Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/9/2018

Potvrdené rozhodnutím 41Co/37/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, o zaplatenie 5 000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10Csp/9/2018-116 zo dňa 16.novembra 2018 takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Lučenec č. k. 10Csp/9/2018-116 zo dňa 16.novembra 2018 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X/XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, o zaplatenie 5 000,- Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 01.03.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,- Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 28.02.2017 medzi postupcom OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 27.08.2013 Zmluvu č. XXX/XXXX/XXSU, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, preto postupca podaním zo dňa 24.04.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastala v 10. deň odo dňa doručenia vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 13.900,97 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 10.926,87 Eur, z riadneho úroku vo výške 2.772,53 Eur a z úroku z omeškania vo výške 201,57 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonal žiadnu úhradu. Žalovaná suma predstavuje sumu 5.000,- Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.000,- Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 8.900,97 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.926,87 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 2.772,53 Eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 201,57 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si zároveň uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 01.03.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Okresný súd Lučenec vydal dňa 15.02.2018 platobný rozkaz č.k. 10Csp/9/2018-47, ktorým uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 5.000,- Eur s príslušenstvom, alebo aby v rovnakej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením.

3. V zákonnej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 05.03.2018, preto súd uznesením č.k. 10Csp/9/2018-62 zo dňa 15.03.2018 platobný rozkaz zrušil.

4. V odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a zmätočnú, pričom žalobca na spor nesprávne aplikuje právne normy. Poukázať na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená dňa 27.08.2013, teda za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z., preto na spor nemožno aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z., ako to vyplýva z podanej žaloby. Na zmluvu je potrebné aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa, vrátane zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý stanovuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorou zmluva o OTP Refinanc Exprese nepochybne je. Podľa vyjadrenia žalovaného je potrebné zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a pôvodným veriteľom považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pretože v zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky, pričom v predmetnej zmluve táto náležitosť chýba. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na naplnenie tejto náležitosti nestačí uvedenie výšky splátky, ale je potrebné určiť, aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé jej zložky (istinu, úrok, poplatky, prípadne iné). Uvedené je odôvodnené okrem iného aj potrebou vyhnúť sa svojvôli veriteľa pri započítavaní jednotlivých splátok úveru na jeho istinu/úroky/poplatky. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri vynásobení počtu splátok 82 x 194,44 Eur + 1 x 194,19 Eur je zrejmé, že žalobca (správne malo byť uvedené žalovaný - pozn. súdu) mal zaplatiť celkovú čiastku 16.138,27 Eur, pričom žalovaný (správne malo byť uvedené žalobca - pozn.) v zmluve udáva celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 16.230,75 Eur. V zmluve je tak nesprávne uvedená celková čiastka, teda pôvodný veriteľ uviedol spotrebiteľa do omylu o tak dôležitej náležitosti, ktorej absencia alebo nesprávne uvedenie robia úver bezúročným a bez poplatkov. Nie je v súlade s princípom ochrany a informovanosti spotrebiteľa formálne uvedenie akejkoľvek sumy, ktorá by mala predstavovať celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom, ale iba takej sumy, ktorá zodpovedá skutočnosti a spotrebiteľ mal tak vedomosť o rozsahu svojho záväzku. Žalovaný tiež namietal uvedenie nesprávnej priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Dodávateľ musí v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je zverejnený podľa § 21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Ministerstvom financií Slovenskej republiky zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi (správne malo byť uvedené žalovanému - pozn.) bol poskytnutý úver 12.000,- Eur so splatnosťou 83 mesiacov. Súčasťou zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy (čl. II. ods. 1 v spojení s čl. IX zmluvy), čo je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti - zabezpečenie záväzkov). Úver z predmetnej úverovej zmluvy je preto úverom so zabezpečením. Podľa Ministerstvom financií Slovenskej republiky zverejnených údajov o priemernej RPMN za 2. štvrťrok r. 2013 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízingu vo výške viac ako 6.500,- Eur so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov vo výške 11,67 %. Žalobca (pôvodný veriteľ) v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 13,44 %, čo je zjavne údaj nesprávny. Pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11

ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale kumulatívne musí byť naplnená aj druhá podmienka a to tá, že RPMN musí byť uvedená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Pri hodnotení toho, či je údaj o priemernej hodnote RPMN v neprospech spotrebiteľa, platí opačný princíp ako pri hodnotení nesprávne uvedeného údaju o RPMN predmetného úveru. Kým nesprávne uvedená RPMN úveru je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená nižšia, ako v skutočnosti je (tzn. ak spotrebiteľ v skutočnosti ročne „preplatí“ viac, ako deklaruje dodávateľ v zmluve), nesprávne uvedená priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená vyššia, ako v skutočnosti je (tzn. ak dodávateľ v zmluve deklaruje, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu je vyššia, ako v skutočnosti). V tomto prípade dodávateľ v zmluve deklaroval, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 13,44 %, avšak tá bola vo výške 11,67 %, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda aj úvery poskytované konkurenciou) sú nevýhodnejšie ako sú v skutočnosti, čím vyvolal výraznú výhodnosť poskytovaného úveru (nákladovosť 9,60 %) oproti iným úverom, ktorých priemerná nákladovosť podľa pôvodného veriteľa bola 13,44 %. Keďže úverová zmluva správny údaj o priemernej hodnote RPMN neobsahuje, nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná tým, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalším vytýkaným nedostatkom zmluvy je absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažností. Zmluva teda nemá náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje adresu, ani bližšie určenie kde je možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Na základe uvedeného sa tak poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ako v poradí posledný nedostatok zmluvy žalovaný uviedol, že Všeobecné obchodné podmienky nie sú súčasťou zmluvy. Žalovaný popiera, že súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré by mali obsahovať aj povinnosti zmluvných strán a ďalšie náležitosti. Podmienku písomnosti napĺňa len ten dokument (zmluva, dohoda), ktorý je zmluvnými stranami aj skutočne podpísaný. Na tom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že jedna listina odkazuje na inú, či sa priebežne číslujú, nakoľko pri takomto ponímaní písomnej formy zmluvy by medzi účastníkmi „platili aj tie dodatky, či prílohy k zmluve, na ktoré hlavná zmluva odkazuje, pričom tieto dodatky alebo prílohy nie sú druhej zmluvnej strane reálne odovzdané, a to aj napriek tomu, že hlavná zmluva prípadne obsahuje ustanovenia. kde táto, spravidla slabšia strana (napr. spotrebiteľ vo vzťahu k veriteľovi - nebankovému subjekt), vyhlasuje, že tieto dodatky a prílohy obdržala, čo svojím podpisom na hlavnej zmluve potvrdzuje“. Na základe uvedených skutočností sa podľa názoru žalovaného úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že spotrebiteľ (žalovaný) mal povinnosť splatiť úver len do výšky poskytnutej istiny, t. j. 12.000,- Eur. Preto žalovaný navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil, rozhodol, že úver vyplývajúci zo zmluvy č. 095/4021/13SU uzatvorenej medzi žalovaným a pôvodným veriteľom je bezúročný a bez poplatkov a vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi finančné prostriedky len do výšky 12.000,- Eur, pričom sa mu povoľuje záväzok splácať v splátkach vo výške 100,- Eur.

5. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.05.2018 žalobca k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu uviedol, že podľa čl. IV. bodu 1 zmluvy je dlžník povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach (anuitná splátka zahŕňa splátku istiny aj úroku) vo výške 194,44 Eur, pričom splatná je vždy k 28. dňu v kalendárnom mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 28.10.2013 a poslednou splátkou splatnou vo výške 194,19 Eur dňa 28.08.2020. Podľa čl. IV. bodu 3 zmluvy bol žalovaný povinný až do posledného dňa lehoty, počas ktorej môže čerpať úver, mesačne platiť banke úroky z vyčerpanej čiastky úveru, a to vždy v príslušný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa začalo čerpanie úveru. Podľa čl. I bodu 5 zmluvy predstavuje celková čiastka spojená s úverom sumu vo výške 16.230,75 Eur. Podľa čl. X bodu 2 zmluvy dlžník vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi. Žalobca má za to, že uvedený právny názor požadujúci, aby bolo v zmluve vyčíslené členenie každej jednej splátky z pohľadu jej vnútornej skladby, teda koľko z tej ktorej splátky pripadá na istinu, úroky a prípadné poplatky je prekonaný nie len eurokonformným výkladom, ale aj justičnou praxou v Slovenskej republike s odvolaním sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Pokiaľ žalovaný rozporuje nesprávne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavujú sumu vo výške 16.230,75 Eur, ktorá pozostáva z nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne zo všetkých predpísaných splátok istiny a úrokov. Výpočet celkovej čiastky ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru použitý žalovaným, považujeme za svojvoľný, pretože nezohľadňuje výšku úroku z vyčerpanej čiastky úveru, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť do posledného dňa lehoty, počas ktorej mohol žalovaný čerpať úver v zmysle čl. IV bodu 3 zmluvy. Pri použitom výpočte, pomocou spočítania všetkých predpísaných splátok, je potrebné postupovať nasledovne: 1 x 92,48 Eur - splátka splatná 26.09.2013 v zmysle čl. IV bodu 3 zmluvy + 82 x 194,44 Eur - splátky splatné od 28.10.2013 do 28.07.2020 + 1 x 194,19 Eur - splátka splatná 28.08.2020 = 92,48 Eur + 15.944,08 Eur + 194,19 Eur = 16.230,75 Eur. Žalobca v ďalšom podporne poukazuje aj na skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C 42/15 v súvislosti s uvedením náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmluve o spotrebiteľskom úvere judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. napríklad neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. Za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Vzhľadom k tomu, že zmluva jasne určito a zrozumiteľne uvádza výšku poskytnutého úveru, dátum a výšku splátky, ako aj splatnosť úveru, poplatkov, výšku úrokovej sadzby, RPMN a celkovú výšku spojenú s úverom, s ktorými sa okrem iného žalovaný oboznámil a súhlasil s nimi. Žalobca má za to, že možnosť posúdenia rozsahu záväzku bola jednoznačne daná. Žalovaný ďalej namietal skutočnosť, že v zmluve nebola obsiahnutá adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobcovi nie je známy základe tohto tvrdenia, nakoľko už v samom záhlaví predmetnej zmluvy je jednoznačne identifikovaný veriteľ, vrátane adresy veriteľa, na ktorú mal žalovaný možnosť smerovať svoje prípadné reklamácie a sťažnosti. Ani prípadná absencia tohto údaju nemá za následok nemožnosť posúdenia rozsahu záväzku dlžníka. Žalobca ďalej poukázal na čl. X bodu 2 zmluvy, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi. Pôvodný veriteľ a žalovaný si časť obsahu zmluvy určili odkazom na VOP vypracované pôvodným veriteľom. Skutočnosť, že žalovaný sa s VOP oboznámil, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať potvrdil žalovaný svojím podpisom na zmluve. Súdny dvor Európskej únie vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí ďalej uvádza, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Žalobca tak zastáva názor, že predmetná zmluva bola uzatvorená platne a jej súčasti tak nemuseli byť vyhotovené spolu so zmluvou ako jedna listina.

6. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.10.2018 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalovaný zotrváva na tom, že v zmluve nie je správne uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom. Celková čiastka má byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca však v zmluve okrem výšky a počtu splátok neuvádza žiadne iné údaje, ktoré by sa mali pre tento výpočet použiť. Je bez právneho významu, že tento výpočet vysvetľuje vo svojom vyjadrení, pretože spotrebiteľ má byť v čase podpisu zmluvy informovaný o všetkých jeho povinnostiach. Odporuje potom samotnej podstate spotrebiteľského práva a ochrany spotrebiteľa, aby bol spotrebiteľ nútený si vypočítavať a „vyhľadávať“ v zmluve ďalšie skryté poplatky a úroky. Rovnako tak žalovaný trval na tom, že zmluva neobsahuje údaj o adrese na podávanie sťažností a reklamácií. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že je označený v samotnom záhlaví zmluvy, je jeho argument v priamom rozpore s rozhodovacou činnosťou súdov, na ktorú žalovaný poukázal už vo svojom odpore. Žalobca zrejme opomína skutočnosť, že označenie veriteľa v záhlaví zmluvy predstavuje inú, osobitnú náležitosť, teda náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu.

Všeobecné obchodné podmienky nie sú súčasťou zmluvy, a to aj napriek podpisu žalovaného na samotnej zmluvy, v ktorej pôvodný veriteľ skrýva ustanovenia o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil/prečítal, či mu boli pred podpisom zmluvy poskytnuté ďalšie zmluvné dojednania. Žalovaný v odpore vytýkal žalobcovi aj nesprávne uvedenú priemernú RPMN, ktorú v zmluve uviedol vyššou hodnotu, ako tomu bolo v skutočnosti, teda uviedol spotrebiteľa do omylu v nákladovosti podobných úverov. Keďže sa žalobca k týmto argumentom nijako nevyjadril a ani ich nevyvrátil, považujeme ich v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 za nesporné. Nesprávne uvedená priemerná RPMN sama o sebe zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Avšak vzhľadom na to, že v zmluve absentuje viacero podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom, je záver o bezúročnosť a bezpoplatkovosti úveru podľa názoru žalovaného pomerne jednoznačný.

7. Žalobca na výzvu súdu dňa 05.10.2018 oznámil, že žalovaný čerpal na základe zmluvy s právnym predchodcom žalobcu finančné prostriedky vo výške 12.000,- Eur. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 2.097,46 Eur nasledovne: dňa 28.10.2013 - 258,88 Eur, dňa 28.11.2013

- 3,58 Eur, dňa 04.12.2013 - 190,92 Eur, dňa 28.12.2013 - 15,1 Eur, dňa 08.01.2014 - 179,45 Eur, dňa 22.01.2014 - 25,- Eur, dňa 28.01.2014 - 8,94 Eur, dňa 29.01.2014 - 210,50 Eur, dňa 28.02.2014 - 194,44 Eur, dňa 28.03.2014 - 5,68 Eur, dňa 31.03.2014 - 188,79 Eur, dňa 28.04.2014 - 7,08 Eur, dňa 05.05.2014

- 187,47 Eur, dňa 28.05.2014 - 9,25 Eur, dňa 24.06.2014 - 210,46 Eur, dňa 28.06.2014 - 2,92 Eur, dňa 10.09.2014 - 199,- Eur, dňa 16.09.2014 - 100,- Eur, 28.09.2016 - 100,- Eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 1.073,13 Eur, na riadny úrok suma vo výške 896,49 Eur, na poplatky suma vo výške 125,- Eur a na úrok z omeškania suma vo výške 2,84 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný čerpal úver vo výške 12.000,- Eur a na istinu bola z jeho úhrad započítaná suma vo výške 1.073,13 Eur, postúpená istina predstavovala sumu vo výške 10.926,87 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 5.000,- Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.000,- Eur. Zvyšnú časť postúpenej istiny, riadnych úrokov a úrokov z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

8. Dňa 16.11.2018 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca, ktorý zotrval na podanej žalobe, ako aj dôvodoch v nej uvedených. Uviedol, že od podania žaloby od žalovaného neeviduje žiadne úhrady, a to ani len čiastočné. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje v rámci svojho dispozičného práva len nárok na úhradu 5.000,- Eur. So žiadosťou žalovaného o úhradu záväzku v splátkach po 100,- Eur nesúhlasil, nakoľko žalovaný do dňa pojednávania nepredložil súdu žiadnu dokumentáciu preukazujúcu jeho finančné a majetkové pomery. Žalobca preto žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Na otázku súdu, aby žalobca vysvetlil výpočet celkovej sumy, ktorú mal spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť, ktorý je súčasťou vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 17.05.2018, teda z akého dôvodu sa pri tomto výpočte vychádza z výšky prvej splátky vo výške 92,48 Eur, s odkazom na znenie článku 4 bod 3 zmluvy o úvere, keď v zmysle zmluvy v poradí prvá splátka s termínom splatnosti 28.10.2013 mala byť 194,44 Eur, sa právny zástupca žalobcu k tejto skutočnosti nevedel bližšie vyjadriť.

9. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil a požiadal, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku.

10. Súd vo veci vykonal dokazovania prečítaním Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2017, zoznamu postúpených pohľadávok, Zmluvy o OTP REFINANC EXPRESE zo dňa 27.08.2013, Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko a.s. pre poskytnutie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, poslednej výzvy pred zosplatnením zo dňa 11.03.2015, doručenky preukazujúcej doručenie výzvy žalovanému, vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 24.04.2015, fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie zosplatnenia žalovanému, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2017, Pokusu o zmier zo dňa 03.01.2018, výpisov z účtu, písomných vyjadrení žalobcu a žalovaného v tejto veci a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 27.08.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XXSU, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 12.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 82 mesačných splátkach vo výške 194,44 Eur a poslednej splátke vo výške 194,19 Eur. Dátum prvej splátky bol 28.10.2013, konečná splatnosť 28.08.2020, úroková sadzba 8,95 % ročne, splatnosť splátky 28. deň v mesiaci, priemerná RPMN 13,44 % a RPMN 9,60 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, 16.230,75 Eur.

12. Poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 11.03.2015 právny predchodca žalobcu žalovaného žiadal o uhradenie dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 09.03.2015 predstavovala 1.519,26 Eur, najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a zároveň ho upozornil, že v prípade nevyrovnania svojich záväzkov v stanovenom termíne vyhlási úver za predčasne splatný. Výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 23.03.2015. Keďže v stanovenej lehote nedošlo k úhrade dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.04.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s tým, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva v 10. deň odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 05.05.2015.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2017 postúpil postupca OTP Banka Slovensko, a.s., Bratislava svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. Zostatok pohľadávky predstavoval 13.900,97 Eur, z toho istina 10.926,87 Eur, bežné úroky 2.772,53 Eur a úroky z omeškania 201,57 Eur.

14. Pokusom o zmier zo dňa 03.01.2018 žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlžná suma predstavuje 14.366,60,- Eur (neuhradený úver 10.926,87 Eur, zákonný úrok 465,63 Eur, riadny úrok 2.772,53 Eur, úrok z omeškania 201,57 Eur) a vyzval žalovaného na splnenie povinnosti uhradiť dlžnú čiastku najneskôr do 10.01.2018, inak pristúpi k uplatneniu svojej pohľadávky na súde.

15. Z predložených výpisov z účtu, ako aj vyjadrenia žalobcu má súd preukázané, že žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi 2.097,46 Eur, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

16. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Táto zmluva patrí medzi absolútne obchody v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) a teda sa na ňu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Pretože žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný ju za týmto účelom neprijal, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 27.08.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. d) citovaného zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

17. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 27.08.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

25. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o OTP REFINANC EXPRESE č. 095/4021/13SU zo dňa 27.08.2013. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 12.000,- Eur za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 8,95 %, pri RPMN 9,60 % a priemernej RPMN 13,44 %. Právny predchodca žalobcu v čl. I. bode 5 zmluvy uviedol celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, vo výške 16.230,75 Eur. Z výpočtu obsiahnutého v čl. IV. bode 1 vyplýva, že podľa splátok stanovených vo výške 194,44 Eur a pri poslednej splátke vo výške 194,19 Eur činí celková suma, ktorú žalovaný mal žalobcovi zaplatiť výšku 16.138,27 Eur (82 x 194,44 Eur = 15.944,08 Eur + 194,19 Eur = 16.138,27 Eur). Na základe uvedeného je súd toho názoru, že v danom prípade nie je splnená podmienka náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, správne.

27. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy je aj adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Uvedený údaj v zmluve absentuje a podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalobcu, že v zmluve je jednoznačne veriteľ identifikovaný vrátane adresy na zasielanie reklamácií a sťažností. Súd je toho názoru, že pokiaľ zákon stanovuje túto náležitosť ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, nestačí v zmluve uviesť obchodné meno banky a kým je zastúpená, avšak je potrebné uviesť adresu banky aj s výslovným uvedením, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

28. Z dôvodu absencie, resp. nesprávnosti vyššie uvedených zákonných náležitostí zmluvy o úvere sa tento spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pre rozhodnutie a záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, postačuje, ak súd zistí, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2.

29. Vzhľadom na tento záver súdu sa možno stotožniť s názorom žalovaného obsiahnutým v odpore proti platobnému rozkazu, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť finančné prostriedky len do výšky 12.000,- Eur. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,- Eur, z tejto sumy žalovaný doposiaľ zaplatil 2.097,46 Eur. Žalobca si v predmetnom

spore uplatňuje len pohľadávku vo výške 5.000,- Eur, teda od žalovaného nežiada ani zaplatenie zostatku poskytnutej istiny úveru. Preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5.000,- Eur.

30. Pokiaľ ide o ďalšie žalovaným namietané náležitosti, ktoré by činili spotrebiteľský bezúročným a bezpoplatkovým, s týmito sa súd nestotožnil. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, súd má za to, že toto je v súlade s eurokonformným výkladom, ako aj judikatúrou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, podľa ktorého číselné vyjadrenie konkrétnej vnútornej skladby anuitnej splátky nie je potrebné uvádzať v zmluvách tak, aby bol vykonaný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok o častiach. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že výška priemernej RPMN 13,44 % je uvedená nesprávne, nakoľko ide o úver so zabezpečením, s týmto tvrdením sa súd rovnako nestotožnil. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na pokyny k vypĺňaniu hlásenia o novoposkytnutých úveroch na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že zabezpečením sa rozumie dohoda, na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojovať svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo ak príde k splneniu vopred určenej podmienky výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Z uvedeného dôvodu teda nie je úverom zo zabezpečením úver, ktorý obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy. Zo súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľom za 2. štvrťrok 2013 pri stave k 30.06.2013 vyplýva výška RPMN úveru od 5 do 10 rokov v riadku č. 8 vo výške 13,44 %, čo zodpovedá údaju uvedenému v zmluve v čl. I. bode 6. Preto ani uvedená námietka žalovaného nie je dôvodná.

31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto súd žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok, t.j. odo dňa 01.03.2017.

34. Pokiaľ žalovaný žiadal v odpore proti platobnému rozkazu o povolenie splácať záväzok v mesačných splátkach po 100,- Eur, súd tejto žiadosti nevyhovel, pretože žalovaný ju nijakým spôsobom neodôvodnil, hoci ako strana sporu zastúpená právnym zástupcom mal povinnosť substancovať uvedené skutkové okolnosti.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).