Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Cb-2-2022.pdf
PDF · 109.44 KB
No categories available
4Cb/2/2022
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v spore žalobcu: ENVItech, s.r.o., IČO: 31 413 498, so sídlom Janka Kráľa 16, 911 01 Trenčín, zast. JUDr. Katarína Jančárová, advokátka, Legionárska 618, 911 01 Trenčín, proti žalovanému ENERGYCO, s.r.o., IČO: 36 194 824, so sídlom M. R. Štefánia 13, 048 01 Rožňava, zast. advokátska kancelária IURISTICO, s.r.o. , IČO: 36 588 041, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, o zaplatenie 132.498,16 eur s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu - spoločnosti ENVItech, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 16, 911 01 Trenčín, IČO: 31 413 498 k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve (podiel X/X) žalovaného - spoločnosti ENERGYCO, s.r.o., s sídlom M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, Slovenská republika, IČO: 36 194 824 nasledovne:
- pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - stavba - sklad súp. č. XXX, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F., postavená na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - stavba - sklad súp. č. XXX, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., S. F. - Š., okres F., postavená na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., S. F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., S. F. - S.; a to za účelom zabezpečenia pohľadávok z titulu objednávky č O-20060933 (podacie číslo tejto objednávky MK/946) zo dňa 19.6.2020, uplatnenej v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 4Cb/2/2022.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným vo veci samej zo dňa 24.01. 2022 žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 132.498,16 eur s príslušenstvom.
2. Návrhom na nariadenie zabezpečovacie opatrenia podaným dňa 28.02. 2022 žalobca žiada, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu - spoločnosti ENVItech, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 16, 911 01 Trenčín, IČO: 31 413 498 k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve (podiel X/X) žalovaného - spoločnosti ENERGYCO, s.r.o., s sídlom M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, Slovenská republika, IČO: 36 194 824 nasledovne: - pozemok - parcela
registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F.A. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F.A. A.
- pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - stavba - sklad súp. č. XXX, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F., postavená na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - stavba
- sklad súp. č. XXX, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., S. F. - Š., okres F., postavená na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., S. F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., S. F. - S.; a to za účelom zabezpečenia pohľadávok z titulu objednávky č O-20060933 (podacie číslo tejto objednávky MK/946) zo dňa 19.6.2020, uplatnenej v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 4Cb/2/2022.
3. V dôvodoch tohto návrhu uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 132.498,16 eur s prísl. titulom neuhradených faktúr za riadne dodaný tovar v zmysle objednávok. Konanie je vedené na tunajšom súde k danej spisovej značke. V zmysle § 343 CSP „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú nasledovné skutočnosti: a. zabezpečovacie opatrenia možno zriadiť len na návrh; b. musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c. záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; a d. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Splnenie vyššie uvedených predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukazuje žalobca nasledovne: a) Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh - splnenie tohto predpokladu, ktorý vyplýva z § 344 v spojení s § 324 CSP, je preukázané samotným podaním tohto návrhu, ktorý spĺňa náležitosti uvedené v § 326 CSP. b) Musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty - splnenie tejto požiadavky je preukázané samotným znením tohto návrhu, nakoľko žalobca žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. V zmysle § 151d zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) môže byť zálohom „vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak...“. Nehnuteľnosti tak, ako sú popísané vyššie, sú teda spôsobilé byť predmetom záložného práva, a teda aj spôsobilým predmetom zabezpečovacieho opatrenia. c) Záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku - splnenie tohto predpokladu vyplýva zo samotného predmetu tohto konania, ktoré sa týka zaplatenia 132.498,16 eur s príslušenstvom. Zabezpečovacím opatrením tak bude zabezpečená výlučne peňažná pohľadávka. Z dôvodu, aby došlo k čo možno najmenšiemu zásahu do práv žalovaného, navrhuje žalobca zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného len na zabezpečenie istiny uplatnenej v tomto konaní, a teda sumy 132.498,16 eur. Žalobca nenavrhuje zriadenie záložného práva aj pre zabezpečenie príslušenstva uplatňovaného v tomto konaní. Nie je v záujme žalobcu akýmkoľvek spôsobom zasahovať do práv žalovaného nad mieru nevyhnutnú na zabezpečenie pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje aj na § 151m ods. 10 OZ v zmysle ktorého „Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.“ d) Existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie - splnenie tohto predpokladu preukazuje žalobca poukázaním na skutočnosti poukazované v odôvodnení Uznesenia Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4Cb/1/2020 zo dňa 19.10.2021, kde žalobca v danom konaní argumentoval, okrem iného, aj výpoveďou konateľa žalovaného, a ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní uskutočnenom dňa 07.09.2021 uviedol, že ako spoločnosť majú „neuhradené záväzky aj voči iným spoločnostiam, nielen voči Provyku. Možno zložitejšie obdobie sme mali vzhľadom k tejto dobe....“. Zlú finančnú situáciu žalobca preukazuje aj prehľadom žalovaného v rámci EPI monitoringu,
z ktorého vyplýva, že žalovaný má v súčasnosti podlžnosti aj voči iným subjektom a dokonca bol na neho podaný návrh na konkurz, i keď konanie bolo medzičasom zastavené. Z uvedeného vyplýva zlá finančná situácia žalovaného a viacero veriteľov žalovaného, čo jasne osvedčuje obavy žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie jeho pohľadávky. Je nutné poukázať na fakt, že veľká väčšina akýchkoľvek pohľadávok žalovaného voči svojim obchodným partnerom a jeho hnuteľný majetok sú predmetom záložného práva v prospech financujúcich bánk, čo vyplýva z verejne dostupného Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp) a je v rámci finančného stavu žalovaného predkladané aj ako dôkaz. V spojení s ustanovením § 61q ods. 2 zákona č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého „exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí“, je dôvodné sa obávať, že výkon exekúcie za účelom uspokojenie pohľadávky žalobcu formou prikázania pohľadávky v zmysle § 93 ods. 1 Exekučného poriadku alebo predajom hnuteľného majetku v zmysle § 114 a nasl. Exekučného poriadku žalovaného bude zmarený. Žalobca poukazuje aj na fakt, že k väčšine pozemkov už je aktuálne zriadené záložné právo, čo vyplýva z časti C predložených listov vlastníctva, a teda je dôvodné sa obávať, že výkon exekúcie formou predaja nehnuteľnosti v zmysle § 134 a nasl. Exekučného poriadku bude sťažený. Žalobca poukazuje aj na názor odbornej verejnosti, v zmysle ktorého nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania bude namieste napríklad v prípade, ak v súdnom konaní bola v prospech veriteľa judikovaná pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený skoršími záložnými právami a zároveň má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní. V súlade s § 61q ods. 2 Exekučného poriadku „exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí“. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.“ Aj keď sa predmetné konštatovanie týka časového úseku po skončení konania, má za to, že nakoľko je k väčšine majetku žalovaného zriadené záložné právo v prospech tretích osôb, môže byť exekúcia s poukazom na § 61q ods. 2 Exekučného poriadku sťažená. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 4. 2019, sp. zn. 8Co/62/2019 „Súd poukázal na to, že samotný dlh žalovaného nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak v spojení s konaním žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo v spojení s iným konaním, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery, uvedené dostatočne osvedčuje naliehavú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že by exekúcia mohla byť zmarená alebo ohrozená. V danom prípade je podľa názoru súdu táto požiadavka splnená, nakoľko mal preukázané správanie sa žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu rozsahu jeho majetku prevodom, či k znižovaniu reálnej hodnoty jeho majetku tým, že sa k tomuto majetku zriaďujú záložné práva v prospech tretích osôb, čím je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu.“. Predkladaným dôkazom o finančnom stave žalovaného je preukázané, že od podania návrhu na upomínacie konanie dochádza k znižovaniu reálnej hodnoty majetku žalovaného a obavy z budúceho zmarenia exekúcie sú osvedčené. Zároveň žalobca poukazuje aj na skutočnosť, z predkladaných listov vlastníctva okrem iného vyplýva, že voči žalovanému je vedený minimálne jeden ďalší súdny spor a nakoľko zabezpečovacie opatrenie bolo k uvedeným nehnuteľnostiam zriadené po začatí tohto konania, má táto skutočnosť za následok znižovanie hodnoty majetku žalovaného po začatí tohto konania a ohrozenie exekúcie pohľadávky žalobcu. Žalovaný vykazuje výraznú úverovú zadlženosť, ktorá vyplýva z verejne dostupných zdrojov. Existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie je podporená aj faktom, že žalovaný sídli v rodinnom dome , ktorý je vo vlastníctve konateľa žalovaného. Žalobca poukazuje aj na podaný odpor žalovaného voči platobnému rozkazu, ktorý je obsahom súdneho spisu a z ktorého vyplýva možné úmyselné spomalenie celého súdneho konania formou procesných obštrukcií žalovaného, nakoľko jeho obsah podľa názoru žalobcu vypovedá len o tom, že sa žalovaný pokúsil oddialiť vymáhateľnosť nespornej pohľadávky, na čo by súd mal prihliadať, aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti, nakoľko „Neskorá spravodlivosť je odopretá spravodlivosť.“ (Denegatioiustitiae). V zmysle § 67a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) je spoločnosť „v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Za spoločnosť v kríze sa považuje aj spoločnosť v čase od jej zrušenia do vstupu do likvidácie“. V zmysle § 67a ods. 2 ObZ „Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100“. Na základe účtovnej závierky žalovaného zostavenej k 31.12.2020 možno konštatovať nasledovné: a. vlastné imanie žalovaného predstavuje sumu 2.410.195 eur, čo vyplýva z riadku 80 účtovnej závierky; b. záväzky žalovaného predstavujú sumu 37.442.114 eur, čo vyplýva z riadku 101 účtovnej závierky. Z údajov uvedených v účtovnej závierke tak vyplýva, že pomer vlastného imania
a záväzkov žalovaného je menší ako 8 ku 100, a žalovaný je tak v kríze. Táto skutočnosť jasne dokazuje nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a je dôvodom na vznik obavy žalobcu, že exekúcia jeho judikovanej pohľadávky môže byť zmarená. Zo strany žalobcu boli predložené listinné dôkazy preukazujúce vykonanie a odovzdanie prác, resp. dodanie tovaru v súlade s objednávkou. Dodanie tovaru/vykonanie prác nebolo žalovaným ani raz rozporované. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na priebeh konania možno osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu uplatňovaného v tomto konaní. Skutočnosť, že existuje dôvodná obava, že exekúcia nároku žalobcu v budúcnosti môže byť ohrozená, vyplýva zo skutočností uvedených vyššie, ktorými sú zlá finančná situácia žalovaného, založenie pohľadávok/hnuteľných vecí/ nehnuteľností žalovaného v prospech tretích osôb a vysoká úverová zadlženosť žalovaného. Veľmi dôležité je poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný je aktuálne v kríze, čo len potvrdzuje jeho zlú finančnú situáciu. Zároveň žalobca zdôrazňuje, že na niektoré nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného už bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, napríklad aj tunajším súdom v konaní sp. zn. 4Cb/1/2020
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
(3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
(1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
(2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
(1) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
(2) Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
(3) Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
(1) Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
(1)
Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
12. Súd rozhodol o zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach uvedených vo výroku tohto uznesenia na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa z dôvodu, že je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Zabezpečovacie opatrenie (od 1.7.2016 ide o nový inštitút v civilnom procesnom práve) je opatrením súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície veriteľa (resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície), a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva sa primerane použije § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.
14. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem podania návrhu na jeho nariadenie a/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, b/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, c/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
15. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
16. Pretože pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených žalobcom zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca preto opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Unesenie dôkazného bremena z tohto hľadiska predpokladá, aby žalobca označil dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti zabezpečovacieho opatrenia.
17. Ochrana priznaná zabezpečovacím opatrením môže byť právne účinná a efektívna, len v prípade, ak bude nariadená včas. Ak by mal žalobca čakať na okamih, kedy bude zjavné, že žalovaný sa začal svojím úmyselným konaním zbavovať majetku a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného majetku, takáto ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by žalovaný ako povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny rýchly a efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva zápisom v katastri nehnuteľností. Práve preto len samotné robenie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Dôvodom a účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva na veciach patriacich dlžníkovi; nevyžaduje sa, aby pohľadávka navrhovateľa bola judikovaná, čomu svedčí ustanovenie § 343 ods. 3 C.s.p., z ktorého vyplýva, že k samotnému výkonu záložného práva môže veriteľ pristúpiť až potom, ako bude (bola) pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Obava z ohrozenia budúcej exekúcie je daná najmä vtedy, ak dlžník realizuje úkony smerujúce k sťaženiu alebo zmareniu prípadnej budúcej exekúcie; postačuje však aj dôvodná obava z vykonania takýchto úkonov. Súd, skúmajúc hrozbu zmarenia exekúcie, ju vyhodnocuje s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.
19. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Ustanovenie § 343 CSP ani nijaký iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by táto "obava" musela spočívať výhradne v úmysle žalovaného zbavovať sa svojho majetku na úkor žalobcu. Z pohľadu jazykového výkladu "obavu z ohrozenia exekúcie" môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému. Inak povedané, je síce pravdou, že preukázanie úmyselného zbavovania sa majetku bez akýchkoľvek pochybností zakladá dôvodnú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky bude ohrozená, exekúcia však bezpochyby môže byť ohrozená aj z iných dôvodov. CSP v žiadnom ustanovení nevyžaduje preukázanie úmyslu zbavovať sa majetku ako podmienku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
20. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer.
21. Súd zistil, že na tunajšom súde je vedených proti žalovanému 17 konaní, spolu o zaplatenie 2.180.567,62 eur a 9.045.967,30 CZK.
22. Ďalej súd zistil, že dňa 25.02. 2022, uverejnením v Obchodnom vestníku, bolo voči žalovanému začaté konkurzné konanie (uznesenie OS Košice I., sp.zn. 26K/2/2022).
23. Súd má zato, že boli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku. Žalobca osvedčil aj reálnu existenciu ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v prípade úspechu v konaní o veci samej. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 4. 8. 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020 je "cieľom zabezpečovacieho opatrenia eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom." Žalovaný je v Notárskom centrálnom registri záložných práv (NCRzp) aktuálne registrovaný ako záložca v 60 prípadoch, okrem pohľadávky žalobcu má minimálne pohľadávku voči Sociálnej poisťovni vo výške 123.027,26 eur. Tieto skutočnosti s poukazom na § 61q ods. 2 Exekučného poriadku priamo dokazujú, že existuje dôvodná obava zo zmarenia exekúcie pohľadávky žalobcu voči žalovanému, nakoľko majetok žalovaného je v drvivej väčšine založený v prospech tretích osôb. Na niektoré nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného boli dokonca nariadené zabezpečovacie opatrenia rozhodnutím súdu a to Okresného súdu Košice II. a Okresného súdu Rožňava. Žalobca všetky svoje vyššie uvedené tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi, resp. tieto tvrdenia vyplývajú z verejne dostupných zdrojov. Zásah do práv žalovaného bude samotným nariadením zabezpečovacieho opatrenia minimálny až žiadny, no na druhej strane bude týmto inštitútom primerane zabezpečená exekúcia judikovanej pohľadávky žalobcu. V zmysle uvedeného ako aj v súlade s aktuálnou rozhodovacou súdnou praxou má súd za to, že žalobca dostatočne osvedčil dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
24. O trovách tohto konania súd rozhodne v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.