Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/256/2018

Potvrdené rozhodnutím 7CoP/34/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal. R. Š. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa matky P. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. na I. ul. č. XXXX/X a otca N. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v R. na ul. C. č. XXXX/X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3.12.2018 č.k. 12P/256/2018-33 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci mal. R. Š., Y.. X.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky: P. Š., Y.. XX.X.XXXX, E. R., I. XXXX/X, a otca: N. Š., Y.. XX.X.XXXX, E. R., C. XXXX/X, v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné zo strany otca na mal. R. Š., Y.. X.XX.XXXX, zo sumy 50,- eur na sumu 100,- eur mesačne počnúc od 18.10.2018, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. R. za obdobie od 18.10.2018 do 30.11.2018 v celkovej výške 72,45 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť k rukám matky v dvoch mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

Súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P/311/2014-30 zo dňa 16.3.2015 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. R..

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.10.2018 domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. R. zo sumy 50 € mesačne sa sumu 150 € mesačne počnúc od 1.9.2018.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16P/311/2014

- 30 zo dňa 16.3.2015 súd určil výživné na mal. R. vo výške 50 € mesačne. Uvedené výživné otec riadne platí. Mal. R. nastúpila v septembri 2018 do 1. ročníka Strednej zdravotníckej školy v V.. Matka jej na začiatku školského roka nakúpila školské pomôcky v sume 50 € a zdravotné oblečenie do školy v sume 50 €. Maloletá býva cez týždeň na internáte, ktorý stojí matku spolu so stravou 90 € mesačne. Cestovné do školy stojí 20 € mesačne. Maloletá navštevuje kurz anglického jazyka, ktorý stojí 40 € a knihy a pracovné zošity na angličtinu stáli 27 €. Suma za stužkovú bude stáť 300 €, na ktorú sa skladajú. Maloletá reprezentuje mesto R. v mažoretkovom športe, čo matku stojí 100 € ročne. Tohto roku maloletá reprezentovala mesto v Hlohovci, kde matka zaplatila 200 €. Maloletá sa zúčastnila aj na Majstrovstvách Európy v Prahe, za čo matka doplácala 100 €. Dcéra je alergička. Za lieky matka uhrádza od 30 do 50 €. Matka je zamestnaná u K. E. G. R.. Pracuje na zmeny za minimálnu mzdu. Za bývanie platí 160 € mesačne nájomné, elektriku a plyn 40 €, televíziu a internet 20 € mesačne. Za telefóny 30 € mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť ešte ku synovi N., Y.. XX.X.XXXX, ktorý navštevuje 1. ročník na Mendelovej univerzite v Brne. Aj syn si podal návrh na zvýšenie výživného zo strany otca. Otec deti nenavštevuje, na sviatky im nekupuje darčeky. Dcére dal 20 € vreckové na súťaž do Prahy, nakoľko ho o to poprosila. Od poslednej úpravy výživného sa zvýšili výdavky na maloletú s ohľadom na štúdium na strednej škole, ale aj fyzickým rastom, zvýšili sa výdaje na stravu, drogériu, ošatenie.

3. Otec sa k návrhu matky vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.11.2018. Uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného. Od poslednej úpravy sa podstatne nezmenili jeho schopnosti a možnosti. Pravidelne si hľadá zamestnanie. Od posledného zvýšenia výživného je každoročne zamestnaný na dohodu u zamestnávateľa N. Q.. Jeho náplňou práce je preprava osôb a jeho mesačný príjem je 7.650 korún českých, čo je cca 294,40 €. Mesačne platí výživné na dcéru R. v sume 50 € a na syna N. v sume 70 €. Platí si zdravotné poistenie v Dôvere v sume 63,84 €. Mesačne spláca úver 10 € ešte z manželstva. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť so súčasnou priateľkou, a to mal. dcéru C., Y.. XX.XX.XXXX, starostlivosť na ňu pokrýva 100 €. Taktiež prispieva na chod domácnosti, v ktorej žije s priateľkou, spoločnou dcérou C. a priateľkiným mal. synom. O dcéru R.Y. a syna N. prejavoval po rozvode záujem, avšak v kontakte s nimi mu bránila ich matka. S dcérou sa niekoľkokrát stretol tak, aby to matka nevedela a je s ňou v kontakte aj naďalej. Do školy jej kúpil tašku. Podľa možností dal deťom aj vreckové vo výške 20 € pre každé, t. j pre mal. R. a plnoletého N..

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16P/311/2014 - 30 zo dňa 16.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2015 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15P/82/2013-22 zo dňa 26.6.2013 a to tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. N. zo sumy 50 € na sumu 70 € mesačne a na mal. R. zo sumy 40 € na sumu 50 € mesačne. Súčasne súd rozhodol o zaostalom výživnom a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

6. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 16P/311/2014 vyplynulo, že matka maloletej v tom čase bývala s deťmi sama v dvojizbovom mestskom byte, za ktorý uhrádzala nájom 170 € mesačne, elektriku a plyn 53 € mesačne, za televíziu a internet 17 € mesačne. Splácala dva úvery v sume 120 € a 40 € mesačne. Bola nezamestnaná, vedená na úrade práce a pracovala na dohodu v reštaurácii s príjmom 50 € mesačne. Okrem toho poberala dávku v nezamestnanosti cca 300 € a prídavky na dve deti. Predtým pracovala v C. I. ako čašníčka, avšak pracovný pomer ukončila, nakoľko jej zamestnávateľ nevyplácal mzdu a pridružili sa aj zdravotné problémy. Nevlastnila žiaden majetok. S deťmi navštevovala alergologickú ambulanciu. Otec v uvedenom konaní býval v dvojizbovom byte, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve jeho priateľky, v ktorom žili spolu s ich spoločnou dcérou a synom partnerky. Partnerka bola živnostníčka s príjmom cca 600 €. On bol nezamestnaný. Hľadal si brigády, rozvážal ženy do Bratislavy na hlavnú stanicu. Nevlastnil žiaden majetok. Taktiež chodil pracovať do lesa namiesto svojho otca a dostal za to nejaké peniaze. Naposledy bol zamestnaný na pracovný úväzok v roku 2009 v zlievarni v R..

7. Pokiaľ ide o súčasné pomery na strane matky, tak táto býva v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa, u ktorého sú však v podnájme, nakoľko tento sa stará o svoju mamu v C., kde trávi prevažný čas. Nájom platí 160 € mesačne, plyn a elektriku 40 € mesačne, televíziu a internet 20 € mesačne. Je zamestnaná ako čašníčka u K. E. G. R.. Jej príjem je minimálna mzda.

8. Čo sa týka súčasných pomerov na strane otca, tento býva v 1 a 1 izbovom byte priateľky. Býva s nimi ich spoločná dcéra a priateľkin syn. Celkové náklady na bývanie sú 237 €, avšak on prispieva len toľko, koľko sa mu zvýši. Je zamestnaný v českej firme na dohodu, jeho príjem je 300 € mesačne. Pracuje tam tretí rok. Zamestnávateľ mu vyšiel v ústrety tak, že má viac voľna, teda že je dva týždne doma, nakoľko priateľka pracuje dva týždne v Rakúsku a on je vtedy pri deťoch. V čase pôvodného rozhodovania robil to čo teraz, ale u iného zamestnávateľa. Hľadal si prácu aj v iných firmách, ale mu to nevyhovovalo, nakoľko by musel pracovať celý čas a on potrebuje byť dva týždne doma s deťmi. Platí výživné 120 € mesačne na R. A. N.. Je samoplatca zdravotného poistenia v sume 63,84 €, nakoľko mu neuznala sociálka dohodu v inej republike, Spláca úver 10 € ešte z manželstva. S deťmi sa stretáva. Hlavne s mal. R. je v kontakte. Táto chodí často aj do paneláku, kde býva on, nakoľko tam má kamaráta. Nedávno jej kúpil cestovnú tašku do školy v sume 39 €. V jeho možnostiach je zvýšiť výživné o 10 €, lebo na súde je ešte návrh plnoletého syna N. na zvýšenie výživného a tam by vedel zvýšiť sumu o 20 €. Priateľka je živnostníčka, avšak je tretí mesiac doma, lebo ju operovali. Príjmy a výdavky otca sú potvrdené aj priloženými listinnými dôkazmi, a to kópiou Dohody o provedení práce zo dňa 1.1.2018, výplatnými páskami, poštovými poukazmi o platení zdravotného poistenia v sume 63,84 €, poštovými poukazmi o platení výživného v sume 120 € mesačne na mal. dcéru R. A. C. N.. Z kópie rodného listu mal. C. Š., Y.. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že jej otcom je N. Š. a matkou je H. N.Á..

9. Aj zo správy z úradu práce vyplynulo, že matka je zamestnaná u K. E. G. R.. Jej príjmom je minimálna mzda.

10. Zo správy z prešetrenia pomerov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že maloletá R. navštevuje 1. ročník Strednej zdravotnej školy v V.. Na začiatku školského roka matka zakúpila pomôcky v sume 50 € a zdravotné oblečenie v sume 50 €. Matka platí za internát a stravu mesačne od 70 do 90 €. Za cestovné uhrádza 20 € mesačne. Jednorázovo matka zaplatila 13 € rodičovské. Dcére zakúpila pracovné zošity a knihy na angličtinu v sume 27 €. Maloletá navštevuje kurz anglického jazyka v sume 40 €. Na stužkovú sa skladajú po 300 €. Maloletá reprezentuje mesto R. v mažoretkovom športe. Matka ročne uhrádza sumu 100 €. Maloletá je alergička.

11. Obaja rodičia zhodne uviedli, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne plní. Naposledy dcére kúpil cestovnú tašku do školy.

12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

26. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

28. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

29. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 16P/311/2014 zo dňa 16.3.2015. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletej R., tak aj na strane jej rodičov.

31. V prípade mal. R. išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania, t. j. na strednú školu, keďže pri poslednej úprave výživného navštevovala 6. ročník základnej školy. S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na dieťa - dostáva sa na ďalší stupeň vývoja, a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

32. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletú.

33. Na druhej strane je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného musí súd prihliadať aj na okolnosti na strane povinného rodiča, nakoľko uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

34. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec, alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

35. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní. Od posledného rozhodovania sa v podstatne majetkové pomery a príjmy otca, ako aj výdavky nezmenili. Otec býva s partnerkou, ich spoločnou dcérou a partnerkiným synom v byte vo vlastníctve partnerky tak, ako tomu bolo v predchádzajúcom konaní. Otec bol predtým nezamestnaný, avšak si vedel privyrobiť vozením žien, ako aj iným spôsobom brigádnicky. V súčasnosti je otec tretí rok zamestnaný, avšak pracuje na dohodu za príjem cca 300 € mesačne. Uviedol, že robí to čo predtým, t. j. vozí ženy, avšak u iného zamestnávateľa. Otec od roku 2009 nie je riadne zamestnaný. Na pojednávaní uviedol, že pracovať mohol aj v iných firmách, avšak mu to nevyhovovalo z časového hľadiska, nakoľko by nemohol byť dva týždne doma pri deťoch, keď je jeho partnerka pracovne v Rakúsku. Súčasný zamestnávateľ mu umožnil pracovať dva týždne a dva týždne byť doma. Otec však súčasne uviedol, že priateľka je tretí mesiac doma, nakoľko bola operovaná a preto otcovi nič nebránilo, aby sa snažil privyrobiť si. Navyše súd je toho názoru, že práca na dohodu je pre otca pohodlná a otec ak by skutočne chcel, tak by sa mohol zamestnať riadne, nakoľko jeho dcéra C. a priateľkin syn sú deti školopovinné, a teda nie je nutné, aby otec po dobu dvoch týždňov ostával doma počas celého dňa, keď sú deti v škole, ale je priam žiaduce vzhľadom na vyživovacie povinnosti, aby otec prejavil väčšiu snahu sa zamestnať a dosiahnuť vyšší príjem, a to aj s ohľadom na ním uvádzaný zdravotný stav jeho priateľky, ktorá podľa uvedenia otca financuje celú domácnosť. Otec uviedol, že vyživovaciu povinnosť na dcéru C., ktorú má so súčasnou priateľkou, pokrýva sumou 100 € mesačne. Ide o dieťa vo veku 7 rokov, u ktorej si otec zrejme uvedomuje potrebu financií na takéto dieťa, avšak na dcéru R., ktorá má 16 rokov, otec uhrádza výživné vo výške 50 € mesačne, ktoré je ochotný zvýšiť maximálne o 10 €. Otec svojou nečinnosťou, resp. uspokojením sa s pracovnou situáciou za jeho súčasných podmienok ukracuje seba, svoju súčasnú rodinu, ako aj dve vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho vzťahu. Súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti na mal. R. na sumu 100 € mesačne, ktoré je otec schopný platiť na svoju 7 ročnú dcéru. Maloletá R. je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, cez týždeň býva na internáte, čo spolu so stravou predstavuje 70 až 90 € mesačne a cestovné do školy 20 € mesačne, Otec výživným 50 € mesačne by uhradil polovicu iba týchto nevyhnutných výdavkov, bez výdavkov na bývanie a stravu mimo školy, školské pomôcky, hygienu, záľuby, lekára.. Je evidentné, že je vysoká nerovnováha medzi výdavkami matky na maloletú a výdavkami otca. Matka sa od posledného rozhodovania riadne zamestnala, platí nájom a úhrady za plyn, elektriku, televíziu. Otec podľa jeho udania neprispieva do domácnosti svoje priateľky.

36. Matka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 50 € na sumu 150 € mesačne, preto súd v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol.

37. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 18.10.2018, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, nakoľko nezistil v danom prípade existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu , t.j. od dňa kedy mala nastať zmena pomerov u maloletej a odkedy matka požadovala zvýšiť výživné, t.j. od 1.9.2018. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil. Preto súd návrh matky na uplatnené výživné za obdobie od 1.9.2018 do 17.10.2018 taktiež zamietol.

38. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú R. na sumu 100 € mesačne za obdobie od 18.10.2018, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za mesiace od 18.10.2018 do 30.11.2018 a vo výške 72,45 €, ktoré otcovi povolil zaplatiť v dvoch mesačných splátkach. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiac november 2018, t. j. 50 € a pomernú časť určeného výživného za mesiac október 2018 zodpovedajúcej 14 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 18.10.2018 do 31.10.2014), čo predstavovalo čiastku 6,45 Eur (t.j. 100 € / 31 dní x 14 dní = 45,08 €) a (50 € čo platil /31 dní x 17 dní = 27,37 €), 45,08 € + 27,37 € = 72,45 € - 50 €, ktoré zaplatil v októbri 2018 = 22,45 €, teda spolu 72,45 €.

39. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.11.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred, a teda splatnosť za mesiac december 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

40. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splatiť k rukám matky maloletej dcéry v dvoch mesačných splátkach. V prípade, ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.

41. Vzhľadom na svoje rozhodnutie súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/311/214 zo dňa 16.3.2015 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. R..

42. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

44. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

45. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko nebol podaný návrh o nich rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.