Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., so sídlom Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Zigo, s.r.o. so sídlom Rozkvet 2004/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 51 902 303, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 841 04 Bratislava, IČO: 00 156 426, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.12.2016 č. k. , takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Štátnej veterinárnej potravinovej správy SR č. k. zo dňa 20.12.2016 vo výroku, ktorým potvrdil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej potravinovej správy Košice - mesto č. k.: 2016/1158-395/4/SO zo dňa 19.10.2016 a m e n í rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto č. k. /SO zo dňa 19.10.2016 vo výroku o uložení pokuty vo výške 30.000 Eur a u k l a d á žalobcovi Karmen - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, Prešov, IČO: 36447269 zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel s.r.o., vložka č. 10382/P pokutu vo výške 3.000 eur.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 80 %.

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto č.k. /So zo dňa 19.10.2016 a toto rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto č.k. /So zo dňa 19.10.2016 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 30.000 Eur (slovom: tridsaťtisíc Eur) podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách potvrdil z dôvodu, že inšpektormi RVPS Košice - mesto pri výkone plánovanej a cielenej úradnej kontroly potravín dňa 16.03.2016 v čase od 10:35 hod. do 14:25 hod. v prevádzkarni T. V., M. X, V. bolo zistené, že žalobca porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti podľa a o potravinách v znení neskorších predpisov a to tým, že 16.03.2016 v prevádzkarni T. V., M. X, V. v čase od 10:35 hod. do 14:25 hod. umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti:

- Jačmenné krúpy, stredné č. 7 á 500 g, dátum minimálnej trvanlivosti: 05.12.2015, v množstve 2 ks, v cene 0,55 Eur/ks;

- CBA Snack s príchuťou slaniny, extrudovaný výrobok smažený, aromatizovaný, solený á 50 g, dátum minimálnej trvanlivosti: 11.03.2016, v množstve 13 ks, v cene 0,25 Eur/ks;

- Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené á 180 g, dátum minimálnej trvanlivosti: 13.02.2016 v množstve 5 ks a dátum minimálnej trvanlivosti: 24.01.2016 v množstve 1 ks, v cene 0,99 Eur/ks, ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2015/So,Na/10 zo 16. marca 2016. Ďalej porušil povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh podľa , a , a o potravinách v znení neskorších predpisov, a a Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva SR č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín a Prílohy II Kapitola I ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 a ods. 10, Prílohy II Kapitola V ods. 1 písm. a), b) a d). Prílohy 11 Kapitola IX ods. 3 a ods. 4 a Prílohy II Kapitola X ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 o hygiene potravín a to tým, že 16.03.2016 v prevádzkarni T. V., M. X, Košice v čase od 10:35 hod. do 14:25 hod v predajnej chladiacej vitríne spoločne skladoval nezlučiteľné druhy potravín - čerstvé slepačie vajcia a bagety, na preložkách s vajcami bolo položené droždie; na manipulačnom stole v blízkosti príjmových dverí skladoval balené pekárenské výrobky (krájané chleby) určené na umiestnenie na trh, štyri balenia cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, kivi v košíku, dva jogurty, podľa vyjadrenia patriace zamestnancom; v zázemí v chladiacej vitríne tovar skladoval nesystematický, na viacerých policiach boli uložené slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagety, šaláty, maslo, knedle; vedľa manipulačného stola v zázemí skladoval obalové materiály (sáčky na pečivo a zeleninu) v otvorenom regáli spoločne so znečistenou metlou; a umiestňoval na trh potraviny v priestoroch a zariadeniach so závažnými nedostatkami v prevádzkovej hygieny, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne:

- prakticky v každom rohu, kúte v zázemí aj na predajnej ploche výskyt hrubých čiernych pavučín, na mnohých miestach s množstvom zachytených tiel uhynutého hmyzu - najviac v okolí výkupu fliaš, za stolom v tomto priestore, za hasiacim prístrojom pri vstupe do predajne, za regálom s nealkoholickými nápojmi, v okolí radiátora pri výklade, ale aj na iných miestach;

- v rohu v časti výkupu fliaš za dverami výskyt tiel uhynutého hmyzu v cca pol centimetrovej vrstve, nachádzala sa tu aj deratizačná stanička, pokrytá vrstvou prachu a nečistôt;

- pod používaným zariadením na predajnej ploche (pod všetkými regálmi, paletami, pod chladiacimi zariadeniami) nahromadené hrubé nečistoty, prach vo vrstve, úlomky potravín, nálety čiernej nečistoty;

- za chladiacim zariadením a za regálom s nealko nápojmi výskyt nečistôt vo vrstvách, telá uhynutého hmyzu na regáli s vystavenými nealko nápojmi, vystavený tovar pokrytý prachom;

- v predsienke WC pod umývadlom výskyt tiel uhynutého hmyzu; na osušenie rúk používaná znečistená textília;

- v manipulačnej chodbe pri vstupe do priestoru výkupu fliaš sa nachádza stará stolička, vedľa nej rôzne zaprášené papierové predmety, kartónové krabice, plastové znečistené vedro; medzi stoličkou a stenou sú zachytené hrubé pavučiny so zachyteným hmyzom, vrstva hmyzu sa nachádzala aj na podlahe, spolu s prachom a hrubou nečistotou;

- umývadlo v priestore výkupu fliaš pokryté vrstvou prachu; umývadlo na predajnej ploche znečistené hrdzavým vodným kameňom;

- v rohu medzi chladiacim zriadením s mäsovými výrobkami a regálom so zeleninou umiestnená zaprášená deratizačná stanička, vedľa nej podlaha znečistená vytečenou lepkavou tekutinou;

- na manipulačnom stole pri výkupe fliaš vrstva prachu a tiel uhynutého hmyzu;

- v zázemí v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš a na predajnej ploche zaznamenaný výskyt lietajúceho hmyzu;

- regál s vystavenými slanými pochutinami s poškodeným, olúpaným náterom, znečistený nalepenou mastnou nečistotou;

- v kancelárii zaprášené šanóny, papiere na nástenke, klávesnica a počítač pokryté vrstvou prachu;

- v šatni na skrinkách uložené rôzne zaprášené predmety (topánky, kartónové krabice);

- v sprchovom kúte vedľa šatne skladované zaprášené fľaše s nealko nápojmi s dátumom minimálnej trvanlivosti: 10.06.2014 a cukrovinky s dátumom minimálnej trvanlivosti: 28.02.2014!!, topánky, pracovné odevy v plastovom vrecku;

- čistiace prostriedky ako Savo, Cilit Bang, Umy skladované v umývadle, v zázemí na čistenie používané znečistené, roztrhané textílie, znečistená lopatka s prilepenou vrstvou nečistôt;

- na príjmovej rampe vo vonkajšom prostredí strop s poškodeným, olupujúcim sa a opadávajúcim náterom, ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole č. KE/2015/So,Na/10 zo 16.03.2016.

Uvedeným konaním podľa žalovaného účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa o potravinách v znení neskorších predpisov. Na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín inšpektori RVPS Košice - mesto uložili podľa zákona o potravinách kontrolovanému subjektu tieto opatrenia: 1. Uzavrieť prevádzku do odstránenia nedostatkov v prevádzkovej hygiene, vykonania účinnej dezinfekcie s účinnosťou od 16.03.2016, 11:00 hod. 2. Vykonať dôkladnú hygienickú očistu všetkých priestorov prevádzky, účinnú dezinsekciu a následnú dezinfekciu. 3. Neskladovať spoločne nezlučiteľné druhy potravín, tovar v chladiacom zariadení skladovať systematicky podľa druhu a sortimentu. 4. Čistiace prostriedky skladovať vo vyhradenom priestore, pravidelne vymieňať alebo čistiť čistiace pomôcky (handry, metly). 5. V predsienke WC zabezpečiť papierové utierky na hygienické osušenie rúk. Termín v bodoch 2 až 5: 16.03.2016.

2. Žalovaný svoje rozhodnutie, po poukázaní na priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom od jeho začatia až po obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré odvolanie bolo v podstate zhodné s obsahom vyjadrenia listom zo dňa 26.09.2016 k upovedomeniu o začatí správneho konania, avšak podrobnejšie svojím rozsahom, odôvodnil po citácii príslušných na vec žalobcu sa vzťahujúcich ustanovení o potravinách v znení neskorších predpisov, o správnom konaní v znení neskorších predpisov, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25.10.2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín v platnom znení, Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách, uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení a Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odôvodnil nasledovne: „Ako vyplýva zo spisového materiálu, RVPS Košice - mesto pri rozhodovaní o inom správnom delikte vychádzala z nasledujúcich dôkazných materiálov, ktoré tvoria obsah spisu: Záznam o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016 s vyhotovenou fotodokumentáciou; Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/l0/DÚKP/So,Kr,Go zo dňa 17.03.2016; Vyjadrenie účastníka konania k upovedomeniu o začatí správneho konania - list zo dňa 26.09.2016. ŠVPS SR po posúdení uvedených dôkazov, prvostupňového rozhodnutia a námietok účastníka konania dospela k uvedeným záverom: Z uvedených dôkazov, ktoré boli zistené a získané počas úradnej kontroly potravín dňa 16.03.2016 v čase od 10:35 hod. do 14:25 hod. v prevádzkarni: T. V., M. X, V., bolo podľa názoru odvolacieho orgánu dostatočne preukázané, že účastník konania porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa a zákona o potravinách a to tým, že dňa 16.03.2016 v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti:

- Jačmenné krúpy, stredné č. 7 500 g, DMT: 05.12.2015, v množstve 2 ks, v cene 0,55 €/ks;

- CBA Snack s príchuťou slaniny, extrudovaný výrobok smažený, aromatizovaný, solený 50 g, DMT: 11.3.2016 v množstve 13 ks, v cene 0,25 €/ks;

- Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené 180 g, DMT: 13.02.2016 v množstve 10 ks a DMT: 24.01.2016 v množstve 1 ks, v cene 0,99 €/ks. Uvedeným konaním naplnil účastník konania všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách.

3. V súvislosti s týmto protiprávnym konaním odvolací správny orgán opravil v zmysle § 47 ods. 6 zákona o správnom konaní chybu v písaní. Prvostupňový správny orgán v Rozhodnutí č.k. 2016/1158-395/4/ So zo dňa 19.10.2016 uviedol, že výrobok Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené 180 g, DMT: 13.02.2016 sa v predajni nachádzali v množstve 5 kusov. Správne má byť uvedené v množstve 10 ks.

Nakoľko sa jedná o zrejmú nesprávnosť spôsobenú chybou v písaní, správny orgán vykonal opravu tejto chyby vo svojom rozhodnutí. Odvolací správny orgán túto nesprávnosť považuje za chybu v písaní z dôvodu uvedenia správneho množstva tohto výrobku v Zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/ So,Na/10 zo dňa 16.03.2016. Touto opravou nedochádza k zmene obsahu a zmyslu prvostupňového rozhodnutia, ani k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. Preukázané bolo aj porušenie povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh podľa § 10 písm. a), b) a d), § 12 ods. 1 písm. b) a g) zákona o potravinách, § 2 ods. 2 a § 10 ods. 5 písm. e) a h) Výnosu č. 28167/2007-OL a Prílohy II Kapitola I ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 a ods. 10, Prílohy II Kapitola V ods. 1 písm. a), b) a d), Prílohy II Kapitola IX ods. 3 a ods. 4 a Prílohy II Kapitola X ods. 2 Nariadenia (ES) č. 852/2004 a to tým, že dňa 16.03.2016 v uvedenej prevádzkarni, v predajnej chladiacej vitríne spoločne skladoval nezlučiteľné druhy potravín - čerstvé slepačie vajcia a bagety, na preložkách s vajcami bolo položené droždie; na manipulačnom stole v blízkosti príjmových dverí skladoval balené pekárenské výrobky (krájané chleby) určené na umiestnenie na trh, štyri balenia cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, kivi v košíku, dva jogurty, podľa vyjadrenia patriace zamestnancom; v zázemí v chladiacej vitríne tovar skladoval nesystematicky, na viacerých policiach boli uložené slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagety, šaláty, maslo, knedle; vedľa manipulačného stola v zázemí skladoval obalové materiály (sáčky na pečivo a zeleninu) v otvorenom regáli spoločne so znečistenou metlou; a umiestňoval na trh potraviny v priestoroch a zariadeniach so závažnými nedostatkami v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne:

- prakticky v každom rohu, kúte v zázemí aj na predajnej ploche výskyt hrubých čiernych pavučín, na mnohých miestach s množstvom zachytených tiel uhynutého hmyzu - najviac v okolí výkupu fliaš, za stolom v tomto priestore, za hasiacim prístrojom pri vstupe do predajne, za regálom s nealkoholickými nápojmi, v okolí radiátora pri výklade, ale aj na iných miestach;

- v rohu v časti výkupu fliaš za dverami výskyt tiel uhynutého hmyzu v cca pol centimetrovej vrstve, nachádzala sa tu aj deratizačná stanička pokrytá vrstvou prachu a nečistôt;

- pod používaným zariadením na predajnej ploche (pod všetkými regálmi, paletami, pod chladiacimi zariadeniami) nahromadené hrubé nečistoty, prach vo vrstve, úlomky potravín, nálety čiernej nečistoty;

- za chladiacim zariadením a za regálom s nealko nápojmi výskyt nečistôt vo vrstvách, telá uhynutého hmyzu na regáli s vystavenými nealko nápojmi, vystavený tovar pokrytý prachom;

- v predsienke WC pod umývadlom výskyt tiel uhynutého hmyzu; na osušenie rúk používaná znečistená textília;

- v manipulačnej chodbe pri vstupe do priestoru výkupu fliaš, sa nachádza stará stolička, vedľa nej rôzne zaprášené papierové predmety, kartónové krabice, plastové znečistené vedro; medzi stoličkou a stenou sú zachytené hrubé pavučiny so zachyteným hmyzom, vrstva hmyzu sa nachádzala aj na podlahe, spolu s prachom a hrubou nečistotou;

- umývadlo v priestore výkupu fliaš pokryté vrstvou prachu; umývadlo na predajnej ploche znečistené hrdzavým vodným kameňom;

- v rohu medzi chladiacim zariadením s mäsovými výrobkami a regálom so zeleninou umiestnená zaprášená deratizačná stanička, vedľa nej podlaha znečistená vytečenou lepkavou tekutinou;

- na manipulačnom stole pri výkupe fliaš vrstva prachu a tiel uhynutého hmyzu;

- v zázemí v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš a na predajnej ploche zaznamenaný výskyt lietajúceho hmyzu;

- regál s vystavenými slanými pochutinami s poškodeným, olúpaným náterom, znečistený nalepenou mastnou nečistotou;

- v kancelárii zaprášené šanóny, papiere na nástenke, klávesnica a počítač pokryté vrstvou prachu;

- v šatni na skrinkách uložené rôzne zaprášené predmety (topánky, kartónové krabice);

- v sprchovom kúte vedľa šatne skladované zaprášené fľaše s nealko nápojmi s dátumom minimálnej trvanlivosti: 10.06.2014 a cukrovinky s dátumom minimálnej trvanlivosti: 28.2.2014!!, topánky, pracovné odevy v plastovom vrecku;

- čistiace prostriedky ako Savo, Cilit Bang, Umy skladované v umývadle v zázemí, na čistenie používané znečistené, roztrhané textílie, znečistená lopatka s prilepenou vrstvou nečistôt;

- na príjmovej rampe vo vonkajšom prostredí strop s poškodeným, olupujúcim sa a opadávajúcim náterom, ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2015/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016. Uvedeným konaním naplnil účastník konania všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Odvolací orgán sa podrobne oboznámil s námietkami účastníka konania uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 04.11.2016, tieto námietky dôsledne preskúmal a vyhodnotil nasledovne:

4. K námietke, týkajúcej sa umiestňovania na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a spočívajúcej v tvrdení žalobcu v odvolaní (cit.): „Správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia zákonným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou účastníka konania, uvedenou v písomnom Stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 26.09.2016 (vrátane doplnenia zo dňa 28.09.201), ktorá sa týkala hodnotenia závažnosti správneho deliktu, ktorým je neúmyselný predaj tovaru po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (Jačmenné krúpy, Snack s príchuťou slaniny a Arašidy lúpané), ktorý bol v čase úradnej kontroly potravín dňa 16. marca 2016 umiestňovaný na trh v prevádzkarni T. V., M. X, V.. Predmetný tovar nepredstavuje podľa platnej legislatívy - článok č. 2 ods. 2, písm. r) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom nebezpečenstvo pre konzumenta, pričom správny orgán v odôvodnení rozhodnutia napriek uvedenému opakovane hodnotil potraviny po uplynutom DMT ako tovar, ktorý nie je bezpečný, resp. spochybňoval jeho bezpečnosť, napriek tomu, že porušenie bezpečnosti u predmetných potravín po uplynutom DMT nebolo žiadnym spôsobom preukázané, t.j. správny orgán pre takéto závažné konštatovanie nemal absolútne žiadny podklad (napr. nepreukázal prípadné nesprávne skladovanie a prípadne zmenu vlastností predmetných potravín po DMT). Citácia z rozhodnutia RVPS KE - mesto č. k. /So: „Novela zákona o potravinách, v prípade, že bude schválená v legislatívnom procese, bude umožňovať len bezodplatný prevod bezpečných potravín po DMT...“ „Predaj potravín po uplynutí DMT poškodzuje záujmy konečného spotrebiteľa, ktorý očakáva, že si kúpi len kvalitné a bezpečné potraviny.“ Správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia pri spochybňovaní bezpečnosti neúmyselne predávaných potravín po uplynutom DMT náležitým spôsobom nevysporiadal s kritériami, ktoré platná legislatíva potravinového práva stanovuje pre hodnotenie bezpečnosti potravín podľa článku č. 14, ods. 3 písm. a) a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 EP a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva. Správny orgán v zmysle vyššie uvedeného a v rozpore s ustanoveniami platnej legislatívy potravinového práva ( o potravinách v platnom znení) nezohľadnil pri určovaní výšky sankcie nižšiu závažnosť zisteného skutkového stavu veci v porovnaní s prípadmi, kedy je zistený predaj potravín po uplynutom dátume spotreby (DS), ktoré sa v zmysle platných právnych predpisov považujú za nebezpečné potraviny, tak, ako je to uvedené v článku č. 24, ods. 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom...: V ďalšej časti odôvodnenia, správny orgán uvádza v rozpore s predchádzajúcim tvrdením nasledujúce úvahy, ktorými odôvodňuje výšku sankcie: „Správny orgán súhlasí s tvrdením, že konzumácia potravín po uplynutí DMT nemusí predstavovať bezpečnostné riziko, avšak nesúhlasí s tvrdením, že táto skutočnosť odôvodňuje uloženie sankcie za zistenie potravín po uplynutí DMT na spodnej hranici sadzby“, čím ignoruje zásadu hodnotenia závažnosti protiprávneho konania, stanovenú v o potravinách v platnom znení vo vzťahu k uloženej sankcii. Je preto nedôvodné ukladať za menej závažné správne delikty (potraviny po uplynutom DMT) vyššie sankcie ako za správne delikty s väčšou závažnosťou (potraviny po uplynutom DS)! Pri predmetnej kontrole boli zistené potraviny po uplynutom DMT, ktoré podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom..., nepredstavujú nebezpečenstvo pre zdravie spotrebiteľa, tak, ako je to uvedené v článku č. 2, ods. 2 tohto nariadenia: r) „dátum minimálnej trvanlivosti potraviny“ je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti“, z čoho vyplýva, že po uplynutí toho dátumu potravina nie je nebezpečná. Jej konzumácia po tomto termíne nepredstavuje bezpečnostné riziko, čo je zohľadnené aj možnosťou darovania týchto potravín na charitatívne účely v mnohých európskych krajinách (Rakúsko, ČR...). Na základe týchto analýz sa v súčasnosti novelizuje aj naša národná legislatíva potravinového práva - zákon o potravinách, ktorý je aktuálne na schválení v NR SR a od 1.1.2017, budú v platnosti ustanovenia, ktoré budú umožňovať legálny prevod a konzumáciu potravín po DMT distribuovaných prostredníctvom charitatívnych organizácií“ odvolací správny orgán uvádza: Tieto námietky odvolací orgán vyhodnotil ako nepravdivé, irelevantné a účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za zistené protiprávne konanie. Je nutné uviesť, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkami účastníka konania, uvedenými v písomnom Stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 26.09.2016. V prvej vete stanoviska správny orgán jasne deklaruje a súhlasí s odvolateľom, že konzumácia potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusí predstavovať bezpečnostné riziko, avšak nesúhlasí s tvrdením, že táto skutočnosť odôvodňuje uloženie sankcie na spodnej hranici sadzby, s čím sa stotožnil aj odvolací správny orgán. Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchováva svoje špecifické vlastnosti ( Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011). Inšpektori

neskúmali podmienky skladovania potravín po uplynutí ich DMT, nezaoberali sa ich bezpečnosťou, nakoľko zákon o potravinách jednoznačne zakazuje potraviny po DMT umiestňovať na trh. Potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusia javiť známky kazenia, môžu však meniť svoju kvalitu a biologickú hodnotu, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými, ich predajom sú poškodzované práva a záujmy konečného spotrebiteľa. Dlhodobým skladovaním však môže byť porušená aj ich bezpečnosť. Bez preukázania nebezpečnosti takýchto potravín nie je možné ich automaticky označiť ako nebezpečné (pokiaľ to nie je ustanovené v legislatíve ako u potravín po uplynutí DS). Formuláciou Predaj potravín po uplynutí DMT poškodzuje záujmy konečného spotrebiteľa, ktorý očakáva že si kúpi len kvalitné a bezpečné potraviny, neznamená, že potraviny predávané po uplynutí DMT boli nebezpečné. Uvedením slova „očakáva“ mal správny orgán na mysli predpokladané želanie spotrebiteľa. Jedinou záväznou časťou rozhodnutia je jeho výrok, v ktorom nie je zmienka o tom, že by účastníkovi konania bola ukladaná pokuta za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné. Nie je na mieste úvaha či už správneho orgánu alebo účastníka konania, akým spôsobom je ošetrená legislatíva v iných okolitých krajinách, alebo úvaha o možnom použití potravín po uplynutí DMT na charitatívne účely. Rozhodnutie sa vydáva v zmysle aktuálne platnej legislatívy v SR, podľa ktorej potraviny po uplynutí DMT je zakázané umiestňovať na trh a ten, kto tento zákaz poruší, musí byť postihovaný podľa odseku 4 § 28 zákona o potravinách. Je nutné uviesť, že správny orgán neignoruje zásadu hodnotenia závažnosti protiprávneho konania stanovenú v § 28 ods. 9 zákona o potravinách, aj keď účastník konania tvrdí opak. Nie je možné ukladať pokutu iba na základe jednostranného hodnotenia „závažnosti“ dvoch protiprávnych konaní, a to porovnávaním závažnosti predaja potravín po uplynutí ich dátumu spotreby (čo zistené nebolo) a dátumu minimálnej trvanlivosti. Kritériá je nutné hodnotiť komplexne zo všetkých zákonných hľadísk, v danom prípade prihliadať aj na minulosť účastníka konania a na skutočnosť, že pokuta vo výške 3 000 eur uložená Rozhodnutím ŠVPS SR č.k. zo dňa 19.07.2016, za závažné nedostatky zistené počas úradnej kontroly dňa 06.05.2015 nebola dostatočne výchovná, ba ani účinná. Ďalej účastník konania namieta (cit.): „Na základe vyššie uvedených skutočností je preto dôvodné uloženie sankcie za umiestňovanie na trh potravín po uplynutom DMT na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pričom správny orgán sa nezaoberal a nebral do úvahy dôvody, na základe ktorých boli predmetné potraviny v malom množstve umiestnené na predajnej ploche. Týmito dôvodmi bolo zanedbanie zákonných ako aj interných povinností zamestnancov účastníka konania v predmetnej predajni. Účastník konania dlhodobo vyvíja maximálne úsilie na zabránenie zlyhaní ľudského faktora prijatými internými smernicami (Vnútorný poriadok - Príloha č. 1), školeniami zamestnancov, internými krížovými kontrolami DMT/DS a povinnosťami uvedenými v pracovných zmluvách - Príloha č. 2. Napriek snahe účastníka konania bohužiaľ v predmetnej veci došlo k zlyhaniu ľudského faktora na strane zamestnancov, pričom správny orgán by mal pri ukladaní sankcie a pri určení jej výšky, zohľadňovať zlyhanie ľudského faktora na strane zamestnancov účastníka konania a skutočnosť, že predmetný tovar sa nachádzal na predajni v rozpore s vôľou účastníka konania (t.j. v danom prípade nešlo o úmyselný predaj tovaru po DMT). Účastník konania poukazuje na skutočnosť, že aj zákon o potravinách v § 4 ods. 3 stanovuje povinnosti pre zamestnancov - fyzické osoby zúčastnené na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh... Správny orgán sa vo svojom rozhodnutí absolútne nezaoberal zodpovednosťou zamestnancov za poručenie ich povinností podľa zákona o potravinách a prípadným spáchaním priestupku podľa § 29 písm. d) „Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí fyzická osoba, ktorá porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovania na trh.“ Napriek objektívnej zodpovednosti účastníka konania správny orgán pri určení výšky sankcie nezohľadnil okolnosti za ktorých došlo k protiprávnemu konaniu a nezobral do úvahy, do akej miery zamestnanci toto konanie ovplyvnili. Sme toho názoru, že len argumentácia správneho orgánu objektívnou zodpovednosťou účastníka konania je odopieraním vyvodenia zákonnej zodpovednosti podľa § 4 ods. 3 a § 29 ods. d), t.j. postihnutia skutočne zodpovednej osoby (pôvodcu porušenia zákona) a je porušením povinnosti správneho orgánu konať nestranne vo veci porušenia zákona o potravinách, čím dochádza k porušeniu ústavnoprávnej zásady rovnosti subjektov“ koniec citátu. S námietkou nie je možné sa stotožniť z nasledovných dôvodov: Podľa § 12 ods. 1 zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku a) zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín; h) nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. Podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách sa priestupku podľa tohto zákona dopustí fyzická osoba, ktorá porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovaním na trh. Podľa článku 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 umiestnenie na trhu znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Z uvedených ustanovení jasne vyplýva, že ten kto predáva potraviny sa dopúšťa

porušenia § 12 ods. 1, v tomto prípade je to právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, s obchodným menom KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269. Protiprávneho konania sa teda dopustila uvedená obchodná spoločnosť, ktorá v zmysle výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel sro, vložka číslo: 10382/P má v predmete činnosti aj obchodnú činnosť, ktorú vykonáva sústavne, koná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a nie ako tvrdí účastník konania, jeho zamestnanci ako fyzické osoby. Umiestňovanie na trh potravín po uplynutí DMT nemožno posúdiť ako priestupok podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách, nakoľko tento skutok nie je porušením povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami, nespáchala ho predavačka ako fyzická osoba. Priestupok, podľa ktorého žiada účastník konania postihnúť zamestnancov, je zavinené konanie, ktoré je potrebné nielen dôsledne preukázať, ale priestupkom je konanie vtedy, ak nejde o iný správny delikt, postihnuteľný v tomto prípade podľa zákona o potravinách, čo v danom prípade splnené nie je, naopak, je možné postihnúť účastníka konania za iný správny delikt. Ak právnická osoba umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, porušuje zákaz ich umiestňovania na trh, dopúšťa sa podľa zákona o potravinách iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i). Ukladanie pokút za iné správne delikty má prednosť pred uplatnením zákona o priestupkoch. V danej veci je rozhodujúce zistenie, komu prináleží zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisov, zistených počas úradnej kontroly. Ak chod kontrolovanej prevádzkarne zabezpečuje a potraviny predáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, táto je aj zodpovedná za prípadné porušenia zákona o potravinách alebo osobitných predpisov. V takomto prípade je irelevantné, že zo strany personálu predajne dôjde neplnením svojich základných povinností k porušeniu niektorých ustanovení platnej legislatívy potravinového práva. Personál predajne, teda zamestnanci, sú vo vzťahu k prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku - právnickej osobe v pracovnoprávnom pomere alebo inom obdobnom závislom pomere, čiže nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Za predaj potravín po určenej lehote teda plne zodpovedá účastník konania, jeho zodpovednosť za plnenie povinností je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma. Správny orgán však pri určení pokuty zohľadňuje aj okolnosti, za ktorých došlo k protiprávnemu konaniu a berie do úvahy, do akej miery zamestnanci toto konanie ovplyvňujú. K zisteným hygienickým nedostatkom účastník konania uvádza: Na základe vyššie uvedenej podrobnej analýzy rizika je možné konštatovať, že k reálnemu ohrozeniu bezpečnosti a kvality potravín pri zistení týchto nedostatkov nedošlo a bolo dôvodné, aby uvedenú analýzu zobral správny orgán do úvahy pri určovaní výšky sankcie, a to z hľadiska posúdenia miery závažnosti konania účastníka konania. Správny orgán však pri určovaní výšky sankcie výsledky hodnotenia rizík uvedené v analýze nezohľadnil a preto bola táto analýza, ktorá je súčasťou odvolania, doplnená o ďalšie podrobnosti pre spresnenie toho, akými úvahami, kritériami a postupmi sa tvorca analýzy riadil. Dôkazom správnosti výsledkov uvedenej analýzy je aj zistenie inšpektorov RVPS Košice - mesto pri úradnej kontrole potravín dňa 16.3.2016, keď v základnom dôkazovom materiáli, ktorým je Záznam o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016 sa na strane č. 3 v poslednom odstavci uvádza: „Nebolo zistené umiestňovanie na trh potravín senzoricky zmenených, s narušenou kvalitou, v porušených obaloch a pod.“ S uvádzaným názorom sa stotožnil aj odvolací správny orgán, nebolo preukázané reálne porušenie bezpečnosti a kvality potravín v dôsledku uvádzaných rozsiahlych hygienických nedostatkov. Taktiež súhlasí s názorom, že uvedený druh nedostatkov je možné považovať za nedôsledné dodržiavanie preventívnych opatrení v zmysle uplatňovania sanitačných postupov, ktoré sú súčasťou správnej hygienickej praxe. Otázkou zodpovednosti sa odvolací orgán zaoberá nižšie. Ďalej účastník konania uvádza: Nie je možné súhlasiť so stanoviskom správneho orgánu, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom uvádza: „Uvedené závažné nedostatky v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne predstavujú predovšetkým riziko fyzikálnej kontaminácie, ktorú predložená analýza vyhodnocuje ako nevýznamnú, resp. žiadnu“. Ako bolo už vyššie v texte uvedené, uhynutý hmyz, pavučiny, nahromadený prach a nalepené mastné nečistoty na regáli nepredstavujú fyzikálnu kontamináciu, pretože v prípade, ak by aj kontaminovali priamo potravinu a takto kontaminovanú by ju konečný spotrebiteľ skonzumoval, to, čo by mu mohlo spôsobiť reálne zdravotné problémy by bola biologická/mikrobiologická kontaminácia uhynutého hmyzu, pavučín, resp. prachu. Samotná konzumácia hmyzu, prachu resp. pavučiny prítomnej v potravine, bez prítomnosti biologických - mikrobiologických kontaminantov by pre konzumenta nepredstavovala vážne zdravotné riziko. Za fyzikálne riziko je pri hodnotení bezpečnosti potravín považovaná prítomnosť cudzích predmetov: úlomkov skla, plastov, kovov (špendlíky, klince, kovové spony, kovové piliny, štiepky dreva z paliet a iných drevených predmetov, úlomky kostí a zubov v mäse, MV a pod...), ktoré môžu spôsobiť konzumentovi poranenie, ak by boli prítomné v potravine a následne s tým by zapríčinili zdravotné riziká. Fyzikálnej kontaminácii/rizikám a ich riadeniu sa v procese

zabezpečenia bezpečnosti potravín venuje náležitá pozornosť. Svetová norma pre bezpečnosť potravín/ Globálny štandard BRC 7. vydanie, venuje riadeniu fyzikálnych rizík celé kapitoly... Účastník konania poukazuje aj na skutočnosť, že opis tzv. závažných nedostatkov v prevádzkovej hygiene vykonaný správnym orgánom indikuje na prvý pohľad viaceré porušenia, avšak po ich podrobnom preskúmaní možno konštatovať, že opis pochybení sa opakuje vo viacerých bodoch (prach, hmyz....), čím dochádza k duplicite zistených nedostatkov a navodeniu domnienky množstva pochybení. Účastník konania poukazuje aj na skutočnosť, že predmetnú predajňu navštívilo v danom období (zvýšená prašnosť po zime) priemerne cca 200 spotrebiteľov denne, čo spôsobilo zvýšenú tvorbu prachu a nečistôt v predajni. Účastník konania dlhodobo vyvíja maximálne úsilie o zachovanie hygienického štandardu predaja potravín a za týmto účelom má vytvorený vnútorný systém, ktorý je dopĺňaný školeniami zamestnancov a internými kontrolami. Napriek snahe účastníka konania bohužiaľ v predmetnej veci došlo k porušeniu pracovných povinností na strane zamestnancov, pričom správny orgán by mal pri ukladaní sankcie a pri určení jej výšky zohľadňovať aj porušenie zákonných povinností vyplývajúcich pre zamestnancov zo zákona o potravinách, čo však nevykonal. Zistené nečistoty na niektorých ťažko dostupných miestach za regálmi, pod regálmi, v niektorých kútoch v sklade vratných obalov vyplýva z plánu sanitácie v dokumente SHP na strane č. 29, kde je uvedený nasledovný postup... K vyššie uvedeným postupom (Príloha č. 3) bol personál predajne riadne školený. Odvolací orgán uvádza: Hygiena potravín predstavuje súhrn zásad a opatrení, ktoré vedú k zachovaniu zdravotnej bezpečnosti potravín a je súčasťou preventívnych opatrení. Prvoradým cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a ochrany záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, založené najmä na zásade preventívnosti, teda predchádzaniu dôsledkom realizáciou preventívnych opatrení, ktoré musí zabezpečiť práve prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. V zmysle zákona o potravinách, má prevádzkovateľ pri výrobe potravín, povinnosť dodržiavať nielen požiadavky upravené týmto zákonom, ale aj osobitnými predpismi, teda musí rešpektovať aj hygienické požiadavky ustanovené v Nariadení (ES) č. 852/2004. Podľa článku 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov spĺňať príslušné hygienické požiadavky, teda aj všeobecné hygienické požiadavky uvedené v Prílohách I a II k danému nariadeniu. Uvedené požiadavky zodpovedajú tomu, čo sa v medzinárodnom rámci (napr. WHO, FAO a Codex a ISO) označuje ako programy nevyhnutných požiadaviek. Podľa článku 5 Nariadenia (ES) č. 852/2004 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov. Zásady HACCP sa vo všeobecnosti považujú za užitočný nástroj prevádzkovateľov potravinárskych podnikov na kontrolu nebezpečenstiev spojených s potravinami a sú medzinárodne uznávané. Spolu so zásadami stanovenými v Nariadení (ES) č. 178/2002 (analýza rizika, zásada preventívnosti, transparentnosť/ komunikácia, primárna zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vysledovateľnosť) tvoria tieto dva uvedené články právny základ európskeho systému riadenia bezpečnosti potravín, ktorý musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov dodržiavať. Odvolací správny orgán nepochybuje o snahe účastníka konania aplikovať do praxe požiadavky legislatívy a vypracovaním interného systému dokumentácie zabezpečiť prostredníctvom vyškolených pracovníkov ich aplikáciu v praxi. Kontrolou boli ale zistené závažné hygienické nedostatky, bolo zistené, že požiadavky legislatívy nie sú plnené. Odvolaciemu orgánu bola predložená analýza rizika a vplyv jednotlivých hygienických nedostatkov, zistených pri úradnej kontrole potravín dňa 16.03.2016 na bezpečnosť potravín, vypracovaná odborne spôsobilou osobou. Je nutné uviesť, že táto analýza bola vypracovaná jednoznačne v prospech účastníka konania. Biologické riziko vyhodnocuje prvým a druhým stupňom, teda buď žiadne alebo malé, fyzikálne a chemické riziko žiadne. Nie je možné sa stotožniť s hodnotením biologického rizika a názorom, že telá uhynutého hmyzu sú síce potenciálnym biologickým rizikom, ale boli zistené v priestoroch, kde sa s potravinami nemanipuluje a preto uplatnenie biologického rizika je nepravdepodobné a pravdepodobnosť kontaminácie originálne balených potravín, ktoré sú skladované a predávané v iných priestoroch je prakticky nulová, nakoľko toto biologické nebezpečenstvo nemôže v opísaných podmienkach reálne priamo kontaminovať obaly originálne balených potravín ani potraviny zabalené v priamych obaloch. Aj výskyt lietajúceho hmyzu v zázemí v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš a na predajnej ploche (výskyt na predajnej ploche odborník nehodnotil) je vyhodnotený ako biologické riziko priameho ohrozenia potravín mikroorganizmami v dôsledku uvedeného - žiadne, nepravdepodobný kontakt nečistôt - biologických kontaminantov s potravinami a ich následná kontaminácia. K uvedenému je nutné uviesť, že účastník konania podcenil toto biologické riziko, vôbec sa nezaoberal nebalenými potravinami - ovocie a zelenia, pekárenské výrobky a opomenul, že lietajúci hmyz sa nezdržiava iba v jednom priestore. Predložené dôkazy

- vyhotovená fotodokumentácia, svedčia o rozsahu zistených nedostatkov a ich nezlučiteľnosti s potravinárskou prevádzkarňou. Z analýzy rizika vyhotovenej účastníkom konania je zrejmé, že mnohé

zistené nedostatky bagatelizuje, zľahčuje, podceňuje. Telá uhynutého hmyzu, pôvodne lietajúceho - mušky rodu Drosophila (Octomilka), sú nevítaným návštevníkom potravinárskych prevádzok. Aj keď je to drobná, asi 2 mm muška, rada si pochutnáva na potravinách, vyžiera dužinu plodov ovocia, poranené miesta sú vstupnou bránou pre choroby spôsobujúce sekundárne poškodenie plodov, ktoré potom mäkne a hnije. Samičky kladú na potraviny vajíčka, z ktorých sa liahnu beznohé larvy, ktoré sú všežravé, živia sa nielen dužinou ovocia, ale aj mikroorganizmami a kvasinkami, ktoré taktiež vytvárajú. Larvy sa dvakrát zvliekajú, ich zbytky sú živnou pôdou pre ďalší hmyz, konzumujú ich napríklad mravce. Neskôr sa z larvy stáva biela kukla, ktorá postupne hnedne, až sa z nej vyliahne malá muška. Tento hmyz sa vyznačuje veľmi vysokou reprodukčnou schopnosťou. Výskyt uhynutých tiel bol zistený na rôznych miestach kontrolovanej prevádzkarne, v pavučinách, vo výkupe fliaš, na regáli s nealkoholickými nápojmi, v predsienke WC, v manipulačnej chodbe, výskyt lietajúceho hmyzu bol zaznamenaný v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš, ale aj na predajnej ploche. Mušky prilietavajú po „čuchu“ a vyhľadávajú nahnívajúce ovocie či už v odpadkoch, alebo v regáloch predajní, ale nepohrdnú ani zbytkami nealkoholických nápojov alebo alkoholických nápojov vo fľašiach vo výkupe fliaš. „Octomilky“ sú vektormi šírenia mikrobiologickej kontaminácie, nielenže prenášajú mikroorganizmy (baktérie, kvasinky, či spóry plesní) na svojom tele, ale prispievajú aj k mikrobiologickému rozkladu potravín svojimi výlučkami, zvliekajúcimi sa pokožkami, či telami uhynutých jedincov. Výskyt škodcov musí byť zo strany účastníka konania neustále sledovaný a v prípade jeho zistenia, musí neodkladne vykonať opatrenia, aby včas vzniknutému stavu zabránil, aby zabránil ďalšiemu šíreniu škodcov. Preto je dôležité vykonávať preventívne hygienické opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť vo vnútri ale i v okolí prevádzkarne podmienky nepriaznivé pre ich život, ďalšie rozmnožovanie a zamedziť im prístup k látkam, ktoré sú ich potravou. Prerekvizitné, preventívne požiadavky sú ustanovené v potravinovej legislatíve, ktorú musí dodržiavať každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, teda aj účastník konania. Orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri ohrození zdravia spotrebiteľa oprávnený pozastaviť prevádzku alebo ju zatvoriť, ak nie je možné odstrániť bezodkladne zistené nedostatky, najmä pri zistení prítomnosti hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja, alebo príznakov ich prítomnosti (§ 20 ods. 12 zákona o potravinách). Odvolací orgán sa s postupom inšpektorov stotožnil, nakoľko dodržali zákon, keď prevádzkareň uzatvorili z dôvodu zistenia závažných hygienických nedostatkov. Účastník konania namieta voči výroku správneho orgánu „uvedené závažné nedostatky v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne predstavujú predovšetkým riziko fyzikálnej kontaminácie, ktorú predložená analýza vyhodnocuje ako nevýznamnú, resp. žiadnu“. Odvolací správny orgán čiastočne súhlasí s námietkou, nakoľko sa predovšetkým nejednalo iba o riziko fyzikálnej kontaminácie, ale v mnohých prípadoch najmä o riziko biologickej resp. mikrobiologickej kontaminácie. Na druhej strane ale uznáva, že analýza predložená účastníkom konania neuvádza žiadnu možnú fyzikálnu kontamináciu, aj keď bol zistený opadávajúci, silne sa olupujúci tmavý náter stropu na príjmovej rampe (viď foto), ktorý môže spôsobiť exogénnu kontamináciu potravín preberaných na príjmovej rampe, najmä nebalených pekárskych výrobkov, práve časticami olupujúceho sa náteru, čo odvolací správny orgán považuje za fyzikálne riziko. Podľa predloženej analýzy rizika, nebolo zaznamenané žiadne riziko chemickej kontaminácie. Možno zámerne účastník konania opomenul uviesť, že čistiace prostriedky, neskladované oddelene ako ustanovuje legislatíva, ale v umývadle v zázemí prevádzkarne, predstavujú vysoké riziko chemickej kontaminácie potravín práve prípravkami Savo, Cilit Bang a Umy. Čistiace prostriedky sa nesmú skladovať v priestoroch, v ktorých sa manipuluje s potravinami. Nemožno súhlasiť ani s námietkou účastníka konania, že opis pochybení sa opakuje vo viacerých bodoch (prach, hmyz), čím dochádza k duplicite zistených nedostatkov a navodeniu domnienky množstva pochybení. Prvostupňový správny orgán presne zaznamenal zistené nedostatky tak ako sa vyskytovali, na rôznych miestach v prevádzkarni, čím k duplicite neprichádza. Zistenia nenavodzujú domnienku množstva pochybení, k takému množstvu hygienických pochybení aj skutočne došlo. Taktiež je zarážajúce, že zvýšenú tvorbu prachu a nečistôt v predajni účastník konania odôvodňuje a hrubo vytlačeným písmom zvýrazňuje, že predmetnú predajňu v danom období v čase zvýšenej prašnosti po zime navštívilo cca 200 spotrebiteľov. Zabúda na svoje povinnosti, že v čase zvýšenej prašnosti, treba zvýšiť aj frekvenciu čistenia prevádzky tak, aby bola neustále udržiavaná v čistote a poriadku. Je žiaduce, aby účastník konania, v záujme predchádzania vzniku akéhokoľvek nebezpečia, alebo obmedzenia rizika na prijateľnú mieru, zaistil dostatočne účinnú vnútornú kontrolu všetkých činností súvisiacich s hygienou prevádzky a tak zabezpečil prevenciu a pripravenosť na účely riadenia bezpečnosti predávaných potravín. K námietke, týkajúcej sa nedostatkov zistených v skladovaní nezlučiteľných druhov potravín, uvedených v časti C „Účastník konania vo vzťahu k uvedenej problematike uvádza, že výklad problematiky spoločného skladovania navzájom nezlučiteľných druhov potravín, ktoré správny orgán uviedol v odôvodnení rozhodnutia na strane č. 10, nie je zákonný. Ak

má byť hodnotenie nezlučiteľnosti spoločného skladovania/predaja potravín založené na vzájomnom ovplyvňovaní bezpečnosti a kvality potravín, je jednoznačne potrebné zohľadniť podmienky, za ktorých sa toto ovplyvňovanie môže uskutočňovať. Ak je podozrenie, že došlo k vzájomnému ovplyvneniu kvality alebo bezpečnosti pri spoločnom skladovaní rôznych druhov potravín, je náležité objektívne preukázať k akej kontaminácii/zmene kvality a konkrétnej potraviny reálne došlo. V prípadoch skladovania a predaja potravín zdokumentovaných v Zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10 zo dňa 16.3.2016 je potrebné zobrať do úvahy aj nasledujúce skutočnosti: predávané vajcia pochádzali zo slovenských produkčných chovov - aktuálne v čase úradnej kontroly potravín od výrobcu SPOHYPO Rimavská Sobota a.s., číslo triediarne 3SK RS 1-6 (Príloha č. 4). Predajom vajec od slovenských producentov sa vyhýbame riziku kontaminácie vajec salmonelami, pretože máme za to, že slovenské chovy sú riadené a kontrolované v zmysle „Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallusgallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike“, čím je výskyt salmonell u produkcie vajec z týchto chovov minimalizovaný,

- všetky predávané vajcia sú balené v nepriepustných obaloch, resp. v jednorazových kartónových preložkách obalených fóliou, takže priamy kontakt povrchu/škrupiny vajec a ostatných druhov potravín je vylúčený,

- obaly používané na balenie vajec sú jednorazové a balenie vajec sa uskutočňuje v triediarňach a baliarňach vajec, ktoré sú stavebne oddelené od produkčných chovov a sú v nich dodržiavané všetky štandardy určené pre potravinárske prevádzky. Vajcia sa v týchto prevádzkach kontrolujú a triedia nie len z hľadiska tried kvality, ale aj z hľadiska senzorických vlastností a v zmysle požiadaviek NARIADENIA KOMISIE (ES) č. 589/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o obchodných normách pre vajcia, aby zodpovedali požiadavkám uvedeným v Článku 2 Kvalitatívne vlastnosti vajec: „Vajcia triedy A majú tieto kvalitatívne vlastnosti: škrupina a blana: čisté, nepoškodené, bežného tvaru, takže vajcia potriesnené trusom, alebo inak kontaminované, sú vytriedené a do obchodnej siete sa nedostanú,

- potraviny uložené v blízkosti balených vajec - balené bagety sú potraviny určené na priamu konzumáciu, avšak sú pred možnou kontamináciou chránené obalom. Ak by došlo k mechanickému poškodeniu vajec a následnému vytečeniu vaječného obsahu na obaly bagiet skladovaných v blízkosti vajec, boli by v súlade s postupmi uvedenými v HACCP tak bagety s kontaminovanými obalmi, ako aj mechanicky poškodené vajcia stiahnuté z predaja, priestor by bol vysanitovaný a bola by tak vylúčená možnosť predaja potravín, ktoré sa vzájomne kontaminovali, v prípade skladovania droždia na obaloch s vajíčkami sa o vzájomnú kontamináciu nemôže jednať, pretože uvedené produkty rozdeľujú tri bariéry

- t.j. obal v ktorom sa nachádzajú vajcia, kartón, v ktorom sú umiestnené jednotlivé balenia droždia a priamy obal droždia. Okrem uvedeného, ak by aj došlo ku kontaminácii droždia, čo je nepravdepodobné, bol by použitý postup ako v prípade vyššie, resp. je potrebné uviesť, že droždie sa spravidla používa na prípravu tepelne opracovaných pokrmov, takže prípadná kontaminácia by bola odstránená tepelnou úpravou pokrmu. Na posúdenie toho, či dochádza k reálnemu riziku vzájomnej kontaminácie potravín je potrebné vyhodnotiť skutočnú možnosť kontaminácie konkrétnym kontaminantom a až po dokázaní konkrétneho priameho dôkazu o kontaminácii konkrétnej potraviny inou konkrétnou potravinou, ktorá je s ňou spoločne skladovaná, by došlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu. Je preto potrebné porovnať konkrétne hodnoty kontaminantov jednotlivých potravín navzájom medzi sebou, ako aj pred spoločným a po spoločnom skladovaní a tie musia byť významne rozdielne, aby sme mohli hovoriť o kontaminácii jednej potraviny druhou, uvedené musí byť zároveň doplnené o objektívny dôkaz takejto kontaminácie laboratórnym testom obidvoch potravín a porovnaním možnej krížovej kontaminácie. Napriek vyššie uvedenému je z preventívnych dôvodov v prevádzke zavedený systém oddeleného skladovania navzájom nezlučiteľných druhov potravín, tak ako to bolo preukázané aj pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 17.3.2016 a stanovujú ho aj ustanovenia uvedené v pláne HACCP. To, že uvedené podmienky neboli v čase úradnej kontroly potravín dňa 16.3.2016 úplne dodržané, je jednoznačným individuálnym pochybením personálu predajne - konkrétnych zamestnancov. V pláne HACCP sú v preventívnych opatreniach a limitoch stanovené požiadavky v súvislosti s ich plnením, uvedené na strane č. 74 nasledovne: „CCP 1 Preventívne opatrenia: - skladovanie jednotlivých druhov potravín sa musí vykonávať v oddelených regáloch/zariadeniach podľa jednotlivých druhov tak, aby potraviny navzájom nepriaznivo neovplyvňovali svoju kvalitu, bezpečnosť a biologickú hodnotu a za požadovaných teplotných a vlhkostných podmienok s možnosťou ich regulácie, CCP 1 Kritické limity: - všetky predávané potraviny musia byť pred uplynutím DS/DMT skladované podľa druhov oddelene tak, aby nebola porušená ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota, bez hniloby a plesní,

- hygienicky vyhovujúci priestor predajne bez škodcov a iných kontaminantov,

- oddelené skladovanie navzájom nezlučiteľných druhov potravín.“

5. Uviedol, že rozdelenie uvedených povinností mali zamestnanci predmetnej predajne rozdelené do konkrétnej individuálnej zodpovednosti jednotlivých osôb zamestnaných na prevádzke, ktorým boli pridelené jednotlivé časti prevádzky a činnosti, za ktoré každá tu zamestnaná osoba zodpovedala bola s uvedeným oboznámená, čo potvrdila svojím podpisom (Príloha č. 5). V prílohe č. 6 predkladáme správnemu orgánu aj záznam z internej kontroly zameranej na dodržiavanie predpisov potravinového práva. Odvolací správny orgán uvádza: Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, vrátane predaja na diaľku, zodpovedá za ich bezpečnosť a kvalitu. Podľa § 10 písm. d) zákona o potravinách ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, vrátane predaja na diaľku nesmie spoločne predávať nezlučiteľné druhy výrobkov vzájomne ovplyvňujúce ich bezpečnosť a kvalitu. Podľa Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004 potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. Počas výkonu úradnej kontroly potravín dňa 16.03.2016 inšpektori zistili spoločné skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich kvalitu a to:

- v predajnej chladiacej vitríne spoločne skladoval nezlučiteľné druhy potravín - čerstvé slepačie vajcia a bagety, na preložkách s vajcami bolo položené droždie;

- na manipulačnom stole v blízkosti príjmových dverí skladoval balené pekárenské výrobky (krájané chleby) určené na umiestnenie na trh, štyri balenia cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, kivi v košíku, dva jogurty podľa vyjadrenia patriace zamestnancom;

- v zázemí v chladiacej vitríne skladoval tovar nesystematický, na viacerých policiach boli uložené slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagety, šaláty, maslo, knedle;

- vedľa manipulačného stola v zázemí skladoval obalové materiály (sáčky na pečivo a zeleninu) v otvorenom regáli spoločne so znečistenou metlou. Ako vyplýva z vyjadrenia kontrolného orgánu, uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (cit.): „Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. Slepačie vajcia z mikrobiologického hľadiska predstavujú skupinu vysoko rizikových potravín. Okrem mikrobiologického rizika môžu potraviny kontaminovať trusom, ktorý sa na škrupine slepačích vajec nezriedka vyskytuje, či vytečeným obsahom. Potraviny, ktoré sú určené k priamej spotrebe definuje Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny čl. 2 takto: Je to potravina, ktorú producent alebo výrobca určil na priamu ľudskú spotrebu bez toho, aby ju bolo potrebné variť alebo inak opracovať na účinné odstránenie alebo zníženie príslušných mikroorganizmov na prijateľnú úroveň. Pokiaľ sa do potraviny v priebehu výroby, distribúcie alebo skladovania dostali baktérie spôsobujúce ochorenia (napr. porušením obalu, nevhodným spracovaním, z prostredia, od pracovníkov atď. môžu sa pri nedodržaní podmienok skladovania rozmnožovať a potravina môže byť zdraviu škodlivá. Skladovaním slepačích vajec a bagiet, ktoré sa konzumujú priamo, teda bez nutnosti ich ďalšieho ošetrenia umytím, ošúpaním, či tepelnou úpravou jednoznačne došlo k porušeniu základných zásad pre hygienu skladovania a manipulácie s potravinami. Správny orgán sa nestotožňuje ani s tvrdením, že legislatíva nedefinuje pojem navzájom nezlučiteľné druhy potravín. Jedná sa o potraviny, ktoré by pri spoločnom predaji mohli nepriaznivo ovplyvňovať organoleptické vlastnosti alebo mikrobiologickú kvalitu iných potravín a výrobkov. S týmto názorom sa odvolací orgán stotožnil. V potravinovej legislatíve nie je taxatívne uvedené, ktoré druhy potravín sa považujú z hľadiska spoločného predaja za nezlučiteľné. Na základe základných poznatkov o hygiene potravín možno uviesť, že kvalitu a bezpečnosť predávaných potravín, môžu ovplyvňovať výrobky s výrazným zápachom alebo vôňou (balené krájané chleby spolu s cibuľkou sadzačkou), výrobky surové a tepelne opracované, balené a nebalené, potravinárske a nepotravinárske a výrobky spôsobujúce možnú kontamináciu potravín s výrobkami určenými na priamy konzum (čerstvé slepačie vajcia a bagety, slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagetami, šalátom, maslom, knedľami). Preto je na inšpektoroch RVPS, aby takýto predaj posúdili a zaobstarali všetky dôkazy a skutočnosti dôležité pre ich rozhodnutie. Odvolací správny orgán sa s ich zisteniami stotožnil a tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého ak je podozrenie, že došlo k vzájomnému ovplyvneniu

kvality alebo bezpečnosti pri spoločnom skladovaní rôznych druhov potravín, je náležité objektívne preukázať k akej kontaminácii/zmene kvality a konkrétnej potraviny reálne došlo pokladá za irelevantné. V prípade zistenia kontaminácii potraviny vplyvom jej nesprávneho uchovávania alebo skladovania, by účastník konania nebol postihovaný za nesplnenie preventívnych požiadaviek na hygienu potravín, ale po preukázaní nebezpečnosti potraviny podľa prísnejších legislatívnych pravidiel. Je diametrálne odlišné hovoriť o možnej kontaminácii ďalších potravín v dôsledku nesprávneho skladovania a porušovania hygienických, preventívnych požiadaviek, alebo o skutočnej kontaminácii potraviny preukázanej „laboratórnym testom“ teda preukázania jej nebezpečnosti. Aj napriek skutočnosti, že vajcia pochádzali zo Slovenského chovu a sú riadne kontrolované, vždy treba mať na zreteli možnosť mikrobiálnej kontaminácie nielen samotných vajec, ale aj ich obalov. Každý obchodník má skúsenosti, že aj napriek zabezpečenej opatrnosti počas manipulácie so zabalenými vajcami, môže dôjsť k ich vytečeniu a ovplyvneniu kvality a bezpečnosti potravín nachádzajúcich sa v ich tesnej blízkosti. Aj sám účastník konania uznáva, že najmä z preventívnych dôvodov má v prevádzke zavedený systém oddeleného skladovania navzájom nezlučiteľných druhov potravín, tak ako to bolo preukázané aj pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 17.03.2016 a stanovujú ho aj ustanovenia uvedené v pláne HACCP citované v odvolaní. Predložený interný kontrolný záznam (príloha č. 6) bol vyhotovený dňa 18.11.2015 a z dôvodu zistených nedostatkov dňa 16.03.2016 sa frekvencia vnútorných kontrol javí ako nedostatočná, vyžadujúca častejšie vnútorné kontroly konkrétnej individuálnej zodpovednosti jednotlivých osôb zamestnaných na prevádzke. V nasledujúcej časti odvolací správny orgán poukazuje na legislatívu spojenú s preukazovaním zodpovednosti za zistený nežiaduci skutkový stav. Podľa názoru účastníka konania, bol to personál predajne - zamestnanci, ktorí napriek snahe účastníka konania neplnili postupy stanovené internými normami a vnútorným kontrolným systémom, čím porušili aj svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účastník konania zabezpečil plnenie požiadaviek platnej legislatívy v zmysle vytvorenia požiadaviek infraštruktúry, organizačného a dokumentačného zabezpečenia ich praktického uplatnenia v praxi, avšak prístup personálu predajne k plneniu pracovných povinností nebol v niektorých prípadoch náležitý, čím došlo k výskytu niektorých hygienických nedostatkov a nedôslednej kontrole predaja potravín po DMT, t.j. existuje príčinná súvislosť s neplnením povinností zamestnancami a vznikom následku. Pri rozhodovaní vo veci správny orgán dostatočne nepreskúmal plnenie prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvedené vo Výnose MP SR a MZ SR zo 16. decembra 1997 č. 557/1998- 100, ktorým sa dopĺňa výnos MP SR a MZ SR, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti PK SR § 253 ods. 2 v nadväznosti na § 255 ods. 2 písm. e) a prílohu č. 1, časť Obsah sanitačného programu bod 3, týkajúcich sa Organizačnej štruktúry, organizácie prác a povinností pracovníkov poverených výkonom sanitačných prác ako aj pracovníkov zodpovedných za riadenie týchto prác a ich plnenie v zmysle uvedeného právneho predpisu. Vo vnútornom predpise účastníka konania sú tieto legislatívne povinnosti presne zadefinované, vrátane stanovenia zodpovednosti za vykonanie sanitačných úkonov a ich kontrolu. Súčasťou vnútorných predpisov je frekvencia a postupy sanitácie prevádzkových a pomocných priestorov, ktoré sú zamestnanci maloobchodu povinní plniť. Ako už bolo uvedené s uvedenými postupmi a povinnosťami sú zamestnanci pravidelne oboznamovaní - Príloha č. 5. Po preskúmaní uvedených listinných dôkazov, je preukázateľné, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, účastník konania, si priebežne plní zákonné povinnosti a reálne došlo k porušeniu povinností stanovených v § 4 ods. 3 písm. b) zákona o potravinách. Ako už bolo uvedené, v tejto súvislosti je za zistené nedostatky dôvodné ukladanie sankcií podľa § 29 zákona o potravinách konkrétnym fyzickým osobám. Nedostatky týkajúce sa hygienického stavu priestorov a zariadení, na základe predložených listinných dôkazov a vnútorného kontrolného systému spoločnosti, patria v zmysle § 4 ods. 3 písm. b) medzi povinnosti fyzických osôb - zamestnancov. Praktické zabezpečenie sanitačných postupov uvedených vo vnútornom kontrolnom systéme spoločnosti, ani nie je možné realizovať iným spôsobom ako rozdelením povinností a zodpovednosti v rámci ľudských zdrojov, zamestnaných pri predaji potravín v predmetnej prevádzke. V kontexte uvedeného poukazuje aj na povinnosti zamestnancov podľa v znení neskorších predpisov, a to konkrétne na Základné povinnosti zamestnanca: „Zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi osobne oboznámený, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.“ Keďže správny orgán uložil sankciu nie zodpovedným fyzickým osobám - zamestnancom, ale prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, ktorý ako je z predložených dôkazov zrejmé, si svoje zákonné povinnosti plní, bude účastník konania nútený voči zodpovedným zamestnancom postupovať v zmysle „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení

pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním“ a bude od zamestnancov vymáhať náhradu škody, ktorá vznikne účastníkovi konania uložením sankcie v dôsledku neplnenia ich pracovných povinností. Z uvedeného dôvodu je dôvodná zmena výšky sankcie potravín a jej zníženie na primeranú úroveň. K uvedenému je nutné uviesť, že správny orgán mal v minulosti zákonnú povinnosť pri ukladaní pokuty prihliadať aj na mieru zavinenia, ktorá bola jedným z kritérií pre určenie výšky pokuty. Podľa súčasne platného zákona o potravinách miera zavinenia nie je zákonným kritériom, ktoré musí správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadňovať. Samotná zodpovednosť prevádzkovateľa za plnenie povinností určených potravinovým právom je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma. Znamená to, že táto zodpovednosť existuje bez ohľadu na druh zavinenia, účastník konania zodpovedá za protiprávny výsledok a ten bol v danom prípade presne a spoľahlivo zistený a písomne a fotograficky zdokumentovaný. Pri posúdení miery zavinenia odvolací orgán zistil, že za všetky zistené nedostatky zodpovedá výlučne prevádzkovateľ - účastník konania. V zmysle zákona o potravinách, sankciou za porušenie jeho ustanovení je pokuta vo výške určenej v § 28 tohto zákona, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 9 uvedeného zákona prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu (Nariadenia (ES) č. 852/2004), najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov; Podľa článku 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004, ktorý ustanovuje rozsah pôsobnosti, je uvedené, že toto nariadenie ustanovuje všeobecné predpisy o hygiene potravín pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov s prihliadnutím na ďalej uvádzané zásady: ods. 1 písm. a) prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Podľa článku 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečujú, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky ustanovené v tomto nariadení. Podľa článku 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004, v ktorom sú uvedené všeobecné a osobitné hygienické požiadavky ods. 2 Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú akýkoľvek stupeň výroby, spracovania alebo distribúcie potravín nasledujúci po tých stupňoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, dodržiavajú všeobecné hygienické požiadavky ustanovené v prílohe II a všetky osobitné požiadavky ustanovené v nariadení (ES) č. 853/2004. ods. 3 Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov prijmú, ako je to vhodné, tieto osobitné hygienické opatrenia: a) dodržiavanie mikrobiologických kritérií pre potraviny; b) postupy potrebné na splnenie cieľov stanovených na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia; c) dodržiavanie požiadaviek na kontrolu teplôt pre potraviny; d) zachovanie chladiarenského reťazca; e) odber vzoriek a analýza. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP. Podľa článku 5 ods. 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a) poskytujú príslušnému orgánu dôkaz o dodržiavaní odseku 1 spôsobom, ktorým to príslušný orgán s ohľadom na druha veľkosť potravinárskeho podniku vyžaduje; b) zabezpečujú, aby boli všetky dokumenty opisujúce postupy vypracované v súlade s týmto článkom vždy aktuálne; c) uchovávajú na primeraný čas akékoľvek ďalšie dokumenty a záznamy. Podľa Prílohy II kapitoly XII Nariadenia (ES) č. 852/2004 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby bol nad osobami , ktoré zaobchádzajú s potravinami dozor a aby boli primerane ich pracovnej činnosti poučené a/alebo zaškolené vo veciach hygieny potravín. Podľa článku 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 178/2002 prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky zákona o potravinách. Podľa článku 17 Nariadenia (ES) č. 178/2002 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie v podnikoch, ktoré riadia, zabezpečia, aby potraviny spĺňali požiadavky zákona o potravinách, ktoré sa týkajú ich činností a budú overovať, či sa také požiadavky plnia. Účastník konania však poukazuje na ustanovenia zákona o potravinách, ktorý v § 4 určuje základné povinnosti pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trhu jednak pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov ako aj fyzické osoby. Podľa § 4 zákona o potravinách sú (1) Prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom osobitnými predpismi rozumie Nariadenia uvádzané vyššie. (2) Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú ďalej povinní b) viesť záznamy o vykonanej dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii, c) zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorí prichádzajú priamo alebo nepriamo do styku s potravinami, boli poučení a vyškolení o hygiene potravín podľa osobitného predpisu (vyššie uvedeného Nariadenia (ES) č. 852/2004) v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré

vykonávajú. V ods. 3 určuje povinnosti fyzických osôb zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, ktoré sú povinné a) mať v miere zodpovedajúcej ich pracovnému zaradeniu znalosti o výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh a o predpisoch na zabezpečenie bezpečnosti a kvality, b) dodržiavať zásady osobnej hygieny a hygienické požiadavky na výrobu potravín, manipuláciu s nimi a ich umiestnenie na trh. Podľa § 29 ods. 1 zákona o potravinách, Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí fyzická osoba, ktorá ak nespĺňa podmienky zdravotnej spôsobilosti, porušuje zásady osobnej hygieny, d) porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovania na trh. Podľa § 28 ods. 2 zákona o potravinách Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 Eur do 100 000 Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. V zmysle zákona o potravinách je teda možné za porušenie povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh postihnúť tak právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa, ako aj fyzickú osobu zúčastnenú pri manipulácii s potravinami. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. V nadväznosti na uvedené je nutné uviesť, že priestupok, podľa ktorého žiada účastník konania postihnúť zamestnancov, je zavinené konanie, ktoré je potrebné nielen dôsledne preukázať, ale priestupkom je konanie vtedy, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný v tomto prípade podľa zákona o potravinách, čo v danom prípade splnené nie je, naopak, je možné postihnúť účastníka konania za iný správny delikt. Ak právnická osoba porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu pri manipulácii s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh, dopúšťa sa podľa zákona o potravinách iného správneho deliktu podľa . Ukladanie pokút za iné správne delikty má prednosť pred uplatnením zákona o priestupkoch. V danej veci je rozhodujúce zistenie, komu prináleží zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisov, zistených počas úradnej kontroly. Ak chod kontrolovanej prevádzkarne zabezpečuje a potraviny predáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, táto je aj zodpovedná za prípadné porušenia zákona o potravinách alebo osobitných predpisov. V takomto prípade je irelevantné, že zo strany personálu predajne dôjde neplnením svojich základných povinností k porušeniu niektorých ustanovení platnej legislatívy potravinového práva. Personál predajne, teda zamestnanci, sú vo vzťahu k prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku - právnickej osobe v pracovnoprávnom pomere alebo inom obdobnom závislom pomere, čiže nevykonávajú podnikateľskú činnosť, t.j. sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci pri plnení pracovných úloh konajú v mene zamestnávateľa, na jeho účet a jeho zodpovednosť, nemôžu zodpovedať za nedostatky zistené počas úradnej kontroly v prevádzkarni, čo však nevylučuje ich zodpovednosť voči zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobili zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za plnenie požiadaviek potravinového práva je v tomto prípade zodpovedná právnická osoba s obchodným menom KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15,080 01 Prešov, IČO: 36 447 269 a len voči nej možno v danom prípade vyvodzovať zodpovednosť za zistené nedostatky v plnom rozsahu a bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu právnych predpisov došlo. Odvolací správny orgán tiež uvádza, že prevádzkovateľ - predávajúci, má ako zamestnávateľ právo vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi za škodu spôsobenú mu porušením pracovných povinností; do týchto vzťahov však orgán úradnej kontroly potravín nezasahuje. Obtiažne by bolo aj preukazovanie zavinenia v priestupkovom konaní. Počas výkonu kontroly inšpektori dňa 16.03.2016 zistili v kontrolovanej prevádzkarni rozsiahle hygienické nedostatky, ktoré podľa posúdenia fotodokumentácie boli mnohé staršieho charakteru, ako napr. výskyt tiel uhynutého hmyzu v 1/2 cm vrstve, hrubé nečistoty pod regálmi, zaprášená deratizačná stanička, olupujúci sa náter stropu na príjmovej rampe, v sprchovom kúte skladované zaprášené fľaše s DMT 10.06.2014, cukrovinky s DMT 28.02.2014. Nakoľko zistené nedostatky nevznikli v čase kontroly, inšpektori nevedia a nemôžu preukázať, ktorý konkrétny zamestnanec zapríčinil vzniknutý skutkový stav, či vzniknutý stav zapríčinil jeden zamestnanec, alebo pracovníci prítomní v prevádzkarni počas výkonu úradnej kontroly, alebo všetci zamestnanci. Aj keď zákon umožňuje RVPS pri splnení zákonom ustanovených podmienok prejednať a objasniť aj priestupok, uplatňuje sa zvyčajne pri menej závažných priestupkoch, u ktorých je v čase kontroly preukázané protiprávne konanie konkrétnej fyzickej osoby, keď jeho účelom je zvýšiť výchovný účinok a páchateľ je bezprostredne po spáchaní priestupku zvyčajne postihnutý blokovou pokutou. Ak sa spáchanie priestupku udialo „pred zrakom“ zamestnanca RVPS a páchateľ vinu uznáva,

je možné mu na mieste uložiť blokovú pokutu. Za priestupok môže RVPS v blokovom konaní pokutu uložiť ak je priestupok spoľahlivo zistený, konanie obvineného preukázané a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Ďalej účastník konania poukazuje na skutočnosť, ktorú podľa účastníka konania správny orgán nezobral do úvahy (cit.): „...okamžité odstránenie zistených nedostatkov a vykonanie uložených opatrení účastníkom konania, ktoré je zachytené v dodatočnej úradnej kontrole potravín zameranej na kontrolu plnenia opatrení uložených na mieste zo dňa 17.03.2016“. K námietkam, týkajúcich sa splnenia opatrení uložených na mieste odvolací správny orgán uvádza, že aj keď opatrenia uložené inšpektormi boli splnené, alebo boli splnené ešte počas úradnej kontroly, nedostatky boli odstránené až po ich zistení. Skutočnosť, že účastník konania vykonal nápravné opatrenia a zistené nedostatky odstránil, ho však nezbavuje zodpovednosti za spáchané správne delikty, neznamená to, že nenesie zodpovednosť za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Následné odstránenie nedostatkov je zákonnou povinnosťou každého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a nie je možné chápať to ako ich absenciu, len ako nápravné opatrenia a nie preventívne kroky na predchádzanie porušovania legislatívy. Vykonaním opatrenia sa neznižuje protiprávnosť konania účastníka konania, nakoľko tak vykonal až po úradnej kontrole potravín a po identifikácii nedostatkov zamestnancami úradnej kontroly potravín. V poslednej časti D odvolania účastník konania namieta voči neprimeranosti sankcie, uplatneniu § 28 ods. 9 zákona o potravinách a uvádza: Výška pokuty má byť predovšetkým vzhľadom na okolnosti daného prípadu primeraná (proporcionálna), zodpovedajúca zásadám uvedeným v § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení „Orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.“ Závažnosť protiprávneho konania: V danom prípade tovar po DMT (Jačmenné krúpy, Snack s príchuťou slaniny a Arašidy lúpané) nepredstavoval pre spotrebiteľa riziko ohrozenia zdravia. Správnym orgánom uvádzané zistenia nedostatkov nedodržaní pri plnení povinností a požiadaviek na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh nepredstavovali pre spotrebiteľa riziko ohrozenia zdravia (viď. odborná analýza). Z uvedeného je zrejmé, že nedostatky konštatované kontrolným orgánom neboli natoľko závažné, aby odôvodňovali uloženie rekordnej pokuty v sume 30 000 Eur.

6. Pokiaľ ide o trvanie protiprávneho konania, tak v danom prípade bolo časové hľadisko protiprávneho konania pri potravinách po DMT nasledovné: a) Jačmenné krúpy, stredné č. 7 á 500g, DMT 05.12.2015 (protiprávnosť v trvaní 105 dní) v množstve 2 ks, v cene 0,55 Eur/kus, b) CHA Snack s príchuťou slaniny, extrudovaný výrobok smažený, aromatizovaný, solený á 50 g, DMT 11.03.2016 (protiprávnosť v trvaní 5 dní) v množstve 13 ks, v cene 0,25 Eur/kus, c) Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené á 180 ml, DMT 13.02.2016 (protiprávnosť v trvaní 33 dní) v množstve 5 ks a DMT 24.01.2016 (protiprávnosť v trvaní 83 dní) v množstve 1 ks, v cene 0,99 Eur/ kus, podľa záznamu o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So, Na/10 zo dňa 16.03.2016. Vo vzťahu k zisteným nedostatkom pri plnení povinností a požiadaviek na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh možno konštatovať, že správnym orgánom nebola objektívne zistená dĺžka (trvanie) protiprávneho stavu, pričom jednoduché konštatovanie o „dlhodobosti nevykonávania hygienických činností“ nie je ničím preukázané a je len nedokázaným tvrdením správneho orgánu. Následky protiprávneho konania: Následky protiprávneho konania účastníka konania neboli zistené žiadne. Minulosť prevádzkovateľa: Pokiaľ správny orgán poukazuje na kontrolu vykonanú v roku 2014, táto nemôže mať žiadny vplyv na ukladanie pokuty v tomto konaní, nakoľko účastníkovi konania bola za kontrolu v roku 2014 už uložená pokuta, pričom za vtedy zistené nedostatky nemôže správny orgán sankcionovať účastníka v tomto konaní (opakovane), pričom nie sú splnené ani podmienky aplikácie § 28 ods. 6 až 8 zákona o potravinách (opakované porušenie zákona). Ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán okrem aplikácie § 28 ods. 9 zákona o potravinách je povinný pri ukladaní sankcie postupovať podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku: Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V danom prípade predstavuje týmto odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu s rekordnou sankciou vo vzťahu k jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach tzv. exces. Uvedené konštatovanie je možné oprieť o zverejnené rozhodnutia správneho orgánu v obdobných veciach. Pre podporu vyššie uvedenej argumentácie uvádzame nasledujúce rozhodnutia RVPS Košice - mesto: č.k.: 2016/910-341/2/ Ly; č.k.: 2016/1024-379/2/Ma/19.09.2016 a č.k.: . K uvedenému je nutné uviesť, že prvostupňový správny orgán sa dôsledne zaoberal zákonnými kritériami a odôvodnil ich vplyv na výšku pokuty. Čo sa týka vplyvu na zdravie spotrebiteľa, nedošlo k nemu aj vďaka zásahu inšpektorov

RVPS Košice - mesto, ktorí v čase výkonu úradnej kontroly vydali opatrenia na mieste, ktorými zabezpečili odstránenie vzniknutému stavu. Prvoradým cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a ochrany záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, založené najmä na zásade preventívnosti, teda predchádzaniu dôsledkom realizáciou preventívnych opatrení, ktoré musí zabezpečiť práve prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Ako vyplýva z vyjadrenia RVPS Košice - mesto, správny orgán trvá na tom, že pri stanovení výšky pokuty sa náležite zaoberal všetkými hľadiskami, ktoré boli pri jej určení rozhodujúce, tieto náležite odôvodnil a uložil úhrnnú pokutu za predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, za nedostatky v skladovaní potravín a závažné nedostatky v prevádzkovej hygiene. Tvrdenie, že sa jedná o rekordne najvyššiu pokutu, RVPS Košice - mesto odmieta, nakoľko najvyššia pokuta RVPS bola uložená v roku 2015 vo výške 100 000 Eur, taktiež sa nejedná o výnimočne vysokú pokutu pretože RVPS Košice - mesto už pokuty v podobnej výške ukladala. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc, pričom uvedené je možné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty na základe zákonom povolenej voľnej úvahy zohľadňoval hľadiská uvedené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Nebolo jeho povinnosťou skúmať, ako v prípade porušenia povinností ustanovených zákonom o potravinách rozhodol iný vecne alebo miestne príslušný orgán úradnej kontroly potravín. Znamenalo by to posúdiť skutkové okolnosti konaní prebiehajúcich na všetkých orgánoch úradnej kontroly potravín v Slovenskej republike (rozsah, charakter, druh nedostatkov, priebeh úradných kontrol, minulostí prevádzkovateľov a ďalšie okolnosti, ktoré je príslušný správny orgán povinný skúmať a zohľadniť pri rozhodovaní o uložení sankcie). Navyše, RVPS Košice - mesto nemá k dispozícii písomné záznamy a dokumentáciu, ktoré slúžia k vydaniu rozhodnutia iných správnych orgánov. Účastníkom konania uvádzané rozhodnutie č. k.: /nebolo vydané RVPS Košice - mesto, ale RVPS Bardejov. K ďalším rozhodnutiam správneho orgánu uvádzaným v odvolaní (na str. 26 až 29) je nutné uviesť, že správny orgán pri posudzovaní každého prípadu postupuje individuálne, pričom posudzuje skutkové okolnosti jednotlivých konaní (rozsah, charakter, druh nedostatkov, priebeh úradných kontrol, minulosti prevádzkovateľov a ďalšie okolnosti, ktoré je príslušný správny orgán povinný skúmať a zohľadniť pri rozhodovaní o uložení sankcie), riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov, zohľadňuje všetky skúmané hľadiská, dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliada na vyjadrenia účastníkov konania. Ako uviedol prvostupňový správny orgán, vzhľadom na uvedené nie je možné jednoducho porovnávať jednotlivé prípady ako uvádza účastník konania, keď napr. v prípade č. k. 2016/910-341/2/Ly sa účastník konania nedopustil zároveň predaja potravín po uplynutí DMT a nedostatky v prevádzkovej hygiene neboli natoľko závažné, aby viedli k uzavretiu prevádzkarne, k porušeniu nedošlo v priebehu krátkej doby, v minulosti nebolo vedené správne konanie a pod., v ďalšom prípade č. k. 2016/1024-379/2/ Ma/19.09.2016 absentujú napr. nedostatky v skladovaní a v prevádzkovej hygiene, opakovane zisťované nedostatky v priebehu krátkeho časového obdobia a pod.. V súvislosti s uvedeným musí odvolací správny orgán upozorniť, že aj v prípade účastníka konania, prevádzkareň: T. V., M. X, V. boli počas úradnej kontroly dňa 06.05.2015 zistené závažné nedostatky, na základe ktorých mu bola Rozhodnutím RVPS Košice - mesto č. k.: 2016/637-291/3/So zo dňa 16.05.2016, zmenené Rozhodnutím ŠVPS SR č. k.: 2139/2016 zo dňa 19.07.2016, uložená „výchovná“ pokuta vo výške 3 000 Eur za porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby podľa § 6 ods. 5 písm. d), § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a článku 24 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 a to tým, že dňa 06.05.2015 v prevádzkarni T. V., M. X, V., v čase od 10.00 hod. do 14.30 hod. umiestňoval na trh dva druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby. Týmto konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Ďalej porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a to tým, že dňa 06.05.2015 v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh sedem druhov potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Ďalej porušil povinnosť umiestňovať na trh potraviny označené v súlade s požiadavkami

všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a článku 16 Nariadenia (ES) č. 589/2008 a to tým, že dňa 06.05.2015 v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh slepačie vajcia voľné bez označenia dátumu minimálnej trvanlivosti, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. Ďalej porušil povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh podľa § 10 písm. a), b) a c), § 12 ods. 1 písm. b) a g) zákona o potravinách, § 2 ods. 2 a § 10 ods. 5 písm. b) Výnosu 28167/2007-OL a Prílohy II Kapitola I ods. 1, ods. 2 písm. d) a ods. 4, Prílohy II Kapitola V ods. 1 písm. a) a d), Prílohy II Kapitola VI ods. 1 a Prílohy II Kapitola IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004 a to tým, že dňa 06.05.2015 v prevádzkarni T. V., M. X, Košice, v čase od 10.00 hod. do 14.30 hod. v zázemí v priestore suchého skladu skladoval veľké množstvo tovaru vyradeného z obehu, na rôznych miestach, neoznačeného, tento tovar nebol pravidelne odsúvaný, hromadil sa - v kartónovej krabici pri regáli bola uložená CBA Pšeničná múka hrubá, Zlatý klas á 1 kg s DMT: , spolu 24 kusov. Vyradené pečivo bolo skladované v kartónových krabiciach a plastových prepravkách pri umývadle, v nákupných vozíkoch pri regáloch. V dvoch kartónových krabiciach pri umývadle medzi regálmi boli skladované balené pekárske výrobky pokryté zelenou plesňou; v chladiacom zariadení na viacerých policiach skladoval veľké množstvo tovaru po uplynutí dátumu spotreby, neprehľadne, zamiešaný medzi takýto tovar bol tovar v dátume spotreby, vyradený tovar nebol označený; skladoval potraviny v predimenzovanom chladiacom zariadení, v čase príchodu inšpektorov bola predajňa zásobovaná novým tovarom, ktorý nebolo kam umiestniť. Tovar, ktorý nevošiel do regálov na predajni nebolo kam uskladniť, časť bola uložená k tovaru po uplynutí dátumu spotreby v chladiacom zariadení v zázemí, ako je uvedené vyššie; balené chleby určené na umiestnenie na trh skladoval na manipulačnom stole v blízkosti dverí (príjmové dvere), vedľa kartónovej preložky s nebalenými slepačími vajcami a nevratnými plastovými a kartónovými obalmi; slepačie vajcia na predajnej ploche skladoval spoločne s potravinami určenými na priamy konzum (droždie, parené knedle, jogurty); umiestňoval na trh potraviny v priestoroch s nedostatkami v prevádzkovej hygiene (v rohoch a ťažšie dostupných miestach nahromadený prach v chuchvalcoch, hrubá nečistota vo vrstve (spoje stien a podlahy), za chladiacim zariadením na predajnej ploche, pod regálmi, za regálom s nealko nápojmi (Matoni vody), pod radiátorom pri presklenej stene (na samotnom radiátore prach a pavučiny); na regáloch chladiaceho zariadenia na predajnej ploche a regáloch s nealko nápojmi výskyt uhynutého hmyzu; pod umývadlom v predsienke WC na podlahe výskyt uhynutého hmyzu; v predsienke WC chýba držiak na papierové utierky, nie je k dispozícii ani držiak na textilný uterák, tento uterák bol znečistený, bol položený na kartónovej krabici s čistiacimi chemickými prostriedkami; v šatni bol zaznamenaný nepríjemný, zatuchnutý, vlhký zápach. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Uvádzané závažné nedostatky boli zistené pri úradnej kontrole dňa 06.05.2015 a už pri následnej kontrole dňa 16.03.2016 boli zisťované ďalšie závažné hygienické nedostatky smerujúce až k uzatvoreniu prevádzkarne. Účastník konania neuvádza v odvolaní aké účinné opatrenia prijal, aby zistenému skutkovému stavu zabránil, predložil iba jeden záznam z internej kontroly vykonanej dňa 18.11.2015. V závere odvolania účastník konania žiada, aby odvolací správny orgán rozhodnutie č. k. /So zo dňa 19.10.2016 Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto zrušil, alebo zmenil postupom o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že uloží účastníkovi konania sankciu na spodnej hranici zákonnej sadzby za iný správny delikt“ koniec citácie. Odvolací správny orgán posúdil všetky návrhy a argumenty uvedené v odvolaní a nakoľko nezistil také pochybenia v postupe prvostupňového orgánu, ktoré by mali vplyv na zníženie výšky pokuty, pokutu ponechal v pôvodnej výške 30 000 Eur, čo odôvodňuje nasledovnou správnou úvahou: Podľa odvolacieho orgánu, prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď na základe zistených nedostatkov začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Pri nedodržaní predpisov, musí orgán úradnej kontroly potravín konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a v prípade porušenia určených povinností musí uložiť účinnú, primeranú a odrádzajúcu sankciu. V zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie ustanovení zákona je pokuta vo výške určenej v tohto zákona. V prípade dopustenia sa správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. V zákone o potravinách sa v až 4 uvádza „Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu ..., ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi....“ Z tohto znenia zákona vyplýva, že správny orgán pokutu uložiť musí. V konaní bolo preukázané, že sa účastník konania dopustil viacerých správnych deliktov, ktoré sú v zákone o potravinách sankcionované rôznou sankciou. Podľa zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 Eur do 100 000 Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi o) porušuje

zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. Podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 1000 Eur do 500 000 Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi i) umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Nakoľko zákon o správnom konaní neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán má pri ukladaní pokuty na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší správny delikt. Pokutu s vyššou sadzbou možno uložiť podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. Prvostupňový správny orgán ako najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt, posúdil umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách (3 druhy potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti). Odvolací správny orgán opätovne posúdil toto protiprávne konanie a rozhodol tak, že konanie v súvislosti s umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách považuje za najzávažnejšie. Spáchanie ďalších správnych deliktov posúdil odvolací orgán ako priťažujúcu okolnosť. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách obligatórne prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Odvolací orgán musí zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán odôvodnil výšku pokuty s poukazom na kritériá u každého zisteného protiprávneho konania (na stranách 22-24 napadnutého rozhodnutia). V nadväznosti na tieto hľadiská a stanovenú sadzbu uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 30 000 Eur, ktorú odvolací orgán ponechal. Tak, ako vyplýva z najzávažnejšieho kontrolného zistenia, účastník konania umiestňoval na trh 3 druhy potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti 5-102 dní, pričom zákon jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potraviny po uplynutí ich trvanlivosti. Už pri zistení čo i len jedného druhu potraviny, iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti, stanovuje minimálnu výšku pokuty 1000 Eur. Uvedené nasvedčuje tomu, že účastník konania nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumov trvanlivosti. Jeho povinnosťou bolo potraviny pravidelne kontrolovať, uvedený nedostatok včas zistiť, tovar vyradiť z obehu, oddelene uložiť, zreteľne označiť a v čo najkratšom čase odstrániť z priestorov predajne, čo splnené nebolo. Dátumom minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchováva svoje vlastnosti. Potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusia javiť známky kazenia, môžu však meniť svoju kvalitu a biologickú hodnotu, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými a ich predajom sú poškodzované jeho práva. Zistené boli 3 druhy potravín umiestňované na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, u jednej z nich trvanlivosť už dávno uplynula a mohla predstavovať zdravotné riziko pre spotrebiteľa. Jačmenné krúpy, stredné č. 7 500 g, DMT: 05.12.2015, v množstve 2 ks, boli spotrebiteľovi ponúkané až 102 dní po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, čo predstavuje viac ako 3 mesiace. Ďalší výrobok Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené 180 g, DMT: 13.02.2016 v množstve 10 ks bol spotrebiteľovi ponúkaný 32 dní po uplynutí DMT a s DMT: 24.01.2016 v množstve 1 ks mohol spotrebiteľ zakúpiť 52 dní po uplynutí jeho trvanlivosti. Posledný výrobok CBA Snack s príchuťou slaniny, extrudovaný výrobok smažený, aromatizovaný, solený 50g, DMT: 11.3.2016 bol v množstve 13 ks predávaný 5 dní po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti. Všetky potraviny po uplynutí ich trvanlivosti, nepožívateľné produkty sa majú ukladať v osobitných priestoroch, musia byť zreteľne označené a nesmú predstavovať pre ostatné skladované potraviny priamy alebo nepriamy zdroj kontaminácie, tak ako tomu bolo v prípade skladovania cukroviniek s DMT 28.02.2014 teda 746 dní, čo predstavuje viac ako 2 roky po uplynutí trvanlivosti a nealko nápojov s DMT 10.06.2014 teda 645 dní po uplynutí DMT, čo predstavuje skoro 2 roky ich skladovania po uplynutí ich trvanlivosti. Nezabezpečením označenia týchto dvoch druhov potravín po dávno uplynutej trvanlivosti, mohlo dôjsť k ich zámene a opätovnému vyloženiu do predajných pultov, čo by mohlo taktiež mať za následok ohrozenie zdravia ľudí. Aj skladovanie slepačích vajec v tesnej blízkosti s potravinami určenými na priamy konzum, či už s bagetami, droždím, šalátom, maslom, knedľou, čokoládou, mliekom, či balené pekárenské výrobky, balené krájané chleby umiestnené na manipulačnom stole spolu so štyrmi baleniami cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, s kivi v košíku, s jogurtami, mohlo mať vplyv na kvalitu a bezpečnosť skladovaných a predávaných potravín, nakoľko práve na škrupinách vajec a ich obaloch sa môže nachádzať množstvo patogénnych mikroorganizmov, spôsobujúcich ochorenia ľudí. Nezanedbateľný vplyv na výšku uloženej pokuty mali aj ďalšie zistené závažné a rozsiahle hygienické nedostatky,

spočívajúce najmä v nedodržiavaní čistoty prevádzkarne. Podľa priloženej fotodokumentácie sa nejedná o bežnú prevádzkovú nečistotu, ale v mnohých prípadoch o znečistenie nánosmi zastaranej špiny, množstvom uhynutého hmyzu a pavučinami. Uvádzané rozsiahle hygienické nedostatky predstavujú riziko kontaminácie potravín najmä tým, že boli zistené vo všetkých častiach prevádzky, na predajnej ploche, pod regálmi, na regáloch, v sklade, ale i v sociálnych zariadeniach a kancelárii. Znečistenie podláh pod regálmi, paletami, chladiacimi zariadeniami, radiátorom, v manipulačnej chodbe, či množstvo uhynutého hmyzu na rôznych miestach kontrolovanej prevádzkarne, v pavučinách, vo výkupe fliaš (až vo vrstve 14 cm), na regáli s nealkoholickými nápojmi, v predsienke WC, v manipulačnej chodbe, ale aj na predajnej ploche, svedčí o nevykonávaní pravidelnej sanitácie týchto priestorov a zariadení. Uhynutý, či zistený lietajúci hmyz spôsobuje nielen priame škody na skladovanom ovocí, je prenášačom baktérií, kvasiniek, či spór plesní, svojimi výlučkami prispieva k mikrobiologickému rozkladu potravín, ich uhynuté telá sú živnou pôdou pre ďalší rast mikroorganizmov. Poškodené regály sú miestom, kde nie je možné dostatočne vykonávať sanitačné činnosti, silne sa olupujúci farebný strop môže byť zdrojom fyzikálnej kontaminácii nebalených potravín, najmä z dôvodu jeho výskytu na príjmovej rampe. Práve z dôvodu minimalizácie akéhokoľvek rizika a možnej kontaminácie potravín je účastník konania povinný podniknúť preventívne kroky a prijať preventívne opatrenia na zabezpečenie hygienického stavu celej prevádzky, najmä dodržiavaním ustanovených hygienických pravidiel. Odvolací orgán vzal do úvahy, že účastník konania je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie - ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Správne orgány zohľadnili možné následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. Následkom porušenia povinnosti je poškodenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinností prevádzkovateľa stanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisoch. Odvolací orgán súčasne pri určovaní výšky pokuty prihliadal na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania. Čo sa týka trvania protiprávneho stavu, je možné konštatovať, že trval počas výkonu úradnej kontroly potravín dňa 16.03.2016. Odvolací správny orgán však zobral do úvahy aj dobu, počas ktorej boli potraviny po uplynutí ich trvanlivosti umiestňované na trhu, teda od 5 až do 102 dní. Taktiež prihliadal na skutočnosť, že hygienické nedostatky, aj keď zistené počas úradnej kontroly dňa 16.03.2016 v čase od 10.35 hod. do 14.25 hod. trvali zrejme dlhšie, nie je ale možné presne vymedziť, kedy k protiprávnemu stavu došlo. Je isté, že potraviny (cukrovinky a nealko nápoje), umiestnené v sprchovom kúte boli 2 roky po uplynutí ich trvanlivosti. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj minulosťou účastníka konania a opakovanosťou protiprávneho konania, uviedol a prihliadal na skutočnosť, že účastníkovi konania boli ukladané 2 pokuty, naposledy v roku 2016 a to Rozhodnutím RVPS Košice - mesto č.k.: 2016/637-291/3/So zo dňa 16.05.2016, ktoré bolo zmenené Rozhodnutím ŠVPS SR Bratislava č. k.: 2139/2016 zo dňa 19.07.2016 vo výške 3000 eur. Keďže rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až dňa 22.07.2016, podmienky pre aplikáciu ustanovení § 28 ods. 6 až 8 zákona o potravinách neboli splnené - nejde o opakované protiprávne konanie do jedného roka. Skúmanie a posudzovanie minulosti účastníka konania je zákonným kritériom pri určovaní výšky pokuty a preto posudzovanie minulosti účastníka konania, najmä zisťovanie tých istých nedostatkov, musí mať vplyv na výšku pokuty, aj keď sa nejedná o opakované konanie v zmysle § 28 ods. 6 až 8 zákona o potravinách. Odvolací orgán vzhľadom na uvedené skutočnosti ponechal pokutu vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom. Pri posúdení uloženej pokuty odvolací správny orgán zobral do úvahy nielen všetky argumenty uvedené vyššie, ale aj argumenty uvádzané účastníkom konania a prvostupňovým správnym orgánom, rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov. Ako priťažujúcu okolnosť zobral do úvahy najmä spoločenskú neprijateľnosť protiprávneho konania a skutočnosť, že účastník konania nezabezpečil, aby sa nedostatky zistené už počas kontroly dňa 06.05.2015 neopakovali, neprijal opatrenia, aby zistenému stavu zabránil, aby sa v prevádzkarni pod jeho kontrolou plnili požiadavky tohto zákona a neoveroval, či sa tieto požiadavky plnia. Zobral do úvahy množstvo a druh potravín umiestňovaných na trh po uplynutí ich trvanlivosti, ale aj dobu počas ktorej boli takéto potraviny ponúkané spotrebiteľovi. Prihliadal na množstvo zistených hygienických nedostatkov, v mnohých prípadoch závažných (množstvo uhynutého hmyzu) a trvajúcich dlhšie časové obdobie (v sprchovom kúte odložené potraviny 2 roky po uplynutí ich trvanlivosti). Na druhej strane za poľahčujúcu okolnosť zobral do úvahy skutočnosť, že účastník konania vypracoval vnútornú dokumentáciu tak, aby sa pri jej dodržiavaní mohlo predchádzať porušeniam legislatívy, nedotiahnutú v procese zabezpečovania dôsledných vnútorných kontrol. Ďalej prihliadal aj na skutočnosť, že priame následky na zdravie konzumenta neboli preukázané, aj keď je potrebné zdôrazniť, že pre vyvodenie zodpovednosti za tieto správne delikty nie je potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov.

Ustanovenia potravinového práva totiž majú predovšetkým preventívny charakter a sú zamerané na predchádzanie ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín. S prihliadnutím na uvedené okolnosti bola uložená pokuta vo výške 30 000 Eur, vo výške 6 % maximálne možnej pokuty. Pokuta musí spĺňať požiadavku proporcionality a primeranosti k povahe skutku a jeho dôsledkom. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností, ale zase pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Vo sfére prevádzkovateľa má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Odvolací orgán posúdil výšku pokuty v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská a určenú sadzbu (od 1 000 Eur do 500 000 Eur) a došiel po posúdení všetkých okolností rozhodujúcich pre určenie výšky sankcie k záveru, že vzhľadom na jej represívno - výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokuta vo výške 30 000 Eur je primeraná okolnostiam prípadu a zodpovedajúca zistenému protiprávnemu stavu, charakteru porušenia zákona a určenej sadzbe. Stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti spáchaného deliktu a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu. Uloženie pokuty sa uskutočnilo v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správne orgány v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatnili svoju právomoc a určili výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy bolo v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) bolo aj náležite zdôvodnené. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili - správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. Účastník konania vo svojom odvolaní neuviedol nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh správneho konania v predmetnej veci. Námietky popísané účastníkom konania v odvolaní zo dňa 04.11.2016 nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie, nemenia skutkové okolnosti, právne posúdenie veci a nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia RVPS Košice - mesto č. k.: 2016/1158-395/4/So zo dňa 19.10.2016 tak, ako to požaduje účastník konania. Odvolací orgán uplatnil svoju právomoc zhodnotiť kvalitu preskúmavaného rozhodnutia nielen z hľadiska jeho zákonnosti, ale aj z hľadiska jeho vecnej správnosti. Preskúmaním správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia ŠVPS SR zistila, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a jeho rozhodnutie je vecne správne. Rozhodnutie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti určené v § 47 zákona o správnom konaní. Pretože odvolací orgán nezistil porušenie právnych predpisov prvostupňovým orgánom a ani účastník konania vo svojom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia, postupoval v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia - odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie RVPS Košice - mesto č. k.: 2016/1158-395/4/So zo dňa 19.10.2016 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 30 000 Eur potvrdil.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 02.01.2017.

7. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.02.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto č. k. 2016/1158-395/4/ So zo dňa 19.10.2016, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Pokiaľ by súd dospel k možnosti aplikácie ust. § 198, tak alternatívne navrhol zmeniť výšku sankcie tak, že súd uloží žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 1.000 Eur. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov súdneho konania vo výške 100%. Žalobca v podanej žalobe v bode II časti A namietal skutočnosti týkajúce sa umiestňovania potravín na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, keď uviedol: „Prvostupňový správny orgán a žalovaný sa v odôvodnení svojich rozhodnutí zákonným spôsobom nevysporiadali s argumentáciou účastníka konania uvedenou v písomnom Stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 26.09.2016 vrátane jeho doplnenia zo dňa 28.09.2016, a v prípade žalovaného aj rozšírenou argumentáciou uvedenou v odvolaní žalobcu, ktorá sa týkala hodnotenia závažnosti správneho deliktu, ktorým je neúmyselný predaj tovaru po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (Jačmenné krúpy, Snack s príchuťou slaniny a Arašidy lúpané), ktorý bol v čase úradnej kontroly potravín dňa 16. marca 2016

umiestňovaný na trh v prevádzkarni T. V., M. X, Košice. Predmetný tovar nepredstavuje podľa platnej legislatívy - článok č. 2, ods. 2, písm. r) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom nebezpečenstvo pre konzumenta, pričom správny orgán v odôvodnení rozhodnutia napriek uvedenému opakovane hodnotil potraviny po uplynutom DMT ako tovar, ktorý nie je bezpečný, resp. spochybňoval jeho bezpečnosť, napriek tomu, že porušenie bezpečnosti u predmetných potravín po uplynutom DMT nebolo žiadnym spôsobom preukázané, t.j. prvostupňový správy orgán pre takéto závažné konštatovanie nemal absolútne žiadny podklad (napr. nepreukázal prípadné nesprávne skladovanie a prípadne zmenu vlastností predmetných potravín po DMT). Citácia z rozhodnutia RVPS KE - mesto č. k. 2016/1158-395/4/ So: „Novela zákona o potravinách, v prípade, že bude schválená v legislatívnom procese, bude umožňovať len bezodplatný prevod bezpečných potravín po DMT.....“ „Predaj potravín po uplynutí DMT poškodzuje záujmy konečného spotrebiteľa, ktorý očakáva, že si kúpi len kvalitné a bezpečné potraviny.“ Ďalej namietal, že: „Na základe vyššie uvedených skutočností je preto dôvodné uloženie sankcie za neúmyselné (necielené) umiestňovanie na trh potravín po uplynutom DMT na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pričom prvostupňový správny orgán sa nezaoberal a nebral do úvahy dôvody na základe ktorých boli predmetné potraviny v malom množstve umiestnené na predajnej ploche. Týmito dôvodmi bolo zanedbanie zákonných ako aj interných povinnosti jednotlivých (konkrétnych) zamestnancov žalobcu v predmetnej predajni. Účastník konania dlhodobo vyvíja maximálne úsilie na zabránenie zlyhaní ľudského faktora prijatými internými smernicami (Vnútorný poriadok - Príloha č. 1 odvolania), školeniami zamestnancov, internými krížovými kontrolami DMT/DS a povinnosťami uvedenými v pracovných zmluvách - Príloha č. 2 odvolania. Napriek snahe žalobcu bohužiaľ v predmetnej veci došlo k zlyhaniu ľudského faktora na strane zamestnancov, pričom prvostupňový správny orgán mal pri ukladaní sankcie a pri určení jej výšky zohľadňovať zlyhanie ľudského faktora na strane zamestnancov žalobcu a skutočnosť, že predmetný tovar sa nachádzal na predajni v rozpore s vôľou žalobcu (t.j. v danom prípade nešlo o úmyselný predaj tovaru po DMT). Žalobca poukazuje na skutočnosť, že aj zákon o potravinách v § 4 ods. 3 stanovuje povinnosti pre zamestnancov - fyzické osoby zúčastnené na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh. Prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí absolútne nezaoberal zodpovednosťou zamestnancov za poručenie ich povinností podľa zákona o potravinách a prípadným spáchaním priestupku podľa § 29 písm. d) zákona o potravinách: „Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí fyzická osoba, ktorá porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovania na trh.“ V bode II časti B žaloby k zisteným hygienickým nedostatkom žalobca namietal: „Na základe vyššie uvedenej podrobnej analýzy rizika, ktorá bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou - Y.. M. V. je možné konštatovať, že k reálnemu ohrozeniu bezpečnosti a kvality potravín pri zistení týchto nedostatkov nedošlo a bolo dôvodné, aby uvedenú analýzu zobral správny orgán do úvahy pri určovaní výšky sankcie, a to z hľadiska posúdenia miery závažnosti konania účastníka konania. Prvostupňový správny orgán však pri určovaní výšky sankcie výsledky hodnotenia rizík uvedené v analýze nezohľadnil a preto bola táto analýza, ktorá je súčasťou odvolania, doplnená o ďalšie podrobnosti pre spresnenie toho, akými úvahami, kritériami a postupmi sa tvorca analýzy riadil. Dôkazom správnosti výsledkov uvedenej analýzy je aj zistenie inšpektorov prvostupňového orgánu pri úradnej kontrole potravín dňa 16.3.2016, keď v základnom dôkazovom materiáli, ktorým je Záznam o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016 sa na strane č. 3 v poslednom odseku uvádza: „Nebolo zistené umiestňovanie na trh potravín senzoricky zmenených, s narušenou kvalitou, v porušených obaloch a pod.“ S uvádzaným názorom sa stotožnil aj žalovaný, nebolo preukázané reálne porušenie bezpečnosti a kvality potravín v dôsledku uvádzaných rozsiahlych hygienických nedostatkov. Taktiež súhlasí s názorom, že uvedený druh nedostatkov je možné považovať za nedôsledné dodržiavanie preventívnych opatrení v zmysle uplatňovania sanitačných postupov, ktoré sú súčasťou správnej hygienickej praxe. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nikde vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú, že úradnou kontrolou dňa 16.03.2016 v uvedenej prevádzkarni bolo zistené umiestňovanie potravín na trh po uplynutí ich dátumu spotreby. Potraviny, ktoré sa umiestňujú na trh po uplynutí ich dátumu spotreby sa považujú za potraviny nebezpečné čo vyplýva z článku 24 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, ktorý zakotvuje fikciu nebezpečnosti potraviny po uplynutí dátumu spotreby v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002.“ Ďalej žalobca namieta, že: „Nie je možné súhlasiť so stanoviskom správneho orgánu, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia „Uvedené závažné nedostatky v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne predstavujú predovšetkým riziko fyzikálnej kontaminácie, ktorú predložená analýza vyhodnocuje ako nevýznamnú, resp. žiadnu.“ V bode II časti C žaloby namietal nesprávne zistenie nedostatkov v spoločnom skladovaní navzájom nezlučiteľných druhov potravín. V bode II časti D žaloby namietal neprimeranosť a likvidačnosť sankcie.

8. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe podaním zo dňa 28.04.2017, v ktorom navrhol žalobu v súlade s v celom rozsahu zamietnuť. K námietkam žalobcu uvedeným v bode II. časti A žaloby žalovaný uviedol (cit.): „Námietky, týkajúce sa umiestňovania na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (cit.): „Prvostupňový správny orgán a žalovaný sa v odôvodnení svojich rozhodnutí zákonným spôsobom nevysporiadali s argumentáciou účastníka konania uvedenou v písomnom Stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 26.09.2016 vrátane jeho doplnenia zo dňa 28.09.2016, a v prípade žalovaného aj rozšírenou argumentáciou uvedenou v odvolaní žalobcu, ktorá sa týkala hodnotenia závažnosti správneho deliktu, ktorým je neúmyselný predaj tovaru po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (Jačmenné krúpy, Snack s príchuťou slaniny a Arašidy lúpané), ktorý bol v čase úradnej kontroly potravín dňa 16. marca 2016 umiestňovaný na trh v prevádzkarni T. V., M. X, Košice. Predmetný tovar nepredstavuje podľa platnej legislatívy - článok č. 2, ods. 2, písm. r) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom nebezpečenstvo pre konzumenta, pričom správny orgán v odôvodnení rozhodnutia napriek uvedenému opakovane hodnotil potraviny po uplynutom DMT ako tovar, ktorý nie je bezpečný, resp. spochybňoval jeho bezpečnosť, napriek tomu, že porušenie bezpečnosti u predmetných potravín po uplynutom DMT nebolo žiadnym spôsobom preukázané, t.j. prvostupňový správy orgán pre takéto závažné konštatovanie nemal absolútne žiadny podklad (napr. nepreukázal prípadné nesprávne skladovanie a prípadne zmenu vlastností predmetných potravín po DMT). Citácia z rozhodnutia RVPS KE - mesto č. k. /So: „Novela zákona o potravinách, v prípade, že bude schválená v legislatívnom procese, bude umožňovať len bezodplatný prevod bezpečných potravín po DMT.....“ „Predaj potravín po uplynutí DMT poškodzuje záujmy konečného spotrebiteľa, ktorý očakáva, že si kúpi len kvalitné a bezpečné potraviny...“ žalovaný vyhodnotil ako nepravdivé, irelevantné a účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za zistené protiprávne konanie. Je nutné uviesť, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v písomnom Stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 26.09.2016. V prvej vete stanoviska správny orgán jasne deklaruje súhlasí s odvolateľom, že konzumácia potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusí predstavovať bezpečnostné riziko, avšak nesúhlasí s tvrdením, že táto skutočnosť odôvodňuje uloženie sankcie na spodnej hranici sadzby, s čím sa stotožnil aj žalovaný. Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchováva svoje špecifické vlastnosti ( Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011). Inšpektori neskúmali podmienky skladovania potravín po uplynutí ich DMT, nezaoberali sa ich bezpečnosťou, nakoľko zákon o potravinách jednoznačne zakazuje potraviny po DMT umiestňovať na trh. Je potrebné uviesť, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusia javiť známky kazenia, čím by mohli ohroziť zdravie spotrebiteľa, môžu však meniť svoju kvalitu, pričom sa nejedná len o tvar, chuť a konzistenciu, ale znižuje sa ich biologická hodnota, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými a tým sú porušené jeho práva na trhu potravín, zvlášť v prípade, že sa predávajú veľmi dlhý čas po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti. Dlhodobým skladovaním však môže byť porušená aj ich bezpečnosť. Bez preukázania nebezpečnosti takýchto potravín nie je možné ich automaticky označiť ako nebezpečné (pokiaľ to nie je ustanovené v legislatíve ako u potravín po uplynutí DS). Formuláciou Predaj potravín po uplynutí DMT poškodzuje záujmy konečného spotrebiteľa, ktorý očakáva že si kúpi len kvalitné a bezpečné potraviny, neznamená, že potraviny predávané po uplynutí DMT boli nebezpečné. Uvedením slova „očakáva“ mal správny orgán na mysli predpokladané želanie spotrebiteľa. Jedinou záväznou časťou rozhodnutia je jeho výrok, v ktorom nie je zmienka o tom, že by žalobcovi bola ukladaná pokuta za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia právnych predpisov zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a pri zistení čo i len jedného druhu takejto potraviny, iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti, stanovuje minimálnu výšku pokuty 1000 Eur. V tomto prípade bolo preukázané umiestňovanie na trh 3 druhov potravín po DMT. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca nedôsledne a nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumov trvanlivosti u potravín umiestňovaných na trh. Povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa bolo potraviny pravidelne kontrolovať, uvedený nedostatok včas zistiť, tovar vyradiť z obehu, oddelene uložiť, zreteľne označiť a v čo najkratšom čase odstrániť z priestorov predajne, čo splnené nebolo. Potraviny označené dátumom minimálnej trvanlivosti si uchovávajú svoje vlastnosti do uvedeného dátumu, ktorý na základe vykonaných skúšok určuje výrobca a podľa súčasne platnej legislatívy ho musia rešpektovať aj predajcovia potravín. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že žalobca ako predávajúci umiestňoval na trh potraviny po uplynutom DMT 502 dní, 52 dní, 32 dní a 5

dní a tým porušil zákaz určený všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré nie sú v rozpore so žiadnym predpisom Európskeho spoločenstva. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nekonštatoval, že umiestnenie týchto výrobkov na trhu malo za následok ohrozenie zdravia konečného spotrebiteľa, nakoľko pre posúdenie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) sa takýto dôkaz nevyžaduje. Nie je na mieste úvaha či už správneho orgánu alebo žalobcu, akým spôsobom je ošetrená legislatíva v iných okolitých krajinách, alebo úvaha o možnom použití potravín po uplynutí DMT na charitatívne účely. Je nutné uviesť, že správny orgán neignoruje zásadu hodnotenia závažnosti protiprávneho konania stanovenú v § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Nie je možné ukladať pokutu iba na základe jednostranného hodnotenia „závažnosti“ dvoch protiprávnych konaní, a to porovnávaním závažnosti predaja potravín po uplynutí ich dátumu spotreby (čo zistené nebolo) a dátumu minimálnej trvanlivosti. Kritériá je potrebné hodnotiť komplexne zo všetkých zákonných hľadísk, v danom prípade prihliadať aj na minulosť účastníka konania a na skutočnosť, že pokuta vo výške 3 000 Eur uložená Rozhodnutím žalovaného č.k. zo dňa 19.07.2016, za závažné nedostatky zistené počas úradnej kontroly potravín dňa 06.05.2015 nebola dostatočne výchovná, ba ani účinná. Pri tejto úradnej kontrole boli zistené závažné nedostatky, ale pri úradnej kontrole dňa 16.03.2016 boli zistené závažnejšie hygienické nedostatky, na základe čoho muselo dôjsť až k uzavretiu prevádzkarne do odstránenia nedostatkov. Minulosť je jedným z kritérií pri hodnotení - určení výšky pokuty podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Ďalej žalobca namieta (cit.): „Na základe vyššie uvedených skutočností je preto dôvodné uloženie sankcie za neúmyselné (necielené) umiestňovanie na trh potravín po uplynutom DMT na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pričom prvostupňový správny orgán sa nezaoberal a nebral do úvahy dôvody na základe ktorých boli predmetné potraviny v malom množstve umiestnené na predajnej ploche. Týmito dôvodmi bolo zanedbanie zákonných ako aj interných povinností jednotlivých (konkrétnych) zamestnancov žalobcu v predmetnej predajni. Účastník konania dlhodobo vyvíja maximálne úsilie na zabránenie zlyhaní ľudského faktora prijatými internými smernicami (Vnútorný poriadok - Príloha č. 1 odvolania), školeniami zamestnancov, internými krížovými kontrolami DMT/DS a povinnosťami uvedenými v pracovných zmluvách - Príloha č. 2 odvolania. Napriek snahe žalobcu bohužiaľ v predmetnej veci došlo k zlyhaniu ľudského faktora na strane zamestnancov, pričom prvostupňový správny orgán mal pri ukladaní sankcie a pri určení jej výšky zohľadňovať zlyhanie ľudského faktora na strane zamestnancov žalobcu a skutočnosť, že predmetný tovar sa nachádzal na predajni v rozpore s vôľou žalobcu (t.j. v danom prípade nešlo o úmyselný predaj tovaru po DMT). Žalobca poukazuje na skutočnosť, že aj zákon o potravinách v § 4 ods. 3 stanovuje povinnosti pre zamestnancov - fyzické osoby zúčastnené na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh... Prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí absolútne nezaoberal zodpovednosťou zamestnancov za poručenie ich povinností podľa zákona o potravinách a prípadným spáchaním priestupku podľa § 29 písm. d) zákona o potravinách „Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí fyzická osoba, ktorá porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovania na trh.“ Napriek prvostupňovým správnym orgánom konštatovanej objektívnej zodpovednosti účastníka konania správny orgán pri určení výšky sankcie nezohľadnil okolnosti za ktorých došlo k protiprávnemu konaniu a nezobral do úvahy, do akej miery zamestnanci toto konanie ovplyvnili. Sme toho názoru, že len argumentácia správneho orgánu objektívnou zodpovednosťou účastníka konania je odopieraním vyvodenia zákonnej zodpovednosti podľa § 4 ods. 3 a § 29 ods. d), t.j. postihnutia skutočne zodpovednej osoby (pôvodcu porušenia zákona) a je porušením povinnosti správneho orgánu konať nestranne vo veci porušenia zákona o potravinách, čím dochádza k porušeniu ústavnoprávnej zásady rovnosti subjektov“ koniec citátu. S uvedenými námietkami nie je možné sa stotožniť z nasledovných dôvodov: Podľa § 4 zákona o potravinách: (1) Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. (2) Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú ďalej povinní... c) zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorí prichádzajú priamo alebo nepriamo do styku s potravinami, boli poučení a vyškolení o hygiene potravín podľa osobitného predpisu v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré vykonávajú. Žalobca citujúc ust. § 12 ods. 1, § 29 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách, čl. 3 ods. 2 a ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 namietal, že z uvedených ustanovení jasne vyplýva, že ten kto predáva potraviny sa dopúšťa porušenia § 12 ods. 1 zákona o potravinách, v tomto prípade je to právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, s obchodným menom KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269. Protiprávneho konania sa teda dopustila uvedená obchodná spoločnosť, ktorá v zmysle výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel sro, vložka číslo: 10382/ P má v predmete činnosti aj obchodnú činnosť, ktorú vykonáva sústavne, koná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a nie ako tvrdí žalobca, jeho zamestnanci ako

fyzické osoby. Umiestňovanie na trh potravín po uplynutí DMT nemožno posúdiť ako priestupok podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách, nakoľko tento skutok nie je porušením povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami, nespáchala ho predavačka ako fyzická osoba. Priestupok, podľa ktorého žiada žalobca postihnúť zamestnancov, je zavinené konanie, ktoré je potrebné nielen dôsledne preukázať, ale priestupkom je konanie vtedy, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný v tomto prípade podľa zákona o potravinách, čo v danom prípade splnené nie je, naopak, je možné postihnúť účastníka konania za iný správny delikt. Ak právnická osoba umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, porušuje zákaz ich umiestňovania na trh, dopúšťa sa podľa zákona o potravinách iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i). Ukladanie pokút za iné správne delikty má prednosť pred uplatnením zákona o priestupkoch. V danej veci je rozhodujúce zistenie, komu prináleží zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisov, zistených počas úradnej kontroly. Ak chod kontrolovanej prevádzkarne zabezpečuje a potraviny predáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, táto je aj zodpovedná za prípadné porušenia zákona o potravinách alebo osobitných predpisov. V takomto prípade je irelevantné, že zo strany personálu predajne dôjde neplnením svojich základných povinností k porušeniu niektorých ustanovení platnej legislatívy potravinového práva. Personál predajne, teda zamestnanci sú vo vzťahu k prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku - právnickej osobe v pracovnoprávnom pomere alebo inom obdobnom závislom pomere, čiže nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Za predaj potravín po určenej lehote teda plne zodpovedá žalobca, jeho zodpovednosť za plnenie povinností je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti pri ktorej sa zavinenie neskúma. Správny orgán však pri určení pokuty zohľadňuje aj okolnosti, za ktorých došlo k protiprávnemu konaniu a berie do úvahy, do akej miery zamestnanci toto konanie ovplyvňujú. Za dodržiavanie zákonných ustanovení potravinového práva objektívne zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na trh (predávajúci), teda žalobca. Je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za ich dodržiavanie zodpovedá bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Zistené porušenie právnych predpisov bolo dostatočne preukázané a zdokumentované. Jednou zo základných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je, aby si vzhľadom k veľkosti prevádzky a rozsahu sortimentu včas prijal vhodné a účinné opatrenia k tomu, aby všetky povinnosti a požiadavky potravinového práva boli nepretržite dodržiavané a jeho vnútorný kontrolný systém má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona. Je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa vyradiť z predaja potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, nakoľko takýto predaj je neprípustný. Zodpovednosť žalobca v plnej miere znáša aj za svojich zamestnancov, ktorí musia byť preškolení, musia mať znalosti o platnej potravinovej legislatíve, musia dodržiavať všetky hygienické požiadavky na manipuláciu s potravinami a zaobchádzať s potravinami tak, aby sa neporušovala ich bezpečnosť a kvalita. Žalobca ako prevádzkovateľ musí kontrolovať výkon svojich zamestnancov napr. aj pri dodržiavaní prevádzkovej a osobnej hygieny. Žalobca má ako zamestnávateľ právo vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi za škodu spôsobenú mu porušením pracovných povinností. Nebol dôvod skúmať skladovanie predmetných potravín po DMT alebo vykonať ich laboratórny rozbor nakoľko pre posúdenie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) sa takýto dôkaz nevyžaduje.“ Ďalej žalovaný citujúc ustanovenia § 6 ods. 5 písm. d), § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách k námietkam žalobcu uvedeným v bode II časti B žaloby uviedol: „Na základe vyššie uvedenej podrobnej analýzy rizika, ktorá bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou - Y.. M. V. je možné konštatovať, že k reálnemu ohrozeniu bezpečnosti a kvality potravín pri zistení týchto nedostatkov nedošlo a bolo dôvodné, aby uvedenú analýzu zobral správny orgán do úvahy pri určovaní výšky sankcie, a to z hľadiska posúdenia miery závažnosti konania účastníka konania. Prvostupňový správny orgán však pri určovaní výšky sankcie výsledky hodnotenia rizík uvedené v analýze nezohľadnil a preto bola táto analýza, ktorá je súčasťou odvolania, doplnená o ďalšie podrobnosti pre spresnenie toho, akými úvahami, kritériami a postupmi sa tvorca analýzy riadil. Dôkazom správnosti výsledkov uvedenej analýzy je aj zistenie inšpektorov prvostupňového orgánu pri úradnej kontrole potravín dňa 16.3.2016, keď v základnom dôkazovom materiáli, ktorým je Záznam o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016 sa na strane č. 3 v poslednom odstavci uvádza: „Nebolo zistené umiestňovanie na trh potravín senzoricky zmenených, s narušenou kvalitou, v porušených obaloch a pod.“ S uvádzaným názorom sa stotožnil aj žalovaný, nebolo preukázané reálne porušenie bezpečnosti a kvality potravín v dôsledku uvádzaných rozsiahlych hygienických nedostatkov. Taktiež súhlasí s názorom, že uvedený druh nedostatkov je možné považovať za nedôsledné dodržiavanie preventívnych opatrení v zmysle uplatňovania sanitačných postupov, ktoré sú súčasťou správnej hygienickej praxe. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nikde vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú, že úradnou kontrolou dňa 16.03.2016 v uvedenej prevádzkarni bolo zistené umiestňovanie potravín na trh po

uplynutí ich dátumu spotreby. Potraviny, ktoré sa umiestňujú na trh po uplynutí ich dátumu spotreby sa považujú za potraviny nebezpečné čo vyplýva z článku 24 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, ktorý zakotvuje fikciu nebezpečnosti potraviny po uplynutí dátumu spotreby v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Ďalej žalobca uvádza: „Nie je možné súhlasiť so stanoviskom správneho orgánu, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom uvádza: „Uvedené závažné nedostatky v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne predstavujú predovšetkým riziko fyzikálnej kontaminácie, ktorú predložená analýza vyhodnocuje ako nevýznamnú, resp. žiadnu.“ Žalovaný uvádza: Hygiena potravín predstavuje súhrn zásad a opatrení, ktoré vedú k zachovaniu zdravotnej bezpečnosti potravín a je súčasťou preventívnych opatrení. Prvoradým cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a ochrany záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, založené najmä na zásade preventívnosti, teda predchádzaniu dôsledkom realizáciou preventívnych opatrení, ktoré musí zabezpečiť práve prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. V zmysle zákona o potravinách, má prevádzkovateľ pri výrobe potravín povinnosť dodržiavať nielen požiadavky upravené týmto zákonom, ale aj osobitnými predpismi, teda musí rešpektovať aj hygienické požiadavky ustanovené v Nariadení (ES) č. 852/2004. Podľa článku 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov spĺňať príslušné hygienické požiadavky, teda aj všeobecné hygienické požiadavky uvedené v Prílohách I a II k danému nariadeniu. Uvedené požiadavky zodpovedajú tomu, čo sa v medzinárodnom rámci (napr. WHO, FAO a Codex a ISO) označuje ako programy nevyhnutných požiadaviek. Podľa článku 5 Nariadenia (ES) č. 852/2004 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov. Zásady HACCP sa vo všeobecnosti považujú za užitočný nástroj prevádzkovateľov potravinárskych podnikov na kontrolu nebezpečenstiev spojených s potravinami a sú medzinárodne uznávané. Spolu so zásadami stanovenými v Nariadení (ES) č. 178/2002 (analýza rizika, zásada preventívnosti, transparentnosť, komunikácia, primárna zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vysledovateľnosť ) tvoria tieto dva uvedené články právny základ európskeho systému riadenia bezpečnosti potravín, ktorý musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov dodržiavať. Žalovaný nepochybuje o snahe žalobcu aplikovať do praxe požiadavky legislatívy a vypracovaním interného systému dokumentácie zabezpečiť prostredníctvom vyškolených pracovníkov ich aplikáciu v praxi. Kontrolou boli ale zistené závažné hygienické nedostatky, bolo zistené, že požiadavky legislatívy nie sú plnené. Žalovanému bola predložená analýza rizika a vplyv jednotlivých hygienických nedostatkov zistených pri úradnej kontrole potravín dňa 16.03.2016 na bezpečnosť potravín, vypracovaná odborne spôsobilou osobou. Je nutné uviesť, že táto analýza bola vypracovaná jednoznačne v prospech žalobcu. Biologické riziko vyhodnocuje prvým a druhým stupňom, teda buď žiadne alebo malé, fyzikálne a chemické riziko žiadne. Nie je možné sa stotožniť s hodnotením biologického rizika a názorom, že telá uhynutého hmyzu sú síce potenciálnym biologickým rizikom, ale boli zistené v priestoroch, kde sa s potravinami nemanipuluje a preto uplatnenie biologického rizika je nepravdepodobné a pravdepodobnosť kontaminácie originálne balených potravín, ktoré sú skladované a predávané v iných priestoroch je prakticky nulová, nakoľko toto biologické nebezpečenstvo nemôže v opísaných podmienkach reálne priamo kontaminovať obaly originálne balených potravín ani potraviny zabalené v priamych obaloch. Aj výskyt lietajúceho hmyzu v zázemí v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš a na predajnej ploche (výskyt na predajnej ploche odborník nehodnotil) je vyhodnotený ako biologické riziko priameho ohrozenia potravín mikroorganizmami v dôsledku uvedeného - žiadne, nepravdepodobný kontakt nečistôt - biologických kontaminantov s potravinami a ich následná kontaminácia. K uvedenému je nutné uviesť, že žalobca podcenil toto biologické riziko, vôbec sa nezaoberal nebalenými potravinami - ovocie a zelenia, pekárenské výrobky a opomenul, že lietajúci hmyz sa nezdržiava iba v jednom priestore. Predložené dôkazy - vyhotovená fotodokumentácia, svedčia o rozsahu zistených nedostatkov a ich nezlučiteľnosti s potravinárskou prevádzkarňou. Z analýzy rizika vyhotovenej žalobcom je zrejmé, že mnohé zistené nedostatky bagatelizuje, zľahčuje , podceňuje. Telá uhynutého hmyzu, pôvodne lietajúceho - mušky rodu Drosophila (Octomilka), sú nevítaným návštevníkom potravinárskych prevádzok. Aj keď je to drobná, asi 2 mm muška, rada si pochutnáva na potravinách, vyžiera dužinu plodov ovocia, poranené miesta sú vstupnou bránou pre choroby spôsobujúce sekundárne poškodenie plodov, ktoré potom mäkne a hnije. Samičky kladú na potraviny vajíčka, z ktorých sa liahnu beznohé larvy, ktoré sú všežravé, živia sa nielen dužinou ovocia, ale aj mikroorganizmami a kvasinkami, ktoré taktiež vytvárajú. Larvy sa dvakrát zvliekajú, ich zbytky sú živnou pôdou pre ďalší hmyz, konzumujú ich napríklad mravce. Neskôr sa z larvy stáva biela kukla, ktorá postupne hnedne, až sa z nej vyliahne malá muška. Tento hmyz sa vyznačuje veľmi vysokou reprodukčnou schopnosťou. Výskyt uhynutých tiel bol zistený na rôznych miestach kontrolovanej prevádzkarne, v pavučinách, vo výkupe fliaš, na regáli

s nealkoholickými nápojmi, v predsienke WC, v manipulačnej chodbe, výskyt lietajúceho hmyzu bol zaznamenaný v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš, ale aj na predajnej ploche. Mušky prilietavajú po „čuchu“ a vyhľadávajú nahnívajúce ovocie či už v odpadkoch, alebo v regáloch predajní, ale nepohrdnú ani zbytkami nealkoholických nápojov alebo alkoholických nápojov vo fľašiach vo výkupe fliaš. „Octomilky“ sú vektormi šírenia mikrobiologickej kontaminácie, nielenže prenášajú mikroorganizmy (baktérie, kvasinky, či spóry plesní) na svojom tele, ale prispievajú aj k mikrobiologickému rozkladu potravín svojimi výlučkami, zvliekajúcimi sa pokožkami, či telami uhynutých jedincov. Výskyt škodcov musí byť zo strany žalobcu neustále sledovaný a v prípade jeho zistenia, musí neodkladne vykonať opatrenia, aby včas vzniknutému stavu zabránil, aby zabránil ďalšiemu šíreniu škodcov. Preto je dôležité vykonávať preventívne hygienické opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť vo vnútri ale i v okolí prevádzkarne podmienky nepriaznivé pre ich život, ďalšie rozmnožovanie a zamedziť im prístup k látkam, ktoré sú ich potravou. Prerekvizitné, preventívne požiadavky sú ustanovené v potravinovej legislatíve, ktorú musí dodržiavať každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, teda aj žalobca. Orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri ohrození zdravia spotrebiteľa oprávnený pozastaviť prevádzku alebo ju zatvoriť, ak nie je možné odstrániť bezodkladne zistené nedostatky, najmä pri... zistení prítomnosti hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja alebo príznakov ich prítomnosti (§ 20 ods. 12 zákona o potravinách). Žalovaný sa s postupom inšpektorov RVPS Košice - mesto stotožnil, nakoľko dodržali zákon, keď prevádzkareň uzatvorili z dôvodu zistenia závažných hygienických nedostatkov. Inšpektormi zistený výskyt lietajúceho hmyzu je v potravinárskych prevádzkach neprípustný. Žalobca namieta voči výroku správneho orgánu „uvedené závažné nedostatky v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne predstavujú predovšetkým riziko fyzikálnej kontaminácie, ktorú predložená analýza vyhodnocuje ako nevýznamnú, resp. žiadnu“. Žalovaný čiastočne súhlasí s námietkou, nakoľko sa predovšetkým nejednalo iba o riziko fyzikálnej kontaminácie, ale v mnohých prípadoch najmä o riziko biologickej resp. mikrobiologickej kontaminácie. Na druhej strane ale uznáva, že analýza predložená žalobcom neuvádza žiadnu možnú fyzikálnu kontamináciu, aj keď bol zistený opadávajúci, silne sa olupujúci tmavý náter stropu na príjmovej rampe (viď foto), ktorý môže spôsobiť exogénnu kontamináciu potravín preberaných na príjmovej rampe, najmä nebalených pekárskych výrobkov, práve časticami olupujúceho sa náteru, čo žalovaný považuje za fyzikálne riziko. Podľa predloženej analýzy rizika, nebolo zaznamenané žiadne riziko chemickej kontaminácie. Čistiace prostriedky neboli skladované oddelene ako ustanovuje legislatíva, ale v umývadle v zázemí prevádzkarne. Čo predstavuje vysoké riziko chemickej kontaminácie potravín práve prípravkami Savo, Cilit Bang a Umy. Čistiace prostriedky sa nesmú skladovať v priestoroch, v ktorých sa manipuluje s potravinami. Potravinárska prevádzka - predajňa pozostáva z predajnej časti a zázemia. Súčasťou zázemia sú skladovacie miestnosti a skladovacie zariadenia - súčasťou skladovacích priestorov sú aj chodby a priestory, cez ktoré sa do prevádzky dodávajú potraviny. Ďalej v zázemí prevádzky sú priestory (miestnosti), ktoré sú dôležité k samotnému výkonu umiestňovaniu potravín na trh. Sú to sociálne zariadenia (šatne, WC, umyvárne), kancelárie, miestnosti na ukladanie čistiacich prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že všetky priestory patriace k takej prevádzkarni, v ktorej sa manipuluje s potravinami, alebo v ktorých sa potraviny nachádzajú, sa považujú za potravinárske priestory. Je potrebné tiež uviesť, že do hygieny potravín patrí nielen to, čo je v priamom kontakte s potravinou, ale aj napr. hygiena prostredia, okolia, priestorov a zariadení. V konaní nebolo preukázané, že došlo ku kontaminácii skladovaných potravín a následne k narušeniu ich kvality alebo bezpečnosti, avšak pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách sa takéto zistenie ani nevyžaduje. Právne predpisy v oblasti prevádzkovej hygieny majú predovšetkým preventívny charakter. Povinnosti v oblasti hygieny sa vzťahujú na všetky vnútorné a vonkajšie priestory prevádzkarne, nie iba na tie, kde priamo dochádza k výrobe potravín, manipulácii s potravinami a umiestňovaniu na trh. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú povinní zabezpečiť, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky. Je potrebné tiež uviesť, že do hygieny potravín patrí nielen to, čo je v priamom kontakte s potravinou, ale aj napr. hygiena prostredia, okolia, priestorov a zariadení. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu, že opis pochybení sa opakuje vo viacerých bodoch (prach , hmyz), čím dochádza k duplicite zistených nedostatkov a navodeniu domnienky množstva pochybení. Prvostupňový správny orgán presne zaznamenal zistené nedostatky tak ako sa vyskytovali, na rôznych miestach v prevádzkarni, čím k duplicite neprichádza. Zistenia nenavodzujú domnienku množstva pochybení, k takému množstvu hygienických pochybení aj skutočne došlo. Taktiež je zarážajúce, že zvýšenú tvorbu prachu a nečistôt v predajni žalobcu odôvodňuje a hrubo vytlačeným písmom zvýrazňuje, že predmetnú predajňu v danom období v čase zvýšenej prašnosti po zime navštívilo cca 200 spotrebiteľov. Zabúda na svoje povinnosti, že v čase zvýšenej prašnosti, treba zvýšiť aj frekvenciu čistenia prevádzky tak, aby

bola neustále udržiavaná v čistote a poriadku. Je žiaduce, aby žalobca, v záujme predchádzania vzniku akéhokoľvek nebezpečia, alebo obmedzenia rizika na prijateľnú mieru zaistil dostatočne účinnú vnútornú kontrolu všetkých činností súvisiacich s hygienou prevádzky atak zabezpečil prevenciu a pripravenosť na účely riadenia bezpečnosti predávaných potravín.

9. K námietkam žalobcu uvedeným v bode II. časť C žaloby žalovaný uviedol: „K námietke, týkajúcej sa nedostatkov zistených v spoločnom skladovaní navzájom nezlučiteľných druhov potravín, žalovaný, citujúc ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a), § 10 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. g) zákona o potravinách a Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004, uvádza: „Počas výkonu úradnej kontroly potravín dňa 16.03.2016 inšpektori zistili spoločné skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich kvalitu a to:

- v predajni chladiacej vitríne spoločne skladoval nezlučiteľné druhy potravín - čerstvé slepačie vajcia a bagety, na preložkách s vajcami bolo položené droždie;

- na manipulačnom stole v blízkosti príjmových dverí skladoval balené pekárenské výrobky (krájané chleby) určené na umiestnenie na trh, štyri balenia cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, kivi v košíku, dva jogurty podľa vyjadrenia patriace zamestnancom;

- v zázemí v chladiacej vitríne skladoval tovar nesystematický, na viacerých policiach boli uložené slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagety, šaláty, maslo, knedle;

- vedľa manipulačného stola v zázemí skladoval obalové materiály (sáčky na pečivo a zeleninu) v otvorenom regáli spoločne so znečistenou metlou. Ako vyplýva z vyjadrenia prvostupňového orgánu, uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (cit.): Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. Slepačie vajcia z mikrobiologického hľadiska predstavujú skupinu vysoko rizikových potravín. Okrem mikrobiologického rizika môžu potraviny kontaminovať trusom, ktorý sa na škrupine slepačích vajec nezriedka vyskytuje, či vytečeným obsahom. Potraviny, ktoré sú určené k priamej spotrebe definuje Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny čl. 2 takto: Je to potravina, ktorú producent alebo výrobca určil na priamu ľudskú spotrebu bez toho, aby ju bolo potrebné variť alebo inak opracovať na účinné odstránenie alebo zníženie príslušných mikroorganizmov na prijateľnú úroveň. Pokiaľ sa do potraviny v priebehu výroby, distribúcie alebo skladovania dostali baktérie spôsobujúce ochorenia (napr. porušením obalu, nevhodným spracovaním, z prostredia, od pracovníkov atď. môžu sa pri nedodržaní podmienok skladovania rozmnožovať a potravina môže byť zdraviu škodlivá. Skladovaním slepačích vajec a bagiet, ktoré sa konzumujú priamo, teda bez nutnosti ich ďalšieho ošetrenia umytím, ošúpaním, či tepelnou úpravou jednoznačne došlo k porušeniu základných zásad pre hygienu skladovania a manipulácie s potravinami. Správny orgán sa nestotožňuje ani s tvrdením, že legislatíva nedefinuje pojem navzájom nezlučiteľné druhy potravín. Jedná sa o potraviny, ktoré by pri spoločnom predaji mohli nepriaznivo ovplyvňovať organoleptické vlastnosti alebo mikrobiologickú kvalitu iných potravín a výrobkov. S týmto názorom sa žalovaný stotožnil. V potravinovej legislatíve nie je taxatívne uvedené, ktoré druhy potravín sa považujú z hľadiska spoločného predaja za nezlučiteľné. Na základe základných poznatkov o hygiene potravín možno uviesť, že kvalitu a bezpečnosť predávaných potravín, môžu ovplyvňovať výrobky s výrazným zápachom alebo vôňou (balené krájané chleby spolu s cibuľkou sadzačkou), výrobky surové a tepelne opracované, balené a nebalené, potravinárske a nepotravinárske a výrobky spôsobujúce možnú kontamináciu potravín s výrobkami určenými na priamy konzum (čerstvé slepačie vajcia a bagety, slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagetami, šalátom, maslom, knedľami). Preto je na inšpektoroch RVPS, aby takýto predaj posúdili a zaobstarali všetky dôkazy a skutočnosti dôležité pre ich rozhodnutie. Žalovaný sa s ich zisteniami stotožnil a tvrdenie žalobcu, podľa ktorého ak je podozrenie, že došlo k vzájomnému ovplyvneniu kvality alebo bezpečnosti pri spoločnom skladovaní rôznych druhov potravín, je náležité objektívne preukázať k akej kontaminácii/zmene kvality a konkrétnej potraviny reálne došlo pokladá za irelevantné. V prípade zistenia kontaminácie potraviny vplyvom jej nesprávneho uchovávania alebo skladovania, by žalobca nebol postihovaný za nesplnenie preventívnych požiadaviek na hygienu potravín, ale po preukázaní nebezpečnosti potraviny podľa prísnejších legislatívnych pravidiel. Je diametrálne odlišné hovoriť o možnej kontaminácii ďalších potravín v dôsledku nesprávneho skladovania a porušovania hygienických, preventívnych požiadaviek, alebo o skutočnej kontaminácii potraviny preukázanej „laboratórnym testom“, teda preukázania jej nebezpečnosti. Aj napriek skutočnosti, že vajcia pochádzali zo slovenského chovu a sú riadne

kontrolované, vždy treba mať na zreteli možnosť mikrobiálnej kontaminácie nielen samotných vajec, ale aj ich obalov. Každý obchodník má skúsenosti, že aj napriek zabezpečenej opatrnosti počas manipulácie so zabalenými vajcami môže dôjsť k ich vytečeniu a ovplyvneniu kvality a bezpečnosti potravín nachádzajúcich sa v ich tesnej blízkosti. Aj sám žalobca uznáva, že najmä z preventívnych dôvodov má v prevádzke zavedený systém oddeleného skladovania navzájom nezlučiteľných druhov potravín, tak ako to bolo preukázané aj pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 17.03.2016 a stanovujú ho aj ustanovenia uvedené v pláne HACCP citované v odvolaní. Predložený interný kontrolný záznam bol vyhotovený dňa 18.11.2015 a z dôvodu zisteným nedostatkov dňa 16.03.2016 sa frekvencia vnútorných kontrol javí ako nedostatočná, vyžadujúca častejšie vnútorné kontroly konkrétnej individuálnej zodpovednosti jednotlivých osôb zamestnaných na prevádzke. Hoci nebola preukázaná kontaminácia potravín, právne predpisy v oblasti prevádzkovej hygieny majú predovšetkým preventívny charakter. Ustanovenia potravinového práva sú zamerané predovšetkým na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín. Žalobca uvádza: „To, že uvedené podmienky neboli v čase úradnej kontroly potravín dňa 16.3.2016 úplne dodržané je jednoznačným individuálnym pochybením personálu predajne - konkrétnych zamestnancov.“ K uvedenému je nutné uviesť, že správny orgán v minulosti mal zákonnú povinnosť pri ukladaní pokuty prihliadať aj na mieru zavinenia, ktorá bola jedným z kritérií pre určenie výšky pokuty. Podľa súčasne platného zákona o potravinách miera zavinenia nie je zákonným kritériom, ktoré musí správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadňovať. Samotná zodpovednosť prevádzkovateľa za plnenie povinností určených potravinovým právom je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma. Znamená to, že táto zodpovednosť existuje bez ohľadu na druh zavinenia, účastník konania zodpovedá za protiprávny výsledok a ten bol v danom prípade presne a spoľahlivo zistený a písomne a fotograficky zdokumentovaný. Pri posúdení miery zavinenia žalovaný zistil, že za všetky zistené nedostatky zodpovedá výlučne žalobca. V zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie jeho ustanovení je pokuta vo výške určenej v § 28 tohto zákona, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 9 uvedeného zákona prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu (Nariadenia (ES) č. 852/2004), najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa článku 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004, ktorý ustanovuje rozsah pôsobnosti, je uvedené, že toto nariadenie ustanovuje všeobecné predpisy o hygiene potravín pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov s prihliadnutím na ďalej uvádzané zásady: ods. 1 písm. a) prvotná zodpovednosti za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Podľa článku 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečujú, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky ustanovené v tomto nariadení. Podľa článku 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004, v ktorom sú uvedené všeobecné a osobitné hygienické požiadavky ods. 2 Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú akýkoľvek stupeň výroby, spracovania alebo distribúcie potravín nasledujúci po tých stupňoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, dodržiavajú všeobecné hygienické požiadavky ustanovené v prílohe II a všetky osobitné požiadavky ustanovené v nariadení (ES) č. 853/2004. ods. 3 Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov prijmú, ako je to vhodné, tieto osobitné hygienické opatrenia: a) dodržiavanie mikrobiologických kritérií pre potraviny; b) postupy potrebné na splnenie cieľov stanovených na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia; c) dodržiavanie požiadaviek na kontrolu teplôt pre potraviny; d) zachovanie chladiarenského reťazca; e) odber vzoriek a analýza. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP. Podľa článku 5 ods. 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a) poskytujú príslušnému orgánu dôkaz o dodržiavaní odseku 1 spôsobom, ktorým to príslušný orgán s ohľadom na druh a veľkosť potravinárskeho podniku vyžaduje; b) zabezpečujú, aby boli všetky dokumenty opisujúce postupy vypracované v súlade s týmto článkom vždy aktuálne; c) uchovávajú na primeraný čas akékoľvek ďalšie dokumenty a záznamy. Podľa Prílohy II kapitoly XII Nariadenia (ES) č. 852/2004 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby bol nad osobami, ktoré zaobchádzajú s potravinami dozor a aby boli primerane ich pracovnej činnosti poučené a/alebo zaškolené vo veciach hygieny potravín. Podľa článku 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 178/2002 prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky zákona o potravinách. Podľa článku 17 Nariadenia (ES)

č. 178/2002 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie v podnikoch, ktoré riadia, zabezpečia, aby potraviny spĺňali požiadavky zákona o potravinách, ktoré sa týkajú ich činností a budú overovať, či sa také požiadavky plnia. Žalobca však poukazuje na ustanovenia zákona o potravinách, ktorý v § 4 určuje základné povinnosti pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trhu jednak pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov ako aj fyzické osoby. Podľa § 4 zákona o potravinách sú (1) Prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom osobitnými predpismi rozumie Nariadenia uvádzané vyššie. (2) Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú ďalej povinní b) viesť záznamy o vykonanej dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii, c) zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorí prichádzajú priamo alebo nepriamo do styku s potravinami, boli poučení a vyškolení o hygiene potravín podľa osobitného predpisu (vyššie uvedeného Nariadenia (ES) č. 852/2004) v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré vykonávajú. V ods. 3 určuje povinnosti fyzických osôb zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, ktoré sú povinné a) mať v miere zodpovedajúcej ich pracovnému zaradeniu znalosti o výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh a o predpisoch na zabezpečenie bezpečnosti a kvality, b) dodržiavať zásady osobnej hygieny a hygienické požiadavky na výrobu potravín, manipuláciu s nimi a ich umiestnenie na trh. Podľa § 29 ods. 1 zákona o potravinách priestupku podľa tohto zákona sa dopustí fyzická osoba, ktorá nespĺňa podmienky zdravotnej spôsobilosti, porušuje zásady osobnej hygieny, d) porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovania na trh. Podľa § 28 ods. 2 zákona o potravinách Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. V zmysle zákona o potravinách je teda možné za porušenie povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh postihnúť tak právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa, ako aj fyzickú osobu zúčastnenú pri manipulácii s potravinami. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. V nadväznosti na uvedené je nutné uviesť, že priestupok, podľa ktorého žiada žalobca postihnúť zamestnancov, je zavinené konanie, ktoré je potrebné nielen dôsledne preukázať, ale priestupkom je konanie vtedy, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný v tomto prípade podľa zákona o potravinách, čo v danom prípade splnené nie je, naopak, je možné postihnúť žalobcu za iný správny delikt. Ak právnická osoba porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu pri manipulácii s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh, dopúšťa sa podľa zákona o potravinách iného správneho deliktu podľa . Ukladanie pokút za iné správne delikty má prednosť pred uplatnením zákona o priestupkoch. V danej veci je rozhodujúce zistenie, komu prináleží zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisov, zistených počas úradnej kontroly. Ak chod kontrolovanej prevádzkarne zabezpečuje a potraviny predáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, táto je aj zodpovedná za prípadné porušenia zákona o potravinách alebo osobitných predpisov. V takomto prípade je irelevantné, že zo strany personálu predajne dôjde neplnením svojich základných povinností k porušeniu niektorých ustanovení platnej legislatívy potravinového práva. Personál predajne, teda zamestnanci sú vo vzťahu k prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku - právnickej osobe v pracovnoprávnom pomere alebo inom obdobnom závislom pomere, čiže nevykonávajú podnikateľskú činnosť, t.j. sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci pri plnení pracovných úloh konajú v mene zamestnávateľa, na jeho účet a jeho zodpovednosť, nemôžu zodpovedať za nedostatky zistené počas úradnej kontroly v prevádzkarni, čo však nevylučuje ich zodpovednosť voči zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobili zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za plnenie požiadaviek potravinového práva je v tomto prípade zodpovedná právnická osoba s obchodným menom KARMEN

- veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15,080 01 Prešov, IČO: 36 447 269 a len voči nej možno v danom prípade vyvodzovať zodpovednosť za zistené nedostatky v plnom rozsahu a bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu právnych predpisov došlo. Žalovaný tiež uvádza, že žalobca má ako zamestnávateľ právo vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi za škodu spôsobenú mu porušením pracovných povinností; do týchto vzťahov však orgán úradnej kontroly potravín nezasahuje. Obtiažne by bolo aj preukazovanie zavinenia v priestupkovom konaní. Počas výkonu úradnej kontroly inšpektori dňa 16.03.2016 zistili v kontrolovanej prevádzkarni rozsiahle hygienické nedostatky, ktoré podľa posúdenia

fotodokumentácie boli mnohé staršieho charakteru, ako napr. výskyt tiel uhynutého hmyzu v 1/2 cm vrstve, hrubé nečistoty pod regálmi, zaprášená deratizačná stanička, olupujúci sa náter stropu na príjmovej rampe, v sprchovom kúte skladované zaprášené fľaše s DMT 10.06.2014, cukrovinky s DMT 28.02.2014 ... Nakoľko zistené nedostatky nevznikli v čase úradnej kontroly, inšpektori nevedia a nemôžu preukázať, ktorý konkrétny zamestnanec zapríčinil vzniknutý skutkový stav, či vzniknutý stav zapríčinil jeden zamestnanec, alebo zamestnanci prítomní v prevádzkarni počas výkonu úradnej kontroly, alebo všetci zamestnanci. Aj keď zákon umožňuje RVPS pri splnení zákonom ustanovených podmienok prejednať a objasniť aj priestupok, uplatňuje sa zvyčajne pri menej závažných priestupkoch, u ktorých je v čase úradnej kontroly preukázané protiprávne konanie konkrétnej fyzickej osoby, keď jeho účelom je zvýšiť výchovný účinok a páchateľ je bezprostredne po spáchaní priestupku zvyčajne postihnutý blokovou pokutou. Ak sa spáchanie priestupku udialo „pred zrakom“ zamestnanca RVPS a páchateľ vinu uznáva, je možné mu na mieste uložiť blokovú pokutu. Za priestupok môže RVPS v blokovom konaní pokutu uložiť, ak je priestupok spoľahlivo zistený, konanie obvineného preukázané a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. K námietkam, týkajúcich sa splnenia opatrení uložených na mieste pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 17.03.2016 žalovaný uvádza, že aj keď opatrenia uložené inšpektormi boli splnené, alebo boli splnené ešte počas úradnej kontroly, nedostatky boli odstránené až po ich zistení. Skutočnosť, že žalobca vykonal nápravné opatrenia a zistené nedostatky odstránil, ho však nezbavuje zodpovednosti za spáchané správne delikty, neznamená to, že nenesie zodpovednosť za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Následné odstránenie nedostatkov je zákonnou povinnosťou každého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a nie je možné chápať to ako ich absenciu, len ako nápravné opatrenia a nie preventívne kroky na predchádzanie porušovania legislatívy. Vykonaním opatrenia sa neznižuje protiprávnosť konania žalobcu, nakoľko tak vykonal až po úradnej kontrole potravín a po identifikácii nedostatkov zamestnancami úradnej kontroly potravín. K námietkam žalobcu uvedeným v bode II. časť D žaloby žalovaný uvádza: V tejto časti žalobca poukazuje na neprimeranosť a likvidačnosť sankcie. K uvedenému je nutné uviesť, že prvostupňový správny orgán sa dôsledne zaoberal zákonnými kritériami a odôvodnil ich vplyv na výšku pokuty. Čo sa týka vplyvu na zdravie spotrebiteľa, nedošlo k nemu aj vďaka zásahu inšpektorov RVPS Košice - mesto, ktorí v čase výkonu úradnej kontroly vydali opatrenia na mieste, ktorými zabezpečili odstránenie vzniknutému stavu. Prvoradým cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a ochrany záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, založené najmä na zásade preventívnosti, teda predchádzaniu dôsledkom realizáciou preventívnych opatrení, ktoré musí zabezpečiť práve prevádzkovateľ potravinárskeho podniku. Ako vyplýva z vyjadrenia RVPS Košice

- mesto, správny orgán trvá na tom, že pri stanovení výšky pokuty sa náležite zaoberal všetkými hľadiskami, ktoré boli pri jej určení rozhodujúce, tieto náležite odôvodnil a uložil úhrnnú pokutu za predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, za nedostatky v skladovaní potravín a závažné nedostatky v prevádzkovej hygiene. V žiadnom prípade nejde o uloženie pokuty v rozpore so zákonom, ani neadekvátne, pretože u žalobcu išlo o porušenie takých základných zásad v oblasti potravinárskej výroby - závažné hygienické zistenia, ktoré v prípade dlhodobého neodstránenia mohli ohroziť zdravie spotrebiteľov. Tvrdenie, že sa jedná o rekordne najvyššiu pokutu, RVPS Košice - mesto odmieta, nakoľko najvyššia pokuta RVPS bola uložená v roku 2015 vo výške 100 000 Eur, taktiež sa nejedná o výnimočne vysokú pokutu pretože RVPS Košice - mesto už pokuty v podobnej výške ukladala. Pri nedodržaní predpisov, musí orgán úradnej kontroly potravín konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a v prípade porušenia určených povinností musí uložiť účinnú, primeranú a odrádzajúcu sankciu. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili - správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. Pokuta vo výške 30 000 eur bola uložená v rámci zákonného rozpätia (od 1 000 eur do 500 000 eur) zákona o potravinách a bola riadne odôvodnená zo všetkých hľadísk. Jedno zo zistených protiprávnych konaní - umiestňovanie na trh potravín po uplynutí DMT je zaradené pod skutkovú podstatu uvedenú v § 28 ods. 4 zákona o potravinách, teda v odstavci zahrňujúcom najzávažnejšie porušenia potravinovej legislatívy a jej umiestňovanie na trh je zo zákona zakázané. Stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa konajúce správne orgány zaoberali všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje, za týmto účelom si zaobstarali všetky podklady a dôkazy, presne zistili skutkový stav veci, vyvodili

skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej úvahy dospeli k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti spáchaného deliktu a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu. Všetky okolnosti porušenia zákona je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora /teraz Súdny dvor Európskej únie/ vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 5.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. -88 z 11.03.2016), pričom uvedené je možné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchaným deliktom. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Pokuta v uloženej výške takúto funkciu spĺňa. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. ). Nie je možné porovnávať výšku pokút, uložených príslušnými regionálnymi veterinárnymi potravinovými správami za rôzne porušenia právnych predpisov, aj keď sú obdobného charakteru, nakoľko stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušnej RVPS, ktorá pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť protiprávneho konania podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Všetky okolnosti porušenia zákona je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu. Pri posúdení uloženej pokuty žalovaný zobral do úvahy všetky argumenty uvedené vyššie, rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov, ale prihliadal aj na špecifiká tohto konkrétneho prípadu. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty na základe zákonom povolenej voľnej úvahy zohľadňoval hľadiská uvedené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Nebolo jeho povinnosťou skúmať, ako v prípade porušenia povinností ustanovených zákonom o potravinách rozhodol iný vecne alebo miestne príslušný orgán úradnej kontroly potravín. Znamenalo by to posúdiť skutkové okolnosti konaní prebiehajúcich na všetkých orgánoch úradnej kontroly potravín v Slovenskej republike (rozsah, charakter, druh nedostatkov, priebeh úradných kontrol, minulostí prevádzkovateľov a ďalšie okolnosti, ktoré je príslušný správny orgán povinný skúmať a zohľadniť pri rozhodovaní o uložení sankcie). Navyše, RVPS Košice - mesto nemá k dispozícii písomné záznamy a dokumentáciu, ktoré slúžia k vydaniu rozhodnutia iných správnych orgánov. Pokiaľ by existoval záujem na absolútnom zjednotení postupu, pokuty by boli určené paušálne priamo v zákone. Je nutné uviesť, že správny orgán pri posudzovaní každého prípadu postupuje individuálne, pričom posudzuje skutkové okolnosti jednotlivých konaní (rozsah, charakter, druh nedostatkov, priebeh úradných kontrol, minulosti prevádzkovateľov a ďalšie okolnosti, ktoré je príslušný správny orgán povinný skúmať a zohľadniť pri rozhodovaní o uložení sankcie), riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov, zohľadňuje všetky skúmané hľadiská, dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliada na vyjadrenia účastníkov konania. Ako uviedol prvostupňový správny orgán, vzhľadom na uvedené nie je možné jednoducho porovnávať jednotlivé prípady ako uvádza žalobca, keď napr. v prípade č. k. 2016/910-341/2/Ly sa účastník konania nedopustil zároveň predaja potravín po uplynutí DMT a nedostatky v prevádzkovej hygiene neboli natoľko závažné, aby viedli k uzavretiu prevádzkarne, k porušeniu nedošlo v priebehu krátkej doby, v minulosti nebolo vedené správne konanie a pod.. V ďalšom prípade č. k. /Ma/19.09.2016 absentujú napr. nedostatky v skladovaní a v prevádzkovej hygiene, opakovane zisťované nedostatky v priebehu krátkeho časového obdobia a pod.. V súvislosti s uvedeným musí žalovaný upozorniť, že aj v prípade žalobcu, prevádzkareň: T. V., M. X, V. boli počas úradnej kontroly dňa 06.05.2015 zistené závažné nedostatky, na základe ktorých mu bola Rozhodnutím RVPS Košice - mesto č.k.: 2016/637-291/3/So zo dňa 16.05.2016, zmenené Rozhodnutím ŠVPS SR č. k.: 2139/2016 zo dňa 19.07.2016, uložená „výchovná“ pokuta vo výške 3 000 eur za porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny po uplynutí

dátumu spotreby podľa § 6 ods. 5 písm. d), § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a článku 24 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 a to tým, že dňa 06.05.2015 v prevádzkarni T. V., M. X, V., v čase od 10.00 hod. do 14.30 hod. umiestňoval na trh dva druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby. Týmto konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Ďalej porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a to tým, že dňa 06.05.2015 v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh sedem druhov potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Ďalej porušil povinnosť umiestňovať na trh potraviny označené v súlade s požiadavkami všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a článku 16 Nariadenia (ES) č. 589/2008 a to tým, že dňa 06.05.2015 v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh slepačie vajcia voľné bez označenia dátumu minimálnej trvanlivosti, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. Ďalej porušil povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh podľa § 10 písm. a), b) a c), § 12 ods. 1 písm. b) a g) zákona o potravinách, § 2 ods. 2 a § 10 ods. 5 písm. b) Výnosu 28167/2007-OL a Prílohy II Kapitola I ods. 1, ods. 2 písm. d) a ods. 4, Prílohy II Kapitola V ods. 1 písm. a) a d), Prílohy II Kapitola VI ods. 1 a Prílohy II Kapitola IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004 a to tým, že dňa 06.05.2015 v prevádzkarni T. V., M. X, V., v čase od 10.00 hod. do 14.30 hod. v zázemí v priestore suchého skladu skladoval veľké množstvo tovaru vyradeného z obehu, na rôznych miestach, neoznačeného, tento tovar nebol pravidelne odsúvaný, hromadil sa - v kartónovej krabici pri regáli bola uložená CBA Pšeničná múka hrubá, Zlatý klas á 1 kg s DMT: , spolu 24 kusov. Vyradené pečivo bolo skladované v kartónových krabiciach a plastových prepravkách pri umývadle, v nákupných vozíkoch pri regáloch. V dvoch kartónových krabiciach pri umývadle medzi regálmi boli skladované balené pekárske výrobky pokryté zelenou plesňou; v chladiacom zariadení na viacerých policiach skladoval veľké množstvo tovaru po uplynutí dátumu spotreby, neprehľadne, zamiešaný medzi takýto tovar bol tovar v dátume spotreby, vyradený tovar nebol označený; skladoval potraviny v predimenzovanom chladiacom zariadení, v čase príchodu inšpektorov bola predajňa zásobovaná novým tovarom, ktorý nebolo kam umiestniť. Tovar, ktorý nevošiel do regálov na predajni nebolo kam uskladniť, časť bola uložená k tovaru po uplynutí dátumu spotreby v chladiacom zariadení v zázemí, ako je uvedené vyššie; balené chleby určené na umiestnenie na trh skladoval na manipulačnom stole v blízkosti dverí (príjmové dvere), vedľa kartónovej preložky s nebalenými slepačími vajcami a nevratnými plastovými a kartónovými obalmi; slepačie vajcia na predajnej ploche skladoval spoločne s potravinami určenými na priamy konzum (droždie, parené knedle, jogurty); umiestňoval na trh potraviny v priestoroch s nedostatkami v prevádzkovej hygiene (v rohoch a ťažšie dostupných miestach nahromadený prach v chuchvalcoch, hrubá nečistota vo vrstve (spoje stien a podlahy), za chladiacim zariadením na predajnej ploche, pod regálmi, za regálom s nealko nápojmi (Matoni vody), pod radiátorom pri presklenej stene (na samotnom radiátore prach a pavučiny); na regáloch chladiaceho zariadenia na predajnej ploche a regáloch s nealko nápojmi výskyt uhynutého hmyzu; pod umývadlom v predsienke WC na podlahe výskyt uhynutého hmyzu; v predsienke WC chýba držiak na papierové utierky, nie je k dispozícii ani držiak na textilný uterák, tento uterák bol znečistený, bol položený na kartónovej krabici s čistiacimi chemickými prostriedkami; v šatni bol zaznamenaný nepríjemný, zatuchnutý, vlhký zápach. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Uvádzané závažné nedostatky boli zistené pri úradnej kontrole dňa 06.05.2015 a už pri následnej kontrole dňa 16.03.2016 boli zisťované ďalšie závažné hygienické nedostatky smerujúce až k uzatvoreniu prevádzkarne. K žalobcom uvádzaným rozhodnutiam RVPS žalovaný uvádza: Čo sa týka zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania, keď pri obdobných porušeniach zákona alebo pri podstatne väčšom počte zistených nedostatkov boli uložené pokuty značne nižšie, ako uložil správny orgán v danom prípade, nebolo možné súhlasiť, pretože rozhodujúca pre posúdenie veci totiž nie je len samotná výška pokuty, ale aj dôvody a okolnosti, za ktorých bola uložená. Zákonná povinnosť dbať na to, aby v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, neznamená, že za podobné porušenia zákona u toho istého subjektu či u rôznych subjektov v minulosti musí byť uložená tá istá sankcia. Takýto postup by popieral oprávnenie správneho orgánu vyhodnotiť konkrétne okolnosti spáchania skutku a subjekt páchateľa správneho deliktu. Preto skutočnosť, že v inom konaní bola inému subjektu za podobné protiprávne konanie uložená nižšia sankcia, nezakladá sama o sebe žalobcovi legitímne očakávanie, že bude voči nemu pri ukladaní sankcie postupované totožné. Žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona o potravinách povinný dodržiavať požiadavky potravinového práva, musí zaviesť primerané postupy a musí vykonávať také kroky, aby potraviny ponúkané na

predaj konečnému spotrebiteľovi zodpovedali požiadavkám potravinovej legislatívy. Hlavným cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. V zmysle zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín a má povinnosť na všetkých stupňoch, teda aj na stupni maloobchodu dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. RVPS Košice - mesto mala dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia, ktorý jednoznačne preukázal zodpovednosť žalobcu za spáchanie správnych deliktov identifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia. RVPS Košice - mesto spoľahlivo zistila skutočný stav veci a vykonala všetky dostupné dôkazy, pri ich hodnotení postupovala dôsledne, dôkazný postup dostatočne popísala a logicky i vecne zdôvodnila a uviedla, ktoré skutočnosti vzala pri svojom rozhodnutí za preukázané, o ktoré dôkazy oprela svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadila pri hodnotení dôkazov. Dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a jednoznačne preukazujú, že skutky uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia sa stali. Rozhodnutie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný a obsahuje predpísané náležitosti. Žalovaný nemá o skutkových zisteniach a vykonaných dôkazoch pochybnosti a uvádza, že správne orgány presne a úplne zistili skutočný stav veci v súlade s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, vykonali dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre posúdenie zodpovednosti žalobcu za zistený správny delikt. Žalovaný trvá na všetkých svojich argumentoch, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia č. k. zo dňa 20.12.2016 k odvolaniu žalobcu a ktoré sú čiastočne uvedené aj v I. časti tohto vyjadrenia. Žalovaný má za to, že z preukázaných skutočností je zrejmé, že jeho rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu, je zákonné - postupoval v súlade so zákonom o potravinách, správnym poriadkom a právnymi predpismi Európskej únie, vydal ho orgán na to príslušný, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia, je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti.“

10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 02.06.2017, v ktorej uviedol, že trvá na celom znení podanej žaloby, jej odôvodnení a žiadostiach, nakoľko žalovaný v žiadnom bode svojho vyjadrenia nepredložil žiaden nový dôkaz a ani argument, ktorým by argumentáciu žalobcu vyvrátil.

11. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný duplikou zo dňa 04.07.2017, v ktorej poukázal na objektívnu zodpovednosť žalobcu, porušenie povinností žalobcom, tak ako je to uvedené v žalovanom rozhodnutí, najmä na závažné a rozsiahle hygienické nedostatky, ktoré predstavujú riziko kontaminácie potravín, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. V tejto veci už raz rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -369 zo dňa 14. júna 2018 tak, že žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. -480 zo 05.12.2019 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. -369 zo dňa 14. júna 2018 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom mu uložil povinnosť opätovne vec prejednať a akceptovať návrh žalobcu na moderáciu pokuty uloženej žalovaným. Kasačný súd k námietkam žalobcu, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia súdu, konštatoval, že krajský súd dôvody svojho rozhodnutia, na základe ktorých rozhodol, uviedol, spolu s právnou argumentáciou veci, na str. 36 až 70 rozsudku správneho súdu, kde sa podrobne vyjadruje k jednotlivým žalobným bodom v kontexte s argumentáciou žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, pretože sťažovateľ (žalobca) v sťažnostnom bode len všeobecne, bez poukázania na konkrétne body napadnutého rozsudku súdu poukazuje na nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia súdu s poukázaním na to, že sťažovateľ má povinnosť presne vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti, aby spĺňali kvalitatívne požiadavky kladené zákonom. Ďalej konštatoval, že napadnutý rozsudok súdu napĺňa inštitút riadne zdôvodneného súdneho rozhodnutia, keď sa vyjadruje podrobne k všetkým žalobným bodom a uvádza k svojim záverom skutkové zistenia a právnu argumentáciu, pre ktorú zaujíma konkrétny právny názor, preto nie je možné podľa kasačného súdu, konštatovať, že napadnutý rozsudok súdu je nepreskúmateľný a nedostatočne zdôvodnený. Kasačný súd nezistil z obsahu súdneho spisu, po oboznámení sa s rozsiahlymi dôvodmi napadnutého rozsudku súdu, ani to, že by súd k niektorému zo žalobných bodov nezaujal konkrétne stanovisko, a neuviedol k jednotlivému záveru skutkovú aj právnu argumentáciu, z ktorej vychádzal. Dodal, že k tejto námietke sa súd riadne a dostatočne vyjadril tak, ako to vyplýva z bodu 17. rozsudku súdu, str. 64 rozsudku, ako aj z bodu 22. rozsudku správneho súdu str. 70, keď dospel k záveru, že napriek tejto argumentácii žalobcu v správnej žalobe (ktorá bola argumentáciou žalobcu aj v správnom konaní pred vydaním rozhodnutia

žalovaného) neakceptoval žalobcov návrh na peňažnú moderáciu uloženej sankcie. Ďalej konštatoval, že správne orgány, ako aj správny súd správne vychádzali z obsahu kontrolných zistení dňa 16.03.2016, keď bolo zistené v prevádzke žalobcu uvedené množstvo a druh potravín po minimálnej trvanlivosti, čo v konaní nebolo sporným. V preskúmavanom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj v zázname o kontrole bol uvedený tovar podľa druhu, ceny, množstva a bol tam súčasne aj uvedený dátum minimálnej trvanlivosti, preto ani nebolo podľa kasačného súdu, potrebné presnejšie určiť dobu počtom dní, tzv. protiprávneho konania, dobu, po ktorú uvedené výrobky boli ponúkané v prevádzke žalobcu po dátume minimálnej spotreby. Poukázal na to, že kasačná námietka týkajúca sa danej skutkovej situácie nebola obsahom žalobných bodov, keď žalobca len všeobecne poukázal na nepreskúmateľnosť a nezdôvodnenie správneho rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia, čo do výšky pokuty pri tomto procese (bod A dôvody žaloby, č.l. 6 spisu) a nižšiu závažnosť tohto konania sťažovateľ (žalobca) akcentoval skutočnosťou, že predaj takýchto výrobkov, po dátume minimálnej trvanlivosti, neznamenal nebezpečenstvo pre zdravie spotrebiteľa, čo podľa žalobcu malo byť pri rozhodovaní správnych orgánov, vo vzťahu k výške uloženej pokuty zohľadnené (žalobný bod č.1. 9 spisu). Tak, ako vyplýva z obsahu rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového preskúmavaného rozhodnutia tieto skutočnosti vyhodnotil pri ukladaní výšky pokuty správny orgán, keď ako uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí, prihliadal na okolnosti skutku a pokuta bola uložená vo výške 6 % maximálnej možnej pokuty. Súhlasil s názorom súdu, ako aj žalovaného, že aj porušenia, ktorých sa dopustil žalobca pred vykonaním posudzovanej kontroly, za ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami žalobcovi pokuty, mali byť zohľadňované správnym orgánom pri určení výšky pokuty postupom podľa § 28 ods. 9, kde jedným z kritérií ukladania pokút je aj minulosť prevádzkovateľa, preto v tomto smere nie je možné akceptovať názor sťažovateľa, že žalobca pred kontrolou 16.03.2016 nebol postihnutý za akékoľvek porušenie právnych predpisov na danej prevádzke, keď pred týmto dátumom boli zistené kontrolné zistenia, ktorých pravdivosť, hodnovernosť nebola relevantným spôsobom spochybnená, a na základe ktorých ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného bola právoplatným rozhodnutím žalobcovi uložená pokuta. Čo sa týka námietky žalobcu, že neboli splnené podmienky aplikácie a kasačný súd s týmto názorom súhlasí a konštatuje, že z rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom, nevyplýva, že toto ustanovenie pri ukladaní pokút správne orgány aplikovali, preto v tejto časti vyhodnotil tento sťažnostný bod kasačnej sťažnosti za nedôvodný.

13. V závere svojho rozhodnutia však kasačný súd, po oboznámení sa s obsahom skutkových a právnych okolností rozhodnutí, ktorými správne orgány v iných správnych konaniach ukladali iným subjektom pokuty, na ktoré poukazoval žalobca v kasačnej sťažnosti, v správnej žalobe a odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorých obsah a závery žalovaný nespochybnil pred správnym súdom, ako aj kasačným súdom nakoniec konštatoval, že tieto skutkové a právne okolnosti daného prípadu vytvárajú východisko pre aplikáciu moderačného práva tunajšieho súdu, keď kasačný súd ako súd konajúci o mimoriadnom opravnom prostriedku nemá moderačnú právomoc s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 09.05.2019, v ktorom uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti v rámci súdneho prieskumu rozsudku, ktorým sa realizovalo moderačné oprávnenie krajského súdu, nemá už obdobné oprávnenie ako krajský súd a sám už súdnu úvahu krajského súdu o moderácii výšky pokuty nahradiť nemôže. Vo vzťahu k diskrécii súdu I. stupňa môže kasačný súd hodnotiť len skutočnosť, či krajský súd neprekročil zákonom stanovené medze správneho uváženia, či z nich nevybočil alebo voľné uváženie nezneužil, či je jeho súdna úvaha preskúmateľná.“

14. Konkrétne k aplikácii moderačného práva uviedol, že v roku 2016 (kedy bola uložená pokuta žalobcovi) bola uložená pokuta na území SR aj známemu podnikateľovi podnikajúcemu na trhu s potravinami „Z.“ vo výške 1.300,- Eur, keď zo špecifikácie a porovnania porušenia povinností zistených kontrolou v „Z.“, v porovnaní s kontrolnými zisteniami zo 16.03.2016, s poukazom na č.l. 449 spisu musí kasačný súd konštatovať, že sa jedná rozsahom o charakterovo veľmi podobné porušenie povinnosti pri nakladaní s potravinami, týkajúce sa uskladňovania potravín, zabezpečenie ich hygieny v skladových priestoroch prevádzky, naviac v prípade „Z.“ aj nesplnenie opatrenia podľa a uložená pokuta predstavuje 5% z pokuty uloženej za obdobné skutkové zistenia týkajúce sa porušenia povinností pri nakladaní s potravinami a manipulácii s nimi, ako v prípade žalobcu. Obdobne v prípade obchodnej spoločnosti „C.“, skutkové zistenia preukázali väčší rozsah pochybení v prípade skladovania, umiestňovania, hygieny potravín, než v porovnaní so skutkovými zisteniami u žalobcu 16.03.2016 bola pokuta uložená vo výške 1.000,- Eur, čo predstavuje v porovnaní s pokutou

uloženou žalobcovi niečo cez 3 %, obdobne bolo preukázané, že pri pokutách ukladaných subjektom M., F., V., Y. E. pokuty boli ukladané v rozsahu od 1.000,- Eur, 1.500,- Eur maximálne 5.000,- Eur za porušenie hygienických predpisov, v skladovacích priestoroch zistené nečistoty, potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, ako aj za iné porušenia v súvislosti s povinnosťou viesť záznamy, dezinfikovať, monitorovať priestory a pod. Na základe toho potom kasačný súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre moderovanie súdom podľa . V tejto spojitosti súčasne zdôraznil, že povinnosť posudzovať výšku uloženej pokuty podľa ustanovenia zákona o správnom konaní vo väzbe na ustanovenie (podľa ktorého na uloženie pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní), bolo povinnosťou žalovaného, bez ohľadu na odvolaciu námietku žalobcu v správnom konaní, z úradnej povinnosti tento aspekt pri ukladaní pokút vyhodnocovať, keď žalovaný a prvostupňový správny orgán majú a môžu mať k dispozícii rozhodnutia, ktoré sa týkajú obdobných subjektov podnikajúcich na trhu s potravinami, u ktorých sú vykonávané kontroly a sú zistené obdobné skutkové zistenia vykonanými kontrolami. Je povinnosťou týchto správnych orgánov z úradnej povinnosti, teda bez ohľadu na konkrétnu odvolaciu námietku účastníka správneho konania pri ukladaní pokút, aj skutočnosť ukladania pokút v iných, obdobných prípadoch skutkových a právnych, zohľadňovať a zohľadniť pri ukladaní výšky pokuty.

15. Na pojednávaní pred súdom právny zástupca žalobcu poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že si žalobca spravil prehľad pokút udelených správnym orgánom prvého stupňa za obdobie rokov 2013 - 2021 pri obdobnom porušení ustanovení zákona vo vzťahu k potravinám po dátume spotreby s tým, že podľa jeho názoru priemerná výška pokút za obdobné porušenie zákona bola na úrovni 1.000,- Eur až 2.000,- Eur poukazujúc na to, že uvedené porušenia tretích strán, teda nie žalobcu, ale iných podnikateľských subjektov, podľa jeho názoru boli závažnejšie ako v preskúmavanej veci. Zároveň poukázal aj na rozhodnutia odvolacieho orgánu a predložil súdu do spisu rozhodnutia č. 3327/21 zo dňa 09.04.2021 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19.02.2021 č. 2021/473-532/3/SO a 2021/470-531/2/SO týkajúce sa obchodných spoločností Labaš s.r.o. a Milk Agro spol. s r.o., kde boli uložené pokuty 1.000,- Eur, resp. 2.000,- Eur. Vzhľadom na to uviedol, že v súlade so zásadou legitímnych očakávaní aj v tomto prípade je na mieste moderovanie výšky uloženej sankcie na úrovni ako navrhol v žalobe.

16. Podľa o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených a osobitnými predpismi na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie.

17. Podľa , zamestnanci úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, a opatrenia podľa osobitných predpisov.

18. Podľa prvá veta , prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 1e) odkaz: Napríklad nariadenie (ES) č. 178/2002 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 882/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1234/2007 v platnom znení

19. Podľa , na trh je zakázané umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti.

20. Podľa , ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti.

21. Podľa , ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu; b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov; d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu.

22. Podľa , ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku a) zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín; b) je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov; g) nesmie spoločne predávať nezlučiteľné druhy výrobkov vzájomne ovplyvňujúce bezpečnosť a kvalitu potravín.

23. Podľa , sa priestupku podľa tohto zákona dopustí fyzická osoba, ktorá porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovaním na trh.

24. Podľa , orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty.

25. Podľa , orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100,- Eur do 100.000,- Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

26. Podľa , orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 1.000,- Eur do 500.000,- Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi i) umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

27. Podľa , orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

28. Podľa , na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

29. Podľa , sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa a .

30. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

31. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

32. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

33. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Podľa článku 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002, umiestnenie na trhu znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe.

36. Podľa § 2 ods. 2 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín (ďalej len „Výnos č. 28167/2007-OL“) manipulačné priestory a priestranstvo patriace k prevádzkarni sa musia udržiavať v čistote.

37. Podľa § 10 ods. 5 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 28167/2007-OL, osobitné priestory musia byť vytvorené na e) skladovanie obalových materiálov; h) ukladanie čistiacich prostriedkov podľa potreby vybavené výlevkou s prívodom tečúcej teplej vody zahriatej najmenej na 45 °C a s prívodom studenej pitnej vody.

38. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej len „Nariadenie (ES) č. 852/2004“), potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave údržby.

39. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 2 písm. c) Nariadenia (ES) č. 852/2004, usporiadanie, riešenie, konštrukcia, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov musia umožňovať správne hygienické praktiky vrátane ochrany proti kontaminácii a najmä kontrolu škodcov.

40. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004, musí byť k dispozícii dostatočný počet umývadiel, ktoré sú vhodne umiestnené a určené na umývanie rúk. Umývadlá na umývanie rúk musia byť vybavené prívodom teplej a studenej tečúcej vody, prostriedkami na umývanie rúk a na ich hygienické osušenie. Kde je to potrebné, musia byť zariadenia na umývanie potravín oddelené od zariadení na umývanie rúk.

41. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 10 Nariadenia (ES) č. 852/2004, čistiace a dezinfekčné prostriedky sa nesmú skladovať v priestoroch, v ktorých sa manipuluje s potravinami.

42. Podľa Prílohy II Kapitoly V ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) č. 852/2004, všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, musia byť účinne čistené a tam, kde je to potrebné, dezinfikované. Čistenie a dezinfekcia sa musí vykonávať s dostatočnou frekvenciou, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku a kontaminácie; b) musia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie; d) inštalované takým spôsobom, aby sa umožnilo dostatočné čistenie zariadenia a okolitého priestoru.

43. Podľa Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004, potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať.

44. Podľa Prílohy II Kapitoly IX ods. 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004, musia sa zaviesť primerané postupy na kontrolu škodcov. Tiež sa musia zaviesť primerané postupy na zabránenie prístupu domácich zvierat do miest, kde sa potraviny pripravujú, manipuluje sa s nimi, alebo, kde sa skladujú alebo, ak to v osobitných prípadoch príslušný orgán povolí, na zabránenie tomu, aby mal takýto prístup za následok kontamináciu.

45. Podľa Prílohy II Kapitoly X ods. 2 Nariadenia (ES) č. 852/2004, materiály na balenie do priameho obalu sa musia skladovať tak, aby neboli vystavené riziku kontaminácie.

46. Podľa článku 54 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej

„Nariadenie (ES) č. 882/2004“), ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať lak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.

47. Podľa článku 54 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia: a) nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavania potravinového práva; b) obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto potraviny na trh.

48. Podľa článku 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej „Nariadenie (ES) č. 178/2002“) prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky .

49. Podľa článku 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002, umiestnenie na trhu znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe.

50. Podľa článku 17 Nariadenia (ES) č. 178/2002, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie v podnikoch, ktoré riadia, zabezpečia, aby potraviny spĺňali požiadavky , ktoré sa týkajú ich činností a budú overovať, či sa také požiadavky plnia.

51. Z obsahu predložených administratívnych spisov žalovaným vyplýva, že RVPS Košice - mesto pri rozhodovaní o inom správnom delikte vychádzala z dôkazných materiálov, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu žalovaného, a to zo Záznamu o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016, z fotodokumentácie zachytenej na CD nosiči, zo záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10/DÚKP/So, Kr, Go zo dňa 17.03.2016 a z vyjadrenia žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 26.09.2016. Z uvedených dôkazov, ktoré boli zistené a získané počas úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 16.03.2016 v čase od 10:35 hod. do 14:25 hod. v prevádzkarni T. V., M. X, V. bolo podľa názoru súdu dostatočne preukázané, že žalobca: A/ porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti podľa a a to tým, že dňa 16.03.2016 v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti:

- Jačmenné krúpy, stredné č. 7 500 g, DMT: 05.12.2015, v množstve 2 ks, v cene 0,55 eur/ks;

- CBA Snack s príchuťou slaniny, extrudovaný výrobok smažený, aromatizovaný, solený 50 g, DMT: 11.03.2016, v množstve 13 ks, v cene 0,25 eur/ks;

- Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené á 180 ml, DMT: 13.02.2016 v množstve 10ks a DMT: 24.01.2016 v množstve 1 ks, v cene 0,99 Eur/ks. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa . V súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaný opravil v zmysle Správneho poriadku chybu v písaní. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. k. /So zo dňa 19.10.2016 uviedol, že výrobok Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené 180 g, DMT: 13.02.2016 sa v predajni nachádzali v množstve 5 kusov a správne má byť uvedené v množstve 10 ks, ktoré zodpovedá obsahu rukou spísaného záznamu o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016. Pretože išlo o zrejmú nesprávnosť spôsobenú chybou v písaní prvostupňového správneho orgánu, správny orgán vykonal opravu tejto chyby vo svojom rozhodnutí. Súd podobne ako žalovaný túto nesprávnosť považuje za chybu v písaní z dôvodu uvedenia správneho množstva tohto výrobku v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016. Touto opravou nedošlo k zmene obsahu a zmyslu prvostupňového rozhodnutia, ani k zmene právnej situácie založenej napadnutým rozhodnutím. B/ Žalovaným bolo preukázané na strane žalobcu aj porušenie povinností žalobcu a požiadaviek na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh podľa vyššie citovaných ust. , a , a , a a Výnosu č. 28167/2007-OL a Prílohy II Kapitola I ods. 1, , a , Prílohy II Kapitola

V ods. 1 písm. a), b) a d), Prílohy II Kapitola IX ods. 3 a ods. 4 a Prílohy II Kapitola X ods. 2 Nariadenia (ES) č. 852/2004, a to tým, že dňa 16.03.2016 v uvedenej prevádzkarni, v predajnej chladiacej vitríne žalobca spoločne skladoval nezlučiteľné druhy potravín - čerstvé slepačie vajcia a bagety, na preložkách s vajcami bolo položené droždie; na manipulačnom stole v blízkosti príjmových dverí skladoval balené pekárenské výrobky (krájané chleby) určené na umiestnenie na trh, štyri balenia cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, kivi v košíku, dva jogurty podľa vyjadrenia patriace zamestnancom; v zázemí v chladiacej vitríne tovar skladoval nesystematicky, na viacerých policiach boli uložené slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagety, šaláty, maslo, knedle; vedľa manipulačného stola v zázemí skladoval obalové materiály (sáčky na pečivo a zeleninu) v otvorenom regáli spoločne so znečistenou metlou; a umiestňoval na trh potraviny v priestoroch a zariadeniach so závažnými nedostatkami v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne;

- prakticky v každom rohu, kúte v zázemí, aj na predajnej ploche výskyt hrubých čiernych pavučín, na mnohých miestach s množstvom zachytených tiel uhynutého hmyzu - najviac v okolí výkupu fliaš, za stolom v tomto priestore, za hasiacim prístrojom pri vstupe do predajne, za regálom s nealkoholickými nápojmi, v okolí radiátora pri výklade, ale aj na iných miestach;

- v rohu v časti výkupu fliaš za dverami výskyt tiel uhynutého hmyzu v cca pol centimetrovej vrstve, nachádzala sa tu aj deratizačná stanička pokrytá vrstvou prachu a nečistôt;

- pod používaným zariadením na predajnej ploche (pod všetkými regálmi, paletami, pod chladiacimi zariadeniami) nahromadené hrubé nečistoty, prach vo vrstve, úlomky potravín, nálety čiernej nečistoty;

- za chladiacim zariadením a za regálom s nealko nápojmi výskyt nečistôt vo vrstvách, telá uhynutého hmyzu na regáli s vystavenými nealko nápojmi, vystavený tovar pokrytý prachom;

- v predsienke WC pod umývadlom výskyt tiel uhynutého hmyzu; na osušenie rúk používaná znečistená textília;

- v manipulačnej chodbe pri vstupe do priestoru výkupu fliaš sa nachádza stará stolička, vedľa nej rôzne zaprášené papierové predmety, kartónové krabice, plastové znečistené vedro; medzi stoličkou a stenou sú zachytené hrubé pavučiny so zachyteným hmyzom, vrstva hmyzu sa nachádzala aj na podlahe, spolu s prachom a hrubou nečistotou;

- umývadlo v priestore výkupu fliaš pokryté vrstvou prachu; umývadlo na predajnej ploche znečistené hrdzavým vodným kameňom;

- v rohu medzi chladiacim zariadením s mäsovými výrobkami a regálom so zeleninou umiestnená zaprášená deratizačná stanička, vedľa nej podlaha znečistená vytečenou lepkavou tekutinou;

- na manipulačnom stole pri výkupe fliaš vrstva prachu a tiel uhynutého hmyzu;

- v zázemí v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš a na predajnej ploche zaznamenaný výskyt lietajúceho hmyzu;

- regál s vystavenými slanými pochutinami s poškodeným, olúpaným náterom, znečistený nalepenou mastnou nečistotou;

- v kancelárii zaprášené šanóny, papiere na nástenke, klávesnica a počítač pokryté vrstvou prachu;

- v šatni na skrinkách uložené rôzne zaprášené predmety (topánky, kartónové krabice);

- v sprchovom kúte vedľa šatne skladované zaprášené fľaše s nealko nápojmi s dátumom minimálnej trvanlivosti: 10.06.2014 a cukrovinky s dátumom minimálnej trvanlivosti: 28.02.2014!!!, topánky, pracovné odevy v plastovom vrecku;

- čistiace prostriedky ako Savo, Cilit Bang, Umy skladované v umývadle v zázemí, na čistenie používané znečistené, roztrhané textílie, znečistená lopatka s prilepenou vrstvou nečistôt;

- na príjmovej rampe vo vonkajšom prostredí strop s poškodeným, olupujúcim sa a opadávajúcim náterom, ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2015/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016.

52. Súd sa stotožňuje so zistením a tvrdením žalovaného, že uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa ust. a a podľa ust. , a , a , a a Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 28167/2007-OL.

53. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a

inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je podstatným porušením ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a správny orgán svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní.

54. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, a posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Súd v intenciách tejto zásady aj postupoval vo veci žalobcu.

55. Žalobca nenamietal v správnej žalobe, ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, ani vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania voči zistenému skutkovému stavu

- v smere, že by uvedené skutkové podstaty nenaplnil. Namietal zhodne s vyjadrením žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania a s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu iba nedostatočné odôvodnenie intenzity závažnosti zisteného skutkového stavu žalovaným, pokiaľ ide o umiestňovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti na trh, porušenia povinností a požiadaviek na hygienu potravín, manipulovanie s potravinami pri ich umiestňovaní na trh a nedostatkov zistených v spoločnom skladovaní navzájom nezlučiteľných druhov potravín, z čoho vyvodzuje aj neprimeranosť výšky uloženej sankcie podľa ust. .

56. Súd má za to, že žalovaný k intenzite závažnosti zisteného skutkového stavu žalovaným, pokiaľ ide o umiestňovanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti na trh zaujal skutkovo a právne správny názor, ak dôvodil, že „...vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nepravdivú, irelevantnú a účelovú, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za zistené protiprávne konanie“, potom je jeho argumentácia vecne správna a taktiež dostatočná, v smere nasledujúcej argumentácie v znení: „Je potrebné uviesť, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými už aj v písomnom Stanovisku k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 26.09.2016. V prvej vete stanoviska správny orgán jasne deklaruje, že súhlasí so žalobcom, že konzumácia potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusí predstavovať bezpečnostné riziko, avšak nesúhlasí s tvrdením, že táto skutočnosť odôvodňuje uloženie sankcie na spodnej hranici sadzby, s čím sa stotožnil aj žalovaný. Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchováva svoje špecifické vlastnosti ( Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011). Inšpektori neskúmali podmienky skladovania potravín po uplynutí ich DMT, nezaoberali sa ich bezpečnosťou, nakoľko jednoznačne zakazuje potraviny po DMT umiestňovať na trh. Je potrebné uviesť, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusia javiť známky kazenia, čím by mohli ohroziť zdravie spotrebiteľa, môžu však meniť svoju kvalitu, pričom sa nejedná len o tvar, chuť a konzistenciu, ale znižuje sa ich biologická hodnota, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými a tým sú porušené jeho práva na trhu potravín, zvlášť v prípade, že sa predávajú veľmi dlhý čas po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti. Dlhodobým skladovaním však môže byť porušená aj ich bezpečnosť. Bez preukázania nebezpečnosti takýchto potravín nie je možné ich automaticky označiť ako nebezpečné (pokiaľ to nie je ustanovené v legislatíve ako u potravín po uplynutí DS). Formuláciou Predaj potravín po uplynutí DMT poškodzuje záujmy konečného spotrebiteľa, ktorý očakáva že si kúpi len kvalitné a bezpečné potraviny, neznamená, že potraviny predávané po uplynutí DMT boli nebezpečné. Uvedením slova „očakáva“ mal správny orgán na mysli predpokladané želanie spotrebiteľa. Jedinou záväznou časťou rozhodnutia je jeho výrok, v ktorom nie je zmienka o tom, že by žalobcovi bola ukladaná pokuta za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia právnych predpisov jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti

a pri zistení čo i len jedného druhu takejto potraviny, iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti, stanovuje minimálnu výšku pokuty 1.000,- Eur. V tomto prípade bolo preukázané umiestňovanie na trh 3 druhov potravín po DMT. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca nedôsledne a nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumov trvanlivosti u potravín umiestňovaných na trh. Povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa bolo potraviny pravidelne kontrolovať, uvedený nedostatok včas zistiť, tovar vyradiť z obehu, oddelene uložiť, zreteľne označiť a v čo najkratšom čase odstrániť z priestorov predajne, čo splnené nebolo. Potraviny označené dátumom minimálnej trvanlivosti si uchovávajú svoje vlastnosti do uvedeného dátumu, ktorý na základe vykonaných skúšok určuje výrobca a podľa súčasne platnej legislatívy ho musia rešpektovať aj predajcovia potravín. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že žalobca ako predávajúci umiestňoval na trh potraviny po uplynutom DMT 502 dní, 52 dní, 32 dní a 5 dní a tým porušil zákaz určený všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré nie sú v rozpore so žiadnym predpisom Európskeho spoločenstva. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nekonštatoval, že umiestnenie týchto výrobkov na trhu malo za následok ohrozenie zdravia konečného spotrebiteľa, nakoľko pre posúdenie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) sa takýto dôkaz nevyžaduje. Nie je na mieste úvaha či už správneho orgánu alebo žalobcu, akým spôsobom je ošetrená legislatíva v iných okolitých krajinách, alebo úvaha o možnom použití potravín po uplynutí DMT na charitatívne účely. Je nutné uviesť, že správny orgán neignoruje zásadu hodnotenia závažnosti protiprávneho konania stanovenú v . Nie je možné ukladať pokutu iba na základe jednostranného hodnotenia „závažnosti“ dvoch protiprávnych konaní, a to porovnávaním závažnosti predaja potravín po uplynutí ich dátumu spotreby (čo zistené nebolo) a dátumu minimálnej trvanlivosti. Kritériá je potrebné hodnotiť komplexne zo všetkých zákonných hľadísk, v danom prípade prihliadať aj na minulosť účastníka konania a na skutočnosť, že pokuta vo výške 3.000 Eur uložená Rozhodnutím žalovaného č.k. zo dňa 19.07.2016, za závažné nedostatky zistené počas úradnej kontroly potravín dňa 06.05.2015 nebola dostatočne výchovná, ba ani účinná. Pri tejto úradnej kontrole boli zistené závažné nedostatky, ale pri úradnej kontrole dňa 16.03.2016 boli zistené závažnejšie hygienické nedostatky, na základe čoho muselo dôjsť až k uzavretiu prevádzkarne do odstránenia nedostatkov. Minulosť je jedným z kritérií pri hodnotení - určení výšky pokuty podľa . Napriek prvostupňovým správnym orgánom konštatovanej objektívnej zodpovednosti účastníka konania správny orgán pri určení výšky sankcie nezohľadnil okolnosti, za ktorých došlo k protiprávnemu konaniu a nezobral do úvahy, do akej miery zamestnanci toto konanie ovplyvnili. Sme toho názoru, že len argumentácia správneho orgánu objektívnou zodpovednosťou účastníka konania je odopieraním vyvodenia zákonnej zodpovednosti podľa a ods. d), t.j. postihnutia skutočne zodpovednej osoby (pôvodcu porušenia zákona) a je porušením povinnosti správneho orgánu konať nestranne vo veci porušenia , čím dochádza k porušeniu ústavnoprávnej zásady rovnosti subjektov“ koniec citátu. S uvedenými námietkami nie je možné sa stotožniť z nasledovných dôvodov: Podľa : (1) Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. (2) Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú ďalej povinní ... c) zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorí prichádzajú priamo alebo nepriamo do styku s potravinami, boli poučení a vyškolení o hygiene potravín podľa osobitného predpisu v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré vykonávajú. Podľa ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku a) zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín; h) nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. Podľa sa priestupku podľa tohto zákona dopustí fyzická osoba, ktorá porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovaním na trh. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002: „potravinársky podnik“ znamená akýkoľvek podnik, či už pre zisk alebo nie, štátny alebo súkromný, vykonávajúci ktorúkoľvek z činností súvisiacich s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín; ods. 3: „prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“ znamená fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky potravinového práva; ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 „umiestnenie na trhu“ znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Z uvedených ustanovení jasne vyplýva, že ten kto predáva potraviny sa dopúšťa porušenia , v tomto prípade je to právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, s obchodným menom KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269. Protiprávneho konania sa teda dopustila uvedená obchodná spoločnosť, ktorá v zmysle výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel sro, vložka číslo: 10382/P má v predmete činnosti aj obchodnú činnosť, ktorú vykonáva sústavne,

koná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a nie ako tvrdí žalobca, jeho zamestnanci ako fyzické osoby. Umiestňovanie na trh potravín po uplynutí DMT nemožno posúdiť ako priestupok podľa , nakoľko tento skutok nie je porušením povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami, nespáchala ho predavačka ako fyzická osoba. Priestupok, podľa ktorého žiada žalobca postihnúť zamestnancov, je zavinené konanie, ktoré je potrebné nielen dôsledne preukázať, ale priestupkom je konanie vtedy, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný v tomto prípade podľa , čo v danom prípade splnené nie je, naopak, je možné postihnúť účastníka konania za iný správny delikt. Ak právnická osoba umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, porušuje zákaz ich umiestňovania na trh, dopúšťa sa podľa iného správneho deliktu podľa . Ukladanie pokút za iné správne delikty má prednosť pred uplatnením zákona o priestupkoch. V danej veci je rozhodujúce zistenie, komu prináleží zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených v a osobitných predpisov, zistených počas úradnej kontroly. Ak chod kontrolovanej prevádzkarne zabezpečuje a potraviny predáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, táto je aj zodpovedná za prípadné porušenia alebo osobitných predpisov. V takomto prípade je irelevantné, že zo strany personálu predajne dôjde neplnením svojich základných povinností k porušeniu niektorých ustanovení platnej legislatívy potravinového práva. Personál predajne, teda zamestnanci sú vo vzťahu k prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku - právnickej osobe v pracovnoprávnom pomere alebo inom obdobnom závislom pomere, čiže nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Za predaj potravín po určenej lehote teda plne zodpovedá žalobca, jeho zodpovednosť za plnenie povinností je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti pri ktorej sa zavinenie neskúma. Správny orgán však pri určení pokuty zohľadňuje aj okolnosti, za ktorých došlo k protiprávnemu konaniu a berie do úvahy, do akej miery zamestnanci toto konanie ovplyvňujú. Za dodržiavanie zákonných ustanovení potravinového práva objektívne zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na trh (predávajúci), teda žalobca. Je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za ich dodržiavanie zodpovedá bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Zistené porušenie právnych predpisov bolo dostatočne preukázané a zdokumentované. Jednou zo základných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je, aby si vzhľadom k veľkosti prevádzky a rozsahu sortimentu včas prijal vhodné a účinné opatrenia k tomu, aby všetky povinnosti a požiadavky potravinového práva boli nepretržite dodržiavané a jeho vnútorný kontrolný systém má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona. Je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa vyradiť z predaja potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, nakoľko takýto predaj je neprípustný. Zodpovednosť žalobca v plnej miere znáša aj za svojich zamestnancov, ktorí musia byť preškolení, musia mať znalosti o platnej potravinovej legislatíve, musia dodržiavať všetky hygienické požiadavky na manipuláciu s potravinami a zaobchádzať s potravinami tak, aby sa neporušovala ich bezpečnosť a kvalita. Žalobca ako prevádzkovateľ musí kontrolovať výkon svojich zamestnancov napr. aj pri dodržiavaní prevádzkovej a osobnej hygieny. Žalobca má ako zamestnávateľ právo vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi za škodu spôsobenú mu porušením pracovných povinností. Nebol dôvod skúmať skladovanie predmetných potravín po DMT alebo vykonať ich laboratórny rozbor nakoľko pre posúdenie správneho deliktu podľa sa takýto dôkaz nevyžaduje: Podľa na trh je zakázané umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. Podľa ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti.“ Vyššie uvedené skutkové zistenia (bod 50 tohto rozsudku) zodpovedajú obsahu spisového materiálu žalovaného a ich právne zhodnotenie zodpovedá platnej právnej úprave, ako na to odkazuje žalovaný v rozhodnutí a súd v bodoch 18 až 49 tohto rozsudku.

57. K námietkam žalobcu týkajúcich sa porušenia povinností a požiadaviek na hygienu potravín, manipulovanie s potravinami pri ich umiestňovaní na trh uvedeným v bode II časti B žaloby žalovaný uviedol, že: „Podľa článku 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov spĺňať príslušné hygienické požiadavky, teda aj všeobecné hygienické požiadavky uvedené v Prílohách I a II k danému nariadeniu. Uvedené požiadavky zodpovedajú tomu, čo sa v medzinárodnom rámci (napr. WHO, FAO a Codex a ISO) označuje ako programy nevyhnutných požiadaviek. Podľa článku 5 Nariadenia (ES) č. 852/2004 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov. Zásady HACCP sa vo všeobecnosti považujú za užitočný nástroj prevádzkovateľov potravinárskych podnikov na kontrolu nebezpečenstiev spojených s potravinami a

sú medzinárodne uznávané. Spolu so zásadami stanovenými v Nariadení (ES) č. 178/2002 (analýza rizika, zásada preventívnosti, transparentnosť, komunikácia, primárna zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vysledovateľnosť ) tvoria tieto dva uvedené články právny základ európskeho systému riadenia bezpečnosti potravín, ktorý musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov dodržiavať. Žalovaný nepochybuje o snahe žalobcu aplikovať do praxe požiadavky legislatívy a vypracovaním interného systému dokumentácie zabezpečiť prostredníctvom vyškolených pracovníkov ich aplikáciu v praxi. Kontrolou boli ale zistené závažné hygienické nedostatky, bolo zistené, že požiadavky legislatívy nie sú plnené. Žalovanému bola predložená analýza rizika a vplyv jednotlivých hygienických nedostatkov zistených pri úradnej kontrole potravín dňa 16.03.2016 na bezpečnosť potravín, vypracovaná odborne spôsobilou osobou. Je nutné uviesť, že táto analýza bola vypracovaná jednoznačne v prospech žalobcu. Biologické riziko vyhodnocuje prvým a druhým stupňom, teda buď žiadne alebo malé, fyzikálne a chemické riziko žiadne. Nie je možné sa stotožniť s hodnotením biologického rizika a názorom, že telá uhynutého hmyzu sú síce potenciálnym biologickým rizikom, ale boli zistené v priestoroch, kde sa s potravinami nemanipuluje a preto uplatnenie biologického rizika je nepravdepodobné a pravdepodobnosť kontaminácie originálne balených potravín, ktoré sú skladované a predávané v iných priestoroch je prakticky nulová, nakoľko toto biologické nebezpečenstvo nemôže v opísaných podmienkach reálne priamo kontaminovať obaly originálne balených potravín ani potraviny zabalené v priamych obaloch. Aj výskyt lietajúceho hmyzu v zázemí v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš a na predajnej ploche (výskyt na predajnej ploche odborník nehodnotil) je vyhodnotený ako biologické riziko priameho ohrozenia potravín mikroorganizmami v dôsledku uvedeného - žiadne, nepravdepodobný kontakt nečistôt - biologických kontaminantov s potravinami a ich následná kontaminácia. K uvedenému je nutné uviesť, že žalobca podcenil toto biologické riziko, vôbec sa nezaoberal nebalenými potravinami - ovocie a zelenia, pekárenské výrobky a opomenul, že lietajúci hmyz sa nezdržiava iba v jednom priestore. Predložené dôkazy

- vyhotovená fotodokumentácia, svedčia o rozsahu zistených nedostatkov a ich nezlučiteľnosti s potravinárskou prevádzkarňou. Z analýzy rizika vyhotovenej žalobcom je zrejmé, že mnohé zistené nedostatky bagatelizuje, zľahčuje, podceňuje. Telá uhynutého hmyzu, pôvodne lietajúceho - mušky rodu Drosophila (Octomilka), sú nevítaným návštevníkom potravinárskych prevádzok. Aj keď je to drobná, asi 2 mm muška, rada si pochutnáva na potravinách, vyžiera dužinu plodov ovocia, poranené miesta sú vstupnou bránou pre choroby spôsobujúce sekundárne poškodenie plodov, ktoré potom mäkne a hnije. Samičky kladú na potraviny vajíčka, z ktorých sa liahnu beznohé larvy, ktoré sú všežravé, živia sa nielen dužinou ovocia, ale aj mikroorganizmami a kvasinkami, ktoré taktiež vytvárajú. Larvy sa dvakrát zvliekajú, ich zbytky sú živnou pôdou pre ďalší hmyz, konzumujú ich napríklad mravce. Neskôr sa z larvy stáva biela kukla, ktorá postupne hnedne, až sa z nej vyliahne malá muška. Tento hmyz sa vyznačuje veľmi vysokou reprodukčnou schopnosťou. Výskyt uhynutých tiel bol zistený na rôznych miestach kontrolovanej prevádzkarne, v pavučinách, vo výkupe fliaš, na regáli s nealkoholickými nápojmi, v predsienke WC, v manipulačnej chodbe, výskyt lietajúceho hmyzu bol zaznamenaný v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš, ale aj na predajnej ploche. Mušky prilietavajú po „čuchu“ a vyhľadávajú nahnívajúce ovocie či už v odpadkoch, alebo v regáloch predajní, ale nepohrdnú ani zbytkami nealkoholických nápojov alebo alkoholických nápojov vo fľašiach vo výkupe fliaš. „Octomilky“ sú vektormi šírenia mikrobiologickej kontaminácie, nielenže prenášajú mikroorganizmy (baktérie, kvasinky, či spóry plesní) na svojom tele, ale prispievajú aj k mikrobiologickému rozkladu potravín svojimi výlučkami, zvliekajúcimi sa pokožkami, či telami uhynutých jedincov. Výskyt škodcov musí byť zo strany žalobcu neustále sledovaný a v prípade jeho zistenia, musí neodkladne vykonať opatrenia, aby včas vzniknutému stavu zabránil, aby zabránil ďalšiemu šíreniu škodcov. Preto je dôležité vykonávať preventívne hygienické opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť vo vnútri ale i v okolí prevádzkarne podmienky nepriaznivé pre ich život, ďalšie rozmnožovanie a zamedziť im prístup k látkam, ktoré sú ich potravou. Prerekvizitné, preventívne požiadavky sú ustanovené v potravinovej legislatíve, ktorú musí dodržiavať každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, teda aj žalobca. Orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín pri ohrození zdravia spotrebiteľa oprávnený pozastaviť prevádzku alebo ju zatvoriť, ak nie je možné odstrániť bezodkladne zistené nedostatky, najmä pri... zistení prítomnosti hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja alebo príznakov ich prítomnosti ( ). Žalovaný sa s postupom inšpektorov RVPS Košice - mesto stotožnil, nakoľko dodržali zákon, keď prevádzkareň uzatvorili z dôvodu zistenia závažných hygienických nedostatkov. Inšpektormi zistený výskyt lietajúceho hmyzu je v potravinárskych prevádzkach neprípustný. Žalobca namieta voči výroku správneho orgánu „uvedené závažné nedostatky v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne predstavujú predovšetkým riziko fyzikálnej kontaminácie, ktorú predložená analýza vyhodnocuje ako nevýznamnú,

resp. žiadnu“. Žalovaný čiastočne súhlasí s námietkou, nakoľko sa predovšetkým nejednalo iba o riziko fyzikálnej kontaminácie, ale v mnohých prípadoch najmä o riziko biologickej, resp. mikrobiologickej kontaminácie. Na druhej strane ale uznáva, že analýza predložená žalobcom neuvádza žiadnu možnú fyzikálnu kontamináciu, aj keď bol zistený opadávajúci, silne sa olupujúci tmavý náter stropu na príjmovej rampe (viď foto), ktorý môže spôsobiť exogénnu kontamináciu potravín preberaných na príjmovej rampe, najmä nebalených pekárskych výrobkov, práve časticami olupujúceho sa náteru, čo žalovaný považuje za fyzikálne riziko. Podľa predloženej analýzy rizika nebolo zaznamenané žiadne riziko chemickej kontaminácie. Čistiace prostriedky neboli skladované oddelene, ako ustanovuje legislatíva, ale v umývadle v zázemí prevádzkarne, čo predstavuje vysoké riziko chemickej kontaminácie potravín práve prípravkami Savo, Cilit Bang a Umy. Čistiace prostriedky sa nesmú skladovať v priestoroch, v ktorých sa manipuluje s potravinami. Potravinárska prevádzka - predajňa pozostáva z predajnej časti a zázemia. Súčasťou zázemia sú skladovacie miestnosti a skladovacie zariadenia - súčasťou skladovacích priestorov sú aj chodby a priestory, cez ktoré sa do prevádzky dodávajú potraviny. Ďalej v zázemí prevádzky sú priestory (miestnosti), ktoré sú dôležité k samotnému výkonu umiestňovania potravín na trh. Sú to sociálne zariadenia (šatne, WC, umyvárne), kancelárie, miestnosti na ukladanie čistiacich prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že všetky priestory patriace k takej prevádzkarni, v ktorej sa manipuluje s potravinami, alebo v ktorých sa potraviny nachádzajú, sa považujú za potravinárske priestory. Je potrebné tiež uviesť, že do hygieny potravín patrí nielen to, čo je v priamom kontakte s potravinou, ale aj napr. hygiena prostredia, okolia, priestorov a zariadení. V konaní nebolo preukázané, že došlo ku kontaminácii skladovaných potravín a následne k narušeniu ich kvality alebo bezpečnosti, avšak pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa sa takéto zistenie ani nevyžaduje. Právne predpisy v oblasti prevádzkovej hygieny majú predovšetkým preventívny charakter. Povinnosti v oblasti hygieny sa vzťahujú na všetky vnútorné a vonkajšie priestory prevádzkarne, nie iba na tie, kde priamo dochádza k výrobe potravín, manipulácii s potravinami a umiestňovaniu na trh. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú povinní zabezpečiť, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky. Je potrebné tiež uviesť, že do hygieny potravín patrí nielen to, čo je v priamom kontakte s potravinou, ale aj napr. hygiena prostredia, okolia, priestorov a zariadení.

58. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu, že opis pochybení sa opakuje vo viacerých bodoch (prach, hmyz), čím dochádza k duplicite zistených nedostatkov a navodeniu domnienky množstva pochybení. Prvostupňový správny orgán presne zaznamenal zistené nedostatky tak, ako sa vyskytovali na rôznych miestach v prevádzkarni, čím k duplicite nedochádza. Zistenia nenavodzujú domnienku množstva pochybení, k takému množstvu hygienických pochybení aj skutočne došlo. Taktiež je zarážajúce, že zvýšenú tvorbu prachu a nečistôt v predajni žalobcu odôvodňuje a hrubo vytlačeným písmom zvýrazňuje, že predmetnú predajňu v danom období v čase zvýšenej prašnosti po zime navštívilo cca 200 spotrebiteľov. Zabúda na svoje povinnosti, že v čase zvýšenej prašnosti, treba zvýšiť aj frekvenciu čistenia prevádzky tak, aby bola neustále udržiavaná v čistote a poriadku. Je žiaduce, aby žalobca, v záujme predchádzania vzniku akéhokoľvek nebezpečia, alebo obmedzenia rizika na prijateľnú mieru zaistil dostatočne účinnú vnútornú kontrolu všetkých činností súvisiacich s hygienou prevádzky a tak zabezpečil prevenciu a pripravenosť na účely riadenia bezpečnosti predávaných potravín. Súdu sa takáto argumentácia žalovaného uvedená aj v obsahu napadnutého rozhodnutia javí ako dostatočne odôvodnená a aj logická a presvedčivá, majúca oporu vo vyššie citovaných zákonných ustanovení, a aj skutkové zistenia žalovaného zodpovedajú obsahu spisu žalovaného a vyplývajú aj z CD-čka, na ktorom zistenia žalovaného boli súdu vizuálne preukázané.

59. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v bode II časti C žaloby týkajúcej sa nedostatkov zistených v spoločnom skladovaní navzájom nezlučiteľných druhov potravín citujúc ust. , , uviedol, že: „Podľa Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004 potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. Počas výkonu úradnej kontroly potravín dňa 16.03.2016 inšpektori zistili spoločné skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich kvalitu a to:

- v predajni chladiacej vitríne spoločne skladoval nezlučiteľné druhy potravín - čerstvé slepačie vajcia a bagety, na preložkách s vajcami bolo položené droždie;

- na manipulačnom stole v blízkosti príjmových dverí skladoval balené pekárenské výrobky (krájané chleby) určené na umiestnenie na trh, štyri balenia cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, kivi v košíku, dva jogurty podľa vyjadrenia patriace zamestnancom;

- v zázemí v chladiacej vitríne skladoval tovar nesystematický, na viacerých policiach boli uložené slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagety, šaláty, maslo, knedle;

- vedľa manipulačného stola v zázemí skladoval obalové materiály (sáčky na pečivo a zeleninu) v otvorenom regáli spoločne so znečistenou metlou. Ako vyplýva z vyjadrenia prvostupňového orgánu, uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (cit.): Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. Slepačie vajcia z mikrobiologického hľadiska predstavujú skupinu vysoko rizikových potravín. Okrem mikrobiologického rizika môžu potraviny kontaminovať trusom, ktorý sa na škrupine slepačích vajec nezriedka vyskytuje, či vytečeným obsahom. Potraviny, ktoré sú určené k priamej spotrebe definuje Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny čl. 2 takto: Je to potravina, ktorú producent alebo výrobca určil na priamu ľudskú spotrebu bez toho, aby ju bolo potrebné variť alebo inak opracovať na účinné odstránenie alebo zníženie príslušných mikroorganizmov na prijateľnú úroveň. Pokiaľ sa do potraviny v priebehu výroby, distribúcie alebo skladovania dostali baktérie spôsobujúce ochorenia (napr. porušením obalu, nevhodným spracovaním, z prostredia, od pracovníkov atď. môžu sa pri nedodržaní podmienok skladovania rozmnožovať a potravina môže byť zdraviu škodlivá. Skladovaním slepačích vajec a bagiet, ktoré sa konzumujú priamo, teda bez nutnosti ich ďalšieho ošetrenia umytím, ošúpaním, či tepelnou úpravou jednoznačne došlo k porušeniu základných zásad pre hygienu skladovania a manipulácie s potravinami. Správny orgán sa nestotožňuje ani s tvrdením, že legislatíva nedefinuje pojem navzájom nezlučiteľné druhy potravín. Jedná sa o potraviny, ktoré by pri spoločnom predaji mohli nepriaznivo ovplyvňovať organoleptické vlastnosti alebo mikrobiologickú kvalitu iných potravín a výrobkov. S týmto názorom sa žalovaný stotožnil. V potravinovej legislatíve nie je taxatívne uvedené, ktoré druhy potravín sa považujú z hľadiska spoločného predaja za nezlučiteľné. Na základe základných poznatkov o hygiene potravín možno uviesť, že kvalitu a bezpečnosť predávaných potravín, môžu ovplyvňovať výrobky s výrazným zápachom alebo vôňou (balené krájané chleby spolu s cibuľkou sadzačkou), výrobky surové a tepelne opracované, balené a nebalené, potravinárske a nepotravinárske a výrobky spôsobujúce možnú kontamináciu potravín s výrobkami určenými na priamy konzum (čerstvé slepačie vajcia a bagety, slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagetami, šalátom, maslom, knedľami). Preto je na inšpektoroch RVPS, aby takýto predaj posúdili a zaobstarali všetky dôkazy a skutočnosti dôležité pre ich rozhodnutie.“

60. Žalovaný sa s ich zisteniami stotožnil a tvrdenie žalobcu, podľa ktorého. „.... ak je podozrenie, že došlo k vzájomnému ovplyvneniu kvality alebo bezpečnosti pri spoločnom skladovaní rôznych druhov potravín, je náležité objektívne preukázať k akej kontaminácii/zmene kvality a konkrétnej potraviny reálne došlo“ pokladá za irelevantné. V prípade zistenia kontaminácie potraviny vplyvom jej nesprávneho uchovávania alebo skladovania by žalobca nebol postihovaný za nesplnenie preventívnych požiadaviek na hygienu potravín, ale po preukázaní nebezpečnosti potraviny podľa prísnejších legislatívnych pravidiel. Je diametrálne odlišné hovoriť o možnej kontaminácii ďalších potravín v dôsledku nesprávneho skladovania a porušovania hygienických, preventívnych požiadaviek, alebo o skutočnej kontaminácii potraviny preukázanej „laboratórnym testom“, teda preukázania jej nebezpečnosti. Aj napriek skutočnosti, že vajcia pochádzali zo slovenského chovu a sú riadne kontrolované, vždy treba mať na zreteli možnosť mikrobiálnej kontaminácie nielen samotných vajec, ale aj ich obalov. Každý obchodník má skúsenosti, že aj napriek zabezpečenej opatrnosti počas manipulácie so zabalenými vajcami môže dôjsť k ich vytečeniu a ovplyvneniu kvality a bezpečnosti potravín nachádzajúcich sa v ich tesnej blízkosti. Aj sám žalobca uznáva, že najmä z preventívnych dôvodov má v prevádzke zavedený systém oddeleného skladovania navzájom nezlučiteľných druhov potravín, tak, ako to bolo preukázané aj pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 17.03.2016 a stanovujú ho aj ustanovenia uvedené v pláne HACCP citované v odvolaní. Predložený interný kontrolný záznam bol vyhotovený dňa 18.11.2015 a z dôvodu zistených nedostatkov dňa 16.03.2016 sa frekvencia vnútorných kontrol javí ako nedostatočná, vyžadujúca častejšie vnútorné kontroly konkrétnej individuálnej zodpovednosti jednotlivých osôb zamestnaných na prevádzke. Hoci nebola preukázaná kontaminácia potravín, právne predpisy v oblasti prevádzkovej hygieny majú predovšetkým preventívny

charakter. Ustanovenia potravinového práva sú zamerané predovšetkým na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín, potom k týmto argumentom žalovaného niet čo dodať, pretože zodpovedajú obsahu rozhodnutia žalovaného, a preto aj podľa názoru súdu s týmito námietkami sa žalovaný vysporiadal dostatočným spôsobom v napadnutom rozhodnutí.

61. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že uvedené podmienky neboli v čase úradnej kontroly potravín dňa 16.3.2016 úplne dodržané je jednoznačným individuálnym pochybením personálu predajne

- konkrétnych zamestnancov, žalovaný podľa názoru súdu zaujal jasné a správne stanovisko, ak argumentoval, že: „Podľa súčasne platného miera zavinenia nie je zákonným kritériom, ktoré musí správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadňovať. Samotná zodpovednosť prevádzkovateľa za plnenie povinností určených potravinovým právom je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma. Znamená to, že táto zodpovednosť existuje bez ohľadu na druh zavinenia, účastník konania zodpovedá za protiprávny výsledok a ten bol v danom prípade presne a spoľahlivo zistený a písomne a fotograficky zdokumentovaný. Pri posúdení miery zavinenia žalovaný zistil, že za všetky zistené nedostatky zodpovedá výlučne žalobca. V zmysle sankciou za porušenie jeho ustanovení je pokuta vo výške určenej v tohto zákona, pričom pri jej určení sa podľa uvedeného zákona prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Podľa ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu (Nariadenia (ES) č. 852/2004), najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov: Podľa článku 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004, ktorý ustanovuje rozsah pôsobnosti, je uvedené, že toto nariadenie ustanovuje všeobecné predpisy o hygiene potravín pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov s prihliadnutím na ďalej uvádzané zásady: ods. 1 písm. a) prvotná zodpovednosti za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Podľa článku 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečujú, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky ustanovené v tomto nariadení. Podľa článku 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004, v ktorom sú uvedené všeobecné a osobitné hygienické požiadavky, ods. 2 Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú akýkoľvek stupeň výroby, spracovania alebo distribúcie potravín nasledujúci po tých stupňoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, dodržiavajú všeobecné hygienické požiadavky ustanovené v prílohe II a všetky osobitné požiadavky ustanovené v nariadení (ES) č. 853/2004, ods. 3 Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov prijmú, ako je to vhodné, tieto osobitné hygienické opatrenia: a) dodržiavanie mikrobiologických kritérií pre potraviny; b) postupy potrebné na splnenie cieľov stanovených na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia; c) dodržiavanie požiadaviek na kontrolu teplôt pre potraviny; d) zachovanie chladiarenského reťazca; e) odber vzoriek a analýza. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP. Podľa článku 5 ods. 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a) poskytujú príslušnému orgánu dôkaz o dodržiavaní odseku 1 spôsobom, ktorým to príslušný orgán s ohľadom na druha veľkosť potravinárskeho podniku vyžaduje; b) zabezpečujú, aby boli všetky dokumenty opisujúce postupy vypracované v súlade s týmto článkom vždy aktuálne; c) uchovávajú na primeraný čas akékoľvek ďalšie dokumenty a záznamy. Podľa Prílohy II kapitoly XII Nariadenia (ES) č. 852/2004 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby bol nad osobami, ktoré zaobchádzajú s potravinami dozor a aby boli primerane ich pracovnej činnosti poučené a/alebo zaškolené vo veciach hygieny potravín. Podľa článku 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 178/2002 prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky . Podľa článku 17 Nariadenia (ES) č. 178/2002 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie v podnikoch, ktoré riadia, zabezpečia, aby potraviny spĺňali požiadavky , ktoré sa týkajú ich činností a budú overovať, či sa také požiadavky plnia. Žalobca však poukazuje na ustanovenia , ktorý v určuje základné povinnosti pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trhu jednak pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov ako aj fyzické osoby . Podľa sú (1) Prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom osobitnými predpismi rozumie Nariadenia uvádzané vyššie. (2) Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú ďalej povinní b) viesť záznamy o vykonanej dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii, c) zabezpečiť, aby

zamestnanci, ktorí prichádzajú priamo alebo nepriamo do styku s potravinami, boli poučení a vyškolení o hygiene potravín podľa osobitného predpisu (vyššie uvedeného Nariadenia (ES) č. 852/2004) v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré vykonávajú. V ods. 3 určuje povinnosti fyzických osôb zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, ktoré sú povinné a) mať v miere zodpovedajúcej ich pracovnému zaradeniu znalosti o výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh a o predpisoch na zabezpečenie bezpečnosti a kvality, b) dodržiavať zásady osobnej hygieny a hygienické požiadavky na výrobu potravín, manipuláciu s nimi a ich umiestnenie na trh. Podľa Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí fyzická osoba, ktorá by nespĺňa podmienky zdravotnej spôsobilosti, porušuje zásady osobnej hygieny, d) porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovania na trh. Podľa Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 Eur do 100.000 Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. V zmysle je teda možné za porušenie povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh postihnúť tak právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa, ako aj fyzickú osobu zúčastnenú pri manipulácii s potravinami. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. V nadväznosti na uvedené je nutné uviesť, že priestupok, podľa ktorého žiada žalobca postihnúť zamestnancov, je zavinené konanie, ktoré je potrebné nielen dôsledne preukázať, ale priestupkom je konanie vtedy, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný v tomto prípade podľa , čo v danom prípade splnené nie je, naopak, je možné postihnúť žalobcu za iný správny delikt. Ak právnická osoba porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu pri manipulácii s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh, dopúšťa sa podľa iného správneho deliktu podľa . Ukladanie pokút za iné správne delikty má prednosť pred uplatnením zákona o priestupkoch. V danej veci je rozhodujúce zistenie, komu prináleží zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených v a osobitných predpisov, zistených počas úradnej kontroly. Ak chod kontrolovanej prevádzkarne zabezpečuje a potraviny predáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, táto je aj zodpovedná za prípadné porušenia alebo osobitných predpisov. V takomto prípade je irelevantné, že zo strany personálu predajne dôjde neplnením svojich základných povinností k porušeniu niektorých ustanovení platnej legislatívy potravinového práva. Personál predajne, teda zamestnanci sú vo vzťahu k prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku - právnickej osobe v pracovnoprávnom pomere alebo inom obdobnom závislom pomere, čiže nevykonávajú podnikateľskú činnosť, t.j. sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci pri plnení pracovných úloh konajú v mene zamestnávateľa, na jeho účet a jeho zodpovednosť, nemôžu zodpovedať za nedostatky zistené počas úradnej kontroly v prevádzkarni, čo však nevylučuje ich zodpovednosť voči zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobili zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za plnenie požiadaviek potravinového práva je v tomto prípade zodpovedná právnická osoba s obchodným menom KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15,080 01 Prešov, IČO: 36 447 269 a len voči nej možno v danom prípade vyvodzovať zodpovednosť za zistené nedostatky v plnom rozsahu a bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu právnych predpisov došlo. Žalovaný tiež uvádza, že žalobca má ako zamestnávateľ právo vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi za škodu spôsobenú mu porušením pracovných povinností; do týchto vzťahov však orgán úradnej kontroly potravín nezasahuje. Obtiažne by bolo aj preukazovanie zavinenia v priestupkovom konaní. Počas výkonu úradnej kontroly inšpektori dňa 16.03.2016 zistili v kontrolovanej prevádzkarni rozsiahle hygienické nedostatky, ktoré podľa posúdenia fotodokomumentácie boli mnohé staršieho charakteru, ako napr. výskyt tiel uhynutého hmyzu v 1/2 cm vrstve, hrubé nečistoty pod regálmi, zaprášená deratizačná stanička, olupujúci sa náter stropu na príjmovej rampe, v sprchovom kúte skladované zaprášené fľaše s DMT 10.06.2014, cukrovinky s DMT 28.02.2014 ... Nakoľko zistené nedostatky nevznikli v čase úradnej kontroly, inšpektori nevedia a nemôžu preukázať, ktorý konkrétny zamestnanec zapríčinil vzniknutý skutkový stav, či vzniknutý stav zapríčinil jeden zamestnanec, alebo zamestnanci prítomní v prevádzkarni počas výkonu úradnej kontroly, alebo všetci zamestnanci. Aj keď zákon umožňuje RVPS pri splnení zákonom ustanovených podmienok prejednať a objasniť aj priestupok, uplatňuje sa zvyčajne pri menej závažných priestupkoch, u ktorých je v čase úradnej kontroly preukázané protiprávne konanie konkrétnej fyzickej osoby, keď jeho účelom je zvýšiť výchovný účinok

a páchateľ je bezprostredne po spáchaní priestupku zvyčajne postihnutý blokovou pokutou. Ak sa spáchanie priestupku udialo „pred zrakom“ zamestnanca RVPS a páchateľ vinu uznáva, je možné mu na mieste uložiť blokovú pokutu. Za priestupok môže RVPS v blokovom konaní pokutu uložiť ak je priestupok spoľahlivo zistený, konanie obvineného preukázané a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. K námietkam, týkajúcich sa splnenia opatrení uložených na mieste pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 17.03.2016 žalovaný uvádza, že aj keď opatrenia uložené inšpektormi boli splnené, alebo boli splnené ešte počas úradnej kontroly, nedostatky boli odstránené až po ich zistení. Skutočnosť, že žalobca vykonal nápravné opatrenia a zistené nedostatky odstránil, ho však nezbavuje zodpovednosti za spáchané správne delikty, neznamená to, že nenesie zodpovednosť za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Následné odstránenie nedostatkov je zákonnou povinnosťou každého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a nie je možné chápať to ako ich absenciu, len ako nápravné opatrenia a nie preventívne kroky na predchádzanie porušovania legislatívy. Vykonaním opatrenia sa neznižuje protiprávnosť konania žalobcu, nakoľko tak vykonal až po úradnej kontrole potravín a po identifikácii nedostatkov zamestnancami úradnej kontroly potravín.“. Táto argumentácia uvedená v napadnutom rozhodnutí žalovaného je v súlade s vyššie citovanými všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto ju súd považuje za správnu a aj tieto námietky žalobcu uvedené v bode II časti C žaloby považuje za nedôvodné.

62. Súd v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. decembra 2019, v zmysle ktorého v preskúmavanej veci žalobcu boli splnené zákonné podmienky pre moderáciu rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty pre zníženie uloženej pokuty (bod 48 tohto rozsudku) podľa . Súd preto znížil pokutu uloženú žalobcovi žalovaným, v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zo sumy 30.000,- Eur na sumu 3.000,- Eur, vychádzajúc pritom z ust. o správnom konaní a na základe dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca z ďalej uvedených zistených skutkových a právnych dôvodov.

63. Podľa , rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

64. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k správnej žalobe vyplýva, že v roku 2016, kedy bola uložená pokuta aj žalobcovi, bola žalovaným uložená pokuta na území SR aj všeobecne známemu podnikateľovi podnikajúcemu na trhu s potravinami „Z.“ vo výške 1.300,- Eur, keď zo špecifikácie a porovnania porušenia povinností zistených kontrolou v „Z.“, v porovnaní s kontrolnými zisteniami zo 16.03.2016 u žalobcu, s poukazom na č.l. 449 pripojeného spisu súdu sp. zn. , súd konštatuje, že sa jedná rozsahom a charakterovo o veľmi podobné porušenie povinnosti pri nakladaní s potravinami, týkajúce sa uskladňovania potravín, zabezpečenie ich hygieny v skladových priestoroch prevádzky, naviac v prípade „Z.“ aj o nesplnenie opatrenia podľa Uložená pokuta predstavuje 5% z pokuty uloženej za obdobné skutkové zistenia týkajúce sa porušenia povinností pri nakladaní s potravinami a manipulácii s nimi, ako v prípade žalobcu ale s odlišnosťami v množstve porušení . Obdobne v prípade obchodnej spoločnosti „C.“, skutkové zistenia preukázali väčší rozsah pochybení v prípade skladovania, umiestňovania, hygieny potravín, než v porovnaní so skutkovými zisteniami u žalobcu dňa 16.03.2016, a pokuta bola uložená vo výške 1.000,- Eur, čo predstavuje v porovnaní s pokutou uloženou žalobcovi, niečo cez 3 %. Obdobne bolo preukázané, že pri pokutách ukladaných subjektom M., F., V., Y. E., tieto boli ukladané v rozpätí od 1.000,- Eur, l.500.- Eur maximálne do 5.000,- Eur za porušenie hygienických predpisov v skladovacích priestoroch, zistené nečistoty, potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, ako aj za iné porušenia v súvislosti s povinnosťou viesť záznamy, dezinfikovať, monitorovať priestory a pod. bola uložená v rámci zákonného rozpätia (od 1.000 Eur do 500.000 Eur) a bola riadne odôvodnená zo všetkých hľadísk. Jedno zo zistených protiprávnych konaní - umiestňovanie na trh potravín po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti je zaradené pod skutkovú podstatu uvedenú v , teda v odseku zahrňujúcom najzávažnejšie porušenia potravinovej legislatívy a jej umiestňovanie na trh je zo zákona zakázané. Taktiež v r. 2016 podľa rozhodnutia RVPS Košice - mesto pod č. k. 2016/861-335/3/So zo dňa 18.07.2016 účastníkovi konania Spiš Market, spol. s r. o., so sídlom Šafárikovo námestie 1, 052 05 Spišská Nová Ves, IČO: 31 729 541, ktorý porušil povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh podľa

písm. a) a c) a 12 ods. 1 písm. j) o potravinách v znení neskorších predpisov, Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva SR č. 28167/2007-0L, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín, a to tým, že 12. februára 2016 v čase od 12.00 hod. do 14.00 hod. v prevádzkarni Y. Ú., J. X, V. spoločne skladoval vyradený tovar s tovarom určeným na umiestnenie na trh (v mraziacom zariadení za pultom na predajnej ploche, označenom ako vyradený tovar bol spoločne s vyradeným tovarom skladovaný aj tovar určený na umiestnenie na trh, napr. morčacie krky, kuracie prsia a iná mrazená hydina) a neviedol evidenciu o otváraní obalov u všetkých výrobkov, čím prevádzkovateľ nevedel preukázať primerané skrátenie dátumu spotreby, napr. u výrobku Jaternice, Severanka klobása (na etikete údaj spotrebujete do 48 hodín od otvorenia obalu), Muránska klobása (na etikete údaj po otvorení spotrebujete do konca 3. dňa), ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/20 16/Na,So/8 z 12. februára 2016. Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa o o potravinách v znení neskorších predpisov. Ďalej porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa o potravinách v znení neskorších predpisov a oddielu 4 článok 14 bod l, bod 2 písm. b) a bod 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, a to tým, že 12. februára 2016 v čase od 12.00 hod. do 14.00 hod. v prevádzkarni Y. Ú., J. X, V. umiestňoval na trh potraviny senzoricky zmenené, nevhodné na ľudskú spotrebu. Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa o potravinách v znení neskorších predpisov. Za to sa mu podľa o potravinách v znení neskorších predpisov bola uložená úhrnná pokuta vo výške 1.000,- Eur. Obdobne podľa rozhodnutia RVPS Košice - mesto pod č.k. 2016/1024-379/2/Ma zo dňa 19.09.2016 účastníkovi konania LABAŠ s.r.o., Textilná 1, Košice, IČO: 36 183 181, prevádzkáreň: N. L..C..I.., Ž. XX, V. porušil , o potravinách v znení neskorších predpisov a povinnosti podľa čl. 14 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 17812002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín a § II ods. 2 písm. a) a c) Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 15. mája 2014 č. o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových plodoch a výrobkoch z nich, a to tým, že dňa 15.03.2016 v čase od 9.30 hod. do 14.15 hod. umiestňoval na trh potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu - Konzumné zemiaky neskoré prané, 2 kg balenie, odroda Julinka, označenie výrobnej dávky: dátum 11.03.2016, krajina pôvodu: Slovensko, dodané spoločnosťou ČEROZ SLOVENSKO s.r.o., Petrovany, Vysielač 573 - pre výskyt hľúz s vnútornými poškodeniami, napadnuté suchou hnilobou. Pri hodnotení na mieste bolo zistené, že 24 % hľúz bolo po prekrojení po celom obvode poškodených čiernymi škvrnami a 2,2 % hľúz bolo napadnutých suchou hnilobou. Maximálne odchýlky od požiadaviek na zemiaky boli prekročené. Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa o potravinách v znení neskorších predpisov. Za to mu podľa o potravinách v znení neskorších predpisov bola uložená pokuta vo výške 1.000 eur,- Eur.

65. Súd vychádzajúc zo záväzného právneho názoru vysloveného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. decembra 2019 uvádza, že okrem toho, že výška pokuty uložená správnym orgánom má byť vzhľadom na okolnosti daného prípadu primeraná a proporcionálna, zodpovedajúca zásadám uvedeným v ust. , v zmysle ktorého orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie, je súčasne povinnosťou správneho orgánu z úradnej povinnosti prihliadať a postupovať aj podľa ust. , a teda dbať aj o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a aby každé ich rozhodnutie bolo súladné s princípom legitímneho očakávania.

66. S odvolaním sa na žalobcom prezentované obdobné rozhodnutia žalovaného, ktoré žalovaný v súdnom konaní nespochybňoval, súd preto dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade sa žalovaný správny orgán (ktorým je treba rozumieť aj správny orgán prvého stupňa) neriadil ust. , druhá veta Správneho poriadku a toto ustanovenie prehliadol, ako to vyplýva z vyššie uvedených obdobných rozhodnutí žalovaného, pričom pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal iba zo zásad uvedených v ust. , ktoré jediné vyhodnotil. Preto na základe uvedeného súd, ktorý je viazaný právnym názorom vysloveným citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uzatvára, že v preskúmavanom prípade boli splnené podmienky pre moderáciu rozhodnutia správneho orgánu o uložení pokuty podľa , a súd teda akceptoval návrh žalobcu na zmenu výšky sankcie, t.j. zníženie pokuty.

67. Pri určení výšky sankcie súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že v prípade vyššie uvedených rozhodnutí RVPS Košice - mesto pod č. k. /Ma/ zo dňa 19.09.2016, na ktoré žalobca poukazoval, neboli zistené nedostatky v skladovaní a v prevádzkovej hygiene, ani opakovane zistené nedostatky v priebehu krátkeho časového obdobia a rozhodnutia RVPS Košice - mesto č. k. 2016/861-335/3/So zo dňa 18.07.2016 účastník konania Spiš Market, spol. s r. o., ako aj v prípade Z., M., F., V., Y. E. sa títo nedopustili opakovaného protiprávneho konania v minulosti v zmysle ust. , ako tomu bolo v preskúmavanom prípade.

68. Najvyšší súd SR považoval za správny záver súdu týkajúci sa nedôvodnosti žalobných námietok žalobcu s výnimkou námietky, že boli splnené podmienky na zníženie pokuty, vrátane námietky žalobcu týkajúcej sa opakovaného protiprávneho konania žalobcu, keď súhlasil s názorom súdu, ako aj žalovaného, že „aj porušenia, ktorých sa dopustil žalobca pred vykonaním posudzovanej kontroly, za ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami žalobcovi pokuty, mali byť zohľadňované správnym orgánom pri určení výšky pokuty postupom podľa § 28 ods. 9, kde jedným z kritérií ukladania pokút je aj minulosť prevádzkovateľa, preto v tomto smere nie je možné akceptovať názor sťažovateľa, že žalobca pred kontrolou 16.03.2016 nebol postihnutý za akékoľvek porušenie právnych predpisov na danej prevádzke, keď pred týmto dátumom boli zistené kontrolné zistenia, ktorých pravdivosť, hodnovernosť nebola relevantným spôsobom spochybnená a na základe ktorých, ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, bola právoplatným rozhodnutím žalobcovi uložená pokuta.“

69. Na základe vyššie uvedeného súd viazaný právnym názorom vysloveným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. decembra 2019, preto v rámci aplikácie moderačného práva súdom ( ) rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. zo dňa 20.12.2016 vo výroku, ktorým potvrdil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej potravinovej správy Košice - mesto č. k.: 2016/1158-395/4/SO zo dňa 19.10.2016 a zmenil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - mesto č. k. /SO zo dňa 19.10.2016 vo výroku o uložení pokuty vo výške 30.000 Eur a uložil žalobcovi Karmen - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, Prešov, IČO: 36 447 269 zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 10382/P pokutu vo výške 3.000 Eur. V takto uloženej výške ju súd považuje za dostatočnú a primeranú majúc na zreteli aj kritériá vyhodnotené žalovaným v napadnutom rozhodnutí podľa , kde jedným z kritérií pri ukladaní pokút je aj minulosť žalobcu, a najmä berúc v úvahu ust. , druhá veta Správneho poriadku a vychádzajúc z obdobných postihov iných subjektov žalovaným v r. 2016 tak, ako je to uvedené vyššie. Vo zvyšnej časti súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol vychádzajúc tiež z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku.

70. Súd priznal čiastočne úspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca právo na čiastočnú náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania ( ) v súlade s ust. vo výške 80% (90% - 10% = 80% ). O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným procesným postupom podľa .

71. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).