanie. Jej dom sa dostal do havarijného stavu, záhrada bola úplne zdevastovaná a škoda vyčíslená súdnym znalcom predstavuje 4.465,22 eura. Ich nehnuteľnosti rozdelili žalovaní v 1./ a 2./ rade na dve časti, t. j. parc. č. XX/X a § 45/4. Pokiaľ ide o rozsudky KS v Nitre 8Co/166/2007-316 a 8Co/167/2007-316, tak nižší súd musí rešpektovať rozhodnutia najvyššieho súdu. Počas doby 10 až 20 rokov sa nepodarilo predložiť KS v Nitre ním požadované dokumenty zo strany žalovaných. Nie je pravdou, že rod. O. nebránil rodine Z. prechádzať cez ich záhradu. Dňa 23.04.2015 pri pamiatkovej kontrole bolo komisiou zistené, že počas stavby penziónu a cesty k nemu neboli ako vlastníci vedení v stavebnom povolení a preto žiada o uvedenie do pokojného stavu, nakoľko je vlastníčka a v danom prípade ide o čiernu stavbu. Takisto nie je pravdou, že jedinou cestou k parc. č. XX/X je iba cesta cez ich parcelu. Mapy dokazujú, že pôvodne boli štyri vstupy (p. č. XX, XX, XX a XX/X). Nastali nové trvalé zmeny, zápis vecného bremena nikto nevidel. Žalobkyňa sa cíti byť ukrivdená, poškodená a podvedená. Nehnuteľnosť stojaca na pozemku parc. č. XX/X k. ú. Podhradie sa nachádza v kultúrnom ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky, na čo sa vzťahuje zák. č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu. Na povrch vystupujú stále podvody pána C.. Svedok C. S. O. je zaujatý, pretože začiatkom leta 1991 doviezol do miesta jej bydliska osobne súdny rozsudok 5C/60/90-59, ktorý mal údajne prebehnúť dňa 17.12.1990. Žiada, aby súd touto súdnou cestou očistil jej nehnuteľnosti od podvodov pána C., ktorý nech nesie všetku zodpovednosť a všetky náklady spôsobenej škody.
9. Proti uvedenému rozsudku v časti jeho výroku o náhrade trov konania podali včas odvolanie žalovaní v 1./ a 2./ rade. V napadnutej časti výroku navrhli odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaným v 1./ a 2./ rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Odôvodene nebude priznané právo na náhradu trov konania iba v prípade, že povinný účastník vôbec nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, prípadne môže ich uhradiť iba s veľkými ťažkosťami (uznesenie KS v Trenčíne sp. zn. 6Co/170/2013). Zo strany žalobkyne išlo od začiatku o zjavne neopodstatnenú žalobu. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má nízky príjem, samo o osebe nemôže znamenať, že táto nebude povinná platiť trovy sporu, ktorý vyvolala zjavne bezúspešným uplatnením práva.
11. Súd prvej inštancie v súvislosti s aplikáciou ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania pochybil v tom smere, že žalovaní v 1./ a 2./ rade nedostali možnosť vyjadriť sa k použitiu ust. § 257 CSP a o jeho aplikácii sa dozvedeli až z odôvodnenia napadnutého rozsudku (Nález ÚS ČR Pl. ÚS 46/13 a sp. zn. ÚS 1593/15).
12. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2017 smerujúcemu voči odvolaniu žalovaných v 1./ a 2./ rade zo dňa 07.07.2017 uviedla, že rozsudok sp. zn. 6C/88/2016 zo dňa 21.06.2017 považuje za pochopiteľný, aj keď jej žaloba bola zamietnutá. Vychádza totiž z toho, že súd musí rešpektovať rozhodnutia vyšších súdnych inštancií. Hlavným dôvodom podania žaloby z jej strany bolo to, že jej rodinný dom C. priviedli do havarijného stavu. Na základe povinnosti, ktorú jej ukladá zákon podala žalobu. Súdny znalec škodu vyčíslil na 4.465,25 eura, ktorú za života nenašetrí. Vecné bremeno bolo zapísané do katastra bez vedomia pôvodnej majiteľky na základe dvoch zaujatých svedkov. V bremene zapísanom dňa 08.04.2008 sa nenachádza vôbec zmienka o tom, že žalobkyňa je povinná strpieť prevádzku penziónu. Ak bremeno prešlo z rodinného domu na podnikateľskú budovu, tak potom nastal hrubý nepomer k pôvodne zapísanému vecnému bremenu.
13. Žalovaní v 1./ a 2./ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedli, že žiadajú odvolací súd, aby napadnutý rozsudok vo výrokovej časti ohľadne zamietnutia žaloby potvrdil. Výrok o náhrade trov prvoinštančného konania napadnutého rozsudku žiadali zmeniť tak, že žalovaným v 1./ a 2./ rade bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Eventuálne vo výroku o náhrade trov konania žiadali výrok napadnutého rozsudku zrušiť a vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní neustále tvrdí skutočnosti, ktoré jednak nepreukázala, a ktoré jednak vôbec nesúvisia s predmetom konania. Podľa judikatúry musí isť o zmenu pomerov, ktorá nastala po vzniku vecného bremena a má trvalý charakter. Žalobkyňa v konaní ani netvrdila žiadne trvalé zmeny. Ohľadne náhrady škody bolo konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené. Novoty v odvolacom konaní sú prípustné iba za splnenia zákonných podmienok, ktoré v danom prípade nenastali. Žalobkyňa sa neustále uchyľuje k osočovaniu žalovaných v 1./ a 2./ rade.
14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) preskúmal odvolaním žalobkyne zo dňa 30.06.2017 a odvolaním žalovaných v 1./ a 2./ rade zo dňa 07.07.20174 napadnutý rozsudok OS Topoľčany zo dňa 21.06.2017 č. k. 6C/88/2016-207 procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné. Pokiaľ ide o podané odvolanie žalovaných v 1./ a 2./ rade proti výroku prvoinštančného rozsudku o náhrade trov konania, tak v tejto časti odvolací súd považoval podané odvolanie za dôvodné.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Odvolací súd rozhodujúc o podanom odvolaní žalobkyne zo dňa 30.06.2017 smerujúcemu proti rozsudku OS Topoľčany zo dňa 21.06.2017 č. k. 6C/88/2016-207 vo výroku vo veci samej dospel k tomu záveru, že uvedený rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý následne aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 868 a § 151p ods. 3 Obč. zák.) V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Na margo potvrdenia vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie poznamenáva, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázala splnenie podmienok pre zrušene vecného bremena, resp. práva služobnosti, tak ako sú obsiahnuté v ust. § 151p ods. 3 Obč. zák. Stav ohľadne výkonu predmetného vecného bremena, aký je v súčasnosti, totiž existoval už pri splnení jeho podmienok k vydržaniu vecného bremena (práva služobnosti) ešte právnymi predchodcami žalovaných v 1./ a 2./ rade, t. j. ako konštatoval vo svojom zmeňujúcom rozsudku KS v Nitre zo dňa 14.02.2008 č. k. 8Co/166/2007, 8Co/167/2007-316. V konaní sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že od r. 2008 až do r. 2017 došlo k takej zmene pomerov (akú má na zreteli ust. § 151p ods. 3 Obč. zák.), ktorú by bolo možné kvalifikovať ako hrubý nepomer medzi zriadeným vecným bremenom a výhodou oprávnených, t. j. žalovaných v 1./ a 2./ rade. V takto zaujatom závere, ktorý viedol k zamietnutiu podanej žaloby žalobkyne, ako nedôvodnej utvrdila, tak prvoinštančný, ako aj odvolací súd obhliadka na tvare miesta, ktorú uskutočnil súd prvej inštancie dňa 06.03.2017 o 9.00 hod. Predmetnou obhliadkou bolo zistené, že druhá cesta, na ktorú poukazovala žalobkyňa, ako na prístupovú cestu k penziónu žalovaných v 1./ a 2./ rade nie je spevnenou komunikáciou, ktorá by mohla slúžiť ako prístupová cesta. Skutkový stav, tak ako bol zistený v tomto konaní (sp. zn. 6C/88/2016) je v podstate totožný so skutkový stavom zisteným v konaní prebiehajúcom na tom istom súde pod sp. zn. 7C/38/99, pričom už v tomto konaní bolo konštatované, že táto „druhá prístupová cesta“, na ktorú poukazuje žalobkyňa bola označená dopravnou značkou, zákaz vjazdu všetkých vozidiel. Na základe uvedeného je možné prijať ten záver, že žalovaní naďalej užívajú parcelu žalobkyne č. XX/X zapísanú na LV č. XX pre kat. úz. A., ako jedinú prístupovú cestu k parceliam, ktorých sú vlastníkmi, a ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. A., ako parc. č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X. V dôsledku takto zaujatého právneho záveru prvoinštančného súdu, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, bolo potrebné o podanom odvolaní žalobkyne, ako o nedôvodnom rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.
18. Pokiaľ ide o podané odvolanie zo strany žalovaných v 1./ a 2./ rade, ktoré smerovalo voči výroku prvoinštančného rozsudku zo dňa 21.06.2017 č. k. 6C/88/2016-207, v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, tak predmetné odvolanie považoval odvolací súd za opodstatnené a pri aplikácii ust. § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Hlavným dôvodom pre zavedenie tohto procesného postupu odvolacím súdom bolo to, že súd prvej inštancie v súvislosti s aplikáciou ust. § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania, nedal možnosť žalovaným v 1./ a 2./ rade vyjadriť sa k použitiu tohto moderačného ustanovenia, čím na strane žalovaných došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančného súdu napr. rozhodnutie ÚS ČR Pl. ÚS 46/13 a ÚS 1593/15. Pri samotnej aplikácii ust. § 257 CSP na rozhodovanie o trovách konania je potrebné okrem sociálnych a majetkových pomeroch obidvoch strán sporu prihliadať aj na okolnosti podania danej žaloby a postoj strán v konaní.
Konštatovanie súdu v tom smere, že neúspešná strana v spore má nízky príjem, nemôže samé o sebe privodiť aplikáciu ust. § 257 CSP v prospech takto neúspešnej strany v spore.
19. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania )§ 396 ods. 1, 3 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).