Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a z členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnom spore žalobcu: Slovak Telecom, a. s., so sídlom ul. Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Škerlíkom, Advokátska kancelária, so sídlom ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: Obec R., Š. X, XXX XX R., IČO: 00 324 639, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 29676/2017/SV/81662 zo dňa 01.12.2017, takto

rozhodol:

I. Zrušuje opatrenie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 29676/2017/ zo dňa 01. decembra 2017 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Obec R. ako stavebný úrad vydala pod číslom A/349/2015 zo dňa 18.05.2015 Oznámenie k ohláseniu stavby: „R., údržba a rekonštrukcia miestnej telekomunikačnej siete, ktorým bolo stavebníkovi Slovak Telekom, a. s. Bajkalská 28, Bratislava v zastúpení Telekomunik, s.r.o., Klimkovičova 2, Košice podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona oznámené, že proti uskutočneniu stavby„ R., údržba a rekonštrukcia miestnej telekomunikačnej siete podľa predloženej projektovej dokumentácie nemá na pozemkoch v k. ú. R. nemá námietky.

2. Proti uvedenému oznámeniu podal v zákonom stanovenej lehote prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie protest pod č. Pd 195/15/8806 zo dňa 09.11.2015, ktorému obec nevyhovela a postúpila ho Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky na rozhodnutie. V proteste prokurátor namietal to, že predmetná stavby bude realizovaná v rozpore s ust. stavebného zákona, s a s vyhlášky č. .

3. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím číslo OU-KE- OVBP2-2016/002415 zo dňa 27.01.2016 protestu prokurátora vyhovel a zrušil opatrenie - oznámenie stavebného úradu Obce R. č. A-349/2015 zo dňa 18.05.2015 a vec vrátil na ďalšie konanie v súlade s ustanovením o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje s názorom prokurátora, že došlo k porušeniu zákona, čo vyplýva aj z technickej správy, z ktorej je zrejmé, že nedochádza k výmene ani doplneniu telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách telekomunikačných sietí, ale ku údržbe, rekonštrukcii, oprave a modernizácii telekomunikačných podperných bodov, samonosných telekomunikačných vedení a telekomunikačných rozvodných, distribučných, pasívnych uzlov. Teda sa stotožnil s odôvodnením prokurátora o tom, že ide o nový telekomunikačný rozvod, ktorý v zmysle platnej legislatívy má byť

umiestnený pod povrchom zeme. Zároveň uviedol, že sa stavebný úrad dôsledne neriadil príslušnými zákonnými ustanoveniami, čím došlo k porušeniu zásady zákonnosti a materiálnej pravdy zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 1 a 5 Správneho poriadku, z ktorej vyplýva požiadavka súladnosti rozhodnutí správnych orgánov so zákonmi a tiež požiadavka, aby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Postupom Obce R. bolo zároveň porušené ustanovenie Správneho poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť stavebného úradu postupovať v súlade so zákonmi a s ostatnými právnymi predpismi. V poučení Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky uviedol, že podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa nemožno odvolať ani podať protest.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na tunajšom súde žalobu o jeho preskúmanie a to dňa 25.02.2016, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , ktorý uznesením č. konania: -39 zo dňa 14.04.2016 konanie zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná proti procesnému rozhodnutiu okresného úradu, keďže v danom konkrétnom prípade okresný úrad napadnutým rozhodnutím vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie č. A-349/2015 zo dňa 18.05.2015 označené ako opatrenie - oznámenie stavebného úradu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Košiciach poukázal na ustanovenie písmeno a) platného v čase vydania rozhodnutia, kde bolo uvedené, že okrem iného súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Súd zastavil konanie podľa ustanovenia platného v čase vydania rozhodnutia, nakoľko žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie (doručené na Krajský súd v Košiciach dňa 12.05.2015, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. zo dňa 27.07.2017 tak, že napadnuté uznesenie KS v KE č. konania: -39 zo dňa 14.04.2016 potvrdil.

5. Po podaní žaloby na Krajský súd v Košiciach (dňa 25.02.2016) podal žalobca proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím číslo OU-KE- OVBP2-2016/002415 zo dňa 27.01.2016 odvolanie - doručené na okresný úrad dňa 09.03.2016. V ňom namietal, že v danom konkrétnom prípade došlo len k doplneniu existujúcej nadzemnej miestnej telekomunikačnej siete o optické telekomunikačné rozvody na existujúcich stĺpoch (oporných bodoch). Uvedenú činnosť považuje len za akt modernizácie existujúcej miestnej telekomunikačnej siete a nie za výstavbu novej líniovej stavby paralelne s tou existujúcou.

6. Dňa 01.08.2017 zaslal žalobca okresnému úradu urgenciu, v ktorej žiadal o postúpenie jeho odvolania podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku na príslušný odvolací orgán - ministerstvo. Na túto urgenciu reagoval okresný úrad oznámením zo dňa 09.0.2017 tak, že kompletný spisový materiál sa nachádza na Najvyššom súde SR, ktorý ešte nerozhodol vo veci odvolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Zároveň k odvolaniu uviedol, že ho považuje za neprípustné a zároveň Správny poriadok nepozná inštitút riešenia neprípustného odvolania.

7. Dňa 28.08.2017 bola okresnému úradu doručená opätovná urgencia postúpenia odvolania Ministerstvu dopravy a výstavby a regionálneho rozdvoja SR. Zároveň k tejto urgencii žalobca ako odvolateľ pripojil Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: -39, na ktorý aj poukázal vo svojej opätovnej urgencii, z ktorého jasne vyplýva, že na posudzovanie protestu prokurátora proti oznámeniu podľa Stavebného poriadku treba uplatniť režim a nie ako to robí stále Okresný úrad Košice. Opätovne poukázal aj na právny názor vyjadrený v odbornej literatúre, podľa ktorého „Oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu zamýšľanej stavby, je treba považovať za opatrenie, za individuálny právny akt, ktorý má povahu rozhodnutia.“

8. Listom zo dňa 25.10.2017 postúpil žalovaný podanie žalobcu označené ako Odvolanie proti rozhodnutiu č. OU-KE-OVBP2-2016/002415 zo dňa 27.01.2016 Ministerstvu dopravy a výstavby SR, ktorému bolo doručené dňa 08.11.2017.

9. Ministerstvo listom zo dňa 01.12.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.12.2017 žalobcovi oznámil, že podanie žalobcu označené ako Odvolanie proti rozhodnutiu č. OU-KE-OVBP2-2016/002415 zo dňa 27.01.2016 nie je možno považovať za odvolanie, nakoľko voči napadnutému rozhodnutiu

okresného úradu odvolanie nebolo možné podať. Poukázalo na to, že Okresný úrad v poučení rozhodnutia správne uviedol, že podľa § 26 ods. 9 zákona o prokuratúre (v znení platnom v čase vydávania rozhodnutia) nie je možné sa odvolať, pretože napadnutým rozhodnutím okresného úradu bolo vyhovené proti opatreniu a nie rozhodnutiu, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 27.07.2017. Zároveň ministerstvo poukázala na to, že všetky námietky vecného charakteru uvedené v „odvolaní“ môže opätovne uplatniť v novom konaní v danej veci na stavebnom úrade, ktorý je nimi povinný zaoberať sa a o nich rozhodnúť. Zároveň sa v tomto ministerstvo vyjadrilo k námietke vecného charakteru ktorá sa týka skutočnosti, či v danom prípade ide o rekonštrukciu a údržbu existujúcej miestnej nadzemnej telekomunikačnej siete alebo o výstavbu nového nadzemného optického vedenia v Obci R., ktorá je vlastne pokračovaním novej líniovej stavby nadzemného optického vedenia medzi Obcami H. a R..

I. Správna žaloba

10. Dňa 25.02.2016 na tunajšom súde bola podaná žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. 29676/2017/SV/81662 zo dňa 01.12.2017, ako aj zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2116/002415 zo dňa 27.01.2016 a vrátenia veci Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie. V žalobe namietal to, že opatrenie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia a zároveň došlo žalovaným k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok, že opatrenie je nezákonné.

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca poukázal na to, že žalovaný nesprávne právne posúdil, tú skutočnosť, že účastník konania má právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora odvolanie o čom svedčí aj nejedno rozhodnutie súdov v SR. V tomto poukázal na nález Ústavného súdu SR -39, na ktorý žalovaný v opatrení ani len nereagoval. Upriamil pozornosť na to, že ústavný súd v tomto náleze uviedol, že na posudzovanie protestu podaného proti oznámeniu podľa § 57 ods. 2 Stavebného poriadku treba uplatniť režim § 27 (a nie § 26) zákona o prokuratúre. S týmto názorom korešponduje aj právny názor vyjadrený v odbornej literatúre podľa ktorého „Oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu zamýšľanej stavby, je treba... považovať za opatrenie, za individuálny právny akt, ktorý má povahu rozhodnutia“ [ BENČ, š.: Ad. Správny poriadok a konanie o proteste prokurátora (BSA 5/2007). Bulletin slovenskej advokácie, 2008, č. 7-8, s. 101. Na základe uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že pri dôslednom rešpektovaní požiadaviek na ústavne konformný výklad pojmu „rozhodnutie“ vyplývajúcich okrem iného aj z rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy, č. (77) 31 0 ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom z roku 1977, ktoré poukazuje vo svojom stanovisku generálny prokurátor, neprichádza do úvahy, aby sa v aplikačnej praxi podávali protesty prokurátora proti právnym aktom (opatreniam) orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo rušia priamo alebo sprostredkovane práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) v režime § 26 zákona o prokuratúre, ale len v režime § 27 zákona o prokuratúre (protest proti rozhodnutiu), ktorý ustanovuje časové obmedzenie na ich podávanie v už citovanom ustanovení odseku 1 písm. e). Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre uplatnenie tohto režimu nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.“

12. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že listom žalovaného, resp. opatrením žalovaného teda žalovaný odvolanie nielen nesprávne právne posúdil, no zároveň uprel žalobcovi právo na prerokovanie Protestu prokurátora v odvolacom konaní a najmä, vôbec nereagoval na zásadné skutočnosti uvedené v Odvolaní, ktoré považoval aj napriek tomu, že mal k dispozícii Nález ÚS (na ktorý v odôvodnení vôbec nereagoval), za neprípustné. V tomto poukázal žalobca aj na uznesenie NS SR sp. zn.: z 24.05.2011:

- „Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v cit. (dnes ods. 7) Správneho poriadku, aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak v zmysle (dnes ods. 7) o správnom konaní (Správny poriadok), ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné

ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v ods. 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení odporúčaní a iných podobných opatrení.

- „Hoci Správny poriadok po novele účinnej od 01. januára 2004 už neupravuje povinnosť odvolacieho správneho orgánu zamietnuť oneskorene podané odvolanie rozhodnutím, v preskúmavanej veci krajský súd v rámci doplnenia dokazovania zistil, že odvolanie žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa bolo nesporne podané včas, a preto žalovaná má právomoc rozhodnúť o ňom v súlade s ustanovením Správneho poriadku spôsobom ustanoveným v 59 Správneho poriadku. Nejde teda o prípad rozhodnutia o neskoro podanom odvolaní podľa Správneho poriadku.“

- „Za týchto skutkových okolností bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť, či list žalovanej označený ako stanovisko k podanému odvolaniu - zamietnutie“ č. z 27. júla 2010 je skutočne iba neformálnym listom, ako tvrdí žalovaná, alebo či môže byť listom s charakterom rozhodnutia vydaného príslušným orgánom verejnej správy.

13. V žalobe v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia žalobca poukázal aj na zásadu dvojinštančnosti konania, v zmysle ktorej každá relevantná otázka (najmä právna) vznesená odvolateľom v prejednávanej veci musí byť predmetom posúdenia odvolacieho správneho orgánu. Pokiaľ sa správny orgán nestotožňuje s právnym posúdením zásadnej právnej otázky (napr. či voči napadnutému rozhodnutiu je prípustné odvolanie) odvolateľom, ale nachádza iné právne posúdenie, potom je povinný uviesť prečo sa s ním nestotožňuje a nie sa jej vyhnúť ako to učinil žalovaný v opatrení, kedy na zásadnú a zdôvodnenú argumentáciu nereagoval vôbec. Podľa žalobcu aj v prípade neprípustného odvolania je potrebné rozhodnúť rozhodnutím a to spôsobom podľa § 59 Správneho poriadku a aj keď v súčasnosti účinné znenie Správneho poriadku neprípustné odvolanie ako inštitút už nepozná, napriek tomu neprípustné odvolanie poznala, pozná a bude poznať právna prax. Preto podľa žalobcu, ak by aj bolo pravdou, že odvolanie je neprípustné (čo žalobca popiera) podľa názoru žalobcu, korešpondujúceho aj s väščinovou praxou, žalovaný mal rozhodnúť rozhodnutím podľa Správneho poriadku. V tomto žalobca poukázal napr. na komentár v publikácii Jozefa Sobiharda Správne právo z roku 2004 (v nej je už zapracovaná aj novela , ktorou boli od 01.01.2004 v vypustené slová „alebo neprípustné“), kde sa na str. 235 uvádza, že: „Odvolací orgán môže za podmienok ustanovených v zákone dospieť k týmto záverom: a) odvolanie zamietne pre neprípustnosť alebo.....“. Obdobne v aktuálnom komentári k Správneho poriadku v systéme ASPI C. K. Beck - sa uvádza, že: „Ak by odvolací orgán zistil, že niektorá podmienka nie je splnená, odvolanie zamietne. V prípade oneskoreného alebo neprípustného odvolania je však povinný najskôr preskúmať, či neodôvodňuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov (obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní).

14. V námietke podstatného porušenia ustanovení v konaní, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie orgánu verejnej správy žalobca uviedol, že protest prokurátora nebol ani žalobcovi ani dodávateľovi splnomocnenému konať pred stavebnými úradmi za žalobcu do vydania rozhodnutia Okresného úradu doručený a neskôr si ho vyžiadali sami. Za zásadný procesný nedostatok žalobca považuje to, že žalovaný vôbec neodstránil a vôbec sa s ním nevysporiadal s tým, že žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k veci, osobitne k protestu prokurátora. Žalovaný ani nesplnil povinnosť preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a uspokojil sa s prezentovaným názorom, že odvolanie je neprípustné a rozhodnutie okresného úradu považoval len za procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, ktoré sa nepreskúmavajú. Na to, že rozhodnutie okresného úradu ako aj protest prokurátora bolo v rozpore s niektorými jeho usmerneniami a bol povinný rozhodnúť minimálne o tom, či Okresný úrad Košice mal alebo nemal vyhovieť protestu prokurátora, v rozhodnutí nereagoval. Taktiež v rámci tejto námietky žalobca uviedol, že žalovaný okrem nedodržania .

II. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie ďalšieho účastníka konania, replika, duplika

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.05.2018 uviedol, že postup a vydané „odvolaním“ napadnuté rozhodnutie, ako aj postup a napádaný list žalovaného v danej veci sú v súlade so zákonom

a všetky skutočnosti k danej veci sú uvedené v liste (opatrení) žalovaného č. 29676/2017/SV/81662 zo dňa 01.12.2017. Námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť postupu a vydaného listu (opatrenia) žalovaného v danej veci a neodôvodňujú zrušenie tohto listu (opatrenia) žalovaného č. 29676/2017/SV/81662 zo dňa 01.12.2017. Navrhol, aby súd žalobu ako ako neprípustnú podľa písmeno g) odmietol alebo ju ako nedôvodnú podľa zamietol. Opätovne poukázal vo vyjadrení na skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Poukázal aj na to, že Okresný úrad uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za neprípustné a taktiež poukázal aj na to, že Správny poriadok v platnom znení nepozná inštitút riešenia „neprípustného odvolania.“ , ktorým bol zmenený a doplnený o správnom konaní v znení (účinný od 01.01.2004) bolo novelizované ustanovenie tak, že boli z neho vypustené slová „alebo neprípustné“ a text za bodkočiarkou sa nahradil bodkou. Okresný úrad vzhľadom na vyššie uvedené skonštatoval, že v danom prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty Správneho poriadku. Nakoľko voči napadnutému rozhodnutiu okresnému úradu nebolo možné podať odvolanie, nie je možné podanie žalobcu označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu č. OU-KE- OVBP2-2016/002415 (doručené na okresný úrad dňa 09.03.2016) ako aj ďalšie podanie označené ako „Opätovná urgencia postúpenia odvolania MDV SR,“ považovať za odvolanie. V tomto poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 27.07.2017. Má za to, že napadnutý list označený ako „opatrenie“ je možné subsumovať pod písmeno b) a z uvedeného dôvodu nemôže byť predmetné „opatrenie“ žalovaného predmetom prieskumu. Pokiaľ ide o vecné námietky, k týmto žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že ich môže žalobca uplatniť v novom konaní v danej veci na stavebnom úrade, tento je povinný sa nimi zaoberať a rozhodnúť o nich. Naďalej zotrval na svojich vyjadreniach v žalobou napadnutom liste (opatrení).

16. Zúčastnená osoba - Obec R. vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2018 uviedla, že odmietnutie protestu prokurátora, ktorý prokurátor podal proti oznámeniu Obce R. ako stavebného úradu č. A-349/2015 zo dňa 18.05.2015 bolo správne a v súlade s právnym poriadkom a rozhodnutie Okresného úradu o proteste prokurátora považuje za nesprávne, pretože sa nejedná o novú stavbu ale o rekonštrukciu existujúcich nadzemných káblových rozvodov, ktorých trasa sa oproti trase existujúcej stavby nemenila, a preto bol stavebný úrad povinný postupovať podľa § 55 ods. 1 písmeno g) stavebného zákona.

17. Žalobca vo svojej replike zo dňa 16.07.2018, ktorá bola súdu doručená dňa 18.07.2018 uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného o tom, že rozhodnutie okresného úradu je len rozhodnutím procesným a že nie je proti nemu prípustné odvolanie a opätovne tak ako v žalobe poukázal na Nález Ústavného súdu -39 zo dňa 23.09.2009. V ostatnom zotrval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v žalobe.

18. Žalovaný v duplike zo dňa 05.09.2018 zotrval na tých istých tvrdeniach, ktoré boli uvedené aj v jeho vyjadrení k žalobe.

19. Ďalší účastník konania - Obec R. na repliku duplikou nereagoval.

IV. Priebeh súdneho konania

20. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa vec prejednal na pojednávaní dňa 09.03.2022 za prítomnosti zástupcu žalobcu (žalovaný a ďalší účastník konania svoju neprítomnosť ospravedlnili včas a riadne) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

21. Advokát žalobcu zotrval na pojednávaní na podanej žalobe. Zdôraznil, že rozhodnutie bolo správnym orgánom vydané bez možnosti žalobcu oboznámiť sa s protestom prokurátora, o ktorom žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa rozhodoval. Tým došlo k porušeniu procesných práv účastníka konania a zásad správneho konania. Zároveň poukázal aj na to, že stavba, ktorá je predmetom administratívneho konania nie je stavbou novou, ide len o rekonštrukcie inštalačnej siete, pri ktorej dochádza k vedeniu optických káblov po tej istej trase, ako boli vedené pôvodné káble, ktoré už v súčasnosti sú zrejme aj odstránenie, pretože na tieto nie je už nikto pripojený a nejedná sa o žiadnu podstatnú zmenu stavby, a preto v danom prípade postačovalo ohlásenie stavby. Zotrval aj na tom, že proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu bolo prípustné odvolanie, ktorý žalobca využil a proti rozhodnutiu okresného úradu odvolanie podal.

V. Relevantná právna úprava

22. Podľa ust. stavebný zákon, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky.

23. Podľa ust. v znení účinnom do 30.06.2016 ( má označenie Protest prokurátora proti opatreniu) protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.

24. Podľa v znení účinnom do 30.06.2016, ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

25. Podľa v znení účinnom do 30.06.2016, ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.

26. Podľa v znení účinnom do 30.06.2016, ak orgán verejnej správy v ustanovenej lehote protestu prokurátora nevyhovie ani v tejto lehote, protest nepredloží na rozhodnutie orgánu uvedenému v odseku 3, prokurátor môže podať protest orgánu uvedenému v odseku 3.

27. Podľa ust. v znení účinnom do 30.06.2016, orgán uvedený v odseku 3 je povinný o proteste prokurátora rozhodnúť do 30 dní od predloženia protestu na rozhodnutie orgánom verejnej správy (odsek 3) alebo do 30 dní od podania protestu prokurátorom (odsek 4).

28. Podľa ust. v znení účinnom do 30.06.2016, ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie, nezákonné opatrenie zmení alebo zruší. Ak opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, je tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné opatrenie bolo zmenené alebo zrušené, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od zmeny alebo zrušenia nezákonného opatrenia, obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote inú primeranú nápravu.

29. Podľa ust. v znení účinnom do 30.06.2016, ak obec (mestská časť, mesto) nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie obecného zastupiteľstva (miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva), môže prokurátor podať na súd návrh podľa osobitného zákona na zrušenie tohto uznesenia.

30. Podľa ust. v znení účinnom do 30.06.2016 rozhodnutie o proteste doručí orgán, ktorý o proteste rozhodoval, prokurátorovi. Ak o proteste rozhodoval orgán uvedený v odseku 3, doručí rozhodnutie aj orgánu, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému bol podaný protest.

31. Podľa ust. v znení účinnom do 30.06.2016, proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa nemožno odvolať ani podať rozklad.

32. Podľa ust. v znení účinnom do 30.06.2016 účinnosť opatrenia, proti ktorému bol podaný protest prokurátora, sa pozastavuje uplynutím lehoty

ustanovenej na vybavenie protestu (odsek 2); podľa takého opatrenia nemožno postupovať až do rozhodnutia o proteste prokurátora orgánom uvedeným v odseku 3.“

33. Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 30.06.2016 (§ 27 má označenie Protest prokurátora proti rozhodnutiu). Na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie, b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania.

34. Podľa ust. o prokuratúre v znení účinnom do 30.06.2016, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

35. Podľa ust. o prokuratúre v znení účinnom do 30.06.2016 ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nevzťahuje na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu obce pri výkone samosprávy, ak o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd. Obec rozhodne o proteste prokurátora do 30 dní od doručenia protestu.

36. Podľa o prokuratúre v znení účinnom od 01.07.2016 (ustanovenie bolo označené ako Konanie o proteste prokurátora proti opatreniu so všeobecnými účinkami) protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia.

37. Podľa o prokuratúre v znení účinnom od 01.07.2016 účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.

38. Podľa o prokuratúre v znení účinnom od 01.07.2016 proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak.

39. Podľa o prokuratúre v znení účinnom do 01.07.2016 (ustanovenie označené ako konanie o proteste prokurátora so všeobecnými účinkami) protest podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý opatrenie so všeobecnými účinkami vydal.

40. Podľa ust. o správnom konaní v znení účinnom od 01.01.2016 odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

41. Podľa ust. o správnom konaní v znení účinnom od 01.07.2016, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

VI. Právny názor správneho súdu 42. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (druhostupňového správneho orgánu) v konaní ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého opatrenia č. 29676/2017/SV/81662 zo dňa 01.12.2017.

43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

44. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že opatrenie žalovaného nie je zákonné a je namieste ho podľa ust. písmeno c) a a podľa ust. vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

45. Pokiaľ ide o námietku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej (žalobný dôvod uvedený v ustanovení písmeno g) , súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe. Súd má za to, že žalovaný mal po postúpení podania žalobcu označeného ako „odvolanie“ postupovať podľa ustanovení o správnom konaní a podanie žalobcu zo dňa 08.03.2016 označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu OU-KE-OVBP2-2016/002415 zo dňa 27.01.2016“ posúdiť podľa jeho obsahu v zmysle ust. vtedy účinného znenia zákona o správnom konaní ako ODVOLANIE a následne sa ním zaoberať procesným postupom v zmysle príslušných ustanovení vtedy účinného zákona o správnom konaní. Nesprávny bol teda postup žalovaného, keď usúdil tak, že nakoľko proti napadnutému rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie a nie postupom posúdenia podania žalobcu podľa jeho obsahu. Povinnosťou žalovaného bolo následne v zmysle ust. vtedy účinného zákona o správnom konaní preskúmať napadnuté rozhodnutie aj napriek tomu, že v poučení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že proti nemu nie je prípustné a riadne o ňom rozhodnúť postupom upraveným v ustanovení zákona o správnom konaní. Pokiaľ sa žalovaný stotožňuje s tvrdením okresného úradu o tom, že sa jedná o neprípustné odvolanie a Správny poriadok nepozná inštitút riešenia neprípustného odvolania a teda nebolo možné o ňom rozhodnúť lebo na to nie je zákonom stanovený postup, toto jeho posúdenie a následný postup vo vzťahu k tomuto posúdeniu neboli správne. Aj keď s účinnosťou od 01.01.2004 boli novelou vypustené z ustanovenia zákona o správnom konaní slová neprípustné, žalovaný bol povinný postupovať v súlade so základnými princípmi správneho konania medzi ktoré patrí aj analógia iuris a analógia legis a o odvolaní, aj keď podľa neho neprípustnom rozhodnúť v súlade s touto zásadou v zmysle ust. zákona o správnom konaní a takéto odvolanie zamietnuť. Tým, že žalovaný nedodržal tento zákonom stanovený postup pri rozhodovaní o

opravnom prostriedku, porušil jednak zásadu zákonnosti upravenú v ustanovení § 3 zákona o správnom konaní (Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností) ako aj právo žalobcu na spravodlivý proces.

46. Zároveň pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia (žalobný dôvod upravený v ustanovení ods. písmeno c ) ) táto bola v konaní tiež úspešná a súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu spočívajúceho v tom, že voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nebolo možné podať odvolanie. Zároveň súd v tomto poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.09.2009, podľa ktorého: „Pri dôslednom rešpektovaní požiadaviek na ústavne konformný výklad pojmu „rozhodnutie“ použitého vo viacerých ustanoveniach o prokuratúre v znení neskorších predpisov, neprichádza do úvahy, aby sa v aplikačnej praxi podávali protesty prokurátora proti právnym aktom (opatreniam) orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo rušia priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám) v režime zákona o prokuratúre ale len v režime zákona o prokuratúre (protest proti rozhodnutiu), ktorý ustanovuje časové obmedzenie na ich podávanie v ustanovení odseku 1 písmeno e); pre uplatnenie tohto režimu nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo sprostredkovane práva alebo povinnosti.“

47. Žalovaný pri rozhodovaní o podaní žalobcu mal vychádzať zo správneho právneho posúdenia spočívajúceho v možnosti podať odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom sa mal riadiť v tom čase účinnou právnou úpravou , ako aj citovaným nálezom ústavného súdu. V prvom rade súd poukazuje na to, že v prípade oznámenia stavebného úradu - Obce R. vydaného podľa ust. stavebného zákona bolo potrebné posúdiť predmetné oznámenie podľa vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu podľa jeho povahy ako opatrenie s individuálnymi účinkami, ktorým stavebný úrad pri výkone verejnej správy neformálne schvaľuje úmysel stavebníka zriadiť drobnú stavbu bez predchádzajúceho stavebného konania. V druhom rade súd tu poukazuje na to, že v zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu na posudzovanie protestu prokurátora podanému proti oznámeniu podľa Stavebného poriadku treba uplatniť režim ustanovenia zákona o prokuratúre v tom čase účinného (do 30.06.2016) a nie podľa ustanovenia vtedy účinného zákona o prokuratúre (do 30.06.2016) nakoľko oznámenie stavebného úradu (K. Poproč) je potrebné považovať za OPATRENIE - za individuálny právny akt, ktoré má povahu rozhodnutia (ako už súd uviedol vyššie) a teda žalovaný mal pri takejto úvahe dospieť k záveru, že proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora bolo možné podať odvolanie podľa ust. písmeno c) zákona o prokuratúre v znení účinnom do 30.06.2016. Vzhľadom k tomu rozhodnutie okresnému úradu obsahuje nesprávne poučenie podľa zákona o prokuratúre účinného do 30.06.2016 o tom, že proti nemu nie je možné sa odvolať.

48. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že je žaloba žalobcu dôvodná, a preto ju podľa ust. písmeno c) a zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

49. Podľa ust. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu

50. Súd nezrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak ako to žiadal žalobca, nakoľko má za to, že vzhľadom na námietky žalobcu a vzhľadom na vyššie uvedený právny názor správneho súdu bol dôvod len na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorého povinnosťou bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu a ustanovenia .

51. Vo vzťahu k zrušeniu len opatrenia žalovaného súd považuje za potrebné na tomto mieste ešte uviesť, že v prípade, ak by správny orgán prvého stupňa nevyhovel protestu prokurátora proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora, nemôže účastník konania podať správnu žalobu,

pretože je to procesné rozhodnutie. Správnu žalobu v tomto prípade môže podať len prokurátor (podľa „Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa až d) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20220601> proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené“). Avšak proti rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora môže účastník podať správnu žalobu, no až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, nakoľko nejde o procesné rozhodnutie, pretože sa ním zasahuje do subjektívnych práv účastníka konania. Teda, ak v odvolacom konaní rozhodne ministerstvo tak, že potvrdí vyhovujúce rozhodnutie o proteste okresného úradu, bude mať žalobca právo podať proti takémuto rozhodnutiu správnu žalobu.

52. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

53. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

55. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).