Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/72/2016

Potvrdené rozhodnutím 9Co/113/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, o zaplatenie sumy 113,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32Csp/72/2016-109 zo dňa 27. novembra 2018, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku a v závislom II. výroku p o t v r d z u j e . II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XX, o zaplatenie sumy 113,69 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II Žalovanému, ktorým má nárok na náhradu trov konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2016 domáhal zaplatenia sumy 113,69 € s príslušenstvom spolu s úrokom vo výške 28% počítaným zo sumy 113,69 eur od 14.05.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 30.05.2006 uzavrel žalobca a žalovaný zmluvu č.XXXXXXXXXX na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovaného účet. č.:O Podľa príslušných ustanovení zmluvy s táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé subjekty a VOP, pričom žalovaný sa pred ich podpisom s nimi riadne oboznámil. Žalobca bol oprávnený vyúčtovavať poplatky na ťarchu účtu žalovaného. Žalovaný podľa bodu 3.8 obchodných podmienok bol povinný mať dostatok prostriedkov na účte. Vzhľadom na porušenie povinnosti žalovaným maž dostatok prostriedkov na účte, tento sa dostal do nepovoleného prečerpania, pričom tento žalobca uzavrel ku 13.05.2016. Podľa všeobecných obchodných podmienok je povinný žalovaný nepovolený debet vyrovnať a do tej doby je povinný platiť úroky vo výške 28% ročne. Žalobca na výzvu súdu, podaním doručeným súdu dňa 08.11.2018 špecifikoval pohľadávku tak, že táto sa skladá z rozdielu medzi všetkými debetnými a kreditnými transakciami vykonanými na účte žalovaného. Mimo iné pohľadávka je tvorená poplatkami za vedenie účtu vo výške 329,22 eur, poplatkami za upozornenie 50,- eur, poplatkom za transakcie v sume 23,84 eur, poplatkami za výpis 6,23 eur, poplatok za zistenie zostatku v inej banke v sume 1,83 eur, poplatok za výzvu debet 45,- eur, sms notifikáciu 24,68 eur, poplatok za vedenie exekúcie v sume 180,- eur, úroky 100,37 eur, platby kartou 499,20 eur, výber v hotovosti 14379,30 eur, výber na pobočke 103,07 eur, odchádzajúce platby 2468,15 eur, platby trvalého príkazu 405,- eur, poplatky, pri vkladoch 18512,63 eur.

2. Súd doručil žalovanému oznámenie o podanej žalobe zverejnením na úradnej tabuly a webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, z ktorého sa žalobca ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 06.09.2016, so Zmluvou č.l. 4, výpisom z účtu č.l. 5, sadzobníkom úrokov č.l.6, sadzobníkom poplatkov č.l.7-8, Všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 9-13, vyjadrením č.l. 52-53, výpismi z účtu č.l. 54-62, odstúpením od zmluvy č.l. 104, poštovým podacím hárkom č.l. 105, pričom zistil tento stav.

4. Dňa 30.05.2006 uzatvorili účastníci Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (č.l.4) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bankové služby prostredníctvom bežného účtu. Z obsahu výpisov z účtu mal súd preukázané, že žalovaný sa prvýkrát dostal do nepovoleného debetu v mesiaci 30.10.2015. Z výpisov z účtu mal súd preukázané, že pohľadávka žalobcu sa skladá zo sumy 27,- eur tvorenú poplatkami za vedenie bežného účtu (á4,50 eur), sumou 35,- predstavujúcou poplatok za vedenie účtu v exekúcii, ďalej sumou 30,- eur ako poplatok za výzvu debet, 3x sumou 15,- eur za výzvu pri nepovolenom prečerpaní (posledné dve položky sú v sadzobníku označené ako zmluvné pokuty), poplatkami za SMS notifikáciu v sume 0,70 eur (5x 0,14 eur), úrokmi v sume 6,38 eur. Súd súčasne z nesporných skutkových tvrdení mal preukázané, že žalobca odstúpil od zmluvy dňa 13.05.2016, načo upozornil listom zo dňa 29.04.2016 (viď č.l. 104-105).

5. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

6. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

7. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

8. Podľa § 710 Obchodného, zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl).

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 150/2004 Z.z. účinného od 01.04.2004 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

12. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

14. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

20. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 3.4.2013 bola 0,75%.

22. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.

23. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný

27. Súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená pôvodne zmluva o vedení účtu, pričom žalobca vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný spotrebiteľa, čiže ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý aplikoval ustanovenia vyššie uvedených právnych predpisov platných v čase vzniku právneho vzťahu medzi sporovými stranami. V prejednávanom prípade žalobca poskytoval žalovanému bankové služby Na predmetný vzťah z tohto dôvodu dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka, ale je potrebné naňho aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Súd zdôrazňuje, že z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Už uvedené potom následne vedie k tomu, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy) sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy

veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a v predpisoch vydaných na jeho základe, čo v praxi znamená, že sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v a vo vykonávacích predpisoch k nemu, pričom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné. Súd poukazuje na to, že je oprávnený a povinný vzhľadom na spotrebiteľský charakter samotného záväzku preskúmať zmluvu č.l.4 a aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv s príslušnými ustanoveniami a predpisov s ním súvisiacich, keď normy obchodného práva, podľa ktorých bola zmluva uzatvorená, sú pre spotrebiteľské zmluvy použiteľné a je možné ich aplikovať, ale iba v rozsahu, v ktorom neodporujú obmedzeniam účelovo chrániacim práva spotrebiteľa, ako sú obsiahnuté v a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva medzi účastníkmi je uzatvorená ako zmluva medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá má formu štandardnej formulárovej zmluvy, kedy spotrebiteľ jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač a spotrebiteľ buď príjme podmienky uvedené v zmluve alebo neprijme, ale v takom prípade zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ je za takéhoto skutkového stavu z hľadiska informovanosti a svojej vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09). Žalobca sám naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia povinností žalovaným, ktorý sa dostal do omeškania, respektíve do nepovoleného debetu. Odstúpenie bolo účinné dňom 13.05.2016, čo nebolo sporné medzi sporovými stranami. Na odstúpenie od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu žalobcu adresovaného žalovanému je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2) pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 povinní vrátiť poskytnuté plnenie. Pokiaľ žalovaný dostal plnenie vo forme poskytnutých služieb, alebo realizovaných platieb v sume 18435,95 eur (bez poplatkov za upozornenie debet v sume 50,- eur a poplatkov za výzvu debet 45,- eur, ako aj úrokov v sume 100,37) je povinný vrátiť plnenie v rovnakej výške. Akékoľvek iné zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení od zmluvy platiť záväzky s poplatkami a ostatnými nákladmi ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie zmluvy resp. všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, preto je pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení od zmluvy je potrebné vychádzať z § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre odporcu výhodnejšie. Žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu 18512,63 eur, t.j. sumu vyššiu ako mu bola poskytnutá, a preto žalobca nemá nárok na zaplatenie žiadnej čiastky, ale je dôvod na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/410/2015-114 zo dňa 16.03.2016, v ktorom boli vyjadrené rovnaké právne závery na obdobný právny vzťah, a z ktorého si súd dovolí citovať: „Základnou spornou otázkou, vychádzajúc z obsahu odvolania navrhovateľa bolo, či súd prvého stupňa postupoval správne, keď právny vzťah účastníkov konania, ako aj samotné odstúpenie navrhovateľa od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka, a to i v otázke odstúpenie navrhovateľa od predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho

zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie....Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že na otázku odstúpenia navrhovateľa od predmetnej zmluvy je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie“. Odhliadnuc od uvedeného, súd uvádza, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 113,69 eur na podklade nepovoleného debetu, ktorý vznikol žalovanému. Súd pri posúdení nároku žalobcu súčasne posudzoval uplatnenie náhrady za výzvy vo výške 3x 15,- eur, 30,- eur (+20,- eur podľa č.l. 52), ktoré v sadzobníku poplatkov sú označené ako zmluvné pokuty. Súd konštatuje, že svojou povahou (výškou a spôsobom uplatnenia) ide skutočne o zmluvné pokuty, ktoré však neboli individuálne dojednané, a preto je neplatné dojednanie o nich podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), resp. aj podľa § 40 (§ 39 , nakoľko nebola dodržaná písomná forma. Súd preto žalobu v tejto časti nároku zamietol ako nedôvodnú, bez ohľadu na to, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Súd má tiež za to, že úroky vo výške 28% ročne sú neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť takúto podmienku ovplyvniť. K tomuto záveru súd dospel v prvom rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie úrokov vo výške 28% (z dôvodu výšky ide povahou zmluvnú pokutu) jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe vysokých úrokov 28% (zmluvnej pokuty) v prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodol tak, že nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v požadovanej výške 28 %, nakoľko tieto považoval za neplatne dojednané v rozpore so zákonom. Súd určenie úrokov v takejto výške rovnako považoval za zmluvnú pokutu, na ktorú žalobca nemá nárok, keďže nebola individuálne dojednaná. Úplne rovnaký charakter mali aj poplatky naviac za vedenie účtu v exekúcii, pričom z obsahu žaloby, ani skutkových tvrdení jednak nebolo preukázané, že by bol žalobcovi doručený exekučný príkaz a jednak samotná výška poplatku bez ďalšieho sa súdu javí ako nedôvodná, nakoľko nie je zrejmé, aký produkt sa žalovanému poskytuje, prečo ho žalobca účtuje a rovnako tak, ako je uvedené vyššie súd vyhodnotil dohodu o tomto poplatku za neuzavretú. Na základe uvedeného, ak by aj súd nedospel k záveru, že následky odstúpenia od zmluvy je potrebné posúdiť podľa ustanovení OZ, tak by žalobu zamietol, nakoľko z predložených listín mal preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 95,-eur (50,- eur a 45,- eur, resp. úrokov vo výške 28% ročne), pričom žalovaný uhradil sumu v rozsahu 18.512,63 eur (resp. poplatky preukázané v konaní vo výške 27,- eur za vedenie účtu č.l. 54-62, pri vykonaných platbách 30,- eur), ktorých suma pokrýva všetky výdavky spojené s účtom a nárokmi z neho plynúcimi pre žalobcu s výnimkou tých, ktoré pre ich neprijateľnosť nemožno priznať. Na základe uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

31. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie

procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

32. Podľa ČL. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

34. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní

- žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 0,- eur, nakoľko tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).