Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/13/2006

Potvrdené rozhodnutím 41Cob/34/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu COMMER Co, spol. s r. o., so sídlom Novomeského 520/22, 965 01 Žiar nad Hronom, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Dolinajom, so sídlom Štúrova 50, 968 01 Nová Baňa, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00176192, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Šálkovou, so sídlom Bystrická 1029/101, 966 81 Žarnovica, o žalobe na zaplatenie 18.738,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/13/2006-520 zo dňa 27.novembra 2018 rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 12Cb/13/2006-520 zo dňa 27. novembra 2018 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu COMMER Co, spol. s r. o., so sídlom Novomeského 520/22, Žiar nad Hronom v konaní zastúpený JUDr. Martinom Dolinajom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Štúrova 50, Nová Baňa, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00176192 v konaní zastúpený JUDr. Lenkou Balážiovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom Bystrická 101, Žarnovica o žalobe na zaplatenie 18.738,06 € (564.503,- Sk) s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 16.824,40 € odo dňa 09.02.2006 do 12.09.2006 a zo sumy 1.913,66 € odo dňa 09.02.2006 do 12.08.2010, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd už dňa 14.12.2005 sa pôvodný žalobca Gabriel Oslanec TV SAT služba domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 548,618 Sk spolu s 18,6 % úrokom z omeškania zo sumy 103.710 Sk od 15.12.2001 do zaplatenia, zo sumy 111.227,- Sk od 15.01.2002 do zaplatenia, zo sumy 111.227,- Sk od 15.02.2002 do zaplatenia, zo sumy 111.227,- Sk od 15.03.2002 do zaplatenia a zo sumy 111.227,- Sk od 15.04.2002 do zaplatenia a to z titulu náhrady škody na ušlom zisku s odkazom na uzatvorenú zmluvu o dielo medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v roku 1995, predmetom ktorej bolo servisné zabezpečenie dodávky televízneho, satelitného a terestrického prijímacieho systému vonkajších a vnútorných rozvodov. Následne po pripustení zmeny pôvodnej žaloby, súd konal o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal i zaplatenia 13 % úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm a 0,2 % denného úroku z omeškania zo sumy 1.036,20 € odo dňa 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 1.111,31 € od 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 1.164,21 € od 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 1.164,21 € od 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 1.164,21 € od 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 105,82 € od 13.09.2009 do 12.08.2010, zo sumy 113,49 € od 13.09.2006 do 12.08.2010, zo sumy 148,87 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010, zo sumy 148,87 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010 a zo sumy 58,96 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010.

2. Žaloba žalobcu bola podaná na tunajší súd v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Počnúc dňom 01.07.2016 však nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len . S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3. O žalobe žalobcu opakovane rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom už dňa 29.05.2006 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 564.503,- Sk (18.738,06 €), a tiež uplatňovaný úrok z omeškania. Na odvolanie žalovaného Krajský súd Banská Bystrica Uznesením sp. zn. 41Cob/318/2006 - 132 zo dňa 13.06.2007 v napadnutej časti rozsudok Okresného súdu 12Cb/13/2006 - 63 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Počas súdneho konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku na žalobcu aktuálneho COMMER Co, spol. s r. o., Žiar nad Hronom, Novomeského č. 52/22 a ďalej súd konal s takto označeným žalobcom. Žalobca upresnil svoj nárok a žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný k zaplateniu sumy 57.651,- Sk (1.913,66 €) spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne s jednotlivých dlžných súm a tiež 0,2 % denným úrokom počítaným z dlžných súm s odkazom na uzatvorenú nielen zmluvu o dielo medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, ale i s poukazom na iné uzatvorené zmluvy s individuálnymi účastníkmi s tvrdením, že sa jedná o úroky jednak zákonné z titulu omeškania, a tiež úroky zmluvné, dohodnuté v zmysle takto uzatvorených zmlúv. O takomto nároku žalobcu rozhodol opakovane okresný súd rozsudkom 12Cb/13/2006 - 306 zo dňa 25.06.2009 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jednak pre žalobcu sumu 1.913,66 € spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania počítaným z jednotlivých dlžných súm a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

5. Na ďalšie odvolania strán sporu odvolací súd rozsudkom sp. zn. 41Cob/20/2010 zo dňa 23.06.2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým súd okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.913,66 € potvrdil. Vo zvyšnej časti výrok rozsudku ohľadom zaplatenia úrokov z omeškania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Ďalším rozsudkom 12Cb/13/2006 - 391 zo dňa 29.11.2010 preto okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 13 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.442,54 € odo dňa 15.12.2001 do 11.10.2003, zo sumy 3.692,06 € odo dňa 15.01.2002 do 11.10.2003, zo sumy 3.867,82 € odo dňa 15.02.2002 do 11.10.2003, zo sumy 3.867,82 € odo dňa 15.03.2002 do 11.10.2003, zo sumy 3.867,82 € odo dňa 15.04.2002 do 11.10.2003, zo sumy 2.406,37 € odo dňa 11.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 2.580,75 € odo dňa 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 2.703,61 € odo dňa 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 2.703,61 € odo dňa 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 2.703,61 € odo dňa 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 245,74 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010, zo sumy 345,72 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010, zo sumy 345,72 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010 a zo sumy 336,92 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010, tiež 0,2 % denný úrok z omeškania z dlžných súm 1.036,20 € odo dňa 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 1.111,31 € odo dňa 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 1.164,21 € odo dňa 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 1.164,21 € odo dňa 12.10.2003 do 12.09.2006, zo sumy 105,82 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010, zo sumy 113,49 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010, zo sumy 148,87 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010 a zo sumy 58,96 € odo dňa 13.09.2006 do 12.08.2010.

7. Na znovu podané odvolanie strán sporu opätovne Krajský súd svojím uznesením sp. zn. 41Cob/98/2011 zo dňa 21.12.2011 takýto rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Pôvodnou žalobou sa teda žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 18.210,78 € i s príslušenstvom z titulu náhrady škody - ušlého zisku. Odkazoval na uzatvorenú zmluvu o dielo na servisné zabezpečenie prevádzky televízneho, satelitného a terestrického prijímacieho systému vonkajších a vnútorných rozvodov pre lokalitu Nová Baňa - Žarnovica a Banská Štiavnica, ktorú zmluvu uzatvoril v roku 1995 so žalovaným. Z dôvodu neplatného odstúpenia od takto uzatvorenej zmluvy sa domáhal náhrady škody z titulu ušlého zisku. Po podaní žaloby žalovaný poskytol v prospech žalobcu plnenie z titulu takto uplatňovaného nároku na náhradu škody a ďalej po viacerých zmenách pôvodnej žaloby ( pozri posledná špecifikácia uplatňovaného nároku v podaní právneho zástupcu žalobcu čl. 504 spisu zo dňa 25.10.2018) sa žalobca domáhal zaplatenia 13 % úroku zo sumy 3.442,54 € odo dňa 16.1.2002 do 12.09.2006, zo sumy 3.692,06 € odo dňa 16.01.2002 do 12.09.2006, zo sumy 3.867,82 € odo dňa 16.02.2002 do 12.09.2006, zo sumy 3.867,82 € odo dňa 16.03.2002 do 12.09.2006, zo sumy 1.954,16 € odo dňa 16.04.2002 do 12.09.2006 a zo sumy 1.913,66 € odo dňa 16.04.2002 do 12.08.2010.

Podstatou takto uplatňovaného príslušenstva zo strany žalobcu bolo vyčíslenie jednak zákonného úroku z omeškania z istiny ako i úroku, ktorý bol dohodnutý v zmysle individuálnych zmlúv uzatvorených s jednotlivými účastníkmi a nie zo samotnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Rozsudkom zo dňa 25.06.2009 Okresný súd i v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu sp. zn. 41Cob/20/2010 zo dňa 23.06.2010 rozhodli tak, že v danom prípade žalovaný neumožnil prevádzkovanie telefónnych káblov žalobcovi v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo a súdy konštatovali, že pre odstúpenie od zmluvy neboli splnené obligatórne zákonné podmienky, a preto i s odkazom na vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou Corrpora, a. s. Bratislava bolo vyhovené žalobe žalobcu v časti pokiaľ uplatňoval nárok na náhradu škody z titulu ušlého zisku. Predmetom konania ďalej preto zostal len uplatňovaný nárok na priznanie príslušenstva, ktoré uplatňoval žalobca vo výške 13 % ročne zo sumy 3.442,54 € odo dňa 16.12.2001 do 12.09.2006, zo sumy 3.692,06 € odo dňa 16.01.2002 do 12.09.2006, zo sumy 3.867,82 € odo dňa 12.02.2002 do 12.09.2006, zo sumy 3.867,82 € odo dňa 16.03.2002 do 12.09.2006, zo sumy 1.954,16 € odo dňa 16.04.2002 do 12.09.2006 a zo sumy 1.913,66 € odo dňa 16.04.2002 do 12.08.2010.

9. Žalobca naďalej uplatňoval i po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ako i súdu odvolacieho o priznanom nároku na náhradu škody, nárok na priznanie úroku z omeškania vo výške 13 % ročne z jednotlivých dlžných súm a to odo dňa splatnosti (podľa tvrdenia žalobcu) ceny za plnenie podľa jednotlivých mesiacov zo zmluvy o diela uzatvorené medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v roku 1995 ako i zo zmlúv individuálne uzatvorených s jednotlivými účastníkmi. Ďalej tiež žalobca tvrdil, že ušlý zisk vznikal priebežne ( mesačne ) a bol tvorený jednak stratou z tržby a tiež tým, že nedošlo podľa zmluvy k jednotlivým úhradám za služby zmluvne zabezpečených v dôsledku čoho vznikla škoda na strane žalobcu i z titulu omeškania a to vo výške v zmluve dohodnutej zmluvnej pokuty (0,2 % denne).

10. Žalobou v prejednávanej veci žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody a to z titulu ušlého zisku, pričom výšku škody preukazoval vypracovaním znaleckého posudku znaleckou organizáciou Corpora, a. s. Bratislava s tým, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal zmluvou o dielo uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v roku 1995 a znemožnil žalobcovi prevádzkovanie telefónnych káblov, čím mu spôsobil škodu na ušlom zisku. S odkazom na hmotno-právne ustanovenie § 379 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, súd právoplatne o takomto nároku rozhodol už Rozsudkom 12 Cb/13/2006 zo dňa 25.06.2009 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Cob/20/2010 zo dňa 23.06.2010. Ďalej sa žalobca však domáhal len príslušenstva ( viď bod č. 8 rozsudku. )

11. Podľa názoru súdu už zo samotnej žaloby je zrejmé, že uplatňovaný nárok v konaní bol nárokom na náhradu škody, ktorý nemožno zamieňať s nárokom zo záväzkovo-právneho vzťahu ako sa to snažil v priebehu vedeného konania neskôr prezentovať žalobca, na rozdiel od označených dôvodov v pôvodnom znení žaloby. Porušením pôvodného zmluvného záväzku zo strany žalovaného ( Zmluva o dielo z roku 1995 ) vzniká nový vzťah a to zodpovednostného charakteru medzi stranami sporu. Žalobca uplatňuje nárok na priznanie úroku z omeškania s odkazom na individuálne zmluvy, ktoré uzatvoril s tretím subjektom a nie so stranou žalovanou. Pokiaľ boli uzatvorené iné zmluvy medzi žalobcom a tretím subjektom, kde boli dohodnuté i pre prípad omeškania úroky z omeškania, dôvodne by sa mohol žalobca takéhoto nároku domáhať len k účastníkovi takejto zmluvy v prípade omeškania, čo však nie je predmetom tohto konania a ani situácia, od ktorej odvodzuje žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania z individuálnych zmlúv. Žalobca sa domáha v konaní náhrady škody, a preto pokiaľ uplatňuje nárok na príslušenstvo z titulu úroku z omeškania, podľa názoru súdu je potrebné rozlišovať situácie, kedy reálne došlo k vzniku takejto škody a kedy nárok na náhradu škody uplatnil žalobca ako poškodený kvalifikovanou výzvou voči škodcovi ( žalovanému ). Je nepochybné, že žalovaný mohol poskytnúť plnenie z titulu náhrady spôsobenej škody až po tom, ako reálne škoda žalobcovi vznikla a táto bola presne špecifikovaná a nárok na náhradu bol kvalifikovaným spôsobom zo strany žalobcu voči žalovanému i uplatnený. Až následne sa mohol žalovaný dostať i do omeškania s takýmto plnením z titulu náhrady škody.

12. Podľa § 763a ( prechodné ustanovenia k úpravám účinným odo dňa 1.2.2004 ) Zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

13. Podľa § 369 ods. 1 platného do dňa 31.01.2004 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o jedno percento vyššie než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502. Podľa § 369 ods. 2 účinného do 31.01.2004 veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

14. Pôvodne žalobca žalobou uplatňoval úrok z omeškania v rozsahu 18,8 % ročne, neskôr upravil žalobu podaním zo dňa 02.01.2018 tak, že uplatnil len nárok na úrok z omeškania vo výške 13 % ročne a uplatňoval denný úrok vo výške 0,2 % z jednotlivých dlžných súm. Následne upravil nárok podaním zo dňa 25.10.2018 tak, že uplatňoval úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3.442,54 € od 16.12.2001 do 12.09.2006, zo sumy 3.692,06 € od 16.01.2002 do 12.09.2006, zo sumy 3.867,82 € od 16.02.2002 do 12.09.2006, zo sumy 3.867,82 € od 16.03.2002 do 12.09.2006, zo sumy 1.954,16 € odo dňa 16.04.2002 do 12.09.2006 a zo sumy 1.913,66 € odo dňa 16.04.2002 do 12.08.2010. Žalobca nepreukázal, že pred podaním žaloby kvalifikovanou výzvou uplatnil voči žalovanému riadnym spôsobom nárok na náhradu škody, čo do výšky a dôvodu a preto súd považoval za takúto kvalifikovanú výzvu na náhradu škody až doručenie žaloby žalobcu pre žalovaného dňom 08.02.2006. (R27/1977). Úrok z omeškania preto súd mohol žalobcovi priznať najskôr až odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí času na dobrovoľné plnenie lebo škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ o náhradu požiada kvalifikovaným spôsobom, pričom súd za takúto výzvu je v prejednávanej veci nutné považovať práve doručenie žaloby pre žalovaného. neobsahuje ustanovenia času plnenia nároku uplatneného z titulu náhrady škody a preto s poukazom na ustanovenie § 340 ods. 2 má súd za to, že povinnosťou je takéto plnenie poskytnúť prvý deň po tom, čo veriteľ dlžníka o plnenie kvalifikovaným spôsobom požiadal. Pokiaľ nie je určený čas v zmluve a veriteľ je oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď, dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu. Z tohto dôvodu priznal súd žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý uplatňoval vo výške 13 % ročne zo sumy 16.824,40 €, nie však ako to požadoval žalobca, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t. j. odo dňa 09.02.2006 do dňa 12.09.2006, t. j. kedy žalovaný poskytol pre žalobcu v tomto rozsahu dobrovoľné plnenie. Súd z identických dôvodov priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.913,66 € a to odo dňa 09.02.2006 do času dobrovoľného plnenia, ktoré bolo poskytnuté pre žalobcu zo strany žalovaného dňa 12.08.2010. Súd nepriznal žalobcovi ďalšie úroky uplatňované odo dňa nasledujúceho, tak ako to žalobca tvrdil a to po splatnosti jednotlivých súm s odkazom na uzatvorenú zmluvu o dielo, pretože predmetom tohto konania, ako i uplatňovaný nárok zo strany žalobcu voči žalovanému nebolo nárokom z titulu zmluvného záväzku, ale nárokom z titulu zodpovednosti za škodu. Zmluvne dohodnutý úrok z omeškania je záväzkovým vzťahom nie medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi žalobcom a tretími subjektmi pokiaľ sa domáhal úroku z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy, čo premietol i do konečného úroku z omeškania uplatňovaného odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých plnení v zmysle takto individuálne uzatvorených zmlúv. Takýto zmluvný úrok z omeškania u individuálnych účastníkov preto podľa názoru súdu nepredstavuje zákonný úrok z omeškania v súvislosti s poskytnutím oneskoreného plnenia z titulu náhrady škody a preto súd v zvyšnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca uplatnil len nárok na priznanie úroku z omeškania vo výške 13 % ročne, pričom súd je žalobným petitom žalobcu viazaný a z tohto dôvodu preto nerozhodoval nad rámec uplatňovaného nároku pre žalobcu z titulu úroku z omeškania, ktorý v čase omeškania s poskytnutým plnením nároku na náhradu škody predstavoval podľa súdu výšku úrokovej sadzby v rozsahu 19,25 % ročne.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí pomerne, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Súd o náhrade trov konania rozhodol týmto spôsobom, pretože i keď žalobca bol úspešný pokiaľ uplatňoval nárok na náhradu škody v rozsahu 18.738,06,- €, resp. žalobu čiastočne vzal späť po dobrovoľnom plnení zo strany žalovaného, ktorý zavinil takéto zastavenie konania, uplatňoval i nárok na priznanie príslušenstva pohľadávky v úrokoch z omeškania, ktoré vo vyčíslení spolu predstavujú sume 25.343,76 €.

I keď žalobca mal v konaní úspech, v časti petitu uplatňovaného nároku na náhradu škody a čiastočne i v časti i príslušenstva, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Práve príslušenstvo k pohľadávke ktoré predstavovalo vyčíslený úrok z omeškania uplatňovaný žalobcom v konaní, v ktorej časti súd žalobcu zamietol bolo sumou vyššou ako samotný priznaný nárok na náhradu škody aj s priznaným úrokom z omeškania pre žalobcu. Podľa súdu je na mieste o náhrade trov konania rozhodnúť preto práve s využitím vyššie citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keďže neúspech v časti príslušenstva nemožno prehliadnuť vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o neúspech nie v pomerne nepatrnej časti, ale o neúspech v rozsahu takmer identickom, korešpondujúcim s priznaným právom pre žalobcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).