Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-204-2017.pdf
PDF · 117.67 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/204/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: FMach, s.r.o., so sídlom Kragujevská 389, 010 01 Žilina, IČO: 46 761 713, právne zastúpeného: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: PORADCA, s.r.o., so sídlom Pri Celulózke 40, 010 01 Žilina, IČO: 36 371 271, právne zastúpenému: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 664,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu doručená dňa 14.7.2017 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 664,56 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.1.2016 až do zaplatenia, ako aj na zaplatenie sumy 40,- EUR z titulu náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva poukázal na skutočnosť, že dňa 13.11.2013 uzatvoril žalovaný ako prenajímateľ so žalobcom ako s nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bolo prenechanie predmetu nájmu na dočasné užívanie - nebytový priestor, ktorý sa nachádzal na prízemí stavby súpisné č. XXXX, na ulici V. D. B. Ž. s výmerou XXX m2. Dňa 11.8.2014 sa žalobca a žalovaný dohodli o ukončení tejto zmluvy ku dňu 31.8.2014 z dôvodu nesprávne určenej výmery prenajatej plochy. Zároveň v rovnaký deň 11.8.2014 uzatvorili žalovaný ako prenajímateľ so žalobcom ako s nájomcom novú Zmluvu o nájme nebytových priestorov, kde si zmluvné strany dohodli správnu výmeru prenajatej plochy v rozsahu XXX m2. K tejto Zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorili dňa 27.2.2015 Dodatok, v ktorom upravili výmeru prenajatej plochy na XXX m2 a zároveň upravili výšku mesačného nájomného. Dňa 2.11.2015 ďalej strany uzatvorili Dodatok č. 2, ktorým sa dohodli o ukončení nájomného vzťahu ku 31.10.2015. Žalovaný vystavil dňa 31.12.2014 faktúru č. XXXXXXXX, v ktorej za 12 mesiacov, teda za celý rok 2014 vyúčtoval spotrebu elektrickej energie vo výške 498,60,- EUR s DPH. V rámci mimosúdneho rokovania bolo žalobcovi predložené vyúčtovanie elektrickej energie za rok 2014, v ktorom bola uvedená spotreba X XXX kWh, a teda cena za 1 kWh predstavuje 0,204 EUR. Pri uzatváraní Nájomnej zmluvy žalobca a žalovaný podpísali stav elektromera, ktorý ako počiatočný bol X XXX kWh. Po ukončení nájomného vzťahu bol stav elektromera X XXX kWh. Pri porovnaní počiatočného a konečného stavu elektromera a pri odčítaní stavu za rok 2014 je zrejmé, že spotreba elektrickej energie za rok 2015 predstavovala X XXX kWh, čo pri cene 0,204 centov za 1 kWh predstavuje za rok 2015 sumu 620,16 EUR bez DPH a 744,192 EUR s DPH. V nadväznosti na to nie je ako správne uvedená suma na faktúre č. XXXXXXXX vo výške 1.408,75 EUR s DPH. Z uvedeného dôvodu preto dobropisovaná
suma na faktúre č. XXXXXXXX mala byť vo výške 1.103,81 EUR. Keďže bola vyplatená len suma vo výške 439,25 EUR, nevyplatená časť pohľadávky predstavuje sumu 664,56 EUR s DPH (1.103,81 EUR mínus 439,25 EUR).
2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný a najmä neexistentný a z tohto dôvodu podáva proti platobnému rozkazu odpor. Preplatok vymedzený žalobcom vznikol pochybením na strane žalovaného, keď bola žalobcovi omylom vyúčtovaná vyššia spotreba elektrickej energie, ako bola v skutočnosti spotrebovaná. Na druhej strane však rovnakým pochybením vznikol nárok žalovaného voči žalobcovi, keď žalovaný omylom vyúčtoval menšiu spotrebu tepelnej energie za rok 2014 a 2015 a doúčtoval uvedené faktúrou č. XXXXXXXX, ktorá bola žalobcovi doručená 24.3.2017 vo výške splatnej pohľadávky 3.249,32 EUR s DPH. Táto pohľadávka žalovaného nebola žalobcom uhradená. Žalovaný tak považuje konanie žalobcu za nekorektné a rozporné s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, keď žalobca uplatnil svoj nárok, pričom absolútne nezohľadnil skutočnosť, že práve žalovaný voči nemu disponuje takmer päťnásobne vyššou splatnou pohľadávkou. Žalovaný nemá v úmysle spochybňovať oprávnenosť nároku žalobcu, avšak zároveň má záujem na korektnom riešení situácie, v nadväznosti na čo pristúpil podľa § 580 Občianskeho zákonníka k započítaniu pohľadávok, keď žalobcovu pohľadávku vo výške 664,56 EUR započítal so svojou pohľadávkou vo výške 3.249,32 EUR. Uvedené oznámil žalovaný žalobcovi listom z 19.9.2017. Nárok žalobcu týmto započítaním zanikol.
3. Žalobca reagoval na vznesenú procesnú obranu podaním zo dňa 3.10.2017, v rámci ktorého uviedol, že neuznal žalovaným vystavenú faktúru č. XXXXXXXX, čo žalovanému oznámil. Rovnako ho vyzval na predloženie hodnoverných dokladov, na základe ktorých si sumu 1.841,84 EUR dodatočne doúčtoval, a to konkrétne na oznámenie celkovej výmery plochy, ktorá pripadá na dané odberné miesto, teda celkovo vykurovanú plochu a vyúčtovanie zo Žilinskej teplárenskej, a.s. za rozhodujúce obdobie pre dané odberné miesto. Žalovaný predložil žalobcovi ním vytvorenú excelovskú tabuľku, v ktorej nielenže dané údaje chýbajú, ale aj keby sa v nej nachádzali, nepredložil žiadne doklady, ktoré by tieto údaje potvrdzovali. Napriek vyššie uvedenému došlo opätovne a to už po tretíkrát k údajnej chybe na strane žalovaného a v predmetnom odpore uviedol žalovaný tretiu sumu, teda faktúru č. XXXXXXXX znejúcu na 3.249,32 EUR, opätovne však bez akéhokoľvek právneho titulu na jej vyúčtovanie. Konanie žalovaného je nielen zmätočné a pri každej príležitosti je uvádzaná z jeho strany iná suma za vyúčtovanú tepelnú energiu, na ktorú vystavuje inú faktúru, ale je taktiež neoprávnené, pretože ani jednu z týchto faktúr žalobca neuznáva a trvá na tom, že žalovaný nepredložil žiaden z požadovaných dokladov na preukázanie opodstatnenosti a správnosti vyúčtovanej tepelnej energie. Žalobca poukázal na skutočnosť dohody medzi žalobcom a žalovaným ohľadom namontovania meračov elektrickej a tepelnej energie, z ktorej vyplýval záväzok žalobcu merač elektrickej energie namontovať a tento záväzok žalobca aj splnil. Namontovať merač tepelnej energie, bolo záväzkom žalovaného, ktorý si tento záväzok nesplnil, merač nenamontoval a v dôsledku toho zostalo jedinou možnosťou prepočítať spotrebu tepelnej energie na užívané metre štvorcové. Žalobca podaním zo dňa 3.10.2017 v nadväznosti na skutočnosť, že uhradil žalovanému spotrebu tepelnej energie za rok 2014 vo výške 1.740,- EUR (ročné zúčtovanie za rok 2014) a za rok 2015 vo výške 1.450,- EUR (ročné zúčtovanie za rok 2015), rozdiel medzi fakturovanou sumou a spotrebovanou tepelnou energiou vymedzuje sumou 1.815,08 EUR, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia, v nadväznosti na čo žalobca vymedzil uplatnené právo týmto podaním ako právo na zaplatenie sumy 2.479,64 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 664,56 EUR od 11.5.2016 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 781,43 EUR od 15.2.2017 do zaplatenia a vo výške 8 % ročne zo sumy 1.033,65 EUR od 15.2.2017 až do zaplatenia, pričom podaním zo dňa 11.4.2018 /č.l. 157/ zotrval aj na uplatnenej paušálnej náhrade spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR. Skôr ako súd o tomto návrhu žalobcu na zmenu žaloby rozhodol, žalobca podaním zo dňa 12.6.2018 uviedol, že svoj návrh berie čiastočne späť v rozsahu zodpovedajúcom rozšírenej časti nároku podľa podania z 3.10.2017 a zotrval na pôvodne uplatnenom práve na zaplatenie sumy 664,56 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.1.2016 až do zaplatenia spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 40 EUR. V nadväznosti na uvedený sled dispozitívnych úkonov žalobcu a skutočnosť, že o návrhu na zmenu žaloby súd k momentu podania žalobcu z 12.6.2018 nerozhodol, súd ďalej na základe konštatovania, tak ako to vyplýva z prípravy pojednávania podľa zápisnice z pojednávania dňa 4.9.2018 samostatne o rozšírení žaloby a o následnom späťvzatí žaloby pred prvým pojednávaním nerozhodoval a ďalej konal o predmete konania tak, ako bol vymedzený pôvodnou žalobou, teda o práve žalobcu na
zaplatenie sumy 664,56 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.1.2016 do zaplatenia a na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR. Uvedený procesný postup bol súdom volený vzhľadom na vyššie uvedené časové súvislosti dispozitívnych úkonov žalobcu (jeho návrhu na rozšírenie žaloby a následného dispozitívneho úkonu učineného predtým, ako súd vôbec o samotnom rozšírení žaloby rozhodol), všetko s poukazom na Článok 4 ods. 2 CSP, pričom zároveň tento procesný postup nebol osobitne stranami namietaný, a teda bolo nepochybné (a to i pre strany konania), ako je vymedzený predmet konania.
4. Na pojednávaní dňa 4.9.2018 žalovaný doplnil svoju procesnú obranu poukazom na bod 3 Dodatku č. 2 ku Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.8.2014, ktorý Dodatok je zo dňa 2.11.2015, podľa obsahu ktorého bodu 3 strany prehlásili, že z predmetného zmluvného vzťahu nemajú voči sebe žiadne pohľadávky a iné právne nároky. V nadväznosti na to žalovaný uviedol, že je potrebné sa primárne zaoberať otázkou, či vôbec prichádza do úvahy, aby žalobca mal v nadväznosti na to toto dojednanie voči žalovanému nejaký nárok z titulu nedoplatku na elektrike a súčasne aby bolo možné, že by existoval nárok žalovaného voči žalobcovi z titulu nedoplatku za teplo. Žalovaný má za to, že Dodatkom č. 2, ktorým došlo ku skončeniu nájmu, bolo dojednané urovnanie vzájomných práv a povinností kompletným spôsobom, čo znamená, že žiadna zo zmluvných strán nemala voči druhej zmluvnej strane nárok, avšak pokiaľ súd vyhodnotí uvedenú otázku tak, že k urovnaniu práv a povinností z existujúceho nájomného vzťahu nedošlo, zotrváva žalovaný na svojej pôvodnej procesnej obrane a navrhol vo veci vypočuť ako svedkyňu H.. O. a tiež vykonať výsluch konateľa žalovaného p. O..
5. Na doplnenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca poukazom na úpravu § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je nemožné vzdať sa práv, ktoré majú vzniknúť až v budúcnosti. Žalobca zdôraznil, že predmetný Dodatok je uzatvorený 2.11.2015 a faktúra, na podklade ktorej je odvodený nárok žalobcu na zaplatenie 664,56 EUR, bola vystavená až 31.12.2015, teda celé dva mesiace potom, ako bol Dodatok dojednaný, a teda je zrejmé, že žalobca nemohol mať v čase podpísania Dodatku predstavu o rozsahu, resp. o výške preplatku alebo nedoplatku v sume za spotrebovanú elektrickú energiu, a teda nebol si vedomý rozsahu svojho potenciálneho práva.
6. Podľa Článku 8 CSP (Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP): Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
8. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
9. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka: Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
14. Podľa § 3 ods. 1 Zákona 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov: Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
15. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
16. Podľa § 587 Občianskeho zákonníka: I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.
17. Podľa § 574 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
18. Medzi stranami sporu boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi prenajímateľom - žalovaným a nájomcom - žalobcom zo dňa 13.11.2013 /č.l. 25 až 30/, skutočnosť uzatvorenia Dohody o ukončení tejto zmluvy k 31.8.2014 zo dňa 11.8.2014 /č.l. 31/, skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom zo dňa 11.8.2014 /č.l. 17 až 22/, uzatvorenie Dodatku k tejto Zmluve zo dňa 27.2.2015 /č.l. 32 až 35/, uzatvorenie Dodatku č. 2 k tejto Zmluve, ktorý Dodatok č. 2 je zo dňa 2.11.2015 a obsah článkov 1 až 5 Dodatku č. 2 /č.l. 34/. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, tak ako bola vymedzená vyjadrením právneho zástupcu žalovaného na prvom pojednávaní v tejto veci /č.l. 208 až 209/, sa súd zaoberal primárne hodnotením dojednania bodu 3 a účinkov Dodatku č. 2 ku Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.8.2014, ktorý Dodatok č. 2 je zo dňa 2.11.2015. Žalovaný od bodu 3 Dodatku č. 2 odvodzoval v skutkovej rovine záver, podľa ktorého na základe tohto zmluvného dojednania žiadna zo strán zmluvy nemá voči druhej strane žiaden nárok a k tomuto smerovala vôľa zmluvných strán pri dojednávaní tohto bodu č. 3 Dodatku č. 2. Žalovaný v nadväznosti na to vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého je bod 3 Dodatku č. 2 dojednaním o urovnaní. Ostatnú procesnú obranu žalovaný tvrdil pre prípad, že sa súd s uvedeným primárnym argumentom procesnej obrany nestotožní. Súd v tejto časti vykonal dokazovanie oboznámením Dodatku č. 2 ku Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.8.2014 v znení jej dodatkov, ktorý Dodatok č. 2 je z 2.11.2015 /ďalej už len Dodatok č. 2/, a to ťažiskovo bodom 1, 3 a 5 tohto Dodatku č. 2, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného Y.. Q. O., ktoré dôkazy vyhodnotil spolu s ostatnými v rámci konania vykonanými dôkazmi podľa § 191 ods. 1 CSP. Na základe takéhoto vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, podľa ktorého bod 3 Dodatku č. 2 predstavuje dohodu zmluvných strán podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa zmluvné strany vzdali svojich práv vyplývajúcich z právneho vzťahu založeného predmetnou Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.8.2014. Pri uvedenom právnom posúdení sa súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného vo vzťahu k posúdeniu dojednania podľa bodu 3 Dodatku č. 2, ktorý tento bod hodnotil ako urovnanie. Zároveň súd nebol týmto právnym názorom žalovaného viazaný. Inštitút dohody o urovnaní v zmysle hmotno-právnej úpravy podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu sporných alebo pochybných práv medzi stranami. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi stranami ku momentu uzatvorenia Dodatku č. 2 existovali práva v podobe pohľadávok vymedzených konkrétnym základom a výškou, ktoré by boli medzi nimi sporné alebo pochybné. Zároveň nebola
existencia takýchto sporných alebo pochybných práv medzi stranami k momentu uzatvorenia Dodatku č. 2 v konaní žiadnou zo sporových strán ani tvrdená. Z dôvodu absencie tohto hmotno-právneho predpokladu týkajúceho sa predmetu dojednania podľa bodu 3 Dodatku č. 2 bolo potrebné posudzovať tento bod podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ako dohodu o vzdaní sa práv strán a nie podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ako urovnanie. Súd zdôrazňuje, že otázka právneho posúdenia skutkových tvrdení strán sporu je výlučnou kompetenciou súdu a súd prípadne učineným právnym posúdením stranou sporu viazaný nie je. Bod 3 Dodatku č. 2 teda predstavuje dohodu o vzdaní sa práv, ktoré k momentu účinkov Dodatku č. 2 strany voči sebe navzájom mali, a ktoré k momentu účinkov Dodatku č. 2 existovali. Dohoda podľa bodu 3 Dodatku č. 2 nemohla mať dopad v podobe právneho dôsledku zániku práv alebo práva vzdaním sa podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka na práva - pohľadávky, ktoré k momentu účinkov dojednania bodu 3 Dodatku č. 2 neexistovali (u pohľadávok z hľadiska ich vymedzenia konkrétnym základom a konkrétnou výškou). Takáto dohoda vo vzťahu k právam - pohľadávkam, ktoré by mohli vzniknúť až v budúcnosti, by bola totiž podľa úpravy § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Tu súd ako kľúčové vnímal dojednanie bodu 1 Dodatku č. 2, ktoré rieši otázku platnosti tohto Dodatku č. 2, a teda aj bodu 3 tohto Dodatku č.2 a bodu 5, ktoré rieši otázku účinnosti Dodatku č. 2, a teda aj bodu 3, viažuc účinnosť Dodatku č. 2 na deň nasledujúci po dni zverejnenia Dodatku č. 2 na webovom sídle prenajímateľa. V konaní z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného (prenajímateľa) Y.. Q. O. vyplýva, že všetky dojednania Dodatku č. 2, okrem bodu 3 boli naplnené, a teda došlo i k naplneniu bodu 5, teda k uverejneniu Dodatku č. 2 na webovom sídle prenajímateľa. Z výpovede tohto štatutárneho zástupcu žalovaného a ani z ostatných výsledkov vykonaného dokazovania však nevyplýva skutkové zistenie, kedy konkrétne k tejto právnej skutočnosti - ku uverejneniu Dodatku č. 2 na webovom sídle prenajímateľa došlo, čím nie je možné na základe vykonaného dokazovania ustáliť ani konkrétny časový moment, kedy nastali účinky Dodatku č. 2 a tým aj jeho bodu 3 (táto skutková okolnosť - konkrétny moment účinkov Dodatku č. 2 z dôvodu úplnej absencie tvrdení strán o tejto skutkovej okolnosti nemohla byť súdom hodnotená ani ako okolnosť nesporná, pokiaľ ide o konkrétne ustálenie časového momentu, kedy táto skutková okolnosť nastala). V nadväznosti na to nie je možné potom ani učiniť záver o konkrétnom časovom momente ohraničenia práva alebo práv existujúcich k momentu účinkov bodu 3 Dodatku č. 2, ktorých sa bod č. 3 týka, a na ktoré čo do ich rozsahu (u pohľadávok čo do konkrétnej výšky) má bod 3 dopad v podobe ich zániku vzdaním sa týchto práv podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ účinky Dodatku č. 2, a teda aj bodu 3 tohto Dodatku č.2 nastali v časovom intervale od platnosti Dodatku č. 2 do konca roku 2015, teda do 31.12.2015 (interval od 2.11.2015 podľa bodu 5 Dodatku č. 2 do 31.12.2015), nemôže mať bod 3 Dodatku č. 2 dopad na práva - pohľadávky, ktoré vznikli po momente, kedy nastali účinky Dodatku č. 2 do konca roka 2015. Pri vymedzení predmetu sporu ako preplatku na službe dodávky elektrickej energie za celý rok 2015 potom nie je možné skonštatovať dôvodnosť žalovanej pohľadávky v žalobcom uplatnenej výške, pretože táto v dôsledku Dodatku č. 2, bod 3 za rok 2015 v rozsahu zodpovedajúcom obdobiu od 1.1.2015 do momentu účinkov Dodatku č. 2 zanikla na základe realizácie platného právneho úkonu žalobcu - vzdania sa tohto práva žalobcu podľa bodu 3 Dodatku č. 2. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že žalobca v konaní nespochybňoval obsah písomného vyhotovenia Dodatku č. 2, a to ani v bode 3 a zároveň efektívne tiež nespochybnil a nevyvrátil tvrdenia žalovanej strany v tom smere, že vôľa strán Dodatku č. 2 smerovala k tomu, aby žiadna zo zmluvných strán nemala voči druhej zmluvnej strane žiadny nárok. Uvedené tvrdenie právneho zástupcu žalovaného /č.l. 208/ vyplýva i z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného /č.l. 219/, ktorý sa vyjadril tak, že k vyúčtovaniu dodávky tepla došlo až po skončení nájomného vzťahu, pričom pri skončení nájomného vzťahu mali strany medzi sebou dohodnutú klauzulu, že všetko majú vysporiadané. Ak účinky Dodatku č. 2 nastali až po 31.12.2015, zanikla vyššie uvedeným spôsobom vzdania sa práva žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky celá žalovaná pohľadávka. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd vzhľadom na uvedené za potrebné zdôrazniť rozlišovanie platnosti právneho úkonu a účinnosti právneho úkonu, až s ktorou účinnosťou právneho úkonu sú spojené právne dôsledky založené právnym úkonom (v tomto prípade vo vzťahu k dojednaniu bodu 3 Dodatku č. 2 účinky vzdania sa práva vyplývajúceho z predmetnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov v rozsahu existujúceho alebo existujúcich práv k momentu účinkov tohto bodu Dodatku č. 2). Rovnako súd považuje za významné zdôrazniť, že samotné vyúčtovanie elektrickej energie vznik pohľadávky žalobcu z titulu preplatku len deklaruje, nakoľko táto pohľadávka vznikala realizáciou dodávky elektrickej energie a úhradami zálohových platieb v priebehu roka 2015, a teda nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu poukazujúcou na skutočnosť, že až k 31.12.2015 bolo možné učiniť vyúčtovanie realizovanej dodávky a zálohových platieb, pretože k tomuto momentu bolo možné stanoviť len konkrétnu výšku tejto pohľadávky za celý rok 2015, ktorá však tak ako je uvedené skôr, vznikala priebežne počas roka 2015, všetko pri zohľadnení mesačnej frekvencie
realizácie zálohových platieb s poukazom na článok III, bod 3.5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 11.8.2014. Ani tieto skutočnosti však nemenia nič na vyššie uvedenom závere o relevantnosti skutočnosti nepreukázania konkrétneho momentu účinkov Dodatku č. 2 vrátane bodu 3 tohto Dodatku č. 2, ku ktorému momentu zanikli na základe dohody práva strán založené Zmluvou o nájme nebytových priestorov vzdaním sa týchto práv podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v dôsledku čoho nie je možné konkrétnou sumou na základe výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci kvantifikovať dôvodnú výšku preplatku žalobcu na zálohách za spotrebovanú elektrickú energiu za celý rok 2015. Na základe tejto primárnej argumentácie o nepreukázaní výšky žalovanej pohľadávky a v nadväznosti na to o vyhodnotení vecnej dôvodnosti procesnej obrany žalovaného viažucej sa k bodu 3 Dodatku č. 2 pri právnom posúdení tohto zmluvného dojednania, tak ako je uvedené vyššie, rozhodol súd o zamietnutí žaloby. Z rovnakých dôvodov nebolo možné ani rozhodnúť v súlade s návrhom žalobcu rozsudkom na základe uznania nároku podľa § 282 CSP. Už v samotnom odpore proti platobnému rozkazu v tejto veci žalovaný vymedzoval svoju procesnú obranu s poukazom na zánik žalovanej pohľadávky v dôsledku realizácie jednostranného právneho úkonu započítania pohľadávky žalovaného z titulu nedoplatku za dodávku tepelnej energie za rok 2014 a 2015 voči žalovanej pohľadávke, ktorý právny úkon jednostranného započítania mal realizovať žalovaný po začatí upomínacieho konania. Žalovaný teda takýmto obsahom procesnej obrany neučinil právny úkon uznania žalovanej pohľadávky, pretože tvrdil jej nedôvodnosť a zánik v dôsledku realizovaného právneho úkonu započítania /v zmysle § 282 CSP/, čo vylučovalo rozhodnutie v tejto veci rozsudkom na základe uznania nároku. Rovnaký dopad má záver súdu o nepreukázaní konkrétneho časového momentu účinkov Dodatku č. 2 vrátane bodu 3 i na žalobcom tvrdnú pohľadávku z titulu nedoplatku za tepelnú energiu za roky 2014 a 2015. Vo väzbe na to pri nepreukázaní existencie žalobcom tvrdenej výšky pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške žalovanej istiny a výšky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške vyplývajúcej z fakturácie č. XXXXXXXX v sume 3.249,32 EUR nebolo možné ani skonštatovať účinky zániku žalovanej pohľadávky a najmä ustáliť konkrétny rozsah zániku žalovanej pohľadávky na základe žalovaným zrealizovaného jednostranného právneho úkonu započítania zo dňa 19.9.2017 /č.l. 60/. Na uvedené dôvody, ktoré viedli súd k rozhodnutiu o zmietnutí žaloby v celom rozsahu zostáva pri súdom vymedzených východiskách takéhoto meritórneho rozhodnutia bez vplyvu skutočnosť, že žalovaný samotnú existenciu základu žalovanej pohľadávky v konaní - v podaní odporu proti platobnému rozkazu nerozporoval potvrdzujúc, že došlo ku nesprávnemu vyúčtovaniu vyššej spotreby elektrickej energie než bola žalobcom v skutočnosti spotrebovaná a že sám po začatí upomínacieho konania inicioval jednostranné započítanie /č.l.60/. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že pohľadávka, ktorá je predmetom započítania, je determinovaná svojím konkrétnym základom a konkrétnou výškou. Pokiaľ nie je spoľahlivo preukázaná výška žalovanej pohľadávky, ktorej sa započítanie týka z dôvodov uvedených vyššie, nie je možné jej zánik v konkrétnej výške v dôsledku započítania skonštatovať. Naviac z vykonaného dokazovania k momentu meritórneho rozhodnutia vyplýva, a to konkrétne z vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného Y.. Q. O., že v rokoch 2014 a 2015 boli na relevantnom odbernom mieste č. XXXX tri budovy, jedna bola novostavba, ktorá mala samostatné odberné miesto a dve budovy boli staršie povahy unimobuniek. Pokiaľ išlo o budovu využívanú subjektom žalobcu, tak dodávané teplo sa účtovalo žalobcovi, pokiaľ bolo dodávané teplo aj do inej budovy, teplo sa rozpočítavalo podľa metrov štvorcových. V určitom období rokov 2014 a 2015 využívala druhú budovu vykurovanú z označeného odberného miesta aj iná firma, ktorú nevedel štatutárny zástupca žalovaného označiť. V prípade, že sa jednalo o obdobie, kedy priestor využívala aj táto ďalšia osoba, tak sa teplo, ktoré bolo dodané, rozúčtovávalo podľa metrov štvorcových využívanej plochy, prenajatej plochy medzi tretí subjekt a žalobcu. V prípade, že táto firma už teplo na predmetnom odbernom mieste neodoberala a nevyužívala tieto priestory, boli využívané tieto priestory aj žalovaným ako skladové priestory a bola tam napríklad uskladnená rezačka, pričom v tej dobe sa priestory nevykurovali a dodávka tepla z tohto odberného miesta bola účtovaná žalobcovi /č.l. 219 - 220/. Na základe vyhodnotenia takéhoto vyjadrenia sa štatutárneho zástupcu žalovaného v rámci jeho výpovede podľa § 191 ods. 1 CSP a pri zohľadnení výsledkov ostatného vykonaného dokazovania ťažiskovo oboznámením faktúr vystavených subjektom Žilinská teplárenská a.s. ako predávajúcim na žalovaného ako kupujúceho podľa č.l. 126 a nasledujúce vrátane rozdelenia fakturovaného plnenia na odberné miesta podľa druhej strany týchto daňových dokladov - faktúr, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP súd konštatuje, že nie je ani z týchto dôvodov spoľahlivo preukázaná výška žalovaným tvrdenej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu dodávky tepla v rokoch 2014 až 2015 vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXX v sume 3.249,32 EUR a konkrétna takto žalovaným tvrdená výška pohľadávky nie je preukázaná ani svedeckou výpoveďou svedkyne p. Q. O., ktorá výpoveď je síce hodnoverná, avšak vo vzťahu ku konkrétnej výške predmetnej pohľadávky žalovaného výlučne všeobecná, neposkytujúca dostatočný podklad pre záver o preukázaní
pohľadávky žalovaného v konkrétnej výške 3.249,32, -EUR. Tieto konštatovania však uvádza súd len podporne pri zdôraznení vyššie uvedeného primárneho argumentu, ktorý viedol súd k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby. Rovnako pri zohľadnení primárnych dôvodov rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby nevzhliadol súd priestor a dôvod pre posudzovanie konania žalobcu ako rozporného s dobrými mravmi a pravidlami poctivého obchodného styku pri uplatnení žalovanej pohľadávky, ako to namietal žalovaný.
19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto je stranou sporu v tomto konaní úspešnou žalovaný, ktorému súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 a 2 súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).