Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoCsp-8-2024.pdf
PDF · 105.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a členiek senátu JUD. Aleny Radičovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Hodžova 1488/53, IČO: 55 673 121, o zaplatenie 2 242,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 68Csp/22/2023 – 88 zo dňa 30. januára 2024, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti peňažného plnenia m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 832,44 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 15.05.2021 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 70,- eur, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 832,44 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 15.05.2021 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 52 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 242,93 eur spolu s úrokom vo výške 153,54 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 242,93 eur od 15.05.2021 do zaplatenia z titulu nesplateného záväzku žalovaného z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2019. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 02.07.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX s nasledovnými parametrami: druh úveru - bezúčelový revolvingový úver; výška úverového rámca (kreditného limitu) 2 400,- eur; výška mesačnej splátky: 4 % z dlžnej čiastky (min. 12,- eur); RPMN 32,2 %; celková čiastka splatná spotrebiteľom: 2 767,92 eur; frekvencia splátok: 20. deň v mesiaci. Žalovaný ako dlžník v zmluve súhlasil s prevodom peňažných prostriedkov vo výške prvého čerpania úveru priamo v prospech osoby predávajúcej za tovar: názov tovaru: MOTO; výrobca tovaru Honda; druh tovaru Honda; predajná cena 3 500,- eur; platba v hotovosti 1 500,- eur; výška prvého čerpania: 2 000,- eur; výška čerpania: 2 000,- eur; počet splátok: 36; výška mesačnej splátky: 60,75 eur; ročná úroková sadzba 5,69 %; RPMN: 5,9 %; celková splátka splatná spotrebiteľom: 2 187,- eur; poistenie: bez poistenia. Žalobca pred uzatvorením
zmluvy skúmal bonitu žalovaného lustráciou v externých registroch (MVSR, NRKI, Sociálnej poisťovni) a zisťoval osobné pomery žalovaného, ktoré však iným spôsobom neverifikoval napr. telefonicky alebo predložením dokumentov zo strany žalovaného. V období od 02.07.2019 do 19.01.2021 žalovaný na základe uvedenej úverovej zmluvy vyčerpal celkom sumu 3 409,25 eur a v splátkach uhradil sumu 1 576,81 eur. Posledná úhrada žalovaného je evidovaná dňa 09.01.2021. Dňa 29.04.2021 žalobca eviduje na úverovom účte zosplatnenie úveru a zároveň aj čerpanie vo výške 877,55 eur definované ako "Prevod zrušeného programu Aut. splátkový program z 02.07.2009". Žalobca dňa 29.04.2021 vypracoval výzvu, ktorou žalovaného vyzýval k splateniu celého dlhu vo výške 2 488,72 eur v lehote 15 dní od spísania tejto výzvy. Z pripojeného poštového podacieho hárku č. E. vyplýva, že žalobca dňa 03.05.2021 zasielal žalovanému doporučenú zásielku č. F.. Dňa 18.05.2021 vypracoval žalobca predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu, v ktorej žiadal o úhradu sumy 2 464,16 eur do 7 dní odo dňa odoslania výzvy. K tejto výzve neprodukoval žiaden dôkaz o jej doručení. Neskôr, dňa 19.06.2023 adresoval žalovanému opätovnú predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu, ktorou ho žiadal o úhradu sumy 2 721,20 eur do 7 dní odo dňa odoslania výzvy. K tejto výzve pripojil elektronický podací hárok, z ktorého vyplýva, že dňa 20.06.2023 odoslal žalobca žalovanému zásielku č. F.. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a o pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (02.07.2019; ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch); § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že mal za preukázané, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 02.07.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa presvedčenia súdu však uvedená zmluva nie je dostatočne určitá a nemá ani všetky náležitosti stanovené § 9 ods. 2 písm. d) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani riadnym spôsobom uvedená výška splátky úveru. Strany sporu sa totiž na základe uvedenej zmluvy dohodli na poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom 2 400,- eur, ročnou úrokovou sadzbou 26,28 % a výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky (min. 12,- eur). Žalovaný však v zmluve zároveň udelil súhlas s prevodom peňažných prostriedkov vo výške prvého čerpania úveru vo výške 2 000,- eur priamo v prospech osoby predávajúcej v zmluve, čím bola uhradená časť kúpnej ceny za tovar. Ohľadne sumy prvého čerpania vo výške 2 000,- eur však boli zmluvou odlišne upravené podmienky úročenia (5,69 % p.a.) i splácania (36 mesačnými splátkami po 60,75 eur), ďalej bola samostatne vypočítaná RPMN (5,9 %) aj celková čiastka splatná spotrebiteľom (2 187,- eur). Žalobca ako veriteľ tak zjavne uzatvoril so žalovaným dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala zároveň prvky úveru revolvingového, ako aj klasického spotrebiteľského úveru. To v skutočnosti viedlo k tomu, že zo zmluvy absolútne nie je možné spoľahlivo dovodiť akým spôsobom a v akej výške mal podľa zmluvy žalovaný spotrebiteľ poskytnutý úver splácať. Na strane jednej mal k 20. dňu v mesiaci splácať 4 % z dlžnej čiastky (min. 12,- eur) zo sumy úročenej úrokom vo výške 26,28 % ročne a na strane druhej mal po dobu 36 mesiacov mesačne hradiť splátku vo výške 60,75 eur zo sumy 2 000,- eur úročenej úrokom 5,69 %, pričom ani nie je zrejmé k akému dňu v mesiaci mala byť táto fixná splátka splatná, keďže zmluva v tomto smere mlčí. Z pripojeného prehľadu čerpania, splátok a úhrad je pritom zrejmé, že žalobca evidoval dohromady čerpania aj splátok žalovaného, keďže v každom mesiaci je zaevidovaná len jedna úhrada splátky zo strany žalovaného, ktorej výška sa v jednotlivých mesiacoch menila. Žalovaný tak nesplácal osobitne sumu 2 000,- eur a osobitne úver vyčerpaný kartou. Na základe uvedeného súd dospel k presvedčeniu, že predloženú zmluvu je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva neobsahuje riadne a určité uvedenie výšky splátky úveru. Vymedzenie splátky formou percentuálneho podielu z aktuálneho dlhu (4 % z dlžnej čiastky) nemožno považovať pre spotrebiteľa za dostatočne určité, poťažmo, ak v prejednávanej veci došlo k súčasnému čerpaniu a splácaniu finančných prostriedkov v dvoch rôznych režimoch úročenia i splácania. Rovnako zmluva neobsahuje údaj o dobre trvania zmluvy. Preskúmaním výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný od žalobcu rôznymi formami (vyplatením kúpnej ceny predajcovi Hondy, výbermi a platbami kartou) vyčerpal celkovo sumu 3 409,25 eur. Žalobcovi doposiaľ vrátil sumu 1 576,81 eur. Žalovaný je tak povinný žalobcovi vrátiť zostatok poskytnutej istiny vo výške 1 832,44 eur (3 409,25 eur – 1 576,81 eur), na čo súd žalovaného výrokom I. zaviazal. Keďže žalovaný v konaní nerozporoval, že mu žalobca doručil k žalobe pripojené výzvy na zaplatenie omeškaných splátok, vrátane výzvy zo dňa 29.04.2021 na splatenie celého dlhu v lehote 15 dní, žalovaný tak dobrovoľne a včas nesplnil svoj dlh a dostal sa do omeškania s peňažným plnením, preto ho súd zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.05.2021 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný v konaní požiadal o
možnosť plniť súdom určený dlh formou pravidelných splátok vo výške 70,- eur mesačne, pričom sa odvolával na návrh žalobcu uvedený v písomnom vyjadrení k podanému odporu pre prípad uzatvorenia zmieru. Žalovaný však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal také aktuálne osobné a majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali predĺženie lehoty na plnenie povinnosti uloženej rozsudkom. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný je zamestnaný s vymeriavacím základom 420,- eur mesačne, pričom zároveň je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 191,70 eur. Tieto informácie však súdu nepostačovali ku komplexnému posúdeniu majetkovej situácie žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd určil lehotu na plnenie v súlade s § 232 ods. 3 CSP v štandardnej dĺžke 3 dni. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca pred poskytnutím úveru neskúmal jeho bonitu, v dôsledku čoho by mal byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa v tomto smere, túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Z predložených dôkazov vyplynulo, že poskytnutiu úveru predchádzalo primerané zisťovanie bonity žalovaného, a to lustráciou v externých registroch (MVSR, NRKI, Sociálnej poisťovni) a aj zisťovanie výšky príjmov a nákladov žalovaného, ako aj jeho iného úverového zaťaženia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto prípade bol žalobca úspešný v časti 1 832,44 eur, čo predstavuje procesný úspech 76 %. Vo zvyšnej časti 564,03 eur sa považuje za procesne úspešného žalovaný, pričom jeho procesný úspech predstavuje 24 %. Čistý procesný úspech žalobcu tak predstavuje 52 % (76 % - 24 % = 52 %). V tomto rozsahu žalobcovi súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania, keďže neboli zistené dôvody pre postup podľa § 257 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver napriek tomu, že reálne neskúmal s odbornou starostlivosťou príjmy a výdavky žalovaného. Porušenie povinnosti pri posudzovaní tejto skutočnosti ako aj skutočností vyššie uvedených je dôvodom pre uplatnenie sankcií špecifikovaných v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú v tomto smere nesprávne. Súd prvej inštancie nevyhovel jeho žiadosti, aby súdom určené plnenie mohol plniť v splátkach. Súd po vyslovení žiadosti na pojednávaní vykonal lustráciu v Sociálnej poisťovni, z ktorej zistil, že žalovaný je zamestnaný s vymeriavacím základom 420,- eur mesačne, pričom zároveň je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 191,70 eur. Súd však uviedol, že tieto informácie nepostačovali ku komplexnému posúdeniu majetkovej situácie žalovaného. Ak súdu nepostačovali tieto informácie, tak vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský spor, mal zabezpečiť ďalšie dôkazy o majetkovej situácii žalovaného. Súd však nič také nesignalizoval a ani neuviedol, že tieto informácie mu nepostačujú na to, aby mohol žiadosti žalovaného vyhovieť v naznačenom smere. Napadnutý rozsudok sa preto javí žalovanému v predmetnej časti ako prekvapivý. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ani bližšie nešpecifikoval, prečo mu predmetné informácie nepostačovali a v tomto smere je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreskúmateľné. V kontexte s uvedeným žalovaný odôvodnil odvolanie aj odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP a v rámci právnej istoty aj odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Na druhej strane sa žalovaný domnieva, že už len informácie o jeho mesačných príjmoch boli postačujúce na to, aby súd vyhovel jeho žiadosti, keďže je z nich zrejmé, že žalovaný si nemôže dovoliť zaplatiť súdom určené plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, keďže navyše možno dôvodne predpokladať aj určité mesačné výdavky na strane žalovaného. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalovaný by akceptoval, ak by boli splátky určené aj vo vyššej hodnote, no súd sa už bližšie nezaoberal žiadosťou žalovaného. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 832,44 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 15.05.2021 do zaplatenia, ktorú súd povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 70,- eur vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci do zaplatenia celej sumy, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh. Žalovaný sa tiež domáhal náhrady trov odvolacieho konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že preukázal súdu jednotlivými dôkazmi, že uniesol bremeno tvrdenia a overil bonitu klienta pravdivo. Ak bude mať odvolací súd za to, že žalovaný dostačujúco preukázal svoju neschopnosť plniť záväzok priznaný súdom, žalobca nebude mať výhrady na splácanie žalovanej sumy v splátkach.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
6. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
7. Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
8. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
9. Žalovaný v podanom odvolaní síce namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov v otázke skúmania príjmov a výdavkov žalovaného s odbornou starostlivosťou, porušenie ktorej povinnosti je dôvodom na uplatnenie sankcií špecifikovaných v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam nekonkretizoval konkrétne sankcie, ktoré mali byť následkom uvedeného postupu veriteľa a rovnako tak neuviedol, že by napádal samotné uloženie povinnosti na plnenie, resp. akejkoľvek jej časti. Keďže žalovaný nenamietal samotné uloženie mu povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 1 832,44 eur s príslušenstvom v akejkoľvek jej časti, naopak, s týmto sa podľa obsahu odvolania stotožnil s výnimkou splatnosti tejto povinnosti, t. j. času, v ktorom má uvedenú povinnosť zaplatiť, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného smerovalo len voči splatnosti súdom uloženej povinnosti na plnenie, a preto iba v tomto rozsahu preskúmal napadnutý rozsudok a jeho ostatné výroky zostali odvolaním nedotknuté a nadobudli právoplatnosť, vrátane výroku o náhrade trov konania, keďže tento nemohol odvolací preskúmať ani podľa § 379 písm. a) CSP, pretože tento nie je závislým výrokom na rozhodnutí o samotnej splatnosti priznaného plnenia, ale na výroku o priznanom plnení, ktorý napadnutý nebol.
10. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP).
11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Žalovaný v podanom odvolaní namieta súdom prvej inštancie určenú lehotu plnenia na základe viacerých odvolacích dôvodov. Záver súdu prvej inštancie o lehote plnenia, na ktoré žalovaného zaviazal, však odvolací súd nepovažuje za nedostatočne odôvodnený, t. j. nepreskúmateľný, ani vo vzťahu k nemu nezistil žiadnu vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež súd na základe vykonaných dôkazov nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto tieto odvolacie dôvody vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
16. Súd prvej inštancie však v napadnutom výroku o lehote plnenia pochybil, keď toto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP stanovuje lehotu na plnenie rozhodnutím uloženej povinnosti, pričom základná lehota je 3 dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákon pripúšťa výnimku z uvedenej trojdňovej lehoty, keď je daná možnosť súdu v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach.
18. Umožnenie žalovanému zaplatiť peňažné plnenie v splátkach je vždy zásahom do práva oprávneného na reálne dosiahnutie priznaného plnenia v primeranom čase. Takýto zásah je založený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok, pričom finančná situácia žalovaného nie je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o povolení uhrádzať priznané peňažné plnenie v splátkach. Pri stanovení výšky splátok je preto potrebné prihliadať nielen na majetkové pomery žalovaného, ale aj na výšku priznaného plnenia a na ochranu práv a záujmov žalobcu, teda či zdržaním v plnení súdom priznaného nároku nebudú nad primeranú mieru alebo bezdôvodne dotknuté jeho záujmy.
19. V zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
20. V danej veci bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. Žalobca už v reakcii na odpor žalovaného navrhol zaviazať žalovaného na peňažné plnenie v mesačných splátkach po 70,- eur. Žalovaný na pojednávaní pre prípad, že ho súd zaviaže na zaplatenie nejakej sumy, navrhol, aby súd povolil jeho dlh splácať mesačnými splátkami vo výške 70,- eur, čo bolo v zhode s návrhom žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že vymeriavací základ žalovaného (t. j. hrubý príjem) je 420,- eur mesačne a k tomu poberá invalidný dôchodok 191,70 eur mesačne, vec nesprávne právne posúdil, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť pohľadávku žalobcu v lehote troch dní, no už z uvedených okolností možno nadobudnúť dôvodnú a rozumnú pochybnosť, či to vôbec zodpovedá možnostiam žalovaného. Súd nevyhodnotil samotný návrh žalobcu na úhradu dlhu v splátkach a v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP naň starostlivo neprihliadol, pričom celkový mesačný príjem žalovaného je približne trikrát nižší, ako suma, na ktorej zaplatene žalovaného zaviazal. Aj pri absencii ďalších skutkových zistení o majetkových pomeroch žalovaného sú jeho príjmy za súčasného návrhu žalobcu na úhradu dlhu v splátkach dostatočným podkladom na to, aby súd prvej inštancie vec právne posúdil inak, a to nie v zmysle § 232 ods. 3 veta
prvá CSP, ale v zmysle § 232 ods. 3 vetá druhá CSP. Na základe uvedeného považoval odvolací súd za dôvodné určiť v zmysle § 232 ods. 3 CSP na plnenie dlhšiu lehotu ako 3 dni, a preto v časti splatnosti peňažného plnenia zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že povolil žalovanému zaplatenie dlžnej sumy v splátkach po 70,- eur mesačne so splatnosťou splátok vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Takto určené splátky zodpovedajú nielen návrhu žalovaného, ale zároveň sú podľa názoru odvolacieho súdu aj v súlade s oprávneným záujmom žalobcu na úhradu žalovanej pohľadávky v primeranej lehote, keď samotný žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie takúto výšku splátok navrhol a v odvolacom konaní uviedol, že nebude mať výhrady k splácaniu dlžnej sumy v splátkach.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).