Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-19-2021.pdf
PDF · 107.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/19/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: S. X., nar.: XX. XX. XXXX, bytom K. Xm XX, XX XXX V., K., proti povinnej: D.X. G., so sídlom Q. Č.. XXX, XXX XX H., IČO: 17 302 706, právne zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, AK so sídlom Čajakova č. 5, 040 01 Košice, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP č. 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 36 150 151 (pôvodne exekúcie vedenej pod č. EX 102/2014 u súdneho exekútora JUDr. Juraja Volocha, Exekútorský úrad so sídlom Sovietskych hrdinov č. AB/524, 089 01 Svidník), pre vymoženie istiny vo výške 3 235,15 eur s príslušenstvom, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, v konaní o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce spis. zn.: 22Er/572/2014-300 - zo dňa 18. 11. 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 02. 02. 2017 a zo dňa 29. 06. 2017 zamietnutý.
II. Stranám odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 02. 02. 2017 a zo dňa 29. 06. 2017 zamietol.
2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že Okresný súd Michalovce (ďalej len „exekučný súd“), vydal dňa 14. 08. 2014 poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha, Exekútorský úrad so sídlom Sovietskych hrdinov č. AB/524, 089 01 Svidník (pôvodne poverený súdny exekútor), na výkon exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.: 10Cb/9526/1992-235- zo dňa 31. 10. 2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k.: 4Obo/16/2013 zo dňa 29. 04. 2014 a trov exekúcie.
3. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že povinná dňa 02. 02. 2017 doručila Okresnému súdu Michalovce návrh na zastavenie exekúcie, v zmysle ktorého žiadala exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 2 v spojení s ustanovením § 38 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok). Povinná v návrhu uviedla, že podľa exekučného titulu je oprávneným právnická osoba „A VISTA“ Spólka Z O. O., pričom návrh na vykonanie exekúcie nesprávne podala fyzická osoba - S. X., ktorý nie je oprávneným z exekučného titulu. Oprávnený S. X. „A VISTA“ Spólka Z O. O. je právnickou osobou. Ide o starú spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1990 a bola zapísaná do starého obchodného registra, avšak táto mala byť prepísaná do Národného súdneho registra, teda bola povinná sa zaregistrovať z jedného registra do druhého do dátumu 31. 12. 2013. Pretože sa tak nestalo, už firma „A VISTA“ Spólka Z O. O., nemôže byť registrovaná, len musí byť založená nová spoločnosť. K návrhu povinná pripojila aj výpis z obchodného
registra 2014/09-22- o tom, že právnická osoba „A VISTA“ Spólka Z O. O. zostala zapísaná do starého obchodného registra a nebola preregistrovaná do správneho registra (Národného súdneho registra).
4. Povinná podala aj ďalší návrh zo dňa 26. 06. 2017, označený ako „Vyjadrenie povinnej a návrh povinnej na zastavenie exekúcie“ podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súdu doručený dňa 29. 06. 2017. Povinná v návrhu uviedla, že označenie oprávneného je zmätočné a preto navrhuje, aby si súd vyžiadal úplný výpis z obchodného registra Poľska, v ktorom je, resp. bol, oprávnený zapísaný. Uviedla, že konajúci súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane oprávneného, pričom vychádzal iba z tvrdení právnej zástupkyne oprávneného bez toho, aby si tieto skutočnosti aj reálne preveril. Od posledného úkonu oprávneného v roku 2014 (oprávnený návrh na zmenu označenia názvu na strane oprávneného zo dňa 09. 10. 2014), oprávnený až do roku 2017 totiž neurobil v konaní žiadny úkon a ani neoznámil, že by dňa 28. 12. 2015 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky proti povinnej, a to na fyzickú osobu - S. X.. Povinná poukázala na ustanovenie § 526 Občianskeho zákonníka. Postupník S. X. oznámil povinnej, že došlo k postúpeniu pohľadávky listom, ktorý jej bol doručený až dňa 01. 06. 2017. Spolu s uvedeným oznámením jej bola tiež doručená Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 12. 2015. Navyše v Oznámení o postúpení pohľadávky nie je uvedený ani dátum, kedy bolo toto oznámenie vyhotovené. Preto je zrejmé, že v danom prípade nedošlo k oznámeniu a preukázaniu postúpenia pohľadávky postupníkom povinnej bez zbytočného odkladu. Povinná preto navrhla, aby súd v rámci exekučného konania posúdil ako prejudiciálnu otázku - otázku platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 12. 2015. Povinná má za to, že keďže nedošlo k riadnemu oznámeniu a preukázaniu postúpenia pohľadávky postupníkom povinnej bez zbytočného odkladu, právne účinky postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, vo vzťahu k povinnej ani nenastali. Uviedla, že iba relevantné oznámenie a preukázanie postúpenia pohľadávky zo strany postupníka, zakladá jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky, čo sa v danom prípade nestalo, a preto povinná má za to, že postupník nie je vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky, v dôsledku čoho je potrebné exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastaviť, pretože je neprípustná vzhľadom na iný dôvod, pre ktorý exekúciu nie je možné vykonať. Povinná tiež navrhla, aby konajúci súd preveril, kedy skutočne došlo k zániku oprávneného spoločnosti „A VISTA“ Spólka Z O. O., nakoľko nebolo preukázané, že spoločnosť zanikla ku dňu 01. 01. 2016 tak, ako to tvrdí právna zástupkyňa oprávneného.
V prípade, ak v čase postúpenia pohľadávky na fyzickú osobu - S. X., spoločnosť ako postupca neexistovala, nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky voči povinnej a preto je potrebné exekúciu zastaviť.
5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Michalovce č. k.: 22Er/572/2014-127- zo dňa 06. 09. 2017, bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 02. 02. 2017 a zo dňa 29. 06. 2017, zamietnutý.
6. Proti uvedenému uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie. V ňom uviedla, že súd v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež, že v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení iba stroho skonštatoval, že zistil, že nie je žiadny dôvod na zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinná sa v návrhu na zastavenie exekúcie bránila dôvodmi, ktorých obsahom sú skutočnosti totožné s obsahom námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ako aj návrhov na odklad exekúcie, skôr podaných, o ktorých už súd rozhodol. Povinná uviedla, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné, pričom rozhodnutie súdu nedáva odpovede na dôležité skutkové otázky. Zdôraznila, že súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26. 06. 2017 a ani nezdôvodnil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, čo jednoznačne zakladá odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP, ako aj podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Na základe vyššie uvedených skutočností povinná navrhla, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol tak, že exekúciu zastavuje.
7. Následne odvolací súd svojim uznesením č. k.: 16CoE/408/2017-240- zo dňa 27. 02. 2019, zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akými
právnymi závermi sa súd prvej inštancie riadil a aké ustanovenia aplikoval, keď rozhodol o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 02. 02. 2017 a zo dňa 29. 06. 2017. Uviedol, že exekučný súd nezisťoval, či v čase postúpenia pohľadávky na súčasného oprávneného fyzická osoba - S. X., J..: XX. XX. XXXX, G. K. Xm XX, XXX XX V., K., spoločnosť „de iure“ existovala. Taktiež si súd nevyžiadal úplný výpis z obchodného registra Poľskej republiky pôvodného oprávneného - spoločnosti „A VISTA Spolka Z. O. O. Export - Import S.M. X. tak, ako to v návrhoch na zastavenie exekúcie viackrát navrhovala právna zástupkyňa povinnej. Odvolací súd preto rozhodol, že úlohou súdu prvej inštancie bude znovu rozhodnúť s tým, že sa dôsledne vysporiada aj s obsahom odvolania povinnej zo dňa 28. 09. 2017 a jeho doplnením zo dňa 13. 10. 2017, pričom rozhodnutie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP aj odôvodní.
8. Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, súd prvej inštancie opätovne rozhodoval o návrhoch povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 02. 02. 2017 a zo dňa 29. 06. 2017. Súd citoval ustanovenie § 243h ods. 1 vetu prvú, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a konštatoval, že povinná v návrhoch na zastavenie exekúcie predovšetkým namietala, že návrh na vykonanie exekúcie nepodala osoba oprávnená z exekučného titulu, ale fyzická osoba - S. X.. Súd zo spisového materiálu dospel k záveru, že oprávnený S. X., bol bezpečne identifikovaný IČO-m ako podnikateľ a nie dátumom narodenia ako fyzická osoba a uvedenie nesprávneho názvu oprávneného (meno S. X.) bolo uvedené nie za názvom spoločnosti, ale pred názvom spoločnosti), v návrhu na vykonanie exekúcie a následne aj v poverení bola len zjavná chyba v písaní, ktorá vznikla pri nesprávnom prepise spoločnosti. Okresný súd Michalovce túto chybu v písaní obratom odstránil uznesením č. k.: 22Er/572/2014-87- zo dňa 16. 02. 2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 10. 03. 2017. Súd ďalej poukázal na to, že povinná tiež navrhovala, aby bolo preverené, kedy skutočne došlo k zániku spoločnosti „A VISTA“ Spólka Z. O. O., IČO: 005130859, nakoľko nebolo preukázané, že spoločnosť zanikla ku dňu 01. 01.2016 tak, ako to tvrdí právna zástupkyňa oprávneného. Povinná namietala, že ak v čase postúpenia pohľadávky na S. X., J..: XX. XX. XXXX, oprávnený ako postupca už neexistoval, nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky voči povinnej a preto je potrebné exekúciu zastaviť. Poukázala na ustanovenie § 526 Občianskeho zákonníka. Postupník oznámil povinnej postúpenie až dňa 01. 06. 2017. Zároveň jej aj doručil Zmluvu o postúpení pohľadávky. Navyše v „Oznámení o postúpení pohľadávky“ nie je uvedený ani dátum, kedy bolo vyhotovené. V súvislosti s touto námietkou povinnej, súd dožiadal Okresný súd v Rzeszówe, Poľsko, aby mu zaslal celý riadny výpis z obchodného registra, týkajúci sa pôvodného oprávneného. Okresný súd v Rzeszówe, 12. obchodné oddelenie národného súdneho registra, doručil súdu dňa 29. 10. 2020 svoje podanie zo dňa 16. 10. 2020, týkajúce sa pôvodného oprávneného z obchodného registra, oddiel B, č. 526 A/ (t. j. výpis s obchodného registra) a zároveň oznámil, že spoločnosť A VISTA“ Spólka Z. O. O., IČO: 005130859, nebola preregistrovaná do Registra národných súdov z dôvodu nepodania žiadosti, a preto v súvislosti s čl. 9 bodu 2a zákona z 20. augusta 1997, ustanoveniami, ktorými sa zavádza zákon o národnom registri súdov, sa uvedený subjekt A VISTA“ Spólka Z. O. O., IČO: 005130859, považuje za vymazaný z registra dňom 01. januára 2016. Z oznámenia dožiadaného Okresného súdu v Rzeszówe, Poľsko, mal exekučný súd jednoznačne za preukázané, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 12. 2015, bola uzatvorená v čase, keď ešte pôvodný oprávnený A VISTA“ Spólka Z. O. O., nebol vymazaný z obchodného registra. Preto námietku povinnej v danom smere považoval exekučný súd za neopodstatnenú.
9. Ďalej exekučný súd uviedol, že podľa ustanovenia § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že postúpenie pohľadávky je povinný bez zbytočného odkladu povinný oznámiť dlžníkovi postupca, a nie postupník, ako to uvádza povinná. V prípade, ak to neurobí postupca oznámením, postúpenie je povinný dlžníkovi preukázať postupník. Súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky sa podľa zákona nevyžaduje. Kým sa o tomto postúpení dlžník od pôvodného veriteľa alebo nového veriteľa nedozvie, stále sa môže platne zbaviť záväzku plnením pôvodnému veriteľovi. Z uvedeného nevyplýva neplatnosť postúpenia voči dlžníkovi v prípade, že mu pôvodný veriteľ neoznámi postúpenie pohľadávky. Dôsledkom neoznámenia je len to, že dlžník sa môže svojho dlhu zbaviť plnením pôvodnému veriteľovi. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak sa postúpenie pohľadávky oznámi hoci aj ústne. Exekučný súd v tejto súvislosti zistil, že nový oprávnený S. X., J..: XX. XX. XXXX, G. K. Xm XX, XXX XX V., K., zaslal povinnej „Oznámenie spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávky“ - dňa 11. 05. 2017, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť. Povinná preto na základe tejto skutočnosti bola povinná plniť novému oprávnenému. Na
základe uvedených skutočností exekučný súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 12. 2015, bola riadne a platne uzatvorená, a v čase, keď pôvodný oprávnený ešte nebol vymazaný z obchodného registra. Preto exekučný súd nezistil žiadne zákonné dôvody preto, aby bola predmetná exekúcia zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného exekučný súd opätovne návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 02. 02. 2017 a zo dňa 29. 06. 2017, zamietol.
10. Pre úplnosť exekučný súd uviedol, že uznesením č. k.: 22Er/572/2014-230- zo dňa 05. 12. 2017, právoplatným dňa 03. 01. 2018, bol v predmetnej veci povolený odklad exekúcie do dňa právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o obnove konania vedené pod spis. zn.: 9Cb/1/2016. Preto požiadal Krajský súd v Košiciach o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza konanie o obnove spis. zn.: 9Cb/1/2016. Krajský súd v Košiciach podaním zo dňa 16. 09. 2020, doručeným exekučnému súdu dňa 21. 09. 2020, oznámil, že konanie vedené pod spis. zn.: 9Cb/1/2016 o obnove konania, doposiaľ nie je právoplatne skončené. Nakoľko ešte nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod spis. zn. 9Cb/1/2016, odklad exekúcie je aj naďalej povolený.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 02. 02. 2017 a zo dňa 29. 06. 2017, v celom rozsahu zamietol.
12. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
13. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) povinná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie.
14. Povinná žiadala zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu, že postupom súdu došlo k porušeniu ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, kedy súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, a taktiež v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. c) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Poukázala na to, že je nepochybné, že zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kedy doručený výpis z Okresného súdu v Rzeszówe, Poľsko, ktorý sa týkal pôvodného oprávneného A VISTA“ Spólka Z. O. O.,, nebol daný stranám na zaujatie stanoviska. Uviedla, že súčasťou tohto práva je aj právo účastníka vyjadrovať sa k zabezpečeným dôkazom, tvoriacim obsah súdneho spisu. V tejto súvislosti povinná ďalej poukázala aj na skutočnosť, že predmetný výpis z poľského obchodného registra nebol úradne preložený do jazyka slovenského, pričom exekučný súd mal zabezpečiť úradný preklad tohto dokumentu do jazyka, v ktorom sa konanie vedie. Na margo uvedeného právna zástupkyňa povinnej upriamila pozornosť na rozhodnutie NS ČR spis. zn. 23Cdo/1656/2015. Povinná považuje takúto vadu konania za odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP. V zmysle uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, resp. rozhodol tak, že predmetnú exekúciu zastavuje.
16. Dňa 08. 03. 2021 právna zástupkyňa povinnej doplnila právnu argumentáciu k podanému odvolaniu povinnej zo dňa 07. 12. 2020 a uviedla, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal z argumentmi povinnej o tom, že je potrebné predmetnú exekúciu zastaviť pre nedostatok aktívnej legitimácie oprávneného pre vedenie tohto exekučného konania. V tejto súvislosti opätovne namietla aj platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 12. 2015, ktorou mala už zaniknutá spoločnosť oprávneného A VISTA“ Spólka Z. O. O., postúpiť judikovanú pohľadávku na fyzickú osobu - S. X., J..: XX. XX. XXXX, G. K. Xm XX, XXX XX V., K.. Namietala, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nedokazoval skutočnosť, či v čase medzi možným zánikom pôvodného veriteľa A VISTA“ Spólka Z. O. O.,, t. j. od dňa 01. 01. 2016 - do oznámenia právnej zástupkyne, ktorá zároveň aj predložila Zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 15. 05. 2017, mohol byť pôvodný oprávnený A VISTA“ Spólka Z. O. O.,, účastníkom exekučného konania, tzn. či mal aktívnu legitimáciu. V tejto súvislosti povinná uviedla, že spoločnosť „A VISTA“ Z. O. O., bola zapísaná do bývalého obchodného registra a do dátumu 31. 12. 2015, nebola opätovne zaregistrovaná do Registra národných súdov. Podľa vôle zákonodarcu teda nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky. Uvedené posúdenie vyplýva aj z čl. 28 Správneho poriadku Poľskej republiky. Na základe uvedeného sa povinná domnieva, že Zmluva o postúpení pohľadávky je v celom rozsahu neplatná, pretože oprávnenému neprislúcha aktívna legitimácia v tomto exekučnom
konaní. V závere povinná uviedla, že ak bolo postúpenie pohľadávky neplatné, jediným oprávneným subjektom na vymáhanie pohľadávky by v tomto prípade bola Štátna pokladnica, nakoľko pohľadávka by sa stala záväzkom Poľskej republiky, ktorá však zo zákona podľa čl. 9 ods. 2c zákona zo dňa 20. 08. 1997 o Registri národných súdov, ak takúto pohľadávku nezačne vymáhať do jedného roka od prevzatia záväzku, pohľadávku treba považovať za premlčanú. Povinná uviedla, že nakoľko osvedčila dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, je potrebné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a exekúciu v celom rozsahu zastavil. Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal voči oprávnenému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
17. Oprávnený a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu povinnej v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v znení neskorších predpisov, ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), preto bol Krajský súd v Košiciach ako súd „odvolací“ v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
19. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie po vecnej stránke správne a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
20. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil všetky právne a zákonné odôvodnenia napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne v podrobnostiach poukazuje v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné skutočnosti.
22. Odvolací súd z pripojeného súdneho spisu zistil, že povinná sa v odvolacom konaní bráni totožnými dôvodmi, ktorých obsah bol už predmetom rozhodovania odvolacieho súdu aj v predchádzajúcich konaniach o jej návrhoch na zastavenie exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Odvolací súd zistil, že o všetkých týchto jej podaniach už bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcich konaniach tak, že tieto návrhy boli zamietnuté pre neexistenciu zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
23. Odvolací súd námietku povinnej o porušení jej práva na spravodlivý proces, ktoré spočíva v tom, že predmetný výpis z poľského obchodného registra nebol úradne preložený do jazyka slovenského považuje za neodôvodnenú a za opakovanú účelovú obranu povinnej, nakoľko z obsahu prísl. súdneho spisu (l. č. 131 až 138), má odvolací súd jednoznačne za preukázané, že samotná právna zástupkyňa povinnej týmto úradným prekladom disponovala, pretože fotokópiu úradného prekladu - kompletného textu výpisu z Obchodného registra OS v Rzeszówe, Poľsko, z poľského do slovenského jazyka, ona samotná v exekučnom konaní ako dôkaz Okresnému súdu Michalovce dňa 06. 09. 2020 aj predložila (l. č. 132 - 138). Taktiež z podania/potvrdenia OS v Rzeszówe, Poľsko, zo dňa 16. 10. 2020, vyplýva rovnaká skutočnosť, čo preukazuje aj horeuvedený výpis, že oprávnený „A VISTA“ Z. O. O., ku dňu platného postúpenia pohľadávky, nebol vymazaný z obchodného registra Poľskej republiky. Navyše uvedená skutočnosť bola viackrát aj v minulosti potvrdená prísl. súdmi v súvislosti s posudzovaním splnenia zákonných podmienok pre rozhodovanie o návrhoch povinnej na zastavenie exekúcie. Keďže povinná disponovala a aj disponuje úradným prekladom z výpisu z Obchodného registra OS v Rzeszówe, Poľsko, čo sama potvrdila aj svojim podaním označeným ako „Doloženie prekladu“ (l. č. 131), namietaný nedostatok neexistoval a preto nemohli nastať okolnosti, ktoré tvrdí povinná v námietke. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že namietaná okolnosť nemá dosah a ani nie je spôsobilá vyvolať zánik
vymáhaného nároku oprávneného. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS ČR spis. zn. 23Cdo/1656/2015, na ktoré sa právna zástupkyňa povinnej odvoláva, súd uvádza, že ide o skutkovo a právne odlišnú vec, vzhľadom na ktorú skutočnosť, tunajší odvolací súd jeho záverom nie je viazaný.
24. K námietke povinnej, ohľadom neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky na fyzickú osobu - S. X., J..: XX. XX. XXXX, G. K. Xm XX, XXX XX V.Ó., K., a jej aktívnej legitimácie v predmetnom konaní, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu má za preukázané, že pôvodný oprávnený, spoločnosť „A VISTA“ Z. O. O., bol právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá vznikla v roku 1990 a bola zapísaná do poľského obchodného registra „Rejster handlowy“, vedenom súdom „Sad rejonowy w Rzeszowie“. Následne bola zákonom v Poľsku uložená povinnosť spoločnostiam preregistrovať sa do nového registra „Krojowy rejster sadowy“ (KRS), najneskôr do konca roka 2015. Z uvedeného preto vyplýva, že pôvodný oprávnený spoločnosť „A VISTA“ Z. O. O., v čase postúpenia pohľadávky, t. j. dňa 28. 12. 2015, „de iure“ existoval, pretože z poľsk. zákona č. 1924/2014 vyplýva, že ak spoločnosť nepodá návrh na registráciu do nového Registra národných súdov do dátumu 31. 12. 2015, považuje sa za vyčiarknutú z obchodného registra až dňom 01. 01. 2016. Spoločnosť „A VISTA“ Z. O. O., teda využila svoje zákonné právo, keď dňa 28. 12. 2015 postúpila svoju pohľadávku voči povinnej na fyzickú osobu - S. X.H., J..: XX. XX. XXXX, G. K. Xm XX, XXX XX V., čím si zabezpečila, aby nedošlo k zániku jej judikovanej pohľadávky. Pokiaľ ide o súhlas oprávnenej s postúpením pohľadávky, odvolací súd poznamenáva, že zákon takýto súhlas vôbec výslovne nevyžaduje, ba práve naopak, pokiaľ sa dlžník od pôvodného veriteľa alebo od nového veriteľa nedozvie o postúpení pohľadávky, dlžník sa stále môže platne zbaviť svojho záväzku, ak bude plniť svoj záväzok hoci aj pôvodnému veriteľovi. Preto aj v danom prípade dôsledkom neoznámenia postúpenia pohľadávky povinnej bolo len to, že povinná sa svojho dlhu mohla zbaviť plnením aj pôvodnému veriteľovi. Odvolací súd preto dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že z vyššie uvedeného nevyplýva neplatnosť postúpenia pohľadávky voči povinnej. Vyplýva z neho len skutočnosť, že povinná od dňa 11. 05. 2017, (kedy sa dozvedela o postúpení pohľadávky na fyzickú osobu S. X., J..: XX. XX. XXXX, G. K. Xm XX, XXX XX V., K.), už bola zaviazaná plniť novému oprávnenému, pričom jej povinnosť plniť záväzok oprávnenému tým nikdy nezanikla.
25. Predmetné exekučné konanie sa začalo 04. 08. 2014 (t. j. pred 01. 04. 2017), preto v zmysle prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, odvolací súd aplikoval na predmetnú právnu vec Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 03. 2017.
26. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, účinného do 31. 03. 2017, súd exekúciu zastaví, ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
27. Na okraj odvolací súd dodáva, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, kedy nezistil zákonný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, na základe návrhu povinnej zo dňa 02. 02. 2017 a zo dňa 29. 06. 2017.
28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, rovnako posúdil predmetné návrhy povinnej zo dňa 02. 02. 2017 a zo dňa 29. 06. 2017 na zastavenie exekúcie, a dospel tak k záveru, že v posudzovanej veci povinná nepreukázala, že je tu daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, pričom tento dôvod povinná nepreukázala ani v odvolacom konaní. Preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie neexistencie dôvodu zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 02. 02. 2017 a dňa 29. 06. 2017 zamietnutý, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože povinná nebola v konaní úspešná a oprávnenému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).