Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Cb-18-2014.pdf
PDF · 117.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: DV Invest Group, s.r.o., IČO: 44 908 580, so sídlom Bačíkova 59/2, Košice, práv. zast: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, proti žalovaným: 1) MVR s.r.o., IČO: 36 606 219, so sídlom Sekčovská 54, Prešov, 2) Chateau Vécsey s.r.o., IČO: 47 475 021, so sídlom Hlavná 25/131, Slovenská Nové Mesto, obaja práv.zast.: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát so sídlom, Plynárenská 1, Michalovce, o neúčinnosť zmluvy, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 24.10.2014 podal na súde žalobu o určenie, že zmluva o predaji časti podniku zo dňa 2.5.2014, uzatvorená medzi žalovanými, je voči žalobcovi neúčinná, a to ako právny nástupca obchodnej spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014. Právny predchodca žalobcu predával žalovanému v 1.rade repku olejnú a ku dňu postúpenia žalovaný v 1.rade dlžil právnemu predchodcovi žalobcu istinu spolu vo výške 2.048 988,19 Eur. Žalobca je toho názoru, že neoznámením predaja časti podniku žalobcovi došlo nepochybne k zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu. K žalobe priložil sprievodný list; splnomocnenie pre právneho zástupcu; Výpisy z OR strán sporu; Zmluvu o postúpení pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu; knihu záväzkov právneho predchodcu žalobcu.
2. K žalobe sa vyjadrili žalovaní tak, že s podanou žalobou nesúhlasia. Žalovaní v prvom rade nie je podľa jeho názoru pasívne legitimovaný v spore, lebo žalobca sa domáha odporovateľnosti právneho úkonu, čo znamená, že žaloba má podľa neho smerovať len voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Žalovaný v 2.rade argumentoval tým, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, ktorá je predpokladom pre úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu. Pohľadávky, ktoré mal žalobca voči žalovanému v 2.rade zanikli ešte pred postúpením zaplatením alebo započítaním s pôvodnými veriteľmi a ich právnymi nástupcami. Taktiež žalobca nepreukázal zhoršenie vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Vo vzťahu k dôkazom navrhol, aby súd uložil povinnosť žalobcovi predložiť originály všetkých dokumentov, na ktoré sa odvoláva a navrhol vypočuť všetkých pôvodných konateľov spoločnosti, ktoré boli vlastníkmi predmetných pohľadávok. K vyjadreniu priložili splnomocnenia pre právneho zástupcu.
3. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení navrhol súdu, aby vyzval žalovaného v 1.rade na predloženie dôkazov o tvrdenom zániku pohľadávok žalobcu.
4. Na uvedené vyjadrenie reagovali žalovaní a oznámili súdu, že žalovaný v 1.rade dňa 17.4.2015 uzatvoril podľa § 476 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) zmluvu o predaji podniku so spoločnosťou VENAS, a.s., ktorá nadobudla účinnosť 17.4.2015. Podľa žalovaných okrem majetku aj záväzky prešli na spoločnosť VENAS, a.s., na ktorú bola dňa 2.2.2016 Okresným súdom Prešov, sp.zn.: 1R/4/2015 povolená reštrukturalizácia. Podľa žalovaných by malo byť konanie na tunajšom súde prerušené do skončenia reštrukturalizačného konania, kde si môžu veritelia prihlásiť svoje pohľadávky. Priložili rozhodnutie z Obchodné vestníka; zmluvu o predaji podniku medzi žalovaným v 1.rade a VENAS, a.s.; zmluvu o predaji časti podniku medzi žalovanými.
5. Následne boli žalobcom predložené dôkazy - faktúry právneho predchodcu žalobcu pre žalovaného v 1.rade s dodacími listami, vážnymi listami, dokladmi o preprave. Časť listinných dôkazov nemohol žalobca predložiť z dôvodu, že by zadržané Daňovým úradom Košice a navrhol súdu, aby ich zabezpečil a navrhol vypočuť svedkov J. S. (konateľa právneho predchodcu žalobcu), R. F. (splnomocnenca právneho predchodcu žalobcu), R. T. (predsedu predstavenstva spoločnosti VENAS, a.s. a spoločníka žalovaného v 1.rade). Okrem toho boli súdu predložené aj výpisy z Obchodného vestníka, účtovná závierka žalovaného v 1.rade za rok 2015, 2014, reštrukturalizačný posudok spoločnosti VENAS, a.s.; rozsudok OS Zvolen zo dňa 27.6.2013, sp. zn.: 41Cob/29/2013;
6. Žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach poukázal na to, že hodnota majetku žalovaného v 1.rade sa výrazne znížila po predaji časti podniku a to z 2.048.988,19 Eur na 89.918 Eur, čo znamená že jeho pohľadávka je k tomu času nevymožiteľná a neuspokojiteľná. Taktiež bol názoru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania, keďže reštrukturalizácia sa týka spoločnosti VENAS, a.s. a nie žalovaného v 1.rade. Zmieňovanú pohľadávku si neuplatnili v reštrukturalizácii, lebo bude potrebné preukázať pravosť pohľadávky, ktorú žalovaní popierajú. Okrem toho navrhol vypočuť aj M. T. (bývalú konateľku žalovaného v 1.rade). Podľa žalobcu konanie žalovaných hraničí s trestnou činnosťou, keďže aktíva boli vedené na 3.osoby a boli tým poškodení veritelia žalovaných. Ohľadom potreby žalovať oboch žalovaných pre úspech v spore predložil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.6.2013, sp.zn.: 41Cob/29/2013. Žalobca je názoru, že stačí ak je preukázaná existencia pohľadávky, pričom tá nemusí byť vykonateľná.
7. Žalovaní považujú tvrdenia žalobcu ohľadom zhoršenia vymáhateľnosti za účelové, lebo žalobca spomína len majetok a nespomína záväzky, pričom záväzky boli vo výške 10.000.000 Eur z toho len 5.000.000 Eur bol záväzok voči banke, čo bolo zabezpečené záložným právom. Teda aj keby nestal prevod, tak tá vymáhateľnosť by bola rovnaká bez ohľadu na predaj podniku poukazujúc aj na prednostných veriteľov. Opätovne poukázal na potrebu preukázania exekučného titulu, nakoľko samotný rozsudok o určení neúčinnosti zmluvy bez exekučného titulu - rozsudku na plnenie nemá význam. Dodal, že pohľadávka žalobcu by bola navyše premlčaná, nakoľko uplynuli už 4 roky od jej vzniku a pohľadávka zanikla aj tým, že nebola prihlásená do reštrukturalizácie, keďže všetky záväzky žalovaného v 1.rade ku dňu 14.5.2015 prešli na spoločnosť VENAS, a.s. Na dané sa podľa nich nevyžadoval súhlas veriteľa a podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak neboli dané pohľadávky prihlásené, tak ich vymáhateľnosť zanikla.
8. Súd rozsudkom zo dňa 3.2.2017, sp.zn.: 9Cb/18/2014 žalobu zamietol a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania. Žalobcovi nepriznal paušálnu náhradu vo výške 100 Eur. Nedôvodnosť žaloby odôvodnil uplynutím prekluzívnej subjektívnej 60 dňovej lehoty na podanie odporu podľa § 478 ods.1 ObZ stratil žalobca možnosť domáhať sa na súde tohto určenia.
9. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 31.12.2018, sp.zn.: 3Cob/112/2017 tak, že rozsudok zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Podľa odvolacieho súdu jediným dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol bol nesprávny záver súdu o prekludovaní práva žalobcu domáhať sa podaním odporu na súde, aby tento určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Tunajšiemu súdu uložil vo veci konať a posúdiť nárok žalobcu, vrátane obrany žalovaného, vyzvať strany sporu na zdokladovanie ich skutkových tvrdení, vyporiadať sa so všetkými námietkami strán sporu, prípadne aj doplniť dokazovanie a poskytnúť v tomto smere stranám sporu možnosť realizovať všetky ich procesné práva priznané im platným procesným poriadkom s následným presvedčivým rozhodnutím, ktoré bude zahŕňať odpovede na všetky relevantné námietky strán sporu.
10. Súd doručil rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu s možnosťou zdokladovať ich skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
11. Na výzvu súdu reagovali žalovaní, ktorí písomne uviedli, že Okresný súd Prešov rozhodnutím zo dňa 22.5.2017, sp. zn.: 1Cbi/17/2016 zamietol incidenčnú žalobu v spore žalobcu proti žalovanému VENAS, a.s., teda bola popretá pohľadávka žalobcu, čo podľa žalovaných znamená, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou ani žiadnou inou pohľadávkou, čo je predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu. Priložil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.5.2017, sp.zn.: 1Cbi/17/2016.
12. Žalobca zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach ako aj na doterajších návrhoch na vykonanie dokazovania.
13. Pojednávanie zo dňa 4.11.2019 bolo odročené na neurčito a žalobcovi bola uložená povinnosť uviesť každú faktúru osobitne, na základe ktorej bola vyúčtovaná cena dodaného tovaru s tým, že u každej faktúry sa osobitne uvedie splatnosť, dodávka tovaru, suma, ktorá bola vyfakturovaná, čiastka, ktorá bola uhradená a čiastka, ktorá ostáva ako zostatok dlhu a tak isto, že či bola odvedená DPH a v akej výške, kedy a tiež aby oznámil súdu sp.zn. trestného konania. Súd sa zaviazal vyžiadať správu od Daňového úradu Košice a zistiť, že si vedie resp. viedlo konanie o peňažné plnenie na návrh žalobcu proti žalovaným, prípadne, že či sa vedie exekučné konanie.
14. Žalobca aj napriek výzvam zo strany súdu si nesplnil povinnosti uložené súdom.
15. Po zmene zákonného sudcu boli strany sporu vyzvané, aby oznámili súdu, že či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a že či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. K výzve súdu sa vyjadrili len žalovaní, ktorí nesúhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania a zároveň nenavrhovali ďalšie dôkazy. Súdu zároveň na vedomie doručili rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 27.11.2020, sp.zn.: 15Cb/9/2014 v skutkovo a právne identickej veci.
16. K vyjadreniu žalovaných ako ani k ďalším výzvam zo strany súdu sa žalobca nevyjadril.
17. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, vyjadreniami strán sporu a pripojenými spismi tunajšieho súdu, sp.zn.: 15Cb/9/2014 a Okresného súdu Prešov, sp.zn.: 1Cbi/17/2016 a zistil tento skutkový stav:
18. Žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS Košice I oddiel Sro, vložka č.32983/V.
19. Obchodná spoločnosť PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK s.r.o. so sídlom Moldavská cesta 21, 040 11 Košice, IČO:44136609, zapísaná v Obchodnom registri OS Košice I, oddiel Sro, vložka č.21726/V (ďalej ako „postupca“), postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 svoju pohľadávku vedenú voči žalovanému v 1.rade na žalobcu ako postupníka. Postupca a žalovaný v 1.rade mali medzi sebou uzatvorených viac kúpnych zmlúv na dodanie tovaru, žalovaný v 1.rade opakovane odoberal od postupcu tovar - repku a repkový olej a bol povinný v zmysle vystavených faktúr cenu tovaru postupcovi riadne a včas uhradiť. Postúpené pohľadávky pozostávali z neuhradených faktúr postupcu vo výške istiny spolu 2.048.988,19 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností namiesto postupcu, vyplývajúcich z obchodno-záväzkového vzťahu uzatvoreného medzi postupcom a žalovaným v 1.rade.
20. Žalovaný v 1.rade ako predávajúci uzatvoril so žalovaným v 2.rade ako kupujúcim Zmluvu o predaji časti podniku v zmysle § 476 a nasl. ObZ. Zmluva o predaji časti podniku nadobudla účinnosť dňa 2.5.2014.
21. Žalovaný v 1. rade je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS Košice 1, oddiel Sro, vložka č. 18007/V.
22. Žalovaný v 2. rade je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri OS Košice 1, oddiel Sro, vložka č.33846/V.
23. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisu z obchodného registra na strany sporu, zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014, zo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 2.5.2014, z obsahu podania žalobcu.
24. Podľa knihy záväzkov, predložených faktúr a dodacích listov mal dlh žalovaného v 1.rade voči právnemu predchodcovi žalobu predstavovať sumu vo výške 2.048.988,19 Eur.
25. Podľa zmluvy o predaji podniku zo dňa 17.4.2015 žalovaný v 1.rade predal podnik kupujúcemu VENAS, a.s..
26. Podľa účtovnej závierky žalovaného v 1.rade pre rok 2015 vyplýva, že výsledok hospodárenia žalovaného v 1.rade bol 1.022.748 Eur.
27. Podľa účtovnej závierky žalovaného v 1.rade pre rok 2014 vyplýva, že výsledok hospodárenia žalovaného v 1.rade bol - 2.337.679 Eur.
28. Z výpisu obchodného vestníka 10/2016 zo dňa 18.01.2016 súd zistil, že pod sp. zn. 1R/4/2015 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Venas, a.s., IČO: 36206270. Z obchodného vestníka 21/2016 súd zistil, že pod sp. zn. 1R/4/2015 bolo povolené reštrukturalizačné konanie dlžníka VENAS, a.s. so sídlom Sekčovská 54, Prešov, IČO: 36206270. Za správcu súd ustanovil H.. T. Š., Humenné a vyzval veriteľov, aby v lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky. Z obchodného vestníka 191/2016 súd zistil, že pod sp. zn. 1R/4/2015 Okresný súd Prešov potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka Venas, a.s., Sekčovská 54, Prešov, IČO: 36206270 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka Venas, a.s., Sekčovská 54, Prešov.
29. Z oznámenia reštrukturalizačného správcu H.. T. Š., Humenné zo dňa 10.11.2016 súd zistil, že voči veriteľovi uvedenému v prihláške spoločnosti DV Invest Group, s.r.o. nevznikol dlžníkovi, teda spol. VENAS, a.s. žiadny záväzok, nakoľko neexistuje právny dôvod prihlásenej pohľadávky.
30. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1Cbi/17/2016-71 zo dňa 22.05.2017 súd zistil, že žaloba v právnej veci žalobcu DV InvestGroup, s.r.o. Košice proti žalovanému VENAS, a.s. v reštrukturalizácii, o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky bola zamietnutá. Predmetom žaloby bolo určenie, že pohľadávky žalobcu uplatnené v reštrukturalizačnom konaní pod sp. zn. 1R/4/2015 S759 dlžníka VENAS, a.s., Sekčovská 54, Prešov, IČO: 36206270 prihlásené pod číslami 1-19 v celkovej výške 1.819.268,94 Eur sú čo do výšky a právneho dôvodu nesporné a považujú sa za riadne zistené pohľadávky reštrukturalizačného konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pohľadávky, ktoré prihlásil žalobca v prihláške pod číslami 1 až 9 boli prihlásené vadne, nakoľko sú záväzkom spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. a preto nemôžu byť ani pohľadávkami žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 a pohľadávky prihlásené žalobcom v súhrnnej prihláške pod číslom 10-19 boli žalovaným podľa predložených bankových výpisov uhradené. Rozsudok prvostupňového súdu nebol napadnutý opravným prostriedkom.
31. Z tvrdení žalobcu ako aj lustrácií v súdnom registri tunajšieho súdu vyplýva, že pod sp. zn. 12Cb/21/2014 sa viedlo konanie začaté na návrh žalobcu voči žalovaným Venas Group, a.s. a VENAS, a.s. o zaplatenie sumy vo výške 3.445.796,67 Eur. Z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, bolo konanie uznesením zo dňa 16.12.2014 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2015.
32. Podľa právoplatného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 27.11.2020, sp.zn.: 15Cb/9/2014, žaloba žalobcu proti žalovanému VENAS, a.s. a Venas Group, a.s. v skutkovo a právne identickej veci bola zamietnutá.
33. Podľa § 478 ods. 1 ObZ, ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný od obchodného registra (§ 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.
34. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR z 30.08.2010 sp. zn. IV.ÚS 284/2010, aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t.j. keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia (tzv. exekučný titul) a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Takto ponímaného výkladu vymáhateľnej pohľadávky „sa vymyká“ názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/102/1999, podľa ktorého sa za vymáhateľnú pohľadávku považuje už žalovateľná pohľadávka. Tento názor zrejme nezapadá náležite do konštrukcie právnej úpravy odporovateľných právnych úkonov.
35. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
36. Vychádzajúc už len zo samotného znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 478 ods. 1 OZ, musel súd žalobu zamietnuť. Podľa príslušného zákonného ustanovenia má veriteľ právo podaním odporu sa domáhať určenia, že prevod záväzku z predávajúceho na kupujúceho je voči veriteľovi neúčinný. Žalobca sa však žalobou domáhal určenia, že celá zmluva o predaji časti podniku medzi žalovanými 1) a 2) je neúčinná, čo je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, ktoré dáva možnosť odporovať iba prevodu konkrétneho záväzku veriteľa. Znenie navrhovaného petitu je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobcovi, ktorý bol právne zastúpený, pritom citované znenie zákonného ustanovenia bolo známe, keďže v samotnej žalobe príslušného ustanovenie citoval a pri podaní odporu z neho vychádzal.
37. Navyše súd uvádza, že len samotné, ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o tom, že uzavretím zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi žalovanými, došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, je pre úspech žaloby nepostačujúci. Predpokladom úspešnosti odporu podaného podľa § 478 ods. 1 ObZ, je mimo správneho znenia petitu, aj existencia skutočností, ktorých splnenie musí žalobca, ako nositeľ dôkazného bremena, v spore preukázať. Ide o objektívne skutočnosti a to existencia vymáhateľnej pohľadávky a ukrátenie uspokojenia predmetnej vymáhateľnej pohľadávky v dôsledku odporovateľného právneho úkonu ako aj subjektívna skutočnosť, teda úmysel dlžníka smerujúci k ukráteniu veriteľa. Vo vzťahu k existencii vymáhateľnej pohľadávky je potrebné uviesť, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci nielen stav existujúci v čase podania žaloby, ale aj stav existujúci v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej.
38. Súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade žaloby podľa § 478 ObZ bolo sporné, čo možno považovať pod pojmom vymožiteľnosť pohľadávky. Existujú viaceré názory, ale prevažuje názor, podľa ktoré treba pod týmto pojmom rozumieť pohľadávku priznanú autoritatívnym rozhodnutím, teda vykonateľný exekučný titul. Okrem toho je prezentovaný i názor, že pod pojmom vymáhateľná pohľadávka možno rozumieť žalovateľnú pohľadávku. Žalobca v spore nepreukázal, že by disponoval vymáhateľnou pohľadávkou. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana ma jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti ku ktorým sa dôkazne bremeno, resp. bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tak táto dôkazné bremeno neuniesla, teda čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Strany musia poznať právo a súd z toho faktu vychádza. K žalobe a k vyjadreniam strán je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, či vyjadreniach. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom) na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán ( stranu na preukázanie svojich tvrdení) a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
39. V prejedávanej veci žalobca, ako veriteľ tvrdil, že voči žalovanému v 1.rade ako dlžníkovi mal pohľadávku, ktorú si uplatnil v konaní vedenom na tunajšom súde voči jeho právnemu nástupcovi VENAS, a.s., pričom dané konanie bolo zastavené kvôli nezaplateniu súdneho poplatku. Jednalo sa o pohľadávku vo výške 3.445.796,67 Eur, z ktorej časť 2.048988,19 Eur predstavovala pohľadávku proti žalovanému v 1.rade. Z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, bolo konanie uznesením zo dňa 16.12.2014 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2015. Rovnako aj z pripojeného rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1Cbi/17/2016-71 zo dňa 22.05.2017 bolo zistené, že žaloba ktorou si žalobca uplatnil voči VENAS, a.s. (ktorá kúpila podnik žalovaného v 1.rade) pohľadávku v reštrukturalizácii vo výške 1.819.268,94 Eur a ktorou sa domáhal určenia pravosti prihlásenej pohľadávky, bola v celom rozsahu zamietnutá. Žalobca už v samotnej žalobe tvrdil, že má voči žalovanému v 1.rade pohľadávku, ktorá bola na neho postúpená od postupcu PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. Košice, vo výške 2.048.988,19 Eur. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1Cbi/17/2016, ako aj z tvrdení žalobcu a predložených faktúr je jednoznačne preukázané, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu, alebo že má iný exekučný titul (rozhodnutie Ústavného súdu SR z 30.08.2010, sp. zn. IV. ÚS/284/2010-13) a teda nie je aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby. Aj v prípade, že by žalobca v čase vydania rozhodnutia súdu podal žalobu na zaplatenie prípadnej nesplatenej časti svojej pohľadávky voči žalovanému 1. rade, berúc do úvahy vyjadrenia a argumentáciu žalovaných, takáto žaloba by vzhľadom k uplynutiu premlčacej lehoty v zmysle § 387 a nasl. ObZ bola premlčaná, keďže nesporne uplynula lehota viac ako štyri roky od ich splatnosti.
40. Súd žalobu zamietol, nakoľko absentuje základný predpoklad úspechu v spore a to vymáhateľná pohľadávka. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, ktorej uspokojenie by bolo ukrátené predmetným odporovateľným právnym úkonom, pričom je potrebné uviesť, že vzhľadom na splatnosť jednotlivých faktúr už ani v budúcnosti nemôže nadobudnúť exekučný titul voči žalovanému v 1.rade na plnenie v sume zodpovedajúcej výške pôvodných pohľadávok. Zo strany žalobcu nebolo v danom konaní preukázané splnenie jedného zo základných predpokladov úspešného odporovania právnemu úkonu a to existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1.rade, ktorej uspokojenie by bolo ukrátené v dôsledku právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca v danom spore domáha. Keďže žalobca nepreukázal existenciu vymáhateľných pohľadávok, teda neuniesol dôkazné bremeno, tak súd i z toho dôvodu žalobu zamietol.
41. K tomu, že nestačí existencia žalovateľnej pohľadávky, ale je potrebné preukázať existenciu vymáhateľnej pohľadávky, súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 30.08.2010 sp. zn. IV.ÚS284/2010-13. Na podporu daného názoru možno poukázať aj na rozhodnutie ÚS SR PL. ÚS 39/15; IV.ÚS 475/18, z ktorých vyplýva, že samotne konanie o zaplatenie sumy, ktoré má v prípade úspech žalobcu slúžiť ako dôkaz o existencii vymáhateľnej pohľadávky je dôvodom na prerušenie konania o neúčinnosť právneho úkonu. Z uvedeného možno logicky vylúčiť, že pre úspešne uplatnenie neúčinnosti právneho úkonu postačuje preukázanie existencie žalovateľnej pohľadávky.
42. K námietke žalovaného v 1.rade o nedostatku pasívnej legitimácie, súd uvádza, že priamo § 478 ods. 1 ObZ ustanovuje, že veriteľ sa podaním odporu môže domáhať na súde, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku z predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Uzavretá zmluva o prevode podniku sa týka oboch účastníkov záväzkového vzťahu, tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. Potom obaja účastníci záväzkového vzťahu musia byť označení ako žalovaní, pretože aj odporovacia žaloba sa týka obidvoch účastníkov takéhoto právneho vzťahu založeného zmluvou o predaji podniku, resp. jeho časti. Žalovaný v 2.rade sám o sebe nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania o neúčinnosť zmluvy o predaji časti podniku. Predmetom žaloby podľa § 478 ObZ je neúčinnosť prevodu konkrétneho záväzku, ktorý bol súčasťou zmluvy o predaji podniku, preto obaja účastníci zmluvy musia byť stranami sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené, nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1.rade ako jeho námietka neobstojí. Tu súd dáva do pozornosti, že veriteľ má možnosť podať odpor voči predaju časti podniku v zmysle § 478 ods. 1 ObZ, ktorú možnosť si v prejednávanej veci žalobca zvolil, čo však nevylučuje iné prostriedky ochrany. Veriteľ môže podať nielen odpor podľa § 478, ale aj podľa pravidiel občianskeho práva (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka) a v konkurze aj podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Návrh resp. žalobu, ktorú veriteľ podáva na súd, zákon označuje ako odpor (podanie odporu). Tento procesný úkon je vlastne osobitným druhom určovacej žaloby, ktorou sa bude veriteľ domáhať určenia, že prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho je voči nemu neúčinný. Účastníkmi konania sú veriteľ, predávajúci a kupujúci (Oľga Ovečková a kolektív Obchodný zákonník, 2017, Veľký komentár, zv. II str. 703).
43. Žalobca navrhol vykonať výsluch viacerých svedkov. Tie súd nevykonal s ohľadom na to, že žalobca od začiatku konania nepreukázal súdu aj napriek výzvam súdu, že má voči žalovaným vymáhateľnú pohľadávku, konkrétne exekučný titul, čo je jedným zo základných predpokladov pre úspešné preukázanie jeho nároku, čo zároveň žalovaní výslovne rozporovali. Z uvedeného dôvodu by bolo vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov neúčelné a nehospodárne. Súd po zmene zákonného sudcu upustil od vyžiadania správ od Daňového úradu, nakoľko zistenia daňového úradu by evidentne nijakým spôsobom nenahradili súdom vyžadovaný exekučný titul na preukázanie existencie vymáhateľnej pohľadávky. Rovnako zistenia súdu o tom, že či sa vedie trestné konanie by boli zrejme nadbytočné a zaťažujúce súd, lebo v prípade, že by sa viedlo trestné konanie, tak žalobca ako poškodený v trestnom konaní by musel mať o ňom vedomosť a zároveň možnosť predložiť relevantné dôkazy na podporu jeho tvrdení v tomto konaní. Okrem toho by bolo diskutabilné, že či v prípade vedenia trestného konania by žalobcov nárok na náhradu škody v trestnom konaní (v rámci adhézneho konania) bol totožný s pohľadávkou, ktorú spomína v tomto spore. Obdobne žalobca mohol predložiť dôkaz o tom, že vedie spor o zaplatenie danej sumy, čo je predpokladom vzniku vymáhateľnej pohľadávky a zároveň dôvodom na prerušenie konania o neúčinnosť zmluvy. Z tvrdení žalobcu ako aj z lustrácie súdu vyplýva, že žalobca podal proti žalovanému v 1.rade žalobu o zaplatenie dlžnej sumy, avšak pre nezaplatenie súdneho poplatku bolo konanie zastavené. Malo byť predovšetkým v záujme žalobcu preukázať, že sa vedie také konanie a keby sa také konanie viedlo, musel by mať o tom žalobca vedomosť. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca evidentne nepodal žalobu o zaplatenie dlžnej sumy a jeho prípadný nárok by bol celkom iste premlčaný.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Žalovaní mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .
46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods.2 CSP.
47. V priebehu konania právny zástupca žalobcu si uplatnil paušálnu náhradu vo výške 100,-Eur, v zmysle vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, z dôvodu, že prvé pojednávanie dňa 14.3.2016 sa nekonalo pre neúčasť právneho zástupcu žalovaných, ktorý požiadal o odročenie pojednávania. Súd nárok na túto paušálnu náhradu považoval za nedôvodný, a to z dôvodu, že aj keď sa pojednávanie neuskutočnilo, práv. zástupca žalobcu bol dňa 14.3.2016 vypočutý mimo pojednávania, mal možnosť sa vyjadriť vo veci, predložiť listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, ako to vyplýva aj zo zápisnice o výsluchu práv. zástupcu žalobcu spísanej dňa 14.3.2016. Z obsahu písomného podania právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že žiadosť o odročenie pojednávania nemal možnosť preposlať práv. zást. žalobcu, lebo právny zástupca žalobcu neuvádzal vo svojich podaniach e-mailovú adresu, teda žiaden kontakt. Aj pre konajúci súd bolo všeobecne známou skutočnosťou, že právny zástupca žalobcu vo svojich podaniach skutočne neuvádzal ani e-mailovú adresu, ani telefónne číslo, teda žiaden kontakt na seba pre prípad, že by bolo potrebné s ním súrne komunikovať. Teda až 14.3.2016, keď bolo predložené súdu plnomocenstvo pre advokátskeho koncipienta právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa dostavil na súd 14.3.2016, sa súd dozvedel o e-mailovej adrese, ktorá bola uvedená na plnomocenstve, pričom ide o e-mailovú adresu advokátskeho koncipienta, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie na konkrétny deň 14.3.2016. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepriznal paušálnu náhradu vo výške 100,-Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.