Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-9-2022.pdf
PDF · 104.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: S. Š., V. XX.XX.XXXX, P. L. H., Š. XX, zastúpenej Mgr. Helenou Knopovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému I. T., V. XX.XX.XXXX, P. L. Q., Q. X, o zaplatenie 3.200 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. novembra 2021 sp. zn. 41C/21/2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 12. novembra 2021 č. k. 41C/21/2021-96 v zamietavom výroku II..
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 12. novembra 2021 č.k. 41C/21/2021-96 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 3.200 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobu v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 400 € od 06.05.2020 do 05.06.2020, poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 800 € od 06.06.2020 do 05.07.2020, poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 1.200 € od 06.07.2020 do 05.08.2020, poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 1.600 € od 06.08.2020 do 05.09.2020, poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 2.000 € od 06.09.2020 do 05.10.2020, poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 2.400 € od 06.10.2020 do 05.11.2020, poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 2.800 € od 06.11.2020 do 05.12.2020, poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 3.200 € od 06.12.2020 do zaplatenia, zamietol (výrok II.). Žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 3.200 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom bytu č. 20 na 4. poschodí, vo vchode č. 5 obytného domu, súpisné č. 1020, postaveného na parcele č. 3697 o výmere 399 m2, nachádzajúceho sa na N. Č.. X L. Q., včítane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu na pozemku v podiele 224/10000. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný užíval v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november 2020 byt č. 20 na N. X L. Q., ktorý je výlučným vlastníctvom žalobkyne bez písomne uzavretej nájomnej zmluvy, teda bez právneho dôvodu. Užívanie predmetnej nehnuteľnosti
žalovaným v rozhodnom období apríl - november 2019 (správne 2020 - poznámka odvolacieho súdu) žalobkyňa preukázala listom - výzvou právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 13.05.2020 (správne 08.07.2020 - poznámka odvolacieho súdu), odpoveďou žalovaného žalobkyni zo dňa 13.05.2020 a rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 26C/24/2020 vo veci žalobkyne proti žalovanému o vypratanie nehnuteľnosti. Z listu zo dňa 13.05.2020 mal súd preukázané, že žalovaný potvrdil žalobkyni, že dňa 15.10.2019 uzatvorili ústnu nájomnú zmluvu týkajúcu sa nájmu dvojizbového bytu na Ostravskej 5 v Košiciach, pričom ústna nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 400 € mesačne. Uviedol, že ku dňu 13.05.2020 dlhuje nájomné za mesiac apríl 2020 vo výške 400 €. Vzhľadom na pandémiu COVID-19 požiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie nájomného nad 3 mesiace, nájomné za mesiac apríl uhradí hneď, ako to bude v jeho finančných možnostiach. Žiadal o strpenie s úhradou nedoplatkov a vyprataním bytu. Bol sa ochotný dohodnúť so žalobkyňou na podmienkach ukončenia predmetného nájmu bytu po tomto dátume a zároveň uhradiť riadne nájomné za užívanie predmetného bytu hneď, ako prekoná finančnú tieseň spôsobenú pandémiou COVID-19. Na tento list reagovala žalobkyňa listom zo dňa 08.07.2020 prostredníctvom právnej zástupkyne, upozornila ho, že novela zákona sa vzťahuje len na situácie, ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Uvedenú skutočnosť jej nepreukázal. Žiadala žalovaného o úhradu nájomného za mesiace apríl, máj, jún a po 10.07.2020 aj za júl 2020 po 400 € mesačne. Upozornila ho, že ak byt do skončenia výpovednej doby nevypratá, podá žalobu o vypratanie bytu a podá trestné oznámenie pre trestný čin podvodu. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 26C/24/2020 zo dňa 30.08.2021, právoplatného 22.10.2021 vzal súd za preukázané, že predmetným rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť - dvojizbový byt č. 20 na 4. poschodí, vchod č. 5 obytného domu, súpisné č. 1020, na N. X L. Q. a odovzdať žalobkyni v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže žalovaný byt v stanovenej lehote nevypratal, podala žalobkyňa Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.11.2021 návrh na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti.
4. Právne vec posúdil podľa ust. § 488, § 489, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, 2, § 696 ods. 1, 2, § 697, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 6 zákona č. 98/2014 o krátkodobom nájme bytu (ďalej len zákon č. 98/2014 Z.z.).
5. Súd posúdil nárok uplatnený žalobkyňou ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
6. Dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola len ústne uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom dvojizbového bytu na N. X L. Q., pričom uzavretie ústnej nájomnej zmluvy nebolo medzi stranami sporné. Túto skutočnosť mal preukázanú písomnou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 400 €. Ani táto skutočnosť nebola sporná, čo bolo preukázané listom žalovaného zo dňa 13.05.2020. Súd však nezistil, či v danom prípade sa jednalo o zmluvu o krátkodobom nájme bytu alebo zmluvu o nájme bytu. Konštatoval, že bez ohľadu na to, o akú zmluvu sa malo jednať, zákon pri nájme bytu striktne vyžaduje písomnú formu zmluvy, resp. formu zápisnice, čo v danom prípade splnené nebolo. Preto v okolnostiach prípadu nemožno uvažovať o nájme bytu, ale o užívaní bytu bez právneho dôvodu, resp. neplatnej nájomnej zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný užíval nehnuteľnosť v období od apríla 2020 do novembra 2020, pričom neuhradil za užívanie bytu žiadnu platbu, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Súd vychádzal z výšky nájomného 400 €, ktorá nebola medzi stranami sporná. Bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje 8 mesiacov po 400 €, t.j. 3.200 €. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy.
7. Citujúc ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, § 4 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, súd posudzoval nárok žalobkyne na príslušenstvo, a to uplatnený poplatok z omeškania.
8. Dospel k záveru, že predmetom konania nie je nájom bytu, ale vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný užíval byt bez právneho dôvodu, t.j. bez uzavretia nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu žalobkyni prináleží úrok z omeškania a nie poplatok z omeškania. Keďže žalobkyňa napriek výzve súdu na pojednávaní zotrvala na uplatnenom poplatku z omeškania, nevzala návrh v tejto časti späť, súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku z omeškania zamietol.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní v celom rozsahu úspešná.
10. Proti rozsudku, vo výroku II., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nestotožnila sa s tvrdením súdu, že absencia zápisnice o obsahu nájomnej zmluvy automaticky spôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy. Rovnako nemá oporu v platných právnych predpisoch ani tvrdenie súdu prvej inštancie, že v každom prípade zákon pri nájme bytu striktne vyžaduje písomnú formu zmluvy, resp. formu zápisnice. Písomná forma nájomnej zmluvy je vyžadovaná v prípade zmluvy o nájme bytu uzatvorenej podľa zákona o krátkodobom nájme bytu, ktorá však v danom prípade nebola uzavretá. Nájomná zmluva bola uzatvorená podľa § 685 a nasledujúce OZ, v ktorom prípade však písomná forma nie je zákonom striktne vyžadovaná. Poukázala v tejto súvislosti na judikát publikovaný pod R 34/1983, v zmysle ktorého platí, že spísanie zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu nie je podmienkou platnosti dohody, má však dôkazný význam. Forma dohody nie je predpísaná, môže byť uzavretá písomne, ústne i mlčky. Ak k dohode došlo ústne alebo mlčky, na to, kedy k nej došlo sa usudzuje z okolností prípadu. Vzhľadom na uvedené má za to, že v dôsledku uvedeného nedostatku písomnej formy nájomnej zmluvy považoval súd túto zmluvu za neplatnú, čo sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci. Absencia písomného vyhotovenia nájomnej zmluvy, resp. zápisnice o obsahu nájomnej zmluvy však v tomto prípade nespôsobuje jej neplatnosť a nájomná zmluva medzi ňou a žalovaným bola uzavretá platne. V nadväznosti na takto ustálený skutkový stav jej vznikol aj nárok na priznanie poplatku z omeškania a nie na úrok z omeškania, ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia.
12. Odvolanie žalobkyne bolo žalovanému doručené dňa 27.12.2021.
13. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno vyhovieť.
15. Odvolaním nebol napadnutý výrok I. rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 3.200 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok v tomto výroku nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
16. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal rozsudok vo výroku II., týkajúci sa príslušenstva uplatnenej pohľadávky (poplatok z omeškania) a súvisiaci výrok III. o trovách konania.
17. Rozsudok je vo výroku v napadnutom rozsahu vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.3.2022 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 1.3.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
19. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia. Rozsudok v napadnutom výroku je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.
23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobkyne.
24. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:
25. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok žalobkyne, ak ustálil, že nemožno uvažovať o nájme bytu ale o užívaní bytu bez právneho dôvodu, resp. bez platnej nájomnej zmluvy.
26. K tomuto záveru súd dospel po zistení, že nebolo zrejmé, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o krátkodobom nájme bytu alebo o zmluvu o nájme bytu podľa ustanovení OZ, v každom prípade zákon pri nájme bytu striktne vyžaduje písomnú formu zmluvy, resp. formu zápisnice, čo v danom prípade splnené nebolo. Z uvedeného dôvodu nárok žalobkyne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
27. Odvolací súd považuje za potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že rozsudok vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o základe nároku, ktorý právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nebol odvolaním žalovaného napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť.
28. Podľa § 227 ods. 1 CSP doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
29. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
30. Právoplatným súdnym rozsudkom na peňažné plnenie pre adresátov účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označených v ustanovení § 228 ods. 1 CSP sa zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( § 230 CSP). Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na strany sporu, v ktorom bolo vydané.
31. V tomto právoplatne skončenom spore ohľadne nároku žalobkyne došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, nerozhodnutá zostala otázka príslušenstva.
32. V zásade platí, že osud príslušenstva sleduje osud pohľadávky, ktorá v predmetnom spore bola právoplatne vyriešená.
33. Pokiaľ ide o nárok na príslušenstvo, platí, že ak v skončenom konaní strán došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento nárok na príslušenstvo odvodzuje, súd v konaní ohľadne príslušenstva pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný. Nesmie preto vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie platobnej povinnosti (príslušného nároku na plnenie) medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne
rozhodnuté. Raz vydané právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné (odhliadnuc v tejto spojitosti od prípadnej osobitosti spojenej napr. so zrušením cestou mimoriadneho opravného prostriedku, resp. od situácie u tých rozhodnutí, u ktorých je prípustná zmena, keď došlo k zmene pomerov).
34. Pokiaľ už súd právoplatne rozhodol o základe nároku, je treba takéto vyriešenie hmotnoprávneho vzťahu medzi tými istými účastníkmi ako konečné a záväzné rešpektovať. Nie je preto v ďalšom konaní ohľadne príslušenstva možné už v predošlom súdnom spore raz právoplatným rozsudkom vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu strán znova právne posudzovať (prehodnocovať) a z toho istého zmluvného stavu inak hmotnoprávne posúdiť otázku príslušenstva.
35. Právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav právnej neistoty strán sporu, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa stáva pre strany zásadne nezmeniteľným a záväzným; takéto rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je pre súd v inom konaní tých istých strán sporu záväzné. Právne vzťahy ním vyriešené je možno spochybniť len osobitne kvalifikovaným spôsobom - mimoriadnymi opravnými prostriedkami.
36. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán, nie je rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatne skončenom konaní správne alebo nesprávne právne posúdil priznaný nárok (základ nároku). So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní tých istých strán sporu vylúčené (neprípustné).
37. Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (R NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31.01.2012 zverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2013 pod č. 40).
38. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo 133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej "dohovor"), zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p. všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.
39. Vychádzajúc z vyššie podaného výkladu, skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a najmä právneho posúdenia hmotnoprávneho vzťahu strán sporu súdom prvej inštancie, odvolací súd nemal inú možnosť než konštatovať, že právne posúdenie základu sporu, bez ohľadu na jeho ne/správnosť, bola pre rozhodnutie o príslušenstve zásadná.
40. Podľa ust. § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
41. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Žalobkyňa si ako príslušenstvo uplatnila nárok na poplatok z omeškania. Nakoľko však poplatok z omeškania sa v zmysle ust. § 697 OZ viaže na existenciu nájomného vzťahu, a súd prvej inštancie právoplatne hmotnoprávne posúdil nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobkyni nárok na zaplatenie poplatku z omeškania nevznikol.
43. Žalobkyni by za týchto okolností vznikol nárok na úrok z omeškania, avšak súd viazaný žalobným návrhom nemal inú možnosť, iba rozhodnúť o návrhu v takom rozsahu, ako bol žalobkyňou uplatnený.
44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).