Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-18-2021.pdf
PDF · 131.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobkyne: J. O., K.. XX.XX.XXXX, O. V., XXX XX V., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s. r. o., IČO: 50 663 160, so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1./ Y.J. E., K.. XX.XX.XXXX, O. J.. K. XXXX/XX, XXX XX V., 2./ X. E., K.. XX.XX.XXXX, O. J.. K.Z. XXXX/XX, XXX XX V., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 7C/16/2019-208 z 26. mája 2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 11. apríla 2019 žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť jej sumu 18.000,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2019 do zaplatenia. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX vedenom Okresným úradom Prešov, Katastrálnym odborom pre k. ú. Nižná Šebastová, obec Prešov, okres Prešov, a to parcely KN-C XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 559 m2, parcely KN-C XXXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2 a stavby - rozostavaného rodinného domu postaveného na parcele KN-C XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2. Tieto nehnuteľnosti užívajú žalovaní bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho je voči žalovaným vedené aj súdne konanie o vypratanie nehnuteľností. Žalovaní splácajú časť hypotekárneho úveru priamym vkladom na hypotekárne účty žalobkyne vo výške 301,46 eur mesačne. Bezdôvodné obohatenie požaduje vo výške 500,- eur za každý mesiac užívania nehnuteľností za obdobie troch rokov spätne od podania žaloby.
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 3 ods. 1, § 451, § 456, § 458 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že podľa výpisu z LV číslo XXXX vedeného Okresným úradom Prešov, Katastrálnym odborom pre k. ú. Nižná Šebastová, obec Prešov, okres Prešov je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 559 m2, parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 101 m2 a rodinného domu postaveného na parcele parcelné číslo XXXX/XX. Žalobkyňa listom zo 7. augusta 2017 vyzvala žalovaných na vypratanie týchto nehnuteľnosti. Žalovaní pred nasťahovaním sa do nehnuteľností vlastnícky patriacich žalobkyni 25. augusta 2012 uzatvorili zmluvu o nájme bytu, ktorou si prenajali štvorizbový byt číslo X o rozlohe 117,3 m2 nachádzajúci sa na nadzemnom podlaží v polyfunkčnom dome na ulici X. O. číslo X v V., a to za dohodnuté nájomné 400,- eur mesačne, pričom nájomný vzťah bod dohodnutý na dobu neurčitú od 1. septembra 2012. Podľa rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 30P/42/2015-172 z 9. augusta 2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 30P/42/2015 z 27. februára 2017 žalobkyňa v tom čase poberala rodičovský príspevok vo výške 200,- eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 30,- eur mesačne, finančne jej vypomáhali rodičia. Rodičia za ňu splácali aj hypotéku vo výške 350,- eur mesačne. Žalovaní súdu predložili faktúru č. 2018092901 vystavenú dodávateľom E. W. Z., W.. Y.. R.. na sumu 12.794,35 eur s DPH za kompletnú dodávku a montáž ostrovnej fotovoltaickej elektrárne, fiction en 3,24 kwp na rodinnom dome vlastnícky patriacom žalobkyni. W. W., U.. W.. ako veriteľka a žalobkyňa ako dlžníčka 15. januára 2015 uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere a zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý hypotekárny úver vo výške 50.000,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 215,41 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 20. február 2015. Rovnako žalobkyňa ako dlžníčka a W. W.Ň., U.. W.. ako veriteľka 23. decembra 2014 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 28.000,- eur s mesačnou splátkou 118,54 eur. Podľa zhodného tvrdenia strán sporu uzatvorenie ďalšej úverovej zmluvy bolo nevyhnutné z dôvodu kúpy pozemkov v katastrálnom území Solivar. Č. R. O., U.. W.. ako veriteľka a Z. S.Y. ako dlžníčka 24. apríla 2014 uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej bol dlžníčke poskytnutý úver vo výške 60.000,- eur na účel výstavby nehnuteľnosti a kúpy nehnuteľnosti - parcely C-KN XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 660 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. Nižná Šebastová zapísanej na LV č. XXXX. Z. S. ako predávajúca a žalobkyňa ako kupujúca 28. januára 2015 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou predávajúca previedla na kupujúcu nehnuteľnosti - rozostavaný rodinný dom a pozemky zapísané na LV číslo XXXX pre k. ú. Nižná Šebastová za kúpnu cenu 63.000,- eur. Žalobkyňa 24. júna 2014 podpísala protokol o odovzdaní a prevzatí stavebného diela od zhotoviteľky obchodnej spoločnosti X. W., W.. Y.. R.. nachádzajúceho sa na parcele KN-C XXXX/X v k. ú. Nižná Šebastová. Žalovaní uhrádzajú splátky úverov za žalobkyňu.
5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že XX. U. XXXX sa jej narodil syn P. E. a 15. januára 2015 si vzala úver zo W. W., U.. W.. na nákup pozemku a rozostavanej stavby v k. ú. Nižná Šebastová. Okrem toho 23. decembra 2014 si vzala úver od W. W. na nákup pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. Solivar. Tento pozemok je už toho času predaný. V čase, keď si vzala tieto dva úvery bola na materskej dovolenke. Pokiaľ ide o pozemok na Solivare, nebola v pluse, ale v mínuse, keďže od kamaráta si musela požičať peniaze, aby vyplatila realitného makléra. Bolo to v lete v roku 2020. Úvery, ktoré jej poskytla W.Á. W., U.. W.. splácajú po celú dobu žalovaní, to nerozporuje. Aj ona má výdavky spojené s úverom, keďže sa úroková sadzba zvyšuje a rovnako stratila nárok na štátny príspevok, ktorý sa poskytoval mladým. Rovnako má výdavky spojené s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k. ú. Nižná Šebastová, platí poistky a daň a neužíva ju. Videla ju dvakrát zvonku, avšak musí platiť poplatky. Tento dom postavila obchodná spoločnosť X. W., W.. Y.. R.., v ktorej pracoval žalovaný v 2.rade., pričom v čase, keď bol rozostavaný ho kúpila od sestry žalovanej v 1.rade. S manželom bývali na adrese V. XXX v neľudských podmienkach. Výpoveď z bytu vo Svite dostali k 31. decembru 2019. Manžel v marci 2020 prišiel o prácu, v súčasnosti bývajú v podnájme na sídlisku 3 v Prešove. So svokrou sa nestretáva, nakoľko ich všetkých nakazila a jej maloletá dcéra musela byť hospitalizovaná v nemocniciach. So svojou rodinou sa stále sťahuje, pretože žalovaní blokujú nehnuteľnosť, ktorá je v jej vlastníctve. Z bytu na J. T. XX odišli, a to z dôvodu, že jednou ich susedou bola kamarátka žalovanej v 1. rade a rovnako tam býval aj syn žalovanej v 1. rade s frajerkou. Bála sa vychádzať vonku, preto sa rozhodli tento nájom ukončiť. Žalovaných niekoľkokrát vyzývala, aby dom opustili, resp. aby s ňou uzatvorili nájomnú zmluvu a prevzali hypotekárny úver na svoju osobu, k dohode s nimi však nedošlo. Dom nevypratali ani na tretie narodeniny jej syna. Nie je normálne, že žalovaní nehnuteľnosť užívajú a ona sa so svojím dieťaťom, aj druhým dieťaťom a manželom stále sťahuje. Jej syn navštevuje piatu škôlku, štvrtého pediatra, je to 11. miesto, kde býva. Navštevuje klinického psychológa. Dom v V. bol nevykúrený, nebola tam podlaha, boli tam neľudské podmienky na živobytie. Dôvodom, prečo došlo k takýmto vzťahom medzi ňou a rodičmi sú veľké dlhy, ktoré urobili na firme, ktorá začala prevádzkovať súkromné jasle. Túto firmu riadila žalovaná v 1.rade a spôsobila veľké dlhy, ktoré do dnešného dňa spláca spolu so svojim manželom. Manžel jej stále vyčíta, že má dlhy, ktoré musí za žalovaných splácať. V dome chce bývať spolu so svojou rodinou a prerobiť si ho na potreby svojej rodiny. Kúpa rodinného domu v K. Š. bola pod nátlakom žalovaných,
ona ho nechcela. Po celú dobu hovorila, aby ho predali. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že jej dcéra kúpila predmetný pozemok a rozostavanú stavbu od jej sestry Z. S., ktorá bola v tom čase vlastníčkou pozemku a rozostavanej stavby. Dcéra spočiatku bývala v Bratislave, v Ružinove si chcela kúpiť byt a začala si vybavovať úver. Ako úverový špecialista jej pomáhala pri vybavovaní úveru. Podpísali všetky papiere. K čerpaniu úveru nedošlo, pretože predávajúci odmietol podpísať záložnú zmluvu. Následne chcela dcére pomôcť, preto zaplatila všetky poplatky. Dcéra zvažovala, že sa vráti do Bratislavy, ale nakoniec dala pokyn, aby hľadali nehnuteľnosť v blízkom okolí, že sa postaví rodinný dom. S manželom bývali na ulici X. O. v prenájme, kde mali veľmi dobré podmienky, nepotrebovali meniť bývanie. Bývali v centre mesta. Následne sa našiel pozemok na výstavbu v časti Nižná Šebastová, ako aj vo Finticiach. Úver bolo potrebné čerpať do šiestich mesiacov. To však nestihli, keďže sa jednalo o rodinný dom a papiere nestihli vybaviť. Rovnako aj stavebné povolenie, preto úver zobrala jej sestra, kúpila pozemok a začal sa stavať rodinný dom. Neskôr túto rozostavanú stavbu previedla na žalobkyňu. Dcéra si vzala úver 80.000,- eur. Bola tehotná a bývala s nimi v jednej domácnosti na ulici X. O.. Všetky poplatky od prvého dňa výstavby rodinného domu, poplatky za vytýčenie stavebného povolenia, geologický prieskum platili oni s manželom. Spolu dávali s manželom žalobkyni sumu 420,- eur a ona to rozdeľovala na zaplatenie troch úverov. V roku 2013 bola žalobkyňa tehotná a XX. U. XXXX porodila syna. Z tohto dôvodu sa s ňou s manželom rozprávali, keďže mali uzatvorenú nájomnú zmluvu na X. O. ako to budú riešiť, ako majú splácať hypotéku za ich dcéru + nájom na ulici X. O. 400,- eur mesačne. Vtedy sa ústne všetci dohodli, že sa presťahujú do rozostavaného rodinného domu, a to nájomné, ktoré mali platiť dcére ako hypotéku, splácali za ňu úver. Nasťahovali sa 20. februára 2015 a bývajú tam doposiaľ, pričom splátku hypotéky stále platia za žalobkyňu. Všetky práce vo vnútri rodinného domu zabezpečoval jej manžel bez akéhokoľvek nároku, vodoinštaláciu, podlahy, všetko robil manžel. Na Vianoce ich žalobkyňa vypla od elektriny. Manžel sa vrátil z Holandska. Na dome sú nulové náklady, keďže zabezpečil fotovoltaiku, studňu. S dcérou bola dohoda, že budú za ňu splácať úver. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že je veľmi prekvapený, nakoľko celú stavbu rodinného domu, všetky práce, vnútro rodinného domu, vodoinštaláciu, všetku prácu na tomto dome vykonal spolu so svojimi priateľmi a kamarátmi. Žalobkyňu to nestálo nič. Všetko financoval sám. Tento dom bol v podstate postavený za nulový rozpočet, nakoľko všetko realizoval sám so svojimi priateľmi. Teraz to chce všetko žalobkyňa a ešte od nich požaduje aj sumu vo výške 750,- eur mesačne titulom bezdôvodného obohatenia. Svedkyňa Q.. Z. S. vo svojej výpovedi uviedla, že kúpa domu a pozemku v Nižnej Šebastovej bola vecou vzájomnej dohody tak žalobkyne, ako aj žalovaných, keďže žalobkyňa mala schválený úver na kúpu bytu v Bratislave. Prečo sa táto kúpa nerealizovala, to uviesť nevie. Nakoniec sa vrátila po vzájomnej dohode do Prešova a rozhodli sa spoločne kúpiť túto nehnuteľnosť. Žalovaní v 1. a 2. rade mali zabezpečené bývanie, oni svoju bytovú otázku riešiť nepotrebovali. Všetko bolo v poriadku, no zlom nastal vtedy, keď sa žalobkyni narodil syn. Vtedy nastal problém po pôrode zdravotný a jej správanie vo vzťahu k rodičom si nevie vysvetliť. S nápadom výstavby rodinného domu prišla J. s tým, že prečo sa nepostaví nejaký dom, keď jej otec postavil toľko rodinných domov, tak prečo nepostaví dom aj pre nich. Žalovaní si mohli pokojne bývať v nájme, kde bývali, nič im nechýbalo. Na výstavbu rodinného domu tlačila žalobkyňa. Otec žalobkyne na tejto stavbe robil deň a noc, aby sa čím skôr mohli sťahovať. Bola to vzájomná dohoda tak žalobkyne, ako aj žalovaných na kúpe danej nehnuteľnosti a výstavbe rodinného domu. Ešte si pamätá ako sa žalobkyňa dušovala, že nikdy nedá svojich rodičov pod most, že v danom dome budú mať jej rodičia vecné bremeno, a to právo dožitia tak, aby neskončili pod mostom, že to nikdy neurobí. Vecné bremeno sa v tom čase v prospech jej rodičov nedalo zapísať, keďže sa dalo zapísať až po tom, čo by bol dom skolaudovaný. Žalovaní na žalobkyňu nevytvárali žiaden nátlak, aby sa z domu odsťahovala. Z domu sa cez Veľkú noc žalobkyňa odsťahovala sama a vždy si hľadala zámienku a vyvíjala tlak na žalovaných, že oni sú tí zlí. So svojim priateľom v Bratislave sa pohádala, a preto sa rozhodla vrátiť do Prešova. Dohoda, o ktorej žalobkyňa veľmi dobre vedela, bola, že zadnú časť domu bude užívať ich otec so žalovanou v 1.rade, keďže bol chorý a mal rád záhradku. Žalobkyňa to veľmi dobre vedela, no keďže sa so svojim priateľom pohádala, tak zadnú časť domu začala užívať žalobkyňa s dieťaťom a ona sama sa musela postarať o otca v dvojizbovom byte. Nemá vedomosť o tom, aby v roku 2015 a 2016 mali žalovaní nejaké dlhy. Bývali v nájme, nové bývanie im nebolo treba. Svedkyňa Q. S. vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaní bývali na ulici X. O., kde mali veľmi pekné bývanie. Mali tam byt, ktorý bol súčasťou domu. Bývali tam a zároveň tam mali aj prácu. Obidvom žalovaným to vyhovovalo. Potom, čo J. skončila svoje pôsobenie v Bratislave, nasťahovala sa k rodičom na ulicu X. O.. Na návrh J., keďže priestory boli nepostačujúce, začali stavať dom v Nižnej Šebastovej. J. nemala peniaze. Jej otec mal stavebnú firmu, preto na podnet J. začali stavať dom. Rovnako sa na podnet žalovanej v 1. rade urobili archeologické výskumy, čo vyžadovalo zvýšené finančné výdavky. Žalovaný v 2. rade už z dôvodu vysokých výdavkov do toho nechcel ísť, na čo J. povedala, že nič ich nezastraší a pokračujú ďalej vo
výstavbe rodinného domu. Celkovú stavbu rodinného domu od plotne, až po samotný vrch realizoval žalovaný v 2. rade, ktorý pracoval a zabezpečoval chod aj svojej firmy. Financie potrebovali a celý nákup materiálu, ako aj práce vykonával otec žalobkyne. Dom sa staval v prestávkach. Zároveň X. a Y. splácali všetky splátky úveru za žalobkyňu. Vie o tom, lebo mnohokrát sa stalo, že osobne so žalovanou v 1. rade išla do banky a zaplatila tam splátku úveru za žalobkyňu. Rovnako jej rodičia pomáhali v súvislosti so starostlivosťou o jej maloletého syna. V istom okamihu nastal zlom, J. sa uzatvorila a prestala s mamou komunikovať a odsťahovala sa. Hypotéku až po súčasnú dobu za žalobkyňu splácajú žalovaní. Lenka má tam stále otvorené dvere a ak by urobila ústretový krok a prišla by k rodičom, všetko by si spolu vydiskutovali. Pozemok na Solivare sa kupoval s tým, že X. tam postaví rodinné domy, jeden rodinný dom by sa predal alebo by to bolo na splácanie hypotéky a J. by išla bývať do Šebastovej a rodičia by ostali v druhom novopostavenom dome. Nakoniec sa tento pozemok predal. Na financovanie stavby domu v Nižnej Šebastovej zobrala úver sestra žalovanej v 1. rade, ktorý sa neskôr preúveroval na žalobkyňu. Zároveň svedkyňa S. poprosila žalobkyňu, aby jej rodičia neostali pod mostom, ale aby mali stále zabezpečené bývanie. J. nemala peniaze, poberala iba materskú, mala maloleté dieťa, pričom celú materskú použila na starostlivosť o syna. So starostlivosťou o maloletého syna a zvýšenými výdavkami ako nákup mlieka, pampersky jej pomáhali vždy žalovaní. Čokoľvek od otca potrebovala, žalovaný v 2. rade to urobil, vždy jej pomohol. Žalobkyňa bola nespokojná s bývaním na ulici X. O., keďže tam bolo málo priestoru. Časť bytu využívali žalovaní na prácu. Mali spoločnú kuchyňu. Žalovaní nepotrebovali meniť bývanie. Urobili tak na podnet J.. J. mohla v dome dodnes bývať, nikto ju z domu nevyháňal. Jej rodičia robili všetko preto, aby v tomto dome mohla bývať. Presťahovali sa do Petrovian, nakoniec dom aj tam predali. Ani na V. T. nemohli bývať. Je denne v kontakte so žalovanými. Momentálne má vedomosť, že žalobkyňa sa nachádza v Španielsku. Stále očakávajú krok od žalobkyne, že navrhne nejaké odškodnenie za to, čo pre ňu všetko urobili. Od samotného počiatku až po súčasnosť platia splátky úveru iba žalovaní. Žalovaní na tento dom majú právo, keďže žalobkyňa sa nijakým spôsobom nepričinila, aby ho financovala. Skelet, drevostavbu, murované montované stavby, všetko robil žalovaný. Ak došli financie, urobila sa prestávka, X. nejaké peniaze zarobil a opätovne sa v prácach pokračovalo. Žalovaní išli do dlhov, vzali si jeden úver za druhým, aby sa stavba zrealizovala. Svedkyňa U. I. vo svojej výpovedi uviedla, že výstavba rodinného domu v K. Š. bola kvôli J. a jej malému synovi, aby spolu s dieťaťom a svojimi rodičmi mala kde bývať. Tento úver spláca žalovaná v 1.rade. Tento dom bol postavený pre J. aj pre žalovaných, nakoľko mala schválený úver, ktorý nebol prefinancovaný. Žalovaní mali svoje bývanie, bývali na ulici X. O. X. J. bývala s rodičmi, no potom sa odsťahovala, keďže vždy bola s niečím nespokojná a všetko menila. Žalobkyňa prišla s políciou, aby rodičia dom opustili. Rodičia všetko zariaďovali, vyberali. Aj samotná Lenka vyberala s mamkou nábytok, sanitu. Všetko robili spolu a potom jedného dňa prišla, že sa sťahuje do podnájmu a všetko chce zmeniť. Spomenula si na skutočnosť, že jej kamarátka vypratávala rodičov z domu a vtedy sa samotná žalobkyňa vyjadrila, že ona by to mamke nikdy neurobila a dnes ich žaluje o vypratanie domu, ako aj o bezdôvodné obohatenie.
6. Súd prvej inštancie zamietol procesný návrh právneho zástupcu žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania titulom pribratia znalca k stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia, nakoľko by to bolo nehospodárne a neúčelné a pre žalobkyňu by to znamenalo ďalšie zvýšené výdavky, čo prezentoval aj v rámci predbežného právneho názoru postupom podľa § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú, a to pre rozpor s dobrými mravmi.
7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že nemožno priznať ochranu právu žalobkyne, nakoľko bolo by to v príkrom rozpore so znením zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal v spore z vykonaného dokazovania za preukázané, že k stavbe rodinného domu zapísaného na LV číslo XXXX a ku kúpe parciel registra C-KN číslo XXXX/XX a číslo XXXX/X došlo po vzájomnej dohode žalobkyne so žalovanými v 1. a 2. rade. Žalovaní súdu preukázali svoje tvrdenia predloženou zmluvou o nájme z 25. augusta 2012, z ktorej pre súd vyplynulo, že mali v nájme štvorizbový byt číslo X o rozlohe 117,3 m2 nachádzajúci sa v polyfunkčnom dome X. O. číslo X v V. na dobu neurčitú, za ktorý platili mesačný nájom podľa článku 3 bod 1. tejto zmluvy vo výške 400,- eur. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočuté svedkyne. Zároveň súd vychádzal z vykonaného dokazovania a z vypočutia jednak žalovaných, ale aj vypočutých svedkýň, ktoré súdu popísali podrobný proces nákupu pozemku a výstavby rodinného domu v k. ú. Nižná Šebastová. Preto je možné ustáliť, že sa jednalo o vzájomnú ústnu dohodu žalobkyne a jej rodičov postaviť rodinný dom, keďže žalobkyňa bývala po návrate z Bratislavy spolu s rodičmi na ulici X. O. v V. a tieto priestory s poukazom aj na narodenie jej prvorodeného syna sa jej zdali byť primalé. Nemenej významnou skutočnosťou, čo žalobkyňa ani v
spore nepopierala, je to, že od samého začiatku žalovaní plnia povinnosti žalobkyne ako dlžníčky na základe uzatvorených úverových zmlúv, ktoré so žalobkyňou ako dlžníčkou uzatvorila veriteľka. Súd vychádzal rovnako z vypočutia svedkýň, ktoré súdu popísali výstavbu rodinného domu, o ktorú sa pričinil žalovaný v 2. rade spolu s obchodnou spoločnosťou X. W., W.. Y.. R.., v ktorej pracoval. Ten súdu pri svojom výsluchu uviedol, že túto nehnuteľnosť postavil spolu so svojimi priateľmi, kamarátmi, všetko financoval sám, žalobkyňa s ňou nemala žiadne výdavky. Žalovaní v 1. a 2. rade mali zabezpečené svoje bývanie, ktoré bolo pre nich postačujúce, kde zároveň aj pracovali, a preto podľa názoru súdu nemali dôvod aj s poukazom na svoj vek meniť svoje bývanie a začať s výstavbou rodinného domu, preto súd uveril ich vyjadreniam, čo súdu potvrdili aj v konaní vypočuté svedkyne, že samotná žalobkyňa z dôvodu narodenia prvorodeného syna naliehala na žalovaných, aby začali s výstavbou rodinného domu a zmenili svoje bytové pomery. Treba si uvedomiť, že v čase, keď sa žalobkyňa stala dlžníčkou v zmysle uzatvorených úverových zmlúv a keď sa začalo s výstavbou rodinného domu tak, ako to vyplynulo z predložených zápisníc a z rozsudkov Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove vydaných v konaní ohľadne starostlivosti o maloletého P. E., narodeného XX. U. XXXX finančne jej vypomáhali rodičia, keďže poberala rodičovský príspevok vo výške 200,- eur a prídavky na dieťa vo výške 30,- eur. Rodičia platia hypotéku 350,- eur mesačne a zároveň platia 100,- eur inkaso, čo pre súd vyplynulo z odseku 3. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 30P/42/2015-172 z 9. augusta 2016, a to zo správy kolíznej opatrovníčky. Vypočuté svedkyne zároveň potvrdili starostlivosť žalovaných v 1. a 2. rade ako starých rodičov o svojho vnúčika, maloletého P., že žalobkyni pomáhali s jeho výchovou a rovnako sa snažili prispievať na jeho výživu.
8. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol pre rozpor s dobrými mravmi a so znením ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd posúdil uvedenú vec v tom zmysle, že výkon daného subjektívneho práva žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto jej odoprel právnu ochranu uplatňovaného práva. Zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaní mali zabezpečené svoje bývanie na adrese X. O. X v V.Š., ktoré nemali potrebu meniť a že došlo k vzájomnej dohode strán sporu ohľadom kúpy a výstavby rodinného domu v katastrálnom území Nižná Šebastová. V neposlednom rade vzal do úvahy to, že výstavbu realizoval žalovaný v 2. rade s obchodnou spoločnosťou, v ktorej pracoval a rovnako aj skutočnosť, že splátky hypotéky z dvoch hypotekárnych úverov splácajú za žalobkyňu ako dlžníčku žalovaní. So zreteľom na vek žalovaných, zohľadňujúc skutočnosť, že žalovaný v 2. rade má zdravotné problémy, o čom žalovaná v 1. rade predložila správu z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s., z ktorej vyplýva jeho prepustenie z kliniky kardiológie a momentálne je podľa predloženého potvrdenia o pracovnej neschopnosti U 022608 od 15. marca 2021 práceneschopný, mal súd za to, že je v príkrom rozpore s dobrými mravmi žalobe vyhovieť. Žalovaní by na základe takéhoto rozhodnutia súdu mohli stratiť právo bývania v nehnuteľnosti, o ktorú sa najmä po finančnej stránke v celom rozsahu pričinili. Zároveň súd argumentáciu žalobkyne, že spolu so svojou rodinou nemá kde bývať aj s poukazom na jej posledné oznámenie, z ktorého vyplýva jej trvalý pobyt Mesto V., hodnotí ako konanie čisto účelové, vzbudzujúce potrebu rozhodnutia súdu v neprospech žalovaných v tomto spore. Rovnako nespokojnosť žalobkyne a jej manžela s množstvom nehnuteľnosti, ktoré so svojou rodinou vystriedala, podľa názoru súdu v žiadnom prípade nemožno pričítať na úkor žalovaných. Aj v prípade tohto nepriaznivého rozhodnutia súdu v neprospech žalobkyne tak, ako to uviedli žalovaní a rovnako aj svedkyne, má stále žalobkyňa otvorené dvere ku svojim rodičom, čo si vyžaduje vzájomnú komunikáciu a ujasnenie si vzťahov, ktoré sú predmetom aj dvoch súdnych sporov vedených Okresným súdom Prešov.
9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a úspešným žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva, pretože im z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.
10. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka na tento spor, nakoľko podľa jej názoru na to nie sú dané dôvody. Trvala na tom, že pokiaľ by žalovaní predmetnú nehnuteľnosť neobývali, obývala by ju ona alebo by ju mohla dať do nájmu. Súčasná situácia, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek užívacieho práva (toto ani netvrdili) a odmietajú nehnuteľnosť vypratať, je porušením dobrých mravov na ich strane, nakoľko právne predpisy veľmi často kopírujú i normy morálne. Právom je uznané a aj morálne, že vlastník má právo vec užívať a rozhodovať o jej osude. Avšak žalovaní to maria a odmietajú jej nahradiť ujmy vo forme bezdôvodného obohatenia (vo výške obvyklého nájomného) a nehnuteľnosť vypratať. Obývanú nehnuteľnosť bez jej súhlasu stavebne menia, už niekoľko rokov nevie ukončiť kolaudačné
konanie a žalovaní si dokonca z dôvodu odpojenia nehnuteľnosti od verejného zásobovania elektrinou dali namontovať ostrovný fotovoltaický systém na zásobovanie elektrinou. S maličkými deťmi sa musela opakovane sťahovať z nájmu do nájmu, hoci je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Takáto situácia by vôbec nevznikla, ak by sa žalovaní z nehnuteľnosti vypratali. Ide o obludné zneužívanie faktickej moci nad vecou žalovanými, pričom sú to práve oni, kto porušuje právne normy, ale i normy morálne. Preto je vylúčené, aby im súd priznal ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poňal vyjadrenia žalovaných a svedkov veľmi jednostranne, keď dospel k záveru, že výstavbu nehnuteľnosti financovali žalovaní. Avšak to zjavne nie je v súlade s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise. Ona čerpá úvery na zabezpečenie výstavby, je dlžníčkou voči banke a tieto úvery musí splácať. Celá výstavba sa financovala z týchto zdrojov. Tvrdenie žalovaných o financovaní výstavby je opäť len snahou vykresliť sa ako obete, To platí aj o ich tvrdeniach o starostlivosti o jej deti. Skutočnosť, že žalovaných sa v očiach súdu podarilo vykresliť ako poškodených, nekorešponduje s realitou, keďže podnikanie žalovanej v 1. rade sa skončilo obrovskými dlhmi, a to je aj dôvodom, prečo žalovaná v 1. rade nechce disponovať so žiadnym majetkom a neprijíma žiadne návrhy na riešenie veci. Odhliadnuc od toho, mala za to, že žiaden z dôvodov súdu pre zamietnutie žaloby neznamená, že jej poškodenie je legitímne. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
11. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že nie oni vylúčili žalobkyňu z užívania (s posudzovaným sporom súvisiaceho) rodinného domu v Nižnej Šebastovej, ale z jeho užívania sa vylúčila sama žalobkyňa tým, že sa odsťahovala, dôvod čoho ani (na výslovnú otázku súdu) neuviedla. Napriek všetkému, čo v prospech žalobkyne najmä po narodení jej syna P. urobili, žalobkyňa ich opakovane osočovala a očierňovala a rovnaký postoj možno z jej výpovede badať aj vo vzťahu k jej svokrovcom, ktorí jej ako aj jej synovi P. v rámci možností poskytovali podľa ich znalostí maximálnu možnú podporu, čo opätovne svedčí len o účelovosti a nepravdivosti jej tvrdení, ktorými zo všetkých svojich problémov obviňuje tretie, najmä však blízke osoby bez toho, aby priznala zodpovednosť za vlastný život. Tiež je nesporné, že manžel žalobkyne po uzatvorení manželstva vlastnil byť na J.Č. T. XX v V.. Preto ak žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že so svojím synom P. vystriedala jedenásť miest pobytu, pričom k najmenej dvom nehnuteľnostiam, ktoré obývali, mala ona alebo jej manžel vlastnícke práve, svedčí to o neschopnosti žalobkyne pevne zakotviť na jednom mieste. Opodstatnenosť aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav nie je spôsobilá vyvrátiť ani skutočnosť, že žalobkyňa nemá toho času trvalé bydlisko. Ako úplne zavádzajúce hodnotia tvrdenia žalobkyne o tom, že musí splácať úver poskytnutý na výstavbu rodinného domu v Nižnej Šebastovej, ako aj o tom, že odmietli prevziať hypotekárny úver na predmetný rodinný dom na seba, nakoľko prevzatie úveru žalobkyni ponúkli, avšak výmenou za prevod vlastníckeho práva k domu, resp. aspoň zriadenie vecného bremena práva doživotného užívania v ich prospech, čo žalobkyňa neakceptovala. Na základe uvedených skutočností žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
12. K žalovanými podanému vyjadreniu podala žalobkyňa odvolaciu repliku, v ktorej uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných a nerozumie, ako mohlo byť pre súd dôležité, kto sa stará o dieťa v súdnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ide o hrozivú úvahu, kedy porušenie povinnosti neoprávnených držiteľov vydať vec vlastníkovi sa stavia do svetla ich údajnej pomoci s dieťaťom v minulosti. V zmysle argumentácie súdu má po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie svojej veci tretími osobami bez náhrady, čo považuje za právnu úvahu odporujúcu dobrým mravom. Hoci splácanie hypotéky, i to len jej časti, nie je povinnosťou žalovaných, nezodpovedá ani len obvyklému nájmu.
13. K odvolacej replike žalobkyne podali žalovaní odvolaciu dupliku, v ktorej uviedli, že ich tvrdenia o tom, čo urobili v prospech žalobkyne sa týkajú najmä obdobia od návratu žalobkyne z Bratislavy do jej dobrovoľného opustenia spoločnej domácnosti. Okrem toho žalobkyňa vo svojom vyjadrení ani príkladmo neoznačuje žiadne rozhodnutie, z ktorého by mal vyplynúť záver o odmietnutí poskytnutia ochrany subjektívnemu právu pre rozpor s dobrými mravmi len vo výnimočných situáciách. Na základe uvedených skutočností žalovaní opätovne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné.
16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
18. Senát odvolacieho súdu k inštitútu dobrých mravov poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 137/2017 z 22. marca 2018, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného).
19. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovaním vykonaným v prvoinštančnom konaní bolo preukázané, že aj keď je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré užívajú žalovaní a vystupuje v pozícii dlžníčky v zmluvách o úvere, na základe ktorých jej boli poskytnuté peňažné prostriedky na účel nadobudnutia a výstavby nehnuteľností, takto poskytnuté úvery splácali a splácajú žalovaní. Naviac žalovaní pravidelne hradia všetky mesačné náklady súvisiace so správou domu a žalobkyňu z rodinného domu nikdy nevyhodili a nikdy jej neznemožňovali jeho užívanie. Žalobkyňa opustila nehnuteľnosť dobrovoľne a rovnako kedykoľvek, ak bude chcieť, sa môže do tejto nehnuteľnosti vrátiť.
20. Pokiaľ sa žalobkyňa snaží dosiahnuť, aby sa žalovaní z rodinného domu vysťahovali, tu odvolací súd podotýka, že rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaní mali pred nadobudnutím pozemkov a výstavbou rodinného domu zabezpečené bývanie, ktoré nemali potrebu meniť a k zmene miesta bydliska ich prinútilo práve rozhodnutie žalobkyne postaviť rodinný dom a jej životná situácia, v ktorej sa v tom čase ocitla. 21. Ak žalobkyňa argumentuje bezdôvodným obohacovaním sa žalovaných na jej úkor a stavebnými úpravami nehnuteľnosti bez jej súhlasu, odvolací súd konštatuje, že žalovaní sa nemôžu bezdôvodne obohacovať užívaním nehnuteľností, ktorých kúpu a výstavbu od počiatku financovali a to najmä z dôvodu, že aj naďalej prostredníctvom splátok úveru a hradením mesačného inkasa neustále financujú existenciu a užívanie predmetnej nehnuteľnosti a to namiesto žalobkyne. Bolo zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaní mali žiadať od žalobkyne súhlas na namontovanie ostrovného fotovoltaického systému na zásobovanie elektrinou za okolností, keď jeho namontovanie bolo nevyhnutné z dôvodu, že elektrinu im bola odpojená na základe žiadosti žalobkyne. V prejednávanej
veci odvolací súd poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010 v ktorom sa okrem iného uvádza, že „V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.“ Teda žalobkyňou tvrdené bezdôvodné obohatenie z pohľadu právneho posúdenia veci nevzniklo z dôvodov spočívajúcich v jej konaní, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (ako to uvádzal súd prevej inštancie), ale z dôvodu, že žalovaní namiesto žalobkyne uhrádzajú úverové mesačné splátky a inkaso a zároveň na výstavbu tohto rodinného domu použili výhradne vlastné finančné prostriedky. 22. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným skutkovým záverom ktoré súd odvolací následne doplnil po stránke právneho posúdenia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).