Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7CoP-34-2019.pdf
PDF · 86.34 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o mal. R. Š. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa matky P. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. na I. ul. č. XXXX/X a otca N. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v R. na ul. C. č. XXXX/X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3.12.2018 č.k. 12P/256/2018-33 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. R. Š. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 16.3.2015 č.k. 19P/311/2014-30 z 50,- € na 100,- € mesačne od 18.10.2018, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zaostalé výživné zo strany otca pre mal. R. za obdobie od 18.10.2018 do 30.11.2018 v celkovej výške 72,45 eur povolil otcovi zaplatiť k rukám matky v dvoch mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne zmenil rozsudok a zvýšil výživné na 60,- € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku a zročné výživné od 18.10.2018 do 30.11.2018 vo výške 20,- € mu povolil splácať v dvoch mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku. Namietal, že súd bez náležitého zdôvodnenia a procesného návrhu účastníkov konania v rozpore so zákonom nesprávne, svojvoľne, bez riadneho preukázania výdavkov deklarovaných neskúmal a nežiadal od matky, aby preukázala ňou vyčíslené výdavky, ktoré mu neboli predložené a domnieva sa, že neboli predložené ani súdu. Za neprimerané považuje napr. cestovné mesačné náklady 20,- €, ktoré neboli predložené žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi, keďže má za to, že študenti majú cestovné zadarmo. Ďalej súd v bode 10. uvádza, že matka ročne uhrádza sumu 100,- €. Aj táto nie je podložená žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi a nie je zrejmé, na čo matka sumu 100,- € uhrádza. Na základe absencie listinných dôkazov spochybňuje aj sumy na zakúpenie kníh a pracovných zošitov 27,- €, sumu 50,- € na zdravotné oblečenie, sumu na pomôcky 50,- €, ktoré neboli špecifikované, ako aj všetky vyčíslené a matkou deklarované sumy uvedené v bode 10. rozsudku. Má vážnu a dôvodnú pochybnosť, že matka vyčíslila tieto sumy za účelom dosiahnutia peňazí, ktoré by súd priznal na jeho ťarchu. Nebráni sa riadnemu plneniu vyživovacej povinnosti, ktorú si aj doposiaľ riadne plnil. Súd pochybil aj v tom, že nebral do úvahy jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, pričom v bode 30. odôvodnenia uvádza, že nastala podstatná zmena pomerov aj na jeho strane, pričom listinnými dôkazmi zdokladoval, že na jeho
strane k žiadnej podstatnej zmene pomerov nedošlo. Súd v bode 35. odôvodnenia nebral do úvahy jeho vyjadrenia a nesprávne uviedol, že vyživovaciu povinnosť na dcéru C., ktorú má so súčasnou priateľkou, pokrýva sumou 100,- € mesačne. Má za to, že i toto nesprávne posúdenie mohlo viesť k rozsudku súdu v konaní o zvýšenie výživného na maloletú R.. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, ak svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neboli dané dôvody pre vyhovenie jeho návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, pričom súd nevykonal riadne dokazovanie v takom rozsudku, ktoré by bez ďalšieho malo oporu v jeho závere, že výška vyživovacej povinnosti k maloletej dcére v sume 100,- € mesačne je v súlade so zákonom. Nakoľko výrok o zvýšení výživného vecne a právne súvisí aj s výrokom o zaostalom výživnom, napáda odvolaním aj tento výrok.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy, prihliadol najmä na záujem a potreby maloletej R., preto navrhuje rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
4. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že dcére uhrádza cestovné do školy vo výške 20,- €, nakoľko má čipovú kartu a do školy cestuje autobusom. Sumu 100,- € uhrádza v mažoretkovom športe a mal. R. sa zúčastnila aj Majstrovstiev Európy v Prahe. Otec v odvolaní uvádza, že v bode 10. nie je uvedené, na čo uhrádza 100,- €. Sumu 100,- € uhrádza ročne za školné. Každé vystúpenie spôsobuje ďalšie výdavky, ktoré sú spojené s kostýmom, ubytovaním, cestovným, stravou a vreckovým. V tomto roku sa mal. R. prostredníctvom mažoretkového športu zúčastní súťaže v Bratislave a Petrohrade. Náklady spojené so školou sú na ubytovanie v internáte 30,- € mesačne, strava v školskej jedálni 60,- € mesačne, zdravotný plášť 14,- €, zdravotnícka uniforma 2x v sume 40,- €, zdravotnícka obuv v sume 25,- €, príspevok na ZRPŠ 13,- €, lyžiarsky kurz 1. ročník vreckové v sume 20,- €, učebnica na cudzí jazyk angličtiny v sume 25,- €, kultúrne podujatia v sume 10,- €, písacie potreby 10,- €, zošity 10,- €, úbor na telesnú výchovu 40,- €, ISIC karta 20,- €, triedny fond v sume 10,- € ročne a príspevok na stužkovú v sume 100,- € ročne. Na začiatku školského roka dcére zakúpila školskú tašku za 30,- €. Otec sa o štúdium maloletej vôbec nezaujíma, takže nemôže vedieť, aké sú jej výdavky na školu. Neprispieval ani finančne, ani darčekom maloletej počas sviatkov, ako sú narodeniny, meniny a Vianoce. Nezaujíma sa ani o jej záujmy a krúžky. Podotýka, že maloletá má aj bežné výdavky na stravu, ubytovanie, oblečenie, hygienu a podobne. Poukazuje na to, že otec má s terajšou priateľkou dcéru C., ktorá navštevuje 1. ročník základnej školy a podľa jeho vyjadrenia prispieva na ňu sumou 100,- €. Mal by zvážiť, či výdavky na dieťa, ktoré navštevuje 1. ročník základnej školy sú vyššie ako pre dieťa, ktoré navštevuje strednú školu. V roku 2018 otec dal mal. R. vreckové v sume 20,- € a na jej požiadanie jej kúpil cestovnú tašku v sume 30,- €. Otec nesúhlasí ani so spätným zvýšením od 18.10.2018, pričom mal. R. nastúpila na strednú školu 1.9.2018, takže výdavky sa zvýšili už od 1.9.2018. V prílohe vyjadrenia predložila doklady o členskom poplatku za prvý polrok klubu mažoretiek v sume 37,50 €, potvrdenie Základnej umeleckej školy v R. o tom, že maloletá navštevuje tanečný odbor mažoretky v roku 2018, kde mala uhradené školné vo výške 25,- €. Úhrada školného za rok 2019 v sume 12,50 € je vyplatená do júna 2019, ďalšia úhrada za september až december 2019 má byť uhradená do konca kalendárneho roka 2019. Ďalej predložila kópiu ISIC karty maloletej, potvrdenie Strednej zdravotníckej školy Š. R. v V. o nákladoch spojených so štúdiom, a to cestovné 15,- €, internát 30,- €, strava v školskej jedálni 60,- € mesačne, ďalšie náklady jednorazové ako zdravotný plášť 14,- €, zdravotnícka uniforma 2 kusy 40,- €, zdravotnícka obuv 25,- €, príspevok na ZRPŠ 13,- €, lyžiarsky kurz vreckové 20,- €, učebnica na anglický jazyk 25,- €, kultúrne podujatie 10,- €, písacie potreby 10,- €, zošity 10,- €, úbor na telesnú výchovu 40,- €, ISIC karta 20,- €, triedny fond 10,- €, príspevok na stužkovú 100,- €.
5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru , že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné podotknúť, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať podstatný skutkový poznatok uvedený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie.
9. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisťovaniu pomerov otca, ako aj matky a mal. dieťaťa. Vzhľadom na to, že predmetom konania je zvýšenie výživného podľa § 78 Zákona o rodine, bolo povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie na zistenie zmien pomerov, ktoré nastali u dieťaťa, ako aj jeho rodičov, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v ich možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a v potrebách dieťaťa, ktoré je nevyhnutné uspokojovať. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojím možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj samotné plynutie doby, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu odôvodnených potrieb detí v súvislosti s ich vekom a rastom, za ktorú považuje dobu približne 3 rokov.
10. Súd prvej inštancie sa zjavne uvedenými kritériami pre posúdenie zmien pomerov riadil, pričom jeho závery nie sú svojvoľné a neboli ani prijaté v omyle konajúceho súdu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zvýšenie výživného pre mal. R. došlo jej nástupom na strednú školu, v dôsledku čoho sa zvýšili predovšetkým jej odôvodnené potreby v súvislosti so zabezpečením jej štúdia na odbornej škole. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy mal. R. nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Nakoľko súdom určené výživné nepokrýva ani polovicu nákladov nevyhnutných pre zabezpečenie výživy mal. R., je
aj nesporné, že podiel matky na výživnom pre maloletú je podstatne vyšší ako podiel otca, ktorá dopĺňa zdroj výživy maloletej na úroveň prospešnú pre jej všestranný vývoj, zabezpečuje jej osobnú starostlivosť primeranú veku a poskytuje jej aj bývanie v čase, keď sa dieťa nezdržiava na školskom internáte. K odvolacej argumentácii otca je potrebné poznamenať, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb oprávnených detí. Uvedené odvolací súd dodáva predovšetkým vo vzťahu k argumentom otca týkajúcim sa jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej C..
11. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, správne určil počiatok plnenia takto zvýšenej vyživovacej povinnosti a ustálil aj dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).