Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Cb-90-2021.pdf
PDF · 116.92 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/90/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu SPP-Distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO 35 910 739, zast. Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO 37 976 486 proti žalovanému TRENFIN, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO 47 790 865, zast. Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO 47 241 110, o zaplatenie 6 759,01 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 759,01 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.12.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva náhrada 100% trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6 759,01 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.12.2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € a náhrady trov konania. Uviedol, že právnym titulom jeho pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu - podľa § 82 ods. 1 písm. b) a zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára. Z tohto dôvodu nejde o spor spotrebiteľský. Pri kontrole odberného miesta Kniežaťa Pribinu 24, Trenčín dňa 22.11.2019 zamestnanci žalobcu po nahlásení zistili, že je otvorený uzáver obtoku, čím dochádzalo k odberu zemného plynu, ktorý neprechádzal cez meradlo. Meradlo pri kontrole nevykazuje spotrebu. Na meradle bola porušená značka montážnika, osadená na obtoku meradla. Po ukončení kontroly bol obtok uzatvorený. Pri kontrole bol prítomný žalovaný. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b) zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber nemeraného plynu. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Zmluvným odberateľom na uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou č. 449/2012 Z. z.. Dňa 27.11.2019 žalobca žalovanému ako odberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 09.01.2019 do 22.11.2019, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 14 743,11 € v celkovom objeme 39 345,20 m3. Vyúčtovanie č. 9000342658, splatné dňa 12.12.2019. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 27.11.2019. Na základe námietky žalovaného, žalobca znížil dobropisom č. 60007307 zo dňa 09.03.2020 výšku škody o 4 984,10 €. Výpočtom škody zo dňa 05.03.2020 bola určená výška škody vo výške 9 759,01 €. Doteraz bola vykonaná úhrada dlžnej sumy vo výške 3 000,- €. Žalobca mal zato, že zaplatením sumy vo výške 3 000,- € žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi. Neuhradený zostatok predstavuje sumu 6 759,01 €. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obch. zák. v
spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., t.j. 9% ročne zo sumy 9 759,01 € od 13.12.2019 do 11.05.2020 a 9,00% ročne zo sumy 6 759,01 € od 12.05.2020 do zaplatenia. V zmysle § 369c ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z. z. si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: Cenník externých služieb SPP - distribúcia, a.s. účinný od 01.09.2017, Zápis zo dňa 22.11.2019, Montážny list meradla č. 1203651356 zo dňa 22.11.2019, Vyúčtovanie škody za odber zemného plynu č. 9000342658 zo dňa 27.11.2019, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 27.11.2019, dobropis č. 60007307 zo dňa 09.03.2020, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 05.03.2020, Predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 07.05.2021, vrátane podacieho lístka, fotodokumentácia odberného miesta žalovaného.
2.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu považoval žalobcom uplatnený nárok žalobcu, najmä čo do jeho výšky, za absolútne nedôvodný. Poukazoval na to, že žalobca v žalobe tvrdil, že v období od 09. 01. 2019 do 22. 11. 2019 malo dochádzať na odbernom mieste na adrese Trenčín, Kniežaťa Pribinu 24 k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov. Žalovaný nespochybňoval skutočnosť, že dňa 22. 11. 2019 bolo na odbernom mieste na adrese Trenčín, Kniežaťa Pribinu 24 zistené, že dochádza k odberu zemného plynu, ktorého spotrebované množstvo nie je zachytávané na odbernom meradle -plynomeri. Žalovaný však namietal dĺžku časového obdobia trvania uvedeného stavu. Dňa 04. 10. 2019 bola totižto na označenom odbernom mieste odborne spôsobilou osobou - U. O., evidenčné číslo osvedčenia 802/4/2007 PZ A Af,g1,g2,h Bf,g1,g2,h1, vykonaná odborná skúška a odborná prehliadka plynového zariadenia. V rámci takto vykonanej odbernej prehliadky bola vykonaná prehliadka meracej stanice plynu, NTL rozvodu plynu a plynového kotla. Z technickej, správy tvoriacej súčasť správy o odbornej skúške a odbornej prehliadke plynového zariadenia zo dňa 04. 10. 2019, vyplýva, že predmetom odbornej prehliadky bola o.i. kontrola prístupnosti a ovládateľnosti plynových uzáverov, kontrola uchytenia potrubia ako aj kontrola samotného plynomeru v obtoku BK G25MT, výrobné číslo 0017737, rok výroby 2014. Ak by teda neoprávnený odber zemného plynu mal skutočne trvať od 09. 01. 2019 tak, ako žalobca tvrdí v podanej žalobe, musela by byť uvedená skutočnosť zjavná už (aj) dňa 04. 10. 2019. Zároveň je vylúčené, že by v prípade existujúceho neoprávneného odberu ku dňu 04. 10. 2019, vystavila odborne spôsobilá osoba správu so záverom, podľa ktorého na základe vykonanej kontroly plynového zariadenia meracej stanice plynu, NTL rozvodu plynu a plynových kotlov, možno konštatovať, že plynové zariadenie je schopné trvalej a bezpečnej prevádzky. Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdil, že uplatnený nárok žalobcu je, najmä čo do jeho výšky, nedôvodný, keď k neoprávnenému odberu mohlo dochádzať výlučne maximálne v období od 05. 10. 2019 do 22. 11. 2019. Uplatnený nárok žalobcu za obdobie od 09. 01. 2019 od 04. 10. 2019 postráda, podľa názoru žalovaného, akýkoľvek reálny základ. Inštitút náhrady škody (i) podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov má plniť funkciu kompenzačnú, a nie funkciu sankčnú a náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09. 03. 2021). Žalovaný kategoricky rozporoval, že by vykonanou úhradou vo výške 3.000,- € uznal aj zostatok pohľadávky vymáhanej žalobcom. Žalovaný čiastku v uvedenej výške žalobcovi uhradil práve z dôvodu, že nespochybňoval existenciu neoprávneného odberu zemného plynu na príslušnom odbernom mieste v možnom období od 05. 10. 2019 do 22. 11. 2019. Z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností však žalovaný už vo svojom prípise zo dňa 07. 05. 2020, adresovanom žalobcovi, doslova uviedol, že do výšky vykonanej úhrady 3.000,- € uznáva pohľadávku žalobcu z titulu nároku na náhradu vzniknutej škody a sumu v uvedenej výške aj uhradí, avšak takto vykonanú úhradu nemožno v žiadnom prípade považovať za uznanie žalobcom uplatňovanej pohľadávky aj čo do zostatku uplatňovaného nároku, ktorý žalovaný považoval a doposiaľ považuje za nereálny a neprimeraný. Žalovaný obsahom svojho písomného podania zo dňa 07. 05. 2020 teda vylúčil možnosť aplikácie § 407 ods. 3 Obch. zák. vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Podľa označeného zákonného ustanovenia totiž platí, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Je pritom evidentné, že žalovaný písomným podaním zo dňa 07. 05. 2020 pri vykonanej úhrade 3.000,- € poprel dôvodnosť žalobcovej pohľadávky čo do zostatku požadovaného nároku.
2.2. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný pripojil listiny: Správa o odbornej skúške a odbornej prehliadke plynového zariadenia zo dňa 04.10.2019 a Stanovisko k pohľadávke (vyúčtovaniu č. 900034658) + úhrada zo dňa 07.05.2020.
3. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2021 žalobca poukázal na to, že žalovaný nenamietal skutočnosť, že dňa 22.11.2019 bolo zistené, že dochádza k odberu zemného plynu, ktorého spotrebované množstvo nie je zachytené na odbernom meradle. Žalovaný v odpore namietal dĺžku časového obdobia neoprávneného odberu zemného plynu na predmetnom odbernom mieste. Tvrdil, že dňa 04.10.2019 bola na odbernom mieste vykonaná odborná skúška a odborná prehliadka plynového zariadenia. Žalovaný uviedol, že pri kontrole plynového zariadenia bola vykonaná aj kontrola samotného plynomeru. Obdobie neoprávneného odberu zemného plynu bolo určené podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. § 1 ods. 9 „ Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.“ Na odbernom mieste bol vykonaný posledný fyzický odpočet dňa 08.01.2019. Rozhodné obdobie je určené od nasledujúceho dňa, čiže od 09.01.2019 do 22.11.2019, kedy bol neoprávnený odber zemného plynu odhalený. Žalovaný síce k odporu priložil Správu o odbornej skúške a odbornej prehliadke plynového zariadenia, avšak túto správu nepredložil žalobcovi počas celého predsúdneho riešenia sporu, predložil ju až súdu, čo môže byť tým, že nie je autentická, je dodatočne vystavená a účelová. Navyše žalovaný v odpore uviedol, že prebehla samotná kontrola plynomeru. K tomuto žalobca uviedol, že v správe nie je uvedené, že revízny technik kontroloval plynomer, na toto nie je ani oprávnený. Správa, ktorú žalovaný doložil sa týka výlučne odbornej skúšky a odbornej prehliadky plynového zariadenia, nie (skúšky plynomeru), či meradlo zaznamenáva správne prietok odobratého zemného plynu. Posudzovanie správnosti funkčnosti meradla je oprávnený vykonávať len metrologický úrad, nie revízny technik. Revízny technik nekontroluje plomby osadené na odbernom mieste, nie je zamestnancom žalobcu, a ani nie je odborne spôsobilý ani kompetentný, aby takéto skutočnosti odborne kontroloval a vyvodzoval z nich závery. Z tohto dôvodu žalobca považoval námietku žalovaného za nedôvodnú, táto správa nepreukazuje, že k neoprávnenému odberu zemného plynu nedochádzalo pred údajným vykonaním skúšky plynového zariadenia. K výške vzniknutej škody žalobca uviedol, že dňa 27.11.2019 vyúčtoval žalovanému spôsobenú škodu neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 14 743,11 €, túto sumu po zohľadnení námietok žalovaného znížil o 4 984,10 €. Po tomto zohľadnení žalobca znížil výšku spôsobnej škody na 9 759,01€. Žalobca toto považoval za dostatočný kompromis, ktorý bol z jeho strany dobrovoľný, preto nevidel dôvod na ďalšie znižovanie žalovanej čiastky ako náhrady škody. Žalobca mal zato, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o energetike. Odpor voči platobnému rozkazu neobsahuje žiadne skutočnosti, ako ani dôkazy, ktoré by žalovaného zbavovali zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu. Žalobca svoje tvrdenia preukázal dôkazmi a právnymi predpismi, ktoré preukazujú zákonnosť uplatňovaného nároku žalobcu, obdobie neoprávneného odberu zemného plynu, ako aj vznik škody a výšku uplatňovanej škody.
4. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba, Cenník externých služieb SPP - distribúcia, a.s. účinný od 01.09.2017, Zápis zo dňa 22.11.2019, Montážny list meradla č. 1203651356 zo dňa 22.11.2019, Vyúčtovanie škody za odber zemného plynu č. 9000342658 zo dňa 27.11.2019, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 27.11.2019, dobropis č. 60007307 zo dňa 09.03.2020, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 05.03.2020, Predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 07.05.2021, vrátane podacieho lístka, fotodokumentácia odberného miesta žalovaného, výpisy strán sporu z obch. registra, odpor proti platobnému rozkazu, Správa o odbornej skúške a odbornej prehliadke plynového zariadenia zo dňa 04.10.2019 a Stanovisko k pohľadávke (vyúčtovaniu č. 900034658) + úhrada zo dňa 07.05.2020, písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.06.2021, 02.02.2020, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.01.2022, Vyúčtovacie faktúry č. 7140912586 zo dňa 08.02.2016, Detailné rozpisy vyúčtovania k faktúre za združenú službu dodávky plynu za obdobie 01.02.2016-31.12.2016, 01.01.2017 - 31.12.2017, 01.01.2018 - 31.12.2018, 01.01.2019 - 31.12.2019, 01.01.2020 -01.12.2020, denné záznamy žalovaného za roky 2015-2020, uznesenia Ústavného súdu SR II.ÚS 319/2021 zo dňa 16.06.2021, sp. zn. II. ÚS 207/2021 zo dňa 21.04.2021.
5. Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu č. 9000342658 zo dňa 27.11.2019, splatným 12.12.2019, vyfakturoval žalobca žalovanému hodnotu zemného plynu za obdobie 09.01.2019 - 22.11.2019 na odbernom mieste Kniežaťa Pribinu 24, Trenčín v sume 14 605,89 € a náklady zisťovania v sume 137,22 €, spolu v sume 14 743,11 €.
6. Dobropisom č. 60007307 zo dňa 09.03.2020, splatným 23.03.2020, dobropisoval žalobca žalovanému škodu v sume 4 984,10 €.
7.1. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom plynu je odber nemeraného plynu.
7.2. Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
7.3. Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
7.4. Podľa § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
7.5. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
7.6. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
8. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22.11.2019 bol zistený neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste žalovaného Kniežaťa Pribinu 24, Trenčín podľa § 82 ods. 1 písm. b) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, keď bolo zistené, že je otvorený uzáver obtoku, čím dochádzalo k odberu zemného plynu, ktorý neprechádzal cez meradlo. Meradlo nevykazovalo spotrebu. Na meradle bola porušená značka montážnika, osadená na obtoku meradla. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že predmetným neoprávneným odberom zemného plynu došlo k vzniku skutočnej škody na strane žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete.
9. Spornou medzi stranami bola výška škody, doba trvania neoprávneného odberu a úmernosť náhradným spôsobom vypočítanej škody ku skutočnosti.
10.1. Vyúčtovaním č. 9000342658 vyúčtoval žalobca žalovanému náhradu škody spolu v sume 14 743,11 €, z toho sumu 14 605,89 € titulom hodnoty zemného plynu za obdobie 09.01.2019-22.11.2019 a sumu 137,22 € titulom nákladov zisťovania, ktoré žalovaný nerozporoval. Z Vyúčtovania je zrejmé, že pri vyčíslení škody žalobca, v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, použil spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetné meradlo odber zemného plynu nezaznamenávalo riadne, pričom neoprávnený odber bol zistený 22.11.2019. Žalobca vyčíslil škodu od 09.01.2019 (deň
nasledujúci po dni, kedy bol na predmetnom odbernom mieste žalovaného vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu - 08.01.2019). Žalovaný nerozporoval 08.01.2019 ako deň posledného fyzického odpočtu určeného meradla.
10.2. Žalovaný namietal dĺžku obdobia, v ktorom mal neoprávnený odber trvať. Podľa žalovaného, dňa 04.10.2019 bola na predmetnom odbernom mieste odborne spôsobilou osobou vykonaná odborná skúška a odborná prehliadka plynového zariadenia, v rámci ktorej bola vykonaná prehliadka meracej stanice plynu. Z technickej správy, tvoriacej súčasť správy o odbornej skúške a odbornej prehliadke plynového zariadenia zo dňa 04.10.2019 vyplýva, že predmetom odbornej prehliadky bola o.i. kontrola prístupnosti a ovládateľnosti plynových uzáverov, kontrola uchytenia potrubia, ako aj kontrola samotného plynomeru v obtoku BK G25MT, výr. č. 0017737, rok výroby 2014. Ak by teda neoprávnený odber zemného plynu mal skutočne trvať od 09.01.2019, musela by byť uvedená skutočnosť zjavná už (aj) dňa 04.10.2019. Zároveň je vylúčené, že by v prípade existujúceho neoprávneného odberu ku dňu 04. 10. 2019, vystavila odborne spôsobilá osoba správu so záverom, podľa ktorého na základe vykonanej kontroly plynového zariadenia meracej stanice plynu, NTL rozvodu plynu a plynových kotlov, možno konštatovať, že plynové zariadenie je schopné trvalej a bezpečnej prevádzky.
10.3. Žalobca namietal autentickosť uvedenej technickej správy. Poukazoval na to, že v správe nie je uvedené, že revízny technik kontroloval plynomer, na toto nie je ani oprávnený. Správa, ktorú žalovaný doložil sa týka výlučne odbornej skúšky a odbornej prehliadky plynového zariadenia, nie (skúšky plynomeru), či meradlo zaznamenáva správne prietok odobratého zemného plynu. Posudzovanie správnosti funkčnosti meradla je oprávnený vykonávať len metrologický úrad, nie revízny technik. Revízny technik nekontroluje plomby osadené na odbernom mieste, nie je zamestnancom žalobcu, a ani nie je odborne spôsobilý ani kompetentný, aby takéto skutočnosti odborne kontroloval a vyvodzoval z nich závery. Z tohto dôvodu žalobca považoval námietku žalovaného za nedôvodnú, táto správa nepreukazuje, že k neoprávnenému odberu zemného plynu nedochádzalo pred údajným vykonaním skúšky plynového zariadenia.
10.4. Zo Správy o odbornej skúške a odbornej prehliadke plynového zariadenia podľa vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z.z., § 13, zo dňa 04.10.2019, vyhotovenej revíznym technikom plynových zariadení U. O., je zrejmé, že dňa 04.10.2019 vykonal prevádzkovú skúšku meracej stanice plynu, NTL rozvodu plynu a plynových kotlov, špecifikovaných v správe, v Polyfunkčnom objekte Kniežaťa Pribinu č. 24. Celkové hodnotenie zariadenia: Plynové zariadenie je schopné trvalej a bezpečnej prevádzky. Podľa bodu A Správy (Technické hodnoty revidovaného zariadenia): plyn - zemný naftový, hlavný uzáver plynu
- šupátko pred plynomerom, vstupný tlak plynu - 2 kPa, plynomer v obtoku BK G25MT v.č. 0017737 r.v. 2014. Podľa bodu B technickej správy (Údaje o vykonaných kontrolách a meraniach): 1. Kontrola správnosti a úplnosti prevádzkovej dokumentácie, 2. Kontrola prístupnosti a ovládateľnosti plynových uzáverov, 3. Kontrola tesnosti spojov a uzáverov, 4. Kontrola uchytenia potrubia, 5. Kontrola umiestnenia plynových kotlov, 6. Kontrola funkcie havarijného tlačidla, 7. Kontrola funkcie prevádzkového termostatu, 8. Kontrola funkcie havarijného termostatu, 9. Kontrola funkcie poistky plameňa, 10. Kontrola ovzdušia kotolne na prítomnosť oxidu uhoľnatého, 11. Kontrola protikoróznej ochrany a 12. Kontrola vetrania.
10.5. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd nevyhodnotil predmetnú technickú správu ako dôkaz, ktorý by postačoval na preukázanie toho, že dňa 04.10.2019 nedochádzalo na odbernom mieste žalovaného k neoprávnenému odberu zemného plynu. I keď je plynomer v obtoku BK G25MT uvedený v bode A správy, ktorý obsahuje technické hodnoty revidovaného zariadenia, táto skutočnosť nie je dôkazom toho, že revízny technik vykonal aj obhliadku plynomera a kontrolu jeho technického stavu; aký technický stav meradla zistil a či zisťoval na mieste samom, či meradlo zaznamenáva riadne odber. Z nadpisu (názvu) časti (bodu) A správy je zrejmé, že obsahuje technické hodnoty, z čoho nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že revízny technik skutočne kontroloval aj plynomer. Kontrola plynomeru nie je zahrnutá v časti (bode) B správy, ktorá obsahuje údaje o vykonaných kontrolách a meraniach. Taktiež v spore nebolo preukázané oprávnenie revízneho technika vykonať takúto kontrolu a jeho schopnosť zistiť predmetné poškodenie plomby meradla. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že žalovaný v spore nepreukázal, že by dňa 08.01.2019 bola predmetná plomba na meradle neporušená, a teda že v tento deň ešte nedochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že nebolo možné zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, a preto sa odber plynu účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného
odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Vzhľadom k tomu mal súd preukázanú správnosť určenia obdobia 09.01.2019-22.11.2019 pre účely výpočtu výšky škody náhradným spôsobom podľa § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Súd podotýka, že v spore nevykonal dokazovanie originálom predmetnej technickej správy, nakoľko z nej, podľa jeho názoru, nevyplýva technický stav a funkčnosť meradla, ani neporušenosť predmetnej plomby.
11. Predmetné meradlo (plynomer) nezaznamenávalo spotrebu zemného plynu riadne, a preto nebolo možné v tomto prípade zistiť výšku skutočne vzniknutej škody, spôsobenej neoprávneným odberom, podľa § 82 ods. 2 prvej vety zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, z údajov zaznamenaných na meradle. Taktiež nebolo možné za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne za obdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 13.06.2019. Vzhľadom k tomu, v súlade § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, žalobca použil pre výpočet výšky škody spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
12. Pre účely výpočtu výšky skutočnej škody nebolo možné použiť ani údaje o spotrebe plynu v spornom období, ktoré, podľa vyjadrenia žalovaného a ním predloženého zošita, denne, podľa údajov na meradle, zaznamenával žalovaný. V spore nebolo preukázané, že žalovaný tieto údaje skutočne zaznamenal podľa údajov zistených (nameraných) na predmetnom meradle. Ich pravdivosť nebola dostatočne preukázaná ani údajmi nameranými určeným meradlom za predchádzajúce obdobie, keďže žalobca namietal, že im mohli byť žalovaným účelovo prispôsobené. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v spore nevykonal dokazovanie aplikáciou o žalovaným zaznamenaných údajoch o dennej spotrebe plynu, ani nariadením znaleckého dokazovania za účelom preukázania pravosti „zošitu“ s dennými záznamami údajov o spotrebe plynu, nakoľko nemal za preukázané, že boli zaznamenané presne tie údaje o spotrebe, ktoré zobrazoval číselník plynomera v príslušný deň, pričom žalobca túto skutočnosť namietal. Súd podotýka, že v spore neboli preukázané žiadne objektívne a spoľahlivé podklady vo vzťahu k spornému obdobiu neoprávneného odberu a žalovaným zaznamenanej spotrebe, na základe ktorých by bolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.
13. Prvoinštančný súd sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v uznesení sp. zn. IV. ÚS 137/2018 zo 14. februára 2018, podľa ktorého uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu. Okrem toho, súd je tiež toho právneho názoru, že aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody, ktorý prijal Ústavný súd SR v náleze III.ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021. Na základe skutkových okolností tohto prípadu však nebolo možné ustáliť výšku skutočnej škody inak ako náhradným (fiktívnym) spôsobom a na základe údajov, ktoré pri výpočte škody použil žalobca, nakoľko pravdivosť údajov, denne zaznamenaných žalovaným v spore nebola preukázaná; taktiež nebolo preukázané, že by k neoprávnenému odberu došlo až po 04.10.2019 a neboli preukázané žiadne iné spoľahlivé a objektívne podklady, na základe ktorých by bolo možné vyčísliť výšku skutočnej škody. Súd podotýka, že žalobca dobropisom znížil výšku škody vypočítanej náhradným spôsobom spolu v sume 14 743,11 € (vrátane nákladov zaistenia) o sumu 4 984,10 € a v spore si uplatnil náhradu škody v sume 6 759,01 €. Podľa § 386 ods. 2 Obch. zák., náhradu škody nemôže súd znížiť. Žalovaný v spore neuviedol, ani nepreukázal žiadne relevantné skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že náhrada škody v sume 6 759,01 € bola žalobcom uplatnená v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zák.. Skutočnosť, že aj v tejto sume 6 759,01 € uplatnená náhrada škody prevyšuje spotrebu nameranú určeným meradlom za obdobie predchádzajúce spornému obdobiu, nie je sama osebe dôvodom, pre ktorý by mala byť náhrada škody uplatnená v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Je potrebné mať pritom na zreteli, že cieľom zakotvenia objektívnej zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. b) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov je stabilita a ochrana distribučnej sústavy. Takže aj samotná výška náhrady škody zodpovedá konkrétnym skutkovým
okolnostiam prípadu a má motivovať odberateľa k tomu, aby neuskutočňoval neoprávnený odber prostredníctvom poškodzovania meradla.
14. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 82 ods. 2, 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 449/2012 Z.z., zaviazal súd žalovaného na náhradu škody v sume 6 759,01 €, a to spolu s 9% ročnými úrokmi z omeškania od 13.12.2019 do zaplatenia (§ 369 ods. 1, 2 Obch. zák.) a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € (§ 369c ods. 1 Obch. zák.), keďže žalovaný je so zaplatením sumy 6 759,01 € v omeškaní.
15. S prihliadnutím na Stanovisko k pohľadávke zo dňa 07.05.2020 a námietky žalovaného v tomto spore súd mal zato, že čiastočná náhrada škody v sume 3 000,- € nemá účinky uznania zvyšku dlhu, nakoľko nemožno usudzovať, že by týmto plnením žalovaný ako dlžník uznával aj zvyšok záväzku.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.