Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-26-2021.pdf
PDF · 129.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: T. Š.L., W.. XX.X. XXXX, F.: N.. W.U. X, XXX XX T., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. Kubániho 16, 811 04 Bratislava o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a primerané finančné zadosťučinenie 900 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 30837-5005, zo dňa 3.4.2003 v časti 5. Zmluvná odmena, bod 5.1, v znení: „Za poskytnutie pôžičky sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena je 9 761,00 Sk a je splatná ku dňu poskytnutia pôžičky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 30837-75005, zo dňa 3.4.2003 v časti 16. Záverečné ustanovenia, bod 16.1, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že Dlžník uhradí Veriteľovi ku dňu poskytnutia pôžičky poplatok za uzavretie tejto Zmluvy vo výške 1 500,00 Sk (slovom: tisícpäťsto).“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 30837-75005, zo dňa 3.4.2003 v časti 16. Záverečné ustanovenia, bod 16.6, v znení: „Zmluvné strany výslovne súhlasia s tým, aby sa ich záväzkový vzťah v súlade s ustanovením §-u 262 ods. 1 Obchodného zákonníka spravoval Obchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 150,- €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
VI. V prevyšujúcej časti žalobu o primerané finančné zadosťučinenie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2021 domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a primerané finančné zadosťučinenie.
1.1 Žalobca žalobcu odôvodnil tým, že dňa 03.04.2003 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 30837-75005 (ďalej aj len „Zmluva“), ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v časti 5, bod 5.1, podľa ktorého sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi za poskytnutie pôžičky zmluvnú odmenu, v časti 16, bod 16.1, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi poplatok za
uzatvorenie zmluvy a bod 16.6, podľa ktorého zmluvné strany súhlasia s tým, aby sa ich záväzkový vzťah spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka.
1.2 Žalobca sa zároveň domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 900 €, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve používal 3 neprijateľné zmluvné podmienky, a teda za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku požaduje 300 €.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
2.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku rozporu žaloby s princípom zákazu retroaktívneho pôsobenia právnej normy, nakoľko v čase uzatvorenia Zmluvy žiadne ustanovenie právneho poriadku nevymedzilo pojem a obsah pojmu „neprijateľná podmienka“.
2.2 Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania, nakoľko premlčanie práva domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobca sa svojho práva mohol žalobou domáhať kedykoľvek buď v lehote 3 rokov od uzavretia zmluvy, alebo odhliadnuc na zákonné pravidlo počítania premlčacej doby v lehote 3 rokov od obdŕžania kópie zmluvy na základe jeho žiadosti v roku 2015. Odhliadnuc od ostatných súvislostí, premlčacia doba najneskôr uplynula v roku 2018.
2.3 Žalovaný taktiež vzniesol námietku nesplnenia procesných podmienok pre určovaciu žalobu. Zmluvný vzťah zo zmluvy bol ukončený v roku 2004. Od daného momentu do roku 2015, ale ani následne na strane žalobcu nevznikla ani len teoretická potreba podania žaloby a domáhania sa uvádzaného určenia. Nie je zrejmé čo sa vlastne žalobou sleduje a ako plní účel žaloby podľa § 131 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), ako sa zmení postavenie žalobcu oproti stavu predchádzajúcich 17. resp. 18. rokov. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby sú z hľadiska procesného dve podmienky. Prvou je preukázanie existencie, resp. neexistencie konkrétneho práva, ktorého posúdenie je predmetom konania (t.j. že strany sú, resp. nie sú subjektom hmotnoprávneho oprávnenia a povinnosti, o ktoré v konaní ide), a druhou že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Možnosť individuálnou žalobou žiadať určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky pritom nemožno odôvodňovať ani iba poukazom na § 298 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) o uvedení (nie určení) znenia neprijateľnej resp. neplatnej zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore vo výroku rozsudku. Pri tomto ustanovení je totiž potrebné si uvedomiť, že ust. § 298 CSP je vymedzené ako osobitné oprávnenie súdu resp. osobitná náležitosť rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, a nie ako ustanovenie oprávňujúce žalobcu na podanie osobitne k tomu smerujúcej žaloby. Aj určenie neprijateľnosti, a teda neplatnosti zmluvnej podmienky, je nepochybne určením právnej skutočnosti, pričom pre procesnú prípustnosť takejto žaloby je preto nevyhnutné, aby v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP možnosť takejto žaloby vyplývala z osobitného predpisu. Ustanovenie § 298 CSP vo vzťahu k ust. § 137 písm. d/ CSP žiadnym osobitným predpisom (zákonom) nie je. Ustanovenie § 298 CSP je osobitným ustanovením v spotrebiteľských veciach upravujúcim objektívne nepochybne výlučne len ďalšie (doplňujúce) oprávnenia a povinnosti súdu, a nie oprávnenia a právnu či súdnu ochranu individuálneho spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie žiadne individuálne práva spotrebiteľovi nezakladá. Z predloženej žaloby nie je zrejmé (súdnej) ochrany ktorého svojho konkrétneho (hmotného) subjektívneho práva a prečo sa žalobca osobitným určovaním neprijateľnosti zmluvnej podmienky v tomto súdnom konaní vlastne domáha.
2.4 Žalovaný uviedol, že v čase uzavretia zmluvy a ani následne nebola žiadna so žalobcom označených podmienok označená v praxi dozorného orgánu a ani v súdnej praxi za spornú či neprijateľnú. Ak žalobca v súvislosti s poplatkom za uzavretie zmluvy poukazuje na niektoré rozhodnutie vydané viac ako 10 rokov po uzavretí zmluvy, ich použiteľnosť je nutné označiť za spornú, a to predovšetkým preto, lebo: a) retroaktívne použitie súdneho rozhodnutia, ktoré s vecou nesúvisí, nie je prípustné a odôvodniteľné žiadnym pozitívnou právnym ustanovením; b) Súdny dvor EÚ odmietol vo svojej rozhodovacej praxi, aby muselo byť „protiplnenie“ vždy definované, inak ide o neprijateľnú podmienku. Poplatok za uzavretie zmluvy je štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu. Žalobca bol o danom poplatku riadne informovaný a súhlasil s ním v čase podania žiadosti o poskytnutie úveru. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom zaviedol od 10.06.2013 výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege
zakázané a ak by bol poplatok za uzavretie zmluvy neprijateľný, logicky by bol zakázaný. Z označenia poplatku je nepochybné za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Poplatok je v zmluve o úvere uvedený transparentným spôsobom rovnako je zreteľná uvedená aj výška poplatku.
2.4 K návrhu na určenie neprijateľnosti ustanovenia v čl. 16, bod 16.6 zmluvných dojednaní žalovaný uviedol, že žalobca nevysvetlil, ako mu uvedené ustanovenie malo zlepšiť jeho postavenie, pričom predmetné ustanovenie nebolo ani použité.
2.5 Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je automatický; naopak, vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku ktorému (porušeniu) sa finančné zadosťučinenie uplatňuje.
3. Žalobca v replike uviedol, že je síce pravdou, že v čase uzavretia zmluvy absentovali v Občianskom zákonníku ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, avšak uvedené nevylučuje súdny prieskum obsahu spotrebiteľských zmlúv. Na základe ust. § 6 a § 23 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa slovenská právna úprava už v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy obsahovala komplexnú ochranu spotrebiteľa pred neprimeranými podmienkami, ktoré boli neskôr nazvané ako neprijateľné zmluvné podmienky. S účinnosťou už od 01.07.2001 Slovenská republika ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z. v čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prijala inter alia aj záväzky náležité transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc po vstupe Slovenskej republiky do Európske únie. V oblasti ochrany spotrebiteľa (najmä finančného spotrebiteľa) EÚ prijala viaceré právne záväzné akty. Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si EÚ stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo v prípade, keď priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 879f Občianskeho zákonníka. Vzťah medzi ním a žalovaným vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie, t.j. pred 01.05.2004. Práve v súvislosti so skôr uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Pri novokoncipovaných ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách bola ustanovená osobitná trojmesačná lehota na zosúladenie už dovtedy uzavretých zmlúv s právnou úpravou účinnou od 01.04.2004 a márne uplynutie tejto lehoty zákonodarca spojil s následkom neplatnosti problémového ustanovenia. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ním a žalovaným má bezpochyby tzv. formulárových charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovaného, do ktorej žalovaný dopisoval len jeho údaje. Jeho „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskou zmluvou je preto potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok.
3.1 Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že ním uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie je premlčaný, resp. že nie je možné z dôvodu premlčania určí neprijateľnosť zmluvných podmienok. Vzhľadom na ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje tvrdenie žalovaného za absolútne nesprávne, pretože dané nepredstavuje majetkové právo spotrebiteľa, ale naopak je vecou a povinnosťou ex offo súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Ku skutočnosti, že samotné plynutie času nemá žiaden vplyv na možnosť vyhovieť žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019. Žalovaný sa mylne domnieva, že podaná žaloba je neprípustná pre rozpor s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Predmetná žaloba predstavuje efektívny procesný prostriedok pre nich ako spotrebiteľov, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených a porušených práv v dôsledku absencie obligatórnych zmluvných náležitostí a nedodržania povinnosti žalovaného ako dodávateľa nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky vo formulárových zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní. Konštatovanie žalovaného, že žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je zneužitím práva, predstavuje
popieranie ich práva na prístup k súdu a vyjadruje celkový vzťah žalovaného k rešpektovaniu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu ako aj princípu ochrany spotrebiteľa. Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. Neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná bez ohľadu na to, či a kedy by sa spotrebiteľ určenia jej neplatnosti domáhal a naliehavý právny záujem sa v tomto prípade nemusí preukazovať.
3.2 Rovnako za nesprávne považoval konštatovanie žalovaného, že nie je možné v individuálnych spotrebiteľských sporoch posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Práve rozhodovanie súdov o neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych sporoch, popri posudzovaní nekalých obchodných praktík je nosným pilierom spotrebiteľského práva, tak ako to vyplýva z urnového práva a vnútroštátnych právnych noriem. Prípustnosť určovacích žalobných návrhov pri žalobách o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch v zmysle Civilného sporového poriadku konštatoval Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 6Ndc/20/2016 z 23.01.2017. Prípustnosť určovacích výrokov pri neprijateľných zmluvných podmienkach bola taktiež vyslovená už vo vyššie citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019.
3.4 Vo vzťahu k namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol, že žalovaný v spotrebiteľskej zmluve, ako ani vo svojom vyjadrení nijako neozrejmil, za čo mal predmetné poplatky uhrádzať. Namietané poplatky spôsobujú hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa na základe svojej fiktívnosti, neposkytnutia skutočného protiplnenia spotrebiteľovi, neprimeranej výšky, ako aj z dôvodu, že nesledujú záujem spotrebiteľa, ale len veriteľa. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení cituje zmluvné dojednania čl. 5, z ktorých má podľa jeho názoru vyplývať, ako protiplnenie sa poskytuje, tak tieto nekorešpondujú so zmluvnými ustanoveniami, ktoré podpísal a ktorých neprijateľnosť petite žaloby namieta.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že zákon č. 634/1992 Zb. a ani iný zákon neumožňuje určovať výrokom súdu „neprimerané podmienky“. Tvrdenie žalobcu o tom, že pojem „neprimerané podmienky“ sa premenovali na „neprijateľné zmluvné podmienky“ je zavádzajúci, keďže zákonom vymedzený obsah oboch pojmov je rozdielny. Okrem toho uvedený zákon definíciu neprimeranej podmienky nikdy neobsahovalo. Zákonná úprava teda rozhodne nevymedzila pojem neprimeraná podmienka ako podmienka, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v takom prípade by sa § 23b ods. 2 nečlenil na písmena a) a b), ale by obsahoval tri rovnocenné príkladné výpočty toho, čo je neprimeraná podmienka (v bodoch l., 2, ako vyššie a k tomu bod 3 s obsahom písmena c)). Teda, z formálno-právneho hľadiska je nesporné, že pojem „neprimeraná podmienka“ sa týka len obsahu hore citovaného § 23b ods. 2 písmeno a). Ustanovenie pod písmenom b) nie je pod pojem „neprimeraná podmienka“ zaradené. Na to, aby sa určité ustanovenie dalo kvalifikovať ako „neprijateľná zmluvná podmienka“ je nutné, aby existovala právna úprava v čase vzniku takého ustanovenia. Nie je možné na základe zmenenej či dodatočnej úpravy tvrdiť, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tom spočíva porušenie zákazu retroaktivity, kedy na základe neskoršej úpravy sa pripisuje ustanoveniu dôsledok / povaha, ktorá sa mu v čase jeho vzniku pripísať nemohla. Ak by pojem „neprijateľná zmluvná podmienka“ bol rovnaký „ako neprimeraná podmienka“, potom by novelou Občianskeho zákonníka (zákon č. 150/2004 Z.z.) došlo k derogácii a zrušeniu ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. To sa ale nestalo. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcu odkazujúce na ust. § 879f Občianskeho zákonníka, pretože ani predmetné ustanovenie neumožňuje hovoriť o akomkoľvek ustanovení ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Z § 879f Občianskeho zákonníka vyplýva, že ustanovenia v rozpore s § 53 sú neplatné uplynutím 3 mesiacov, nie ale to, že sa stanú neprijateľnou zmluvou podmienkou. Z tvrdení žalobcu nevyplýva, v čom by ustanovenie o zmluvnej odmene malo odporovať zákonu, osobitne § 53. Ide o ustanovenie o úrokoch, plne súladné so zákonom č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 5). V rozpore so zákonom nie je ani dojednanie o poplatku, pretože uvedený zákon poplatky predpokladá („akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov“). Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke žiadne ustanovenie právneho poriadku nevymedzilo pojem a obsah pojmu „neprijateľná podmienka", nie je možné a prípustné tak spraviť na základe neskoršej právnej úpravy.
4.1 Bez ohľadu na vyššie uvedené žalovaný tvrdil aj to, že žiadne ustanovenie označené žalobcom v podanej žalobe nie je neprijateľná zmluvná podmienka. V prípade zmluvnej odmeny resp. poplatku za uzavretie zmluvy ide o zložky ceny, na ktoré by sa aplikoval § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(„Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia“). Ani ustanovenie o voľbe obchodného zákonníka nie je neprijateľnou podmienkou, keďže nespĺňa základný pojmový znak „značná nerovnováha.“ Podotkol, že v čase 2003 úverová zmluva bola absolútnym obchodom. Podľa § 261 ods. 3 písmeno d) Obchodného zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka prednostne bolo zavedené až s účinnosťou 01.04.2015. To ale nie je možné spätne uplatniť na právne vzťahy pred uvedeným termínom, pretože je vecou a rozhodnutím zákonodarcu, ako reguluje právne vzťahy. Ani z podanej žaloby, a ani z podania žalobcu doručeného súdu dňa 31.03. 2021 nevyplývajú dôvody, ktoré by mali osvedčovať značnú nerovnováhu.
4.2 Tvrdenie, že domáhanie sa neprijateľnosti podmienky, nie je uplatňovaním majetkového práva je nesprávne. Ide totiž o typický prípad uplatňovania žalobného práva v súvislosti s tzv. relatívnym majetkovým právom. Ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje len jeden prípad, kedy sa majetkové právo nepremlčuje (pozn. vlastnícke právo). K tvrdeniu, že premlčacia doba pre uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia začne plynúť až od rozhodnutia súdu o uplatnení práva spotrebiteľa uviedol, že ide o tvrdenie bez opory v zákone. Žiadny zákon nevyžaduje skoršie rozhodnutie ako predpoklad pre uplatnenie finančného zadosťučinenia. Napokon, ak by to platilo, žaloba žalobcu v časti primeraného zadosťučinenia je v zmysle vlastného tvrdenia žalobcu neprípustná.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami a to zmluvou o revolvingovej pôžičke na č.l. 6, výpisom na č.l. ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
4.1 Žalobca ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným dňa 03.04.2003 Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 30837-75005, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 32.004,- Sk (1.062,34 €), ktorý mal splatiť v 18. mesačných splátkach po 1.778,- Sk (59,02 €), pričom zmluvná odmena činila 9.761,- Sk (324,01 €), RPMN za úver bola v sadzbe 22,26 %.
4.2 Z bodu 16.1 Zmluvy vyplýva, že Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi ku dňu poskytnutia pôžičky poplatok za uzavretie tejto zmluvy vo výške 1500,- Sk. Z bodu 16. 6 vyplýva, že zmluvné strany výslovne súhlasia s tým, aby sa ich záväzkový vzťah v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka spravoval Obchodným zákonníkom.
6. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia Zmluvy, Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia Zmluvy, Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ustanovenia § 879j OZ, Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nárok z nich vzniknuté pred 1. januárom sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 až 3 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tej zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentov súvisiacich spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.06.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
7. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah vo forme zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvný vzťah strán sporu, založený na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere, spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
8. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
9. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. Z tohto dôvodu vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného nie je dôvodná.
10. Ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a aktívnej legitimácie žalobcu, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019, sp.zn. 6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Taktiež z rozhodnutia NS SR z 23.01.2017, sp.zn. 6Ndc/20/2016, vyplýva, že právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes.
11. V zmysle bodu 16.1 Zmluvy sa právny vzťah má spravovať Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti súd uvádza, že právna úprava v Občianskom zákonníku súčinnosťou od 13.06.2014 v zmysle novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené platí aj na daný prípad napriek tomu, že daný právny vzťah, ako aj nároky z neho vznikli pred 13.06.2014. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3MCdo/12/2014, zo dňa 21.04.2015, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba použiť od jeho účinnosti aj na právne vzťahy založené pred dňom, kedy toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súd navyše dodáva, že obdobná zmluvná podmienka už bola v minulosti vyhlásená za neprijateľnú (viď napr. rozsudok OS Prešov z 29.11.2016, sp.zn. 10C/56/2016, v spojení s rozsudkom KS v Prešove z 20.02.2018, sp.zn.. 8Co/34/2017).
12. Súd ďalej vyhodnotil poplatok v zmluve vo výške 1.500 Sk, resp. 49,79 € za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca neuviedol súdu uviesť skutkové okolnosti, či bol poučený zo strany veriteľa o tomto poplatku. Súd je toho názoru, že tento poplatok nebol individuálne dojednaný, bol vložený do časti záverečných častí zmluvy bez toho, aby spotrebiteľ dostal protiplnenie za tento poplatok, aby bol informovaný čo v skutočnosti tento poplatok znamená. Spotrebiteľ nemal inú možnosť ak chcel získať úver, tento poplatok prijať. Navyše tento poplatok je neprimerane vysoký v porovnaní s istinou poskytnutého úveru.
13. Čo sa týka zmluvnej odmeny vo výške 9.761,- Sk nejedná sa o hlavný predmet plnenia, ale o odplatu, ktorá sa pri uzavretí pôžičky môže, ale aj nemusí dohodnúť. Bežnou formou odplaty pri peňažnej pôžičke je úrok, no podľa názoru súdu nemožno odmietnuť ani iný druh odplaty. Záväzok platiť úrok (v tomto prípade zmluvnej odmeny) je záväzkom akcesorickým k hlavnému záväzku ? vrátiť požičanú peňažnú sumu ? a jeho existencia je závislá od existencie hlavného záväzku. Občiansky zákonník upravuje výnimku z pravidla o posúdení neprijateľnosti zmluvných podmienok, a síce, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde vtedy, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia. V posudzovanej veci sa však nejedná o daný prípad. Súd je toho názoru, že vynechanie ročnej úrokovej sadzby v Zmluve zo strany veriteľa je nekalou praktikou, pretože žalovaný tak neumožnil žalobcovi spoznať
jeden z najdôležitejších údajov, ktorý má signalizovať výhodnosť produktu na trhu. Okrem toho táto zmluvná odmena je neprimerane vysoká v porovnaní s istinou poskytnutého úveru, keďže predstavuje 30 % zo sumy poskytnutého úveru. Žalovaný nepreukázal že by uvedená zmluvná podmienka bola dohodnutá individuálne. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice číslo 93/13 EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienka je nekalá v zmysle Smernice 93/13 EHS, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 tejto smernice, nemôže byť záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom. Smernica 87/102 EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere bola do slovenského právneho systému transponovaná Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd je teda toho názoru, že táto odplata predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože bola v zmluve o revolvingovom úvere dopredu žalovaným naformulovaná a bola predložená žalobcovi k podpisu, pričom on nemal možnosť ovplyvniť jeho výšku. Zmluvnú odmenu súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku preto neplatnú, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
14. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.09.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
15. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva ustanoveného osobitným predpisom v tomto konaní, v dôsledku čoho súd určil neprijateľné zmluvné podmienky. Súd má teda za to, že pokiaľ bol žalobca úspešný v spore pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný.
16. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán protiprávnemu konaniu.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 150,- € (3 x 50,- € za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku) splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením sú výroky o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a ich odôvodnenia) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním. Súd prihliadol tiež na dobu, ktorá od uzavretia predmetnej zmluvy uplynula. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
15. Na záver súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo sporovej strany na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003).
16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný vo všetkých uplatnených nárokoch, a preto neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). V časti primeraného finančného zadosťučinenia výška nároku závisela od úvahy súdu a teda základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa v tejto časti vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.