Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-101-2021.pdf
PDF · 196.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/101/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 531 812, zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK Šranko s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 50 485 601, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti: MH Invest, s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, o správnej žalobe zo dňa 01. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 26559/2017/SV/68680 zo dňa 05. 10. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že jeho súčasťou sú osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a to osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. V osvedčení je ďalej uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území J., X., W., E., Y. a E., z toho pozemky v katastrálnom území X. sú vo výmere 2.255.622 m2; osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., E., E., W., Y. a X., ako i osvedčenie č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017, o tom, že toto osvedčenie je dokladom, ktorým sa MH Invest, s.r.o. vydáva k návrhu na začatie územného konania, stavebného konania a k návrhu na vyvlastňovacie konanie podľa stavebného zákona a oprávňuje MH Invest, s.r.o. na zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom uvedeným v čl. I. (v ktorom sú uvedené pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území J., X., V., Y., W., E. a E. o celkovej výmere 7.041.614 m2.
2. V spise sa nachádza i LV č. XXXX- čiastočný, k.ú. X., na ktorom je evidovaný pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 317 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom v
časti C uvedeného listu vlastníctva je vyznačené, okrem iného, predkupné právo štátu v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. na uvedenú parcelu.
3. Znalecký posudok č. 62/2017 zo dňa 27. 04. 2017, vypracovaný ÚEOS - Komercia, a.s. na objednávku zadávateľa - MH Invest, s.r.o. stanovil, okrem iného, hodnotu nehnuteľnosti evidovanej na LV XXXX, k. ú. X., parc. č. XXXX/XX, o výmere 317 m2 na 6.137,12 eur. Znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov na trvalý záber za účelom majetkoprávneho vysporiadania a vyvlastňovacieho konania pre stavbu Strategický park v k. ú. W., X. a Y..
4. Súčasťou spisu je i odpoveď žalobcu zo dňa 26. 05. 2017 na ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy, v ktorej uviedol, že návrh na uzatvorenie dohody neodmieta, ale mal za to, že je potrebné zohľadniť ním uvádzané skutočnosti uvedené v tomto podaní.
5. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v podaní zo dňa 26. 06. 2017 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania vo veci vyvlastnenia pozemku uvedeného v bode 2 tohto rozsudku vo vlastníctve žalobcu.
6. Súčasťou spisu je i zápisnica spísaná na správnom oddelení správneho orgánu prvého stupňa dňa 06. 07. 2017, z ktorej vyplýva, že splnomocnený zástupca vyvlastňovaného, t. j. žalobcu predložil písomné námietky proti vyvlastneniu, ktorých prevzatie správny orgán potvrdil.
7. V znaleckom posudku č. 32/2017, ktorý vypracoval znalec v odbore stavebníctvo, pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti V. W. pre zadávateľa Nitra Invest, s.r.o. (ktorý predložil žalobca) bola, okrem iného, stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/XX o výmere 317 m2, k. ú. X. na 26.673,47 eur.
8. V ďalšom znaleckom posudku č. 68/2017, ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. Q. K., znalcom pre základný odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností pre zadávateľa Nitra Invest, s.r.o. zo dňa 30. 06. 2017 (ktorý bol predložený žalobcom), bola stanovená všeobecná hodnota uvedenej nehnuteľnosti na 33.021,20 eur. 9. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 04. 07. 2017 doručil správnemu orgánu prvého stupňa námietky proti vyvlastneniu podľa § 10 ods. 12 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obsahom uvedeného podania sú námietky týkajúce sa hmotnoprávneho pochybenia, nepreukázania existencie verejného záujmu, nepreukázanie vyvlastnenia v nevyhnutnej miere, nepreukázanie primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky, nepreukázanie účelu vyvlastnenia, ani toho, že účel, na ktorý má slúžiť vyvlastnenie, nemožno dosiahnuť inak a vyvlastnenie by nebolo na základe zákona. V ďalšej časti námietok žalobca poukázal na procesnoprávne pochybenia, porušenie odbornej starostlivosti i žiadateľom doložený znalecký posudok.
10. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v podaní zo dňa 10. 07. 2017 požiadal znaleckú organizáciu ÚEOS - Komercia, a.s. o zaujatie odborného vyjadrenia k predloženým námietkam žalobcu. Uvedená znalecká organizácia v podaní zo dňa 28. 07. 2017 zaslala odborné vyjadrenie - znalecký úkon č. 93/2017, v ktorom podala vyjadrenie k porovnávacej metóde, ktorou bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov v znaleckých posudkoch predložených žalobcom a ktorá je stanovená pre všetky hodnotené pozemky v rovnakej výške a možno ju pokladať za nadhodnotenú. Poukázala na to, že boli použité len kúpnopredajné zmluvy poskytnuté zadávateľom znaleckých posudkov, pričom podľa názoru uvedenej znaleckej organizácie mali byť použité aj kúpnopredajné zmluvy zverejnené na portáli Mesta Nitra za pozemky v lokalite. Vo fyzickom faktore porovnania nebola dostatočne zohľadnená výmera a tvar hodnotených pozemkov na možnosť zástavby. K metóde polohovej diferenciácie uviedla, že vo vzťahu k pozemkom, okrem iného i k. ú. X., ju možno považovať za nadhodnotenú. Ovplyvňujú to výška použitých hodnôt koeficientov, všeobecná situácia, vybavenie pozemku, povyšujúci a redukujúci faktor.
11. Žalobca v podaní zo dňa 09. 08. 2017 podal vyjadrenie k odbornému vyjadreniu číslo 93/2017. Namietal, že uvedené odborné vyjadrenie nijakým spôsobom nereaguje na jeho námietky k procesným chybám vypracovania znaleckého posudku. Nekompetentnosť znaleckej organizácie sa prejavila aj pri vypracovaní tohto odborného vyjadrenia. Podľa názoru žalobcu, práve skutočnosť, že tri z použitých zmlúv boli podpísané až v roku 2016 za výrazne vyššiu cenu, ako tzv. ponúkaná znalecká cena 17,21
eur za m2 len preukazuje, že znalecká cena určená znaleckou organizáciou bola výrazne podhodnotená a reálna trhová cena, za ktorú sa v území priemyselného parku predávajú nehnuteľnosti, sa pohybuje rádovo vyššie. K vytýkanému nepoužitiu iných zmlúv žalobca uviedol, že znalci V. W. a Ing. Q. K. vychádzali z kúpnych zmlúv uzavretých spoločnosťou Nitra Invest, s.r.o. práve z toho dôvodu, že vyvlastňované nehnuteľnosti patria do skupiny spoločností vlastnených jedným spoločníkom, pričom predmetná skupina spoločností je majoritným vlastníkom nezastavaných nehnuteľností v existujúcom priemyselnom parku a ako taká v danom území môže poskytnúť najväčšiu vzorku zmluvných vzťahov v danom trhovom prostredí. Mal za to, že použité koeficienty v znaleckých posudkoch predložených žalobcom pri metóde polohovej diferenciácie boli použité v rámci zákonného rozsahu.
12. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/026361-14 zo dňa 15. 08. 2017 rozhodol o vyvlastnení nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 317 m2 vo vlastníctve žalobcu v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. za náhradu v sume 6.137,12 eur pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“- k. ú. W., E., X., Y., E., J., V.. V rozhodnutí sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. 13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05. 09. 2017. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 06. 12. 2017 rozhodol o oprave zrejmej chyby v rozhodnutí zo dňa 15. 08. 2017 tak, že uviedol hodnotu náhrady v sume 6.137,12 eur bez DPH.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
14. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 08. 2017 rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2017 tak, že zamietol odvolanie žalobcu podané proti výroku o vyvlastnení v zmysle ust. § 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení a zamietol odvolanie žalobcu podané proti výroku o náhrade v zmysle ust. § 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU -NR-OVBP2-2017/026361-14 zo dňa 15. 08. 2017.
15. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po posúdení podaného odvolania nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia okresného úradu. Popísal v ňom priebeh administratívneho konania. Prezentoval názor, že správny orgán prvého stupňa po vyhodnotení návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie zistil, že sú splnené zákonom ustanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva a na základe uvedeného vyvlastnil vlastníckeho právo k pozemku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona o vyvlastnení v spojení s ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, katastrálne územie W., E., X., Y., E., J. a V..
16. Okresný úrad pri preukázaní verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku ako doklad zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii pre realizáciu stavby č. 20801/201-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 v znení doplnenia Osvedčenia č. 20801/2015-10100-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a v znení doplnenie Osvedčenia č. 08806/2017-4220-10445 zo dňa 27. 02. 2017, v zmysle ktorých je predmetná stavba investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Správny orgán prvého stupňa teda zohľadnil, že na predmetnú stavbu boli vydané citované osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 4a ods. 1 zák. č. 175/1999 Z. z.
17. V danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastniteľ je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu spôsobom ustanoveným v ust. § 4a ods. 2 zák. č. 175/1999 Zb.
18. Vyvlastniteľ odmietol podpísať dohodu, čo v danom prípade je preukázané pokusom o dosiahnutie takejto dohody doručením ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 26. 04. 2017 spolu s návrhom kúpnej zmluvy. Žalobca návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy neodmietol a požiadal o určenie termínu a miesta stretnutia za účelom prerokovania uvedenej ponuky. Dňa 12. 06. 2017 sa uskutočnilo rokovanie medzi vyvlastniteľom a žalobcom, z ktorého bola spísaná notárska zápisnica N 442/2017 Nz 20660/2017, cieľom ktorej bola dohoda o kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti. Podľa uvedenej
notárskej zápisnice k dohode medzi vyvlastniteľom a žalobcom nedošlo a teda nedošlo k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie pozemku.
19. Žalovaný poukázal na znalecký posudok č. 62/2017 zo dňa 27. 04. 2017, pričom žalobca so stanovenou výškou náhrady uvedenou v predmetnom znaleckom posudku nesúhlasil a predložil znalecký posudok č. 32/2017 zo dňa 30. 06. 2017 vypracovaný V. W. - znalcom a znalecký posudok č. 68/2017 zo dňa 30. 06. 2017 vypracovaný znalcom Ing. Q. K.. Vzhľadom k tomu, že predmetom námietok žalobcu na ústnom pojednávaní boli skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, požiadal správny orgán o odborné vyjadrenie posúdenia skutočností dôležitých na rozhodnutie o výške náhrady za ich vyvlastnenie. Stanovisko k uvedeným námietkam je obsiahnuté v odbornom vyjadrení znalca č. 93/2017 zo dňa 28. 07. 2017.
20. Žalovaný k určeniu výšky náhrady uviedol, že správny orgán nie je oprávnený hodnotiť, ktorú metódu má znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov použiť. Správny orgán nemôže závery znaleckého posudku nahradiť vlastným odborným posúdením.
21. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreukázania existencie verejného záujmu uviedol, že pri skúmaní verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku ako podklad zohľadnil vydané osvedčenia, podľa ktorých je predmetná stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Považoval preto túto námietku za neopodstatnenú.
22. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, že vyvlastnenie nie je v nevyhnutnom rozsahu uviedol, že nevyhnutý rozsah vyvlastnenia je potrebné skúmať nielen z hľadiska rozsahu záberu nehnuteľnosti potrebnej na uskutočnenie účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ale aj z hľadiska intenzity zásahu. Predmetný pozemok je vyvlastňovaný za účelom realizácie stavby Strategického parku, ktorý je vymedzený vo vyššie citovaných osvedčeniach.
23. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreukázania účelu vyvlastnenia žalovaný poukázal na ustanovenie § 1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého je vyvlastnenie možné len na účel ustanovený osobitným zákonom. V danom prípade je účelom vyvlastnenia realizácia strategického parku ako významnej investície v zmysle vyššie uvedených osvedčení o významnej investícii.
24. K námietke žalobcu, že konanie bolo začaté na základe nekvalifikovaného návrhu žalovaný poukázal na to, že vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie v súlade s ustanovením § 9 ods. 1, 3 zákona o vyvlastňovaní. K ďalšej námietke, že súčasťou návrhu nebolo územné rozhodnutie a stanovisko obce uviedol, že ju považuje za irelevantnú s poukazom na ustanovenie § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorý aj vo svojom rozhodnutí cituje. V danom prípade osvedčenie o významnej investícii nahrádza územné rozhodnutie.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
25. Žalobca sa žalobou zo dňa 01. 12. 2017, osobne podanou na tunajší súd v rovnaký deň, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 10. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 08. 2017. Namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, zmätočné a trpí vadami podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ Správneho súdneho poriadku. 26. Poukázal na nesprávne posúdenie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení zo strany žalovaného, ktorý necituje ustanovenia, podľa ktorých bolo vo výroku rozhodnuté, a teda neodôvodňuje samotný výrok, pričom k uvedenej námietke žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyjadril. Rovnako sa žalovaný nevyjadril ku skutočnosti, že prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení nespĺňa náležitosti uvedené v § 13 ods. 2, 4, 6 zákona o vyvlastňovaní, pričom rozhodnutie neobsahuje údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v potrebnom rozsahu údajov, ani označenie vyvlastňovaného pozemku (chýba údaj o katastrálnom území), vôbec neobsahuje výrok o náhrade trov konania, ďalej v ňom absentuje samotný výrok, ktorým by bol určený účel vyvlastnenia, absentuje výrok, ktorým by bolo rozhodnuté o prechode vlastníckeho práva k pozemku a nie je určené, akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním
pozemku na účel, na ktorý sa vyvlastnil. Žalobca mal za to, že nesplnenie uvedených zákonných náležitostí výrokov prvostupňového rozhodnutia je tak závažným procesným nedostatkom, na ktorý mal žalovaný reagovať alebo ich priamo napraviť vo svojom rozhodnutí.
27. V ďalšej časti žaloby poukázal na nesprávne posúdenie existencie verejného záujmu na vyvlastnení. Žalovaný odvodzoval verejný záujem s poukazom na vydanie osvedčení, podľa ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Podľa názoru žalobcu by však otázka verejného záujmu ako základná podmienka podania návrhu na vyvlastnenie mala byť predmetom posudzovania a preukazovania v samotnom vyvlastňovacom konaní. Prezentoval názor, že existencia verejného záujmu v tomto konkrétnom prípade sa osvedčeniami nemôže deklarovať, nakoľko sa nezakladá na pravde. Vláda Slovenskej republiky nikdy nerozhodla o tom, že realizácia strategického parku je vo verejnom záujme. Osvedčenia o významnej investícii sú vydané v rozpore so zákonom, pretože boli vydané na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá nespĺňala kogentné zákonné podmienky uvedené v § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 175/1999 Z. z. Nezákonnosť osvedčení o významnej investícii vyvoláva právne dôsledky. Tým, že sú tieto nezákonné a teda absolútne neplatné, nemožno považovať výstavbu strategického parku za významnú investíciu vo verejnom záujme.
28. Žalobca tiež v žalobe poukázal na nedostatky rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom posúdení preukázania existencie nevyhnutného rozsahu/miery vyvlastnenia. Podľa názoru žalobcu v odôvodnení rozhodnutia chýbala správna úvaha, ktorá viedla správny orgán k záveru o rozsahu vyvlastnenia. Ani k tejto námietke sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí relevantne nevyjadril. Zo spisu nie je možné vyvodiť, na akej časti toho-ktorého územia/parcely sa má realizovať aká konkrétna stavba, cestná sieť, jednotlivé časti infraštruktúry a iná príprava územia či stavba, a či vôbec bude toto územie využité na predmetnú stavbu. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako navrhovateľ vyvlastnenia mala hodnoverne doložiť a preukázať, ktoré parcely vyznačené v osvedčení spĺňajú aj požiadavku nevyhnutnosti a aká stavba bude na nich umiestnená a tým jednoznačne preukázať, ktoré parcely je nevyhnutne potrebné vyvlastniť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len formalisticky odkázal na skutočnosť, že nevyhnutná miera vyvlastnenia je preukázaná už tým, že pozemok bol zahrnutý v osvedčeniach. V súvislosti s uvedeným žalobca vyjadril názor, že predpokladaný účel vyvlastňovacieho konania bolo možné dosiahnuť inak, napríklad uzatvorením kúpnej zmluvy na predmetné pozemky za všeobecnú hodnotu stanovenú znaleckým posudkom vypracovaným porovnávacou metódou, prípadne inou zmluvou.
29. Namietal i tú skutočnosť, že osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 27. 02. 2017 ako príloha k návrhu na vyvlastnenie bola doložená v overenej kópii len v rozsahu prvých troch strán, teda bez prílohy č. 1 - zoznamu pozemkov, ktoré sú osvedčením dotknuté. 65 stranový zoznam pozemkov bol súčasťou administratívneho spisu len vo forme voľných listov pripnutých k predmetnému osvedčeniu. Rovnako tak územný plán obce nie je a nikdy nebol súčasťou administratívneho spisu, a preto záver o súlade vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania nie je verifikovateľný.
30. V závere žaloby sa žalobca zaoberal nedostatkami napadnutého rozhodnutia spočívajúcimi v nesprávnom určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Poukázal na znalecký posudok č. 62/2017, z ktorého prvostupňový orgán vychádzal pri určení náhrady za vyvlastnenie, ktorý podľa názoru žalobcu bol neaplikovateľný, a to najmä pre nesprávne zvolenú metódu pre určenie výšky primeranej náhrady, a to metódu polohovej diferenciácie. Znalec bez logického zdôvodnenia vylúčil použitie porovnávacej metódy napriek skutočnosti, že mal dostatok podkladov pre jej aplikáciu. Náhrada, ku ktorej dospel znalec, nezodpovedá trhovej cene vyvlastňovaným nehnuteľností, za ktorú sa obchodujú porovnateľné pozemky v tom istom čase, v tom istom mieste a porovnateľnej kvalite. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/65/2015 zo dňa 05. 05. 2015 a 5Sžk/3/2017 zo dňa 03. 05. 2017. Namietal tiež, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán sa k existencii iných znaleckých posudkov, ktoré žalobca predložil, nijako nevyjadrili a neodôvodnili, prečo bolo o výške náhrady za vyvlastnenie rozhodnuté práve podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľom. Tiež mal za to, že predovšetkým by mala byť skúmaná možnosť určenia náhrady pridelením náhradných pozemkov, kedy by k znevýhodneniu žalobcu nedošlo. Žalobca mal ďalej za to, že keďže zistená všeobecná hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku je bez DPH, malo to byť uvedené i v rozhodnutí o vyvlastnení, že náhrada za vyvlastnenie sa poskytuje bez DPH. Pretože sa tak nestalo, žalobca je povinný DPH odviesť zo sumy určenej náhrady na vyvlastnenie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
31. K žalobe a jej prílohám podal žalobca vyjadrenie zo dňa 22. 05. 2018, v ktorom navrhol, aby správny súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol. K jednotlivým námietkam vo vzťahu k výroku 1 rozhodnutia žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení tak, ako to požaduje § 13 ods. 2 zákona o vyvlastnení. Z rozhodnutia o vyvlastnení sú jednoznačné údaje o vyvlastniteľovi, ako i vyvlastňovanom pozemku. Dal do pozornosti, že absencia znenia ustanovenia § 13 zákona o vyvlastňovaní v odôvodnení rozhodnutia nespôsobuje neplatnosť daného rozhodnutia. Poukázal na § 47 ods. 3 správneho poriadku, v ktorom sú uvedené presné obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Okresný úrad sa zaoberal každou námietkou žalobcu podanou vo vyvlastňovacom konaní.
32. K námietkam žalobcu týkajúcich sa nesprávneho posúdenia existencie verejného záujmu na vyvlastnení žalovaný uviedol, že pri skúmaní splnenia podmienky existencie verejného záujmu zistil, že okresný úrad ako podklad existencie verejného záujmu na vyvlastnení zohľadnil vydané osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015, v znení ich doplnenia zo dňa 22. 07. 2015 a 27. 02. 2017 vydané Ministerstvom hospodárstva SR schváleného uznesením vlády SR č. 95/2017 zo dňa 22. 07. 2017, v zmysle ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL US 33/95, ktorý citoval. Námietky žalobcu považoval za účelové a neopodstatnené. Vydané osvedčenia doposiaľ nikto nenapadol a ich obsah je pre špeciálny stavebnú úrad záväzný a tento nie je oprávnený ho skúmať.
33. Vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa nesprávneho posúdenia preukázania existencie nevyhnutného rozsahu/miery vyvlastnenia žalovaný uviedol, že i pri posudzovaní týchto vychádzali správne orgány z osvedčení vydaných Ministerstvom hospodárstva SR.
34. Žalovaný k ďalším námietkam žalobcu uviedol a vysvetlil, prečo pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie vychádzal zo znaleckého posudku č. 62/2017. V ďalšej časti svojho vyjadrenia uviedol, že zákon síce ukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody musí vychádzať s požiadaviek vlastníka pozemku.
35. K námietkam žalobcu k výške náhrady uviedol, že s požiadavkou o vyššiu náhradu sa žalobca môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Riešenie výšky náhrady za vyvlastnenie, či už v rámci vyvlastňovacieho konania alebo v rámci konania o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, by bolo v rozpore so špeciálnou úpravou. Metódu pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie si ako najvhodnejšie pre daný prípad vyberá znalec, ktorý je zodpovedný za obsah svojho znaleckého posudku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009 zo dňa 18. 05. 2010.
36. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa poskytnutia náhrady za vyvlastnenie uviedol, že aj keď zákon o vyvlastňovaní pripúšťa v ustanovení § 4 ods. 2 poskytnutie náhrady za vyvlastnenie pridelením náhradného pozemku, je vyžadovaný predpoklad, aby navrhovateľ vyvlastnenia disponoval náhradným pozemkom. Dal do pozornosti, že poskytnutie naturálnej náhrady namiesto relutárnej je možnosťou, a nie povinnosťou navrhovateľa vyvlastnenia.
37. Námietku žalobcu o nepripočítaní DPH k sume ustanovenej znaleckým posudkom považoval za neopodstatnenú s poukazom na ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
38. Účastník konania (spoločnosť MH Invest, s.r.o.) sa vo svojom podaní zo dňa 20. 09. 2018 vyjadril k žalobe žalobcu a jeho jednotlivým námietkam. Považoval tvrdenia žalobcu týkajúce sa nedostatkov rozhodnutia žalovaného spočívajúce v nesprávnom posúdení zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení
za nesprávne a účelové, nakoľko vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení sú uvedené všetky relevantné ustanovenia príslušných právnych predpisov, na základe ktorých prvostupňový správny orgán rozhodol.
39. K námietkam týkajúcich sa nesprávneho posúdenia existencie verejného záujmu na vyvlastnení uviedol, že Vláda Slovenskej republiky schválila uzneseniami návrhy spoločnosti MH Invest, s.r.o. na vydanie osvedčenia o významnej investícii a Ministerstvo hospodárstva SR vydalo v súlade s § 3 ods. 2 zákona o významných investíciách osvedčenia pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, ktorá je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Zdôraznil, že v časti B uznesenia č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 je jasne a zrozumiteľne uvedené, že Vláda Slovenskej republiky ukladá ministrovi hospodárstva vydať osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktorú má zabezpečovať spoločnosť MH Invest a ktorá je vo verejnom záujme.
40. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatkov spočívajúcich v nesprávnom posúdení existencie nevyhnutného rozsahu a miery vyvlastnenia uviedol, že sa s nimi nestotožňuje. Podľa názoru účastníka konania správne orgány vychádzali pri posudzovaní rozsahu vyvlastnenia z osvedčení vydaných Ministerstvom hospodárstva SR, v ktorých je jasne a zrozumiteľne uvedené, že významná investícia sa bude realizovať na pozemkoch o celkovej výmere 7.041.614 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., X., V., W., E., Y. a E., pričom súčasťou je tiež vyvlastnený pozemok žalobcu, ktorého celková výmera v danom katastrálnom území, vrátane čísla parcely, druhu pozemku a označeniu lista vlastníctva, je uvedená v prílohe č. 1 osvedčenia. Taktiež mal za to, že boli splnené podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania, nakoľko navrhovateľovi vyvlastňovania sa nepodarilo nadobudnúť vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku dohodou. Ďalej prezentoval názor, že zákon o významných investíciách, rovnako ako zákon o vyvlastnení, stanovujú, že náhrada za vyvlastnenie má byť určená ako všeobecná hodnota, a nie trhová cena. V závere svojho vyjadrenia sa vyjadril k judikatúre, na ktorú poukázal žalobca a mal za to, že túto nie je možné aplikovať na tejto konkrétny prípad. Dal do pozornosti súdu neskoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorú aj k svojmu vyjadreniu priložil. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
41. Účastník konania vo svojom ďalšom podaní, doručenom súdu dňa 15. 10. 2018, žiadal o nariadenie pojednávania.
42. Žalobca sa vo vyjadrení zo dňa 22. 10. 2018 vyjadril k vyjadreniu žalovaného ako i k vyjadreniu účastníka konania, pričom v tomto svojom vyjadrení zotrval na argumentácii uvedenej v samotnej žalobe.
43. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu, v podaní zo dňa 12. 11. 2018 taktiež zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.
44. Účastník konania v podaní zo dňa 13. 11. 2018 sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, pričom i jeho vyjadrenie je obsahovo totožné, ako vyjadrenie k podanej žalobe.
45. Krajský súd v Nitre vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11S 194/2017 - 279 zo dňa 24.04.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 26559/2017/SV/68680 zo dňa 05. 10. 2017 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2017/026361-14 zo dňa 15. 08. 2017 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podali žalovaný a aj ďalší účastník konania samostatné kasačné sťažnosti, o ktorých Najvyšší súdu SR rozhodol rozsudkom sp. zn. 1Sžk/45/2019 zo dňa 13. júla 2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/194/2017-279 zo dňa 24. apríla 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko postup požadovaný krajským súdom by bol v rozpore s účelom zákona č. 175/1999 Z. z., ktorý v prípade pochybností do značnej miery určuje aj spôsob jeho výkladu.
46. Správny súd vec opätovne prejednal, pričom po vrátení veci z Najvyššieho súdu SR bola vec zapísaná pod novú spisovú značku 11S/101/2021.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
47. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. októbra 2017, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
48. Súd v uvedenej veci nenariadil pojednávanie, napriek podaniu účastníka konania, doručeného súdu dňa 15. 10. 2018, nakoľko takýto návrh môžu účastníci konania podať podľa § 105 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho poriadku najneskôr vo vyjadrení, o čom bol účastník konania súdom poučený. Účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe, v podaní zo dňa 20. 09. 2018 nežiadal nariadiť pojednávanie, preto súd neprihliadol na jeho návrh v ďalšom podaní. Žalobca, ani žalovaný nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie.
49. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
50. Podľa § 1 ods. 1, 2 písm. c/ zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase začatia vyvlastňovacieho konania, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Podľa § 2 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov podľa tohto zákona sa týka iba pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre podnik na uskutočnenie stavby podľa § 1 ods. 2 alebo ods. 3 vrátane súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení (ďalej len "podnikový pozemok").
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. V osvedčení o významnej investícii sa uvádza a) údaj o tom, že ide o významnú investíciu, b) identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia, c) identifikačné údaje o podnikovom pozemku, d) opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku, e) údaj o sume investičných nákladov, ak ide o stavbu podľa § 1 ods. 2. Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. 1c)
Podľa § 4a ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3. Bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou podľa § 4 ods. 4 až 6 sa preukazuje písomným a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného bremena alebo b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
51. Podľa § 1 zák. č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 08. 2018, tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
Podľa § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.
Podľa § 13 ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného zákona, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Podľa § 19 vyššie citovaného zákona, konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2016 sa dokončia podľa predpisu účinného do 30. júna 2016.
52. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posúdiť, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
53. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 10. 2017.
54. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. To je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok 7 ústavy). Po vstupe Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev a do Európskej únie sú tiež povinné postupovať v súlade s právne záväznými predpismi Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 55. Jednou zo základných podmienok vyvlastnenia je existencia verejného záujmu na vyvlastnení. Samotný pojem verejný záujem je neurčitý právny pojem, pričom z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že pokiaľ ide o kritérium verejného záujmu, je ponechaný na jednotlivých štátoch pomerne široký rámec voľnej úvahy. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie v medziach žalobných námietok a zistil, že podmienka verejného záujmu bola v konaní správnymi orgánmi riadne identifikovaná ako investícia významne ovplyvňujúca objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla Vláda Slovenskej republiky ako o investícii vo verejnom záujme, t. j. ktorej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, objemu výroby ako aj v exportnej schopnosti. Preto je nesporné, že sa ňou pozitívne ovplyvní výroba a zamestnanosť v Slovenskej republike, čo sa následne priaznivo prejaví v ekonomike, v znížení nezamestnanosti, ako i v sociálnej sfére. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že vo veci bol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení daného pozemku ako jedna zo základných podmienok vyvlastnenia. Splnenie tejto podmienky účastník konania preukázal predložením Osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 2081/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015, a v znení doplnenia osvedčenia o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017 vydané Ministerstvom hospodárstva SR schváleného uznesením vlády SR č. 95/2017 zo dňa 22. 02. 2017, v zmysle ktorých je uvedená stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. K námietkam žalobcu vedúcim k záveru, že vydané osvedčenia sú neplatné, správny súd uvádza, že tak ako správny súd, i správne orgány sú uvedeným osvedčením viazané a súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť vydaných osvedčení o významnej investícii, z ktorých je jednoznačne preukázaný verejný záujem. Potom súd musí prijať záver, že v napadnutom rozhodnutí bol verejný záujem na vyvlastnení dotknutých pozemkov náležite skúmaný a preukázaný. Realizácia stavby je v zmysle citovaných osvedčení významnou investíciou a jej uskutočnenie je celkom zjavne vo verejnom záujme, čo konajúce správne orgány zistili a v preskúmavaných rozhodnutiach aj primerane odôvodnili. Potom nie je možné tejto námietke vznesenej žalobcom vyhovieť.
56. K námietkam žalobcu v časti B/ podanej žaloby (nedostatky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom posúdení existencie verejného záujmu na vyvlastnení) správny súd uvádza, že ich nepovažuje za náležité a dôvodné, i vzhľadom na vyššie označený rozsudok Najvyššieho súdu SR v tejto veci. Žalobca nie je osobou, ktorá by bola oprávnená relevantným spôsobom sa vyjadrovať a hodnotiť spôsob koncipovania uznesenia vlády SR č. 401/2015 (resp. k tomu, čo má byť uvedené v časti A/ alebo B/ tohto uznesenia) a č. 413/2015, ani hodnotiť to, či vláda SR mohla alebo nemohla uložiť ministrovi hospodárstva SR povinnosť vydať osvedčenie. Nebolo a ani nemohlo byť úlohou správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní, resp. v následnom odvolacom konaní skúmať dôvody vydania uznesenia vlády SR pod č. 401/2015 dňa 08. 07. 2015 a pod č. 413/2015 dňa 21. 07. 2015 a následne ani to, či osvedčenia vydané na základe týchto uznesení osvedčujú skutočnosti, ktoré sa zakladajú na pravde (ako sa toho domáhal žalobca v žalobe), resp., či osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 sú v súlade s
uvedenými uzneseniami vlády SR. Správne orgány boli povinné tieto uznesenia vlády SR rešpektovať a vychádzať z osvedčení, ktoré boli vydané na ich základe, pričom takto i postupovali. Osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR (a im predchádzajúce uznesenia vlády SR) tvorili len podklad, z ktorého správne orgány vychádzali pri osvojení si záveru o dôležitosti a všeobecnej prospešnosti vybudovania strategického parku, čo bolo posudzovaným účelom vyvlastnenia.
57. Stanovenému účelu vyvlastnenia zodpovedá aj určenie nevyhnutného rozsahu vyvlastnenia, ktorý sa odvíja od rozlohy zamýšľaného strategického parku. Nevyhnutný rozsah vyvlastnenia sa skúma nielen z hľadiska rozsahu záberu nehnuteľností potrebných na uskutočnenie účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ale aj z hľadiska intenzity zásahu. V preskúmavanom rozhodnutí o vyvlastnení bol rozsah vyvlastnenia predmetného pozemku (námietka žalobcu v časti C/ žaloby) celkom jasne vymedzený, čo vyplýva i z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, kde je uvedené, že sa vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy v celkovej výmere 317 m2, vo výmere podielu 317 m2, z čoho vyplýva, že sa vyvlastňuje celý pozemok žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/1. Tento pozemok vo výmere 317 m2 je uvedený v prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 401 zo dňa 13. 07. 2015 (rovnako ako v prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 413 zo dňa 22. 07. 2015) a v zmysle týchto osvedčení sa jedná o pozemok na realizáciu významnej investície, resp. na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení. Predmetné osvedčenia o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme sú súčasťou administratívneho spisu. V osvedčeniach je výslovne uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície sa nachádzajú i v katastrálnom území X. a identifikačné údaje pozemkov sú uvedené v prílohe č. 1 týchto osvedčení, pričom medzi nimi je i celý pozemok parc. č. XXXX/XX. Tým je podľa názoru súdu jednoznačne určený rozsah vyvlastnenia tohto pozemku, teda celý pozemok v podiele 1/1. Nezodpovedá potom skutočnosti tvrdenie žalobcu (časť C/ žaloby), že v administratívnom spise sa nenachádzajú dokumenty preukazujúce, že vyvlastňované nehnuteľnosti sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prípravy územia pre realizovanie stavby „Vybudovanie strategického parku“, ktorá by mala byť považovaná za významnú investíciu. Oporu v žiadnom právnom predpise nemá ani tvrdenie žalobcu, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako navrhovateľ vyvlastnenia mala hodnoverne preukázať, ktoré parcely označené v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR spĺňajú požiadavku nevyhnutnosti a aká stavba na nich bude umiestnená a tým jednoznačne preukázať, ktoré parcely je nevyhnutné vyvlastniť. Povinnosť určiť umiestnenia stavby, resp. jej časti na konkrétnom pozemku v štádiu vyvlastňovacieho konania (a tak preukázať nevyhnutný rozsah vyvlastnenia) nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu, ktorý bolo potrebné v danej veci aplikovať.
58. S poukazom na vyššie uvedené považoval správny súd námietky žalobcu uvedené v časti C/ žaloby ako nedôvodné v celom rozsahu. Proces vyvlastňovania na účely prípravy významných investícií definovaných v ust. § l ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. sa primárne riadi právnou úpravou tohto zákona, ktorý predstavuje lex specialis vo vzťahu k právnej úprave vyvlastnenia podľa zákona č. 282/2015 Z. z. Obe tieto právne úpravy predstavujú ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavného práva vlastniť majetok, prípustnú a predvídanú v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR.
59. Námietku neskúmania uzavretia zákonom vyžadovanej dohody správnymi orgánmi súd nepovažuje za dôvodnú a to s poukazom na ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. Navrhovateľ preukázateľne zaslal žalobcovi návrh kúpnej zmluvy so všetkými zákonnými náležitosťami. Žalobca síce uvedený návrh neodmietol, navrhol o návrhu rokovať, pričom takéto rokovanie sa aj uskutočnilo. Z rokovania bola spísaná notárska zápisnica na Notárskom úrade JUDr. Tomáša Trellu v Bratislave dňa 15. 06. 2017 číslo N 442/2017 Nz 20660/2017 NCR1S 21247/2017. Z uvedenej zápisnice vyplynulo, že právny zástupca žalobca sa k návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadne prevodu vlastníckeho práva pozemku majúceho sa vyvlastniť vyjadril, že ponuku nepovažuje za ponuku podľa zákona, nakoľko znalecký posudok, na základe ktorého bola cena určená, je vyhotovený v rozpore so zákonom o znalcoch a metodikou, ktorá stanovuje postupy pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Žalobca neodmietne uzavrieť kúpne zmluvy, pokiaľ bude zákonný podklad, na základe ktorého bude určená trhová cena. Z uvedeného je teda zrejmé, že vlastnícke právo k pozemku nebolo možné nadobudnúť dohodou a to najmä preto, že žalobca nesúhlasil s ponúknutou kúpnou cenou nehnuteľnosti. Dohoda predpokladá zhodnú vôľu obidvoch strán a žalobca nemôže, podľa názoru súdu očakávať, že predmet dohody bude tvorený len jeho vôľou a jeho podmienkami.
60. Z rozhodnutia žalovaného, administratívneho spisu a žalobných bodov uvedených v správnej žalobe mal súd preukázané, že v preskúmavanej veci bola sporná otázka zákonnosti určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie správnym orgánom. I keď žalobca deklaroval vôľu na uzavretie dohody, všetky ním uvádzané námietky v žalobe jeho deklarovanej snahe nezodpovedajú.
61. Žalobca v konaní pred oboma správnymi orgánmi opakovane namietal spôsob vypracovania znaleckého posudku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí vychádza zo znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27. 04. 2017, ktorý podľa jeho názoru nebol vypracovaný riadne a v súlade s právnymi predpismi a pre zásadné pochybenie je nielen obsahovo nepreskúmateľným, ale pre účely tohto vyvlastňovacieho konania nepoužiteľným.
62. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca vo vyvlastňovacom konaní opakovane namietal, že znalecký posudok č. 62/2017 zo dňa 27. 04. 2017 nebol spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. vypracovaný v súlade so zákonom a že tento je neobjektívny z dôvodu, že bol vypracovaný na základe zadania navrhovateľa vyvlastnenia. Žalobca na podporu svojich tvrdení navyše predložil vo vyvlastňovacom konaní dva znalecké posudky, a to znalecký posudku č. 32/2017 zo dňa 30. 06. 2017, ktorý vypracoval znalec v odbore stavebníctvo, pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti V. W. pre zadávateľa Nitra Invest, s.r.o. (ktorý predložil žalobca), v ktorom bola, okrem iného, stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/XX o výmere 317 m2, k. ú. X. na 26.673,47 eur. V ďalšom znaleckom posudku č. 68/2017 zo dňa 30. 06. 2017, ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. Q. K., znalcom, bola stanovená všeobecná hodnota uvedenej nehnuteľnosti na 33.021,20 eur, pričom hodnota pozemku bola stanovená s použitím porovnávacej metódy.
63.Predloženie vyššie označených znaleckých posudkov žalobcom vo vyvlastňovacom konaní, ktorými poukazoval na vyššiu hodnotu vyvlastňovaného pozemku (určenú metódou porovnávania), ako bola táto určená (metódou polohovej diferenciácie) v znaleckom posudku, ktorý predložil navrhovateľ vyvlastnenia, je dôkazom toho, že medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania nedošlo k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie a vlastník pozemku nesúhlasil s cenou podľa znaleckého posudku č. 62/2017, ktorý predložil navrhovateľ vyvlastnenia, teda spoločnosť MH Invest, s.r.o. V takom prípade, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na všeobecný súd podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.
64. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa takto i postupoval a žalobcu odkázal s nárokom na určenie vyššej náhrady za vyvlastnenie na súd. Podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. je v kompetencii všeobecného súdu rozhodnúť o vyššej náhrade bez toho, aby sa právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení rušilo. Ide o urýchľovacie opatrenie zavedené zákonom č. 175/1999 Z. z. s tým cieľom, aby vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a spor o vyššiu náhradu (rozdiel oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu) bol prenesený na súd. V takomto prípade teda nejde o správne súdnictvo (nejde o preskúmanie zákonnosti vydaného právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení), ale žalobu musí podať vyvlastňovaný proti navrhovateľovi vyvlastnenia vo veci určenia rozdielu v náhrade.
65. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 175/1999 Z. z. upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou (ust. § 1 ods. 1 tohto zákona). Ustanovenie § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. vyníma nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie z právomoci orgánov verejnej správy, a tým nepriamo i z právomoci súdov konajúcich v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí. Tento nárok sa stáva predmetom sporového občianskeho súdneho konania a patrí do právomoci všeobecných súdov, ktoré ju prejednajú v sporovom súdom konaní. V prospech tohto postupu a rozhodnutia tejto veci v sporovom súdnom konaní svedčia i racionálne dôvody. Vyvlastňovaný (žalobca v správnom súdnom konaní) má možnosť v sporovom konaní v pozícii žalobcu realizovať dôkazné bremeno vlastnými dôkaznými prostriedkami, ktoré môže konfrontovať s dôkaznými prostriedkami žalovaného (navrhovateľa vyvlastnenia), na ktorého prešlo vlastnícke právo v dôsledku vyvlastnenia. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie je predmetom dokazovania.
66. Právna úprava zákona č. 175/1999 Z. z. predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný správny orgán, po zistení nemožnosti
dohody na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom. V civilnom konaní sa môže domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie záujmu a potrieb štátu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR. S poukazom na vyššie uvedené potom ani nebol dôvod, aby sa správny orgán prvého stupňa vyjadroval k existencii znaleckých posudkov, ktoré predložil vo vyvlastňovacom konaní žalobca a ktoré stanovili všeobecnú hodnotu vyvlastňovaného pozemku inou metódou, v dôsledku čoho bola stanovená i vyššia cena. Rovnako tak správny orgán (vzhľadom na dikciu ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.) nebol povinný odôvodňovať, prečo o výške náhrady za vyvlastnenie rozhodol podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia a nie podľa znaleckých posudkov predložených žalobcom. Je len logické a zodpovedá vyššie uvedenému ustanoveniu zákona, že žalobcovi bola priznaná náhrada určená znaleckým posudkom, ktorý predložil navrhovateľ vyvlastnenia a ktorá je nižšia ako náhrada určená podľa znaleckých posudkov, ktoré predložil žalobca. V prípade, ak by žalobcovi bola priznaná vyššia náhrada za vyvlastnenie podľa ním predložených znaleckých posudkov, ustanovenie o odkázaní vyvlastňovaného s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd by stratilo opodstatnenie. Naviac vykonaním ďalšieho dokazovania ohľadom preverenia správnosti znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27. 04. 2017, vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s. a dvoch znaleckých posudkov predložených žalobcom, a to za účelom určenia vyššej náhrady za vyvlastnenie, by nebol naplnený zmysel a účel zákona č. 175/1999 Z. z., a to zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou.
67. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo vyplýva z ust. § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý správny orgán hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. S poukazom na znenie ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. správny súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď určil náhradu za vyvlastňovaný pozemok na základe navrhovateľom vyvlastnenia predloženého znaleckého posudku a nebol ani dôvod na to, aby do vyvlastňovacieho konania pribral iného znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku. Nemohol vychádzať ani z dvoch znaleckých posudkov, ktoré predložil žalobca, nakoľko v každom tomto znaleckom posudku bola na základe metódy porovnávania určená iná všeobecná hodnota vyvlastňovaného pozemku.
68. Podľa názoru súdu nemožno v predmetnej veci aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžo/65/2015 zo dňa 05. 05. 2015, na ktorý poukazoval žalobca. Tento rozsudok vychádzal z iného právneho stavu a týkal sa preskúmania rozhodnutia žalovaného (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) zo dňa 20. 11. 2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu (fyzickej osoby) a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 22. 07. 2013 vo veci vyvlastnenia pozemkov v prospech navrhovateľa vyvlastnenia - Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vo verejnom záujme podľa ust. § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s ust. § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ust. § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov a ust. § 9a ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pre stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“. Ustanovenie § 4a ods. 4 bolo zavedené do zákona č. 175/1999 Z. z. s účinnosťou od 07. 07. 2015, a to zákonom č. 154/2015 Z. z., a teda nebolo ho možné aplikovať v čase vydania rozhodnutí, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v rozsudku, na ktorý poukazoval žalobca.
69. Účelom ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. bolo vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. Zmyslom osobitnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania ako aj stavebného konania pri realizácii významných strategických investícií. Zákon č. 175/1999 Z. z. ako právny predpis lex specialis obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkáže správny orgán bez prerušenia vyvlastňovacieho konania na súd, ako to urobil správny orgán prvého stupňa aj v tomto prípade. 70. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán prvého stupňa neskúmal možnosť pridelenia náhradných pozemkov za vyvlastnený pozemok podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z., teda nezaoberal sa tým, prečo nemôže byť žalobcovi poskytnutá naturálna náhrada za vyvlastnený pozemok namiesto finančnej náhrady, správny súd uvádza, že náhradu za vyvlastnenie možno poskytnúť aj pridelením náhradného pozemku. Ide o možnosť a nie o povinnosť poskytnúť túto formu náhrady. Náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje ten, v prospech koho sa vyvlastnenie vykonalo, teda nový vlastník nehnuteľnosti. Ak s tým vyvlastnený súhlasí a navrhovateľ vyvlastnenia má iný vhodný náhradný pozemok, náhradu za vyvlastnenie možno poskytnúť pridelením náhradného pozemku. Existenciu dohody o náhrade za vyvlastňovaný pozemok, bez ohľadu na jej obsah, však nie je možné vynucovať. V prípade, ak navrhovateľ vyvlastnenia nevlastnil pozemky, ktoré by mohol poskytnúť ako naturálnu náhradu (ani žalobca existenciu takýchto pozemkov, resp. pozemku netvrdil), súd nevidel dôvod na to, aby žalobcovi nemohol poskytnúť finančnú náhradu. Požiadavka na poskytnutie náhradného pozemku za danej situácie teda nemá v právnej úprave lex specialis oporu.
71. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobcu uvedené v časti D/ žaloby (nepreukázanie účelu vyvlastnenia, neúplnosť administratívneho spisu, nesplnenie podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania).
72. Vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je jednoznačne uvedené, že nehnuteľnosť sa vyvlastňuje na účel podľa ust. § 2 zákona č. 282/2015 Z. z. a ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku - k. ú. W., E., X., Y., E. a J.“ v katastrálnom území X.. Z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. vyplýva, že vyvlastniť možno len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu (ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
73. V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať z toho, že v zmysle osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 v znení doplnenia osvedčením zo dňa 22. 07. 2015 je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, a preto účel, na ktorý sa pozemok vyvlastňoval, nevyžadoval vydanie územného rozhodnutia, čo znamená, že súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania sa skúma priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis (ust. § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z.) neustanovuje inak. V zmysle ust. § 4a ods. 1 uvedeného zákona na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok vyvlastniť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní, ktorým bol v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa zákon č. 282/2015 Z. z. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa ust. § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. Účelom vyvlastnenia predmetného pozemku (uvedeného v prílohe č. 1 osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015) je uskutočnenie stavby, ktorá je v zmysle osvedčenia významnou investíciou podľa ust. § 1 ods. 3 zákona
č. 175/1999 Z. z. V zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. b/ tohto zákona významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu (MH Invest, s.r.o.), ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Správny súd poukazuje na výrokovú časť ako i odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu a následne na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa správne orgány dostatočne a presvedčivo vysporiadali s otázkou verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku ako i s účelom (a rozsahom) jeho vyvlastnenia, o existencii ktorých nemal ani správny súd žiadne pochybnosti.
74. Namietaná neúplnosť administratívneho spisu podľa tvrdenia žalovaného má spočívať v tom, že v Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 27. 02. 2017 ako príloha k návrhu na vyvlastnenie bolo doložené v overenej kópii len v rozsahu prvých 3 strán, teda bez svojej prílohy č. 1 - zoznamu pozemkov, ktoré sú osvedčením dotknuté, 65 stranový zoznam pozemkov bol súčasťou administratívneho spisu len vo forme voľných listov pripnutý k predmetnému osvedčeniu kancelárskou spinkou, a teda podľa žalobcu nie je možné hodnoverne overiť, či dotknuté pozemky boli alebo neboli súčasťou územia dotknutého osvedčením. Toto tvrdenie žalobcu však nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko v konaní nebolo sporné, že vyvlastňovaný pozemok bol zahrnutý do zoznamu pozemkov pre vybudovanie strategického parku a súd považoval túto námietku žalobcu za účelovú.
75. K namietanému nesplneniu podmienok na začatie vyvlastňovacieho konania správny súd uvádza, že navrhovateľ vyvlastnenia postupoval v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., keď žalobcovi ako vlastníkovi pozemku zaslal písomný návrh zo dňa 26. 04. 2017 na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetného podnikovému pozemku, ktorý bol i podľa osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 nevyhnutne potrebný na uskutočnenie stavby podľa ust. § 1 ods. 3 písm. b/ tohto zákona. Predmetný návrh podľa jeho obsahu obsahoval všetky náležitosti podľa osobitného predpisu, ktorým bolo ust. § 112 ods. 3, 4 zákona č. 50/1976 Zb. a žalobca s ním preukázateľne nesúhlasil (odpoveď zo dňa 26. 05. 2017), nakoľko nesúhlasil s cenou podľa znaleckého posudku v sume 19,36 eur/m2. Žalobca vo svojom stanovisku navrhol stretnutie , kde by mohlo dôjsť k vzájomne dohode ohľadne obsahu zmluvy a dohodnúť i cenu. Tento návrh žalobcu bol akceptovaný a dňa 15. 06. 2017 došlo k stretnutiu zástupcu MH Invest, s.r.o. žalobcu, o čom bola spísaná Notárka zápisnice N 442/2017 Nz 20660/2017 NCR1s 21247/2017 notárom JUDr. G. G. V závere notárskej zápisnice je konštatované, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv a rokovanie bolo ukončené po desiatich minútach. Na konštatovanie bezvýslednosti pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou v zmysle ust. § 4 ods. 4 až zákona č. 175/1999 Z. z. postačovalo podľa ust. § 4a ods. 2 tohto zákona odmietnutie návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré žalobca realizoval v podaní zo dňa 26. 05. 2017, z ktorého je zrejmé, že žalobca odmietol uzavretie kúpnej zmluvy s navrhovanou cenou podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia. Podľa názoru súdu definitívne možno uzavrieť, že žalobca odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu s vyvlastniteľom po ich osobnom stretnutí, výsledkom ktorého bola vyššie uvedená notárska zápisnica.
76. K tvrdeniu žalobcu, že je naďalej ochotný nehnuteľnosť predať, ale za reálnu trhovú cenu správny súd uvádza, že s touto požiadavkou sa mal obrátiť na príslušný všeobecný súd, čo žalobca aj urobil. Pokiaľ žalobca v samotnej žalobe prejavil ochotu predať nehnuteľnosť za trhovú cenu, toto nie je možné (vzhľadom na navrhovateľom vyvlastnenia predložený znalecký posudok, jeho stanovisko a ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.) dosiahnuť v rámci vyvlastňovacieho konania, ani v rámci správneho súdnictva na základe žaloby podanej žalobcom proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05. 10. 2017.
77. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný a súčasťou ktorého je i spis a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 08. 2017 o vyvlastnení, ako i s rozhodnutím žalovaného zo dňa 05. 10. 2017 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 10. 2017 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ SSP (ako sa toho domáhal žalobca), ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu v podanej žalobe v jej časti B/, C/, D/.
78. K námietke žalobcu vznesenej v časti A/ žaloby (nedostatok napadnutého rozhodnutia spočívajúci v nesprávnom posúdení zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení) správny súd uvádza, že v tejto časti
žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia uviedol ust. § 13 zákona o vyvlastňovaní, ale v odôvodnení rozhodnutia citoval iné zákonné ustanovenia, nie ustanovenia, podľa ktorých bolo vo výroku rozhodnuté, a teda neodôvodnil samotný výrok. Žalobca tvrdil, že zákonné ustanovenia použité vo výrokovej časti nekorešpondujú so zákonnými ustanoveniami, ktorými správny orgán prvého stupňa odôvodnil zamietnutie námietky nezákonnosti vyvlastnenia a teda medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia o vyvlastnení v danej časti neexistuje žiadna korelácia. Táto skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia a ani žiadnu ujmu na právach a právom chránených záujmoch žalobcu a súd je toho názoru, že námietku žalobcu vznesenú v časti A/ žaloby možno považovať za námietku účelového charakteru, bez relevantného právneho významu. Uvedenými námietkami za zaoberal i Najvyšší súd SR v bodoch 29., 30. a 31. rozsudku sp. zn. 1Sžk/45/2019 zo dňa 13. júla 2021, keď uviedol: „Vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom náležitostí rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu kasačný súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia identifikoval katastrálne územie, v ktorom sa vyvlastňovaný pozemok nachádza (k. ú. X.). ......Zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia bol určený účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, ktorým je „Vybudovanie strategického parku" k. ú. W., E., X., Y., E., J., V.. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na Osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 2081/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, a v znení doplnenia osvedčenia o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 vydaného Ministerstvom hospodárstva SR schváleného uznesením vlády SR č. 95/2017 zo dňa 22. 02. 2017, v zmysle ktorých je vyššie uvedená stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Preto pokiaľ prvostupňový správny orgán vyššie uvedeným spôsobom určil účel vyvlastnenia, postupoval podľa názoru kasačného súdu v súlade s § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 282/2015 Z. z. .... Záverom sa kasačný súd zaoberal situáciou, kedy aj napriek v § 13 ods. 2 písm. g) zák. č. 282/2015 Z. z. zakotvenej povinnosti správneho orgánu formálne rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy konania, v prvostupňovom rozhodnutí príslušný výrok absentuje. V zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 282/2015 Z. z. sa na vyvlastňovacie konanie vzťahuje správny poriadok ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu sa javí najvhodnejším (a najmä týmto zákonom predpokladaným) nepochybne postup ktorým tak správny orgán učiní priamo v rozhodnutí o vyvlastnení (na rozdiel od správneho poriadku, ktorý v zásade nevylučuje o náhrade trov rozhodnúť aj v samostatnom rozhodnutí - § 47 ods. 2). Kasačný súd však považoval za potrebné zdôrazniť, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a jednak poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Preto v tejto súvislosti nie je bez významu skutočnosť, že žalobca právo náhradu trov konania pred správnym orgánom neuplatnil, pričom v odvolacom konaní, ani v konaní pred správnym súdom neuviedol, že by mu v súvislosti s konaním o vyvlastnení trovy vznikli a jeho argumentácia sa týkala iba tej skutočnosti, že vzhľadom na absentujúci výrok o náhrade trov konania je prvostupňové rozhodnutie nezákonné.“
79. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd považuje za potrebné uviesť, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v spojení s dôvodmi rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na vecné preskúmanie týchto rozhodnutí, pričom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam a primeraným, ale zároveň dostatočným spôsobom sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu
vznesenými v odvolacom konaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu.
80. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. § 168 a § 467 ods. 3 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním (vrátane kasačného konania, v ktorom bol žalovaný úspešný, nakoľko kasačný súd aj na základe kasačnej sťažnosti žalovaného zrušil predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 24. 04. 2019 s vec mu vrátil na ďalšie konanie), trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
81. Náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania súd nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania, a to s poukazom na ust. § 169 a § 467 ods. 3 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre to, aby mu súd náhradu trov konania mohol priznať. Účastníkovi konania (spoločnosti MH Invest, s.r.o.) súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať skutočnosť, že účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi boli zasielané výzvy na vyjadrenie sa k žalobe, resp. k podaniam účastníkov konania s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Právny zástupca účastníka konania vyjadrenia predkladal dobrovoľne bez vynucovania zo strany súdu. Ani podanie kasačnej sťažnosti aj zo stany účastníka konania (ktorý bol v kasačnom konaní spolu so žalovaným úspešný) podľa názoru súdu nie je v predmetnej veci dôvodom hodným osobitného zreteľa na to, aby mu súd priznal náhradu trov kasačného konania.
82. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.