Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-2-2022.pdf
PDF · 90.66 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, proti žalovanému: B. I., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: C., o zaplatenie 170,54 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 151 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 12 € od 8. 12. 2018 do zaplatenia, zo sumy 12 € od 8. 1. 2019 do zaplatenia, zo sumy 12 € od 7. 2. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 17. 1. 2022 z Okresného súdu Banská Bystrica, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 170,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26,55 € od 8. 12. 2018 do zaplatenia, zo sumy 16,99 € od 8. 1. 2019 do zaplatenia, zo sumy 12 € od 7. 2. 2019 do zaplatenia a trovy konania. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby preukazovala predloženým oznámením o postúpení pohľadávok z 18. 12. 2020, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa ako postupník uzavrela 30. 11. 2020 s pôvodným veriteľom spoločnosťou Slovak Telekom a. s., Bajkalská 28, Bratislava (ďalej len „pôvodný veriteľ“), zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému.
2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej siete žalovanému, ktorý sa za tieto služby zaviazal riadne a včas platiť dohodnutú cenu. Žalovanému boli vystavené faktúry (č. XXXXXXXXXX na sumu 26,55 €, splatnú 7. 12. 2018, č. XXXXXXXXXX na sumu 16,99 €, splatnú 7. 1. 2019, č. XXXXXXXXXX na sumu 12 €, splatnú 6. 2. 2019), ktoré však doposiaľ neuhradil napriek viacerým upomienkam. Z nezaplatených pohľadávok si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
3. Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižoval. Pôvodný veriteľ
si uplatnil aj časť dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 115 € (faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 6. 9. 2019). Pri výpočte jej výšky bola zohľadnená doba trvania zmluvy od jej uzavretia do dňa prerušenia poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Maximálna výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedala výške zľavy z poskytnutých služieb, resp. zariadenia poskytnutého žalovanému pri uzavretí zmluvy.
4. Žalobkyňa ako prílohu k žalobe predložila jednotlivé faktúry, zmluvu o poskytovaní verejných služieb z 20. 8. 2018, odstúpenie od zmluvy z 9. 9. 2019, oznámenie o postúpení pohľadávky z 18. 12. 2020, predžalobná výzva žalobkyne na úhradu dlžnej sumy z 17. 3. 2021 spolu s dokladom o jej doručovaní žalovanému.
5. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom z 3. 11. 2021, sp. zn. 8Up/1677/2021, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 170,54 € vrátane zákonného úroku z omeškania a náhradu trov konania. Pretože nebolo možné doručiť žalovanému platobný rozkaz do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 z. č. 307/2016 Z. z. O upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) postúpil 14. 1. 2022 vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobkyne na pokračovaní v konaní, a tým došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
6. Žalovanému bola doručovaná žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadril k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaný bol v konaní pasívny a k žalobe sa nevyjadril.
7. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. 3. 2022, sa strany sporu osobne nezúčastnili. Žalobkyňa pred jeho uskutočnením zaslala súdu ospravedlnenie jej neúčasti z dôvodu pracovnej zaťaženosti a hospodárnosti konania.
8. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z listín predložených žalobkyňou, z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti.
9. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným 20. 8. 2018 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 531/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len “ZoEK“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle predmetného zákona, konkrétne pridelenie telefónneho čísla XXXXXXXXXX SIM karty s aktiváciou programu „ÁNO S“. Žalovanému bola služba aktivovaná po dobu 24 mesiacov so zmluvnou pokutou 146 € za porušenie záväzku viazanosti. Súčasne mu bolo predané zariadenie (Alcatel 1X) v akciovej cene 1 € oproti bežnej maloobchodnej cene 99 €. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na tzv. degresívnej zmluvnej pokute, ktorej základ uvedený v zmluve mal klesať v závislosti od počtu dní, ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy do jej ukončenia alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Výška zmluvnej pokuty 146 € bola dojednaná podľa výšky poskytnutých zliav žalovanému.
10. Z pôvodným veriteľom vystavených faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vyplýva, že pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanému sumu za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej výške 68,78 €, v ktorej bola zahrnutá suma 29,79 € za náklady vymáhania, ako aj náklady za vystavenie upomienok. Faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou k 6. 9. 2019 na sumu 115 €, pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vypočítanú s najvyššej možnej sumy dohodnutej v zmluve o poskytovaní verejných služieb po odrátaní čiastky, predstavujúcej počet dní od uzavretia zmluvy do porušenia záväzku viazanosti podľa vzorca uvedeného v zmluve o poskytovaní verejných služieb. V dôsledku neuhradenia jednotlivých faktúr pôvodný veriteľ listom z 9. 9. 2019 informoval žalovaného, že odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky oznámením z 18. 12. 2020. Žalovaný bol vyzvaný žalobkyňou na zaplatenie dlžnej sumy výzvou z 17. 3. 2021. Žalovaný doposiaľ nehradil dlžnú sumu.
11. Podľa § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Okresný súd mal za preukázané a nesporné, že pôvodný veriteľ a žalovaný platne uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytoval telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu a žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Z obsahu zmluvy, ako aj z výpisu z obchodného registra pôvodného veriteľa vyplýva, že pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Súd po preskúmaní obsahu zmluvy, vzhľadom na postavenie jej účastníkov, dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Súd preto pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, pričom v jej obsahu nezistil neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mala vplyv na uplatnený nárok. Žalobkyňa si uplatňuje len úhradu ceny za poskytnuté služby a platne dohodnutú zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody, zníženú o počet dní viazanosti, ktoré uplynuli od uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jej ukončenia z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného. Súd preto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie ceny za telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
16. Z predložených faktúr vyplýva, že pôvodný veriteľ do celkovej pohľadávky zahrnul aj náklady vymáhania a náklady na upomienku vo výške 24,79 € i keď v odôvodnení žaloby tento nárok nie je osobitne zdôvodnený.
17. Okresný súd nárok žalobkyne v tejto časti zamietol, pretože v danom konaní neuniesla povinnosť tvrdenia, ani dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu reálnych nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v celkovej výške 19,80 €, ani náklady na upomienku vo výške 4,99 €. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ide teda o stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 38/2015, z 21. 1. 2015). Náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ (príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s jeho uplatnením) predstavujú reálne vynaložené náklady, ktorých účelnosť vynaloženia a ich skutočnú výšku je žalobkyňa povinná preukázať. Tieto náklady nie je možné uplatňovať ako „paušál“ v podobe svojvoľne určenej výšky zo strany žalobkyne, resp. pôvodného veriteľa, pretože takto určená suma neodráža skutočné náklady žalobkyne spojené s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu. Ak si žalobkyňa nesplní svoju povinnosť tvrdenia a neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť v konaní úspešná len z dôvodu, že žalovaný jej nárok výslovne nerozporoval. Pasivita žalobkyne v tomto smere nemôže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. 6. 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých záväzkov (platná od 16. 3. 2016, údaje zverejnené na webovej stránke www.nbs.sk) bola 0 %. Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 5 % ročne, a v tejto výške si ho uplatňuje žalobkyňa z jednotlivých dlžných súm.
21. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške o 5 % ročne z dlžnej sumy. Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr vystavených pôvodným veriteľom, kedy sa žalovaný po prvý raz dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy.
22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalobkyňa bola v konaní úspešná rozsahu 89 % (neúspešná bola v časti istiny 24,79 €), úspech žalovaného v konaní predstavuje 11 %. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 78 % (89 % - 11 %) a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.