Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-909-2017.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Subarea
10Er/909/2017
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zast.: JUDr. Vladimír Kán, advokát so sídlom Nám. M. Benku 9, 811 07 Bratislava, proti povinnému: G. Q., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, M. Q. P. XXX, C.nice, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn. EX 22905/17, o vymoženie 50,50 EUR s príslušenstvom takto:
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 31.03.2017 sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky z vykonateľného exekučného titulu - Rozsudok vydaný Okresným súdom Dunajská Streda dňa 15.1.2010, sp.zn. 12C/350/2010, vykonateľný dňom 18.12.2010. Tunajší súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 03.07.2017 poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
2/ Súd z oznámenia súdneho exekútora a zo svojej inej rozhodovacej činnosti zistil, že povinný subjekt dňa 12.12.2018 zomrel a konanie o dedičstve vedené na tunajšom súde po nebohom povinnom pod sp.zn. 7D 129/2018 bolo uznesením zo dňa 16.08.2019 právoplatne zastavené (č.l.19).
3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4/ Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5/ Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.
7/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
8/ Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
9/ Podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
10/ Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12/ Súd po tom ako zistil, že povinný zomrel posúdil aj to či je možné v konaní pokračovať s právnymi nástupcami neb.povinného. Z uznesenia, ktorým Okresný súd Dunajská Streda konanie o dedičstve neb. povinného zastavil vyplýva, že vymáhaná povinnosť s poukazom na ust. § 470 OZ neprešla na dedičov povinnej osoby, nakoľko toto konanie bolo právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd v zmysle § 63 ods. 1 CSP v spojitosti s § 57 ods. 2 EP v znení do 31.03.2017 exekúciu zastavil, preto že je tu dôvod pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať (výrok I.).
13/ Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14/ Podľa § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
15/ Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16/ Pri rozhodovaní o trovách exekučného konania súd prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučného titulu na dedičov neprešla. Súd taktiež konštatuje, že nie je dôvodný ani postup súdu podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko súd oprávneného zaviaže na náhradu trov exekúcie v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, čo tiež nie je tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti a bez právneho nástupcu/dediča. Súd ďalej zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného
k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát
- prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil. Nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil aj o názor Ústavného súdu, ktorý vo svojom Uznesení zo dňa 02.apríla 2020, sp.zn. III. ÚS 119/2020-8 v ods. 14 a 15 uvádza cit: „... z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v rozhodnutí Mihal v. Slovenská republika (sťažnosť č. 23360/08 a č. 31303 z 28. 6. 2011) uviedol, že nemožno hovoriť o porušení práv sťažovateľa súdneho exekútora v prípade, ak súd rozhodol, že neuloží náhradu trov exekúcie ani povinnému, ani oprávnenému z dôvodu, že povinný zanikol (výmazom z obchodného registra, resp. smrťou) bez právneho nástupcu. Uvedená judikatúra poukazuje na osobitné postavenie exekútora, ktorý síce v prípade pridelenia exekučnej veci súdom je túto povinný vykonať, na druhej strane však táto povinnosť je vyvážená výhodami súvisiacimi s výkonom danej profesie, ako je napríklad zaručený nápad veci. Tieto závery majú svoj pôvod v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie Van der Mussele v. Belgicko (rozhodnutie séria A, č. 70 z 23. 11. 1983)“. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
17/ Na základe uvedeného súd o trovách exekúcie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. a) CSP).
Odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.