Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-54-2021.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža ako aj členov senátu sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu W.. P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. L. Y., V. XX/XXX, zastúpeného S. I.. L. Y., S. T. XXX XX N., D. XXX/X, proti žalovanému D. G., G. X. T., so sídlom XXX XX X. L. Y., E. XX, zastúpeného S. I.. K. I., S. T. XXX XX J. J., Y., o určenie, že žalobca je členom žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2C/21/2020- 140 zo dňa 9. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je členom žalovaného a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v súdom určenej lehote. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je členom D., G. X. T., z dôvodu, že svoje vylúčenie žalobcu z radov žalovaného rozhodnutím Výboru G. X. T. sp. zn. K.X/XXXX zo dňa 19. apríla 2019 a rozhodnutie členskej schôdze G. sp. zn. K. zo dňa 28. júna 2019 je neplatné. Rozhodnutia uvedených orgánov žalobca považuje za predčasné, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, zmätočné, nepreskúmateľné, nerešpektujúce zásady disciplinárneho konania a nemožnosť v nich vydedukovať, ktoré konanie žalobcu malo vážne poškodzovať záujmy žalovaného, ktoré z oznámení obsiahnutých v jeho podaní zo dňa 24. 10. 2018 je hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce, spôsobilé privodiť škodu alebo ujmu na právach žalovaného, resp. niektorým z jeho členov. Namietal aj nesúlad prvostupňového rozhodnutia s § 11 Disciplinárneho poriadku a že rozhodnutie bolo vydané na základe hlasovania osôb, u ktorých mohla existovať pochybnosť o ich nezaujatosti.
2. Okresný súd mal za to, že v súdenej veci ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, a preto sa v prvom rade zaoberal otázkou danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobu považoval za vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a teda dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe členstva žalobcu v poľovníckom združení môže žalobca realizovať právo výkonu poľovníctva, nakoľko ale rozhodnutiami žalovaného došlo k jeho vylúčeniu z radov žalovaného, toto právo mu bolo odopreté. Právne postavenie žalobcu je potom neisté. Okresný súd v konaní zistil, že žalovaný je poľovníckou organizáciou zriadenou podľa zákona č. 274/2009 Z. z., je právnickou osobou s právnou subjektivitou, ktorá sa pri svojej činnosti spravuje zákonom o poľovníctve a nič jej nebráni vydať a riadiť sa aj vlastnými vnútornými predpismi, ktorým môže byť aj Disciplinárny poriadok. V konaní súd nepovažoval za sporné, že voči žalobcovi, ako členovi žalovaného,
bolo vedené disciplinárne konanie, v rámci ktorého na základe Disciplinárneho poriadku prvostupňový disciplinárny orgán - výbor PZ svojím rozhodnutím sp. zn. K.-X/XXXX zo dňa 19. apríla 2019 rozhodol o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia, pričom druhostupňový disciplinárny orgán žalovaného
- členská schôdza - svojím rozhodnutím sp. zn. K.X/XXXX-. zo dňa 28. júna 2019 odvolanie žalobcu zamietol. Právomoc disciplinárnych orgánov žalovaného rozhodovať o disciplinárnych priestupkoch svojich členov vyplýva z interného predpisu žalovaného - Disciplinárneho poriadku. Nakoľko žiaden zákon nezveril poľovníckym organizáciám rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov, občianskoprávny vzťah medzi sporovými stranami súd posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy obsahom aj účelom najbližšie k danému spornému vzťahu (§ 853 ods. 1 OZ), konkrétne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho právny vzťah zo zmluvy o združení. Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Z ust. § 838 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo ostatných účastníkov združenia vylúčiť zo združenia iného účastníka z vážnych dôvodov, a to jednomyseľným uznesením ostatných účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak. Rozhodnutie o vylúčení iného účastníka vydaného v zmysle § 838 ods. 2 Občianskeho zákonníka má povahu právneho úkonu, keďže ide o prejav vôle ostatných účastníkov združenia vyvodiť vo vzťahu k vylúčenému účastníkovi právny následok - zánik jeho práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o združení. Rovnaký právny následok bol vyvodený aj voči žalobcovi spornými rozhodnutiami žalovaného.
3. Podľa názoru okresného súdu rozhodnutím výboru G. X. T. sp. zn. K.-X/XXXX zo dňa 19. apríla 2019 došlo k vylúčeniu žalobcu z tohto poľovníckeho združenia, keď bol uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho priestupku podľa § 3 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku D., keďže podaním Oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 24. 10. 2018, v ktorom uviedol hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie spôsobilé privodiť škodu alebo ujmu na právach G. T. a rovnako členom výboru a kontrolórovi G. T., ako člen G. T. konal proti záujmom G. T., teda proti záujmom člena D., čím hrubo porušil interné predpisy G. T.. Z obsahu odôvodnenia daného rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho orgánu žalovaného však nemožno dovodiť aké konkrétne hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie mal žalobca v uvedenom oznámení zo dňa 24. 10. 2018 uviesť a rovnako z neho nemožno dovodiť, akú škodu mal podaním týchto informácií vyplývajúcich z daného oznámenia žalobcu utrpieť žalovaný, resp. jeho členovia či kontrolór. Disciplinárny poriadok žalovaného kladie na disciplinárne konanie a najmä na disciplinárne rozhodnutie isté požiadavky. Skutkový stav veci má byť spoľahlivo a bezpečne zistený, ale najmä rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu (aj rozhodnutie o odvolaní) musí obsahovať opis skutku a odôvodnenie so stručným, presným a výstižným opisom skutkového stavu. Podľa názoru okresného súdu sporné rozhodnutia žalovaného dané náležitosti neobsahujú. V zásade je odôvodnenie prvostupňového disciplinárneho orgánu odôvodnené len podaním „trestného oznámenia“ zo strany žalobcu, ktoré malo obsahovať klamlivé a nepravdivé informácie bez toho, aby bolo zrejmé, aký bol obsah týchto informácií. Už vôbec z daného rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom bol obsah informácií podaných žalobcom orgánom činným v trestnom konaní vyvrátený (teda ako bola preukázaná ich nepravdivosť). To, či bol skutkový stav zistený úplne a správne, musí vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia disciplinárneho orgánu. Disciplinárny orgán musí reagovať na dva okruhy problémov - na skutkové okolnosti a právne posúdenie. V odôvodnení žalovaného absentuje logický vzťah medzi deklarovaným skutkovým zistením a jeho právnym posúdením, nakoľko nie je známe, na podklade akých úvah žalovaný dospel k záveru, že žalobca mal úmyselne alebo z nedbanlivosti konať proti záujmom D.. Okresný súd preto považoval rozhodnutie prvoinštančného disciplinárneho orgánu žalovaného za neurčité, keď z jeho obsahu nemožno ani výkladom podľa § 35 Občianskeho zákonníka vyvodiť jeho jednoznačnosť a určitosť jeho vecného obsahu. Neurčitosť rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho orgánu žalovaného - výboru spôsobuje neplatnosť aj rozhodnutia o vylúčení žalobcu a v nadväznosti na to, teda, nemôže byť platné ani rozhodnutie druhostupňového disciplinárneho orgánu - členskej schôdze.
4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, podľa § 18 ods. 2 písm. a), § 19 ods. 2, § 853 ods. 1, § 829 ods. 1, 2, § 34, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ust. § 1 ods. 1, 5, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. d), § 7 ods. 4, § 8 ods. 2 a § 11 ods. 5 Disciplinárneho poriadku žalovaného.
5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní, a keďže v konaní bol žalobca úspešný, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru odvolaním napadnutý rozsudok vyvodzuje z dokazovania nesprávne a neúplné skutkové závery. Skutkové zistenia okresný súd podrobuje nesprávnemu právnemu posúdeniu, čo predstavuje zásadný zásah do práv žalovaného. Podľa jeho názoru v súdenej veci nie je daný naliehavý právny záujem na určenie, že žalobca je členom žalovaného, tento záujem neexistuje a nikdy ani neexistoval. Snahou žalobcu je simulovať právnu situáciu akejsi právnej neistoty, čo činí v zjavnom zámere splnenia podmienky danej v ust. § 137 CSP. Takýto postup je právne neprípustný. Právne postavenie žalobcu je právne jasné, zjavné a úplne isté. Pre úplnosť uviedol, že žalobca mohol kedykoľvek po právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia o jeho vylúčení požiadať žalovaného o prijatie za člena. Okresný súd de iure ponechal v platnosti disciplinárne rozhodnutia o vylúčení žalobcu z členstva, nakoľko ich vo výrokovej časti nezrušil. Prvostupňový súd tým, že otázku platnosti disciplinárnych rozhodnutí žalovaného podrobil občianskoprávnej právnej logike a posudzoval ako prejudiciálnu, skonštruoval akúsi neprijateľnú právnu skratku, ktorá na prvý pohľad síce pôsobí lákavo a efektívne, no vedie len k právnej neistote, ba dokonca vykazuje znaky rozhodnutia o nahradení prejavu vôle. Žalobca si musel byť vedomý, že podaním trestného oznámenia, ktoré obsahovalo vyslovene lživé a nepravdivé informácie, môže privodiť alebo spôsobiť škodu a ujmu na právach žalovaného, a teda konal v zjavnom úmysle takúto ujmu aj spôsobiť. Konštatovanie prvostupňového súdu, že z rozhodnutí žalovaného nie je možné vyvodiť, aké konkrétne hrubo nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie žalobca uviedol v Trestnom oznámení, je zrejmé, že s týmto Trestným oznámením sa súd ani neoboznámil, nakoľko pokiaľ by tak urobil, bolo by mu zrejmé, že všetky informácie v ňom obsiahnuté sú lživé, čo napokon vyplýva aj zo skutočnosti, že žiadny z orgánov (Policajný zbor SR, daňový úrad, okresný úrad, Slovenská poľovnícka komora atď.), ktoré toto Trestné oznámenie prešetrovali, nezačal voči žalovanému akékoľvek konanie. Súd síce skonštatoval, že z Disciplinárnych rozhodnutí sa nedá dovodiť, akú škodu mal žalobca žalovanému spôsobiť, ale je evidentné z celého priebehu konania, že žiadna škoda nevznikla, no už samotná hrozba jej vzniku je dostatočným dôvodom na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti. Podľa platného právneho poriadku nie je členstvo v poľovníckom združení, ba dokonca ani v akejkoľvek poľovníckej organizácii podmienkou výkonu, ani realizácie práva poľovníctva. Uvedená právna argumentácia súdu prvej inštancie je v zjavnom rozpore s platným právom. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, zákonné, náležite a vyčerpávajúco odôvodnené, a teda nevidí žiaden dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu v rámci odvolacieho konania. S disciplinárnym rozhodnutím, od ktorého žalovaný odvodzuje zánik členstva žalobcu u neho, sa súd prvej inštancie vysporiadal veľmi jednoznačne, keď o jeho platnosti rozhodol ako o predbežnej otázke, pričom konštatoval neplatnosť tohto rozhodnutia z dôvodu jeho neurčitosti. Je logické, že v prípade neplatnosti disciplinárneho rozhodnutia je automaticky potrebné hľadieť ako na neplatné aj na iné rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho orgánu, ktoré navyše neobsahuje taktiež náležitosti v zmysle Disciplinárneho poriadku D. G.. Tvrdil, že skutočnosť, že žalobca s ohľadom na potvrdenú neplatnosť disciplinárneho rozhodnutia nežiadal o svoje prijatie, mu nejakým spôsobom nemôže byť na ťarchu v rámci predmetného súdneho konania. Tvrdenie žalovaného, že súd v podstate rozhodol o nahradení prejavu vôle žalovaného, je nepochopiteľné a bez akéhokoľvek racionálneho či právneho základu, nakoľko súd prvej inštancie jednoznačne skonštatoval, že žalobca je členom žalovaného, a to z dôvodu neplatnosti jeho vylúčenia z radov žalovaného. Žalovaný nebol do času vydania napadnutého rozsudku a ani v rámci odvolania schopný konkretizovať, v čom mal byť obsah trestného oznámenia podaného vtedajším právnym zástupcom žalobcu lživý a nepravdivý. Skutočnosť, že došlo k odmietnutiu trestného oznámenia orgánmi činnými v trestnom konaní a vo veci nezačala konať ani Slovenská poľovnícka komora, príslušný daňový či okresný úrad a pod., nezakladá dôvody na vyvodenie záverov prezentovaných žalovaným ako univerzálnu nespochybniteľnú pravdu, že oznámenie bolo založené na nepravdivých či lživých skutočnostiach a už vôbec neznamená, že by šlo o akýkoľvek úmysel žalobcu poškodiť záujmy žalovaného, či jeho jednotlivých členov. To, že sa súd prvej inštancie vyjadril „na základe členstva žalobcu v poľovníckom združení môže žalobca realizovať právo výkonu práva poľovníctva. Nakoľko ale rozhodnutiami žalovaného došlo k jeho vylúčeniu z radov
členov žalovaného, toto právo mu bolo odňaté“, už pri zohľadnení toho, čoho sa žalobca žalobou domáha, je zrejmé, že súd prvej inštancie má na mysli realizáciu práv vyplývajúcu zo samotného členstva u žalovaného. Vzhľadom na uvedený logický a absolútne zrejmý výklad tejto časti napadnutého rozsudku možno považovať bod IV. odvolania za čisto účelový. Nie napadnutý rozsudok, ale naopak odvolanie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je založené predovšetkým na ničím nepodložených úvahách žalovaného. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny žiadal potvrdiť.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že k tvrdeniam a stanoviskám žalobcu nie je potrebné sa ďalej vyjadrovať. Je zjavné, že sa jedná o vysvetľovanie rozsudku prvostupňového súdu a negáciu argumentov žalovaného, s ktorými sa prvostupňový súd nijako nevysporiadal. Žalovaný trval na všetkých svojich podaniach a vyjadreniach ako aj na podanom odvolaní v celom rozsahu.
9. Krajský súd ako súd odvolací súd (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1, § 380 CSP) a rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
10. Súd prvej inštancie v súdenej veci vychádza z dostatočne zisteného stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci bol daný naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom určení, okresný súd správne posúdil vylúčenie žalobcu či už prvoinštančným alebo druhoinštančným orgánom žalovaného za neplatné pre nedostatok dôvodov, pre ktoré boli uvedené rozhodnutia nejasné, neurčité, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Je úplne irelevantné, aké oznámenia uviedol žalobca v Trestnom oznámení, pokiaľ tieto dôvody nie sú uvedené konkrétne v rozhodnutiach žalovaného o vylúčení žalobcu z jeho radov. Odvolací súd nepovažuje za potrebné uvedenie akýchkoľvek ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Uvádzanie akýchkoľvek ďalších dôvodov by bolo vlastne len opakovaním dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces je síce jedným zo základných ľudských práv, ktorého podstatou je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom, avšak z uvedeného pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
11. Od rozhodnutia vo veci samej je závislý výrok rozhodnutia aj o náhrade trov konania. Keďže žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešný, okresný súd o náhrade trov konania rozhodol správne podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní a podľa rovnakého ustanovenia rozhodol odvolací súd aj o náhrade trov odvolacieho konania, keďže žalobca bol úspešný v celom rozsahu aj v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (porovnaj § 262 ods. 2 CSP).
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.