Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_11CoCsp-16-2022.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom v Českej republike, Praha - Michle, Želetavská 1, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, zastúpený advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej 2, IČO: 36 860 107 proti žalovanej N. G., nar. X.X.XXXX, bytom v H., K. X, zastúpená advokátom JUDr. Ladislav Riedl, so sídlom v Prešove, Slovenská 46, o zaplatenie 12.437,75 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 20.1.2022 č.k. 10Csp/83/2019-351
rozhodol:
M e n í výrok uznesenia o náhrade trov konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví zastavil konanie a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.
2. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 12.437,75 eur s úrokmi z omeškania 8% z dlžnej sumy ročne od 30.1.2012 do zaplatenia vznikol titulom zosplatneného a neuhradeného záväzku z úverovej zmluvy č. L.-K. uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a S. G. a N. G., ktorý mali postavenie spoločných a nerozdielnych dlžníkov. O nároku žalobcu uplatneného voči žalovanej aj S. G., pôvodne vystupujúcom v postavení žalovaného v 1. rade, bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť len voči S..G., preto súdne konanie ďalej pokračovalo so žalovanou N.. G.. Žalobca oznámil súdu, že v konkurznom konaní Okresného súdu Košice I sp.zn. 32Odk/147/2018 proti dlžníkovi S. G. dosiahol uspokojenie pohľadávky z úverovej zmluvy v celkovej výške 18.307,94 eur, ktorým plnením zanikol záväzok zo zmluvy vrátane príslušenstva, preto vzal žalobu voči žalovanej v celom rozsahu späť. Navrhol konanie zastaviť a náhradu trov konania nepriznať s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa, keď zánik povinnosti žalovanej na plnenie nastal v dôsledku splnenia záväzku S. G., s ktorým bola v postavení spoločného a nerozdielneho dlžníka.
3. O zastavení konania súd rozhodol podľa § 145, § 146 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) zohľadniac procesný úkon žalobcu, s ktorým žalovaná vyjadrila súhlas. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 256 ods. 1 CSP majúc za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže netvrdil žiadne také konanie na strane žalovanej, ktoré by viedlo k späťvzatiu žaloby. V odôvodnení súd uviedol, že uspokojenie nároku žalobcu osobou odlišnou od žalovanej nie je skutočnosťou hodnou osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, lebo žalobca vymáhal pohľadávku voči viacerým spoločne a nerozdielne zaviazaným dlžníkom. Z uvedeného súd vyvodil, že žalobca požíval
istú výhodu v možnosti splnenia dlhu s vyššou pravdepodobnosťou jeho reálneho uspokojenia, preto spôsob skončenia súdneho konania predstavuje tomu zodpovedajúce procesné riziko. Poukazujúc na postavenie žalobcu, ktorý je bankou, znášanie bremena trov sa súdu nejavilo ako nespravodlivé, keďže žalovaná nebola zaviazaná na úhradu záväzku.
4. Proti výroku uznesenia o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP s návrhom, aby súd sporovým stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Odvolateľ zastával názor, že v jeho neprospech nemôže byť hodnotený aktívny záujem o výkon práv veriteľa z úverovej zmluvy, keď úver nebol splácaný ani žalovanou, ani pôvodne žalovaným S. G., pričom právny postup v spore bol závislý od procesnej situácie, na ktorú v súlade so zákonom reagoval. Skutočnosť, že sa musel domáhať svojich práv cestou súdu nemožno vnímať ako jeho výhodu, a to ani v prípade, ak taký nárok uplatnil voči viacerým spoločne a nerozdielne zaviazaným osobám. K späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu procesnej obrany žalovanej, ani pre iné jej správanie počas konania. S odkazom na judikatúrnu prax i právnu teóriu poukázal na to, že v zmysle § 257 CSP za dôvody hodné osobitného zreteľa je treba považovať aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní, pričom počas celého konania konal obozretne a včas, a dôvodom na podanie žaloby bolo porušenie povinností na strane žalovanej ako dlžníčky. Za týchto okolností považoval skutočnosť, že má postavenie banky za právne bezvýznamnú, keď k uplatneniu práva na súde pristúpil pre neplnenie povinností dlžníkov. Zdôraznil, že nijako nemohol ovplyvniť existenciu a výsledok konkurzného konania voči spoločne a nerozdielne zaviazanému dlžníkovi S. G., rovnako tak nemohol predpokladať mieru potencionálneho uspokojenia v konkurze. V súhrne všetky zmienené dôvody považoval za opodstatňujúce aplikáciu § 257 CSP.
6. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia, odvolací súd zmenil napadnutý výrok o nároku na náhradu trov ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia v súlade s § 388 CSP. Výrok uznesenia o zastavení konania nadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu nebolo podané odvolanie, a nebol preto v odvolacom konaní preskúmavaný.
9. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím naplnil žalobcom uplatnené dôvody nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na posudzované skutkové okolnosti a vzniknutú procesnú situáciu po späťvzatí žaloby aplikoval nesprávne právne ustanovenie a použitú právnu úpravu tiež nesprávne interpretoval.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania sa spravuje zásadou zodpovednosti za výsledok konania alebo za zavinenie, či za náhodu. V prípade zastavenia konania súd posudzuje zodpovednosť za procesné zavinenie. Zisťovanie procesnej zodpovednosti nie je rozhodovaním meritórnym, preto sa ani neaplikujú princípy platné pre rozhodovanie vo veci samej. Ak nie je preukázané niečo iné v zásade platí, že za zastavenie konania nesie procesnú zodpovednosť žalobca.
13. Nebolo sporné, že pohľadávka uplatnená v konaní zodpovedá nesplnenému záväzku žalovanej a S.. G.Š. z úverovej zmluvy, v ktorej mali postavenie dlžníkov zaviazaných na plnenie spoločne a nerozdielne. Návrhu žalobcu na uloženie solidárnej povinnosti žalovaným zaplatiť mu 12.437,75 eur s úrokmi z omeškania 8% z dlžnej sumy ročne od 30.1.2012 do zaplatenia bolo vyhovené v upomínacom konaní vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podala odpor len žalovaná N. G.Á., preto len vo vzťahu k
nej súd ďalej pokračoval v konaní. Z konkurznej podstaty dlžníka S. G. v konaní na Okresnom súde Košice I sp.zn. 32Odk/147/2018 bola poukázaná žalobcovi ako veriteľovi prihlásenej a zabezpečenej pohľadávky suma vo výške 18.407,94 eur, ktorým plnením bol v celom rozsahu uspokojený žalobou žalovaný nárok. V dôsledku takto získaného plnenia došlo k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanej ako spoločne a nerozdielne zaviazanej dlžníčke.
14. V zmysle § 511 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. k právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
15. Existencia spoločného a nerozdielneho záväzku v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 511 OZ nezakladá vznik procesnej zodpovednosti žalobcu za prijatie plnenia od niektorého dlžníka, ako to vyplýva z úvahy súdu prvej inštancie, ale naopak poskytuje právny rámec preto, aby sa veriteľ mohol domáhať svojho nároku voči jednému či viacerým dlžníkom, ktorí sa v prípade splnenia záväzku vysporiadajú vo vzájomnom pomere medzi sebou. Plnenie jedného z dlžníkov má priamy vplyv na postavenie ďalšieho spoločného a nerozdielneho dlžníka v rozsahu splneného dlhu, ktorého záväzok na plnenie zaniká. Rozsah plnenia zo strany jednotlivých dlžníkov nemôže veriteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť, a pokiaľ využije zákonom upravenú možnosť uplatnenia svojho nároku voči všetkým spoločným a nerozdielnym dlžníkom, čo je aj zmyslom a účelom solidárnej zaviazanosti, nemožno ho procesne stíhať za to, pokiaľ jeden z dlžníkov dlh uhradí, v dôsledku čoho sa stane neopodstatneným nárok v súdnom konaní uplatnený voči zostávajúcim dlžníkom. Pokiaľ aj žalobca nedosiahol uspokojenie priamo od subjektu, ktorý bol sporovou stranou, z hľadiska dlžnícko-veriteľského vzťahu získal plnenie od dlžníka, pretože mu plnil subjekt, ktorý je vo vzťahu k žalovanej v postavení spoločne a nerozdielne zaviazanej osoby, a teda plnil aj za žalovanú. Ak sa aj z formálnych dôvodov môže javiť, že žalobca procesne zodpovedá za zastavenie konania, keďže žalovaná mu plnenie žiadané žalobou neposkytla, práve v dôsledku existencie spoločného a nerozdielneho záväzku boli dané dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, ktorá je na mieste o to viac, že súdne konanie bolo vyvolané porušením povinnosti dlžníkov na riadnu a včasnú úhradu dlhu. Podľa už ustálenej judikatúry súdov dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu § 257 CSP sa môžu viazať aj k určitej procesnej situácii vyplývajúcej z charakteru sporu, či predmetu konania (Najvyšší súd SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010, 3M Cdo 46/2012, 2Cdo/102/2017). Práve vyššie zmienené okolnosti sporu vedúce k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania odôvodňujú pri rešpektovaní princípu spravodlivosti aplikáciu § 257 CSP, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.
16. Pri rozhodnutí o náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP berúc na zreteľ, že žalobca v konaní náhradu trov konania neuplatňoval a žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).