Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-122-2020.pdf
PDF · 145.81 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/122/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobkyne Mgr. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, W., proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/024306-002 zo dňa 15.07.2020, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Radovan Repa, advokát, s.r.o., Záhradnícka 16514/60, 2. PaedDr. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, W., 3. Ing. Y. S., bytom S. XXX/X, O. a 4. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX W., takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2020/024306-002 zo dňa 15.07.2020 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
III. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2020/024306-002 zo dňa 15.07.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil napadnuté rozhodnutie stavebného úradu mesta Sereď č. 14929/ÚPaSP 1298/2018 316/2020 zo dňa 24.02.2020 o dodatočnom povolení stavby: „Prístavba k rodinnému domu“ na pozemku parc. č. 147, kat. úz. P. E. pre stavebníka Q. I. a súčasne o povolení užívania tejto stavby.
2.
Namietala, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
3.
Okresný súd sa podľa názoru žalobkyne riadne nevysporiadal s jej odvolacími dôvodmi, z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že si len osvojil dôvody a skutkové a právne zhodnotenie stavu, ako ho vykonal stavebný úrad v rozhodnutí zo dňa 24.02.2020.
4.
Podľa žalobkyne dispozičné usporiadanie údajného rodinného domu a dvoch bytových jednotiek, ktoré sa v ňom majú nachádzať nezodpovedá rodinnému domu určenému na trvalé rodinné bývanie tak, ako tento definuje § 43b ods. 3 a 4 stavebného zákona.
5.
Žalobkyňa má za to, že dispozičné riešenie predmetnej stavby zodpovedá ubytovaciemu zariadeniu na poskytovanie prechodného ubytovania, čo potvrdzuje nielen 7 WC a 5 kúpeľní, ktoré sú v nej umiestnené, ale tiež minimálne 10 vytvorených parkovacích miest a napokon je to zrejmé aj z projektovej dokumentácie, ako na to žalobkyňa upozornila už v odvolaní zo dňa 16.03.2020. Tvrdenie okresného úradu o tom, že navýšenie počtu parkovacích miest ešte neznamená, že stavba rodinného domu sa bude užívať ako ubytovňa, je len dôkazom toho, že okresný úrad neposudzoval jednotlivé námietky žalobkyne vo vzájomných súvislostiach.
6.
Z vyjadrenia úradu, že ak by stavebník chcel stavbu užívať ako ubytovňu, musel by požiadať stavebný úrad o zmenu v užívaní stavby, je podľa žalobkyne zrejmé, že sa úrad nechcel zaoberať jej námietkou, podľa ktorej stavebník takúto zmenu užívania stavby už uskutočnil a nehnuteľnosť takto užíval, resp. poskytoval na užívanie iným, už dva roky pred vydaním povoľujúceho rozhodnutia. V tomto kontexte sa teda celé vyjadrenie okresného úradu o potrebe vydania rozhodnutia o zmene v užívaní stavby javí ako absolútne nezmyselné. Okresný úrad tiež uviedol (str. 4 posledný odsek napadnutého rozhodnutia), že preskúmal súlad stavby „Prístavba k rodinnému domu“ s územným plánom Mesta Sereď. Dospel pritom k záveru, že povoľovaná stavba sa nachádza na území slúžiacom na bývanie formou rodinných domov, z čoho mu následne vyplynulo, že umiestnenie predmetnej stavby čoby prístavby k rodinnému domu je v súlade s územným plánom mesta. Takéto „logické“ konštrukcie okresného úradu považuje žalobkyňa za neprijateľné s poukazom na jej námietku týkajúcu sa povahy predmetnej stavby, t.j., že stavba nie je v zmysle defínície uvedenej v stavebnom zákone rodinným domom.
7.
Žalobkyňa poukazovala na to, že podľa zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov orgány štátnej správy na úseku stavebného poriadku disponujú v rámci stavebného konania rozsiahlymi právomocami tak na úrovni obce, ako aj na úrovni okresného úradu v sídle kraja. Z rozhodnutí stavebného úradu a okresného úradu a zároveň ani zo spisového materiálu, do ktorého žalobkyňa nahliadla na stavebnom úrade dňa 28.01.2020 však nevyplýva napr. to, že by vo veci bol zo strany konajúcich orgánov vykonaný štátny stavebný dohľad (§ 4 ods. 1 písm. b) a § 5 písm. a) zákona č. 608/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Ustanovenie § 88a stavebného zákona pritom predpokladá začatie konania o dodatočnom povolení stavby práve v súvislosti so zisteniami štátneho stavebného dohľadu. Zároveň okrem iného vykonaním štátneho stavebného dohľadu bolo možné preukázať aj to, či stavba skutočne bola využívaná na krátkodobé ubytovanie väčšieho počtu osôb, ako to tvrdila žalobkyňa v odvolaní zo dňa 23.05.2019 (okresný úrad len uviedol, že táto skutočnosť nebola v rámci miestnych zisťovaní konaných dňa 11.12.2018 a dňa 03.04.2019 zistená a zároveň ani žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz svojho tvrdenia), resp. vysporiadať sa so žalobkyňou namietaným nesúladom projektovej dokumentácie so skutočnou realizáciou stavby (túto námietku žalobkyne správne orgány odignorovali úplne).
8.
Podľa názoru žalobkyne je však úlohou orgánov štátnej správy na úseku stavebného poriadku zadovážiť si dostatok skutkových podkladov na vydanie rozhodnutia a zistiť skutočný stav veci. Okrem tejto povinnosti správneho orgánu stavebný zákon zároveň v § 88a ods. 1 zaťažuje dôkazným bremenom nelegálneho stavebníka, keď vyžaduje, aby tento predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Uvedené judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 8 Sžo/125/2010 z 28. apríla 2011 uviedol, že za účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienku preukázania skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.
9.
Správne orgány sa podľa jej názoru dostatočne nevysporiadali s ňou predloženou argumentáciou, keď v priebehu celého konania namietala nelegálnosť vykonanej rekonštrukcie, vedúcej k zmene účelu užívania stavby. Správne orgány z neznámeho dôvodu v priebehu konania prehliadali dôležité fakty, dokonca ich vyvracali, ak na ne žalobkyňa upozornila. Je pritom nesporné, že je „...povinnosťou správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplniť podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodnutie. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový, ako ai na druhostupňový správny orgán, až do vydania rozhodnutia (Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013 str. 161). Povinnosťou stavebného úradu podľa názoru žalobkyne bolo dôsledne vyhodnotiť všetky jej námietky, odstrániť existujúce rozpory a tak zabezpečiť spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania tak v prípade stavebníka, ako aj v prípade žalobkyne. Žalobkyňa je toho názoru, že stavebný úrad by mal práve s poukazom na predchádzajúce úmyselné porušenie stavebného zákona zo strany stavebníka dôslednejšie a striktnejšie posudzovať splnenie podmienok na dodatočnú legalizáciu predmetnej nepovolenej stavby, keďže takéto prípady (a laxný prístup orgánov štátnej správy na úseku stavebného poriadku k nim) môžu pôsobiť ako veľmi nebezpečný precedens vo vzťahu k ostatným potenciálnym stavebníkom i vo vzťahu k verejnosti.
10.
Žalobkyňa sa však na základe svojich poznatkov v žalovanej veci domnieva, že tu sa stavebný úrad primárne snažil o dodatočnú legalizáciu nepovolenej stavby a to na úkor ochrany verejného záujmu a ochrany oprávnených záujmov ostatných dotknutých účastníkov konania. Do úvahy nebral najmä to, že umiestnenie ubytovacieho zariadenia v lokalite, kde sa nachádza, je v rozpore s aktuálne platným územným plánom mesta, a zároveň tiež to, aký vplyv bude mat' prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia lokalizovaného v radovej zástavbe rodinných domov na dopravnú situáciu, na pokojné bývanie (nadmerný hluk, znečisťovanie okolitého prostredia, nároky na bezpečnosť, zásahu do súkromia, nerešpektovanie nedotknuteľnosti obydlia), zníženie hodnoty susediacich nehnuteľností a pod.
11.
Predmetné rozhodnutia stavebného úradu i okresného úradu sú podľa názoru žalobkyne ukážkovým príkladom mechanickej aplikácie zákona úplne opomínajúcej jeden zo základných postulátov materiálneho právneho štátu, ktorým je Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to požiadavku materiálnej spravodlivosti pri uplatňovaní práva. V podmienkach materiálneho právneho štátu preto podľa názoru žalobkyne musí mať pri uplatňovaní práva materiálna spravodlivosť vždy prednosť pred spravodlivosťou formálnou.
12.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetom povolenia je prístavby k existujúcemu rodinnému domu, ktorý je dvojpodlažný a podpivničený, zastrešený plochou strechou. Prístavba je napojená na existujúce rozvody elektroinštalácie a v rámci stavebných úprav sa upravila dispozícia vnútorných priestorov, vymenili sa okná, dvere, nové podlahy, povrchy stien, zariaďovacie predmety, zateplenie stavby, odstránila sa hospodárska budova a položila zámková dlažba. Žalovaný správny orgán postupoval v odvolacom konaní v súlade s ust. § 3 Správneho poriadku, svedomite a zodpovedne sa zaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom konania, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a tiež v zmysle ust. § 32 Správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci.
13.
Dňa 28.01.2020 o 09.00 hod. vykonal stavebný úrad ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, so stretnutím pozvaných na mieste stavby. Z miestneho zisťovania bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Zároveň bolo možné nahliadnuť do podkladov rozhodnutia na Mestskom úrade v Seredi. Účastníci konania a dotknuté orgány mohli svoje námietky, pripomienky a stanoviská k žiadosti o dodatočné povolenie stavby uplatniť najneskôr na konaní, inak sa na ne neprihliadne. V konaní neboli vznesené zo strany účastníkov konania žiadne námietky. Ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním je jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia. OU Trnava - OVBP2 preskúmal súlad stavby
„Prístavba k rodinnému domu“, na pozemku parc. č. 147, v kat. ú. P. E., s územným plánom mesta Sereď a zistil nasledovné:
- Vzniknú dve bytové jednotky. Zastavaná plocha prístavby je 12,64 m2.
- Podľa grafickej časti „Územného plánu mesta Sereď“ (schváleného uznesením č. 192/2015, zo dňa 12.11.2015 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu mesta) výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“ sa stavba nachádza v regulačnom bloku „BI-13“ - plochy existujúcich rodinných domov.
- Podľa záväznej časti je hlavná funkcia bývanie formou rodinných domov. Potrebné je zosúladiť tvarové a architektonické riešenie, dodržať max. výšku stavby 2 NP vrátane podkrovia, odstavné plochy riešiť v zodpovedajúcej kapacite na vlastných pozemkoch. Podiel zastavaných plôch nesmie prekročiť 40% z celkovej výmery pozemku. Uvedená prístavba k rodinnému domu rešpektuje hore uvedené podmienky. Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie stavby „Prístavba k rodinnému domu“ na pozemku parc. č. 147 v kat. ú. P. E., je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Sereď. Predmetom konania je dodatočné povolenie prístavby schodiska a stavebných úprav dispozičného usporiadania vnútorných priestorov existujúcej stavby rodinného domu, na pozemku parc. č. 147, v kat. ú. P. E.. Stavba schodiska bude slúžiť ako prístup k existujúcemu dvojpodlažnému rodinnému domu, čím sa zvýši komfort pre bývanie. V rodinnom dome sa prístavbou schodiska a stavebnými úpravami vytvorili dve bytové jednotky. Podľa STN 73 4301 Budovy na bývanie rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, môže mať najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Byt je súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím určený na dlhodobé bývanie. Príslušenstvo bytu sú vedľajšie miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske funkcie alebo slúžia na osobnú hygienu. Uvedená norma a ani stavebný zákon neurčuje koľko má mať rodinný dom alebo byt v rodinnom dome izieb alebo miestností na osobnú hygienu. Alebo koľko osôb v ňom môže bývať. Hlavné technické parametre, ktoré musí rodinný dom dodržať je počet bytov a počet podlaží. Podľa STN 736110/Z2 - Projektovanie miestnych komunikácií - Zmena 2, k rodinnému domu, na jednu bytovú jednotku, pripadajú 3 odstavné stojiská. Pre rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami by mal byť vytvorený priestor pre 6 parkovacích miest. Podľa projektovej dokumentácie, časť situácia, a aj podľa predmetného rozhodnutia, k rodinnému domu prislúcha 6 parkovacích miest, ktoré sú umiestnené v zadnej časti pozemku parc. č. 147, v kat. ú. P. E., ktorý je vo vlastníctve Q. I., čo je v súlade s STN 736110/Z2. Či bude stavebník využívať existujúcu plochu pred rodinným domom na parkovanie ďalších áut, nie je predmetom konania, počet parkovacích miest, ktoré bolo nutné podľa normy zabezpečiť pri vytvorení dvoch bytových jednotiek v rodinnom dome, stavebník zabezpečil v zadnej časti svojho pozemku. Prípadné navýšenie počtu parkovacích miest neznamená, že stavba rodinného domu sa bude užívať ako ubytovňa. Podľa ust. § 85 stavebného zákona, stavbu je možné užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a podstatnom rozšírení výroby alebo činnosti, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. Ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, sa dopustí priestupku podľa ust. § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že ak by stavebník chcel stavbu rodinného domu užívať ako ubytovňu, musí požiadať stavebný úrad o zmenu v užívaní stavby, podľa ust. § 85 stavebného zákona.
14.
Ďalší účastník konania v 1 rade, stavebník predmetnej stavby, v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada, aby ju súd zamietol.
15.
Podľa jeho názoru z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa nie je spokojná s tým, že si správny orgán neosvojil jej názory na skutkový a právny stav. Má za to, že sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, svoje závery oprel o konkrétne zistenia a právne úvahy a vykonal aj dokazovanie potrebné na náležité zistenie skutkového stavu, pričom predložené boli všetky podklady potrebné pre dodatočné povolenie stavby.
16.
Ďalší účastník konania v 4 rade, X. J. označil žalobu vo svojom písomnom vyjadrení k veci za dôvodnú.
17.
V súvislosti s postupom prvostupňového správneho orgánu poukazoval na to, že na miestnej ohliadke konanej dňa 11.12.2018 predložil svoju písomnú námietku, ktorú mu prítomná zamestnankyňa odmietla prevziať s tým, že nie je oprávnená preberať poštu adresovanú mestu, a odkázala ho na doručenie písomnosti do podateľne mesta, pričom on na prevzatí netrval len preto, že nemal vedomosť o tom, že námietka musí byť predložená najneskôr na ohliadke a inak sa na ňu neprihliadne.
18.
V súvislosti s tvrdením žalovaného o vytvorení dvoch bytových jednotiek v rodinnom dome uvádzal, že z projektovej dokumentácie, je zrejmé a on má vedomosť o tom, že v stavbe boli realizované ubytovacie bunky - samostatné garzónky. Nechápe, že to stavebný úrad pri ohliadke nevidel, rovnako ako to, že stavba ani navonok nevyzerá ako rodinný dom.
19.
Realizovaná prístavba a rekonštrukcia podľa neho zvyšujú komfort dočasne ubytovaných, neustále sa meniacich nájomníkov, ktorí znečisťujú okolie odpadkami, rušia nočný kľud, narušujú ich súkromie, neoprávnené vstupujú na jeho pozemok a pod., pričom komfort jeho bývania sa výrazne znížil podobne ako trhová hodnota jeho nehnuteľnosti.
20.
Uvádzal, že počas konania čelia schválnostiam, vyhrážkam a posmechu zo strany stavebníka i dočasne ubytovaných, a že nadobudol presvedčenie o tom, že správne orgány preferovali záujem stavebníka a ignorovaním preukázateľných faktorov, účelovým prispôsobením zákona a neakceptovaním námietok smerovali k dodatočnej legalizácii čiernej stavby. Bez povšimnutia a bez trestu ponechali, že sa stavebník dopúšťa opakovaného porušovania stavebných predpisov a svoju energiu vynakladajú iba na spochybňovanie a vyvracanie námietok žalobkyne.
21.
Ďalší účastník konania v 1 rade vo svojom následnom podaní k vyjadreniu ďalšieho účastníka v 4 rade označil jeho tvrdenia o tom, že by mal z jeho strany čeliť posmechu, za nepravdivé. Uviedol, že rodinný dom prenajal iba jednému subjektu, neprevádzkuje v ňom žiadnu ubytovňu a užívanie domu je tak výlučne v réžii nájomcu, za konanie ktorého nezodpovedá. Argumenty uvedené Jozefom Lenickým podľa jeho názoru nesúvisia s predmetom konania o dodatočnom povolení stavby.
22.
Žalobkyňa k stanovisku žalovaného uviedla, že tento iba zotrváva na formálnom prístupe k veci, z veľkej časti opakuje tvrdenia obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nezaujíma stanovisko k zásadným dôvodom žaloby. V jeho vyjadrení absentuje stanovisko k tomu, či bol v konaní vykonaný štátne stavebný dozor ako aj k namietanému nesúladu stavebnej dokumentácie s realizáciou stavby, k užívaniu stavby pred jej kolaudáciou, resp. pred začatím konania o dodatočnom povolení stavby. Žalovaný sa odmieta vyjadriť aj k námietkam týkajúcim sa dispozičného riešenia stavby, ktoré podľa jej názoru nemá charakter rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami.
23.
V súvislosti s jeho tvrdením o súlade stavby územnoplánovacou dokumentáciou poukazovala na to, že žalovaný neposudzoval skutočne realizovanú stavbu, ale iba nahliadol do dokumentácie stavebného úradu a stotožnil sa s jeho zisteniami. Namietala tiež voči tvrdeniu, že v stavebnom konaní neboli vznesené žiadne námietky účastníkov nakoľko v konaní uplatnila námietky, ktorými sa v odvolacom konaní žalovaný zaoberal.
24.
Ďalší účastníci v 2 a v 3 rade sa k veci nevyjadrili.
25.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti ďalších účastníkov v 2, 3 a 4 rade, vypočul na pojednávaní prítomných účastníkov, ktorí zotrvali na ich argumentácii uvedenej v písomných
podaniach vo veci, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
26.
Žalobkyňa v konaní v súvislosti s písomným vyjadrením žalovaného a jeho poukazovaním na stavebno- technické normy, uviedla, že tieto sú nezáväznými, ich dodržiavanie je iba dobrovoľné a podľa jej zistenia sú v niektorých prípadoch v rozpore s vyhláškou o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
27.
Má za to, že nehnuteľnosť slúži na krátkodobé ubytovanie hráčov športového klubu, teda nejde o realizáciu rodinného bývania. Pri miestnom zisťovaní nebola skutočná realizácia stavby kontrolovaná, zisťovanie trvalo iba niekoľko minút, prezreté bolo miesto slúžiace na parkovanie. Kúpeľňu umiestnenú v podzemnom podlaží vidieť cez okno, sprchujú sa tam športovci, teda nejde o miestnosť označovanú ako práčovňa.
28.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov uvedených v jeho písomnom vyjadrení a ponechať tak napadnuté rozhodnutie v platnosti. Nevedel sa vyjadriť k otázke, či pri pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním dňa 28.01.2020 bola vykonaná aj kontrola vnútorných priestorov stavby s tým, že išlo o konanie prvostupňového správneho orgánu a tento údaj by mal vyplývať z obsahu spisového materiálu.
29.
Ďalší účastník v 1 rade poukazoval na to, že podľa zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 28.01.2020 žalobkyňa ku konaniu nemala námietky, vstupu do vnútorných priestorov sa nedomáhala.
30.
On neprevádzkuje ubytovanie, rodinný dom zmluvou zo dňa 18.12.2020 prenajal do 31.07.2022 jednému subjektu - ŠKF Sereď, a.s., čo dokladoval predložením predmetnej zmluvy o nájme rodinného domu. Má za to, že zo skutočnosti, že stavba zahŕňa viacero WC a má aj väčší počet parkovacích miest nemožno vyvodzovať, že ide o ubytovňu, podľa neho ide o zvýšený komfort užívateľov domu. Nekontroluje, kto v nehnuteľnosti prenajatej športovému klubu býva, podľa jeho vedomosti ide o 7-8 ľudí, pričom doposiaľ nebola žiadna sťažnosť na ich správanie, on vykonáva nepravidelné kontroly nehnuteľností, pričom nedostatky nezistil.
31.
Pred realizáciou prestavby nehnuteľnosť mala tri WC, na každom podlaží jedno, na každom nadzemnom podlaží bola jedna kúpeľňa a podzemné podlažie obsahovalo práčovňu, nie kúpeľňu. Má za to, že pokiaľ by aj nehnuteľnosť bola stavebníkom užívaná v rozpore s účelom, na ktorý bolo užívanie povolené, nejde o predmet tohto konania.
32.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 15.07.2020 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu mesta Sereď zo dňa 24.02.2020 o dodatočnom povolení stavby „Prístavba k rodinnému domu“ pre stavebníka Q. I. podľa § 88a ods. 4 a 7 stavebného zákona a súčasne o povolení užívania tejto stavby podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona.
33.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného: „Stavebný úrad, rozhodnutím č. 14929/ÚPaSP 1298/2018 588/2019 zo dňa 29.04.2019 dodatočne povolil a dal do užívania stavbu: „ Prístavba k rodinnému domu „ na pozemku parc. č. 147, v kat. ú. P. E.. pre stavebníka Q. I.. Na základe odvolania JUDr. G. J. bolo uvedené rozhodnutie preskúmané v odvolacom konaní na OU Trnava OVBP2 a rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2019/027364/Bo zo dňa 12.09.2019, právoplatné dňa 20.09.2019 zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade so zákonom. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia bolo nasledovné:
- projektová dokumentácia predmetnej stavby neobsahovala nároky na dopravu stavby - parkovanie,
- stavebný úrad nedoručoval písomnosti - rozhodnutia o prerušení konania všetkým účastníkom
konania.
Stavebný úrad, mesto Sereď, rozhodnutím zo dňa 11.11.2019 vyzval stavebníka Q. I., aby v stanovenej lehote doplnil žiadosť o projektovú dokumentáciu predmetnej stavby, ktorá obsahuje nároky na dopravu, najmä parkovanie, a konanie, v súlade s ust, § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil. Dňa 13.01.2020 listom stavebný úrad oznámil, v súlade s ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom konania a dotknutým orgánom, začatie konania o dodatočnom povolení a kolaudačnom konaní na stavbu „Prístavba k rodinnému domu“ a zároveň nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 28.01.2020 o 9.00 hod., so stretnutím pozvaných na mieste stavby Sereď, ul. Stromová. Zároveň bolo možné nahliadnuť do podkladov rozhodnutia na Mestskom úrade v Seredi. Účastníci konania a dotknuté orgány mohli svoje námietky, pripomienky a stanoviská k žiadosti o dodatočné povolenie stavby uplatniť najneskôr na konaní, inak sa na ne neprihliadne. V konaní neboli vznesené zo strany účastníkov konania žiadne námietky. Na miestnom šetrení, ktoré bolo dňa 28.01.2020, bolo miestnou obhliadkou zistené, že parkovanie v počte 6 parkovacích miest je zabezpečené. Obhliadka stavby rodinného domu bola vykonaná dňa 11.12.2018. Stavebný úrad, mesto Sereď, vydal napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 66 stavebného zákona. Odvolací orgán postupoval v konaní podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v zmysle ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, si zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. OU Trnava - OVBP2 preskúmal súlad stavby „ Prístavba k rodinnému domu“ na pozemku parč. č. 147. v kat. úz. P. E.. s územným plánom mesta Sereď a zistil nasledovné:
- Vzniknú dve bytové jednotky. Zastavaná plocha prístavby je 12,64 m2.
- Podľa grafickej časti „ Územného plánu mesta Sereď „ (schváleného uznesením č. 192/2015 zo dňa 12.11.2015 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu mesta) výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“ sa stavba nachádza v regulačnom bloku „BI-13“ - plochy existujúcich rodinných domov.
- Podľa záväznej časti je hlavná funkcia bývanie formou rodinných domov. Potrebné je zosúladiť tvarové a architektonické riešenie, dodržať maximálnu výšku stavby 2 NP vrátane podkrovia, odstavné plochy riešiť v zodpovedajúcej kapacite na vlastných pozemkoch. Podiel zastavaných plôch nesmie prekročiť 40% z celkovej výmery pozemku. Uvedená prístavba k rodinnému domu rešpektuje hore uvedené podmienky Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie stavby „Prístavba k rodinnému domu“ na pozemku parc. č. 147 v kat. ú. P. E., je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Sereď.
34.
K odvolacím námietkam žalobkyne žalovaný okrem iného uviedol, že: „ Predmetom konania je dodatočné povolenie prístavby schodiska a stavebných úprav dispozičného usporiadania vnútorných priestorov existujúcej stavby rodinného domu, na pozemku parc. č. 147 v k. ú. P. E.. Stavba schodiska bude slúžiť ako prístup k existujúcemu dvojpodlažnému rodinnému domu, čím sa zvýši komfort pre bývanie. V rodinnom dome sa prístavbou schodiska a stavebnými úpravami vytvorili dve bytové jednotky. Námietky týkajúce sa toho, že sa rodinný dom vyžíva na ubytovanie väčšieho počtu osôb, ako aj to, či sa za dva roky užívania stavby rodinného domu vykonali ďalšie stavebné úpravy, ktoré by boli v rozpore s projektovou dokumentáciou, nie sú predmetom tohto konania, a z toho dôvodu sa k nim odvolací orgán nevyjadruje. Prístavbou schodiska a stavebnými úpravami, ktorými sa upravila dispozícia vnútorných priestorov, vymenili sa okná, dvere, nové podlahy, povrchy stien, zariaďovacie predmety, sa v rodinnom dome vytvorili dve bytové jednotky. Podľa STN 7361 10/Z2 - Projektovanie miestnych komunikácií - Zmena 2, k rodinnému domu, na jednu bytovú jednotku, pripadajú 3 odstavné stojiská. Pre rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami by mal byť vytvorený priestor pre 6 parkovacích miest. Podľa projektovej dokumentácie, časť situácia, a aj podľa predmetného rozhodnutia, k rodinnému domu prislúcha 6 parkovacích miest. ktoré sú umiestnené v zadnej časti pozemku parc. č. 147 v kat. ú. P. E., ktorý je vo vlastníctve Q. I., čo je v súlade s STN 736110/Z2. Či bude stavebník využívať existujúcu plochu pred rodinným domom na parkovanie ďalších áut, alebo na iný účel, je na zvážení stavebníka. Počet parkovacích miest, ktoré je nutné zabezpečiť, pri vytvorení dvoch bytových jednotiek v rodinnom dome, má stavebník zabezpečený v zadnej časti svojho pozemku.
Navýšenie počtu parkovacích miest neznamená, že stavba rodinného domu sa bude užívať ako ubytovňa. Podľa ust. § 85 stavebného zákona, stavbu je možné užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a podstatnom rozšírení výroby alebo činnosti. ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. Ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, sa dopustí priestupku podľa ust. § 105 ods. 2 písm. h) stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že ak by stavebník chcel stavbu rodinného domu užívať ako ubytovňu, musí požiadať stavebný úrad o zmenu v užívaní stavby, podľa ust. § 85 stavebného zákona.
35.
Podľa obsahu rozhodnutia zo dňa 24.02.2020 o dodatočnom povolení stavby predmetom povolenia je prístavba schodiska k existujúcemu rodinnému domu, ktorý je dvojpodlažný a podpivničený, zastrešený plochou strechou. Prístavba je napojená na existujúce rozvody elektroinštalácie a v rámci stavebných úprav sa upravila dispozícia vnútorných priestorov, vymenili sa okná, dvere, nové podlahy, povrchy stien, zariaďovacie predmety, zateplenie stavby, odstránila sa hospodárska budova a položila zámková dlažba. Stavba bola uskutočnená podľa predloženej projektovej dokumentácie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. Prístavbou a stavebnými úpravami sa v rodinnom dome vytvorili dve bytové jednotky. Stavba je napojená na inžinierske siete existujúcimi prípojkami kanalizácie, vody, plynu a elektriny. Parkovanie je vytvorené na pozemku stavebníka v počte 6 parkovacích miest. Dispozičné riešenie stavby po stavebných úpravách: I.P.P.: schodisko, chodba, technická miestnosť, práčovňa, pivnica, WC, pivnica I.N.P.: zádverie, schodisko, chodba, 3x izba, 2 x kúpeľňa +WC, kuchyňa, WC, schodisko II.N.P.: schodisko, chodba, 3x izba, 2 x kúpeľňa +WC, kuchyňa, WC, schodisko.
36.
Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) § 2 ods. 1, ods. 2 (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.§ 6 ods. 1
§ 6 ods. 1
(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 134 ods. 1, ods. 2
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) § 43b (1) Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy,
c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.
(2) Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.
(3) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.
(4) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
(5) Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.
(6) Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.
§ 82 ods. 1
(1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
§ 88a ods. 1
(1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
§140
Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) § 32 ods. 1, 2, 3 (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
(3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
§ 47 ods. 3
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
37.
Vzhľadom na žalobkyňou formulované žalobné dôvody, ktorými je súd v tomto konaní podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný, bolo úlohou súdu posúdiť obsahové náležitosti napadnutého rozhodnutia a to, či vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány mali pre prijatie svojich pre rozhodnutie zásadných záverov dostatok skutkových zistení.
38.
Súčasne je potrebné konštatovať, že žalobkyňa vo svojej argumentácii proti návrhu na dodatočné povolenie stavby a povolenie jej užívania v priebehu administratívneho konania nenamietala rozpor reálneho užívania stavby s povoleným účelom užívania, ale primárne to, že stavba realizovanou prístavbou a prestavbou vnútorných priestorov stratila charakter rodinného domu, v súvislosti s čím poukazovala na tomu zodpovedajúci terajší spôsob užívania stavby.
39.
Táto námietka je obsahom ako podania žalobkyne zo dňa 09.12.2018, tak aj jej odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.09.2019, ktoré bolo v ďalšom konaní odvolacím orgánom zrušené, a odvolania, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 15.07.2020.
40.
Napriek tomu (existencii námietky žalobkyne) a povinnosti vysporiadať sa so všetkými nie zjavne nerelevantnými námietkami účastníkov konania vyplývajúcou z ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, sa prvostupňový správny orgán touto skutočnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal, námietku žalobkyne prakticky opomenul a v texte rozhodnutia sa o nej nezmieňuje.
41.
Strohé konštatovanie žalovaného v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, nasledujúce po citácii ustanovení §§ 32 ods. 1 a 47 ods. 3 správneho poriadku, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s ust. § 32 ods. 1 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, je tak čisto formálne, nezodpovedajúce skutočnosti a žalovaný sa ním sám nedostatočne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa obsahových nedostatkov prvostupňového rozhodnutia.
42.
Žalovaný nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neodstránil a spôsob posudzovania charakteru stavby, namietaného okrem iného v súvislosti s jeho dispozičným riešením, existenciou 5 kúpeľní a 7 WC, neozrejmil.
43.
Konštatoval iba zvýšenie komfortu bývania a vytvorenie dvoch bytových jednotiek prístavbou schodiska, stavbou sa zaoberal najmä z pohľadu potrebného počtu parkovacích miest, skutočné užívanie stavby zrejme nepovažuje za významné, nakoľko v súvislosti s ním iba poukázal na povinnosti stavebníka, a prípadné vykonanie stavebných úprav, ktoré by boli v rozpore s projektovou dokumentáciou nepovažuje za predmet tohto konania a preto sa k nim nevyjadruje.
44.
Žalovaného teda podľa odôvodnenia rozhodnutia v konaní o dodatočné povolenie stavby a povolenie jej užívania nezaujíma skutočná realizácia povoľovanej stavby (!?) a tvrdenia o vytvorení dvoch bytových jednotiek uvádza bez akýchkoľvek relevantných poznatkov a hoci v rozpore s tým rozhodnutie obsahuje tvrdenie o spoľahlivom zistení stavu veci, zdroj jeho poznatkov žalovaný neidentifikoval, rovnako ako
prvostupňový správny orgán pri konštatovaní, že stavba bola uskutočnená podľa predloženej projektovej dokumentácie.
45.
Žalovaný nespochybnil a z vyjadrenia žalobkyne i ďalšieho účastníka v 1 rade vyplýva, že pri miestnom šetrení konanom dňa 28.01.2020 prehliadka vnútorných prestavovaných priestorov stavby nebola realizovaná (zápisnica z tohto úkonu zachycuje aj vyjadrenie žalobkyne, že za jej účasti bola vykonaná ohliadka parkovacích priestorov, a naopak, neobsahuje údaj o tom, že by sa žalobkyňa zúčastnila iba časti šetrenia). Napriek tomu podľa obsahu zápisnice neboli vykonané žiadne zmeny stavby oproti schválenej (kedy a kým?) dokumentácii.
46.
Je zrejmé, že ide o zápisnicu formulárového typu, ktorej obsah nedokumentuje priebeh zisťovania, a údaje sa v nej zaznamenávajú do vopred vytlačeného textu. Aj preto textu o prehliadke stavby nemožno pripísať akúkoľvek výpovednú hodnotu, rovnako ako totožnému textu obsiahnutému v zápisnici zo dňa 11.12.2018, ktorý naviac v súlade s námietkou žalobkyne nemôže dokumentovať stav stavby v čase jej povoľovania rozhodnutím zo dňa 24.02.2020.
47.
Žalovaný tak, rovnako ako prvostupňový správny orgán, pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu veci, ktorý nemožno považovať za zistený dodatočne pre riadne posúdenie veci a v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytuje odpovede na zásadné otázky konania o dodatočnom povolení stavby a jasné a zrozumiteľné argumentácie k námietkam účastníčky konania.
48.
Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 24.02.2020.
49.
V ďalšom konaní sa správny orgán musí po oboznámení s reálnym vyhotovením stavby vysporiadať so všetkými nie zjavne nerelevantnými námietkami žalobkyne, najmä vyhodnotiť charakter predmetnej stavby z pohľadu stavebných predpisov, stanovenie ktorého má pre záver o súlade stavby s verejnými záujmami (§ 88a ods. 1 stavebného zákona) zásadný význam a nemôže byť ponechané na žiadateľovi o povolenie.
50.
Hoci medzi hlavné technické parametre rodinného domu nepatrí počet miestností určených na osobnú hygienu, ako to uvádzal aj žalovaný, či počet parkovacích miest, a línia rozdielnosti medzi rodinným domom a nebytovou budovou - ubytovacím zariadením na krátkodobé pobyty nemusí byť v niektorých prípadoch jasne stanovená, aj tieto údaje (počet parkovacích miest, WC, kúpeľní, pri ktorých všeobecne možno hovoriť o štandarde, nadštandarde a niečom, čo vzbudzuje pochybnosti o skutočnom zámere stavebníka) môžu patriť medzi indície umožňujúce správnemu orgánu prijať potrebné závery. Naviac, pokiaľ sa v hraničnom prípade správnemu orgánu ponúka možnosť poznania aj už reálneho užívania stavby, či už legálneho alebo nelegálneho, nie je dôvod ju nevyužiť, iba ak by tento dôvod spočíval v nezáujme správneho orgánu rozhodnúť vo veci objektívne.
51.
Právo na náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o jej výške bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
52.
Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov nepriznal nakoľko im v konaní žiadne trovy uplatniteľné podľa § 169 SSP (vzniknuté v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom) nevznikli.
53.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.