Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Csp-113-2021.pdf
PDF · 102.44 KB
Case nature
Area
Subarea
51Csp/113/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M. XXX/XX, W., o zaplatenie 1.723,08 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.678,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne:
- zo sumy 147,46 eur od 20.11.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 1 020,00 eur od 4.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 72,68 eur od 19.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 14,72 eur od 19.01.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu v Banskej Bystrici dňa 09.09.2021, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.723,08 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej Dodatku.
2. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spol. Slovak Telekom a.s. na žalobcu.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spol. Slovak Telekom a.s. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb za cenu v zmysle cenníka. Žalovaný svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnil a dostal sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované nasledujúcimi faktúrami:
- faktúra zo dňa 01.11.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX vystavená na sumu vo výške 147,46 eur s lehotou splatnosti 19.11.2018,
- faktúra zo dňa 26.11.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 1020,00 eur s lehotou splatnosti 03.12.2018,
- faktúra zo dňa 01.12.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 97,47 eur s lehotou splatnosti 18.12.2018 a
- faktúra zo dňa 01.01.2019, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 34,51 eur s lehotou splatnosti 18.01.2019.
Využívaním služieb žalobcu vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka v sume 1.299,44 €, predstavujúca nezaplatené poplatky za hovorné, nehlasové služby a mesačné poplatky, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby žalobcovi neuhradil.
4. Zároveň žalobcovi vznikol voči žalovanému aj nárok zaplatenie zmluvnej pokuty. V prípade nedodržania zmluvných povinnosti voči právnemu predchodcovi žalobcu bol žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu, výška ktorej bola dohodnutá v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.09.2018. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V Zmluve o pripojení si strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 470,- €, pričom žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 423,64 €, ktorá je vypočítaná tak, že zo základu zmluvnej pokuty sú odpočítané uplynuté dní z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti a to je vynásobené základom zmluvnej pokuty.
5. Okresný súd Bratislava II doručil žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach spolu s uznesením zo dňa 13.09.2021, č.k.: 51Csp/113/2021-61, obsahujúcim výzvu na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný sa napriek výzve k podanej žalobe nevyjadril.
6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 09.03.2022 v súlade s § 177 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 02.03.2022, v ktorom súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie doručené opakovane, naposledy dňa 08.03.2022.
7. Súd v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný uzatvoril dňa 16.09.2018 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, ako právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zo Zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá zľava vo výške 120,- eur zo štandardných poplatkov za služby.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, Osobitné podmienky a Cenník služieb, s ktorými sa žalovaná oboznámila a zaviazala sa ich dodržiavať.
Uzavretím Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., platným Cenníkom služieb.
Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., žalovanému faktúry tak, ako je uvedené v ods. 3 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný však dlžné sumy spoločnosti Slovak Telekom, a.s. neuhradil, čím porušil zmluvné povinnosti, vyplývajúce zo Zmluvy, keď nezaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb spolu vo výške 1.299,44 € a zmluvnú pokutu vo výške 423,64 €.
Dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spol. Slovak Telekom a.s. na žalobcu.
Z výzvy na zaplatenie - predžalobnej výzvy zo dňa 17.03.2021 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
10. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 1.678,49 eur s príslušenstvom. V časti o zaplatenie sumy 44,59 eur s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zmietol. 11. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z., predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby a záväzok žalovaného platiť právnemu predchodcovi žalobcu mesačne dohodnutú cenu za poskytnuté služby. 12. Právny predchodca žalobcu si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému plnil, keď mu poskytol elektronické komunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval príslušnými faktúrami, ktorými vyfakturoval žalovanému cenu za poskytnuté služby spolu vo výške 1.299,44 eur, z ktorých suma 1.254,85 predstavuje cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a suma 44,59 eur predstavuje poplatky/náklady vyúčtované právnym predchodcom žalobcu za vymáhanie pohľadávky a za upomienku. 13. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. 14. Právny predchodca žalobcu však okrem ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby predmetnými faktúrami vyfakturoval žalovanému aj poplatky/náklady za vymáhanie pohľadávky 2 x vo výške 19,80 eur a poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur; spolu vo výške 44,59 eur. Súd žalobcovi nárok na zaplatenie týchto poplatkov nepriznal (a žalobu v tejto časti zamietol), pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že právny predchodca sa na platení týchto poplatkov so žalovaným dohodol. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb ani z jej dodatku nárok na zaplatenie týchto poplatkov nevyplýva, pričom žalobca v konaní nepredložil cenník služieb ani všeobecné obchodné podmienky. Navyše, žalobca v žalobe žiadnym spôsobom netvrdil (neuviedol rozhodujúce skutočnosti), že právny predchodca žalobcu tieto spoplatnené úkony vykonal, pričom vykonanie úkonu „vymáhanie pohľadávky“ ani nepreukázal. Aj keby však žalobca vykonanie týchto úkonov tvrdil a preukázal, súd by žalobu v tejto časti zamietol, pretože zmyslom týchto poplatkov nie je platba za poskytnutú službu, ale ich zmyslom je skryté sankcionovanie spotrebiteľa, resp. paušalizovaná náhrada škody pre právneho predchodcu žalobcu. Za týmto účelom však bola v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb dohodnutá zmluvná pokuta, žalovaný by tak bol za porušenie svojich zmluvných povinností sankcionovaný dvakrát. Súd preto vyhodnotil toto dojednanie ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako platí, že pri ich dojednaní nebola dodržaná písomná forma v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť týchto dojednaní. 15. Súd v tejto súvislosti uvádza, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca, navyše zastúpený advokátom, je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť („neaktivitu“) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uvádza, že nebol daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512). 17. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd považuje za nesporné, že zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli dojednané individuálne. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Aj v spotrebiteľskej zmluve je možné dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným pritom je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta vo výške 423,64 €, vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti, je primeraná. Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá dňa 16.08.2018 a žalovaný už dňa 19.11.2018 porušil zmluvné povinnosti, keď neuhradil žalobcom vystavenú faktúru. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 470,- €, teda pri viazanosti 24 mesiacov predstavuje mesačná výška zmluvnej pokuty sumu vo výške 19,58 €. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvnú pokutu upravenú v Zmluve o poskytovaní verejných služieb dostatočne určitú, zrozumiteľnú a v danom prípade aj za primeranú. 18. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 44,59 eur zamietol a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.678,47 eur, ktorá predstavuje nezaplatenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 1.254,85 eur a zmluvnú pokutu vo výške 423,64 eur. 19. Nezaplatením dlžných súm v lehotách splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.6459,50 eur, žalovaný bol v konaní úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie 44,59 eur. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 97 % a žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 3 %. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 94 % (97% - 3%). Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.