Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: C. I., L.. XX.XX.XXXX, J. K.Á. Č.. XX, C., zast. Okenica Šula & Co. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. K. Č.. XXX/X, J., zast. Mgr. Ing. Vladimír Haukvitz, advokát, so sídlom: Lachova 11, Bratislava, o zaplatenie 7.990,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 09.05.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.990,- Eur, titulom náhrady škody spôsobenej trestným činnom žalovaného. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako konateľ spoločnosti KG Outsorcing, s.r.o., IČO: 44 752 695, uzavrel dňa 03.08.2012 so spoločnosťou AAA AUTO, a.s. IČO: 35 858 699, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Peugeot 407, EČ: BA 84ISX, r. v. 2008 (ďalej len „Vozidlo") za kúpnu cenu 7146 Eur. Žalovaný súčasne s tým uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 aj zmluvu o zabezpečení, na základe ktorej si zabezpečil finančné prostriedky potrebné na zaplatenie kúpnej ceny Vozidla. Súčasťou podmienok zmluvy so spoločnosťou Consumer Finance Holding bol aj zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu v prospech Consumer Finance Holding. Následne došlo na vozidle k poškodeniu, v dôsledku čoho sa stalo nepojazdným a vyžadovalo si servisnú opravu. V čase, keď sa vozidlo nachádzalo v servise. Žalovaný napriek tomu, že nebol vlastníkom, konkrétne dňa 31.12.2012, uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorou malo byť na žalobcu prevedené vlastnícke právo k vozidlu, a to za kúpnu cenu 2.050,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo si vyžadovalo rozsiahle opravárenské práce, čomu zodpovedala aj kúpna cena vozidla v hodnote 2.050,-€, pričom o štyri mesiace skôr bola jeho trhová hodnota 7.146,- Eur, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal dôvod pochybovať o vlastníckom práve k vozidlu, žalobca zabezpečil opravu vozidla. Po oprave vozidla sa žalobca rozhodol vozidlo predať prostredníctvom ponuky vozidla v prevádzke Autobazáru RADEON. Vozidlo bolo ponúkané na predaj za sumu 7.990,- Eur. Žalovaný následne dňa 23.3.2013 vozidlo žalobcovi z areálu autobazáru ukradol. Vozidlo bolo bezprostredne po vyššie uvedenom skutku vyšetrovateľom zaistené, čomu je tak doposiaľ. Dňa 17.02.2017 nadobudol právoplatnosť Trestný rozsudok, ktorým konajúci súd uznal žalovaného za vinného z prečinov sprenevery a krádeže. Z obsahu výroku vyššie označeného Trestného rozsudku vyplýva, že žalobca bol odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces. Žalobca si v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku v priebehu trestného konania proti žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom žalovaného. Nakoľko súd v trestnom konaní odkázal žalobcu s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, uplatňuje si žalobca nárok na náhradu škody v tomto konaní.

3. Súd platobným rozkazom zo dňa 27.12.2017, č. k. 8C/27/2017-17, návrhu žalobcu vyhovel a žalovanému uložil, zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný písomným podaním zo dňa 02.02.2018 odpor. Žalovaný podaným odporom namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, s tvrdením, že tento nie je ani nebol nikdy zapísaný ako vlastník alebo držiteľ vozidla, ako aj z dôvodu, že toto motorové vozidlo odpredal tretej osobe. Žalovaný ďalej namietal, uplatnenú výšku náhrady škody, ktorú žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka, ako aj samotný vznik škody, spôsob jej vyčíslenia a uplatnené úroky z omeškania. Ďalej uviedol, že nárok žalobcu na uplatnenie práva na náhradu škody považuje podľa §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za premlčaný.

4. Podaním doručeným súdu elektronicky 04.05.2018 žalobca podal vyjadrenie k odporu žalovaného, kde vo vyjadrení uviedol, že námietke žalovaného k vecnej legitimácii žalobcu odôvodnenej tvrdením, že žalobca „nie je a ani nebol zapísaný ako vlastník, alebo držiteľ osobného motorového vozidla, ako aj z dôvodu, že toto osobné motorové vozidlo odpredal tretej osobe.“ Nerozumie, pričom poukázal, že dňa 17.2.2017 nadobudol právoplatnosť Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.2.2017 v trestnej veci žalovaného, spis. zn. 2T/48/2014, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu, v dôsledku ktorého bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 7.990,-€. Ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku, je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. V súvislosti s námietkou nepreukázania výšky škody žalobca, uviedol, že v konaní predložil Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.2.2017 v trestnej veci žalovaného, spis. zn. 2T/48/2014, z ktorého vyplýva výška spôsobenej škody. Žalobca ďalej poukázal na právny názor obsiahnutý v uznesení Najvysˇsˇieho su´du CˇR z 31.8.2004, sp. zn. 25Cdo/242/2004, ktorý sa týka záväznosti trestného rozsudku v časti výroku obsahujúceho opis ujmy na zdraví. Uvedený právny názor možno per analogiam, aplikovať aj v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody. V právnej veci ktorou sa zaoberal Najvyšší súd CˇR boli posudzované nároky v dôsledku vzniku ujmy na zdraví. Podľa právneho názoru Najvysˇsˇieho súdu CˇR „...je tak pre následné občiansko-právne konanie záväzne rozhodnutie, aký skutok sa stal, kto ho spáchal, ako aj to, aká ujma na zdraví bola týmto skutkom spôsobená ...“ Na margo odlišností slovenskej a českej procesnej úpravy žalobca uviedol, že v čase posudzovania uvedenej právnej otázky bola slovenská právna úprava totožná s právnou úpravou v českom právnom poriadku. V otázke premlčania nároku žalobca poukázal na ustanovenie § 112 OZ, podľa ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Žalobca ďalej poukázal, že si v priebehu trestného konania v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; pričom poškodený si návrh musí uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Žalobca ďalej odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. decembra 1983, sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985, zaoberajúci sa situáciou, že ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje. Zápisnice o výsluchoch žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní (z 23.3.2013, 26.3.2013) opakovane obsahujú protokolácie v zmysle ktorých žalobca žiadal o náhradu spôsobnej škody podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Otázku výšky uplatneného nároku je možné vyhodnotiť interpretáciou výpovedí žalobcu, ktorý v jednotlivých výpovediach oznámil hodnotu kúpnej ceny motorového vozidla, hodnotu zhodnotenia motorového vozidla ako aj cenu, za ktorú malo byť motorové vozidlo po oprave predané. Na dôvažok treba poukázať na skutočnosť, že súd si vo výroku trestného rozsudku vzal za smerodajný údaj pre určenie výšky škody hodnotu vozidla, za ktorú malo vozidlo predané, t.j. 7.990,-€, že žalovaný sa proti výrokom obsiahnutým v trestnom konaní nebránil a nepodal odvolanie.

5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na písomne podanej žalobe a žiadala, aby súd žalobe vyhovieť. Kde uviedla, že aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva z trestného konania, kde žalobca bol poškodený v trestnom konaní z konania spáchaného zo strany žalovaného, kde výška škody bola predmetom trestného konania.

6. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2018 právny zástupca žalovaného spochybnil žalobu, v celom rozsahu a uviedol, že je nesporné, že žalobca kúpil predmetné motorové vozidlo na základe kúpno- predanej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, a to z dôvodu, že 09.01.2013 sa stala vlastníkom daného motorového vozidla Zuzana Džadžanová to znamená, že žalobca sa zbavil vlastníckeho práva a vlastník nepodal žiadnu žalobu o náhradu škody a žalobca dané skutočnosti úmyselne zamlčal. Zo zápisnice výsluchu poškodeného zo dňa 23.3.2013 vyplýva, citované „auto sa neskôr prepísalo na základe plnej moci dňa 09.01.2013 na Zuzanu Džadžanovú. Rozhodol som sa, že auto napíše na ňu kvôli ekonomickým dôvodom, nakoľko prepis v rámci okresu je lacnejší stojí 33 Eur, mimo okresu 66 Eur.“ Ďalej uviedol, že zo zápisnice, výsluchu poškodeného dňa 26.3.2013 vyplýva „vozidlo som prepísal na kamarátku Zuzanu Džadžanovú, vozidlo som kúpil za 2050 Eur, po oprave bola hodnota vozidla 5.000 Eur,“ tzn. že výška škody, ktorú žiada žalobca v zmysle občianskeho zákonníka 7.990 Eur nemôže byť výška škody v takejto hodnote. Zo zápisnice vyplýva, že daná cena bola vyvolávacia cena za ktorý chcel autobazár auto predať, ale táto kúpna cena nemôže byť totožná s výškou škody. Z lustrácie vozidiel prostredníctvom VIN, zistil že motorové vozidlo má v súčasnosti evidenčné číslo PK-851EC. Zuzana Džadžanová prepísala motorové vozidlo, a predpokladá, že tak urobila po právoplatnosti rozsudku 17.2.2017 do 21.6.2017 v tomto medziobdobí prepísala dané motorové vozidlo. Z poistnej zmluvy č. 0073013632 taktiež vyplýva, že bola uzatvorená a poistenie vzniklo dňa 23.6.2017. Okresné riaditeľstvo mu umožnilo nahliadnuť do spisu z ktorého vyplýva, že teraz súčasný vlastník motorového vozidla je žalobca ktorý disponuje s týmto motorovým vozidlom a užíva ho.

7. Písomným podaním doručeným súdu elektronicky dňa 15.06.2018 žalobca, k vyjadreniam a dôkazom prezentovaným žalovanou stranou na pojednávaní dňa 07.05.2018 doručil vyjadrenie, ktorým uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazuje na otázku vlastníctva motorového vozidla a s tým spojenú otázku aktívnej vecnej legitimácie, je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v čase predaja predmetného vozidla žalobcovi nebol jeho vlastníkom, v dôsledku čoho nemohlo vlastníctvo vozidla prejsť ani na žalobcu. Skutočnosť, že žalobca mal previesť vlastníctvo na ďalšiu osobu je preto v danom prípade nerozhodná, nakoľko tento, ako aj ďalšie prevody vlastníckeho práva sú v zmysle zásady nemo plus iuris ad alíum transferre potest, quam ipse habet (každý môže na druhého preniesť iba toľko práva koľko má) absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Vlastnícke právo k vozidlu svedčilo v rozhodnom čase spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130, s ktorou Žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k vozidlu uzavrel zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej si zabezpečil finančné prostriedky potrebné na zaplatenie kúpnej ceny vozidla. V súvislosti s tvrdeniami právneho zástupcu žalovaného, v zmysle ktorých žalobca „prepísal“ vozidlo na kamarátku. Otázka evidencie motorových vozidiel je právne bezvýznamná. Zápis držiteľa motorového vozidla v evidencii vozidiel nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Pokiaľ je ku dnešnému dňu evidovaný ako držiteľ vozidla žalobca, je tomu tak na základe iného právneho titulu, ako kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Žalobcovi vznikla škoda v dôsledku trestného činu žalovaného. Podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.2.2017, vyhláseného v trestnom konaní, č. k. 2T/48/2014 bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu, ktorým spôsobil poškodenému, t.j. žalobcovi škodu, a to vo výške 7.990,-€ (viď str. 2, výrok v bode 2. Trestného rozsudku). Žalovaný dopustil konania, ktoré je protiprávne, a v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda už bolo právoplatne rozhodnuté už spomínanom trestnom konaní. Žalobca má za to, že v zmysle ust. § 193 C.s.p, je súd týmito závermi viazaný vo svetle čoho je argumentácia žalovaného ohľadne absencie aktívnej legitimácie bezpredmetná. Škoda spôsobená žalobcovi pozostáva z kúpnej ceny zaplatenej žalovanému, z hodnoty vykonanej opravy, a ušlého zisku získaného z budúceho predaja opraveného vozidla. Skutočnosť, či kúpna cena bola žalovanému zaplatená priamo, alebo prostredníctvom sprostredkovateľa je z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovaného za škodu bez právneho významu.

8. Na pojednávaní konanom dňa 01.10.2018 právny zástupca žalobcu zabezpečil prítomnosť svedka za účelom odborného vyjadrenia, za aké kúpne ceny sa dané motorové vozidla predávajú, nakoľko žalovaný spochybnil danú výšku škody. Právny zástupca žalovaného namietol výsluch svedka, z dôvodu, že svedok nemá odborné vzdelania a nevie sa vyjadriť ohľadom výšky škody, kde aj sám žalobca uvádza v trestnom konaní, v zápisnici výsluchu svedka aká bola dohodnutá kúpna cena.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvoril s treťou osobou, nakoľko vedel, že nie je vlastníkom vozidla žiadal overenú kúpnu zmluvu a plnú moc na prepis motorového vozidla, pričom zaplatil kúpnu cenu 2.050 Eur, po kúpe investoval do vozidla zhruba 3000 Eur. Vozidlo kúpil za účelom opravy a následného predaja. Vozidlo kupoval v dobrej viere s tým, že nie je zaťažené právami tretej osoby. V súčasnosti je evidovaný ako vlastník vozidla a týmto aj disponuje, nakoľko ho kúpil od leasingovej spoločnosti. Žalobca predložil dohodu o urovnaní na nahliadnutie z ktorej vyplýva, že predávajúci je Consumer Finance Holding, a.s. a Zuzana Džadžanová kupujúca, ktorá tam figuruje, pretože spoločnosť chcela, aby tam bola zapísaná, nakoľko bola zapísaná v technickom preukaze, aby nevznikli problémy. Zuzana Džadžanová bola vlastníkom v období 09.01.2013 do 21.06.2017. Žalobca bol vlastníkom vozidla od 21.6.2017, kde po prepise bolo vozidlo vyradené z evidencie. Nachádza sa v tom istom stave ako pred rokom. Nachádza sa v takom stave ako v deň odhlásenia z evidencie, nechýba tam jediná súčiastka. Kúpil opäť motorové vozidlo za sumu 500 Eur s tým, že nie sú žiadne možné iné návrhy a reklamácie. Zuzana Džadžanová bola evidovaná aj vo veľkom technickom preukaze, žalobca mal kúpno-predajnú zmluvu ako vlastník, Zuzana Džadžanova bola ako držiteľka. Spoločnosť KG outsourcing zanikla ex offo, preto komunikoval so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a dohodli sa na sume 500 Eur, nakoľko do motorového vozidla investoval, lebo bolo búrané.

10. Podaním doručeným súdu osobne dňa 14.11.2018 právny zástupca žalovaného doručil súdu stanovisko ku skutočnostiam predneseným na pojednávaní konanom dňa 01.10.2018. Žalobca poukázal na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca v právnom zastúpení tvrdí, že o tom kto je škodca sa dozvedel až po vyhlásení rozsudku dňa 06.04.2015 v konaní 2T 48/2014. Podľa zápisníc z výsluchov žalobcu zo dňa 23.03.2013, 26.03.2013 a 30.04.2013, kedy žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku a súčasne už 26.03.2013 mal vedomosť o osobe škodcu. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2014 si žalobca právo na náhradu škody neuplatnil, ale žiadal, aby mu bolo vrátené motorové vozidlo. Vzhľadom na nejasné vlastnícke vzťahy k predmetnému vozidlu bolo toto dňa 23.03.2013 uložené do depozitu OR PZ v Pezinku. Vyšetrovateľka OR PZ v Pezinku vyzvala listom Spoločnosť Consumer Finance Holding a žalobcu na uplatnenie si vlastníckeho práva. Spoločnosť Consumer Finance Hoding e-mailom oznámila, že si neuplatňuje vlastnícke právo, ale podáva žalobu na finančné plnenie. Žalobca podal dňa 17.10.2013 žalobu, ktorú neskôr vzal v celom rozsahu späť, zrejme z dôvodu, že vecná pasívna legitimácia by bola na strane vlastníčky a držiteľky motorového vozidla Zuzany Džadžanovej. Vlastnícke právo si uplatnil žalobou proti Zuzane Džadžanovej a žalobcovi na Okresnom súde Bratislava 5 sp. zn. 24C/371/2013. Pretože spoločnosť Consumer Finance Holding si neuplatnila vlastnícke právo, nebola zapísaná ako vlastník a držiteľ, teda nemala vlastnícke právo k predmetnému vozidlu sa javí žalobcom v právnom zastúpení predložená dohoda o opätovnej kúpe ako bezpredmetná v tomto konaní. Kúpno

- predajná zmluva zo dňa 31.12.2013 neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je kúpna cena. Žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad, že zaplatil sumu 2.050,- eur a ani v občianskoprávnom konaní sp.zn. 24C/371/2013 nepredložil takýto doklad o zaplatení kúpnej ceny.( príloha č.8). Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že nebola ani v trestnom ani v občiansko-právnom konaní žiadnym relevantným dokladom preukázaná suma 3.000,- eur, ako uvádza žalobca v právnom zastúpení, a že táto nie je škoda žalobcu, ale táto sa javí ako výdavok do cudzieho majetku, alebo ako bezdôvodné obohatenie na strane vlastníčky a držiteľky motorového vozidla Zuzany Džadžanovej, ktorá v dobe od 09.01.2013 do 20.06.2017 predmetné vozidlo vlastnila. Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že žalobca je vlastníkom a držiteľom tohto motorového vozidla je aj suma ušlého zisku tvrdená žalobcom v právnom zastúpení irelevantná. Žalobca keď motorové vozidlo kúpil bol oboznámený s technickým stavom a teda mal vedomosť, že musí vynaložiť finančné prostriedky na opravu. Žalobca v právnom zastúpení neustále poukazuje na trestné konanie 2T/48/2014, pričom úmyselne opomína, že súd odkázal poškodených podľa ustanovenia § 288 Trestného poriadku na občiansko-právne konanie, čo znamená, že súd na základe výpovedí poškodených nemal daný podklad na vyslovenie povinnosti o náhrade škody podľa ustanovenia § 287 Trestného poriadku. Žalobca v právnom zastúpení spochybňuje, že Zuzana Džadžanová bola vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla, aj keď bola zapísaná v evidencii. Žalobca v právnom zastúpení nemá právo robiť výklad, resp. spochybňovať zákon č. 8/2009 Z. z. Podľa tohto zákona jednoznačne v ustanoveniach § 111 až 118 definovaná evidencia vozidiel, evidencia vlastníkov a držiteľov. Ďalej je v týchto ustanoveniach upravený aj postup orgánu Policajného zboru a povinnosti vlastníkov alebo držiteľov pri nahlasovaní zápisu zmien do tejto evidencie. Z uvedených ustanovení a dokumentov zaslaných OR PZ v Pezinku vyplýva jednoznačne, že za vlastníka a držiteľa sa jednoznačne považuje Zuzana Džadžanová, a to v dobe od 09.01.2013 do 20.06.2017.

11. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.11.2018 uviedol, že p. Kučeriaka splnomocnil len ohľadne poistky a týchto vecí, vozidlo išlo k nemu do servisu keď bola dopravná nehoda. Zo strany p. Kučeriaka bol návrh na predaj, kde povedal, že to bude treba upraviť ako celok, nakoľko na aute viazol úver preto vyžiadal podklady od spoločnosti Quatro. Potom sa nevedel p. Kučeriakovi dovolať, nedvíhal mu telefón, začalo mu to byť divné. Následne došlo k tej veci, že zbadal, že je vozidlo v autobazári, malo isté evidenčné číslo. Ste v domnení v tom, že máte auto v servise a zrazu zistíte, že dané motorové vozidlo je zapísané na p. Džadžanovú a ponúkané v bazári na predaj. Keď policajti prišli ku nemu domov tak im ukazoval kúpne zmluvy, že ide o majetok jeho firmy. To bolo v ten istý deň 23.3.2013. Pán Kučeriak mu kúpnu cenu za motorové vozidlo neodovzdal. Pána Jakubca v živote nevidel. Podpis na kúpnej zmluve bol na matrike overený. Predmetom kúpnej zmluvy bolo motorové vozidlo, kde mu bolo povedané, že aby kupujúci neodskočil od kúpnej zmluvy sa podpíše kúpno-predajná zmluva a potom sa doriešia veci. Nakoľko bolo auto v danom čase nabúrané na riešenie poistnej udalosti bol pridelený p. Kučeriak.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 19.11.2018 uviedol, že žalovaný si druhým kľúčom otvoril vozidlo a vtedy zistil, že v tieniacej clone z druhej strany je v osvedčení o evidencii časť I a II uvedený vlastník Zuzana Džadžanová.

13. Žalovaný predložil súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C/371/2013- 179 zo dňa 04.02.2015, ktorým súd určil, že kúpno-predajná zmluva uzatvorená dňa 31.12.2012 medzi predávajúcim Marekom Kajošom, r.č. 800611/7339, bytom Družstevná 8, Báhoň a kupujúcom Máriom Jakubcom, r.č. 750831/6079, bytom Dukelská 35, Modra, je neplatná. Žalobca v danom konaní a to spol. KG outsourcing, spol. s r.o., je vlastníkom osobného motorového vozidla Peugeot 407, EČV: BA 841 SX, VIN: VF36DRHRH21709405, striebornej farby, rok výroby 2008. Uznesením č.k. 10Co/149/2015-204 Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, a to z dôvodu, že žalobca bol ku dňu 09.12.2015 vymazaný z obchodného registra a z dôvodu ex offo výmazu zanikol bez právneho nástupcu.

14. Z odôvodnenia daného rozsudku č.k. 24C/371/2013- 179 vyplývam, že v danom konaní súd vypočul svedkov Jána Kučeriaka, ktorý uviedol, že spol. KG outsourcing, spol. s r.o., dala vozidlo k nim do servisu po havárii, malo sa opravovať, nemalo však havarijné poistenie a tiež p. Kajoš nemal dosť peňazí na opravu, tento sa ho spýtal, či by vozidlo niekto nechcel. Auto muselo ísť na kontrolu originality, kde pracuje jeho známa p. Pecová, ktorej spomenul, že vozidlo je na predaj. Následne p. Pecová telefonovala, že jej spolupracovník má záujem, chcela vedieť aká je kúpna cena. Kontaktoval p. Kajoša, ktorý sa vyjadril, že vozidlo môže byť predané za 2.500,-€. Keďže bolo treba zaplatiť kontrolu originality, prepis a nejaké papiere, žalovaný v druhom rade navrhoval nižšiu predajnú cenu, a to v rozpätí 2.000-2200, cena je uvedená na kúpnej zmluve. Nižšiu kúpnu cenu oznámil p. Kajošovi, tento súhlasil, predmet kúpy po celý čas zostal v areáli pracoviska kontroly originality. Kúpnu zmluvu prevzal od žalovaného 2/, boli vyplnené jeho iniciály ako kupujúceho, tiež zmluvu podpísal, predávajúci mal dopísať svoju časť a overiť celú zmluvu aj so svojím podpisom. S p. Kajošom išli do Modry na matriku, bol pri overovaní podpisu, všetko sa to udialo 31.12.2012. Po overení podpisu telefonoval žalovanému v druhom rade a mali sa všetci traja stretnúť, stretnutie sa však neuskutočnilo. Zmluvu s overeným podpisom aj vyplneným predávajúceho dal žalovanému v druhom rade, spolu s plnou mocou, ktorú mu udelil žalobca na prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte, vozidlo s dokladmi aj kľúčmi zostalo v areáli kontroly originality. Žalovaný v druhom rade mu dal peniaze do ruky, hneď v ten deň, teda 31.12.2012 dal peniaze p. Kajošovi. Keď bral peniaze od žalovaného v druhom rade, v aute sedela p. Pecová, ktorá videla, že peniaze od p. Jakubca zobral. Za p. Kajošom išiel sám a peniaze mu odovzdal. Nemal písomné poverenie od p. Kajoša na celú transakciu, len ústne. Nevie, prečo nie je na kúpnej zmluve uvedená kúpna cena, nesledoval to. Mal vedomosť, že vlastníkom vozidla je právnická osoba, že časť vozidla bola financovaná cez úver v tom čase nevedel. Svedkyňa Barbora Pecová do zápisnice súdu vypovedala, že koncom roku 2012 prišiel p. Kučeriak na kontrolu originality, kde ona pracuje, zo vzájomnej debaty vyplynulo, že žalobca chce auto kvôli peniazom predať. Predaj inicioval p. Kučeriak, ona mala pocit, že vystupuje ako zástupca žalobcu. Žalovaný v druhom rade ako kolega prejavil záujem o auto, sprostredkoval overenie kúpnej zmluvy na notárstve, zmluvu priniesol p. Kučeriak, nemá vedomosť ako ju účastníci podpisovali ani kto zmluvu vypracoval.

Bola prítomná, keď žalovaný v druhom rade odovzdával peniaze za auto p. Kučeriakovi, dal mu vyše 2.000,-€, ďalej nevie, čo sa s peniazmi dialo. Svedkyňa Romana Kajošová, manželka konateľa žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že nevedela o zmluve medzi manželom a p. Jakubcom. Manžel spomínal, že firma je v zlom stave a nevládze splácať auto, ktoré kúpil na leasing alebo pôžičku, nebolo platené v hotovosti. Auto bolo havarované, poisťovňa neplnila a preto bol manžel nútený auto aj so záväzkom voči leasingovej spoločnosti posunúť niekomu ďalšiemu. Pán Kučeriak auto opravoval, manželovi ponúkol, že má záujemcu na odkúpenie auta aj so záväzkami, čo vie od manžela. Peniaze za auto manžel určite nedostal, vedela by o tom, hospodária spoločne a predpokladá, že by jej o tejto skutočnosti povedal. Manžel sa lieči na mániodepresiu, jeden až dva roky navštevuje pravidelne psychiatra a berie lieky, stalo sa, že urobil rozhodnutie, ktorého následky si neuvedomil. 15. Splnomocnením zo dňa 31.12.2012 splnomocniteľ Marek Kajoš splnomocnil Mária Jakubca na všetky právne úkony spojené s prihlásením a odhlásením motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte, značka vozidla Peugeot 407, VIN: VF36DRHRH21709405, na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Pezinku.

16. Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 31.12.2012 vyplýva, že predávajúci Kajoš Marek, Družstevná 8, Báhoň, r.č. 800611/7339 oboznámil kupujúceho Mária Jakubca, Dukelská 35, Modra, r.č. 750831/6079 o stave motorového vozidla a nezamlčal žiadne vady, o ktorých by vedel a mal kupujúceho oboznámiť, a to vozidla zn. Peugeot 407, VIN: VF36DRHRH21709405, rok výroby 7.2.2008. Kupujúci prehlasuje, že si uvedené vozidlo riadne prezrel, zistil všetky vonkajšie nedostatky, ktoré treba odstrániť, oboznámil sa s technickým stavom vozidla, skontroloval funkčnosť všetkých funkcií. Predávajúci prehlasuje, že na aute nie je záložné právo, leasing, úver a nemá naň nárok žiadna tretia osoba. Zmluva je opatrená vlastnoručnými podpismi predávajúceho a kupujúceho, podpis predávajúceho je overený na matrike v Modre dňa 31.12.2012. V texte zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na cene, ktorej uvedenie v zmluve absentuje.

17. Zo zápisnice o výsluchu poškodeného Mária Jakubca zo dňa 23.03.2013 vyplýva, že dňa 31.12.2013 sa dohodol s pánom Kučeriakom na kúpe predmetného vozidla, ktoré bolo v tom čase nabúrané. Kučeriaka videl v danom dni prvý krát. Motorové vozidlo chcel odkúpiť za podmienok spísania kúpnej zmluvy, t.j. odkúpenie vozidla, avšak za podmienok, že pôvodný majiteľ s tým súhlasí a na zmluve bude overený podpis. V tom čase vedel, že majiteľom vozidla nie je pán Kučeriak, ale Marek Kajoš, auto je písané na jeho firmu. On mu zmluvu dal hneď na mieste, nakoľko ju mal pri sebe vytlačil cez počítač s tým, že Kučeriak mu v ten istý deň prinesol majiteľom predmetného vozidla Marekom Kajošom podpísanú zmluvu, overenú matrikou. Osobu Mareka Kajoša vôbec nepozná. Hneď v ten deň 31.12.2012 v Modre pred Mestkým úradom Kučeriakovi vyplatil na ruku za vozidlo 2050 Eur, pričom bola prítomná Barbora Pecová. Po vyplatení sumy za vozidlo, ktoré bolo v tom čase v areáli Rozálka zaparkované, išiel hneď pre neho.

18. Z rozsudku Okresného súdu 2T/48/2014 jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný Marek Kajoš na hlavnom pojednávaní vypovedal okrem iného, že čo sa týka kúpno predajnej zmluvy z 31.12.2012 bol oslovený Kučeriakom, u ktorého mal motorové vozidlo Peugeot 407 v servise, nakoľko tento mal záujem o prevod predmetného vozidla spolu so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení spoločnosti QuatroCar čo je forma spotrebného úveru. S týmto spoločnosť QuatroCar súhlasila, poslal mu k tomu dokumentáciu, ktorá je k tomu potrebná, t.j. formuláre, ktoré bolo treba vyplniť a zaslať na schválenie k takémuto úkonu. Osobu, ktorá mala záujem o prevod týchto práv a povinností vyplývajúcich z uvedených zmlúv QuatroCar, ktorú mu sprostredkoval Kučeriak nepoznal, ani nepozná a nikdy sa s ňou nestretol. Kučeriak navrhol, aby kupujúci si to nerozmyslel, že si ho treba zabezpečiť formou kúpnej zmluvy, aby to vyzeralo dôveryhodne navrhol mu, aby si overil podpis. Túto kúpnu zmluvu vypisoval Kučeriak, keďže mal predmetné motorové vozidlo v servise a keďže bol aj poverený vyriešiť poistnú udalosť poisťovňou Kooperativa. Následne sa dozvedel, že predmetné motorové vozidlo sa nachádza v Autobazáre Radeon, a vtedy si uvedomil, že zo strany Kučeriaka sa udiali veci o ktorých, v tom čase nevedel a preto sa rozhodol, ako konateľ spoločnosti KG outsourcing, s.r.o.,auto zoberie. Mário Jakubec vo výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že vyplatil Kučeriakovi 2050 Eur, pri tomto akte bola Barbora Pecová. Ján Kučeriak na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že do hodiny ako obdržal finačné prostriedky od kupujúceho tieto osobne odovzdal obžalovanému, nikto pritom nebol.

Barbora Pecová na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že pri mestskom úrade v Modre Mário Jakubec dal Kučeriakovi peniaze, a to viac ako 2000 eur. Romana Kajošová manželka obžalovaného uviedla, že nemá vedomosť, že v uvedený deň tretíkrát Kučeriak už u nich nebol a rovnako nemala vedomosť o tom, že by jej manželovi dával nejaké finančné prostriedky. Keďže majú spoločnú domácnosť, tak spolu ekonomicky hospodária, v prípade, ak by manžel dostal finančné prostriedky od Kučeriaka, tak o týchto veciach by jej manžel určite povedal a taktiež nedošli ani neskôr žiadne finančné prostriedky od Kučeriaka.

19. Podľa histórie vlastníkov vozidla zn. Peugeot 407, EČV: BA 841 SX, VIN: VF36DRHRH21709405 v čase od 7.2.2008 do 8.8.2012 bola evidovaná ako vlastník vozidla spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., v čase od 07.02.2018 do 08.08.2012, spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. od 08.08.2012 do 09.01.2012, od 09.2013 do 21.06.2017 Zuzana Grebeči Džadžanová, od 21.06.2017 Mário Jakubec.

20. Podľa §39 Občianskeho zákonníka /OZ/ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa §37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa §40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

23. Podľa §40 ods. 3 veta prvá písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.

24. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník skr. „OZ“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ, hrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

27. Podľa § 442 ods. 4 OZ, ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

28. Podľa § 451 ods. 1 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 OZ, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 288 Trestného poriadku, Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

31. Podľa § 112 OZ, Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

32. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

33. Pokiaľ ide o posúdenie návrhu žalobcu súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („aura novit curia“).

34. Právna zástupkyňa žalobcu odôvodňovala výšku škody z rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/48/2014 zo dňa 17.02.2017, z ktorého vyplýva výška spôsobenej škody. Kde súd poukazuje, že v danom rozsudku bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku žalobca ako poškodený odkázaný na náhradu škody na civilný proces. To znamená, že v trestnom konaní sa nekonalo dokazovanie ohľadné výšky škody, nakoľko by bola potreba vykonania ďalšieho dokazovanie, ktorá by presahovala potreby trestného konania a predĺžilo by ho, a preto žalobca bol odkázaný nárokom na náhradu škody na civilný proces, v ktorom sa bude dokazovať výška škody a či nárok poškodeného je dôvodný.

35. Žalovaný namietal premlčanie nároku na uplatnenie práva náhradu škody, kde vo vyjadrení z 12.11.2018 uviedol, že žalobca poukazuje na ustanovenie § 106 ods. 1 pričom žalobca tvrdí, že o tom kto je škodca sa dozvedel až po vyhlásení rozsudku zo dňa 06.04.2015 v konaní 2T 48/2014. Žalovaný má zato z výsluchu žalobcu zo dňa 23.03.2013, 26.03.2013 a 30.04.2013, kedy si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podľa ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku a súčasne už 26.03.2013 mal vedomosť o osobe škodcu. Súd mal za preukázané, že žalobca si v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatnil nárok na náhradu škody, kde v zmysle § 112 premlčacia doba počas daného konania neplynie. Žalobca nemohol mať vedomosť počas konania, či sudca rozhodne o jeho výške škody, alebo ho odkáže na civilné konanie, v prípade podania žaloby na súd na náhradu škody pred odkázaním na civilný proces, by išlo o predčasné podanie. Po skončení trestného konania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený žalobca bol vyrozumený o skončení konania, beh premlčacej doby pokračuje. Rozsudok sp. zn. 2T/48/2014 nadobudol právoplatnosť dňa 17.02.2017, žalobca podal žalobu na súd dňa 09.05.2017, čo vyplýva, že nárok žalobcu podľa § 106 OZ, ani podľa § 107 OZ, nie je premlčaný.

36. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, a to z toho dôvodu, že vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla bola uvedená Zuzana Grebeči Džadžanová Žalovaný poukázal na zákon č. 08/2009 cestný zákon, a to, že Zuzana Grebči Džadžanová bola vlastníkom motorového vozidla. V zmysle § 2 ods. 2 písm. c) cestného zákona, je držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a II. časť ako držiteľ osvedčenia, alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine. Otázka vlastníctva v tomto konaní je irelevantná nakoľko žalovaný v čase prevodu motorového vozidla nebol vlastníkom motorového vozidla, keďže k motorovému vozidlu mala vlastnícke právo spoločnosť Consumer Finnace Holding a.s. a teda nemohol previesť vlastnícke právo k danému vozidlu, keďže mu nesvedčalo a preto nenadobudol vlastnícke právo k vozidlu ani žalobca. Súd dospel k záveru, že žalobca bol v konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby čo vyplýva z kúpnej zmluvy, nakoľko v prípade platne uzavretej zmluvy, by svedčalo vlastnícke právo žalobcovi.

37. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako konateľ spoločnosti KG Outsorcing uzavrel dňa 03.08.2012 so spoločnosťou AAA Auto, a.s. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Peugeot 407 za kúpnu cenu 7146 Eur, žalovaný uzavrel súčasne so spoločnosťou Consumer Finnace Holding a.s. zmluvu o zabezpečení, kde súčasťou zmluvy bol aj zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu v prospech spoločnosti. Dané nerozporovala počas konania ani jedna strana sporu.

38. Žalobca si žalobou uplatňoval náhradu škody vo výške 7990 Eur, nakoľko vozidlo bolo ponúkané na predaj za sumu 7990 Eur, žalovaný následne dňa 23.03.2013 vozidlo žalobcovi z areálu autobazáru ukradol. Vozidlo bolo vyšetrovateľom bezprostredne zaistené. Žalobca v písomnom podaní z 08.10.2018 odôvodnil výšku škody tým, že keďže žalobca kupoval vozidlo za účelom ďalšieho predaja, jeho škoda spočíva z kúpnej ceny vynaloženej 2050 Eur, opravy motorového vozidla vo výške cca 3000 Eur, ušlého zisku vo výške 2940 Eur.

39. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca (žalovaný), existenciu škody a jej výšku zaťažuje poškodeného t.j. žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť podľa pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne plnené predpoklady:

A) Vznik škody, považuje sa za majetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch. Žalobca najprv odôvodňoval škodu vo výške 7990 eur, nakoľko za danú sumu ponúkal prostredníctvom Autobazáru RADEON motorové vozidlo na predaj. Súd poukazuje, že pokiaľ ide o výšku škody vo výške 7990 eur, ide o dohodnutú kúpnu cenu s autobazárom, čo je na slobodnej vôli zmluvných strán. Kde výška škody nemôže byť totožná s dohodnutou kúpnou cenou za ktorú chcel žalobca motorové vozidlo predať, to znamená, že dohodnutá kúpna cena sa nerovná skutočnej výške škody. Ide o dohodnutú kúpnu cenu, za akú mal úmysel žalobca dané motorové vozidlo predať. Následne žalobca špecifikoval výšku škody, ktorá pozostáva zo súm 2050 eur kúpna cena motorového vozidla, náklady na opravu cca 3000 eur, ušlý zisk 2940 Eur. Súd poukazuje, že v kúpno-predajnej zmluve absentuje kúpna cena, čo je jednou z podstatných náležitosti kúpnej zmluvy. Žalobca si uplatnil škodu aj vo výške cca 3000 eur, a to za náklady na opravu motorového vozidla. V kúpnej zmluve bolo uvedené, žalobca ako kupujúci mal vedomosť o technickom stave motorového vozidla, to znamená, že žalobca mal vedomosť o tom, že bude musieť vynaložiť finančné prostriedky na opravu motorového vozidla, a to aj z toho dôvodu, že bolo nabúrané. Žalobca škodu spočívajúcu v nákladoch na opravu motorového vozidla v konaní nepreukázal, zároveň vynaložené náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu motorového vozidla nepreukazujú výšku škody, ktorá bola spôsobená v dôsledku trestného činu žalovaného. Išlo o náklady, ktoré žalobca vynaložil na základe svojho uváženia. Výšku ušlého zisku, ktorá mala byť podľa žalobcu vo výške 2940 Eur, ako zisk z budúceho predaja motorového vozidla žalobca taktiež nepreukázal, že by sa majetok žalobcu v danej výške zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Vynaložené finančné prostriedky na kúpu vozidla, vynaložené finančné prostriedky na opravu vozidla, znemožnenie jeho predaja odcudzením nepredstavuje skutočnú majetkovú ujmu, ktorá by predstavovala skutočnú výšku škody.

B) Protiprávnosť konania resp. porušenie právnej povinnosti ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy, kde daný protiprávny úkon žalovaného vyplýva a bol preukázaný z rozsudku 2T 48/2014 bod 2,

C) Zavinenie škodcu bolo dokázané v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný uznaný vinným aj z prečinu krádeže,

D) príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, žalobca nepreukázal. Žalobca k príčinnej súvislosti poukázal, že konanie žalovaného je v priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody. Keďže žalovaný odcudzil motorové vozidlo, je jeho protiprávne konanie príčinou vzniku škody. Ak by žalovaný skutok neuskutočnil, škoda by nevznikla. Nakoľko žalobca nepreukázal výšku škody, ktorá mu odcudzením motorového vozidla vznikla, a preto súd nemal za preukázané príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, s prihliadnutím aj na to, že motorové vozidlo, ktoré bolo policajnými orgánmi zaistené, bolo žalobcovi následne vydané. Žalobca motorovým vozidlom riadne disponuje, kde následne na pojednávaní uviedol, že motorové vozidlo vyradil z evidencie.

40. Podmienky pre vznik práva na náhradu škody sú kumulatívne, teda musia byť splnené súčasne. Keďže nebol preukázaný jeden z atribútov zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala vzniknúť v dôsledku trestného činu žalovaného, a preto súd už nemusel skúmať protiprávnosť konania, zavinenie škodcu, najmä príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ak teda žalobca tvrdil, že konaním žalovanému mu vznikla škoda, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

41. Z kúpno - predajnej zmluvy 31.12.2012 vyplýva, že danú zmluvu uzavrel ako predávajúci Marek Kajoš ako fyzická osoba, čomu svedčia generálie na uvedenej zmluve, nebola uzavretá ako konateľ spoločnosti v zmysle podmienok uvedených v obchodnom registri. Konateľ spoločnosti KG outsourcing sa v zmluve o zabezpečení zavial, že do 21 dní riadne prepíše na Dopravnom inšpektoráte v Bratislave ako vlastníka spoločnosť QuatroCar - Consumer Finance Holding, a.s. čo neurobil. Na základe uvedeného žalovanému nesvedčalo vlastnícke právo k motorovému vozidlu, preto ani nemohol na iného previesť viac práv ako mal sám. Súd zároveň konštatuje, že kúpnej zmluve absentuje podstatná náležitosť, a to údaj o kúpnej cene, alebo dohoda zmluvných strán týkajúc sa kúpnej ceny, čo robí zmluvu neplatnou. Z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu predmetnej kúpnej zmluvy žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Taktiež súd nemal za preukázané, že zaplateniu kúpnej ceny kupujúcemu prišlo, svedecká výpoveď Peckovej preukázala len odovzdanie peňazí Kučeriakovi zo strany žalobcu, ale odovzdanie peňazí žalovanému nebolo preukázané, nakoľko žalovaný na pojednávaní poprel, že by mu Kučeriak ako sprostredkovateľská osoba odovzdala kúpnu cenu. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 2T 48/2014, ako aj sp. zn. 24 C 371/2013 vyplynulo, že žalobca odovzdal finančné prostriedky Kučeriakovi, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne Barbory Pecovej, ale nemal súd za preukázané, že by Kučeriak odovzdal finančné prostriedky žalovanému. Svedok Kučeriak na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní uviedol, že „do hodiny ako obdržal finančné prostriedky od kupujúceho, tieto osobne odovzdal žalovanému“. Svedkyňa Barbora Pecová bola prítomná iba pri odovzdávaní finančných prostriedkov pred mestským úradom v Modre, kde žalobca odovzdal finančné prostriedky Kučeriakovi, kde uviedla, že to bolo viac ako 2000 eur, kde z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 24C/371/2013 pri výpovedi ako svedkyňa uviedla, že ďalej nevie, čo sa s peniazmi stalo. Manželka žalovaného Romana Kajošová ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní potvrdila, že dňa 31.12.2012 prišiel Kučeriak ku ním domov s cieľom overiť podpis. Tretíkrát Kučeriak už u nich nebol a rovnako nemala vedomosť o tom, že by jej manželovi dával nejaké finančné prostriedky. Keďže majú spoločnú domácnosť, tak spolu ekonomicky hospodária a v prípade, ak by manžel dostal finančné prostriedky od Kučeriaka, tak o týchto veciach by jej manžel určite povedal a taktiež nedošli ani neskôr žiadne finančné prostriedky od Kučeriaka. Absencia dohodnutia kúpnej ceny, ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, podľa § 39 spôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. V kúpnej zmluve absentuje kúpna cena a súd nemal preukázanú ani dohodnutú kúpnu cenu a zároveň súd nemal za preukázané, že žalovanému boli finančné prostriedky odovzdané. Taktiež žalobca nepredložil súdu žiaden iný doklad o zaplatení sumy 2050 Eur žalovanému.

42. Na základe vyššie uvedeného súd uzavretú kúpnu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným považuje za neplatný právny úkon, aj z dôvodu, že žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, iba vlastník veci je zo zákona oprávnený nakladať s predmetom svojho vlastníctva tak, ako sám uzná za vhodné a v zmysle zásady občianskeho práva, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Žalobca nemohol uzatvorením kúpnej zmluvy právne účinným spôsobom nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka, teda subjektu práva, ktorý v čase uzatvárania kúpnej zmluvy sám nedisponoval s vlastníckym právom k predmetu kúpy- predmetnému motorovému vozidlu. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Nakoľko zmluva bola od samého počiatku neplatná, žalobca sa mohol domáhať peňažného plnenia len titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal súdu, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil v sume 2050 Eur, čo mala predstavovať kúpna cena za motorové vozidlo, nakoľko žalovaný uviedol, že kúpnu cenu za motorové vozidlo od Kučeriaka nedostal. Žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky vo výške 2050 Eur Kučeriakovi odovzdal, a preto na základe vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. Súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, a to vypočutie svedka Milana Žiačika, pracujúceho v Autobazáre, ktorý by súdu vedel iba preukázať aká bola zmluvne dohodnutá predajná cena motorového vozidla Peugeot 407, kde výška škody nemôže byť totožná s dohodnutou kúpnou cenou. Taktiež súd zamietol vypočutie svedkov Jána Kučeria, Barbory Pecovej, Romany Kajošovej, nakoľko ich výpoveď vyplýva z rozsudku Okresného súdu Pezinok 2T/48/2014, ako aj 24C/371/2013, opätovné vypočúvanie svedkov súd považoval za nadbytočné a nehospodárne.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom v rozsahu žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).