Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-237-2021.pdf
PDF · 103.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/237/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňa JUDr. Simona Mati v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, práv. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, R., okres F., v konaní o zaplatenie 3.745,65 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti 313,24 Eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 624,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 624,- Eur od 21.09.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2021 sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 3.745,65 Eur s príslušenstvom s nasledovných dôvodov: medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 05.09.2015 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu formou revolvingového úveru. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %, schválený úverový rámec vo výške 2.400,- Eur a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný napriek viacerým výzvam nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vystavil žalobca ku dňu 03.09.2021 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.08.2021 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úrady žalovaného, ktorého konečný zostatok na úhradu bol vo výške 3.745,65 Eur. Žalovaný si podľa žalobcu nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy a to do dňa 20.09.2021, čím žalobcovi vznikol nárok na úhradu žalovanej sumy v rátane úrokov z omeškania v zákonnej výške.
2. Žalobca pripojil k žalobe nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXX, ktorú vypísal žalovaný dňa 31.08.2015 v Bieli, a ktorá bola žalobcom schválená v Poprade dňa 05.09.2015, výpis z pôžičkovej karty Quatro zo dňa 03.09.2021.
3. Podaním doručeným súdu dňa 09.02.2022 žalobca špecifikoval žalovanú sumu, čiastočne vzal žalobu späť a upravil žalobný petit nasledovným spôsobom: žalobca uviedol, že žalovanému bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru - revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa
úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Žalobca podporne odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 pod sp. zn. 6Co/95/2010. Z uvedenou skutočnosťou podľa žalobcu výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 č. 258/2001 Z. z. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný začal čerpať úverový rámec 16.09.2015, ako to vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu v časti debetných transakcií. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Rozsah čerpania žalovaného predstavujú debetné transakcie, ktorých podrobný rozpis žalobca poskytol súdu. Rovnako poskytol súdu rozpis plnenia žalovaného v prospech kartového účtu, ktoré v celosti predstavuje sumu 3.120,- Eur. Žalovaný ďalej špecifikoval, že žalovaná suma 3.745,65 Eur pozostáva z istiny vo výške 1.975,26 Eur, poplatkov vo výške 21,10 Eur, štandardného úroku vo výške 1.457,15 Eur a sankčného úroku vo výške 292,14 Eur. Žalobca zároveň vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 313,24 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Dôvod späťvzatia žaloby v časti žalobca neuviedol. Vo zvyšnej časti žalobca na uplatnenom nároku trvá naďalej. Z dôvodu čiastočného späťvzatia zároveň upravil žalobný petit a navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 3.432,41 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.432,41 Eur od 21.09.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalobca k doplnenému podaniu pripojil nasledovné listinné dôkazy: predžalobná upomienka znejúca na meno žalovaného s adresou Q. R./S. W. zo dňa 03.10.2018, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie splátky splatnej v mesiaci 08/2018 do 17.10.2018 s upozornením na možné zosplatnenie dlhu, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.11.2018 znejúce na meno žalovaného s adresou Q. B/1, XXX XX, W. nad F., doručenka znejúca na meno žalovaného s adresou Q. B/1, XXX XX, W. nad F. zo dňa 04.10.2019 s oznámením adresát je neznámy, opätovne žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 05.09.2015, informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote RPMN pri spotrebiteľských úveroch z kreditných kariet, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Costumer Finance Holding, a.s., informácie o zmluve o spotrebiteľskom úvere, cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platný od 01.12.2009.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobu doručoval spolu s predvolaním na pojednávanie žalovanému do vlastných rúk, žalovaného zároveň podľa § 167 ods. 1, 2 CSP vyzval, aby sa k žalobe v súdom určenej lehote vyjadril. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní súd konštatoval, že podľa lustrácií registra obyvateľov Slovenskej republiky má žalovaný evidovaný trvalý pobyt na adrese R. a to od 13.09.2011, nie je preto zrejmé, z akého dôvodu žalobca adresoval výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na inú adresu žalovanému s tým, že sa zásielka vrátila ako doručovaná pre adresáta neznámeho. Napriek skutočnosti, že žalovaný nedoručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 nerozporoval, súd túto skutočnosť nemôže považovať za nespornú z toho dôvodu, že samotné listinné dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú, že sa daná výzva dostala minimálne do dispozičnej sféry žalovaného. Bolo preto potrebné vyzvať žalobcu, aby túto skutočnosť súdu ozrejmil. Za daným účelom bolo pojednávanie odročené a žalobca bol výzvou zo dňa 18.02.2022, ktorá mu bola doručená dňa 21.02.2022, súdom vyzvaný na vysvetlenie danej skutočnosti v lehote 10 dní. Uvedená lehota márne uplynula dňa 03.03.2022.
6. Na daný skutkový stav aplikoval súd nasledovné právne predpisy: 7. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (časová verzia predpisu účinná od 01.04.2015 do 29.09.2015), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
8. Podľa § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
9. Podľa § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
10. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu mimoriadneho zosplatnenia dlhu žalobcom (časová verzia od 01.10.2018 do 04.12.2018), podľa § 53 ods. 9, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenia tohto práva.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok od dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15. Na základne vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že : žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXX zo dňa 05.09.2015. Žalobca vystupoval pri uzatváraní tejto zmluvy ako dodávateľ a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedeného dôvodu súd považuje danú zmluvu za spotrebiteľskú a podriaďuje ju ustanoveniam č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve bola dohodnutá štandardná úroková sadzba 22,80 % ročne, zároveň bolo uvedené, že klient vyčerpá spotrebiteľský úver platobnou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa 01.08.2015; spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka počnúc dňom prvého čerpania; spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania, ak s istina musí úplne splatiť iba jednou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladá sa, že následné čerpanie a splácanie istiny spotrebiteľom prebiehajú počas obdobia jedného roka; úroky a ďalšie poplatky sa použijú v súlade s uvedením čerpaním a splácaním istiny a v súlade s tým, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná zostatok istiny, úroku a prípadných ďalších poplatkov; výška spotrebiteľského úveru je 2.400,-, počet splátok 12; prvá až predposledná splátka je 200,- Eur, posledná splátka 526,12 Eur. Celkové náklady pre spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú vo výške 326,12 Eur, celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť je 2.726,12 Eur. Odplata predstavuje výšku 29,35 % ročne. Najvyššia prípustná výška odplaty 43,72 % ročne. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku 25,67 % ročne, doba trvania zmluvy neurčitá, termín konečnej splatnosti v deň zániku zmluvy, alebo vyhlásenia okamžitej splatnosti.
16. Z rozsahu čerpania revolvingového úveru žalovaným s uvedením podrobných debetných transakcií (dátum transakcie, dátum zúčtovania, popis, suma v EUR) má súd za preukázané, že žalovaný začal úver čerpať dňa 16.09.2015 a prestal ho čerpať dňa 25.06.2018. Celková suma, ktorú revolvingovým úverom vyčerpal predstavuje 3.526,31 Eur. Zo zoznamu kreditných operácií vykonaných žalovaným v prospech účtu žalobcu počnúc 12.10.2015 do 19.11.2019 mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil na účet žalobcu celkovú sumu 2.120,- Eur.
17. Z predžalobnej upomienky zo dňa 03.10.2018 má súd za preukázané, že žalovaný s adresou uvedenou Q. bol vyzvaný, aby do 17.10.2018 uhradil splátku splatnú v mesiaci 08/2018, v opačnom prípade bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.11.2018 znejúceho na meno žalovaného s adresou Q. R., XXX XX W. nad F., mal súd za preukázané, že žalobca ním oznámil žalovanému zosplatnenie úveru s určením dlžnej čiastky k 02.11.2018 vo výške 2.588,04 Eur s tým, že istina z dôvodu denného úročenia zákonným úrokom stále narastá.
18. Z doručenky znejúcej na meno žalovaného s adresou Q. B/1, XXX XX, W. nad F. zo dňa 04.10.2019 s oznámením na zadnej strane obálky adresát je neznámy 08.10.nečitateľný rok, mal súd za preukázané, že žalobca ním doručoval žalovanému neidentifikovaný dokument na adresu, ktoré nebola uvedená ani v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 05.09.2015 a uvedenie tejto adresy, ako adresy pre doručovanie žalovanému nevyplýva ani z iných žalobcom predložených alebo súdom vyžiadaných relevantných listinných dôkazov.
19. Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finace Holding, a.s., bod X. zánik zmluvy o vydaní a používaní karty mal súd za preukázanú nasledovnú úpravu: 60. zmluva, ktorej súčasťou sú tieto OP, sa uzatvára na dobu neurčitú. 61. zmluva zaniká: a.) odstúpením od zmluvy, b.) dohodou zmluvných strán, c.) výpoveďou ktorejkoľvek z nich. 62. banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu vypovedať, výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť okamihom doručenia výpovede. Výpoveď zmluvy zašle banka klientovi písomne, doporučenou listovou zásielkou, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné klientovi. 65. banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť, dôvodom na odstúpenie od zmluvy je porušenie zmluvy zo strany klienta, resp. iný objektívny dôvod, o ktorom banka klienta informuje v oznámení o odstúpení. Oznámenie o odstúpení zmluvy zašle banka písomne doporučenou listovou zásielkou, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné klientovi. Odstúpenie od zmluvy nadobúda účinnosť dňom jeho doručenia klientovi. 66. klient sa zaväzuje po zániku zmluvy vyrovnať všetky záväzky plynúce z používania karty a vedenia kartového účtu. Po skončení platnosti tejto zmluvy ostávajú platné ustanovenia, z povahy ktorých to jednoznačne vyplýva, najmä ustanovenia upravujúce splácanie a následky nesplácania záväzkov klienta, ako aj ustanovenia s ním súvisiace. Ak v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany banky, alebo v dôsledku výpovede prípadne odstúpenia od zmluvy zo strany klienta z dôvodu, že banka zmenila zmluvné podmienky vznikne klientovi povinnosť vrátiť jednorázovo finančné prostriedky, banka ponúkne klientovi plnenie v splátkach.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že v konaní napriek výzve doručenej žalobcovi nemal súd v čase vydania rozhodnutia za preukázané, že žalobca mohol platne pristúpiť k mimoriadnemu zosplatneniu revolvingového úveru, a to z dôvodu, že predžalobná upomienka zo dňa 03.10.2018, ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu splátky splatnej v mesiaci 08/2018 do 17.10.2018 nespĺňa zákonný predpoklad minimálnej lehoty, resp. nie kratšej ako 15 dní v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 03.10.2018. Zároveň žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal, že sa predžalobná upomienka resp. výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dostali minimálne do dispozičnej sféry žalovaného s poukazom na skutočnosť, že tieto boli doručované žalovanému na adresu inú ako je jeho adresa trvalého pobytu, a zároveň adresu inú ako uviedol žalovaný v samotnej zmluve o revolvingovom úvere. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že mimoriadne zosplatnenie dlhu bankou žalovanému je neplatné a vzhľadom na charakter úveru (revolvingový s neurčitou dobou trvania) a s poukazom na citované ustanovenia všeobecných obchodných podmienok banky - časť týkajúca sa zániku zmluvy, nie je možné konštatovať, že zmluva zanikla iným spôsobom. t.z. odstúpením od zmluvy, výpoveďou, alebo dohodou banky a klienta. Následkom vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia úveru súdom za neplatné, za predpokladu, že žalobca pred podaním žaloby nepostúpil túto pohľadávku na iný subjekt (čo by viedlo
ku konštatovaniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie postúpeného subjektu) dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok len na tie splátky, ktorých zročnosť nastala v trojročnej premlčacej lehote vo vzťahu ku dňu podania žalobného návrhu.
21. Žaloba bola podaná na Okresný súd Trebišov dňa 29.10.2021. V zmysle položkovitého výpisu kreditných operácií vykonávaných žalovaným v prospech účtu žalobcu mal súd za preukázané, že s poukazom na § 101 a 103 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za premlčané všetky tie neuhradené splátky žalovaným, ktorých zročnosť nastala predo dňom 29.10.2018, a naopak všetky splátky, ktorých zročnosť nastala od uvedeného dátumu do dňa podania žaloby, a na ktorých výšku bol žalovaný povinný uhradiť ich v prospech účtu žalobcu, je súd povinný žalovaného voči žalobcovi zaviazať. Súd tak vypočítal (s prihliadnutím na deň splatnosti štandardnej/povinnej mesačnej splátky ako 15. deň v kalendárnom mesiaci), že žalovaný je povinný uhradiť v prospech účtu žalobcu ešte tie časti nehradených splátok, ktoré hradil počnúc 20.11.2018 do 19.11.2019 každý mesiac iba vo výške 32,- Eur napriek tomu, že zníženie mesačnej splátky nevyplýva zo žiadnych listinných dôkazov predložených žalobcom a v zmysle uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere bola výška dohodnutej mesačnej splátky vo výške 80,- Eur. Žalovaný tak mal uhradiť počnúc 16.11.2018 až do 16.11.2019 sumu 13 x 80,- Eur (čo by predstavovalo 1.040,- Eur) avšak žalovaný v uvedených dátumoch uhradil len sumu 13 x 32,- Eur ( čo predstavuje sumu 416,- Eur. Rozdiel týchto súm (1.040 - 416) = 624,- Eur, preto súd vypočítal ako výslednú sumu, ktorú žalovaný dlží žalobcovi ku dňu vyhlásenia meritórneho rozhodnutia.
22. Súd túto sumu priznal žalobcovi spolu so zákonným úrokom omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 21.09.2021 do zaplatenia s tým, že dátum 21.09.2021 vyplýva zo žalobného petitu, ktorý súd nemôže okrem zákonom stanovených prípadov (§ 216 CSP) prekročiť, aj napriek tomu, že by mal žalobca nárok na splácanie jednotlivých častí splátok, každú samostatne odo dňa ich zročnosti (počnúc 16.11.2018 každú individuálne).
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Uvedené zákonné ustanovenie § 256 ods. 1 CSP upravuje tie prípady náhrady trov zastaveného konania, keď k zastaveniu došlo v dôsledku procesného návrhu strany, akým späťvzatie žaloby nepochybne je. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).
28. Vo vzťahu k trovám konania, súd ich vypočítal s ohľadom na zásadu podľa § 256 ods. 1 CSP a zásadu pomerného úspechu vo veci. Vychádzal pri tom z celkovej sumy, ktorú žalobca žiadal v konaní priznať vo výške 3.432,41 Eur s tým, že zastavenie konania v časti 313,24 Eur s príslušenstvom nemohol pripísať ako neúspech žalovaného z toho dôvodu, že žalovaný svojím konaním nedal dôvod pre späťvaztie žaloby v uvedenej časti. Úspech žalobcu tak vyčíslil súd v rozsahu 18,18 %, úspech žalovaného vo výške v rozsahu 81,82 %. Úspech žalovaného prevýšil úspech žalobcu, avšak, keďže si žalovaný v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani mu v konaní nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.