Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/119/2015

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, pobočka Dunajská Streda, IČO: 35 937 874, so sídlom Hlavná 32, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: K. S., Q.: XX.XX.XXXX, M.. XX.XX.XXXX, Q. U. K., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, nástupca súdnej exekútorky JUDr. Táni Pačesovej, o vymoženie uloženej povinnosti 674,87 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1/ Na tunajšom súde je vedená exekúcia na základe vykonateľného exekučného titulu - výkazov nedoplatkov vydaný VsZP. Tunajší súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

2/ Súd zo svojej inej rozhodovacej činnosti a oznámenia súdneho exekútora ( č.l.11) zistil, že povinný subjekt dňa 09.08.2017 zomrel a konanie o dedičstve vedené na tunajšom súde po nebohom povinnom pod sp.zn. bolo uznesením zo dňa 17.04.2017 právoplatne zastavené (č.l. 18).

3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4/ Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

5/ Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

6/ Podľa a spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

7/ Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

8/ Podľa ust. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

9/ Podľa ust. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

10/ Podľa ust. § 57 ods. 2 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12/ Súd po tom ako zistil, že povinný zomrel posúdil aj to či je možné v konaní pokračovať s právnymi nástupcami neb.povinného. Z uznesenia, ktorým Okresný súd Dunajská Streda konanie o dedičstve neb. povinného zastavil vyplýva, že vymáhaná povinnosť s poukazom na ust. neprešla na dedičov povinnej osoby, nakoľko toto konanie bolo právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd v zmysle v spojitosti s EP v znení do 31.03.2017 exekúciu zastavil, preto že je tu dôvod pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať (výrok I.).

13/ Podľa ustanovenia proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

14/ Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.

15/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

16/ Pri rozhodovaní o trovách exekučného konania súd prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučného titulu na dedičov neprešla. Súd taktiež konštatuje, že nie je dôvodný ani postup súdu podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko súd oprávneného zaviaže na náhradu trov exekúcie v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, čo tiež nie je tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti a bez právneho nástupcu/dediča. Súd ďalej zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát

- prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil. Nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd

môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil aj o názor Ústavného súdu, ktorý vo svojom Uznesení zo dňa 02.apríla 2020, sp.zn. -8 v ods. 14 a 15 uvádza cit: „... z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v rozhodnutí Mihal v. Slovenská republika (sťažnosť č. 23360/08 a č. 31303 z 28. 6. 2011) uviedol, že nemožno hovoriť o porušení práv sťažovateľa súdneho exekútora v prípade, ak súd rozhodol, že neuloží náhradu trov exekúcie ani povinnému, ani oprávnenému z dôvodu, že povinný zanikol (výmazom z obchodného registra, resp. smrťou) bez právneho nástupcu. Uvedená judikatúra poukazuje na osobitné postavenie exekútora, ktorý síce v prípade pridelenia exekučnej veci súdom je túto povinný vykonať, na druhej strane však táto povinnosť je vyvážená výhodami súvisiacimi s výkonom danej profesie, ako je napríklad zaručený nápad veci. Tieto závery majú svoj pôvod v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie Van der Mussele v. Belgicko (rozhodnutie séria A, č. 70 z 23. 11. 1983)“. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

17/ Na základe uvedeného súd o trovách exekúcie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( ).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.