Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Cb-10-2018.pdf
PDF · 128.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpený: Advokátska kancelária SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Štefánikova 8, proti žalovanej: V. Q., nar. 30.X.XXXX, bytom Z. XX/X, X., o zaplatenie 224,28 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 224,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 224,28 eur od 2.4. 2016 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.9.2018 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 224,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 224,28 eur od 2.4.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a takisto náhradu trov konania, s odôvodnením, že dňa 18.8.2015 uzavrel žalobca ako poisťovňa so žalovanou ako finančnou agentkou v súlade s § 652 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z., finančné sprostredkovanie vykonané podľa tohto zákona je podnikaním a teda v danom právnom vzťahu mala žalovaná postavenie podnikateľa. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 31.8.2015 osobitnú zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny v znení jej neskoršieho dodatku, ktorej predmetom je v zmysle článku I. určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán. Platnosť zmluvy o nábehovej odmene bola viazaná na existenciu zmluvy o finančnom sprostredkovaní (článok VIII ods. 3 písm. c/ zmluvy o nábehovej odmene). Nábehová odmena je svojou povahou províziou za obchodné zastúpenie, viazanou na počet uzavretých obchodov (§ 659 ods. 1 Obchodného zákonníka), t.j. podlieha režimu zániku nároku na províziu v zmysle § 662 Obchodného zákonníka. Účelom takto poskytovanej provízie je podporiť novoprijatých finančných agentov pri ich obchodnej činnosti podľa zmluvy o sprostredkovaní a motivovať ich k dosahovaniu stabilnej produkcie v podobe obchodov uzavretých v prospech žalobcu. Podľa článku IV ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene, finančnému agentovi vzniká nárok na mesačnú nábehovú odmenu vo výšku podľa článku III. tejto zmluvy, ak k poslednému kalendárnemu dňu sledovaného mesiaca splní produkčné podmienky, stanovené nábehovým plánom, tvoriacim Prílohu č. 1 tejto zmluvy aspoň v minimálnom rozsahu určenom týmto plánom pre daný mesiac a mesačný príjem finančného agenta neprevyšuje sumu 600 eur. Nábehová odmena sa vyplácala mesačne (článok III. zmluvy o nábehovej odmene) a bola rovná rozdielu, ktorý vznikol odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 600 eur. Vrátenie nábehovej odmeny (zánik nároku obchodného zástupcu na províziu podľa § 662 Obchodného zákonníka) je upravený tak, že finančný agent je v zmysle článku VII ods. 1 Zmluvy o nábehovej odmene povinne vrátiť a/ 100% z celkovo vyplatených nábehových a štandardných odmien v prípade, ak v období 2 rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 30% zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie sa finančnému agentovi započítalo na splnenie produkčných podmienok, stanovených prílohami k tejto zmluve. Stornovaním poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik poistnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Percentuálny podiel stornovaných zmlúv životného poistenia sa vypočíta ako rozdiel produkčnej hodnoty stornovaných zmlúv životného poistenia k produkčnej hodnote všetkých zmlúv životného poistenia, ktoré sa finančnému agentovi započítali na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve; v prípade, ak v období 2 rokov od uzatvorenia tejto zmluvy vyjde najavo, že vyhlásenie finančného agenta podľa článku IV ods. 8 a článku IV ods. 9 tejto zmluvy nebolo v čase jej uzatvorenia pravdivé; v prípade, ak do uplynutia šiesteho sledovaného mesiaca dôjde k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní a to bez ohľadu na dôvod zániku zmluvy, b/ 75% z každej mesačne vyplatenej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny ak zmluva o finančnom sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období od začiatku siedmeho do skončenia dvanásteho sledovaného mesiaca, c/ 50% z každej mesačnej nevyplatenej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ak zmluva o finančnom sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období jedného roka nasledujúceho po poslednom sledovanom mesiaci. Podľa článku VII ods. 2 zmluvy o nábehovej odmene, finančný agent je povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej podľa predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou v pomere v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2 tejto zmluvy vyplatené. Žalobca si uplatňuje od žalovanej titulom vrátenia nábehových odmien sumu 232,80 eur. Žalobcovi vznikol nárok na vrátenie uplatnenej sumy podľa článku VIL ods. 1 bod a/ bod i/ zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu stornovania viac ako 30% poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom nábehovom období do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu (keďže boli stornované všetky uzavreté poistné zmluvy, vznikol nárok žalobcu na 100% z celkovej vyplatenej odmeny, ktorý predstavuje sumu 232,80 eur). Žalovaná listom zo dňa 14.12.2015 podala žiadosť o výmaz z registra finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Žalobca na základe tejto žiadosti žalovanej potvrdil zánik zmluvy o finančnom sprostredkovaní listom zo dňa 21.12.2015. Zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla ku dňu výmazu z predmetného registra, t.j. ku dňu 18.12.2015 (článok 8 ods. 1 písm. e/). Žalobca si v konaní okrem istiny vo výške 224,28 eur uplatňuje voči žalovanej právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška paušálnej náhrady predstavuje sumu 40 eur a to v zmysle § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
2. Žalovaná vo svojom prvom, písomne podanom vyjadrení k meritu veci (podanie odporu proti platobnému rozkazu) žiadala žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že so žalobcom uzavrela právny úkon - Zmluvu o sprostredkovaní poistenia, na základe ktorej sa ako sprostredkovateľ zaviazala vykonávať pre žalobcu sprostredkovateľskú činnosť. So žalobcom uzavrela túto zmluvu 18.8.2015, pričom obsah tejto zmluvy nemohla ovplyvniť a musela ju podpísať v celku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že ju vyzval dňa 14.3.2016 na vrátenie provízií vo výške 224,28 eur, ktorú písomnosť mala prevziať 18.3.2016, túto v skutočnosti neprevzala a o tom, že žalobca od nej požaduje zaplatenie konkrétnej sumy peňazí sa dozvedela až z platobného rozkazu. Žalobca k svojmu návrhu predložil súdu základný dokument - Provízny a odmeňovací poriadok, ktorý nikdy nevidela. Ako sprostredkovateľ nie je za tretiu osobu v zmluvnom vzťahu zodpovedná a žalobca nepreukázal v konaní žiaden právny nárok na predmetné storná.
3. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť na ňom ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím žalovanej a oboznámením obsahu spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
5. Dňa 18.8.2015 uzavrela žalovaná, v postavení finančného agenta, so žalobcom, v postavení poisťovne, Zmluvu o finančnom sprostredkovaní (ďalej aj len „Z1“), podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka (č.l. 12), ktorou zmluvou sa žalovaná zaviazala vykonávať pre žalobcu činnosť smerujúcu k uzavieraniu poistných zmlúv a zmlúv o stavebnom sporení.
6. Dňa 31.8.2015 uzavrela žalovaná, v postavení finančného agenta, so žalobcom, v postavení poisťovne, Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny pre viazaného finančného agenta (ďalej aj len „Z2“), podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (č.l. 16), v ktorej zmluve si strany dohodli spôsob odmeňovania žalovanej pri jej činnosti - uzavieraní poistných zmlúv a zmlúv o stavebnom sporení. Vyššie uvedená zmluva bola upravená Dodatkom č. 1 zo dňa 13.10.2015 (č.l. 19).
7. Listom zo dňa 14.12.2015, doručeným žalobcovi dňa 15.12.2015 (č.l. 20), žiadala žalovaná žalobcu o výmaz z NBS a zároveň žalobcovi oznámila, že pre neho ukončila činnosť.
8. Listom zo dňa 21.12.2015 (č.l. 6) žalobca žalovanej potvrdil zánik Z1, v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. e/ predmetnej zmluvy. V liste sa uvádza, že dôvodom zániku zmluvy je zrušenie zápisu žalovanej v registri sprostredkovateľov vkladov a úverov poistenia alebo zaistenia pod registračným číslom, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Z1 zanikla ku dňu výmazu žalovanej - 18.12.2015. V liste sa ďalej uvádza, že ku dňu zániku zmluvy je žalovaná povinná splniť si voči poisťovni a stavebnej sporiteľni všetky povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovenia článku 8 ods. 5 zmluvy, najmä vrátiť všetky podklady a pomôcky, ktoré jej boli poskytnuté a ktoré je slúžili pre výkon činnosti podľa zmluvy.
9. Listom zo dňa 14.3.2016 žalobca žalovanú vyzval na vyrovnanie pohľadávok v celkovej výške 224,38 eur. V liste uviedol, že podľa článku 8 ods. 5 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, zánikom zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán podľa zmluvy a prípadných dodatkov k zmluve, vrátane práva finančného agenta na províziu, prípadne iné obdobné plnenie s výnimkou nasledovných povinností finančného agenta: písm. b/ v/ povinnosti vrátiť poisťovni a stavebnej sporiteľni príslušnú neprináležiacu províziu, resp. storno províziu, na ktorú im vzniklo právo v zmysle províznych poriadkov a to vo výške určenej v províznych poriadkoch; písm. b/ vii/ povinnosti vysporiadať všetky ostatné záväzky, ktoré mu voči poisťovni a stavebnej sporiteľni vznikli počas trvania zmluvy.
10. Na podporu dôvodnosti svojho nároku žalobca predložil do spisu Provízny a odmeňovací poriadok (č.l. 24 spisu), Dodatok č. 7 k províznemu poriadku WP (č.l. 22 spisu), Prehľad získateľských provízií, následných provízií a produkčného koeficientu (č.l. 21 spisu), Prílohu č. 1 Podmienky získania nábehovej odmeny (č.l. 18), Dodatok č. 1 k zmluve o poskytnutí nábehovej odmeny zo dňa 13.10.2015 (č.l. 19), a ďalšie písomnosti založené v spise na č.l. 7-10.
11. Vo svojom elektronickom vyjadrení k podanému odporu žalovanou, žalobca zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobnom návrhu a tvrdil, že v danom právnom vzťahu mala žalovaná postavenie podnikateľa a preto zmluva o finančnom sprostredkovaní je obchodným záväzkovým vzťahom. Navyše, už zo samotnej zmluvy o finančnom sprostredkovaní vyplýva použitie ustanovení Obchodného zákonníka za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli inak. Ak by aj bolo stranami zmluvy dohodnuté použitie Občianskeho zákonníka, to ešte neznamená, že žalovaná je v postavení spotrebiteľa. Citoval ust. § 662 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka a tvrdil, že podľa článku 8 ods. 5 písm. b/ bod v/ Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ukončením zmluvy zanikajú všetky práva a povinností zmluvných strán podľa zmluvy, vrátane práva finančného agenta na províziu prípadne iné obdobné plnenie, s výnimkou povinnosti vrátiť poisťovni príslušnú, neprináležiacu províziu, resp. storno províziu, na ktoré im vzniklo právo v zmysle províznych poriadkov, bez ohľadu na to, či nárok na storno províziu vznikol počas platnosti tejto zmluvy alebo po jej zániku a to vo výške určenej v províznych poriadkoch. Poisťovňa vyzvala finančného agenta (žalovanú) na zaplatenie storno provízie, pričom pri doručovaní tejto výzvy platí úprava podľa článku 10 ods. 6 zmluvy o sprostredkovaní. Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ Provízneho poriadku, pri životných poisteniach s bežným spôsobom platby poistného (bez ohľadu na dohodnutú frekvenciu platby poistného) je celá získateľská provízia vyplatená naraz. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ provízneho poriadku, pri poisteniach s jednorazovou platbou poistného, pri neživotných poisteniach s ročným spôsobom platby poistného a pri individuálnom zdravotnom poistení, je celá získateľská provízia vyplatená naraz. Podľa článku 5 ods. 1 provízneho poriadku, ak dôjde k zániku poistnej zmluvy pred uplynutím obdobia, za ktoré bola vyplatená provízia, prináleží VFA alikvotná časť z tejto provízie, zodpovedajúca dobe trvania poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia. Obchodný zákonník rozlišuje pojem ,,uzavretie obchodu“ a pojem ,,uskutočnenie obchodu“. Uzavretie obchodu predstavuje vznik zmluvného vzťahu, pričom uskutočnenie obchodu nastáva až realizáciou jeho spoločensko-ekonomického účelu (kauzy), t.j. dosiahnutím cieľa, ktorý bol dôvodom pre uzavretie daného obchodu. Žalobca žalovanej vyplatil celú províziu naraz ešte pred uskutočnením obchodu. Keďže však k uskutočneniu obchodu nedošlo, žalovanej zanikol nárok na túto províziu. Vzhľadom na prezentované skutočnosti si žalobca so žalovanou, v prospech žalovanej, v súlade s § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, dohodli vrátenie alikvotnej časti vyplatenej provízie (článok 8 ods. 5 písm. b/ bod v/ zmluvy o finančnom sprostredkovaní v nadväznosti na Provízny poriadok) v závislosti na skutočnom trvaní dojednaného obchodu. Spôsob výpočtu alikvotnej časti vyplatenej provízie je podrobnejšie špecifikovaný v žalobe a najmä v Províznom poriadku žalobcu. Nárok žalobcu na vrátenie neprináležiacej provízie závisí od trvania dojednaného obchodu a nie od konania finančného agenta. Tvrdenie žalovanej, že pri uzatváraní poistných zmlúv nedošlo z jej strany k žiadnemu pochybenie je preto irelevantné. Listom zo dňa 14.3.2016 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 224,28 eur v lehote 2 týždňov od doručenia výzvy aj s príslušenstvom. Podľa článku 10 ods. 6 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, pre doručovanie písomností platí, že písomnosť bola doručená tretím dňom odo dňa odoslania doručenej poštovej zásielky druhej strane na poslednú známu adresu. V zmysle citovaného ustanovenia sa výzva na vyrovnanie pohľadávok považuje za doručenú tretí pracovný deň odo dňa jej odoslania, bez ohľadu na to, či sa žalovaná oboznámila s obsahom doručovanej písomnosti. Keďže výzva je zo dňa 14.3.2016 k doručeniu by došlo dňa 17.3.2016 a prvým dňom omeškania je deň 1.4.2016, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania až dňom 2.4.2016.
12. V písomnom podaní zo dňa 8.10.2018 žalovaná uviedla, že medzi ňou a žalobcom vznikol výlučne občianskoprávny vzťah. Zo samotného znenia sprostredkovateľskej zmluvy vyplýva, že ide skôr o hybridný typ zmluvy, ktorý je možné podradiť pod režim občianskeho i obchodného práva. V podstatných náležitostiach, s dôrazom na okolnosti, kedy, ako a kým bola uvedená zmluva uzavretá, možno jednoznačne ustáliť, že práva a povinnosti zo zmluvy je potrebné subsunovať pod režim občianskeho zákonníka, v ktorej súvislosti poukazuje na jednostrannú výhodnosť dojednaní predmetnej zmluvy pre žalobcu. V čase, keď podpisovala predmetnú zmluvu, nebola podnikateľom. Ako finančný agent bola zaregistrovaná až dňom 31.8.2015. Zmluvu teda uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľ. Nárok na províziu vznikne žalovanému iba vtedy, ak dôjde k skutočnému uzatvoreniu zmluvy. Spôsob dojednania výšky provízie ako aj jej vyplatenie nesmie byť v rozpore s ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Tento spôsob bol výhodný pre žalobcu. Ako sprostredkovateľ neručí za záväzok tretej osoby, ktorá vstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcom. Nemôže teda zodpovedať ani za vypovedanie takej zmluvy treťou osobou a ani za plnenie záväzku tretej osoby z takejto uzavretej zmluvy. Žalobca takouto sprostredkovateľskou zmluvou prenáša neoprávnene zodpovednosť za záväzok tretej osoby na ňu ako sprostredkovateľa. Výška provízie ako aj jej platenie je stanovené žalobcom, je to podnikanie na jeho riziko. Ak teda žalobca vypláca pri poistení uzavretom na obdobie jedného roka napríklad 70% provízie pri podpise zmluvy bez ohľadu na plnenie tretej osoby - z poistného zmluvného vzťahu - je to jeho riziko. Nesúhlasí s výškou provízií, ktoré žalobca v tomto konaní žiada. Ustanovenia sprostredkovateľskej zmluvy o vrátení provízií sú v rozpore s platným právnym poriadkom, resp. obchádzajú zákon. Žalobca preniesol riziko na ňu. Ním predložené listiny „provízne listy“ a „tabuľka - nábehová odmena“ sú nejasné a aj z tohto dôvodu popiera ich pravdivosť. Počas doby vykonávania sprostredkovateľskej činnosti jej boli provízie vyplácané na účet, a to na základe odoslaných podpísaných návrhov zmlúv. Provízie jej boli žalobcom vyplácané potom, čo tretia osoba, poistník, uhradila prvé plnenie. Samotné poistné zmluvy ona neuzatvárala, tieto boli uzatvárané medzi žalobcom a klientom tak, že klient dostal od žalobcu potvrdenie o uzavretí zmluvy. Za trvania zmluvného vzťahu boli odmeny krátené v prípade, ak v priebehu poistného obdobia prestal poistník platiť poistné. Konkrétne podmienky krátenia odmeny boli iné pri každom druhu poistenia. Výška provízií ako aj stornoprovízií závisela od jednotlivých zmlúv, napr. ak išlo o poistnú zmluvu uzavretú na dobu určitú, nikdy na základe takejto zmluvy neboli účtované stornoprovízie. Podľa zmluvy sa zaviazala ako sprostredkovateľ obstarať záujemcovi (sprostredkovateľovi) za odmenu uzavretie zmluvy s fyzickými osobami a žalobca sa zaviazal poskytnúť jej odmenu keď bol výsledok, uzavretie zmluvy. Uzatvorením zmluvy sa jej úloha podľa sprostredkovateľskej zmluvy skončila. Žalobca teda uzatváral zmluvy sám. Zodpovednosť z uzatvárania zmluvy postihuje účastníka zmluvy a nie sprostredkovateľa. Jedine záujemca ako zmluvný partner môže vyvodiť určité závery z určitej zmluvy voči druhému účastníkovi, ktorý si neplní svoje povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že spôsob dojednania výšky provízie ako aj výplaty je v rozpore s ust. § 40a Občianskeho zákonníka a preto žiada žalobu zamietnuť.
13. Žalovaná aj na pojednávaní pred súdom žiadala žalobu zamietnuť. Takisto tvrdila, že živnosť mala založenú až 31.8.2015. Nevie, prečo by mala žalobcovi akúkoľvek sumu vracať, pretože vystupovala len ako prostredník ohľadne uzavierania zmlúv, za čo bola platená. Nepoprela, že pre žalobcu sprostredkovávala uzavieranie zmlúv. Ona však s obsahom zmluvy o finančnom sprostredkovaní nebola riadne oboznámená, nebola jej ani prečítaná. Bolo jej len povedané, že bude platená v závislosti od druhu poistky. Vyplatenie provízií brala ako svoju výplatu u žalobcu. V čase, keď so žalobcom uzavrela zmluvu bola nezamestnaná, preto bola rada, že bude mať nejaký príjem. Obe zmluvy, ktoré so žalobcom uzavrela, si prečítala len zbežne. V súvislosti s prácou u žalobcu absolvovala aj školenie a to asi po dvoch týždňoch od ich uzavretia. Pre žalobcu pracovala len asi 3 mesiace. Provízie od žalobcu jej chodili na účet asi raz do mesiaca. Za celé obdobie, čo pracovala pre žalobcu jej bola vyplatená asi suma 600 eur, pričom uzavrela len asi 3 zmluvy. Žalovaná suma nie je jedinou sumou, vrátenia ktorej sa od nej žalobca domáha, pretože na Okresnom súde Banská Bystrica ju žaluje o zaplatenie sumy cca 160 eur. Pokiaľ sa žalobca domáha od nej vrátenia vyššie uvedených súm, ide zrejme o stornoprovízie, ktorých vrátenia sa od nej domáha z dvoch poistných zmlúv, ktoré za krátky čas, čo pre žalobcu pracovala, uzavrela. Viac poistných zmlúv neuzavrela, uzavrela len ešte jednu zmluvu o stavebnom sporení. Bližšie sa k veci vyjadriť nevie. Pokiaľ sa písomne vyjadrila, že nesúhlasí s výškou žalovanej sumy, myslela tým to, že nesúhlasí so zaplatením žalovanej sumy žalobcovi, pretože svoje povinnosti voči žalobcovi si splnila a pokiaľ si následne poistník svoje zmluvné povinnosti neplnil, ona za to nemôže niesť zodpovednosť. Pokiaľ vo svojom písomnom podaní takisto uviedla, že žalobcom predložené listiny - provízne listy a tabuľka - nábehová odmena sú nejasné a že aj z tohto dôvodu popiera ich pravdivosť, myslela tým to, že boli pre ňu ako laika nejasné. Obsah žalobcom predložených listinných dôkazov do spisu nenamietala, tvrdiac tiež, že tieto písomností má doma.
14. Z internej písomnosti žalobcu založenej v spise na č.l. 9 vyplýva, že dňom 18.2.2016 zanikli dve poistné zmluvy so začiatkom poistenia 1.9.2015, resp. 1.10.2015, ktorých uzavretie sprostredkovala žalovaná. Storno koeficient pri oboch poistných zmluvách je 100%. Za obe poistné zmluvy bola žalovanej vyplatená nábehová odmena 232,80 eur.
15. Z internej písomnosti žalobcu založenej v spise na č.l. 7 vyplýva, že storno nábehovej odmeny u oboch poistných zmlúv predstavuje sumu 232,80 eur. Rozpustenie storno fondu predstavuje sumu 8,52 eur. Rozdiel predstavuje týchto dvoch súm predstavuje sumu 224,28 eur (žalovaná istina).
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z.z.“), finančným sprostredkovaním je vykonávanie najmenej jednej z týchto činností: a) predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy o poskytnutí finančnej služby a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, b) poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby, c) spolupráca pri správe zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ak charakter finančnej služby takú spoluprácu umožňuje, d) spolupráca pri vybavovaní nárokov a plnení plynúcich klientovi zo zmluvy o poskytnutí finančnej služby, najmä v súvislosti s udalosťami rozhodujúcimi pre vznik takýchto nárokov, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje.
17. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z., finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z., finančným poradenstvom je poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní a osobných finančných plánov klientovi v súvislosti s jednou finančnou službou alebo viacerými finančnými službami vychádzajúce z nestrannej analýzy dostatočného počtu dostupných finančných služieb vrátane následného uzavierania alebo zmeny zmluvy o poskytnutí finančnej služby na žiadosť klienta, v jeho mene a na jeho účet.
19. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 186/2009 Z.z., finančné poradenstvo vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z., finančným agentom je osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu. Finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo.
21. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z., na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na vykonávanie činnosti finančného poradcu na území Slovenskej republiky je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak. O udelení povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a o udelení povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti.
22. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
24. Podľa § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
25. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
26. Podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka,, nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
27. Podľa § 662 ods. 2 Obchodného zákonníka, provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.
28. Podľa § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik na províziu podľa odseku 1.
29. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
30. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v rozhodnom čase), omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369b a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
32. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že nárok žalobcu, v konaní uplatnený, je dôvodný.
33. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.8.2015 uzavrel žalobca ako poisťovňa so žalovanou ako finančnou agentkou, v súlade s § 652 a nasl. Obchodného zákonníka Z1, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať pre žalobcu činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva, v rozsahu stanovenom zákonom č. 186/2009 Z.z. a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z., finančné sprostredkovanie vykonané podľa tohto zákona je podnikaním a teda v danom právnom vzťahu mala žalovaná postavenie podnikateľa. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 31.8.2015 aj zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny v znení jej neskoršieho dodatku, ktorej predmetom bolo určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán (článok I. zmluvy). Platnosť zmluvy o nábehovej odmene bola viazaná na existenciu Z1 (článok VIII ods. 3 písm. c/ zmluvy o nábehovej odmene), teda bola účinná do 18.12.2015, ku ktorému dňu bola vymazaná z registra vedeného Národnou bankou Slovenska (článok 8 ods. 1 písm. e/ Z1).
34. Tak, ako to tvrdil aj právny zástupca žalobcu, nábehová odmena je svojou povahou províziou za obchodné zastúpenie, viazanou na počet uzavretých obchodov (§ 659 ods. 1 Obchodného zákonníka), t.j. podlieha režimu zániku nároku na províziu v zmysle § 662 Obchodného zákonníka. Podľa článku IV ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene, finančnému agentovi vzniká nárok na mesačnú nábehovú odmenu vo výšku podľa článku III. tejto zmluvy, ak k poslednému kalendárnemu dňu sledovaného mesiaca splní produkčné podmienky, stanovené nábehovým plánom, tvoriacim Prílohu č. 1 tejto zmluvy aspoň v minimálnom rozsahu určenom týmto plánom pre daný mesiac a mesačný príjem finančného agenta neprevyšuje sumu 600 eur. Nábehová odmena sa vyplácala mesačne (článok III. zmluvy o nábehovej odmene) a bola rovná rozdielu, ktorý vznikol odpočítaním mesačného príjmu finančného agenta od sumy 600 eur.
35. Podľa článku 8 ods. 5 písm. b/ bod v/ Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ukončením zmluvy zanikajú všetky práva a povinností zmluvných strán podľa zmluvy, vrátane práva finančného agenta na províziu prípadne iné obdobné plnenie, s výnimkou povinnosti vrátiť poisťovni príslušnú, neprináležiacu províziu, resp. storno províziu, na ktoré im vzniklo právo v zmysle províznych poriadkov, bez ohľadu na to, či nárok na storno províziu vznikol počas platnosti tejto zmluvy alebo po jej zániku a to vo výške určenej v províznych poriadkoch.
36. V článku VII ods. 1 Zmluvy o nábehovej odmene si strany dohodli vrátenie nábehovej odmeny (zánik nároku obchodného zástupcu na províziu podľa § 662 Obchodného zákonníka) už vyplatenej žalobcom (poisťovňa) žalovanej (sprostredkovateľ poistenia) tak, že finančný agent (v tomto prípade žalovaná), je povinná (okrem iného) vrátiť 100% z celkovo vyplatených nábehových a štandardných odmien v prípade, ak v období 2 rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 30% zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie sa finančnému agentovi započítalo na splnenie produkčných podmienok, stanovených prílohami k tejto zmluve. Stornovaním poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik poistnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Podľa článku VII ods. 2 zmluvy o nábehovej odmene, finančný agent je povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej podľa predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou v pomere v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2 tejto zmluvy vyplatené.
37. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že na zmluvný vzťah strán treba prednostne aplikovať normy občianskoprávne a že v danom prípade ide aj o spotrebiteľský zmluvný vzťah, sa súd nestotožňuje. Predovšetkým v tejto súvislosti treba uviesť, že strany Z1 uzavreli podľa zákona č. 186/2009 Z.z. a Obchodného zákonníka, pričom v ust. § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. sa uvádza, že finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním. Žalovaná si toho vedomá bola, keďže po uzavretí Z1 bola dňa 31.8.2015 zaregistrovaná ako finančný agent (písomné vyjadrenie žalovanej z č, l. 60). Medzi stranami teda vznikol obchodný záväzkový vzťah, tak ako je definovaný v § 261 Obchodného zákonníka a spravuje sa Obchodným zákonníkom, pretože žalovaná mala v danom právnom vzťahu v zmysle zákona č. 186/2009 Z.z. postavenie podnikateľa. Je teda vylúčené, že by zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol vzťahom spotrebiteľským a je teda bez akéhokoľvek významu, že si žalovaná zmluvu pred jej podpisom riadne neprečítala, resp. jej obsahu neporozumela, resp. že sa s niektorými dokumentmi (napr. Provízny a odmeňovací poriadok) ani neoboznámila.
38. Je tiež nesporné, že žalovaná sprostredkovala pre žalobcu uzavretie dvoch poistných zmlúv, pričom obe boli do troch, resp. 4 mesiacov pre neplatenie poistného zrušené. Z tvrdení žalovanej, ktoré žalobca nenamietal, mal súd zistené, že žalovaná spolu sprostredkovala pre žalobcu len uzavretie dvoch poistných zmlúv a jednej zmluvy o stavebnom sporení. Podľa tvrdenia žalovanej jej mal žalobca za toto sprostredkovanie zaplatiť spolu asi 600 eur. Z písomnosti z č.l. 9 však vyplýva, že žalobca v skutočnosti priznal žalovanej len provízie vo výške 388 eur za dve poistné zmluvy a za jednu zmluvu o stavebnom sporení.
39. Z písomnosti z č.l. 9 je tiež zrejmé že za dve uzavreté poistné zmluvy si žalobca voči žalovanej uplatnil 100% storno provízií vo výške 232,80 eur, pričom po zohľadnení rozpustenia storno fondu vo výške 8,52 eur, si rozdiel, sumu 224,28 eur (viď písomnosť na č.l. 7) uplatnil u žalovanej z titulu vrátenia storno provízií, ktorú sumu žalovaná žalobcovi nevrátila.
40. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že vyplatené provízie sa týkali jej odmeny za sprostredkované uzavretia poistných zmlúv, a že na ich vrátenie nemal žalobca nárok. Podmienky odmeňovania žalovanej za sprostredkovanie uzavretia zmlúv si strany dohodli v Z1, v ktorej zmluve si tiež dohodli podmienky, za ktorých žalovaná nárok na provízie, ktoré jej boli vyplatené po uzavretí poistných zmlúv a po zaplatení prvého poistného poistníkom, „stratí“, resp. bude musieť vrátiť alikvotnú časť týchto provízií (tzv. „storno provízie“). Súd sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu, a síce, že Obchodný zákonník rozlišuje pojem ,,uzavretie obchodu“ a pojem ,,uskutočnenie obchodu“. Uzavretie obchodu predstavuje vznik zmluvného vzťahu, pričom uskutočnenie obchodu nastáva až realizáciou jeho spoločensko-ekonomického účelu (kauzy), t.j. dosiahnutím cieľa, ktorý bol dôvodom pre uzavretie daného obchodu. Žalobca žalovanej vyplatil celú províziu naraz ešte pred uskutočnením obchodu. Keďže však k uskutočneniu obchodu nedošlo (obe poistné zmluvy boli účinné pre neplatenie poistného len veľmi krátku dobu, 3, resp. 4 mesiace), žalovanej zanikol nárok na túto províziu, na čom sa strany dohodli v súlade s § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka v článku 8 ods. 5 písm. b/ bod v/ Z1 v nadväznosti na Provízny poriadok. Nárok žalobcu na vrátenie neprináležiacej provízie teda závisí od trvania dojednaného obchodu a nie, ako sa mylne domnievala žalovaná, od konania finančného agenta. Tvrdenie žalovanej, že pri uzatváraní poistných zmlúv nedošlo z jej strany k žiadnemu pochybenie je preto irelevantné. Z vyššie uvedených záverov sa nemožno stotožniť ani s tvrdeniami žalovanej, že nemôže niesť zodpovednosť za vypovedanie poistnej zmluvy ani za nesplnenie záväzku treťou osobou (poistník), resp. že žalobca prenáša zodpovednosť inej osoby z poistného zmluvného vzťahu na žalovanú.
41. Súd sa v konečnom dôsledku nestotožňuje ani s názorom žalovanej, že ustanovenia zmluvy o vrátení provízií sú v rozpore s platnými právnymi predpismi, resp. že obchádzajú zákon. Dôvody, pre ktoré považuje žalovaná ustanovenia zmluvy o vrátení provízií za v rozpore s platnými právnymi predpismi, resp. že tieto majú obchádzať zákon, nijako nezdôvodnila.
42. Keďže žalobcovi vznikol nárok na vrátenie žalovanej sumy podľa článku VII ods. 1 písm. a/ bod i/ zmluvy o nábehovej odmene, t.j. z dôvodu stornovania viac ako 30% poistných zmlúv v životnom poistení uzatvorených v sledovanom nábehovom období do uplynutia 24 mesiacov od začiatku prvého mesiaca nábehového plánu (keďže boli stornované všetky uzavreté poistné zmluvy, vznikol nárok žalobcu na 100% z celkovej vyplatenej odmeny, ktorý predstavuje sumu 232,80 eur), súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi storno provízie v žalovanej výške 224,28 eur (storno nábehová odmena 232,80 eur - rozpustenie storno fondu 8,52 eur).
43. Žalovaná si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnila, dostala sa do omeškania a preto súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi aj ním uplatnené úroky z omeškania z prisúdenej istiny podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, počnúc dňom 2.4. 2016 (Podľa článku 10 ods. 6 Z1, pre doručovanie písomností platí, že písomnosť je doručená tretím dňom odo dňa odoslania doručenej poštovej zásielky druhej strane na poslednú známu adresu. V zmysle citovaného ustanovenia sa výzva na vyrovnanie pohľadávok považuje za doručenú tretí pracovný deň odo dňa jej odoslania, bez ohľadu na to, či sa žalovaná oboznámila s obsahom doručovanej písomnosti. Výzva je zo dňa 14.3.2016 a k jej doručeniu došlo dňa 17.3.2016 /fikcia doručenia/, odkedy začala žalovanej plynúť lehota dvoch týždňov na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá lehota uplynula 31.3.2016 a teda prvým dňom omeškania je deň 1.4.2016, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania až dňom 2.4.2016) až do zaplatenia v zákonnej výške 9 % ročne.
44. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v rozhodnom čase), omeškaním žalovanej vzniklo žalobcovi voči žalovanej takisto právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výška paušálnej náhrady predstavuje v zmysle § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, sumu 40 eur, ktorú súd takisto, na žiasdosť žalobcu, uložil žalovanej žalobcovi zaplatiť.
45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.