Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoEk/10/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, D. E., o vymoženie 167,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. novembra 2016, č. k. -13 v znení opravného uznesenia zo dňa 3. marca 2022, č. k. -58, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Oprávnenému voči povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 30. novembra 2016, č. k. -13 v znení opravného uznesenia zo dňa 3. marca 2022, č. k. -58, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 01. 2015.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na Exekučného poriadku, , , , , , (ďalej len „“ alebo len „OZ“), , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“).

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 01. 2015 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie sumy 167,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisová značka: SR 04392/14 zo dňa 19. 09. 2014, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761, Karloveské rameno 8, (Trnavská cesta 70) 821 02 Bratislava, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 30. 10. 2014. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 401900920 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 20. 02. 2012, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver v sume 200,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, teda celkovo zaplatiť 396,- eur a to v 12 mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 25. 03. 2012. Dňa 20. 02. 2012 uzatvorili účastníci Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej (čl. II) všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

4. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej exekúcii ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver, a v danom prípade (vzhľadom na povahu účastníkov exekúcie, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy úverovej ako aj rozhodcovskej zmluvy na predtlačenom formulári a na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V predmetnej exekúcii bolo ďalej zistené, že povinná (dlžník) si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený s poukazom na rozhodcovskú doložku uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní.

5. Súd prvej inštancie zastával názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, resp. rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a to aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach rozhodcovskej zmluvy a to ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Z uvedeného vyplýva pochybnosť, či spotrebiteľ - povinná mala vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre jej osobu. Spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd prvej inštancie čerpal aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považoval súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodcovská zmluva zo dňa 20. 02. 2012 nebola skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber a po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, napr. , a .

6. Súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to z dôvodu, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko bol

vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie, a preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ( ), ktoré vychádzalo z posudzovania podľa právnej normy, ktorá na skutkový stav nedopadá alebo právnu normu určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem ustanovenia Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie zákona č. . Na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie a síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval.

8. Pri udelení poverenia na výkon exekúcie súd z predložených podkladov skúmal exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu podľa . Preskúmavanie materiálnej stránky spočíva v preskúmavaní hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke nemohol skúmať rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (nemôže vyplývať z vady konania). Požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Ak súd aplikoval na skutkový stav spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva alebo , a to právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie trpí procesnou vadou, ktorou je odôvodnenie rozhodnutia. Taktiež súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka.

9. Ďalej uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvárali rozhodcovskú doložku podľa formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 predmetnej zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Vzhľadom k tomu bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle už spomínaného osobitného právneho predpisu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby sporu pred štátnym súdom v súvislosti s poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, a teda exekučný súd vo veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa , ďalej len „CSP“) rešpektujúc dispozičné právo odvolateľa (oprávneného) nakladať

s predmetom konania, postupom podľa cit. a rozhodujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu späťvzatia odvolania, odvolacie konanie zastavil.

11. Podľa dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

12. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor dňa 27. 03. 2015 doručil súdu prvej inštancie Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorou sa domáhal udelenia poverenia na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky vo výške 167,- eur s príslušenstvom od povinnej. O žiadosti rozhodol prvoinštančný súd napadnutým uznesením tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonania exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Výzvou zo dňa 27. 11. 2019 exekučný súd vyzval oprávneného, aby uviedol, či trvá na podanom odvolaní, pretože 12. 11. 2017 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, v ktorom oznámil, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 10. 2017, sp. zn. a súd by mohol rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Na výzvu súdu oprávnený reagoval podaním doručeným exekučnému súdu dňa 09. 12. 2017, v ktorom uviedol, že berie späť podané odvolanie zo dňa 15. 03. 2017.

14. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené podanie oprávneného – Odpoveď na výzvu súdu, späťvzatie odvolania, uvádza, že pre civilné sporové konanie, a rovnako tak pre exekučné konanie platí dispozičná zásada, t. j. súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu. Platí to aj pre odvolacie konanie, ktorého začatie musí byť iniciované niektorou zo strán, resp. iným subjektom konania. Dispozičná zásada sa prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať, čo je tiež dispozičný úkon s predmetom konania. Ďalším dispozičným úkonom oprávnenej osoby je späťvzatie odvolania. Odvolania, ktoré bolo podané odvolateľom, sa už nemožno vzdať, možno ho však vziať späť. Odvolateľ, ktorý vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Po späťvzatí odvolania odvolací súd konanie zastaví uznesením. Odvolateľ môže vziať späť odvolanie len sčasti - v tomto prípade odvolací súd zastaví konanie len v časti, v ktorej bolo odvolanie vzaté späť.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, že odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že oprávnený vo svojom písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie uviedol, že na podanom odvolaní netrvá.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na v spojení s tak, že oprávnenému, ktorý vzal odvolanie späť z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz, náhradu trov odvolacieho konania voči povinnej nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).